Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4Cob/86/2024 2224201526 15. 08. 2024 JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI:SK:KSBA:2024:2224201526.3
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci navrhovateľa: N. E., U.. XX.XX.XXXX, R. L. Z. XXXX/X, XXX XX T., zast. JUDr. Roman Hojer s. r. o. advokátska kancelária, Šustekova 51, 851 04 Bratislava, IČO: 50 708 953, proti odporcovi: Achille k.s., Račianska 17, 831 02 Bratislava, IČO: 52 024 334, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 26C/31/2024-30 zo dňa 17. mája 2024, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 26C/31/2024-30 zo dňa 17. mája 2024 potvrdzuje. Odporca má proti navrhovateľovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len „súd“), návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak s poukazom na § 24 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 328. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ dňa 25.04.2024 doručil súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľa nachádzajúcim sa v katastrálnom území T., obec T., okres N. E. zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, ako parcely registra „. Č.. XXX/XX o výmere XXX G., O. D., parcela č. XXX/XXX O. H. XX G., O. D., parcela č. XXX/XXX O. H. XXX G., Q. D. K. U.N., parcela č. XXX/XXX O. H. XX G., Q. D. K. U., a stavba so súp. č. XXXX na pozemku s parcelným č. XXX/XXX, A. N. (ďalej aj „nehnuteľnosti“). Navrhovateľ svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že je konateľom spoločnosti Style Gallery s.r.o., IČO: 52 853 896, so sídlom Kalinčiakova 1091/5, Hviezdoslavov (ďalej len ako „Style Gallery s.r.o.“), ktorá v zastúpení navrhovateľom uzatvorila s odporcom dňa 24.11.2020 Zmluvu o úvere č. 202010002 (ďalej aj „zmluva“). Na základe tejto zmluvy odporca požičal spoločnosti Style Gallery s.r.o. sumu 60.000 eur s mesačným úrokom vo výške 3 % mesačne, čiže 36 % ročne. V bode 3.1 Zmluvy je uvedené, že v prípade, ak bude dlžník v omeškaní s plnením svojich peňažných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o viac ako 7 dní, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zároveň aj zmluvnú pokutu až do 40 % z dlžnej sumy za každé jednotlivé porušenie povinnosti plniť riadne a včas a dlžník je povinný túto sumu uhradiť veriteľovi. Zmluvná pokuta by v takom prípade bola až 360 % ročne. Taktiež si zmluvné strany dohodli úrok z omeškania v prípade omeškania dlžníka vo výške 0,15 % denne z nesplatenej časti úveru, čo spolu predstavuje 54,75 % ročne. To znamená, že v prípade omeškania by mal dlžník vrátiť veriteľovi úroky spolu až 450,75 % ročne. V bode 3.6. zmluvy bolo dohodnuté, že akákoľvek platba dlžníka bude najprv započítaná na príslušenstvo až potom na istinu. Navrhovateľ tiež podpísal s odporcom Zmluvu o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľa. Navrhovateľ taktiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.04.2012 sp. zn. 5Cdo/26/2011 podľa ktorého neprimeranou a odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Predmetný úver bol spoločnosti Style Gallery s.r.o. poskytnutý počas obdobia koronavírusu, kedy sa uvedená spoločnosť dostala bez vlastného zavinenia do platobnej neschopnosti. Navrhovateľ predložil odporcovi splátkový kalendár zo dňa 18.03.2023, pričom odporca podaním zo dňa 21.03.2023 vyčíslil celkový dlh a nenamietal predložený splátkový kalendár. Na základe toho navrhovateľ uhradil odporcovi istinu vo výške 60.000 eur, napriek tomu však odporca pristúpil k domáhaniu sa svojich práv vo forme dobrovoľnej dražby zálohu - nehnuteľností. Navrhovateľ ďalej namietal postup v dobrovoľnej dražbe, kedy považuje predmet dražby za podhodnotený, pričom sa nemohol vyjadriť ani k znaleckému posudku, ktorý považuje za nesprávne vypracovaný. Navrhovateľ taktiež podal žalobu na určenie neplatnosti zmluvy o úvere ako aj neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, ktoré je vedené na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 69Cb/57/2023. Bezodkladnosť úpravy pomerov medzi stranami navrhovateľ videl v tom, že ide o nehnuteľnosti, v ktorých býva, pričom ak by ich bol nútený opustiť, stal by sa z neho bezdomovec, keďže si v súčasnosti nevie zabezpečiť nové bývanie. Navrhovateľ ako dôkazy k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doložil: Zmluvu o úvere zo dňa 16.10.2020, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 16.10.2020, LV č. XXXX pre k.ú. T. a podanie odporcu zo dňa 21.03.2023. Súd konštatoval, že navrhovateľ sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Súd mal za to, že navrhovateľ predloženými listinnými dôkazmi neosvedčil dostatočne trvanie svojho nároku. Poukázal predovšetkým na to, že záväzkový vzťah, ktorý je zabezpečený záložným právom má obchodnoprávnu povahu, kedy úver bol poskytnutí obchodnej spoločnosti, ktorej konateľom je navrhovateľ, za účelom zabezpečenia jeho podnikateľských aktivít. Z toho dôvodu nemožno rozhodnutia, na ktoré navrhovateľ poukazuje vo svojich podaniach použiť na posudzovaný prípad bez zohľadnenia tohto obchodnoprávneho vzťahu, keďže ako podnikateľ a konateľ spoločnosti Style Gallery s.r.o musel si byť vedomý, že na seba preberá podnikateľské riziko. V obchodnoprávnom vzťahu sa taktiež skôr uplatňujú zásady poctivého obchodného styku než zásady dobrých mravov, pričom navrhovateľ neosvedčil, ani netvrdil, že by odporca tieto zásady porušil. Okrem toho, Obchodný zákonník a iné právne predpisy (napr. zákon č. 7/2005 Z. z.) ustanovujú rôzne možnosti a prostriedky pre obchodné spoločnosti, ktoré tieto môžu využiť v prípade platobnej neschopnosti, preto Obchodný zákonník vylučuje aj možnosť strany odstúpiť od zmluvy v prípade ak uzavrela zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok (§ 267 ods. 2 Obchodného zákonníka). Súd taktiež poukázal na bod 10.3 Zmluvy o úvere, podľa ktorého v prípade, že akékoľvek ustanovenie zmluvy je alebo stane sa neplatným, neúčinným alebo nevykonateľným, nie je tým dotknutá platnosť, účinnosť alebo vykonateľnosť ostatných ustanovení zmluvy, čiže ak by aj bola niektorá časť zmluvy o úvere neplatná, neznamenalo by to automaticky neplatnosť celej zmluvy o úvere a už vonkoncom nie zmluvy o zriadení záložného práva. Čo sa týka zmluvy o zriadení záložného práva, súd nevidel žiaden dôvod, pričom ho netvrdí ani navrhovateľ, pre ktorý by mala byť táto zmluvy neplatná. Súd taktiež poukázal aj na 2.2.3 Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, podľa ktorého záložné právo za zriaďuje aj na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči dlžníkovi z bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo alebo vznikne v dôsledku toho, že dlžník získal alebo získa majetkový prospech z (úplne alebo čiastočne) neplatnej zmluvy. To znamená, že ak by aj bola Zmluva o úvere neplatná, dlžník by bol povinný vrátiť minimálne to, čo mu bolo poskytnuté, pričom aj takáto pohľadávky odporcu by bola zabezpečená vyššie uvedeným záložným právom. Za podstatné pre rozhodnutie však súd považoval aj to, že navrhovateľ tvrdil, že odporcovi už uhradil istinu vo výške 60.000 eur, toto svoje tvrdenie však nepreukázal, neosvedčil žiadnym spôsobom. Neosvedčil tak ani to, že by bola spoločnosť Style Gallery s.r.o. dlžná odporcovi už len príslušenstvo pohľadávky. Súd však tiež poukázal na dohodnutý spôsob zápočtu úhrad dohodnutý v zmluve o úvere, kedy sa majú jednotlivé úhrady započítať najprv na príslušenstvo. Súd tiež považoval za dôležité vyjadriť sa k namietanej výške úrokov 450,75 % ročne, kedy z podania odporcu zo dňa 21.03.2023 jednoznačne vyplýva, že vôbec si neuplatňuje úroky v uvedenej výške, kedy ku dňu 21.03.2023 požadoval zaplatenie sumy 135.480 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že istina vo výške 60.000 eur bola poskytnutá dlžníkovi v novembri 2020, je jednoznačné, že táto suma nebola úročená úrokom vo výške 450,75% ročne. Súd tiež poukázal na to, že zmluvná pokuta bola dohodnutá pevnou
sumou vo výške 40 % z dlžnej sumy a nie vo výške 40 % ročne, pričom z istiny 60.000 eur je 40 % suma 24.000 eur, ktorú si odporca aj vyčíslil. Zvyšná časť príslušenstva je tvorená úrokom z omeškania, ktorú si zmluvné strany dojednali vo výške 0,15 % denne, pričom v obchodnoprávnych vzťahoch sa prihliada na dohodnutú výšku úroku z omeškania, na rozdiel od občianskeho práva. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, po posúdení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu neosvedčenia ani dôvodnosti trvania nároku navrhovateľa. Keďže navrhovateľ neosvedčil ani trvanie svojho nároku, súd sa so zvyšnými jeho argumentmi nezaoberal z dôvodu, že aj tento nedostatok je postačujúci na zamietnutie jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Keďže bol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, odporca sa považuje za úspešného v konaní v celom rozsahu. Na základe toho by mal nárok na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP, avšak v priebehu konania mu žiadne trovy nevznikli a z toho dôvodu mu súd nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Nestotožnil sa so záverom súdu o neosvedčení dôvodnosti trvania nároku navrhovateľa a zastával názor, že dostatočne preukázal a zdôvodnil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia na ochranu jeho majetku, nakoľko reálne hrozí, že odporca čo najskôr pristúpi k opakovanému výkonu záložného práva a vydraženia zálohu - nehnuteľností, nachádzajúcich sa vo vlastníctve navrhovateľa, bližšie špecifikovaných v podanom návrhu. Poukázal na to, že v bode 3.1 Zmluvy je uvedené, že v prípade, ak bude dlžník v omeškaní s plnením svojich peňažných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o viac ako 7 dní, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zároveň aj zmluvnú pokutu až do 40 % z dlžnej sumy za každé jednotlivé porušenie povinnosti plniť riadne a včas a dlžník je povinný túto sumu uhradiť veriteľovi. Teda v prípade ak by dlžník meškal s viacerými jednotlivými splátkami, za porušenie každej z nich by mal zaplatiť odporcovi zmluvnú pokutu vo výške 40 % zo sumy 60.000 eur. Teda zmluvná pokuta by v takomto prípade bola až 360 % ročne. A popri tom je dlžník povinný v zmysle zmluvy platiť aj zmluvný úrok vo výške 36 % ročne. Zároveň k tomu podľa bodu 3.2. zmluvy úrok z omeškania vo výške 0,15 % denne z nesplatenej časti úveru. Spolu 54,75 % ročne. Teda pre prípad omeškania dlžníka s riadnym a včasným platením úveru má dlžník zaplatiť veriteľovi úroky spolu až 450,75 % ročne. Napokon v bode 3.6. zmluvy je uvedené, že akákoľvek platba dlžníka sa použije najskôr na úhradu príslušenstva a potom na istinu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011 a ustanovenie § 369 Obchodného zákonníka. Ďalej uviedol, že navrhovatelia s odporcom súčasne podpísali Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľa 2 nachádzajúcim sa v katastrálnom území T., okres N. E., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX. Teda rodinný dom s priľahlými pozemkami (list vlastníctva tvorí prílohu tejto žaloby). Podľa bodu 7.1. záložnej zmluvy ak dlžník nesplní riadne a včas zabezpečované pohľadávky, záložný veriteľ je oprávnený začať výkon záložného práva. Dal do pozornosti, že je pravidlom, že súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi - v posudzovanom prípade obsah dojednania účastníkov o dohodnutom úroku z omeškania - musí byť posudzovaný vždy, bez ohľadu na to, či by aj bol výsledkom tvrdeného slobodného dohovoru účastníkov zmluvy. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR zo 7. mája 2009, sp. zn. I. ÚS 523/07, ako aj ustanovenie § 39, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ 1 ako dlžník dosiaľ uhradil odporcovi celú dlžnú sumu rovnajúcu sa sume 60.000 eur. S niektorými splátkami bol však navrhovateľ 1 v omeškaní a odporca si od neho uplatňuje naďalej veľmi vysokú sumu presahujúcu 135.480 eur (dôkaz: list žalovaného zo dňa 21.03.2023). Zdôraznil, že navrhovatelia sa obávajú že v prípade, ak nebude neodkladným opatrením zabránené odporcovi vo výkone záložného práva, odporca čo najskôr pristúpi k výkonu záložného práva a vydraženiu zálohu nehnuteľností nachádzajúcich sa vo vlastníctve navrhovateľa 2. Navrhovateľ ďalej poukázal na pravdivosť svojho tvrdenia, že ako dlžník dosiaľ uhradil odporcovi celú dlžnú sumu rovnajúcu sa sume 60.000 eur, predložil súdu všetky doklady o zaplatení istiny poskytnutého úveru vo výške 60.000 eur, ktoré mal k dispozícii. Uviedol, že ako prílohu tohto odvolania prikladá opätovne doklady o zaplatení tejto sumy, ktoré má k dispozícii. Navrhovateľ tak súdu preukázal splatenie sumy 50.000 eur z istiny poskytnutého úveru. Ďalšiu sumu vo výške 10.000 eur navrhovateľ uhradil dňa 23.03.2023, o tejto úhrade však nemá už k dispozícii doklad, ktorý by mohol predložiť súdu. Navrhovateľ uviedol, že priznáva, že s niektorými splátkami bol v omeškaní, avšak odporca si od neho uplatňuje naďalej veľmi vysokú sumu presahujúcu 135.480 eur. Navrhovateľ mal preto za to, že sa dôvodne
obáva, že odporca opätovne pristúpi k dražbe zálohu - nehnuteľností nachádzajúcich sa vo vlastníctve navrhovateľa. Podľa navrhovateľa je potrebné, aby súd bezodkladne chránil jeho práva a oprávnené záujmy a neodkladným opatrením uložil odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľa. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd a) zrušil napadnuté uznesenie; b) rozhodol, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovuje. 3. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca podaním doručeným súdu dňa 24.06.2024. Tvrdil, že navrhovateľ v návrhu opomenul uviesť závažné a podstatné skutočnosti týkajúce sa celej situácie, a to zrejme s úmyslom vykresliť sa v čo najlepšom svetle. Obdobne postupoval aj pri formulovaní jeho tvrdení nachádzajúcich sa v odvolaní, keď jednotlivé tvrdenia navrhovateľa nedávajú zmysel. Následne odporca opísal celkový skutkový stav danej veci. Uviedol, že navrhovateľ opomenul v návrhu (rovnako ako i v pôvodnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia adresovanom MS BA III) uviesť, že okrem Zmluvy o úvere č. 2020110002 a Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam došlo dňa 23.11.2020 aj k podpisu Ručiteľskej listiny, dňa 25.11.2020 k spísaniu a podpísaniu Notárskej zápisnice a dňa 28.04.2021 k podpísaniu Dodatku č. 1 spolu s novým Splátkovým kalendárom, vyhotoveným po podpise Dodatku č. 1. Mal za to, že navrhovateľ zámerne zatajil súdu spísanie Notárskej zápisnice, čím chcel pravdepodobne navodiť dojem, že Zmluva o zriadení záložného práva je jediným zabezpečovacím inštitútom, ktorý má odporca k dispozícii a tým zrejme chcel preukázať opodstatnenosť ním navrhovaného neodkladného opatrenia. O podpise vyššie uvedených dokumentov však navrhovateľ nad akúkoľvek pochybnosť vedel, nakoľko nielenže všetky tieto písomnosti mu po ich podpise boli odovzdané, ale tieto tvorili aj súčasť vyjadrenia odporcu k pôvodnému návrhu dlžníka a navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom na MS BA III pod spis. zn. 69Cb/57/2023. Aj v prípade, ak by mu tieto neboli doručené, právny zástupca navrhovateľa k nim má prístup prostredníctvom elektronického súdneho spisu, a teda takéto konanie navrhovateľa možno považovať za účelové, tendenčné a zavádzajúce, v snahe vykresliť okolnosti vo svoj prospech. Zdôraznil, že navrhovateľ začal s odporcom komunikovať až po tom, ako znalec Ing. arch. Branislav Baluch navštívil dňa 13.03.2023 predmetné nehnuteľnosti za účelom ich ocenenia. Až po tejto návšteve dlžník adresoval odporcovi návrh na splátkový kalendár. Je vysoko pravdepodobné, nakoľko navrhovateľ nezareagoval na jemu doručenú upomienku, že ak by odporca nepristúpil k výkonu záložného práva, navrhovateľ by odporcu vôbec nebol kontaktoval a úver spolu s dohodnutými sankciami by mu nevrátil. Navyše v návrhu na splátkový kalendár dlžník navrhol päť splátok v celkovej výške 60.000 eur. Ako vyplýva aj z navrhovateľom predložených dokladov o úhrade, tieto ním navrhnuté termíny navrhovateľ nedodržiaval. Konkrétne dátumy a výšky jednotlivých splátok sú uvedené v odpovedi právnemu zástupcovi navrhovateľa JUDr. Romanovi Hojerovi zo dňa 22.12.2023. Nie je teda pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že by vykonával dohodnuté splátky tak, ako navrhol v návrhu na splátkový kalendár. Ďalej poukázal na to, že zaplatených 60.000 eur bolo započítaných najskôr na zmluvnú pokutu vo výške 24.000 eur a na časť úrokov z omeškania vo výške 36.000 eur. Nie je teda pravdou tvrdenie navrhovateľa, že aj napriek zaplateniu istiny úveru odporca pristúpil k výkonu záložného práva. Odporca totiž pristúpil k výkonu záložného práva pár mesiacov pred tým, ako navrhovateľ vôbec začal s odporcom komunikovať, a teda pár mesiacov pred tým, ako zaplatil prvú splátku dňa 23.03.2023 vo výške 10.000 eur. Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa, že sa cíti byť zo strany odporcu podvedený, nakoľko predmetné nehnuteľnosti sú podľa jeho názoru podhodnotené, a že navrhovateľ údajne nemal možnosť vyjadriť sa k znaleckému posudku, odporca poukázal na ustanovenie § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách. Uviedol, že navrhovateľ rozhodne mal možnosť ako i zákonné právo vyjadriť sa k znaleckému posudku, ktorý mu bol doručený. Skutočnosť, že toto svoje zákonné právo nevyužil, nemôže byť na ťarchu odporcu a taktiež nemožno ustáliť záver, že by odporca navrhovateľa akýmkoľvek spôsobom podviedol či oklamal. Navyše znalecký posudok nevyhotovoval odporca, ale znalec z odboru stavebníctvo. Zdôraznil, že aj v prípade, ak by súd (či predtým MS BA III) vyhovel jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odporcovi by nič nebránilo na podklade notárskej zápisnice iniciovať exekučné konanie a v rámci exekučného konania udeliť súdnemu exekútorovi súhlas s vykonaním exekúcie predajom nehnuteľností. Odporca uviedol, že nakoľko navrhovateľ bol zmluvou zaviazaný v prípade omeškania s vrátením istiny úveru aj na zaplatenie dohodnutých sankcií, pričom zároveň sa sporné strany v zmluve dohodli, že prijaté platby sa najskôr započítavajú na zmluvnú pokutu, následne na príslušenstvo úveru, t.j. úroky z omeškania a až nakoniec na istinu úveru, a keďže žalobca je v omeškaní s vrátením istiny úveru niekoľko rokov, je jasné, pochopiteľné a logické, že odporca si uplatnil zmluvne dohodnuté sankcie a
tieto žiada zaplatiť. Keďže ich navrhovateľ odmietol zaplatiť dobrovoľne, odporca v súlade so zmluvnými podmienkami pristúpil k výkonu záložného práva. Aj v prípade, ak by v zmluve absentovali dojednania sporných strán o výške jednotlivých sankcií, minimálne na úroky z omeškania by mal odporca zákonný nárok. Zdôraznil, že navrhovateľom uvedená suma celkového dlhu 135.480 eur vyplýva z listu odporcu z 21.03.2023, teda pred splatením prvej splátky zo strany navrhovateľa dňa 23.03.2023 vo výške 10.000 eur. Táto suma teda konzumovala výšku úveru 60.000 eur + zmluvnú pokutu vo výške 24.000 eur + úroky z omeškania vo výške 51.480 eur. Navrhovateľ však zatajil súdu spísanie a podpísanie Dodatku č. 1, ktorým sa strany dohodli na predĺžení lehoty splatnosti úveru do 26.08.2021 a taktiež nepredložil všetky dôkazy, z ktorých by si súd mohol vytvoriť jednoznačný obraz o danom prípade. Nesporným však ostáva fakt, že navrhovateľ, resp. dlžník reálne zaplatil prvú splátku dlžnej sumy pozostávajúcu z úveru a dohodnutých sankcií viac ako osemnásť mesiacov po lehote splatnosti úveru. Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa, že sa obáva, že odporca pristúpi k vymáhaniu nárokovanej sumy súdnou cestou a/alebo k dražbe zálohu - nehnuteľnosti odporca uviedol, že nakoľko disponuje notárskou zápisnicou s exekučným titulom (čo navrhovateľ v návrhu zatajil) pred iniciovaním exekučného konania nie je potrebné, aby sa odporca obrátil na príslušný súd s návrhom na vydanie exekučného titulu. Aj táto skutočnosť jednoznačne svedčí o tom, že v danom prípade nie je daná naliehavá potreba na úpravu pomerov medzi spornými stranami nariadením neodkladného opatrenia v znení podľa navrhovateľom predloženého návrhu, nakoľko aj v prípade, ak by takéto neodkladné opatrenie bolo nariadené, nič nebráni odporcovi iniciovať exekučné konanie na podklade notárskej zápisnice ako exekučného titulu a v rámci exekučného konania udeliť súhlas súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností. Ďalej k obavám navrhovateľa, že odporca v budúcnosti pristúpi k dražbe nehnuteľností ak nedôjde k nariadeniu neodkladného opatrenia navrhovateľ uviedol, že nakoľko k začatiu výkonu záložného práva došlo už v roku 2022, tieto sú taktiež neopodstatnené. Za klamlivé označil tvrdenia navrhovateľa, že jemu ani dlžníkovi odporca údajne neodovzdal rovnopis zmluvy ani rovnopis zmluvy o zriadení ZP. Uviedol, že navrhovateľovi ako i dlžníkovi pri podpisoch vyššie uvedených listín bol odovzdaný nie jeden, ale dva rovnopisy, jeden pre navrhovateľa a jeden pre dlžníka. Napokon navrhovateľ si musí byť vedomý tej skutočnosti, že došlo k podpisu notárskej zápisnice, ktorej súčasťou je aj samotná zmluva, ako i ručiteľská listina. Aj vo vzťahu k zmluve o zriadení záložného práva si navrhovateľ musí byť vedomý toho, že táto sa nachádza minimálne na Okresnom úrade Dunajská Streda, katastrálny odbor, ktorý povolil vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, pričom navrhovateľ sa mohol kedykoľvek obrátiť na odporcu so žiadosťou o ich kópiu. Napokon všetky tieto písomnosti tvorili prílohu vyjadrenia odporcu k pôvodnému návrhu navrhovateľa a dlžníka na nariadenie neodkladného opatrenia adresovaného MS BA III. Zároveň k týmto majú prístup aj prostredníctvom elektronického súdneho spisu. V danom prípade je podľa názoru odporcu nesporné, že navrhovateľ zámerne zatajil súdu viaceré skutočnosti, pričom neosvedčil odôvodnenosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi spornými stranami a navrhovateľom navrhnuté neodkladné opatrenie nezabráni odporcovi domáhať sa svojich práv napr. formou exekučného konania. Na základe vyššie uvedeného odporca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a odporcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 4. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo. 5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné potvrdiť. 6. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 11. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP sa v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 26C/31/2024-30 zo dňa 17. mája 2024, pretože vo výroku vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní navrhovateľ neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 14. Odvolací súd poukazuje na to, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: - je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, - navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, - uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, - navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, - právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah, - sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t.j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri
nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 15. Podľa súdnej judikatúry o potrebe neodkladného opatrenia nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania v tomto smere vždy nesie navrhovateľ. Pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia treba zohľadniť aj to, že súd je v tomto konaní povinný poskytnúť ochranu nielen navrhovateľovi, ale aj druhej strane, t.j. odporcovi, ktorý môže byť obmedzený iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jeho oprávnených záujmov. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ ho musí vždy osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia jeho práv. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľa nemožno ničím nahradiť, lebo je zákonnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. 16. Navrhovateľ v podanom odvolaní trval na tom, že dostatočne preukázal a zdôvodnil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia na ochranu jeho majetku, nakoľko reálne hrozí, že odporca čo najskôr pristúpi k opakovanému výkonu záložného práva a vydraženiu zálohu - nehnuteľností, nachádzajúcich sa vo vlastníctve navrhovateľa, bližšie špecifikovaných v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. k vymáhaniu nárokovanej sumy súdnou cestou. Navrhovateľ pritom poukazoval na výšku úrokov, úrokov z omeškania ako aj zmluvnej pokuty dohodnutej v Zmluve o úvere č. 2020110002 zo dňa 24.11.2020, ktorú považoval za veľmi vysokú. Zároveň tvrdil, že ako dlžník už uhradil odporcovi celú istinu poskytnutého úveru vo výške 60.000 eur. 17. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu, že navrhovateľ predloženými listinnými dôkazmi neosvedčil dostatočne trvanie svojho nároku. Navrhovateľ pri svojej odvolacej argumentácii opomína skutočnosť, na ktorú súd poukázal v odôvodnení napadnutého uznesenia, a síce, že záväzkový vzťah, ktorý je zabezpečený záväzkovým právom má obchodnoprávnu povahu, kedy úver bol poskytnutý obchodnej spoločnosti, ktorej konateľom je navrhovateľ za účelom zabezpečenia jej podnikateľských aktivít. Z toho dôvodu nemožno rozhodnutia, na ktoré navrhovateľ poukazoval vo svojich podaniach použiť na posudzovaný prípad bez zohľadnenia tohto obchodnoprávneho vzťahu, keďže ako podnikateľ a konateľ spoločnosti Style Gallery s.r.o musel si byť vedomý, že na seba preberá podnikateľské riziko. Súd taktiež dôvodne poukázal na bod 10.3 Zmluvy o úvere č. 2020110002 zo dňa 24.11.2020, podľa ktorého v prípade, že akékoľvek ustanovenie zmluvy je alebo stane sa neplatným, neúčinným alebo nevykonateľným, nie je tým dotknutá platnosť, účinnosť alebo vykonateľnosť ostatných ustanovení zmluvy, čiže ak by aj bola niektorá časť zmluvy o úvere neplatná, neznamenalo by to automaticky neplatnosť celej zmluvy o úvere a už vonkoncom nie zmluvy o zriadení záložného práva. Odvolací súd poukazuje na to, že hoci navrhovateľ trval na tom, že sú dané dôvody na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia, uvedené odôvodnenie súdu prvej inštancie riadne nerozporoval a neuviedol dôvody, pre ktoré so závermi súdu nesúhlasil. Rovnako odvolateľ nerozporoval ani konštatovanie súdu, že čo sa týka zmluvy o zriadení záložného práva, súd nevidel žiaden dôvod, pričom ho netvrdí ani navrhovateľ, pre ktorý by mala byť táto zmluvy neplatná. 18. Navrhovateľ v odvolaní poukazoval na pravdivosť svojho tvrdenia, že ako dlžník dosiaľ uhradil odporcovi celú dlžnú sumu rovnajúcu sa sume 60.000 eur. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti ust. § 326 ods. 2 CSP, podľa ktorého k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Vzhľadom na to, že navrhovateľ v podanom návrhu tvrdil, že odporcovi uhradil istinu vo výške 60.000 eur, toto svoje tvrdenie bol povinný dôkazne podložiť, čo však neurobil. Súd preto dôvodne konštatoval, že uvedené tvrdenie navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil a neosvedčil ani to, že odporcovi by bola spoločnosť Style Gallery s.r.o. dlžná už len príslušenstvo pohľadávky. Súd v tomto smere dôvodne poukázal na dohodnutý spôsob zápočtu úhrad dohodnutý v zmluve o úvere, kedy sa majú jednotlivé úhrady započítať najprv na príslušenstvo. Doklady
o úhrade, ktoré majú podľa navrhovateľa preukazovať zaplatenie istiny poskytnutého úveru, navrhovateľ pripojil až k podanému odvolaniu. Prípustnosť týchto dôkazov v zmysle § 366 CSP navrhovateľ netvrdil a vzhľadom na skutočnosť, že tieto dôkazy mohol uplatniť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, a to v konaní pred súdom prvej inštancie, nemožno dospieť k záveru, že by tieto dôkazy uplatnil včas. V danom prípade nejde o novoty v odvolacom konaní, ktoré by boli prípustné v zmysle ust. § 366 CSP, preto na ne odvolací súd neprihliadal. 19. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ neosvedčil žiadnym dôkazom základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti a dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Tvrdenia navrhovateľa o neodkladnej potrebe ochrany jeho majetku pred realizáciou zmluvného záložného práva zo strany odporcu v predmetnej veci neosvedčujú potrebu neodkladnej dočasnej ochrany navrhovateľa ako oprávnenej osoby voči odporcovi nariadením neodkladného opatrenia, t.j. že v tomto konkrétnom prípade je na základe uvedených skutočností odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. 20. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že zmluvné strany sa dohodli za účelom posilnenia vymáhateľnosti peňažných záväzkov dlžníka Style Gallery s.r.o. vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o úvere alebo v súvislosti s ňou, spísať po jej podpise v súlade § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, notársku zápisnicu ako exekučný titul, kde dlžník a ručiteľ uskutočnia vyhlásenie o právnom záväzku povinného voči veriteľovi ako oprávnenému za účelom priameho výkonu práv veriteľa z predmetnej zmluvy (čl. V bod 5.3 zmluvy o úvere, č.l. 69 súdneho spisu). Odporca k svojmu vyjadreniu k odvolaniu navrhovateľa voči napadnutému uzneseniu priložil okrem iného ako dôkaz notársku zápisnicu N 365/2020, Nz 40719/2020, NCRIs 41271/2020, ktorú s vyhlásením obchodnej spoločnosti Style Gallery s.r.o. a navrhovateľa ako povinných osôb zo zmluvy o úvere, zmluvy o zriadení záložného práva a z ručiteľskej listiny podpísali obchodná spoločnosť Style Gallery s.r.o. a N. E. dňa 25.11.2020 v kancelárii notárky JUDr. Martiny Košťálikovej v Bratislave, ul. Páričkova 24 (č.l. 85-86 súdneho spisu). Odvolací súd preto konštatuje, že navrhovateľ a obchodná spoločnosť Style Gallery s.r.o. ako povinné osoby vyhlásili súhlas s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice, ktorá je vykonateľným exekučným titulom. Uložením požadovaného obmedzenia zo strany súdu odporcovi (nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia) objektívne nemožno už dosiahnuť dočasnú ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (zdržanie sa výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam), nakoľko tej sa vzdal podpísaním predmetnej notárskej zápisnice, v ktorej s výkonom záložného práva uvedené osoby vyjadrili súhlas, a ktorá je samostatným vykonateľným exekučným titulom, teda nebola by splnená podmienka účelnosti a efektívnosti nariadeného neodkladného opatrenia, ani by neposkytlo požadovanú dočasnú ochranu. 21. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 427/2018-44 zo dňa 13.12.2018, podľa ktorého: ,,notárska zápisnica ako exekučný titul je prejavom autonómie vôle subjektov súkromného práva (kontraktačnej slobody) a nástrojom umožnenia ďalšej realizácie práv a povinností, ktorá má prispievať k právnej istote, a aplikácia práva súdom zasahujúca do tejto slobody súkromnoprávnych vzťahov by mala byť reštriktívna“. 22. Odvolací súd naviac podotýka, že navrhovateľ neosvedčil žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spôsobovali neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, či zmluvy o úvere a odvolací súd nevzhliadol dôvod obmedzovať odporcu vo výkone jeho zmluvného oprávnenia postupom podľa zákona o dobrovoľných dražbách. 23. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 24. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 26C/31/2024-30 zo dňa 17. mája 2024 potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.
25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že odporca má proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 26. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).