Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/28/2024 2123202797 29. 05. 2024 JUDr. Lea Gubová ECLI:SK:KSBA:2024:2123202797.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej, v spore žalobcu: ČSOB Poisťovňa, a.s., so sídlom: Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 31 325 416, právne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom: Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava IČO: 47 239 921, proti žalovanému: BMX Slovensko, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Bojničky 462, IČO: 36 742 252, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o. so sídlom Hollého 20, 920 01 Hlohovec (adresa na doručovanie Podzámska 41/A, 920 01 Hlohovec), IČO: 47 256 371 o zaplatenie 498,93 EUR s príslušenstvom titulom regresného nároku poškodeného Z. K. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 36Cb/104/2023-125 zo dňa 6.12.2023 jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 36Cb/104/2023-125 zo dňa 6.12.2023 v napadnutom výroku I. a v III. p o t v r d z u j e . II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného voči výroku II. rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. č. k. 36Cb/104/2023-125 zo dňa 6.12.2023 o d m i e t a . III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 373,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 373,20 eur od 19.2.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšku istiny a prislúchajúceho úroku z omeškania sa žaloba zamieta. III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 50 % z celkových trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. 2. Súd prvej inštancie svoj rozhodnutie odôvodnil najmä nasledovne: Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.10.2017 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 76.721,51 eur titulom náhrady škody spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 76.721,51 eur od 19.2.2017 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že spoločnosť KTP Group s.r.o. uzatvorila so žalobcom poistnú zmluvu č. 8003052505. Predmetom uvedenej poistnej zmluvy bolo poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu. Spoločnosť KTP Group s.r.o. vykonávala rekonštrukčné práce na zákazke „Lávka pre peších ponad železničnú trať na pozemku". Súčasťou rekonštrukcie bolo aj vykonávanie prác prostredníctvom subdodávatel'ov. Spoločnosť KTP Group s.r.o. si objednala lešenárske, pieskovacie a natieracie práce u žalovaného na zákazke. Žalovaný fakturoval spoločnosti KTP Group s.r.o. vykonané práce. V žalobe ďalej uviedol, že dňa 12.4.2016 prišlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bol poškodený majetok vlastníkov motorových vozidiel farbou, počas rekonštrukcie lávky. Následným šetrením bolo zistené, že uvedená
udalosť bola spôsobená zavinením zamestnancov žalovaného. Celkový počet poškodených vozidiel bol 123. Celkové náklady na odstránenie následkov z poškodených vozidiel boli vo výške 76.721,51 eur. Spoločnosť KTP Group s.r.o. ako hlavný dodávateľ rekonštrukčných prác na zákazke zodpovedala za škodu spôsobenú konaním subdodávateľov. Náklady na čistiace práce na odstránenie následkov boli v celkovej výške 76.721,51 eur. Žalobca ako poisťovateľ na základe poistnej zmluvy vyplatil poistné plnenie poškodeným v celkovej výške 76.721,51 eur. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie regresného nároku na náhradu škody, a to výzvou na zaplatenie sumy 76.721,51 eur do 15 dní odo dňa doručenia uvedenej výzvy. Uvedenú výzvu si žalovaný prevzal dňa 3.2.2017. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.3.2018 (č.l. 58) uviedol, že s uplatneným nárokom v celom rozsahu nesúhlasí a žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný nie je zodpovedný za žiadne protiprávne konanie, kde by vznikla akákoľvek poistná udalosť. Žalovaný mal uzatvorenú so spoločnosťou KTP Group, s.r.o., len ústnu zmluvu o dielo, na základe písomnej objednávky. Z týchto dojednaní a písomnej objednávky nevyplývala žiadna povinnosť resp. žiaden záväzok žalovaného, ktorý by garantoval zodpovednosť za akékoľvek poistné udalosti. Žalovaný oznámil KTP Group, s.r.o. ako objednávateľovi riadne, včas a zrozumiteľne dňa 16.3.2016 email nasledovného znenia: „Dobrý deň. Chcem Vás požiadať. aby ste zabezpečili preparkovanie aut počas pieskovania a striekania "Lávky"". Práce spočívajúce v pieskovaní, striekaní a maľovaní začali dňa 21.3.2016. V emaile zo dňa 8.4.2016 žalovaný uviedol spoločnosti KTP Group, s.r.o. nasledovné: „Oznamujeme Vám, že dňa 12.4.2016 prídeme aplikovať ďalšiu vrstvu náteru na lávke, za predpokladu. že bude pekné počasie“. Z tohto dôvodu teda žalovaný naplnil nielen závery rokovania so spoločnosťou Bekaert Hlohovec, a.s. ale aj prevenčnú povinnosť ustanovenú v ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka v platnom znení. Žalovaný ešte pripomenul uvedené aj v emailoch zo dňa 11.4.2016 a 20.4.2016. Z vyššie uvedeného nevyplýva žiadna zodpovednosť žalovaného za regres z dôvodu nejakej poistnej udalosti a preto neuznáva žiaden nárok žalobcu na akékoľvek finančné plnenie. Medzitýmnym rozsudkom č.k. 36Cb/196/2017-273 zo dňa 20.11.2019 (v poradí prvý rozsudkom vydaným v základnom konaní) súd rozhodol tak, že základ žaloby o náhradu škody je opodstatnený, pričom o výške nároku a o náhrade trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 31Cob/13/2020 - 321 zo dňa 6.10.2021 rozhodol tak, že napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V uznesení odvolací súd okrem iného uviedol, že regresný nárok žalobkyne sa týka poškodenia celkovo 123 motorových vozidiel. V konaní je nutné sa zaoberať otázkou existencie priamej príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti žalovanou a vznikom škody na každom jednom motorovom vozidle. Tiež, vzhľadom na obranu žalovanej, že niektorí vodiči nerešpektovali páskami vyhradené miesto, kde sa nemalo parkovať, je dôvodným zaoberať sa otázkou spoluzavinenia poškodených na spôsobení škody. Zodpovednosť žalovanej nemožno zovšeobecniť. Napáda aj výšku škody - teda primeranosť výšky odplaty za očistenie vozidiel, aj to, či hodnota vozidiel nie je nižšia ako hodnota ich očistenia. Rovnako by mal žalobca zdôvodniť akým spôsobom určil výšku očistenia nakoľko nie je zrejmé či všetky vozidlá boli znečistené rovnako . 3. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie konateľom žalovaného, svedka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s poistnou zmluvou, zmluvou o dielo, objednávkou, mailovou komunikáciou, zápisom zo stretnutia, kolektívnym oznámením, výzvou na zaplatenie regresného nároku, poistným spisom o škodovej udalosti a to najmä s hlásením škodovej udalosti, cenovou ponukou služieb čistenia, preberacím a odovzdávacím protokolom, faktúrou za čistenie, s tabuľkovým rozpisom prác a materiálu požitého pri čistení, fotokópiou technického preukazu, likvidačným protokolom, oznámením o ukončení šetrenia a likvidácie poistnej udalosti, písomným súhlasom s úhradou faktúry, výpisom bankového účtu o poistnom plnení ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav: 4. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že žalobca je poisťovateľom spoločnosti KTP Group s.r.o., s ktorou má uzatvorenú poistnú zmluvu na poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu zo dňa 23.8.2013. KTP Group s.r.o. vykonávala obchodnú zákazku rekonštrukcie lávky nad železnicou v Hlohovci a to na základe zmluvy o dielo zo dňa 18.1.2016 uzatvorenej s objednávateľom spoločnosťou Bekaert Hlohovec a.s.. Spoločnosť KTP Group s.r.o. mala podľa zmluvy možnosť využiť na realizáciu diela subdodávateľov a jedným z nich bol aj žalovaný, ktorý mal vykonávať okrem iného tzv. antikoróznu ochranu. Vychádzajúc z písomnej objednávky, tak žalovaný bol so spoločnosťou KTP Group s.r.o. v neformálnom vzťahu, mali uzatvorenú ústnu zmluvu o dielo. Žalobca v priamom vzťahu so žalovaným nie je a preto podľa informácií od objednávateľa KTP Group s.r.o. mal žalovaný v čase bezprostredne
predchádzajúcom poistnej udalosti pristúpiť k vykonávaniu prvých úkonov súvisiacich s realizáciou vlastného diela t.j. najmä so zabezpečením subjektu tak, aby nedochádzalo ku škodám. Žalobca má vedomosť a preukazuje iba že dňa 12.4.2016 došlo k škodovej udalosti, s ktorou si spája vznik škody a plnenie v tomto konaní. Následne si jednotliví vlastníci motorových vozidiel dali odstrániť toto poškodenie prostredníctvom čistiacej spoločnosti SANAC s.r.o. Podľa vedomosti žalobcu sa na základe verejne dostupných informácií títo poškodení majitelia vozidiel domáhali nápravy u spoločnosti KTP Group s.r.o., ktorá zodpovedala ako generálny dodávateľ za škodu, a ktorá uviedla všetkým, že je poistená presne na tieto účely. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že žalovaný vykonával práce pre spoločnosť KTP Group s.r.o. ako subdodávateľ a to pre konečného odberateľa (investora, objednávateľa) spoločnosť Bekaert Hlohovec, a.s.. Je nesporné že dňa 15.1.2016 sa žalovaný, prostredníctvom konateľa, zúčastnil stretnutia, ktorého účelom bolo dohodnutie podmienok realizácie rekonštrukcie lávky, z ktorého existuje listinný dôkaz - zápis, v ktorom v bode 7. je uvedené, že „počas realizácie je zvýšené riziko poškodenia zaparkovaných automobilov materiálov z otryskávania a pri nanášaní nového náteru. Dodávateľ zabezpečí pred začiatkom takýchto prác: komunikácia činnosti mestskému úradu a zabezpečenie opatrení ktoré budú vyvolané, písomné oznámenie investorovi aspoň 3 pracovné dni vopred, vyznačenie oblasti s rizikom poškodenia vrátane viditeľného poznačenia“. Tohto stretnutia sa zúčastnili ako zástupcovia KTP Group s.r.o. pán X.H. a pán A. tak aj za žalovaného pán G. X.. Podľa právneho názoru žalovaného tieto povinnosti boli uložené dodávateľovi - KTP Group s.r.o, ktorý bol zmluvnou stranou so spoločnosťou Betkaert Hlohovec a nie žalovanému. Povinnosti investora sú taktiež podchytené v tomto zápise a to emailová komunikácia ku svojim zamestnancom, oznámenie na verejných miestach a pod.. Táto povinnosť nebola dodržaná, nakoľko žalovaný emailom zo dňa 16.3.2016, 8.4.2016 a najmä 11.4.2016 o 12.25 upozornil spoločnosť KTP Group s.r.o. že dôjde k aplikácii náteru na lávke, pričom KTP Group s.r.o. si svoju povinnosť voči investorovi nesplnila. Žalovaný konal s odbornou starostlivosťou nakoľko priestor lávky v ktorej mal vykonávať nástrek zaplachtoval. 5. Zo žalovaným predloženého listinného dôkazu „Kolektívna informácia“ (č.l. 77 spisu) súd prvej inštancie zistil, že ide o písomné oznámenie spoločnosti Bekaert Hlohovec a.s. adresované zamestnancom tejto spoločnosti, ktorá majúca sídlo v blízkosti rekonštruovanej lávky. Predmetom oznamu bola žiadosť „aby sa neparkovali autá vo vyhradenom priestore, ktorý bude označený bezpečnostnými páskami. Vyhradenie zabezpečuje dodávateľ prác“. Podľa žalovaného mal byť tento oznam umiestený na nástenke spoločnosti, t.j. na mieste kde sa sním mali zamestnanci oboznámiť. Z e-mailu označeného predmetom „požiadavka“ zo dňa 16.3.2016 (č.l. 63 spisu) súd zistil, že F.. G. S. za žalovaného adresovala F.. F. Y. za KTP Group s.r.o. mail, v ktorom uviedla: „Chcem Vás požiadať, aby ste zabezpečili preparkovanie aut počas pieskovania a striekania „Lávky“. Z e-mailu zo dňa 8.4.2016 (č.l. rub 63 spisu) súd zistil, že F.. G. S. za žalovaného napísala mail, v ktorom uviedla: „Oznamujeme Vám, že dňa 11.4.2016 prídeme aplikovať 2. vrstvu náteru na lávke, za predpokladu, že bude pekné počasie“. Z e-mailu zo dňa 11.4.2016 (č.l. rub 64 spisu) súd zistil, že F.. G. S. za žalovaného napísala mail, v ktorom uviedla: „Oznamujeme Vám, že dňa 12.4.2016 prídeme aplikovať ďalšiu vrstvu náteru na lávke, za predpokladu, že bude pekné počasie“ . Z e-mailu zo dňa 20.4.2016 (č.l. 66 spisu) súd zistil, že F.. G. S.Ô. za žalovaného napísala mail, v ktorom uviedla: „Nakoľko je dnes 20.4.2016 pekné počasie, budeme striekať na zákazke „Lávka“ V prípade dobrého počasia budeme striekať aj 21.4. a 22.4.2016“. Z e-mailu zo dňa 20.4.2016 (č.l. 68 spisu) súd zistil, že F.. F. Y. za KTP Group s.r.o. adresoval žalovanému mail s predmetom „Poškodenie áut“ v ktorom informoval o „nepríjemnej situácii, ktorá vznikla pri aplikácii náterových látok striekaním počas výkonu práce vašej spoločnosti. Farba zasiahla cca 50 áut /doteraz/. Stav zo včera Vám zasielam v tabuľke. Požadujeme Vaše vyjadrenie a návrh na doriešenie“. Z listinného dôkazu označeného ako „Obal spisu škodovej udalosti“ (č.l. 111 spisu) súd zistil, že žalobca predložil súdu fotokópiu svojho spisu škodovej udalosti obsahujúcu nižšie uvedené ďalšie listinné dôkazy. Z obalu okrem iného vyplýva, že ide o škodovú udalosť poškodeného Z. K., hlásenú 2.5.2016, ktorá je opísaná ako „poškodenie povrchu odparkovaného motorového vozidla nástrekovou farbou pri realizácii rekonštrukcie železničnej lávky. Farba bola základná šedá a vrchná bola modrá. Objednávateľom bola firma Bekeart Hlohovec a.s.“. Ďalej je identifikované motorové vozidlo EČV a uvedená výška vyplatenej sumy poistného plnenia príjemcovi SANAC, s.r.o.. Z „Hlásenie škodovej udalosti“ zo dňa 2.5.2016 (č.l. 117 spisu) súd zistil, že poškodený nahlásil žalobcovi škodovú udalosť ku ktorej vzniku malo prísť od 10.4.2016 - 12.4.2016 na adrese ulica Mierová v Hlohovci a ktorej priebeh a príčinu opísal ako „došlo k poškodeniu povrchu odparkovaného motorového vozidla nástrekovou farbou pri realizácii rekonštrukcie železničnej lávky. Farba bola základná šedá a vrchná bola modrá. Objednávateľom bola firma Bekeart Hlohovec a.s.“ Poškodené bolo osobné motorové vozidlo identifikované EČV. Z cenovej ponuky služieb čistenia (č.l. 114 spisu) súd zistil, že spoločnosť SANAC, s.r.o. adresovala poškodenému písomnú
ponuku služby čistenia poškodeného motorového vozidla od farby s predpokladanou cenou. Prílohu tvorí zoznam ponúkaných služieb s ich jednotlivým nacenením. Z „Preberacieho protokolu“ (č.l. rub 114 spisu) súd zistil, že došlo k prebratiu poškodeného motorového vozidla identifikovaného typom a EČV spoločnosťou SANAC, s.r.o. na účel jeho vyčistenia. Z „Odovzdávacieho protokolu“ (č.l. 115 spisu) súd zistil, že došlo k odovzdaniu poškodeného motorového vozidla identifikovaného typom a EČV spoločnosťou SANAC, s.r.o. po jeho vyčistení poškodenému, ktorý potvrdil, že „objednané čistiace práce boli ukončené k jeho spokojnosti“. Z Faktúry zo dňa 8.6.2016 (č.l. rub 112 spisu) súd zistil, že dodávateľ SANAC, s.r.o vystavila odberateľovi The Art of Design, s.r.o. faktúru na zaplatenie sumy 598,72 eur s DPH a 498,93 eur bez DPH za „čistenie hladkých častí automobilu od dvojzložkovej tvrdenej epoxidovej farby“. Prílohu faktúry tvorí špecifikácia a rozsah prác a materiálu použitého na čistenie vozidla s jednotlivými cenami. Z listinného dôkazu (č.l. rub 113 spisu) „tabuľkový“ sumár realizovaných čistiacich prác (prípravné práce, administratívne úkony, čistenie ručné, aplikácia prípravkov, leštenie, mikrobrúsenie a voskovanie), spotrebovaného materiálu (leštiaci a brúsny kotúč, mikrovláknova utierka, čistiaca hmota,, tekutý vosk, leštiaca pasta, leštidlo na sklo....) spolu s cenou jednotlivých položiek, pričom zhotoviteľom bola poskytnutá z ceny diela (čistenia) aj zľava. Celková cena čistenia predstavuje sumu 598,72 eur s DPH a 498,93 eur bez DPH. Predmetný listinný dôkaz tvorí prílohu odovzdávacieho protokolu a faktúry. Z „Písomného súhlasu s úhradou faktúry priamo na účet spoločnosti SANAC, s.r.o.“ zo dňa 8.6.2016 (č.l. 113 spisu) súd zistil, že spoločnosť SANAC, s.r.o. adresovala poisťovni ČSOB, a.s. oznámenie, že poškodený, ktorého vozidlo spoločnosť čistila súhlasí s úhradou vystavenej faktúry zo strany poisťovne priamo na účet spoločnosti SANAC, s.r.o.. Z Fotokópia technického preukazu motorového vozidla (č.l. rub 117 spisu) súd zistil, že evidovaným vlastníkom poškodeného motorového vozidla identifikovaného konkrétnym typom a EČV: E. XXX G. je The Art of Design, s.r.o.. Z likvidačného protokolu (č.l. rub 111 spisu) súd zistil, že vo veci poisteného KTP Group, s.r.o a poškodeného došlo k zlikvidovaniu poistnej udalosti zo dňa 12.4.2016 a k poskytnutiu poistného plnenia vo výške 498,93 eur v prospech spoločnosti SANAC, s.r.o. Z „Oznámenie o ukončení šetrenia a likvidácie poistnej udalosti“ zo dňa 15.6.2016 (č.l. 112) súd zistil, že žalobca adresoval poškodenému písomné oznámenie, v ktorom oznamuje ukončenie šetrenia poistnej udalosti, ktorú zlikvidovali na základe poistnej zmluvy, VPP a predložených dokladov. Zároveň oznamuje výšku poistného plnenia podľa priloženého likvidačného protokolu v celkovej sume 498,93 eur, ktoré poukázali podľa dispozície. Z výpisu bankového účtu žalobcu (č.l. rub 117 spisu) súd zistil, že došlo k úhrade poistného plnenia zo strany poisťovne spoločnosti SANAC s.r.o. vo výške uvedenej v likvidačnom protokole a oznámení o ukončení šetrenia a likvidácie poistnej udalosti. Z výzvy na zaplatenie regresného nároku zo dňa 30.1.2017 (č.l. rub 44 spisu) súd zistil, že žalobca vyzval písomne žalovaného na zaplatenie náhrady škody do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. K výzve je pripojená poštová doručenka o riadnom doručení výzvy žalovanému dňa 3.2.2017. 6. Nie je medzi stranami sporné, že dňa 18.1.2016 uzatvorila spoločnosť Bekaert Hlohovec a.s. ako objednávateľ a KTP Group s.r.o. ako zhotoviteľ písomnú zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie diela - rekonštrukcia lávky pre peších ponad železničnú trať v Hlohovci. Spoločnosť KTP Group s.r.o. ako generálny dodávateľ následne už vo vzťahu k žalovanému ako objednávateľ uzatvorila dňa 21.1.2016 so spoločnosťou žalovaného ako subdodávateľom ústnu zmluvu o dielo ako to vyplýva z písomných objednávok, ktoré žalovaný akceptoval. Predmetom zmluvy o dielo boli predovšetkým pieskovacie a natieracie práce na lávke, ale aj s tým súvisiace lešenárske práce. Žalovaný práce riadne realizoval začo vyfakturoval objednávateľovi KTP Group s.r.o. odplatu jednotlivými faktúrami, ktoré sú založené v spise. Počas realizácie prác došlo k škodovej udalosti spočívajúcej v tom, že pri striekaní náteru na lávku boli farbou znečistené, poškodené v blízkosti zaparkované motorové vozidlá. 7. Ďalej nie je sporné a žalovaný to nenamietal, že spoločnosť KTP Group s.r.o. uzatvorila so žalobcom poistnú zmluvu č. 8003052505, predmetom ktorej je poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu. Spoločnosť KTP Group s.r.o. ako generálny dodávateľ rekonštrukčných prác na zákazke zodpovedá podľa článku 5 bod. 5.5 zmluvy o dielo za akúkoľvek škodu, ktorá tretím osobám vznikne a to aj a za škodu spôsobenú konaním subdodávateľov, ktoré konanie je podľa zmluvy (bod 5.29) akoby jej konaním. Náklady na čistiace práce na odstránenie následkov poškodených motorových vozidiel si žalobca uplatnil v celkovom súhrne vo výške 76.721,51 eur. 8. Žalobca ako poisťovateľ na základe poistnej zmluvy vyplatil poistné plnenie poškodeným v celkovej výške nákladov, pričom v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka na žalobcu prešlo právo poisteného spoločnosti KTP Group na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Vyplatením poistného plnenia prešlo na žalobcu právo na postih voči žalovanému.
9. Žalobca v konaní tvrdil, že pri realizácii prác vinou žalovaného došlo k vzniku škody na motorových vozidlách zaparkovaných v blízkosti stavby a žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, keďže škodu spôsobil porušením prevenčnej povinnosti obsiahnutej v § 415 Občianskeho zákonníka. 10. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že vynaložil všetko úsilie na to, aby zabránil vzniku škody, konal s odbornou starostlivosťou a neporušil ani žiadnu zmluvnú ani zákonnú povinnosť. 11. V zmysle § 415 Občianskeho zákonníka je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo k škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na žalovaného ako právnickú osobu. Bolo povinnosťou žalovaného predvídať, že ak motorové vozidlá parkovali v takej vzdialenosti, v ktorej objektívne mohlo prísť k ich znečisteniu, tak ak žalovaný začne resp. bude realizovať špecifickú činnosť, ktorou je možné motorové vozidlá znečistiť, tak môže dôjsť k ich poškodeniu. Žalovaný sa bez primeraných dôvodov spoliehal, že k škode nedôjde, prípadne bol k tomu ľahostajný, nakoľko mal subjektívne za to, že vozidlá sa do zóny znečistenia dostali výlučne z dôvodu porušenia zmluvných povinnosti investora (Bekaert Hlohovec, a.s.) a generálneho dodávateľa (KTP Group s.r.o.), ktorí nedostatočne zabezpečili priestor a nie z dôvodu porušenia jeho povinností či už zmluvných alebo zákonných (prevenčnej). 12. Žalovaný sa bránil v konaní tvrdením, že vyznačenie oblasti s rizikom poškodenia bolo výlučne povinnosťou spoločnosti KTP Group s.r.o. prípadne spoločnosti Bekaert Hlohovec a.s. ako to podľa jeho názoru vyplýva z obsahu osobného stretnutia zástupcov jednotlivých strán zo dňa 15.1.2016 a písomného zápisu zo stretnutia. Podľa písomného zápisu „Dodávateľ zabezpečí pred začiatkom takýchto prác okrem iného aj vyznačenie oblasti s rizikom poškodenia, vrátane viditeľného označenia (pásky, textové oznámenie)“. 13. Nie je sporné, že stretnutia sa okrem objednávateľa zástupcu spoločnosti Bekeart Hlohovec, s.r.o. zúčastnili aj zástupca spoločnosti KTP Group s.r.o. ako priamy dodávateľ, zhotoviteľ tak aj zástupca BRALO, s.r.o. ako subdodávateľ, končený zhotoviteľ, čiže žalovaný. Žalovaný jednoznačne vystupoval na osobnom stretnutí popri zástupcovi KTP Group taktiež v pozícii dodávateľa (konečného zhotoviteľa časti diela), logicky preto bol aj účastný stretnutia, a preto na stretnutí všetkými stranami nie len neformálne ale aj písomne dohodnuté a odsúhlasené povinnosti každej so strán sa bezpochyby vzťahujú aj na žalovaného. Nie je tak pravdivé tvrdenie žalovaného, že na osobnom stretnutí boli uložené povinnosti len výlučne KTP Group, s.r.o. ale z listinného dôkazu je preukázané, že na osobnom stretnutí dohodnuté zmluvné povinnosti boli uložené zároveň aj žalovanému. Žalovaný to tvrdí zjavne účelovo, aby sa vyhol zodpovednosti za spôsobenú škodu. Žalovaný tak mal preukázateľne spolu so spoločnosťou KTP Group s.r.o. (ako dodávatelia) zmluvnú povinnosť „zabezpečiť pred začiatkom prác okrem iného aj vyznačenie oblasti s rizikom poškodenia, vrátane viditeľného označenia (pásky, textové oznámenie)“. 14. Poškodené motorové vozidlo parkovalo na mieste, ktoré nebolo vyznačené zákazom parkovania, t.j. na mieste s rizikom jeho poškodenia. 15. Ak si spoločnosť KTP Group s.r.o. a ani žalovaný nesplnili riadne svoju zmluvnú povinnosť (vyznačiť oblasť s rizikom poškodenia), tak si mal žalovaný ako konečný dodávateľ, subjekt, ktorý reálne vykonával nástrek farbou splniť riadne aspoň zákonnú prevenčnú povinnosť. Žalovaný z dôvodu generálnej prevencie nemal začať so striekaním lávky. V prípade ak hrozila škoda (čo sám nepopiera a potvrdil) nemal práce začať, prípadne ich mal prerušiť, odmietnuť ich vykonanie a to až do doby nápravy. Rozhodujúce je, že žalovaný bol nositeľom nie len vyššie uvedenej zmluvnej povinnosti, ale ako reálny zhotoviteľ, subdodávateľ, vykonávateľ prác bol zároveň nositeľ aj zákonnej povinnosti predchádzať škodám v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, v príčinnej súvislosti s porušením ktorej došlo podľa súdu k vzniku škody. 16. Žalovaný vzniku škody nepredišiel, hoci podľa názoru súdu mohol a mal tak urobiť vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a preto nesie väčší diel zodpovednosti za vznik škody ako spoluškodca spoločnosti KTP Group s.r.o. Podľa názoru súdu, žalovaný konal správne, ak pred začiatkom výkonu
prác ešte dodatočne upozornil mailom spoločnosť KTP Group s.r.o. a požiadal ich o to, aby zabezpečila preparkovanie áut počas pieskovania a striekania. 17. KTP Group s.r.o. nevykonala také účinné opatrenia, ktoré by zabránili zaparkovaniu vozidiel v oblasti s rizikom poškodenia a nezabezpečila ani preparkovanie týchto vozidiel, o ktoré žiadal mailom žalovaný. Súd má za to, ako je to už vyššie zdôvodnené, že v prípade ak to nezabezpečila KTP Group s.r.o., ak si táto spoločnosť nesplnila riadne túto svoju zmluvnú povinnosť, tak to bolo povinnosťou žalovaného, či už zmluvnou vyplývajúcou z osobného stretnutia a dohody strán dňa 15.1.2016, tak zároveň povinnosťou zákonnou vyplývajúcou mu z ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka o povinnosti predchádzať škodám. Nebolo však primeraným opatrením, aby nedošlo, predchádzalo sa škode „len“ formálne zaslanie mailu zo strany žalovaného spoločnosti KTP Group s.r.o. Išlo len o jedno z opatrení a evidentne nie dostatočné, aby k škode nedošlo, aby sa jej predchádzalo. Ďalším opatrením malo byť podľa súdu to, že ak priestor dostatočne (napr. veľkosťou vyhradenej oblasti, spôsobom) a riadne (napr. kontrolou pások) nezabezpečila spoločnosť KTP Group s.r.o., tak mal povinnosť rizikový priestor riadne zabezpečiť žalovaný. Taktiež samotné „zaplachtovanie“ lávky sa ukázalo ako nedostatočné a nezabránilo tomu, aby nástrek farby nezasiahol aj motorové vozidlá odparkované v jej blízkosti. V konaní nebolo tvrdené, že by sa na danom mieste okrem pások nachádzalo napr. aj dočasné dopravné značenie, ktoré by zakazovalo parkovanie. Je nesporné, že všetky opatrenia (mailové upozornenie žalovaného pred začatím prác, bezpečnostné pásky, oznam na nástenke firmy v blízkosti pre parkujúcich zamestnancov) boli nedostatočné a neúčinné. A mali byť realizované také opatrenia (ako uvádza súd vyššie), ktoré by zabránili, zakázali vjazdu a parkovaniu motorových vozidiel a v prípade porušenia ktorých opatrení by sa žalovaný zodpovednosti zbavil (napr. ak by vozidlá parkovali napriek zákazu v zmysle dopravného značenia, parkovali by ak by násilne prekonali dočasné mobilné zábrany, nerešpektovali by pokyny obsluhy a pod.). Takéto opatrenia by súd vzhľadom na konkrétne okolnosti považoval za vhodné, dostačujúce a zbavujúce žalovaného zodpovednosti. Žalovaný mal do doby pokiaľ by nebol priestor dostatočne zabezpečený odmietnuť realizáciu natieračských prác. Súd má za to, že v konaní je preukázané, že žalovaný porušil povinnosť obsiahnutú v § 415 OZ. Porušením preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na majetku vznikne všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ. V príčinnej súvislosti s tým, že žalovaný porušil svoju preventívnu povinnosť, realizoval nástrek farby aj napriek riziku, že ním môže poškodiť motorové vozidlá, t.j. nepočínal si tak aby nedošlo ku škode na majetku, tak došlo k vzniku škody. Sú tak podľa súdu u žalovaného dané a preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, ktorej náhrady ako regresného nároku sa domáha v danom konaní žalobca t.j. protiprávne konanie žalovaného (porušenie jeho zmluvnej ako aj zákonnej prevenčnej povinnosti), vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom, konaním žalovaného (ako bude ešte podrobnejšie zdôvodnené nižšie) a škodou, ktorej výška je pre súd dostatočne hodnoverne preukázaná (ako bude opäť ešte zdôvodnené nižšie). Súd ale zároveň dospel k záveru, že vykonané dokazovanie preukázalo, že predpoklady zodpovednosti za škodu sú rovnako ako u žalovaného dané zároveň aj u spoločnosti KTP Gropu, s.r.o. z dôvodu porušenia jej zmluvnej povinnosti zabezpečiť riadne rizikový priestor. Preto aj táto spoločnosť je spoluzodpovedná za vznik škody. Podľa § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody. 18. Podľa názoru súdu je primerané rozsahu účasti jednotlivých škodcov na vzniku škody pomerné rozdelenie zodpovednosti a to tak, že žalovaný zodpovedá za škodu vo výške 75 % a spoločnosť KTP Group, s.r.o., vo výške 25 %. Pomer zodpovednosti žalovaného vo výške 75 % vyplýva logicky zo skutkového a právneho stavu. Zodpovednosť za vniknutú škodu a účasť na spôsobení škody súd posudzoval u spoločnosti KTP Group a u žalovaného v súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti (50%) a porušením zákonnej prevenčnej povinnosti (50%). Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že zmluvnú povinnosť porušili oba subjekty. Teda ich spoluzodpovednosť, účasť pri porušení zmluvnej povinnosti je u každej spoločnosti 1 (25% z 50%). Z vykonaného dokazovania bolo ďalej preukázané, že zákonnú povinnosť porušil výlučne iba žalovaný (50%). Teda za porušenie zákonnej povinnosti zodpovedá výlučne iba žalovaný (50 %). Spolu je tak účasť žalovaného na porušení zmluvnej povinnosti (25%) a zákonnej povinnosti (50%) vo výške 75 %, čo predstavuje aj jeho účasť na spôsobenej škode. Až v priebehu konania sa z vykonaného dokazovania najmä výsluchu konateľa žalovaného G. X. a listinného dôkazu „Denný záznam stavby“ podarilo ustáliť a preukázať, že k poškodeniu (poistnej udalosti) motorových vozidiel nemuselo prísť iba v deň 12.4.2016, ale v rozmedzí niekoľkých dní, kedy žalovaný realizoval, aplikoval farbu. Z „denného záznamu stavby“ je preukázané, že dňa 14.3.2016 žalovaný do záznamu zapísal upozornenie s textom: „Dnes som upozornil p. A., že nezabezpečil
preparkovanie aut a hrozí ich zašpinenie. Firma BRALO nenesie zodpovednosť v prípade zašpinenia aut. Ďalej odporúčam, aby si vyvesil Transparent na most s textom Parkovanie na vlastné riziko, striekame“. Dňa 11.4.2016 žalovaný do záznamu zapísal: „Vykonané práce - dnes sme aplikovali druhú vrstvu základnej farby“. Dňa 12.4.2016 žalovaný do záznamu zapísal: „Vykonané práce. Pokračovali sme v aplikácii tretej vrstvy (vrchnej)“. Dňa 20.4.2016 žalovaný do záznamu zapísal: „... sme začali aplikovať prvú vrstvu náteru...“ Dňa 21.4.2016 žalovaný do záznamu zapísal: „Vykonané práce - Pokračovanie v aplikácii prvej vrstvy náteru...“. Dňa 22.4.2016 žalovaný do záznamu zapísal: „Vykonané práce - aplikácia druhej vrstvy náteru“. Dňa 23.4.2016 žalovaný do záznamu zapísal: „vykonané práce - aplikácia tretej vrstvy.“ Obdobné záznamy o aplikácii farby sú ešte zo dňa: 6.5., 7.5., 9.5., 10.5.2016. Dňa 10.5.2016 boli podľa záznamu práce ukončené. Preto ak žalobca identifikoval škodovú udalosť v žalobe iba dňom 12.4.2016 tak to absolútne neznamená, ako zavádzajúco tvrdí žalovaný, že poškodenia z iných dní nie sú predmetom konania. 19. Žalovaný namietol v konaní aj výšku škody resp. jej primeranosť. Súd má z listinného dôkazu - „tabuľový“ sumár realizovaných čistiacich prác a spotrebovaného materiálu vydaný čistiacou spoločnosťou SANAC, s.r.o. položkovito a podrobne preukázané, aké konkrétne čistiace práce a materiál bol pri čistení použitý. Ide o „prípravné práce, administratívne úkony, čistenie ručné, aplikácia prípravkov, leštenie, mikrobrúsenie a voskovanie“ materiál „leštiaci a brúsny kotúč, mikrovláknova utierka, čistiaca hmota,, tekutý vosk, leštiaca pasta, leštidlo na sklo atď.. V Tabuľke je uvedená cena jednotlivých položiek, pričom zhotoviteľom bola poskytnutá dokonca zľava z ceny diela (čistenia). Celková cena čistenia predstavuje sumu 498,93 eur, čo sú podľa listinného dôkazu vyhotoveného čistiacou spoločnosťou reálne a účelne vynaložené náklady na odstránenie škody. Z Tabuľky je taktiež zrejmé prečo sa môže výška ceny čistenia pri niektorých motorových vozidlách líšiť. Je možné logicky predpokladať, že znečistenie vozidiel nebolo v rovnakom rozsahu a môže sa individuálne líšiť, preto logicky aj cena čistenia závisí od individuálneho znečistenia toho ktorého vozidla, čo vyžaduje iný čas čistenia, inú spotrebu materiálu a pod. Pri každom čistení je tak individuálne a podrobne špecifikované, aké konkrétne práce sú na tom ktorom motorovom vozidle realizované, v akej časovej dĺžke a pod.. Žalovaným vznesené pochybnosti o primeranosti výšky škody preto súd vyhodnotil ako nedôvodné. Z vykonaného dokazovania je určenie a výška škody jednoznačne preukázané a zdôvodnené. V konaní sú preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, ktorej náhrady ako regresného nároku sa domáha žalobca t.j. protiprávne konanie žalovaného (porušenie jeho zmluvnej ako aj zákonnej prevenčnej povinnosti), vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom, konaním žalovaného a škodou, ktorej výška je pre súd taktiež dostatočne hodnoverne preukázaná v sume 498,93 EUR. Vzhľadom k pomernej účasti žalovaného na jej vzniku, ktorú súd vyhodnotil vo výške 75 % z celkových nákladov a nepreukázaní zavinenia poškodeného je dôvodné žalobcovi priznať v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka v spojení s § 415 Občianskeho zákonníka náhradu škody vo výške 373,20 EUR a preto súd uložil povinnosť zaplatiť žalovanému túto sumu žalobcovi ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 20. Nakoľko sa žalobca žalobou domáhal zaplatenia 498,93 EUR a súd mu priznal náhradu škody iba vo výške 373,20 EUR zodpovedajúcej vyššie uvedeným zákonným hľadiskám, súd v zmysle § 212 ods. 2 CSP vo zvyšku istiny 125,73 EUR a prislúchajúceho úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nepriznanej istiny od 19.2.2017 do zaplatenia žalobu zamietol. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením svojej povinnosti voči žalobcovi do omeškania, bolo potrebné v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uložiť mu povinnosť zaplatiť 5 % úrok z omeškania ročne z priznanej sumy od 19.2.2017 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy márne uplynula 15 dňová lehota na zaplatenie určená výzvou na zaplatenie) do zaplatenia, keď výšku úrokov z omeškania ustanovuje vládne nariadenie č. 87/1995 Z.z.. Doručenie výzvy ani omeškanie nebolo medzi stranami sporné, zo strany žalovaného namietané. 21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1,2 CSP tak, že procesne čiastočne úspešnejšiemu žalovanému priznal nárok na pomernú časť náhrady trov konania vo výške 50 % z celkových trov s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Výška percentuálneho rozdielu v procesnej úspešnosti sporových strán predstavujúcej 50 %. Žalovaná suma 498,93 EUR = 100 %, žaloba dôvodná vo výške 373,20 EUR = 75 %, nedôvodná žaloba vo výške 125,73 EUR = 25 %, úspech žalobcu 75 %, úspech žalovaného vo veci tak je 25%, 75 % - 25 % = 50 %.
22. Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie, ktoré odôvodnil podľa § 365 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“): súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd vôbec nesprávne posúdil zodpovednosť žalovaného na spôsobenej škode na aute osoby Z. K.. Zároveň súd prvej inštancie nesprávne posúdil spoluzodpovednosť žalovaného, keď spoločnosť žalovaného síce vykonávala predmetnú činnosť ale nebola priamym partnerom hlavného objednávateľa a to spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s. Súd prvej inštancie ustálil spoluzodpovednosť žalovaného vo výške 75 %, ale nevykonal žiadne dokazovanie k tomu smerujúce, zároveň ani „určenie“ tejto spoluzodpovednosti náležite v odôvodnení nevysvetlil. Je ustálenou praxou súdov prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu, že nemusia zodpovedať v odôvodnení rozsudku na všetky námietky procesných strán, ale podľa názoru žalovaného malo byť dôsledne a detailne odôvodnené, prečo spoluzodpovednosť žalovaného je práve 75 %. Súd prvej inštancie mal predsa k dispozícii zápis z rokovania z 15.01.2016. Žalovaný sa zúčastnil ako subdodávateľ zhotoviteľa KTP Group, s.r.o. /voči spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s. nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu/ na rokovaní dňa 15.01.2016, kde boli uvedené povinnosti dodávateľa /rozumej spoločnosti KTP Group, s.r.o./ voči spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s., ktorá mala zabezpečiť komunikáciu voči tretím osobám. Žalovaný zaslal KTP Group, s.r.o. ako objednávateľovi riadne, včas a zrozumiteľne dňa 16.03.2016 email nasledovného znenia: „Dobrý deň. Chcem Vás požiadať, aby ste zabezpečili preparkovanie áut počas pieskovania a striekania "Lávky"“. Práce spočívajúce v pieskovaní, striekaní a maľovaní začali dňa 21.03.2016. V emaile zo dňa 11.04.2016 žalovaný uviedol spoločnosti KTP Group, s.r.o. nasledovné: „Oznamujeme Vám, že dňa 12.4.2016 prídeme aplikovať ďalšiu vrstvu náteru na lávke, za predpokladu, že bude pekné počasie“. Z tohto dôvodu mám teda za to, že nevieme detailne akými úvahami sa súd prvej inštancie pri určení zodpovednosti spoločnosti KTP Group, s.r.o. vo výške 25%. Súd prvej inštancie zároveň nevykonal žiadne dôkazy, ktoré boli navrhnuté, a ktoré by odôvodnili zbavenie zodpovednosti žalovaného prípadne iný pomer spoluzodpovednosti za spôsobenú škodu. Už zo samotného výsluchu svedka vyplynulo, že v zmysle tohto zápisu z 15.1.2016 si svoju povinnosť nesplnil ani hlavný objednávateľ spoločnosť Bekaert Hlohovec, a.s. Zároveň súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vôbec nezdôvodnil tú okolnosť, že predmetný svedok, poškodený si nepamätal podrobnosti o čistení, ale vedel uviesť, že len z činnosti žalovaného na lávke k tomu mohlo dôjsť. Súd ponechal bez povšimnutia a zároveň súd nevyhodnotil, že auto bolo zaparkované 100 metrov od lávky / súd vôbec nezisťoval, či na tom mieste sú stromy/ od miesta vykonávania činnosti žalovaného/ ale na strane opačnej, teda na druhej strane ako je Bekaert. Rovnako súd neriešil ani nezrovnalosti v dátume hlásenia škody. Dokonca svedok uviedol, že bolo striekaním poškodené celé auto a najmä čelné sklo a predná kapota a strecha. Auto bolo vyčistené asi do niekoľkých týždňov po udalosti. Žalovaný aj spochybňuje, že z ktorej strany boli auta zašpinené, nakoľko nie sú doložené fotografie ako aj nie je uvedená táto okolnosť zaznamenaná v hlásení škodovej udalosti. Ak boli autá zaparkované vedľa seba ťažko by sa auto zašpinilo zo strán ako sú dvere a blatníky. Žalovaný rozporuje aj sumu čistenia, nakoľko je zrejmé, že čistenie organizoval zamestnávateľ svedka - poškodeného a teda svedok sa nezaujímal o sumu a teda súd len konštatoval, že je primeraná a žiadne dokazovanie v tomto smere nevykonal. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil aj použitie iného obdobného prípadu - rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/112/2015 zo dnˇa 23.2.2017. Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu žiadam, aby odvolací súd zrušil podľa ustanovenia § 389 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 36Cb 104/2023 - 125 zo dňa 06.12.2023 a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie. 23. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 22.5.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 24. Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 25. K napadnutému výroku II. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku istiny a prislúchajúceho úroku z omeškania žalobu zamietol, odvolací súd poukazuje na to, že subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ustanovení § 359 až 361 C.s.p. Podľa § 359 C.s.p, odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Civilný sporový poriadok tak právo strany podať odvolanie výslovne obmedzuje tým spôsobom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Súd prvej inštancie druhým výrokom žalobu vo zvyšku zamietol. Ako je zrejmé zo znenia uvedeného výroku tento neznie v neprospech žalovaného, teda žalovaný nie je osobou oprávnenou podať voči rozsudku v tejto časti odvolanie, z dôvodu nedostatku jeho subjektívneho oprávnenia podať odvolanie voči tej časti rozsudku, ktorá mu nebola v neprospech. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené odvolanie žalovaného voči II. výroku, odmietol podľa § 386 písm. b) C.s.p. ako podané neoprávnenou osobou. 26. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 27. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 28. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého výroku I. a III. rozsudku a uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalovaný v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam žalovaného uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s otázkou preukázania predpokladov zodpovednosti za škodu žalovaného. V súlade s § 380 C.s.p. je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi. 29. Predmetom konania je regresný nárok na náhradu škody. Škoda mala vzniknúť tým, že spoločnosť KTP Group s.r.o. si objednala lešenárske, pieskovacie a natieracie práce u žalovaného, pričom počas rekonštrukcie lávky bol poškodený majetok vlastníkov motorových vozidiel farbou. Uvedená škodová udalosť bola spôsobená zavinením zamestnancov žalovaného. Spoločnosť KTP Group s.r.o. ako hlavný dodávateľ rekonštrukčných prác na zákazke zodpovedala za škodu spôsobenú konaním subdodávateľov. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a správne posudzoval nárok na náhradu škody podľa § 420 OZ, keďže v danom prípade žalovaný porušil povinnosť obsiahnutú v ust. § 415 OZ, a teda žalovaný nekonal tak, aby nedošlo ku škode na majetku. 30. Podľa § 420 ods. 1, 2, 3 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobu alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 31. O všeobecnú zodpovednosť podľa Občianskeho zákonníka pôjde len vtedy, ak sú kumulatívne naplnené tieto predpoklady: vznik škody, protiprávnosť konania, zavinenie škodcu (ktoré je podľa zákona predpokladané), príčinná súvislosť medzi škodou a konaním. 32. Vo všeobecnosti je pojem „škoda“ v právnej teórii ako aj v súdnej praxi ustálený a považuje sa za ňu majetková ujma, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Za protiprávne konanie ako predpoklad zodpovednosti za škodu je označované konanie, ktoré je v rozpore s objektívny právom, teda konanie, ktoré porušuje hmotnoprávne vzťahy. Vo vzťahu k zodpovednosti za škodu je potrebné poukázať na to, že aj nesplnenie prevenčných povinností (tzv. generálne prevencia) v ustanoveniach § 415 OZ, je považované za protiprávne konanie. O protiprávne konanie môže ísť len vtedy, ak konanie je v rozpore s existujúcou hmotnoprávnou úpravou spoločenských vzťahov, alebo je v rozpore so zmluvným dojednaním.
33. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu na motorových vozidlách, pretože predovšetkým preukázal vznik škody ako nevyhnutný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania vyčerpávajúco odôvodnil aká škoda je predmetom konania, kto škodu spôsobil a teda koho konaním a porušením prevenčnej povinnosti škoda vznikla. Uvedené súd prvej inštancie dostatočne presvedčivo vysvetlil. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie podrobne odôvodnil v čom spočívalo konanie žalovaného rozporné s prevenčnou zmluvnou povinnosťou, postup žalovaného pri vykonávaní diela a aj to ako mal žalovaný správne postupovať v prípade ak priestor, v ktorom dielo vykonával, nebol riadne zabezpečený pred vznikom škody. 34. Čo sa týka námietky žalovaného v tom, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil spoluzodpovednosť žalovaného, keď spoločnosť žalovaného síce vykonávala predmetnú činnosť, ale nebola priamym partnerom hlavného objednávateľa, a to spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s.. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo súdom prvej inštancie správne právne posúdené spoluzavinenie na vzniku škody a určenie podielu zodpovednosti žalovaného a spol. KTP Group. Uvedené posúdenie považuje odvolací súd za podrobné a logicky odôvodnené a v plnom rozsahu sa s uvedeným stotožňuje. Vznesená odvolacia námietka žalovaného je teda podľa odvolacieho súdu nedôvodná. 35. Čo sa týka námietky žalovaného, že žalovaný zaslal KTP Group, s.r.o. ako objednávateľovi riadne, včas a zrozumiteľne dňa 16.3.2016 email nasledovného znenia: „Dobrý deň. Chcem Vás požiadať, aby ste zabezpečili preparkovanie áut počas pieskovania a striekania "Lávky"“. Práce spočívajúce v pieskovaní, striekaní a maľovaní začali dňa 21.3.2016. V emaile zo dňa 11.4.2016 žalovaný uviedol spoločnosti KTP Group, s.r.o. nasledovné: „Oznamujeme Vám, že dňa 12.4.2016 prídeme aplikovať ďalšiu vrstvu náteru na lávke, za predpokladu, že bude pekné počasie“. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že uvedená mailová komunikácia nemôže mať za následok liberáciu žalovaného na vzniku škody a to vzhľadom na porušenie prevenčnej povinnosti žalovaného. Súd prvej inštancie ozrejmil v odôvodnení napadnutého rozsudku ako mal žalovaný postupovať (odmietnuť vykonať dielo) a to aj napriek porušeniu zmluvy - vykonať dielo včas. 36. Žalovaný, ani podľa odvolacieho súdu, nepreukázal okolnosti, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za škodu. Žalovaný v odvolaní poukázal na emailové správy zo dňa 15.1.2016, 16.3.2016, 21.3.2016, 11.4.2016, pričom odvolací súd k uvedenému dodáva, že ak potrebné opatrenia na zabezpečenie areálu nezabezpečila spoločnosť KTP Group s.r.o., tak bolo povinnosťou žalovaného zabezpečiť predchádzanie škodám, nie však ako povinnosť vyplývajúca z dohody zmluvných strán, ale ako zákonná povinnosť v zmysle ust. § 415 OZ, a teda uvedené zaslanie emailov spoločnosti KTP Group s.r.o., nebolo dostatočným opatrením žalovaného. Žalovaný ako subdodávateľ diela mal povinnosť sám prijať opatrenia na odvrátenie hroziacej škody alebo odmietnuť vykonanie diela do času, kým objednávateľ neprijme zodpovedajúce opatrenia. V prípade, ak hrozilo poškodenie zaparkovaných motorových vozidiel, žalovaný nemal začať so striekaním lávky s prihliadnutím na jeho predpokladanú odbornú starostlivosť, ktorú ako spoločnosť s predmetom takýchto činností mal mať. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým stavom tak ako ho ustálil súd prvej inštancie a to na základe vykonaného dokazovania. 37. Odvolací súd má za to, že žalovaný nesie zodpovednosť za vznik škody, ktorú zavinil a za ktorú zodpovedá v zmysle ust. § 420 OZ, a tejto zodpovednosti ho nezbavujú nezrovnalosti v dátume hlásenia škody, nedoloženie fotografií, z ktorej strany boli autá zašpinené a spôsob zaparkovania áut. Svedok sa jednoznačne vyjadril, že poškodené motorové vozidlo parkoval na mieste, ktoré nebolo vyznačené zákazom parkovania, teda na mieste s rizikom jeho poškodenia. K námietkam žalovaného týkajúce sa vzniku a rozsahu škody na motorovom vozidle žalovaný nepredložil žiadne dôkazy a ani vykonanie dôkazov, ktoré by preukázali spôsob vzniku a rozsah poškodenia nenavrhol a preto tieto námietky sú len nepreukázaným tvrdením žalovaného a súd na ne teda nemôže prihliadať. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje. Žalovaný namietal výšku škody v rozsahu nákladov na čistenie poškodeného vozidla avšak neuviedol v čom (v ktorých položkách) je výška nákladov neprimeraná a v konaní nepredložil dôkazy, ktoré by spochybnili výšku žalobcom uplatneného regresného nároku. 38. Odvolací súd má za to, že nemožno prisvedčiť argumentácii žalovaného, podľa ktorej súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil aj použitie rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/112/2015 zo dňa 23.2.2017, nakoľko v predmetnom rozhodnutí sa jedná o odlišný skutkový
stav, kedy došlo k poškodeniu motorového vozidla parkujúceho na mieste, kde bol zákaz vjazdu parkovania, ktorý bol označený pevne osadenou dopravnou značkou. Skutkové okolnosti vo veci sp. zn. 3Cob/112/2015 boli teda odlišné od posudzovanej veci a preto závery uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach nie je možné na túto sporovú vec aplikovať. Keďže žalovaný v podanom odvolaní uviedol skutočnosti, ktoré nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku jasne, logicky, zrozumiteľne, vyčerpávajúco a vecne správne odôvodnil svoje rozhodnutie s tým, že skutočnosti tvrdené žalovaným neboli v konaní preukázané hodnovernými dôkazmi. 39. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil. 40. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a III. ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, a to aj vo výroku III., nakoľko súd prvej inštancie správne posúdil podľa pomeru úspechu aj nárok na náhradu trov konania. 41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 42. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).