Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4CoKR/57/2023 4120208545 21. 11. 2024 JUDr. Dana Šiffalovič ECLI:SK:KSBA:2024:4120208545.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: BK-Sirius, s.r.o. v likvidácii, Lachova 11, 851 03 Bratislava, IČO: 35 969 652, zast. LD Legal, s.r.o., Trnavská cesta 41, 831 04 Bratislava, IČO: 47 255 692, proti žalovanému: Ing. Ladislav Bódi, so sídlom kancelárie Mariánska 6, 949 01 Nitra, značka správcu 1154, správca úpadcu: LH Group, spol. s r.o., Vašinova 27, 949 01 Nitra, IČO: 34 146 903, zast. Zvara advokáti s. r. o., Námestie SNP 1, 811 06 Bratislava, IČO: 46 547 878, o návrhu na vylúčenie majetku zapísaného do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 28Cbi/4/2020-250 zo dňa 02.12.2021, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 28Cbi/4/2020-250 zo dňa 02.12.2021 potvrdzuje. II. Žalovaný má nárok proti žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) I. výrokom zamietol žalobu a II. výrokom priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením. Rozhodnutie právne posúdil s poukazom na ust. § 206g ods. 1, § 78 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 154 ods. 1 prvá veta, § 160 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „EP“), § 193 tretia veta, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 588, § 34, § 39, § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou prijatou na súd dňa 05.08.2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd vylúči zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu spoločnosti LH Group, spol. s r.o., so sídlom Vašinova 27, 949 01 Nitra, IČO: 34 146 903 nehnuteľný majetok zaradený do všeobecnej podstaty, ktorého súpis bol zverejnený v Obchodnom vestníku SR č. 80/2019 dňa 25.04.2019, bližšie špecifikovaný v rozhodnutí. 3. Vychádzajúc z uvedených ustanovení ZKR mal súd za preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu a pasívnu legitimáciu žalovaného v spore. Taktiež mal za preukázané, že žaloba bola podaná na súd v zákonnej lehote dňa 05.08.2020. Uznesenie OS Nitra zo dňa 02.07.2020 sp. zn. 32K 20/2007, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť na podanie žaloby proti správcovi v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia, do 12.08.2020, nadobudlo právoplatnosť dňa 13.07.2020.
4. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom konaní bolo sporné, či bližšie špecifikovaný majetok zapísaný do všeobecnej podstaty úpadcu zapísaný na LV č. XXXX, obec X., kat. úz. M., patrí do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu alebo nepatrí. Nakoľko žalobca tvrdil, že k tomuto majetku má vlastnícke právo, išlo o sporný zápis, na základe čoho bol zápis vykonaný s poznámkou. Keďže správcom nedošlo k zisteniu, že žalobca mal právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, a nedošlo ani k vylúčeniu tohto majetku zo súpisu, bol žalobca vyzvaný na podanie žaloby voči správcovi, ktorá bola podaná v lehote. Súd zisťoval, či existovali dôvody, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Inak povedané, žalobca musel preukázať, či bol vlastníkom majetku, vylúčenia ktorého sa v tomto konaní domáhal. 5. Z výpisu z Katastra nehnuteľností z LV č. XXXX ku dňu 21.10.2021 súd zistil, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, nehnuteľnosti: B. J. C. X. Y. Y. XXX H.X, na parcele č. XXXX, vo výmere XXX H.X, na parcele č. XXXX/X, vo výmere XXX H.X, na parcele č. XXXX/X, a R. - J. P. na parcele č. XXXX/X, je žalobca v podiele 1/1. Súd sa v prvom rade zaoberal nadobudnutím vlastníckeho práva spoločnosťou ELVIA s.r.o. k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudla dražbou konanou dňa 25.08.2006 na exekútorskom úrade Ing. Vladimíra Haukvitza, zastúpeného zástupcom JUDr. Václavom Kudelom. 6. Vychádzajúc z rozhodnutia Okresného súdu Nitra zo dňa 04.12.2006, č.k. 25Er 308/2006-20, vydaného v exekučnom konaní, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2006, dospel súd k záveru, že udelenie príklepu bolo v súlade so zákonom, nakoľko došlo k jeho schváleniu exekučným súdom a nedošlo k jeho zrušeniu kvôli vadám exekučného konania, ktoré v čase konania príklepu neboli zistené ani namietané žiadnym účastníkom exekučného konania. Súd konštatoval, že vady exekučného konania v čase konania dražby predmetných nehnuteľností zistené neboli, čím nebol daný dôvod na tvrdenie, že spoločnosť ELVIA, s.r.o. nebola vlastníkom vydražených nehnuteľností, resp. že jej vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam nesvedčí. Účastníci exekučného konania nevzniesli voči príklepu námietky. V danom prípade uznesenie o schválení príklepu nebolo zrušené. 7. Z vyššie uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané, že spoločnosť ELVIA s.r.o. nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam schválením príklepu, ktorý mu bol udelený ako vydražiteľovi na dražbe, ktorá sa konala dňa 25.08.2006 na exekútorskom úrade v Bratislave súdneho exekútora Ing. Vladimíra Haukvitza, ku dňu udelenia príklepu, t.j. ku dňu 25.08.2006. (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 97/09; R 64/2008) 8. Súd prvej inštancie zistil, že v exekučnom spise vedenom pod sp. zn. EX 1795/2013 (EX 59/2006) sa nenachádzali žiadne doklady, ktorými mala byť uhradená zábezpeka a najvyššie podanie na dražbe nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, ani výdavkový doklad, ktorým mal JUDr. Kudela vrátiť konateľovi spoločnosti ELVIA s.r.o. dražobnú sumu. Z uvedeného spisu súd zistil, že súdny exekútor JUDr. Václav Kudela listom zo dňa 07.02.2008 zaslal Katastrálnemu úradu Nitra právoplatné uznesenie OS Nitra č.k. 25Er 308/2006-20 zo dňa 04.12.2006 so zápisnicou o udelení príklepu zo dňa 25.08.2006, k zápisu prechodu vlastníckych práv na ELVIA s.r.o. Ďalej súd zistil, že exekučné konanie bolo zo zákona zastavené vyhlásením konkurzu na majetok povinného uznesením sp. zn. 32K/20/2007 zo dňa 06.08.2008, právoplatným dňa 15.11.2008. 9. Súd poukázal na rozsudok OS Bratislava V sp. zn. 4T 80/2015 zo dňa 05.02.2018, právoplatný dňa 07.02.2019 (v spojení s uznesením KS BA sp. zn. 4To 87/2018 zo dňa 07.02.2019, ktorým bolo odvolanie obžalovaného JUDr. Václava Kudelu zamietnuté), ktorým bol JUDr. Václav Kudela uznaný vinným za to, že neuskutočnil rozvrhové pojednávanie, po schválení príklepu na dražbe nehnuteľnosti súdom uznesením OS Nitra č.k. 25Er 308/2006-20 zo dňa 04.12.2006, a s cieľom privodiť neoprávnený prospech vydražiteľovi vrátil celý výťažok z dražby vo výške 6.119.160,- Sk konateľovi spoločnosti ELVIA s.r.o., a spoločnosti LH Group, spol. s r.o. spôsobil škodu vo výške 203.118,90 eur (6.119.160,Sk), nakoľko predmetná spoločnosť stratila vlastnícke právo k vydraženým nehnuteľnostiam a zároveň nezískala finančné prostriedky z dražby. Za uvedené protiprávne konanie bol JUDr. Václav Kudela právoplatne odsúdený. Súd zároveň zaviazal JUDr. Václava Kudelu na náhradu škody poškodenej spoločnosti LH Group, spol. s r.o. vo výške 203.118,90 eur. 10. Vychádzajúc z ustanovenia § 193 tretia veta CSP a rozsudku OS Bratislava V sp. zn. 4T/80/2015 zo dňa 05.02.2018, právoplatného dňa 07.02.2019, súd konštatoval, že bol spáchaný trestný čin, na základe ktorého bola spoločnosti LH Group, spol. s r.o. spôsobená škoda vo výške 203.118,90 eur (6.119.160,- Sk), nakoľko predmetná spoločnosť stratila vlastnícke právo k vydraženým nehnuteľnostiam
a zároveň nezískala finančné prostriedky z dražby a vydražiteľ - spoločnosť ELVIA s.r.o. získala neoprávnený prospech a nadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. 11. Po oboznámení sa s Kúpnou zmluvou zo dňa 07.12.2012 súd zistil, že bola uzatvorená v zmysle § 588 a nasl. OZ. Spoločnosť ELVIA s.r.o. ju uzatvorila ako predávajúci, ktorý nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, v mene ktorej zmluvu uzatvorila konateľka spoločnosti JUDr. Eva Lisová, ktorá bola konateľkou spoločnosti odo dňa 12.12.2006 až do dňa zrušenia spoločnosti bez likvidácie - uznesením OS Nitra zo dňa 11.12.2019 č.k. 29CbR 181/2018-57, právoplatným dňa 27.012020, na základe ktorého došlo k výmazu spoločnosti z obchodného registra OS Nitra dňom 06.02.2020. V deň podpisu zmluvy zo dňa 07.12.2012 bola jedinou konateľkou spoločnosti. Druhou zmluvnou stranou kupujúcim bola spoločnosť BK-Sirius, spol. s r.o., v mene ktorej zmluvu podpísal štatutárny orgán konateľ Ing. Vladimír Haukvitz. 12. Pri posudzovaní kúpnej zmluvy zo dňa 07.12.2012 dospel súd k záveru, že v nej boli dohodnuté podstatné náležitosti v zmysle § 588 OZ - dohoda o predmete kúpy a dohoda o cene. V čl. III. zmluvy si strany dohodli kúpnu cenu vo výške 150.000,- eur, ktorú mal kupujúci zaplatiť predávajúcemu do troch rokov odo dňa platnosti zmluvy (zmluva v zmysle článku V. bod 6 nadobudla platnosť dňom podpisu zmluvy, t.j. 07.12.2012 + 3 roky) , t.j. do dňa 07.12.2015. V tomto prípade konštatoval, že išlo o kúpu na úver, pričom si predávajúci v zmluve neuplatnil žiadne úroky ani nezabezpečil pohľadávku žiadnym spôsobom pre prípad nezaplatenia kúpnej ceny v lehote splatnosti, napriek tomu, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti na kupujúceho prešlo dňom povolenia jeho vkladu správou katastra v Nitre v súlade s čl. IV. zmluvy. Splatnosť kúpnej ceny bola v zmluve dohodnutá a nastala dňa 07.12.2015. Kupujúci kúpnu cenu za nehnuteľnosti nezaplatil, napriek tomu nehnuteľnosti nadobudol a bol vykonaný zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech kupujúceho. Predávajúci sa zaplatenia kúpnej ceny za nehnuteľnosti nedomáhal. 13. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu dospel súd prvej inštancie k záveru, že Kúpna zmluva zo dňa 07.12.2012 bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami § 588 a nasl. OZ, napriek tomu, že nedošlo k zaplateniu dohodnutej kúpnej ceny. Poukázal na tú skutočnosť, že personálne prepojenie medzi úpadcom, spoločnosťou ELVIA s.r.o. a žalobcom bolo nesporné. Vyslovil názor, že v danom prípade výkon práva síce formálne zodpovedal zákonu, avšak odporoval dobrým mravom, nakoľko išlo o taký právny úkon, ktorý nezodpovedal morálnym zásadám, resp. spoločenským normám, ktoré sú všeobecne akceptované spoločnosťou. Išlo o konanie, ktoré bolo zjavne právne neprijateľné, pretože z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti bolo hrubo nevyvážené. Kupujúci, teda žalobca, nadobudol nehnuteľnosti bez zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny, ktorú mal zaplatiť do troch rokov od platnosti zmluvy, resp. jej podpísania, do dňa 7.12.2015. Vyslovil názor, že toto konanie kupujúceho možno vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrý mravmi a spoločenskými normami, teda konanie, ktorému nemôže byť poskytnutá ochrana. Cieľom tohto právneho úkonu bolo dosiahnutie iného výsledku, než dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladala. Kupujúci vlastne nadobudol nehnuteľnosti bezodplatne, pričom mal zaplatiť sumu 150.000,- eur. Ani predávajúci, ktorému nebola v dohodnutom čase, resp. v lehote splatnosti vyplatená kúpna cena, neurobil žiadne úkony smerujúce k vymoženiu nezaplatenej kúpnej ceny za predané nehnuteľnosti, aby došlo k vzájomnému plneniu povinností z kúpnej zmluvy v zmysle ustanovení OZ. Poukázal na to, že v prípade, že bola kúpna cena splatná neskoršie ako plnenie predmetu kúpy, sa jedná o kúpu na úver, pri ktorej môže vymieniť úroky alebo zabezpečiť pohľadávku iným spôsobom ručením, záložným prvom a pod. Predávajúci napriek tomu svoju pohľadávku žiadnym spôsobom nezabezpečil. Ani po nezaplatení kúpnej ceny v deň splatnosti, ani po tomto dni sa predávajúci žiadnym spôsobom nedomáhaj jej zaplatenia v zákonom stanovených premlčacích lehotách, napr. súdnou žalobou. Z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny mohol od kúpnej zmluvy odstúpiť. 14. Nakoľko súd dospel k záveru, že Kúpna zmluva zo dňa 07.12.2012 bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi, vyhodnotil ju ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ. Keďže neexistovali dôvody, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú, súd vyhodnotil žalobu žalobcu ako nedôvodnú s tým, že žalobca nepreukázal tvrdené vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam a žalobu o vylúčenie majetku zapísaného do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu v konkurznom konaní vedenom na OS Nitra pod sp. zn. 32K 20/2007 zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci úspech priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
15. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v celom rozsahu, z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Zopakoval argumentáciu, o ktorú opieral ním podanú žalobu (platná dražba dňa 25.08.2006, Kúpna zmluva zo dňa 07.12.2012, LV č. XXXX, preukazujúce nadobudnutie predmetných nehnuteľností do vlastníctva žalobcu). Zdôraznil, že dňom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam spoločnosťou ELVIA s.r.o., zaniklo vlastnícke právo úpadcu k nehnuteľnostiam v celom rozsahu a z daného dôvodu bolo vylúčené, aby nehnuteľnosti boli zapísané v súpise majetku všeobecnej podstaty úpadcu a následne žalobcom ako správcom úpadcu v konkurze speňažované v súlade s príslušnými ustanoveniami ZKR. 16. Poukázal na to, že súd rozhodol o platnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako kupujúcim a spoločnosťou ELVIA s.r.o., ako v danom čase vlastníkom nehnuteľností, ktorého vlastnícke právo uznal súd za nesporné. Mal za to, že v bode 70. rozsudku súd výlučne skonštatoval zákonné možnosti spoločnosti ELVIA s.r.o. ako predávajúceho v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy, ktoré by táto spoločnosť mohla využiť v prípade neuhradenia kúpnej ceny - odstúpiť od kúpnej zmluvy alebo podať žalobu o zaplatenie kúpnej ceny na príslušnom súde, avšak žiadnym spôsobom súd neodôvodnil konanie žalobcu alebo konanie spoločnosti ELVIA s.r.o. v rozpore s dobrými mravmi. Nevyužitie týchto možností nemožno považovať za konanie odporujúce dobrým mravom zo strany spoločnosti ELVIA s.r.o. ani zo strany žalobcu. Bol toho názoru, že samotné nezaplatenie kúpnej ceny nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy a v žiadnom prípade nemožno považovať nesplnenie záväzku - nezaplatenie kúpnej ceny v lehote splatnosti alebo po lehote splatnosti, za právny úkon odporujúci dobrým mravom, čo by spôsobovalo jeho absolútnu neplatnosť. Konanie, resp. nekonanie spoločnosti ELVIA s.r.o. spočívajúce v nevyužití niektorého súdom spomenutého právneho úkonu na zabezpečenie zaplatenia kúpnej ceny za predaj nehnuteľností, ktorého využitie nemožno považovať za zákonnú povinnosť spoločnosti ELVIA s.r.o., nemôže byť v tomto prípade na ťarchu žalobcu ako vlastníka nehnuteľností a spôsobovať absolútnu neplatnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy, a teda zánik vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam. Skutočnosť, že oprávnená zmluvná strana nevyužije svoje právo odstúpiť od zmluvy alebo podať žalobu na súd, nie je v žiadnom prípade možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko takéto konanie neodporuje morálnym zásadám ani žiadnym iným spoločenským normám, ktoré sú všeobecne akceptované spoločnosťou, tak ako to uviedol súd v rozsudku a práve naopak predstavuje výlučne postup spoločnosti ELVIA s.r.o. ako predávajúceho, ktorý žalobca v pozícii kupujúceho nemohol ovplyvniť takým spôsobom, aby spoločnosť ELVIA s.r.o. niektoré zo svojich zákonných práv v danom čase využila. 17. Žalobca vytkol súdu prvej inštancie, že v súvislosti s námietkami žalovaného týkajúcimi sa personálneho prepojenia medzi úpadcom a spoločnosťou ELVIA s.r.o. v bode 56. rozsudku výlučne popísal historické pôsobenie jednotlivých osôb v spoločnosti LH-Group, spol. s r.o. (úpadcu), spoločnosti ELVIA s.r.o. a BK-Sirius, s.r.o. v likvidácii, pričom žiadnym spôsobom neodôvodnil, z akého dôvodu považuje prepojenie a konanie osôb uvedených v rozsudku za konanie odporujúce dobrým mravom, pričom prepojenie osôb výlučne skonštatoval. V súvislosti s prepojením osôb skonštatovaným súdom žalobca uviedol, že uzatváranie dohôd alebo zmlúv medzi personálne prepojenými osobami neodporuje zákonu a ani dobrým mravom a takúto skutočnosť v rozsudku rovnako neskonštatoval ani súd. 18. Na základe uvedených skutočností mal žalobca za to, že súd pri rozhodovaní dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, spočívajúcom vo vyhodnotení uzatvorenia kúpnej zmluvy v rozpore s dobrými mravmi a zároveň považoval rozsudok za nedostatočne odôvodnený, nakoľko súd neodôvodnil na základe akých skutočností považoval kúpnu zmluvu za odporujúcu dobrým mravom. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške, alebo alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 19. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné a napadnutý rozsudok za správny, zákonný a dostatočne odôvodnený; všetky zásadné skutkové tvrdenia strán sporu boli preukázané listinnými dôkazmi, súd tieto dôkazy posúdil a vyhodnotil nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach, na základe čoho vyvodil správne právne závery a vec správne posúdil.
20. Mal za to, že vo svojich námietkach žalobca neuviedol žiadny argument, ktorým by sa súd nezaoberal v odôvodnení svojho rozsudku; ak aj žalobca citoval z odôvodnenia napadnutého rozsudku, úvahy a závery súdu interpretuje nesprávne a zavádzajúco. Tvrdenie žalobcu, že prechod vlastníckeho práva v exekučnej dražbe na vydražiteľa bráni žalovanému ako správcovi úpadcu zapísať sporné nehnuteľnosti do konkurznej podstaty nepovažoval za správne; súd z predložených dôkazov vyhodnotil, že spoločnosť ELVIA s.r.o. vydražila sporné nehnuteľnosti v exekučnej dražbe podľa platnej právnej úpravy Exekučného poriadku, schválením príklepu exekučným súdom nadobudla vlastnícke právo a kataster ju zapísal ako vlastníka nehnuteľností do evidencie vlastníkov v katastri nehnuteľností. Súd zároveň správne odkázal na ust. § 78 ods. 1 ZKR, ktorý upravuje postup správcu v prípade, ak sa mu majetok vo vlastníctve tretej osoby javí ako sporný; postup žalovaného správcu pri zapísaní sporného majetku do súpisu konkurznej podstaty je legitímny a zákonný. 21. K námietke žalobcu, ktorý za nesprávne považoval aj právne závery súdu, keď jedným z dôvodov, ktoré viedli k hodnoteniu konania žalobcu v rozpore s dobrými mravmi bolo aj nezaplatenie dohodnutej kúpnej ceny, žalovaný uviedol, že súd veľmi podrobne poukázal na tie súvislosti, ktoré ho viedli k vysloveniu svojho hodnotenia. Žalobca len účelovo tieto súvislosti nechcel vidieť, nakoľko neexistuje dôvod, ktorým by správanie sa žalobcu ospravedlnil a vzájomné väzby medzi zúčastnenými osobami, fyzickými aj právnickými, vyvrátil. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na ust. § 517 ods. 1 OZ, ktorý upravuje omeškanie dlžníka, pričom si nevšimol, že zákonodarca zdôraznil slovné spojenie „v primeranej lehote“. Žalobca sa dostal do omeškania 8 rokov so splnením povinnosti ku dňu výmazu ELVIA, s.r.o. z obchodného registra, a preto táto námietka žalobcu vyznieva až absurdne. 22. K námietkam, ktorými sa žalobca snaží správanie sa a konanie navzájom prepojených osôb vykresliť ako normálne, štandardné, teda konanie, ktoré nevykazuje žiadne vady morálky a slušnosti, žalovaný uviedol, že je síce pravdou, že prepojenie obchodných spoločností cez rodinných príslušníkov alebo cez totožné osoby vystupujúce v rôznych obchodných spoločnostiach nie je v obchodnom styku ničím výnimočné; v tomto prípade však bolo preukázané, že práve takéto prepojenie malo za následok konanie, ktoré je v rozpore so všeobecne uznávaným a spoločensky akceptovaným konaním. Toto konanie opísal nielen žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach, rovnako ho vyhodnotil, odsúdil ako nemravné a svoje stanovisko podrobne odôvodnil aj súd v napadnutom rozsudku. Súd skutkové zistenia odvodil z predložených listinných dôkazov. Žalobca v odvolaní neuviedol, ktoré skutkové zistenia by mali byť nesprávne a v čom. Žalovaný nevzhliadol žiadne pochybenie súdu ani v právnom posúdení veci; žalobca rovnako ako v prípade námietky nesprávnych skutkových zistení nepredložil jediný argument, ktorý by bol dôvodný, preukázal by pochybenie súdu a naplnenie niektorého z vyššie uvedených dôvodov. 23. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 39 OZ, ktorý predstavuje inštitút, na základe ktorého je právny úkon, ktorý má zákonnú formu aj zákonné náležitosti, neplatný pre rozpor s dobrými mravmi. Bol toho názoru, že v tomto spore preukázal, že kúpna zmluva, ktorú žalobca uzatvoril, nemôže požívať právnu ochranu a do konkurznej podstaty ju zapísal dôvodne. Nakoľko považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné, žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako správny potvrdil. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. 24. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na svojich predošlých tvrdeniach, na dôvodoch odvolania, ako aj na svojej argumentácii uvedenej v odvolaní, pričom so skutočnosťami uvedenými žalovaným vo vyjadrení nesúhlasil. 25. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca len zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu a bol toho názoru, že napadnutý rozsudok je správny a spravodlivý, nakoľko poskytol právnu ochranu žalovanému, t.j. veriteľom úpadcu. Súd prvej inštancie odsúdil nemorálne a nemravné správanie sa osôb (fyzických aj právnických) zúčastnených na exekučnej dražbe a následnom predaji dotknutých nehnuteľností žalobcovi. Ak aj právny zástupca žalobcu zdôrazňuje, že kúpna zmluva bola uzatvorená žalobcom zákonným spôsobom a že v podstate, ak nechcel kúpnu cenu zaplatiť tak nemusel, lebo žiadny právny predpis nezaplatenie kúpnej ceny nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu, táto skutočnosť neznamená, že správanie sa žalobcu nemôže súd posúdiť a odsúdiť ako nemravné, teda v konečnom dôsledku ako nezákonné. 26. Ďalšie vyjadrenie nebolo podané.
27. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech a je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne v súlade ust. § 387 ods. 1 CSP. 28. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 29. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 28Cbi/4/2020-250 zo dňa 02.12.2021, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 30. Žalobca si podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd vylúči zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu spoločnosti LH Group, spol. s r.o., so sídlom Vašinova 27, 949 01 Nitra, IČO: 34 146 903, nehnuteľný majetok zaradený do všeobecnej podstaty, ktorého súpis bol zverejnený v Obchodnom vestníku SR č. 80/2019 dňa 25.04.2019, bližšie špecifikovaný v rozhodnutí. Tvrdil, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX nadobudol Kúpnou zmluvou zo dňa 07.12.2012, ktorou spoločnosť ELVIA s.r.o. ako predávajúci previedla vlastnícke právo na žalobcu ako kupujúceho, v znení dodatku č. 1 k zmluve zo dňa 03.09.2014, ktorým sa menilo označenie zmluvných strán v závere kúpnej zmluvy. Žalovaný považoval právne úkony, ktoré vyvolali exekúciu u súdneho exekútora (s prerušenou činnosťou) Ing. Vladimíra Haukvitza, právne úkony spoločnosti ELVIA, s.r.o. súvisiace s účasťou na exekučnej dražbe a finančnými transakciami s najvyšším podaním a nakoniec prevod sporných nehnuteľností na žalobcu za absolútne neplatné podľa § 37 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka a žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Súd prvej inštancie mal za to, že neexistovali dôvody, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú, nakoľko dospel k záveru, že kúpna zmluva zo dňa 07.12.2012 je absolútne neplatná podľa § 39 OZ z dôvodu, že ide o právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom a žalobu zamietol. Žalobca s uvedeným záverom nesúhlasil a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu napadol odvolaním, namietajúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. 31. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu, odvolania žalobcu a následnými vyjadreniami sporových strán dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Zároveň konanie nemá žiadnu inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s podstatnými a pre rozhodnutie relevantnými argumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie primerane odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.
32. Podstatnou a právne významnou otázkou pre rozhodnutie o odvolaní, ktorou sa odvolací súd zaoberal bolo, či žalobca osvedčil právo na vylúčenie v žalobe označených nehnuteľností zo všeobecnej konkurznej podstaty a posúdenie správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie, že neexistovali dôvody, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú, nakoľko dospel k záveru, že Kúpna zmluva zo dňa 07.12.2012 je absolútne neplatná podľa § 39 OZ z dôvodu, že ide o právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom z vyššie uvedených dôvodov. 33. Konkurzná podstata je jedným zo základných pojmov a inštitútov konkurzného práva. Zistenie majetku, ktorý patrí do konkurznej podstaty, je jednou zo základných povinností správcu. Vymedzenie konkurznej podstaty spočíva vo vymedzení majetku úpadcu a majetku tretích osôb, ktorý podlieha konkurzu a patrí do konkurznej podstaty. Správca je povinný takýto majetok zapísať do súpisu podstát. Z ustanovenia § 67 ods. 1 ZKR podlieha majetok, ktorý: a) patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu, b) úpadca nadobudol počas konkurzu, c) zabezpečuje úpadcove záväzky, d) iný majetok, ak to ustanovuje zákon. 34. Vychádzajúc z dikcie zákona v ust. § 67 ods. 1 ZKR, preto správca môže do konkurznej podstaty zapísať len taký majetok, vo vzťahu ku ktorému je preukázané, že spĺňa niektorú so zákonom definovaných podmienok pre zápis do podstaty. Účelom konkurzu je totiž uspokojenie zistených pohľadávok veriteľov úpadcu z majetku úpadcu tvoriacim konkurznú podstatu. Účelom konkurzu nie je a v žiadnom prípade ani byť nemôže nedôvodné postihnutie cudzieho konkurzu nepodliehajúceho majetku (úpadcovi nepatriaceho majetku). Úlohou správcu pri zisťovaní konkurznej podstaty je preto dôsledné a dôkladné skúmanie, či konkrétny majetok napĺňa dikciu zákona pre jeho zápis do podstaty. V prípade sporu o danosť tohto dôvodu (existenciu dôvodu na zápis) zákon dáva dotknutej tretej osobe právo na súdnu ochranu aj formou excindačnej žaloby. 35. Pokiaľ bol teda zápis založený výlučne len na domnienke správcu, že úpadcovi vlastníctvo k veci patrí, potom je súd vo vylučovacom incidenčnom spore povinný zodpovedať otázku, či žalobca preukázal existenciu svojho vlastníckeho práva do takej miery, ktorá vylučuje zápis nehnuteľností do podstaty a bez pochybností vyvracia dôvody a argumentáciu správcu, ktoré viedli k zápisu nehnuteľností do konkurznej podstaty. K jednej identickej veci totiž nie je možná súčasná existencia dvoch rovnocenných vlastníckych práv odlišných subjektov (okrem podielového spoluvlastníctva). Inak povedené, pokiaľ jediným a výlučným dôvodom zápisu nehnuteľností do všeobecnej konkurznej podstaty bola tá skutočnosť, že podľa správcu úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu svedčalo vlastnícke právo, podľa údajov v katastri, potom je súd povinný na základe tvrdení strán zodpovedať otázku, či bol tento zápis dôvodný a ponechanie nehnuteľností v podstate má zákonnú oporu (t.j. ide o majetok úpadcu), alebo či žalobca (tretia osoba) preukázal dôvod, ktorý ponechanie nehnuteľností v konkurznej podstate vylučuje. 36. Odvolací súd poukazuje na to, že zmyslom ani zákonným dôvodom zahrnutia veci do konkurznej podstaty nie je uspokojenie veriteľov úpadcu z cudzej veci, ktorá úpadcovi nepatrí, ale účelom zisťovania a súpisu konkurznej podstaty je súpis takého majetku, ktorý úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu patril, alebo ku ktorému má úpadca, v zmysle zákonom predpokladaných dôvodov, právo zakladajúce dôvodnosť zápisu do podstaty. Pokiaľ je teda do konkurznej podstaty zapísaný majetok, vlastnícke právo, ku ktorému svedčí tretej osobe alebo majetok, o ktorom tretia osoba tvrdí existenciu práva vylučujúceho zápis, konkurzný zákon predpokladá a garantuje takejto tretej osobe právo domáhať sa vylučovacou žalobou jeho vyňatia z konkurznej podstaty a preukázať nedôvodnosť správcom vykonaného zápisu. 37. Žalovaný správca sporné nehnuteľnosti zahrnul do konkurznej podstaty majúc za to, že právne úkony, ktoré vyvolali exekúciu u súdneho exekútora (s prerušenou činnosťou) Ing. Vladimíra Haukvitza, právne úkony spoločnosti ELVIA, s.r.o. súvisiace s účasťou na exekučnej dražbe a finančnými transakciami s najvyšším podaním a nakoniec prevod sporných nehnuteľností na žalobcu sú absolútne neplatné podľa § 37 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že je žalobca ako vlastník sporných nehnuteľností zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, Okres X., obec X., katastrálne územie M.; bol toho názoru, že vlastnícke právo mu nesvedčí, nakoľko právne úkony, na základe ktorých bola ako vlastník zapísaná najskôr ELVIA, s.r.o. a následne žalobca, sú neplatné a nemôžu požívať právnu ochranu.
38. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktorú posúdil ako nedôvodnú. Stotožnil sa s názorom žalovaného, že všetky zásadné skutkové tvrdenia strán sporu boli preukázané listinnými dôkazmi, súd tieto dôkazy posúdil a vyhodnotil nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach. V súvislosti s námietkou žalobcu voči hodnoteniu dôkazov konajúcim súdom považuje odvolací súd za potrebné pripomenúť, že hodnotenie dôkazov je vecou súdu, a nie sporových strán. Podľa názoru odvolacieho súdu z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy SR). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, z ktorých dôkazov súd vychádzal, ako dôkazy vyhodnotil a akými úvahami sa spravoval. Na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré aj dostatočne odôvodnil. 39. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že vady exekučného konania v čase konania dražby nehnuteľností zistené neboli, čím nebol daný dôvod na tvrdenie, že spoločnosť ELVIA s.r.o., nebola vlastníkom vydražených nehnuteľností, resp. že jej vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nesvedčí. Uvedené potvrdzuje aj schválenie príklepu udeleného v dražbe nehnuteľnosti súdom. Ďalej súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil, že Kúpnou zmluvou zo dňa 07.12.2012 spoločnosť ELVIA s.r.o., ako predávajúci a spoločnosť BK-Sirius, s.r.o. ako kupujúci, bol kupujúci zapísaný ako vlastník do katastra nehnuteľností. Ďalej bolo v konaní preukázané, že kupujúci sa stal vlastníkom napriek tomu, že kúpnu cenu za nadobudnuté nehnuteľnosti nezaplatil. 40. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že konateľka spoločnosti ELVIA s.r.o. JUDr. Eva Lisová, ktorá uzavrela za predávajúceho kúpnu zmluvu zo dňa 07.12.2012 bola personálne prepojená so spoločnosťou LH-Group, s.r.o., v ktorej bola konateľkou jej matka A.. U. Z. a otec S. Z., ktorá spoločnosť bola povinným subjektom v exekučnom konaní, v ktorom došlo k dražbe nehnuteľností vo vlastníctve povinného, a v ktorej spoločnosti bola istý čas konateľkou aj spoločníčkou. Spoločnosť LH-Group, s.r.o. v exekučnom konaní stratila vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré vydražila spoločnosť ELVIA s.r.o. a zároveň jej bola spôsobená škoda vo výške 203.118,90 eur s tým, že nezískala finančné prostriedky z dražby. Za kupujúceho uzatvoril kúpnu zmluvu Ing. Vladimír Hautkvitz, ktorý bol zakladajúcim spoločníkom a konateľom spoločnosti LH-Group, s.r.o., ktorá bola pôvodne vlastníkom nehnuteľností, ktoré žalobca nadobudol od spoločnosti ELVIA s.r.o., ktorá ich vydražila na dražbe konanej na exekútorskom úrade Ing. Vladimíra Haukvitza, ktorý v čase dražby mal pozastavený výkon advokátskej činnosti, a ktorého v čase konania dražby zastupoval ustanovený zástupca JUDr. Václav Kudela. Kúpna zmluva bola uzatvorená v súlade s ust. § 588 a nasl. OZ, napriek tomu, že nedošlo k zaplateniu dohodnutej kúpnej ceny. Odvolací súd sa stotožňuje zo zistenými závermi súdu prvej inštancie a v zhode s jeho názorom uvádza, že z vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu je personálne prepojenie medzi úpadcom a spoločnosťou ELVIA s.r.o. a žalobcom nesporné. Odvolací súd súhlasí so žalobcom, že len samotné personálne prepojenie osôb pri uzatváraní dohôd alebo zmlúv neodporuje zákonu ani dobrým mravom. V danom prípade však pri posúdení zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie nielen konštatoval, ale aj dostatočne odôvodnil pri posúdení všetkých vzájomne nadväzujúcich súvislostí konanie osôb, ktoré uzatvárali Kúpnu zmluvu zo dňa 07.12.2012 formálne v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Stotožňuje sa s názorom žalovaného, že súd správne a systematicky opísal a vyhodnotil existujúce prepojenie medzi fyzickými osobami, ktoré ako spoločníci a konatelia vystupovali v obchodných spoločnostiach, zúčastnených na exekučnej dražbe a následnom prevode sporných nehnuteľností na žalobcu a podrobne sa zaoberal samotnou kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi vydražiteľom ELVIA, s.r.o. a žalobcom, v nej dohodnutými podmienkami, vrátane kúpnej ceny a jej zaplatení. Odvolací súd dáva do pozornosti žalobcovi, že v odvolaní neuviedol, ktoré konkrétne skutkové zistenia by mali byť nesprávne a v čom. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca nesplnil svoju povinnosť zaplatiť za nehnuteľnosti kúpnu cenu v stanovenej lehote splatnosti do 3 rokov od uzavretia zmluvy, do 7.12.2015, ani do dňa zániku predávajúceho spoločnosti ELVIA s.r.o., ktorá zanikla výmazom ex offo z Obchodného registra Okresného súdu Nitra dňom 06.02.2020.
41. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na prejednávaný spor. 42. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka (OZ), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 43. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 44. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 45. Nesprávne právne posúdenie podľa žalobcu spočíva vo vyhodnotení súdu prvej inštancie, že uzatvorenie kúpnej zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi, ktoré súd podľa jeho názoru aj nedostatočne odôvodnil. Odvolací súd zastáva názor, že súd dostatočne odôvodnil svoj právny názor z akých dôvodov považuje kúpnu zmluvu uzatvorenú žalobcom, ktorá aj keď formálne zodpovedá zákonu, za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Stotožňuje sa s jeho názorom vysloveným v bode 70. a v celom rozsahu naň odkazuje, že išlo o taký právny úkon, ktorý nezodpovedal morálnym zásadám, resp. spoločenským normám, ktoré sú všeobecne akceptované spoločnosťou. Išlo o konanie, ktoré bolo zjavne právne neprijateľné, pretože z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti bolo hrubo nevyvážené, keďže žalobca nadobudol nehnuteľnosti bez zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny a možno ho vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrý mravmi a spoločenskými normami, teda konanie, ktorému nemôže byť poskytnutá ochrana. Súd v tejto súvislosti správne poukázal aj na tú skutočnosť, že predávajúci si svoju pohľadávku vzniknutú z kúpy na úver žiadnym spôsobom nezabezpečil a keď mu nebola v dohodnutom čase, resp. v lehote splatnosti vyplatená kúpna cena, neurobil ani žiadne úkony smerujúce k vymoženiu nezaplatenej kúpnej ceny za predané nehnuteľnosti, aby došlo k vzájomnému plneniu povinností z kúpnej zmluvy v zmysle ustanovení OZ, ani z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny od zmluvy neodstúpil. Cieľom tohto právneho úkonu bolo dosiahnutie iného výsledku, než dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladala. 46. Odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie svoj právny záver, ku ktorému dospel, t.j. rozpor právneho úkonu - kúpnej zmluvy s dobrými mravmi, odôvodnil v bodoch 60. až 70. aj s odkazom na rozhodnutia NS SR a NS ČR. Zhodne so súdom prvej inštancie dáva do pozornosti, že podľa názoru súdnej praxe v rozpore s dobrými mravmi je taký právny úkon, ktorý nezodpovedá právnym zásadám, resp. spoločenským normám, ktoré sú všeobecne akceptované spoločnosťou. Aby sa právny úkon priečil dobrým mravom podľa § 39 OZ, musel by sa jeho obsah ocitnúť v rozpore so všeobecne uznávaným názorom, ktorý vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich rokovania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy sú interpretované ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú charakter noriem základných. Nie vylúčené, že výkon práva, ktorý zodpovedá zákonu, môže byť v rozpore s dobrými mravmi. Súdna prax vychádza pri skúmaní rozporu právneho úkonu s dobrými mravmi z objektívnych kritérií, najmä je povinný prihliadať na všetky okolnosti daného prípadu vrátane doby, kedy k právnemu úkonu došlo a na postavenie účastníkov. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ je potrebné vždy skúmať z hľadiska okolností, ktoré existovali v čase vzniku právneho úkonu. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí voči každému a neplatný úkon nevyvoláva žiadne právne účinky (vznik, zmenu a zánik práv a povinností), ktoré boli týmto úkonom sledované. Nespôsobí právne následky ani v prípade, že napr. na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. 47. Odvolací súd hodnotí ako správne právne závery súdu prvej inštancie, že v danom prípade právny úkon - uzavretie kúpnej zmluvy formálne zodpovedal zákonu, avšak odporoval dobrým mravom,
nakoľko išlo o právny úkon, ktorý nezodpovedal morálnym zásadám, resp. spoločenským normám, ktoré sú všeobecne akceptované spoločnosťou. Ako je zrejmé, pri zohľadnení všetkých okolností predchádzajúcich uzavretiu zmluvy, ako aj počas a po jej uzavretí, toto konanie zmluvných strán bolo neprijateľné, pretože práva a povinnosti z právneho úkonu boli hrubo nevyvážené, a preto nie je možné tomuto právnemu úkonu poskytnúť právnu ochranu. Súd prvej inštancie zobral do úvahy celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, taktiež s ohľadom na personálne prepojenie osôb, ktoré zmluvu uzatvárali. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie použil správnu právnu normu, ktorú aplikoval na správne zistený skutkový stav. Neobstojí preto poukazovanie na nesprávnu interpretáciu právneho predpisu v posudzovanej veci. 48. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu ohľadne nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku, nakoľko súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil, na základe akých skutočností považuje kúpnu zmluvu za odporujúcu dobrým mravom. Z ustálenej judikatúry, vrátane judikatúry ústavného súdu vyplýva, že všeobecné súdy nemusia zodpovedať všetky otázky nastolené stranami (účastníkmi konania), ale len tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie dostatočne zodpovedal podstatné skutkové tvrdenia strán, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnemu skutkovému záveru aj právnemu posúdeniu veci. Právne záväzný výrok rozsudku preto odvolací súd hodnotí ako vecne správny. Odvolací súd nevzhliadol naplnenie žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov a odvolacia argumentácia žalobcu nebola spôsobilá zvrátiť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. 49. Rovnako tak odvolací súd pripomína, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). 50. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 51. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 28Cbi/4/2020-250 zo dňa 02.12.2021 potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. 52. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 53. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 54. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).