Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3CoZm/6/2024 2119212666 02. 10. 2024 JUDr. Lea Gubová ECLI:SK:KSBA:2024:2119212666.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému 1/ hofmanova s.r.o., L. Novomeského 1214/72, 905 01 Senica, IČO: 46 889 515, (ex offo výmaz dňa 29.9.2023), žalovanej 2/. T.. E. Q., W.. XX.X.XXXX, N.. W. XXXX/ XX, XXX XX L., o zaplatenie 2.374,32 EUR a o odvolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 25CbZm/12/2019-126 zo dňa 24.2.2022 jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 25CbZm/12/2019-126 zo dňa 24.2.2022 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.374,32 EUR spolu so zmenkovým úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 2.374,32 EUR od 25.4.2019 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 7,91 EUR, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná 2/ má túto povinnosť spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/ na základe platobného rozkazu Okresného súdu Trnava č. k. 25CbZm/12/2019-21 zo dňa 27.1.2020. Druhým výrokom uložil súd prvej inštancie žalovanej 2/ povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu s tým, že nárok na náhradu trov konania priznaných na základe platobného rozkazu Okresného súdu Trnava č. k. 25CbZm/12/2019-21 zo dňa 27.1.2020 má žalobca spoločne a nerozdielne proti žalovanému 1/ a žalovanej 2/. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 25.11.2019 domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 2.374,32 EUR s príslušenstvom, zmenkovú odmenu vo výške 7,91 EUR a náhradu trov konania, z dôvodu neuhradenia pohľadávky zo zmenky č. 703586 M/B1. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že dňa 26.5.2015 uzatvoril so žalovaným 1/ Zmluvu o investičnom úvere č. 703586 M, na základe ktorej boli dlžníkovi (žalovanému 1/) poskytnuté peňažné prostriedky formou úveru do výšky úverového limitu vo výške 9.200,- EUR. Na účely zabezpečenia všetkých nárokov z úverovej zmluvy, vystavil dlžník dňa 26.5.2015 na rad banky blankozmenku, ktorá v dobe jej vystavenia nebola vyplnená v údaji zmenkovej sumy a dátume splatnosti. Vystaviteľ spoločne s avalom - žalovanou 2/, udelil v článku II ods. 2 Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 703586 M/D1 zo dňa 26.5.2015, banke právo doplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch, ak nastane niektorá zo skutočnosti uvedených v článku II ods. 1. Nakoľko pre neplnenie zmluvných podmienok (dlhodobé omeškanie s platením úveru) došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti predmetného úveru, banka v súlade s Dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve č. 703586 M/D1
riadne a včas vyplnila chýbajúce údaje v blankozmenke: v zmenkovej sume 2.374,32 EUR a v dátume splatnosti zmenky 24.4.2019. Aj napriek výzve banky (Oznámenie o vyplnení blankozmenky a výzva na zaplatenie zo dňa 24.4.2019) neuhradil žiadny zo žalovaných zmenkovú sumu, a to ani čiastočne. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý nadobudol voči žalovanému 1/ právoplatnosť dňa 10.3.2020. Žalovaná 2/ podala proti uvedenému platobnému rozkazu odpor, ktorý súd prvej inštancie odmietol. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalovaná 2/ odvolanie. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trnave tak, že uznesením č. k. 21CoZM/6/2020-64 zo dňa 23.2.2021 odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 8.4.2021. 3. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovaným vyplývajúci z vlastnej zabezpečovacej blankozmenky vystavenej dňa 26.4.2015 žalovaným 1/, so splatnosťou dňa 24.4.2019, na zaplatenie zmenkovej sumy 2.374,32 EUR na rad žalobcu, pričom na základe nesporných tvrdení žalobcu zmenka bola pôvodne blankozmenkou, ktorá mala zabezpečovať splatenie úveru poskytnutého bankou (žalobcom), vystaviteľovi zmenky (žalovanému 1/). Na zabezpečenie plnenia zmenkovej sumy sa ako ručiteľ (avalista) podpísala na predmetnej zmenke žalovaná 2/. Medzi stranami nebolo sporné poskytnutie úveru žalovanému 1/, uzatvorenie dohody o vyplňovacom zmenkovom práve, ani avalovanie predmetnej zmenky žalovanou 2/. Žalobcom predložený prvopis zmenky obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75 zmenkového a šekového zákona pre vlastnú zmenku. Zmenka je dokonalým a nesporným listinným cenným papierom, práva a povinnosti z nej sú definované len samotnou zmenkovou listinou a len od nej závislé. Keďže zmenka, z ktorej si žalobca uplatňuje práva obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti, je z formálneho hľadiska platnou zmenkou. Všeobecne platí, že avalisti vystaviteľa vlastnej zmenky nemajú právo namietať skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na ich vlastných vzťahoch k majiteľovi zmenky. Vystaviteľom spornej zmenky bola spoločnosť žalovaného 1/, teda bola priamym dlžníkom vo vzťahu k žalobcovi, ktorá by tak jediná mohla účinne vzniesť a preukázať dôvodnosť námietky, že žalobca vyplnil zmenkovú sumu v uplatnenej zmenke nesprávne. V danom prípade mala žalovaná 2/ ako avalista uzavretú s majiteľom zmenky osobitnú dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke, a teda aj ona má právo namietať nesprávne vyplnenie blankozmenky. 4. Súd prvej inštancie mal za to, že je potrebné zdôrazniť, že námietky žalovanej 2/ proti zmenke sú odôvodnené len potiaľ, pokiaľ vymedzujú jednoznačne a nezameniteľne skutok, o ktorý sa jej obrana opiera. Pokiaľ však je v námietkach proti zmenkovému nároku iba konštatovanie, že zmenková suma, resp. doba splatnosti boli v blankozmenke vyplnené nesprávne, nemôže takáto námietka obstáť, pretože z nej nevyplýva, v akom rozsahu je zmenkový nárok v skutočnosti napádaný. Námietky žalovanej 2/ spočívali v tvrdení, že žalobca uviedol v návrhu na vydanie platobného rozkazu nesprávne informácie týkajúce sa splácania predmetných záväzkov. Z uvedeného vyplývalo, že spochybňuje nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní, pričom spochybňovaný nárok vyplýva zo žalobcom predloženej blankozmenky - zmenkovej sumy, príslušenstva a zmenkovej odmeny. Je zrejmé, že žalovaná 2/ namietala správnosť vyplnenia zmenkovej sumy. Námietky žalovanej 2/ o nesprávnosti vyplnenia zmenkovej sumy v blankozmenke považoval súd za nekonkrétne a neprejednateľné, pretože v nich nie sú dostatočne vymedzené medze námietkového konania. Len samotné konštatovanie, že zmenková suma bola vyplnená nesprávne, nebolo dostatočné, pretože z takéhoto konštatovania nevyplýva, v akom rozsahu je zmenka napádaná a či je predmetom konania celá zmenková suma alebo len (neurčitá) čiastka. Žalovaná 2/ uviedla, že dôkazy predloží na pojednávaní, na to sa však bez ospravedlnenia nedostavila napriek tomu, že jej predvolanie na pojednávanie spolu s poučením bolo riadne doručené. Súd dodal, že na danom pojednávaní mohla nielen predložiť spomínané dôkazy, ale aj doplniť skutkové tvrdenia, o ktoré opierala svoju procesnú obranu. Možno teda konštatovať, že žalovaná 2/ v konaní neuniesla bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno. S poukazom na uvedené závery mal súd prvej inštancie za to, že žalovaná 2/ nekonkretizovala a ani nepreukázala svoje námietky týkajúce sa nesprávnosti vyplnenia blankozmenky (v časti zmenkovej sumy), čím v konaní neuniesla dôkazné bremeno, ktoré ju zaťažovalo. Na základe toho súd rozhodol o povinnosti žalovanej 2/ uhradiť žalobcovi zmenkovú sumu v plnom rozsahu, tak ako si ju v žalobe uplatnil s tým, že žalovaná 2/ má túto povinnosť spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/ na základe platobného rozkazu Okresného súdu Trnava č. k. 25CbZm/12/2019-21 zo dňa 27.1.2020. 5. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 2/, ktorá uviedla, že jej bolo odopreté právo na spravodlivý proces, a to vo všetkých bodoch, ako je to uvedené v rozsudku.
6. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 11.6.2024 vyzval žalovanú 2/, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia svoje podanie zo dňa 25.4.2022 doručené súdu dňa 29.4.2022 opravila a doplnila o nasledovné náležitosti, v prípade, že podaním mienila podať odvolanie v tomto súdnom konaní: uviedla v akom rozsahu napáda rozhodnutie Okresného súdu Trnava č.k. 25CbZm/12/2019-126, zo dňa 24.2.2022, uviedla jasne, určito, zrozumiteľne a vecne dôvody podania odvolania (z akých dôvodov považuje rozhodnutie súdu za nesprávne), uviedla odvolací návrh, teda čoho sa žalovaná 2/ svojím podaním domáha, akým spôsobom má odvolací súd rozhodnúť (napr. zrušenie rozhodnutia a jej vrátenia súdu prvého stupňa, zmena napadnutého rozhodnutia), pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva. Žalovaná 2/ svoje podanie nedoplnila. 7. K odvolaniu žalovanej 2/ sa po vyhlásení rozsudku vyjadril žalobca, ktorý napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne. Je toho názoru, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s právnou aj skutkovou stránkou veci, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam. Odvolanie žalovanej 2/ predstavuje len všeobecné podanie bez riadneho odôvodnenia. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 25.9.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovanej 2/, dospel súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 9. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd je v zmysle § 379 CSP rozsahom odvolania ako aj odvolacím dôvodmi podľa § 380 CSP. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. 12. Odvolací súd preskúmal v intenciách podaného odvolania ako aj v rozsahu podľa § 380 CSP odvolaním napadnuté rozhodnutie a nezistil pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by odôvodňovali zrušenie alebo zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia. 13. Z podaného odvolania je zrejmé, že smeruje proti rozsudku (I. zaväzujúci výrok a II. závislý výrok o trovách konania), čiže rozsah odvolania má odvolací súd za preukázaný. 14. Na doplnenie odvolacích dôvodov súd nevyzýva (§373 ods. 1 CSP). 15. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (365 ods. 3 CSP). 16. Vzhľadom na uvedené je potrebné odvolanie posúdiť podľa obsahu a vychádzať z odvolacích dôvodov tak, ako vyplývajú z textu podaného odvolania. 17. Neuvedenie odvolacieho návrhu podľa § 363 CSP, nie je dôvodom na odmietnutie odvolania podľa § 386 písm. d) CSP, nakoľko pre takú vadu odvolania možno v odvolacom konaní pokračovať. 18. V odvolacom konaní je odvolací súd v zmysle § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Na doplnenie listín sa preto nevyzýva.
19. Odvolateľka namietala, že jej bolo odopreté právo na spravodlivý proces, a to vo všetkých bodoch, ako je to uvedené v rozsudku. Z podaného odvolania je zrejmý procesný charakter dôvodov odvolania. Z uvedeného textu odvolania, odvolací súd postupom v zmysle vyššie uvedeného, nezistil pochybenia súdu prvej inštancie, z ktorých by dospel k záveru, že jej bolo odopreté právo na spravodlivý proces. Odvolateľka bližšie svoje odvolacie námietky nešpecifikovala. Odvolací súd viazaný rozsahom odvolania v intenciách vyššie uvedeného, napadnutý rozsudok preskúmal a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné potvrdiť ako správny. 20. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, pričom súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Súd prvej inštancie sa podrobne, presvedčivo a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami, na závery ktoré odvolací súd odkazuje. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nezistil porušenie zásady rovnosti strán sporu. 21. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovaným vyplývajúci z vlastnej zabezpečovacej blankozmenky vystavenej dňa 26.4.2015 žalovaným 1/ so splatnosťou dňa 24.4.2019. Na zabezpečenia plnenia zmenkovej sumy sa ako ručiteľ podpísala žalovaná 2/. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, nakoľko mal za to, že žalovaná 2/ nepreukázala svoje námietky týkajúce sa nesprávnosti vyplnenia blankozmenky, čím v konaní neuniesla dôkazné bremeno. 22. Odvolací súd mal identicky ako súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa v konaní nekonkretizovala a nepreukázala svoje námietky týkajúce sa nesprávnosti vyplnenia blankozmenky (v časti zmenkovej sumy). Žalovanou 2/ uplatnené námietky boli nekonkrétne a len konštatovanie nesprávnosti, nie dostatočné na preukázanie nesprávnosti vyplnenia zmenkovej sumy. Ak žalovaná 2/ chcela preukázať uvedenú skutočnosť, bolo je povinnosťou predložiť dôkazy na svoju procesnú obranu. 23. V postupe súdu prvej inštancie odvolací súd nevzhliadol porušenie práva žalovanej 2/ na spravodlivý proces, keďže súd prvej inštancie sa vo svojom odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalovanej 2/, ktoré mohli mať vplyv na meritórne rozhodnutie súdu. Samotná skutočnosť, že žalovaná 2/ nie je spokojná s výsledkom konania prvoinštančným súdom neznamená, že došlo k porušeniu jej procesných práv, a teda práva na spravodlivý proces. Žalovaná 2/ mala vytvorený dostatočný časový priestor na predloženie skutkových tvrdení a na ich preukázanie predložením, či navrhnutím príslušných dôkazov. 24. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovanou 2/ uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentami, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., potvrdil a to aj vo výroku o trovách konania, nakoľko súd prvej inštancie správne rozhodol podľa zásady úspechu v konaní. 25. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil. 26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a čl. 17 C.s.p. tak, že odvolací súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne do vyhlásenia rozsudku pred odvolacím súdom nevznikli. Vyjadrenie žalobcu bolo odvolaciemu súdu doručené až po verejnom vyhlásení rozsudku. 27. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).