Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 16Co/122/2023 6120313322 29. 11. 2024 JUDr. Ivana Štiftová ECLI:SK:KSBA:2024:6120313322.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr. Romana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcu: LexCreditor k. s., Laurinská 3/ A, Bratislava, IČO: 47 245 913, správca konkurznej podstaty úpadcu: Silicon Reality, s. r. o. v likvidácii, Palárikova 31, Bratislava, IČO: 31 697 780, zastúpeného: SMOLAK HLAVATÁ advokátska kancelária s. r. o., Laurinská 3, Bratislava, IČO: 47 254 432, proti žalovanému: Z. D., E.. XX.X.XXXX, B. XXXX/XX, I., o zaplatenie 109.989,32 eura, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. B1-22C/54/2021-248, zo dňa 23.6.2023 takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa v rámci upomínacieho konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal proti žalovanému zaplatenia 109.989,32 eura titulom náhrady škody na tom skutkovom základe, že žalovaný v dňoch od 23.11.2000 do 27.2.2001 v Bratislave, predovšetkým v hoteloch Danube, Bratislava, Devín a Fórum, vystupujúc ako zástupca spoločnosti NHC - Noble House Consulting, International, s.r.o., po predchádzajúcej vzájomnej dohode v úmysle neoprávnene získať finančné prostriedky, vylákal od zástupcu spoločnosti Silicon Reality, s.r.o. finančné prostriedky, a to pod prísľubom, že uvedenej spoločnosti zabezpečí úver vo výške 1,5 milióna USD. Žalovaný 30.12.2000 vylákal od predmetnej spoločnosti 3.690,- USD ako poplatok na vyhotovenie finančnej analýzy a posúdenia verifikácie podnikateľského plánu, dňa 23.11.2000 vylákal 7.500,- USD ako poplatok v zmysle mandátnej zmluvy, následne získal 41.351,- USD ako poplatky určené pre garanta úveru, sumu vo výške 2.428,- USD ako províziu, sumu vo výške 2.610,- USD a sumu 235.000,- Sk ako poplatok za účelom prevodu úveru na spoločnosť Silicon Reality, s.r.o. a nakoniec finančné prostriedky vo výške 70.000,- ATS za urýchlenie prevodu úveru a finančné prostriedky vo výške 150.000,- Sk. Tvrdil, že žalovaný nikdy nemal v úmysle reálne zabezpečiť dojednaný úver, a preto bola spoločnosti Silicon Reality s.r.o. spôsobená škoda vo výške 109.989,32 eura. Zo strany spoločnosti Silicon Reality, s.r.o. prišlo k uplatneniu nároku na náhradu škody v uvedenej výške v rámci trestného konania voči žalovanému vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4T/42/2013 s tým, že hoci žalovaný bol odsúdený, spoločnosť Silicon Reality, s.r.o. bola so svojím nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4T/42/2013 zo dňa 27.11.2019 (bod 9.1 rozsudku) uznaný vinným okrem iného pre pokračovací trestný
čin podvodu spolupáchateľstvom, pretože od spoločnosti Silicon Reality, s.r.o. vylákal spolu s pánom D. Z. W. W. (ako zástupcovia spoločnosti NHC - Noble House Consulting, International, s.r.o.) v období od 23.11.2000 do 27.2.2001 finančné prostriedky v celkovej výške 109.989,32 eura za účelom vybavenia úveru, ktorý však nikdy nemali v úmysle zrealizovať. Poškodená spoločnosť si uplatnila nárok na náhradu škody v trestnom konaní, so svojím nárokom však bola odkázaná na civilné konanie. Medzi stranami nebolo sporné, že spoločnosti Silicon Reality, s.r.o. bola úmyselným trestným činom spôsobená škoda v žalovanej sume, ani skutočnosť, že žalovaný bol za trestný čin podvodu odsúdený. Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania tvrdiac, že okrem 10-ročnej objektívnej premlčacej doby je nutné skúmať aj plynutie 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá s poukazom na zápisnice o výsluchu svedkov - konateľov spoločnosti, podľa neho uplynula ešte v roku 2004. Zároveň nesúhlasil ani s označením žalovaného, keď mal za to, že v čase spáchania skutku jednak vystupoval v mene právnickej osoby - spoločnosti NHC - Noble House Consulting, International, s.r.o., jednak finančné prostriedky od konateľov spoločnosti Silicon Reality, s.r.o. nikdy neprevzal. 3. V prvom rade súd prvej inštancie posúdil vznesenú námietku premlčania. Žalobca bol totiž názoru, že nárok na náhradu škody bol uplatnený v adhéznom konaní riadne a včas v rámci 10-ročnej objektívnej premlčacej doby, a to najneskôr v roku 2008 s tým, že počas trestného konania premlčacia doba spočívala. Zápisnicou o výsluchu svedka - poškodeného O.. O. T. zo dňa 29.4.2008 (bod 9.4 rozsudku) preukázal, že nárok na náhradu škody v žalovanej sume bol uplatnený 29.4.2008. Tvrdil, že sa poškodená spoločnosť, za ktorú v tom čase už konal správca konkurznej podstaty, dozvedela o tom, kto zodpovedá za škodu a v akej výške, až v uvedený deň. Tiež mal za to, že sa poškodená spoločnosť mohla hypoteticky dozvedieť o škode až v roku 2003, kedy však na majetok spoločnosti bol vyhlásený konkurz. 4. Súd prvej inštancie ozrejmil, že premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti (nároku), v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené plniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tým spôsobiť, že oprávnená osoba sa už nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Tým, že oprávnená osoba vznesie námietku premlčania, vykonáva toto svoje oprávnenie. 5. Občiansky zákonník pri práve na náhradu škody podľa ustanovenia § 106 rozoznáva kratšiu subjektívnu a dlhšiu objektívnu premlčaciu dobu, ktoré je nevyhnutné rozlišovať, a to nielen z hľadiska ich začiatku, či dĺžky, ale aj ich vzájomného vzťahu. Subjektívna premlčacia doba je v zmysle Občianskeho zákonníka dvojročná, teda právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Dozvedieť sa o škode znamená zistiť skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne i jej rozsah (tak, aby bolo možné určiť približne výšku škody v peniazoch), pričom nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR z 23.6.1981, č. j. 1 Cz 18/81). Počiatok subjektívnej premlčacej doby u práva na náhradu škody sa viaže na okamih, kedy poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť o tom, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá, a nezávisí teda na tom, či a kedy si poškodený zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy sa vytvorí pre neho priaznivejšia procesná situácia na to, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28.2.2011, sp. zn. 4 Cdo 152/2010). Objektívna premlčacia doba je v prípade úmyselne spôsobenej škody desaťročná, t. j. najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej vznikla škoda. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený subjekt môže uplatniť právo na náhradu škody najneskôr v posledný deň 10-ročnej objektívnej premlčacej doby, avšak zároveň najneskôr v posledný deň 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá však nemôže uplynúť neskôr ako objektívna premlčacia doba. Ak časové okamihy začiatku plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby sú totožné, potom sa právo poškodeného premlčí už márnym uplynutím subjektívnej premlčacej doby, a to bez ohľadu na zvyšok objektívnej premlčacej doby. Vzájomný vzťah premlčacích dôb je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Napríklad, ak odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas uvedený v ustanovení § 106 ods. 1 a škodca v súdnom konaní vznesie námietku premlčania, právo sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy objektívna desaťročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 ods. 2 (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28.5.2010, sp. zn. 1 Cdo 82/2009). 6. Z listinných dôkazov - zápisníc o výsluchu svedkov - konateľov poškodenej spoločnosti Silicon Reality, s.r.o. a výpisu z obchodného registra uvedenej spoločnosti (odsek 9.2, odsek 9.3 a odsek 9.7 rozsudku) súd prvej inštancie zistil, že obaja konatelia U.. Š. W. U.. L. zhodne potvrdili, že už v roku 2002 mali vedomosť o tom, že sumu peňazí, ktorú žalovanému a jeho spoločníkovi odovzdali, nedostanú naspäť, resp. úver, na vybavenie ktorého peniaze odovzdali, im nebude poskytnutý. Rovnako mali vedomosť o trestnom stíhaní pána W. a zvažovali aj podanie trestného oznámenia. Rozhodli sa radšej podať návrh na likvidáciu spoločnosti a následne veritelia podali návrh na vyhlásenie konkurzu dlžníka - spoločnosti Silicon Reality, s.r.o.. Uvedené tvrdenia mal súd prvej inštancie za preukázané aj z výpisu z obchodného registra, z ktorého vyplýva, že o zrušení spoločnosti bolo rozhodnuté 15.8.2002 a obchodné meno s dodatkom „v likvidácii“ spoločnosť používa od 7.7.2003, kedy bol ako likvidátor zapísaný konateľ tejto spoločnosti - U.. M. Š., T... Konkurz na majetok dlžníka Silicon Reality, s.r.o. v likvidácii bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4K/37/03 zo dňa 2.11.2004, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30.11.2004. Z týchto skutočností považoval súd prvej inštancie za zrejmé a preukázané, že poškodená spoločnosť nadobudla vedomosť o tom, že vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá už v roku 2002, a to v čase rozhodnutia o zrušení spoločnosti, a nie v roku 2003, resp. 2008, ako tvrdil žalobca. Žalobca na preukázanie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby nepredložil žiadny dôkaz, nevyvrátil tak tvrdenie žalovaného o uplynutí subjektívnej premlčacej doby ešte pred rokom 2008. Medzi stranami nebolo sporné, že v trestnom konaní poškodená spoločnosť uplatnila nárok na náhradu škody v konkrétnej výške až dňa 29.4.2008, t. j. síce počas plynutia objektívnej premlčacej doby, ale po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Žalovaný vzniesol námietku premlčania ešte pri prvom úkone - v podanom odpore. Žalobca reagujúc na vznesenú námietku, poukázal na objektívnu premlčaciu dobu a na jej plynutie a spočívanie v priebehu adhézneho konania. Na obranu žalovaného vo vzťahu k márnemu uplynutiu subjektívnej premlčacej doby dostatočným spôsobom nereagoval a ani po výzve súdu relevantným spôsobom netvrdil a nepreukázal opak, t. j. že by v danom prípade bola zachovaná 2-ročná premlčacia doba. 7. Pokiaľ ide o vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka - spoločnosti Silicon Reality, s.r.o. a ustanovenie správcu konkurznej podstaty, na čo poukázal žalobca, súd prvej inštancie uviedol, že síce v zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (v znení účinnom v čase vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti Silicon Reality, s.r.o.) vyhlásením konkurzu prešlo oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, na správcu, avšak zároveň úpadcovi vznikla povinnosť zostaviť a odovzdať správcovi zoznam svojich aktív a pasív s uvedením dlžníkov, veriteľov a poskytnúť potrebné vysvetlenia. Skutočnosť, že došlo k vyhláseniu konkurzu a ustanoveniu správcu, nemá vplyv na plynutie subjektívnej premlčacej doby, ktorú mal ustrážiť samotný žalobca, resp. poškodená spoločnosť Silicon Reality, s.r.o.. Na začatie subjektívnej premlčacej doby nestačí, aby subjektívnu vedomosť nadobudla iná osoba než poškodený. Subjektívna vedomosť napríklad zákonného zástupcu, advokáta či osoby blízkej tak začatie plynutia premlčacej doby nespôsobí, musí ísť preukázateľne o subjektívnu vedomosť poškodeného. Keďže súd mal z listinných dôkazov za preukázanú vedomosť poškodenej osoby - spoločnosti Silicon Reality, s.r.o., resp. jej konateľov o tom, že vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá ešte v roku 2002, teda pred tým, než by do funkcie správcu konkurznej podstaty vstúpila tretia osoba, potom je bez právnej relevancie, kedy sa o tejto skutočnosti dozvedel priamo správca (takmer 4 roky po vyhlásení konkurzu). 8. Považoval tiež za pravdivé, že ak poškodený uplatní v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom a v tomto začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania neplynie. Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, beh premlčacej doby pokračuje (R 31/1974). Súd však zistil, že u poškodenej spoločnosti začala plynúť subjektívna premlčacia doba ešte v roku 2002 a tá uplynula v roku 2004, t. j. skôr, ako si spoločnosť Silicon Reality, s.r.o. uplatnila nárok na náhradu škody v trestnom konaní. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 29.10.2008, sp. zn. 4 Cdo 237/2007 „ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje pri práve na náhradu škody dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá plynie odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu, kedy preukázateľne získal informáciu o okolnostiach vzniku škody, ktoré mu pomôžu urobiť si dostatočne pravdepodobný úsudok o tom, ktorá konkrétna osoba za škodu zodpovedá. ... Pokiaľ je právo na náhradu škody premlčané, súd žalobu zamietne aj v prípadoch, v ktorých ešte nie preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výška škody.“ 9. Pretože subjektívna premlčacia doba márne uplynula a žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd prvej inštancie žalobu podľa § 415, § 420 ods. 1, § 438 ods. 1, § 442 ods. 1, § 100 ods. 1, § 106 ods. 1, ods. 2, § 111, § 112 Občianskeho zákonníka, § 193 C. s. p., § 166c ods. 1 písm. d), § 14 ods. 1 písm. a), § 17 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., zamietol. 10. Pokiaľ ide o námietku vo vzťahu k pasívne vecne legitimovanému subjektu, súd prvej inštancie vychádzal z rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4T/42/2013 zo dňa 27.11.2019, ktorým bol žalovaný odsúdený za pokračovací trestný čin podvodu spolupáchateľstvom. Hoci v zmysle tohto rozsudku žalovaný pri páchaní trestného činu nekonal sám a zároveň mal vystupovať ako zástupca spoločnosti NHC - Noble House Consulting, International, s.r.o., s poukazom na § 193 C. s. p. považoval za preukázané, že žalovaný spáchal trestný čin a poškodenej spoločnosti spôsobil škodu. Vzhľadom na uvedené sa žalobca dôvodne domáhal náhrady škody práve voči nemu, keďže sa žalovaný dopustil protiprávneho konania, za ktoré bol odsúdený. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o tom, že finančné prostriedky od konateľov poškodenej spoločnosti neprevzal a následne nimi ani nedisponoval. Ak páchateľom trestného činu, resp. ak škodu mala spôsobiť aj ďalšia osoba, potom zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. 11. Na záver, vo vzťahu k oddlženiu žalovaného v zmysle uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6OdK/127/2017 z 21.12.2017 súd prvej inštancie poznamenal, že podľa § 166c ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z. je oddlžením nedotknutá pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, a preto sa vyhlásený konkurz na majetok žalovaného nedotýka predmetného sporu. 12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C. s. p. s tým, že žalovaný bol v predmetnom konaní v plnom rozsahu úspešný z dôvodu zamietnutia žaloby. Keďže si však žalovaný neuplatnil nárok na náhradu trov konania a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. 13. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) C. s. p. a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že zo strany žalobcu prišlo k riadnemu uplatneniu škody v trestnom konaní, o čom musel mať žalovaný vedomosť. Zo strany žalobcu prišlo k uplatneniu nároku na náhradu škody najneskôr v roku 2008, a to v rámci trestného konania vedeného voči poškodenému. Zároveň poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom do 31.12.2004, oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu. Z uvedeného vyplýva, že konatelia odo dňa vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti nemali právo uplatniť akékoľvek nároky voči žalovanému, vzhľadom na skutočnosť, že toto právo vyhlásením konkurzu prešlo na správcu. Správca sa reálne dozvedel o nároku voči žalovanému až v deň, kedy bol zo strany príslušného vyšetrovateľa zavolaný na výsluch (na ktorom mu bola ozrejmená skutočnosť o prebiehajúcej trestnej veci), na ktorom si riadne a včas uplatnil nárok spoločnosti na náhradu škody voči žalovanému. Mal za to, že v uvedenom prípade prišlo k spočívaniu premlčacej lehoty, resp. premlčacia lehota začala správcovi konkurznej podstaty plynúť až odo dňa, kedy sa reálne dozvedel o škode, ktorá spoločnosti vznikla a túto si v zákonom stanovenej lehote aj riadne uplatnil. 14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 C. s. p. potvrdiť. Nestotožnil sa s tvrdeniami žalobcu o spočívaní premlčacej doby. Mal za to, že súd prvej inštancie sa dôkladne zaoberal otázkou posúdenia plynutia premlčacích dôb (objektívnej aj subjektívnej) a dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom toto rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Keďže žalobca v odvolaní argumentuje výlučne uvedeným spočívaním premlčacej doby, k iným skutkovým, ani právnym otázkam sa nevyjadril.
15. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.11.2024 (§ 219 ods. 3 C. s. p.). 16. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na posúdenie relevantnosti tvrdení žalobcu na podporu podanej žaloby a žalovaného prednesených na jeho obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o premlčaní žalobcom uplatňovaného nároku, ktorého sa žalobca domáhal titulom náhrady škody. 17. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.) a v podrobnostiach poukazuje na skutkové a právne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal so všetkými právne relevantnými aspektmi predmetnej žaloby. 18. Súd prvej inštancie totiž v odôvodnení svojho rozsudku rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky vykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na posudzovanú vec a z ktorých vyvodil právne závery a náležite ich vysvetlil; z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil prečo považoval žalobu za nedôvodnú; skutkové a právne závery súdu prvej inštancie tak nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 C. s. p. Za porušenie základného práva zaručeného v Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd prvej inštancie zjavne neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 3.10.2011, sp. zn. 5 Cdo 165/2011). 19. Stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie preto odvolací súd už iba dodáva, že pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že z jeho strany prišlo k riadnemu uplatneniu náhrady škody v trestnom konaní, o čom musel mať žalovaný vedomosť, z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že žalobca si neuplatnil náhradu škody v trestnom konaní, resp. že žalovaný by o tomto nemal vedomosť. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne uviedol, že nárok žalobcu na náhradu škody nebolo možné žalobcovi priznať z dôvodu premlčania v 2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe, nakoľko konatelia poškodenej spoločnosti mali už v roku 2002 (najneskôr 15.8.2002, kedy bolo rozhodnuté o zrušení spoločnosti Silicon reality s.r.o.) vedomosť o tom, že sumu peňazí, ktorú žalovanému a jeho spoločníkovi odovzdali, nedostanú naspäť, resp. úver, na vybavenie ktorého peniaze odovzdali, im nebude poskytnutý. Dvojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na súde teda poškodenej spoločnosti uplynula najneskôr 15.8.2004. Pokiaľ žalobca namietal, že na poškodenú spoločnosť bol vyhlásený konkurz, z ktorého dôvodu konatelia odo dňa vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti nemali právo uplatniť akékoľvek nároky voči žalovanému, vzhľadom na skutočnosť, že toto právo vyhlásením konkurzu prešlo na správcu a správca konkurznej podstaty sa reálne dozvedel o nároku voči žalovanému až v deň, kedy bol zo strany príslušného vyšetrovateľa zavolaný na výsluch (na ktorom mu bola ozrejmená skutočnosť o prebiehajúcej trestnej veci), odvolací súd v súlade s argumentáciou súdu prvej inštancie uvádza, že uvedená skutočnosť jednak nemá žiaden vplyv na začatie plynutia premlčacej doby a jednak v čase vyhlásenia konkurzu subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody na súde už uplynula (konkurz na majetok dlžníka Silicon Reality s.r.o. v likvidácii bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4K/37/03 zo dňa 2.11.2004). K účinkom vyhlásenia konkurzu pritom nepatrí začatie plynutia novej premlčacej doby pre
správcu konkurznej podstaty. Súčasne hodno dodať, že ak už v roku 2004 došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby, logicky takto uplynutá premlčacia doba nemohla žalobcovi neskôr, počas trestného konania spočívať. 20. Na uvedenom základe odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom uvádzané tvrdenia v odvolaní neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie; odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1C. s. p. potvrdil. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).