Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3CoKR/30/2023 4122203496 30. 10. 2024 JUDr. Paulína Pacherová ECLI:SK:KSBA:2024:4122203496.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a Mgr. Štefana Zelenáka, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX C., práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Vlasta Suchanová, s.r.o., so sídlom Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky, IČO: 53 344 294, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 27Odi/3/2022-74 zo dňa 09.12.2022, pomerom hlasov 3 : 0, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 27Odi/3/2022-74 zo dňa 09.12.2022 potvrdzuje. II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, s poukazom na ust. § 166 ods. 1, § 166e ods. 1, § 166f ods. 1, 4 a § 166g ods. 1, 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZKR“), zamietol žalobu o zrušenie oddlženia žalovaného a žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. 1.1. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer pri oddlžení, ktorý videl v naplnení zákonných dôvodov podľa § 166g ods. 1 ZKR. Podľa žalobcu žalovaný nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach jeho možností a schopností. Po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady napriek tomu, že po oddlžení nadobudol dar nie nepatrnej hodnoty, z ktorej sumy mal v zmysle § 166g ods. 1 ZKR poskytnúť svojim veriteľom polovicu, a tým preukázať svoj poctivý zámer. Využitím inštitútu oddlženia poškodil všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nesplnil zákonnú povinnosť a neposkytol polovicu nadobudnutého daru svojim veriteľom. Žalovaný v procesnej obrane namietal nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu a vecnú nedôvodnosť žaloby pre nepreukázanie žalobcom tvrdených skutočností, nepreukázanie zákonného postúpenia pohľadávky a nevymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. Nevymožiteľnosť, ktorá nastala ešte pred vyhlásením konkurzu, pohľadávku žalobcu transformovala do podoby naturálnej obligácie. Žalobca nepodal voči žalovanému žiadnu inú žalobu, čím by jeho pohľadávka bola premlčaná a vychádzala by z neplatne uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy tak, ako na tieto skutočnosti už poukázal aj Krajský súd v Nitre v konaní 7CoE/22/2017.
1.2. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca deklaroval existenciu záväzkového vzťahu voči žalovanému právnym titulom Úverovej zmluvy č. 5554761010 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu (Poštovou bankou) a žalovaným. Pohľadávka má povahu nároku priznaného rozhodnutím rozhodcovského súdu č. k. IK-C/0613/0303 zo dňa 27.09.2013, vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská arbitrážna a mediačná a.s.. Žalobca pohľadávku voči žalovanému nadobudol postúpením od postupníka PRO CIVITAS, s.r.o., ktorý si ju prihlásil do konkurzu. Právny predchodca žalobcu (PRO CIVITAS, s.r.o.) sa uspokojenia pohľadávky voči žalovanému domáhal aj návrhom na exekúciu v konaní Okresného súdu Nitra (ďalej aj „exekučný súd“). Exekučný súd uznesením č. k. 18Er/1088/2016-62 zo dňa 06.12.2016 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol pre neplatnú rozhodcovskú doložku (vyhodnotenú ako neprijateľná zmluvná podmienka). Rozhodnutie exekučného súdu v odvolacom konaní potvrdil Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 7CoE/22/2017-81 zo dňa 31.05.2017. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie považoval za významné z hľadiska posúdenia aktívnej legitimácie žalobcu. 1.3. Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu. Poukázal na to, že Okresný súd Nitra uznesením č. k. 32OdK/228/2018-32 zo dňa 24.05.2018 žalovaného oddlžil konkurzom a zbavil ho všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze, a to v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že darovacou zmluvou spísanou notárkou JUDr. Helenou Rozborovou, so sídlom vo Vrábloch, vo forme notárskej zápisnice N 286/2020, Nz 23252/2020, NCRl 23647/2020 zo dňa 17.08.2020, žalovaný nadobudol do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť v k. ú. C., zapísanú na LV č. XXXX. 1.4. Súd prvej inštancie konštatoval, že základným predpokladom úspešnosti žaloby je preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaná) a opačná procesná strana (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaná). Preskúmavanie vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Na podporu svojho názoru poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR (II. ÚS 302/2019-44, III. ÚS 517/2011-9). 1.5. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval od Úverovej zmluvy č. 5554761010, pohľadávku z ktorej nadobudol postúpením. Súd prvej inštancie mal však preukázané, že táto pohľadávka žalobcu sa stala nevymožiteľnou ešte pred vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného. V konaní bolo preukázané, že uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7CoE/22/2017-81 zo dňa 31.05.2017, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 18Er/1088/2016-62 zo dňa 06.12.2016, došlo k zamietnutiu poverenia na vykonanie exekúcie pre nevykonateľnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. IK-C/0613/0303 zo dňa 27.03.2013. Krajský súd v Nitre považoval výkon práv veriteľa (právneho predchodcu žalovaného a oprávneného v exekučnom konaní) za nezlúčiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. 1.6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu síce bola prihlásená do konkurzu, avšak žalobca ako veriteľ nebol konkurzom dotknutý (z dôvodu nevymožiteľnosti jeho pohľadávky, ktorá vznikla ešte pred vyhlásením konkurzu). Z uvedeného dôvodu žalobca nie je veriteľom oprávneným na podanie návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer v zmysle § 166f ods. 1 ZKR. Poukázal na to, že oprávneným veriteľom je len taký veriteľ, ktorého pohľadávka bola oddlžením dotknutá. Žalobca preto nebol aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Na základe uvedeného žalobu zamietol bez vecného skúmania, či žalovaný naplnil skutkovú podstatu nepoctivého zámeru žalovaného uvedenú v § 166g ods. 1 ZKR. Titulom úspechu žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. 2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), čím súdu prvej inštancie vytýkal porušenie práva na spravodlivý proces, inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nevykonanie navrhnutých dôkazov, nesprávne skutkové zistenia vyvodené z vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci. V odvolacej argumentácii uviedol, že prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil nedostatok jeho
vecnej aktívnej legitimácie a nestotožnil sa so záverom, že nie je veriteľom dotknutým oddlžením. Tento záver podľa žalobcu spočíva len v dedukcii súdu bez opory v relevantných právnych predpisoch. Napadnuté rozhodnutie žalobca, s poukazom na judikatúru ústavného súdu a najvyššieho súdu (cit. v odvolaní), označil za nedostatočne odôvodnené. Uviedol, že pohľadávku si do konkurzného konania riadne prihlásil, táto nebola popretá a pokiaľ by žalovaný disponoval majetkom, bola by v konkurze uspokojená. V ďalšej časti svojej odvolacej argumentácie odvolateľ poukazoval na dôvody a skutočnosti, pre ktoré považuje za platnú rozhodcovskú doložku (zakladajúcu právomoc rozhodcovského súdu). V odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a žalovaného zaviaže na náhradu trov konania. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že argumentácia žalobcu ohľadne platnosti rozhodcovskej doložky je irelevantná, nakoľko táto otázka už bola právoplatne vyriešená rozhodnutím Krajského súdu v Nitre v konaní sp. zn. 7CoE/22/2017. Skúmanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu prvoinštančným súdom bolo v prejednávanej veci dôvodné a zistenie jej nepreukázania vyplýva z vykonaného dokazovania. Ďalej uviedol, že jediný právny dôvod, na ktorom žalobca založil žalobu a v ktorom videl nepoctivý zámer žalovaného, je § 166g ods. 1 ZKR. S týmto tvrdením žalobcu sa nestotožnil. Poukázal na to, že v celom konaní namietal aktívnu legitimáciu žalobcu (žalobca voči žalovanému nedisponuje vymáhateľnou pohľadávkou), ako aj neurčitosť žalobcom tvrdených skutočností ohľadne nadobudnutia majetku žalovaným. Odvolaním napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť ako vecne správny a voči žalobcovi si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 4. V následnej replike a duplike strany sporu zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. 5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP v spojení s § 196a ods. 3 písm. b/ CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Podstatnou a právne významnou otázkou pre rozhodnutie o odvolaní bola vecná správnosť rozhodnutia v posúdení medzi stranami spornej otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ako primárnej podmienky pre úspešnosť žaloby. 9. Odvolací súd, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie (§ 383 CSP), dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku a správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie o nedôvodnosti podanej žaloby pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. 10. Súd prvej inštancie sa s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú je povinný skúmať z úradnej moci, vysporiadal dostatočne. Jasne a zrozumiteľne zodpovedal podstatné skutkové tvrdenia strán uvedené v procesnom útoku a obrane. Argumentáciu žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia a dedukcii súdu bez opory v relevantných právnych predpisoch, odvolací súd hodnotí ako nedôvodnú a právne nepodloženú. 11. Z obsahu spisu má odvolací súd preukázané, že oddlženie konkurzom bolo žalovanému priznané rozhodnutím Okresného súdu Nitra č. k. 32OdK/228/2018-32 zo dňa 24.05.2018, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 104/2018 zo dňa 31.05.2018. 12. Podľa § 166f ods. 1 ZKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom. 13. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že za subjekt aktívne legitimovaný na podanie žaloby o zrušenie oddlženia zákon nepovažuje akéhokoľvek veriteľa, ale len veriteľa dotknutého oddlžením. 14. Žalobca, ktorý sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia oddlženia uvádzal, že mu voči žalovanému svedčí hmotnoprávne postavenie veriteľa pohľadávky nadobudnutej postúpením, ktorej právny základ spočíva v úverovej zmluve (uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným). 15. Pohľadávka bola veriteľovi (právnemu predchodcovi žalobcu) následne priznaná rozsudkom rozhodcovského súdu č. k. IK-C/0613/0303 zo dňa 27.09.2013, vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská arbitrážna a mediačná a.s. a právny predchodca žalobcu vo veci jej vymoženia inicioval exekučné konanie. 16. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že Okresný súd Nitra uznesením č. k. 18Er/1088/2016-62 zo dňa 06.12.2016 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol pre neplatnosť rozhodcovskej doložky (vyhodnotenej ako neprijateľná zmluvná podmienka). Rozhodnutie exekučného súdu bolo potvrdené Krajským súdom v Nitre uznesením č. k. 7CoE/22/2017-81 zo dňa 31.05.2017. 17. Súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, dospel k záveru, že zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, sa pohľadávka žalobcu (o ktorú opiera aktívnu legitimáciu) stala nevymožiteľnou (naturálnou obligáciou), pričom k tomuto dôsledku došlo ešte pred podaním návrhu na konkurz a pred vyhlásením konkurzu. Za týchto okolností preto žalobca nemohol byť oddlžením dotknutý na svojich právach. 18. Odvolací súd poukazuje na to, že primárnym účelom žaloby o zrušenie oddlženia a zámerom sledovaným zákonodarcom pri tomto type žaloby, je obnovenie právnej možnosti veriteľa domôcť sa úhrady svojej pohľadávky v pôvodnom rozsahu (t. j. v celej výške dlhu existujúceho v čase vyhlásenia oddlženia konkurzu). Toto právo sleduje a uplatňuje veriteľ ako žalobca v prospech seba. 19. Rozšírené právne následky zrušenia oddlženia stanovené § 166f ods. 2, veta prvá ZKR, v zmysle ktorého je právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia účinné voči všetkým, nastupujú len v prípade úspechu žalobcu v spore. Teda len za splnenia podmienky, že žalobca preukáže svoju aktívnu vecnú legitimáciu a hmotnoprávnu dôvodnosť žaloby (nepoctivý zámer žalovaného spočívajúci v naplnení niektorého z dôvodov na zrušenie oddlženia). 20. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca disponuje pohľadávkou, ktorá nie je právne vymožiteľná a existuje len ako naturálna obligácia. Jej plnenie je výlučne na vôli dlžníka, bez možnosti právneho donútenia jej vymoženia. 21. Žalobca v podstatných tvrdeniach žaloby, v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacej argumentácii, zakladal postavenie veriteľa dotknutého oddlžením a danosť svojej aktívnej vecnej legitimácie na skutočnosti, že pohľadávku voči žalovanému (dlžníkovi), nadobudnutú postúpením, si v konkurze riadne prihlásil, táto nebola popretá žiadnym veriteľom a v prípade existencie majetku dlžníka by mu svedčal nárok na plnenie z konkurznej podstaty. Tieto okolnosti podľa žalobcu zakladajú jeho aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby o zrušenie oddlženia. 22. Odvolací súd sa preto pri skúmaní správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie v posúdení aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní o zrušenie oddlženia, zameral na riešenie otázky, či za veriteľa dotknutého oddlžením možno považovať každého veriteľa riadne prihlásenej a nepopretej pohľadávky, ktorá nebola uspokojená z majetku podstaty. 23. Výklad pojmu „veriteľ dotknutý oddlžením“ konkurzný zákon v ust. § 166f ods. 1 ani v ďalších ustanoveniach bližšie nešpecifikuje.
24. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca je veriteľom dlžníka. Jeho pohľadávka bola v konkurze riadne prihlásená a nebola popretá žiadnym z veriteľov. Je nesporné, že vzhľadom na úpravu popierania pohľadávok v konkurze podľa štvrtej časti ZKR, kde popieracie právo svedčí len veriteľom, by žalobca pri existencii majetku dlžníka mal nárok na plnenie z podstaty. 25. Podľa názoru odvolacieho súdu však nemožno opomenúť skutočnosť, na ktorú správne a dôvodne prihliadal aj súd prvej inštancie, že pohľadávka žalobcu už v čase pred vyhlásením konkurzu nebola právne vymáhateľná (v dôsledku zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Exekučný titul – rozhodcovský rozsudok, o ktorý žalobca opieral právo na nútené vymoženie jeho pohľadávky, vyhodnotil exekučný súd ako materiálne nevykonateľný a nespôsobilý na vykonanie exekúcie. 26. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ešte pred vyhlásením konkurzu stratil právnu možnosť domôcť sa vymoženia svojej pohľadávky súdnou cestou. 27. V zhode s právnym záverom súdu prvej inštancie, aj podľa názoru odvolacieho súdu, za uvedených okolností žalobcu nemožno považovať za veriteľa dotknutého oddlžením, keďže nemožnosť vymáhania jeho pohľadávky nenastala ako dôsledok oddlženia konkurzom, ale nastala skôr a nezávisle od konkurzného konania. 28. Odvolací súd poukazuje na to, že konkurzom vyhláseným na majetok dlžníka sa právne postavenie žalobcu oproti stavu pred jeho vyhlásením neoslabilo ani nezhoršilo a oddlžením dlžníka (žalovaného) nebol dotknutý na svojich právach. 29. Naopak, vzhľadom na nepopretie pohľadávky žalobcu v konkurze, sa po dobu trvania konkurzu (pre prípad existencie majetku podstaty) právne postavenie žalobcu oproti stavu pred konkurzom (povolením oddlženia konkurzom) ešte zlepšilo. 30. Zrušením oddlženia sa právne postavenie žalobcu oproti stavu pred oddlžením žalovaného konkurzom nijako nezmení (nezlepší) a žalobca nedosiahne cieľ, na ktorom spočíva podstata žaloby, a to obnovenie právnej možnosti opätovného vymáhania jeho pohľadávky v celom rozsahu. 31. Argumentácia žalobcu, že pohľadávku si môže vymáhať mimosúdne, neobstojí a nie je pre posúdenie jeho aktívnej vecnej legitimácie v konaní právne významná. Mimosúdne vymáhanie naturálnej obligácie je vždy založené výlučne na ochote dlžníka záväzok dobrovoľne plniť. Takáto možnosť a „dobrá vôľa“ dlžníka však nie je v dôsledku oddlženia konkurzom nijako obmedzená. Dlžník má aj naďalej možnosť plniť svoje záväzky voči veriteľom dobrovoľne. 32. Ako odvolací súd už uviedol, zrušenie oddlženia žalovaného by pre žalobcu, vzhľadom na nevymožiteľnosť jeho pohľadávky a jej existenciu len vo forme naturálnej obligácie, neznamenalo žiadne zlepšenie právneho postavenia. Žalobca by po zrušení oddlženia nemohol dosiahnuť nútené vymoženie svojej pohľadávky (a to ani čiastočné). 33. Skutočnosť, že žalobca si pohľadávku prihlásil do konkurzu a táto v dôsledku nečinnosti veriteľov nebola v konkurze popretá, nezakladá jeho aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby o zrušenie oddlženia. 34. Odvolací súd zastáva právny názor, že veriteľa nevymožiteľnej pohľadávky (existujúcej len ako naturálna obligácia) nie je na účely žaloby o zrušenie oddlženia možné považovať za veriteľa dotknutého oddlžením. 35. Nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu, ktorý súd prvej inštancie vyhodnotil správne, bráni úspešnosti žaloby o zrušenie oddlženia a je dôvodom na jej zamietnutie bez potreby skúmania a dokazovania ďalších podstatných skutkových tvrdení žalobcu, v ktorých videl naplnenie dôvodov zrušenia oddlženia a na ktorých spočívala jeho vecná argumentácia v žalobe a v procesnom útoku pred súdom prvej inštancie.
36. Na základe uvedených skutočností a cit. ustanovení zákona, odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 37. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).