Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/73/2024 4324201414 20. 06. 2024 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2024:4324201414.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: BK DOM s.r.o., so sídlom Mestský majer 2, 934 01 Levice, IČO: 47 673 087, zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, proti žalovanému: L. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom U.. N.. V.. I. XXXX/XX, XXX XX Y., v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/85/2024 - 66 zo dňa 30.4.2024 takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/85/2024 - 66 zo dňa 30.4.2024 p otvrdzuje. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim uznesením č. k. 20Cb/85/2024 - 66 zo dňa 30.4.2024 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) vo výroku I. zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a vo výroku II. súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že sa domáha, aby súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovaného, nachádzajúcich sa v k. ú. X., zapásaných na LV č. XX Okresného úradu Levice, katastrálny odbor, a to: - pozemok - parc. reg. „C“ - záhrada s parc. č. XXX/X o výmere 1 514 m2, - pozemok - parc. reg. „C“ - záhrada s parc. č. XXX/X o výmere 1 009 m2, - pozemok - parc. reg. „C“ - zast. plocha a nádvorie s parc. č. XXX o výmere 1 284 m2, - pozemok - parc. reg. „C“ - zast. plocha a nádvorie s parc. č. XXX o výmere 93 m2, - pozemok - parc. reg. „C“ - zast. plocha a nádvorie s parc. č. XXX o výmere 158 m2, - pozemok - parc. reg. „C“ - zast. plocha a nádvorie s parc. č. XXX o výmere 1 271 m2, - stavba - rodinný dom so súp. č. 116, postavený na pozemku parc. reg. „C“ - zast. plocha a nádvorie s parc. č. XXX o výmere 158 m2, - stavba - rodinný dom so súp. č. 117, postavený na pozemku parc. reg. „C“ - zast. plocha a nádvorie s parc. č. XXX o výmere 93 m2, - stavba - rodinný dom so súp. č. 118, postavený na pozemku parc. reg. „C“ - zast. plocha a nádvorie s parc. č. XXX o výmere 1 271 m2, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému v celkovej výške 21.698,87 Eur s príslušenstvom. 3. Žalobca v návrhu ďalej uviedol, že spoločnosti CZECH, s.r.o. dodal objednaný tovar, za ktorý vystavil faktúry v celkovej výške 24.551,81 Eur, z ktorých dlžník uhradil len 2.852,94 Eur a následne žalobca uzatvoril s dlžníkom a so žalovaným Dohodu o uznaní záväzku č. 21322023. Dlžník ani žalovaný dlžnú sumu neuhradili, a preto podal dňa 14.11.2023 žalobca žalobu o zaplatenie dlžnej sumy príslušnému
rozhodcovi. Dňa 27.11.2023 bol vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. R 236/2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.12.2023 a vykonateľnosť dňa 5.12.2023. Na základe tohto rozhodcovského rozsudku je vedené exekučné konanie pod sp. zn. 381Ex 4/24, ktoré bolo začaté dňa 2.1.2024. Žalobca a dlžník podali dňa 23.1.2024 návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Rk/2990/2023 z 18.03.2024 zamietnutý. Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom na priebeh exekúcie, majetkové pomery a konanie žalovaného má obavu, že výkon rozhodnutia bude ohrozený a uspokojenie jeho pohľadávky nebude možné. Žalobca predpokladá, že žalovaný a dlžník podajú sťažnosť proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie a v nadväznosti na podanú žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku môže dôjsť k vydaniu uznesenia exekučným súdom o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku, v dôsledku čoho by došlo k prerušeniu exekučného konania. Za predpokladu uvedeného priebehu konania by došlo k odkladu exekúcie bez blokácie majetku žalovaného, v zmysle čoho by žalovaný mohol voľne disponovať svojím majetkom a tento scudzovať, prípadne skryť. S prihliadnutím na konanie a záväzky žalovaného mal žalobca za to, že je možné predpokladať prerušenie exekučného konania, vedeného v prospech žalobcu a následné disponovanie žalovaného s jeho majetkom, v dôsledku čoho by došlo k zmareniu uspokojenia pohľadávky žalobcu v celom rozsahu. K skutočnostiam odôvodňujúcim potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia žalobca uviedol, že má vedomosť o tom, že žalovaný má ďalších veriteľov a záverom podotkol, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná nedôvodne, nakoľko žalovaný ako aj dlžník boli v rozhodcovskom konaní pasívni a v zmysle § 40 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd neprihliadne na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom. Žalobca mal za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného, a to vzhľadom na výšku jeho záväzkov a s prihliadnutím na jeho konanie. 4. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 343 ods. 1, 2 a ods. 3, § 344, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1 a ods. 2, § 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a uviedol, že žalobca splnil prvú podmienku na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď podal svoj návrh a v tomto návrhu preukázal aj splnenie ďalšej podmienky, a to spôsobilý predmet záložného práva. Z návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že predmet záložného práva je spôsobilý na zabezpečenie, keď predmetom záložného práva majú byť nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. Súd prvej inštancie sa v ďalšom rade zaoberal tým, či je medzi žalobcom a žalovaným osvedčená existencia právneho vzťahu, z ktorého by žalobcovi vyplývala peňažná pohľadávka, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná a ktorej ochrany sa domáha návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie má za to, že žalobca osvedčil možnú existenciu práva vo veci samej (pravdepodobnosť nároku), keď z predložených listinných dôkazov sa javí ako pravdepodobné, že má voči žalovanému pohľadávku vo výške 21.698,87 Eur s príslušenstvom, ktorá pohľadávka bola priznaná rozhodcovským rozsudkom sp. zn. R 236/2023 z 27.11.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.12.2023 a vykonateľnosť dňa 5.12.2023. Žalovaný podal žalobu o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku, no či bola táto žaloba podaná dôvodne bude predmetom dokazovania na príslušnom súde a preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že na účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia žalobca pravdepodobnosť svojho nároku osvedčil. 5. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol, že žalobca mal obavu, že výkon rozhodnutia bude ohrozený z dôvodu, že žalovaný môže podať sťažnosť voči uzneseniu, ktorým exekučný súd zamietol jeho návrh na zastavenie exekúcie a zároveň podal proti rozhodcovskému rozsudku, ktorý je exekučným titulom, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v dôsledku čoho môže dôjsť k vydaniu uznesenia o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku a následne k prerušeniu exekučného konania. Aj v prípade, že by došlo k odkladu exekúcie bez blokácie majetku, z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a ani so žalobcom doložených listín nemal súd prvej inštancie za osvedčené konanie žalovaného, ktoré by nasvedčovalo tomu, že žalovaný uskutočňuje kroky smerom k scudzeniu nehnuteľností v jeho vlastníctve, prípadne realizoval úkon, z ktorého by bolo možné takúto vôľu alebo úmysel žalovaného predpokladať. Je preto možné dospieť k záveru, že žalobca nepreukázal ani iné konanie žalovaného, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že žalovaný realizuje úkony na zmenšenie svojho majetku a preto súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neosvedčil existenciu reálnej obavy z ohrozenia exekúcie, ktorá je jednou z podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie ďalej skúmal primeranosť zásahu do majetkových pomerov dlžníka, a to vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. V tejto
súvislosti uviedol, že žalobca navrhuje zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, pričom žalobca v návrhu označil svoju pohľadávku ako pohľadávku vo výške 21.698,87 Eur s príslušenstvom, výška ktorého ku dňu 30.4.2024 bola vo výške 30.538,25 Eur. Žalobca žiadal zriadiť záložné právo k viacerým nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, pričom neuviedol ani približnú hodnotu týchto nehnuteľností a keďže sa jednalo o viaceré pozemky a tri stavby evidované ako rodinné domy a je preto možné, že ich hodnota môže neprimerane prevýšiť pohľadávku žalobcu, ktorá bola ku dňu vydania napadnutého uznesenia v celkovej výške 52.237,12 Eur. Na základe uvedeného nemal súd prvej inštancie osvedčený predpoklad proporcionality navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. 6. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom uznesení uviedol, že v danom prípade po oboznámení sa so spisovým materiálom a predloženými dôkazmi dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné zamietnuť, pretože nie sú splnené predpoklady na jeho nariadenie. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca pre účely konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia síce osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky, avšak nepreukázal skutočnosti, na základe ktorých by súd vyhodnotil, že je potrebné neodkladne upraviť pomery v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Žalobca vo svojom návrhu neuviedol konkrétne kroky, ktoré žalovaný urobil v úmysle zmariť uspokojenie žalobcovej pohľadávky. Nepostačuje len samotné tvrdenie, že žalovaný má ďalších veriteľov a že by mohlo dôjsť k prerušeniu exekučného konania bez blokácie majetku žalovaného. Žalobca tiež nepreukázal ani hodnotu majetku, na ktorý sa malo vzťahovať zabezpečovacie opatrenie. Nakoľko súd prvej inštancie nemal preukázané, že hodnota navrhovaného zabezpečovaného majetku je adekvátna k pohľadávke žalobcu, súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. 7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že vzhľadom k tomu, že súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, úspech v konaní prináleží žalovanému, ale v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia žalovaného, čím žalovanému žiadne trovy v konaní nevznikli a preto mu súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania nepriznal. 8. Proti predmetnému uzneseniu, v celom rozsahu, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac podľa § 365 ods. 1 písm. d), písm. e), písm. f) a písm. h) CSP. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru je dočasné upravenie pomerov medzi stranami sporu nevyhnutné a oprávnené. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že po podaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia boli nielen uskutočnené kroky žalovaného v exekučnom konaní, ktoré žalobca predpokladal, ale taktiež došlo k ďalšiemu zaťaženiu nehnuteľností v prospech iných veriteľov tak, ako to žalobca predpokladal. Podľa názoru žalobcu v čase vydania napadnutého uznesenia tak boli dané skutočnosti, ktoré osvedčujú existenciu reálnej obavy z ohrozenia exekúcie. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na list vlastníctva č. XX Okresného úradu Levice, katastrálny odbor, pre k. ú. X., na ktorom bola vyznačená plomba na základe Z-1783/2024, taktiež zapísaná poznámka P-292/2024 o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti č. EX381EX 90/24 zo dňa 8.4.2024 v prospech oprávneného E. I., a poznámka P-294/2024 o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti č. EX381EX 90/24 zo dňa 08.04.2024, v prospech oprávneného E. I.. Žalobca tiež uviedol, že v bode 27. odôvodnenia napadnutého uznesenia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal hodnotu majetku, na ktorý sa zabezpečovacie opatrenie malo vzťahovať a na toto žalobca uvádza, že k nehnuteľnostiam žalovaného nemá žiadne dispozičné práva a teda nedisponuje možnosťou nechať tieto nehnuteľnosti ohodnotiť, prípadne odhadnúť ich hodnotu. Nemožno teda ukladať žalobcovi povinnosť preukazovať skutočnosť, ktorú nie je možné legálnymi prostriedkami získať. Žalobca má tiež za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle podaného návrhu by nebolo v rozpore s princípom proporcionality, ak sa vezme do pomeru obmedzenie práv žalovaného a výška vymáhanej pohľadávky žalobcu. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia v zmysle návrhu žalobcu by žalovanému nevznikla neprimeraná ujma. Podľa názoru žalobcu konštatovanie konajúceho súdu o tom, že hodnota nehnuteľností v návrhu môže neprimerane prevýšiť pohľadávku žalobcu, nemožno považovať za zrejmé, nakoľko predmetné nehnuteľnosti sú v dezolátnom stave, resp. rodinný dom so súpisným číslom 118 v súčasnosti neexistuje a z rodinného domu so súp. číslom 117 sa na pozemku nachádzajú už len obvodové múry. Záverom žalobca uvádza, že ak mal konajúci súd za to, že hodnota navrhovaného zabezpečovaného majetku nie je adekvátna k pohľadávke žalobcu, mal návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len v časti a nariadiť zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva v prospech žalobcu len na jednom rodinnom dome a pozemku vo vlastníctve žalovaného z tých, ktoré žalobca uviedol v podanom návrhu.
S poukazom na uvedené preto žalobca odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovie, prípadne návrhu vyhovie v časti, alternatívne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň si žalobca uplatňuje nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 9. Žalovaný sa k predmetnému návrhu a ani odvolaniu nevyjadril a žiadne ďalšie vyjadrenia neboli súdu vo veci doručené. 10. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu súdu prvej inštancie a oboznámením sa s dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť, nakoľko napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 13. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 14. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, predovšetkým s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a s obsahom odvolania žalobcu konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie vec správne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu existujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia. 19. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017). 20. Základnými predpokladmi na to, aby bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené, sú : a) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, b) spôsobilý predmet záložného práva, c) zriadenie záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. 21. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie bude súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia
potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie (Civilný sporový poriadok, komentár 2. vydanie, 2022, s. 1297 - 1310, (ŠTEVČEK, FICOVÁ, BARICOVÁ, MESIARKINOVÁ, BAJÁNKOVÁ, TOMAŠOVIČ A KOL.). 22. Zabezpečovacím opatrením sa dočasne a predbežne upravujú pomery sporových strán, pričom z charakteru samotného zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nie je potrebné zisťovanie všetkých skutočností potrebných pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre prijatie záveru o nevyhnutnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie exekúcie vo vzťahu k žalovanej strane sporu okrem existencie predmetného peňažného nároku však musí žalobca osvedčiť aj to, že aj bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom táto obava musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou, keďže vzhľadom na objektívne skutočnosti musí hroziť, že vo fáze núteného výkonu rozhodnutia nebude mať povinný relevantné aktíva, voči ktorým sa bude môcť oprávnený uspokojiť. Naopak, otázka úmyselného zbavovania sa majetku na úkor veriteľa je otázkou subjektívnou a v danom prípade je potrebné preukázať úmysel, pričom obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči žalovanej strane sporu. 23. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na tom právnom základe, že žalobca relevantným spôsobom neosvedčil, že žalovaný sa účelovo zbavuje svojho majetku alebo že znižuje hodnotu svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia a neosvedčil existenciu takej bezprostredne hroziacej ujmy, ktorú by bolo možné odvrátiť jedine okamžitým zásahom zo strany súdu do vzájomných pomerov strán sporu. 24. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na Uznesenie Ústavného Súdu SR zo dňa 20.12.2017, č. k. II ÚS 741/2017, kde z jeho záverov možno konštatovať, že formulácia úmyselné konanie žalovaného a zbavovanie sa majetku na úkor žalobcu nevyplýva z dikcie zákona, minimálne však musí byť osvedčené, že nakladanie s majetkom súvisí s rozhodnutím ako exekučným titulom a dlžník mení kvantitatívne alebo kvalitatívne hodnotu majetku z dôvodu, aby zhoršil exekúciu. Obavu z ohrozenia exekúcie považuje súdna prax za osvedčenú, ak nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje práva alebo faktické úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu exekúcie, pričom dôvodom je aj takáto hrozba. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka t.j. zmenšenie majetku, ale podľa okolností aj s kvalitatívnym dopadom na majetok napr. zmena zloženia, štruktúry a s tým súvisiace výrazné zníženie speňažiteľnosti. 25. Odvolací súd v danom prípade vyhodnotil, že podaným návrhom žalobca všetky základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, neosvedčil. Odvolací súd má, rovnako ako súd prvej inštancie za to, že zo strany žalobcu v danom prípade nebol osvedčený objektívny stav ohrozenia exekúcie, nakoľko nebolo preukázané, že žalovaný, ako nositeľ hmotnoprávnej povinnosti, realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k jej úplnému zmareniu a ani k jej výraznému sťaženiu. Návrh žalobcu nebol osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie žalovaného a to zbavovanie sa jeho majetku na úkor žalobcu, ako jeho veriteľa. Žalobca odôvodnil svoj návrh tým, že existuje možnosť, že žalovaný môže podať sťažnosť voči uzneseniu, ktorým exekučný súd zamietol jeho návrh na zastavenie exekúcie, taktiež že podal proti rozhodcovskému rozsudku, ktorý je exekučným titulom, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, čo môže viesť k vydaniu uznesenia o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku a následne k prerušeniu exekučného konania. Ako už bolo raz vyššie uvedené, vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka t. j. zmenšenie majetku, alebo podľa okolností aj s kvalitatívnym dopadom na majetok napr. zmena zloženia, štruktúry a s tým súvisiace výrazné zníženie speňažiteľnosti. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že zo žiadneho žalobcom produkovaného tvrdenia nebolo osvedčené, že by v danej veci bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu formou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca v predmetnom konaní neosvedčil, že by sa žalovaný správal tak, že sa zbavuje majetku, resp. že by inak znižoval hodnotu svojho majetku, ktorý by bolo možné následnou exekúciou postihnúť a preto odvolací
súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neosvedčil existenciu reálnej obavy z ohrozenia exekúcie, ktorá je základnou podmienkou zriadenia sudcovského záložného práva. 26. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom uznesení konštatoval, že nemal za osvedčený ani predpoklad proporcionality navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, keďže na jednej strane žalobca síce osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovanému, avšak súd prvej inštancie nemal za preukázanú hodnotu nehnuteľností vo vlastníctve protistrany, na ktoré žalobca žiadal nariadiť zabezpečovacieho opatrenie. Žalobca v odvolaní namietal, že „nehnuteľnosti žalovaného sú v dezolátnom stave, rodinný dom so súp. č. 118 v súčasnosti neexistuje a z rodinného domu súp. č. 117 sa na pozemku nachádzajú len obvodové múry.“ a že „rodinný dom súp. č. 116 sa na pozemku reálne nachádza, avšak jeho hodnota nezodpovedá hodnote pohľadávky žalobcu.“ Žalobca sa preto domnieva, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia by žalovanému nevznikla neprimeraná ujma. Odvolací súd sa s touto odvolacou námietkou nestotožňuje a uvádza, že žalobca bol už v návrhu povinný osvedčiť proporcionalitu, čo neurobil a nepreukázal súdu prvej inštancie hodnotu týchto nehnuteľností. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia nesmie vzniknúť zjavný nepomer a mala by byť rešpektovaná zásada proporcionality, čo vzhľadom na nepreukázanie hodnoty nehnuteľností žalovaného zo strany žalobcu, nie je možné v tomto štádiu overiť. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade existuje zjavný nepomer medzi pohľadávkou vo výške 52.237,12 Eur a hodnotou nehnuteľností, ku ktorým žalobca žiada zriadiť zabezpečovacie opatrenie (záložné právo), resp. žalobca neosvedčil, že takýto nepomer neexistuje. Zabezpečenie sa má totiž týkať viacerých nehnuteľností a to pozemkov a 3 stavieb stojacich na týchto pozemkoch, preto je možné predpokladať vyššiu cenu, ako je hodnota pohľadávky žalobcu. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že nariadením navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia by došlo k neprimeranému zásahu do majetkových práv žalovaného, keďže by nebol dodržaný princíp proporcionality, t. j. primeranosti zásahov do majetkových práv žalovaného. 27. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4ObdoG 1/2017 zo dňa 23.3.2018, v ktorom sa rieši otázka, či súd pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia skúma aj proporcionalitu, teda primeranosť návrhu na zabezpečovacie opatrenia vo vzťahu k hodnote nehnuteľností. Najvyšší súd dospel k záveru, že argumentácia odvolacieho súdu, podľa ktorej „predpokladom vydania zabezpečovacieho opatrenia je skutočnosť, že výška zabezpečovanej pohľadávky je primeraná hodnote veci, na ktorej sa zriaďuje záložné právo“, je právne udržateľná a dovolanie generálneho prokurátora bolo preto odmietnuté. 28. Po posúdení všetkých relevantných skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, t. j. že v preskúmavanej veci žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal dôvodnosť obavy z ohrozenia vymožiteľnosti svojho nároku, neosvedčil ani hrozbu zmarenia budúcej exekúcie a taktiež by prípadným nariadením zabezpečovacieho opatrenia nebol dodržaný princíp proporcionality zásahu do práv žalovaného, čím nedošlo k splneniu zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, ako vo výroku vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a ani si žiadne neuplatnil a preto mu odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 30. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).