Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/39/2024 6120380265 02. 10. 2024 JUDr. Lea Gubová ECLI:SK:KSBA:2024:6120380265.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu THERMALPARK DS, a. s., Gabčíkovská cesta 237/38, Dunajská Streda, IČO: 31 450 920, práv. zast. Mgr. Eva Gulyášová Advokátska kancelária, s.r.o., Alžbetínske nám. 328, Dunajská Streda, IČO: 47 251 166, proti žalovanej S.J. M., L.. XX.XX.XXXX, P. J. B. XXX/XX, M. o zaplatenie 1.016,44 EUR a o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 12C/38/2020-191 zo dňa 13.3.2023 jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 12C/38/2020-191 zo dňa 13.3.2023 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania sp. zn. 24Co/25/2022 nepriznáva. III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania sp. zn. 3Cob/39/2024 v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.016,44 EUR s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 918,90 EUR od 16.4.2019 do zaplatenia, zo sumy 52,40 EUR od 15.9.2019 do zaplatenia, zo sumy 21,46 EUR od 3.9.2019 do zaplatenia, zo sumy 23,68 EUR od 29.11.2019 do zaplatenia, a druhým výrokom priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84%. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 14.9.2020 domáhal zaplatenia žalovanej istiny titulom neuhradených faktúr spojených s nájmom nebytového priestoru a dodávkou tovaru. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou (ďalej aj „žalovaným“) uzavreli dňa 24.4.2017 Zmluvu o nájme nebytového priestoru v znení jej dodatku zo dňa 1.4.2018, na základe ktorej od mája do septembra 2019 žalovanej prenajímal ako samostatne zárobkovo činnej osobe predajné stánky v areáli termálneho kúpaliska. Podľa zmluvy bola povinná žalovaná uhradiť ročné nájomné 2.400,- EUR za letnú sezónu a k tomu ročný servisný poplatok za každú pokladňu používanú so systémom Noris vo výške 80,- EUR. Ďalej bola žalovaná povinná uhradiť cenu spotrebovanej vody a elektrickej energie podľa podružného merania zisteného vždy k poslednému dňu mesiaca. Žalovaná bola podľa zmluvy povinná zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 100,- EUR v prípade uskutočnenia predajných transakcií mimo pokladničného systému Noris a za odmietnutie platieb na čipové náramky. V súlade so zmluvou vystavil žalovanej postupne nasledovné faktúry: (I.) č. 18OPX80022 na sumu 100,- EUR so splatnosťou k 13.9.2018 (z ktorej zostáva uhradiť 88,30 EUR); (II.) č. 19FVO70104 na sumu 2.496,- EUR so splatnosťou k 15.4.2019 (z ktorej zostáva k úhrade 918,90 EUR); (III.) č. 19FVT40131 na sumu 21,46 EUR so splatnosťou k 2.9.2019; (IV.) č. 19FVO70362 na sumu 52,40 EUR so splatnosťou k 14.9.2019
a (V.) č. 19FVO70495 na sumu 23,68 EUR so splatnosťou k 28.11.2019. Žalovaná sa odporom proti platobnému rozkazu zo bránila tým, že faktúra I. bola vystavená neoprávnene, umelo vykonštruovaná, bez akýchkoľvek dôkazov, faktúry IV. a V. boli vystavené neoprávnene, keď opakovane upozorňovala na nekalé praktiky zo strany žalobcu a elektromer, a vodomer neboli nijakým spôsobom zabezpečené, ani zapečatené a mal k nim ktokoľvek prístup, faktúru III. kompenzovala pohľadávkou voči žalobcovi, z ktorej jej žalobca dlhuje ešte 133,52 EUR a faktúra II. bola uhradená čiastočne z dôvodu, že nájomca (zrejme prenajímateľ) nedodržal zmluvné podmienky. 3. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom (v poradí prvým) zo dňa 27.7.2021 tak, že žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 1.016,44 EUR, vo zvyšku na nároku o zaplatenie zmluvnej pokuty 88,30 EUR zamietol. Na odvolanie žalovanej odvolací súd uznesením č.k. 24Co/25/2022-165 zo dňa 16.11.2022 rozsudok prvoinštančného súdu vo vyhovujúcom výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, keď znemožnil žalovanej uskutočňovať jej patriace procesné práva, nakoľko pojednával v neprítomnosti žalovanej, hoci na to nemal splnené podmienky. Výrok o zamietnutí časti žalobného nároku nebol zo strany žalobcu napadnutý, v tejto časti rozsudok prvoinštančného súdu nadobudol právoplatnosť (dňa 3.9.2021). V ďalšom konaní preto súd preskúmaval oprávnenosť nároku žalobcu uplatneného sumou 1.016,44 EUR s príslušenstvom. 4. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca ako prenajímateľ uzavrel so žalovanou ako nájomníčkou Zmluvu o nájme nebytového priestoru č. 2017/15, predmetom ktorej bol nájom predajnej jednotky na dobu určitú od 1.5.2017 do 30.9.2019, počas letnej sezóny od 15.5. do 15.9. každého roka. Nájomné strany dohodli na 2.400,- EUR bez DPH za jednu letnú sezónu so splatnosťou do 30.4. v prvom roku vopred a do 15.4. v ďalších rokoch vopred. V bode III.1 nájomníčka potvrdila, že predmet nájmu je spôsobilý na dohodnutý účel užívania a nemá také vady, ktoré by jeho užívaniu na dohodnutý účel bránili. Žalovaná sa zaviazala realizovať všetky predajné transakcie prostredníctvom zavedeného pokladničného systému Noris a akceptovať platbu, okrem hotovosti aj čipovými náramkami termalparku, ktoré mala zúčtovať vždy v pondelok po dosiahnutí celkového obratu minimálne 100,- EUR s tým, že v znení bodu IX.8 uskutočnenie predajných transakcií mimo pokladničného systému Noris a neakceptácia platieb na čipové náramky sa považuje za vážne porušenie zmluvy a môže mať za následok uloženie pokuty vo výške 100,- EUR za každý prípad porušenia. V bode IX.9 sa žalovaná zaviazala hradiť ročný servisný poplatok za každú pokladňu používanú so systémom Norris 80,- EUR bez DPH so splatnosťou spolu s nájomným. Okrem nájomného sa žalovaná v bode II.7 zmluvy zaviazala hradiť prenajímateľovi aj cenu spotrebovanej vody a elektrickej energie zistenú podružným meraním, keď odčítanie vodomeru a elektromeru sa malo uskutočniť vždy za účasti zástupcov oboch zmluvných strán na začiatku nájomnej doby a k poslednému dňu každého mesiaca, počas trvania nájomnej doby, pričom na prevádzkové náklady mala žalovaná uhradiť ročnú zálohu 100,- EUR. 5. Žalovaná na pojednávaní dňa 13.3.2023 k veci predniesla, že so žalobcom zmluvu o nájme nebytových priestorov uzavrela v apríli 2017 opakovane, zo strany žalobcu neboli podmienky zo zmluvy dodržané, keď mal predmet nájmu poskytnúť žalovanej od 15.5., k dispozícii jej ho poskytol až od 1.7., čím ju na jej príjme z podnikateľskej činnosti poškodil o sumu 6.673,- EUR oproti roku 2018, v ktorom ju rovnako obmedzil o 21 dní podnikania. Poukázala na to, že pokiaľ nájomca môže nebytový priestor užívať obmedzene pre neplnenie povinnosti zo zmluvy zo strany prenajímateľa, má nájomca nárok na pomernú zľavu z nájomného, o čo žiadala ústnou formou žalobcu, ktorý nereagoval. Z toho dôvodu zaplatila vopred predpokladanú sumu adekvátnu nájmu. Aj po otvorení prevádzky 1.7. ju žalobca ďalej obmedzoval v podnikaní, keď neodstránil neprehľadnú bariéru - prenosný plot, čím znemožnil prístup potencionálnych zákazníkov k jej prevádzke, čo trvalo takmer dva mesiace. K spotrebe vody a elektrickej energie upozorňovala opakovane žalobcu, že vodomer ani elektromer nie sú nijakým spôsobom chránené, merače neboli nejakým spôsobom zaplombované. Navrhla, aby žalobca preukázal za roky 2017 a 2018 započítanie 100,- eurovej zálohy na energie, tu jej spôsobil žalobca škodu ďalších 200,EUR. Každý odpočet dodávaných energií vždy namietala. K poplatku za prevádzkovanie a servisovanie pokladne Noris uviedla, že sa až dodatočne dozvedela, že servis nevykonával zamestnanec kúpaliska, ale externý zamestnanec, pričom žalovaná súhlas k poskytnutiu jej osobných údajov tretej osobe nedala. Navyše pri zásahu do registrovanej pokladnice jej zablokoval možnosť stornovania, čo zistila až po náhodnej kontrole finančného úradu, ktorým jej bola udelená pokuta vo výške 200,- EUR, o ktorú sumu je zo strany žalobcu poškodená. K zmienenému zániku živnostenského oprávnenia uviedla, že predávala tovar cenovo nízko príjmový a musela sa obracať, aby v roku 2019 zarobila aspoň na ten čiastočný
nájom, keďže žalobca ju o značnú časť príjmov nedodržaním zmluvy poškodil. Navrhla žalobu zamietnuť v plnej výške a žalobcu zaviazať k povinnosti zaplatiť jej 7.733,- EUR s úrokmi z omeškania, sumu 500,EUR za poškodzovanie dobrého mena a náhradu súdnych trov vo výške 100%. 6. Súd prvej inštancie mal v danom prípade za nesporné, že strany sporu uzavreli zmluvu o nájme, čas nájmu a výška nájomného boli riadne určené v zmluve, pričom žalovaná ako nájomca sa zaviazala platiť aj servisný poplatok a náklady za spotrebovanú vodu a elektrinu. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že preskúmavaný nárok žalobcu je oprávnený. Žalovaná v odpore svojimi tvrdeniami síce sporovala jednotlivé čiastkové nároky uplatnené žalobcom, žiadne z týchto tvrdení však nepreukázala (predloženými, príp. navrhnutými) dôkazmi. K ňou tvrdenej kompenzácii nepreukázala „prejav smerujúci k započítaniu“ vzájomných pohľadávok voči žalobcovi, k fakturácii spotreby vody a elektriny nepreukázala nijakým spôsobom ňou tvrdené nekalé praktiky zo strany žalobcu a takisto nepreukázala k vyúčtovanému nájomnému tvrdené nedodržanie zmluvných podmienok zo strany prenajímateľa. Na nové tvrdenia a procesné návrhy žalovanej vo vyjadrení pred súdom dňa 13.3.2023 súd neprihliadal, nakoľko neboli urobené (navrhnuté) včas. Vo zvyšku žalobného nároku bola tak žaloba podaná dôvodne, žalovaná neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení, a preto jej súd vyhovel. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že priznal nárok na náhradu trov žalobcovi ako úspešnejšiemu účastníkovi konania voči žalovanej v rozsahu 84% (podľa pomeru úspechu žalobcu a žalovanej 92%:8%). 7. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá namieta rozhodnutie súdu, nakoľko žalobca ju nedodržaním nájomnej zmluvy obmedzil v podnikaní. Ak nájomca môže nebytový priestor užívať obmedzene len preto, že prenajímateľ neplní svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy alebo povinnosti ustanovené zákonom o nájme nebytových priestorov, má nájomca nárok na pomernú zľavu z nájomného. Žiadala ústnou formou žalobcu o adekvátne zníženie sumy nájomného, na čo nereagoval. Keďže nemohla otvoriť prevádzku k 15.5.2019, ale až k 1.7.2019, tak vopred zaplatila alikvotnú časť nájmu. Na celú sezónu, t.j. 123 dní, bol nájom dohodnutý na 2.400,- EUR. Na deň táto suma vychádzala na 19,50 EUR. To znamená, že za 77 dní užívania nájmu táto suma činila 1.500,- EUR od 1.7.2019 do konca sezóny. Prevádzku otvorila až 1.7.2019 a žiadnym spôsobom žalobcu nepoškodila. Naopak, aj po otvorení prevádzky ju naďalej obmedzoval v podnikaní tým, že neodstránil nepriehľadnú bariéru (prenosný plot) v rámci prestavby kúpaliska, ktorá naďalej pokračovala približne do konca augusta 2019. Tento bariérou znemožnil pristúp potencionálnym zákazníkom k prevádzke takmer na ďalšie dva mesiace. Nie je teda pravdou to, čo tvrdí žalobca, že predmet nájmu užívala v celom rozsahu, bez akýchkoľvek prekážok a problémov, a že žalobcovi nevytkla žiadne nedostatky. Čo sa týka spotrebovanej vody a elektrickej energie, upozorňovala žalobcu, ani nie raz, ani nie dvakrát, sú na to svedkovia, že vodomer a elektromer nie sú nijakým spôsobom chránené, mal k nim pristúp ktokoľvek a kedykoľvek. Odpočet energií vždy ústne namietala a mala výhrady, preto nemala dobré vzťahy so žalobcom. Voči pokute vo výške 100,- EUR za porušenie nájomnej zmluvy v článku IX. bod č.7., sa 2 krát vyjadrila písomne, že žalobcom uvádzané skutočnosti sú podvodne, nepravdivé a zavádzajúce. Nemajú žiadny právny základ ako aj mnoho iných podvodných skutočností, ktoré sa diali pod vedením žalobcu. Namieta tvrdenie, že porušila zmluvu akýmkoľvek spôsobom a pokuta je vyrubená bez právneho dôvodu. Žiadnemu hosťovi termálneho kúpaliska nebolo odmietnuté platiť čipovým náramkom v prevádzke, a to ani v uvedený deň 21.8.2018, o čom svedčia pokladničné doklady prevádzky preukazujúce prípadné platby čipovými náramkami, ktoré vždy akceptovali v zmysle zmluvných podmienok. Túto povinnosť mala zakotvenú v zmluve a plne ju dodržiavala. V záujme objasnenia odlišných právnych názorov trvala na tom, aby tento počin žalobca preukázal existujúcim videozáznamom, keďže presne predmet prenájmu snímala kamera, ktorá bola priamo namontovaná v týchto priestoroch. Až po jej vyjadrení zo dňa 7.9.2018 jej bol zo strany žalobcu doručený akýsi písomný záznam, ktorý vraj podpísal sťažovateľ spolu s oznámením, že žalobca naďalej trvá na zaplatení pokuty. 8. Žalovaná v odvolaní ďalej uviedla, že k poplatku za prevádzkovanie a servisovanie pokladne NORIS, sa až v roku 2023 dozvedela, že tento servis nevykonával zamestnanec kúpaliska, ale že túto činnosť vykonával externý zamestnanec, ktorý v tom čase pracoval na zmluvu pre žalobcu. Po zistení tejto skutočnosti podala trestné oznámenie na žalobcu. Má za to, že konanie má vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na základe čoho navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie
9. Žalobca k odvolaniu žalovanej uviedol, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, a preto v celom rozsahu sa stotožňuje s rozsudkom a s jeho odôvodnením. Žalobca má za to, že žalovaná predmet nájmu mala k dispozícii na užívanie a prevádzkovanie v súlade s ustanoveniami Zmluvy v celom rozsahu, bez akýchkoľvek prekážok a problémov. Žalovaná až v priebehu tohto súdneho konania tvrdila prvýkrát, že „nájomca nedodržal zmluvné podmienky“, ktoré svoje tvrdenie konkretizovala za na poslednom pojednávaní v tom zmysle, že predmet nájmu v roku 2019 mala k dispozícií až od 1.7.2019. Žalovaná svoje tvrdenie v konaní nepreukázala žiadnymi dôkazmi, pričom jej dodatočná reklamácia žalobcom nebola akceptovaná. Žalovaná vo svojom odvolaní uvádza, že ročný servisný poplatok vyúčtovaný Faktúrou č. 19FVO70104 neuhradila preto, lebo v súvislosti so servisom pokladne vybavenej so systémom Norris boli porušené predpisy GDPR a vonkajším zásahom došlo k zablokovaniu možnosti stornovania. Žalovaná svoje tvrdenie v konaní nepreukázala žiadnymi dôkazmi, pričom jej dodatočná reklamácia žalobcom nebola akceptovaná. Žalovaná uvádza, že cenu spotrebovanej vody a elektrickej energie vyúčtovanú faktúrami č. 19FVO70362 a č. 19FVO70495 neuhradila preto, lebo poddružné merače vody a elektrickej energie neboli podľa jej názoru dostatočne chránené a zabezpečené. Žalovaná svoje tvrdenie v konaní nepreukázala žiadnymi dôkazmi, pričom jej dodatočná reklamácia žalobcom nebola akceptovaná. Poznamenal, že žalovaná v rokoch 2017, 2018 a v období od mája do júl 2019 riadne uhradila žalovanému cenu spotrebovanej vody a elektrickej energie, pričom podružné merače vody a elektrickej energie vždy boli odpočítané za jej prítomnosti a žalovaná, až do súdneho konania nenamietala spôsoby merania spotreby ani odčítané údaje, a to ani v mesiacoch august a september 2019. 10. Na vyjadrenie žalobcu žalovaná poukázala na to, že v predošlých zmluvách sa totiž spotreba vody, elektriky nekonala na základe odpisu meračov, ale hradila sa ako prevádzkové náklady. Už v odpore zo dňa 10.11.2020 namietala čiastočnú úhradu nájmu z dôvodu nedodržania zmluvných podmienok nájomcom. Právny zástupca žalobcu je povinný oboznámiť sa s celým spisom a nie písať v námietkach fabulácie vo vyjadreniach. Nemala priestor na obhajobu, nakoľko sudkyňa rozhodla v jej neprítomnosti. Predvolanie na pojednávanie jej bolo doručené až po pojednávaní. Ako náhle dostala priestor na svoju obhajobu na pojednávaní, tak ústne zopakovala tvrdenie, že nájomca nedodržal zmluvné podmienky. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 18.9.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovanej, vyjadreniami v odvolacom konaní, dospel súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 12. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, pričom súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Súd prvej inštancie sa podrobne, presvedčivo a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami, na závery ktoré odvolací súd odkazuje. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní odvolací súd dopĺňa nasledovné:
15. Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah zo Zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 24.4.2017 v znení jej dodatku. Žalovaná sa ako nájomca zaviazala platiť nájomné 2.400,- EUR, servisný poplatok a náklady za spotrebovanú vodu a elektrinu. 16. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom preskúmaval oprávnenosť uplatneného nároku žalobcu v sume 1.016,44 EUR s príslušenstvom, pričom žalovaná neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení, a teda žalobcom podaná žaloba je dôvodná. 17. Žalovaná poskytla prvoinštančnému súdu a odvolaciemu súdu rozsiahle skutkové tvrdenia, avšak nenavrhla potrebné dôkazy na preukázanie pravdivosti skutkových tvrdení. Iba na základe jej skutkových tvrdení nebolo možné v konaní preukázať ich pravdivosť. 18. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovanej, že žalobca nedodržaním nájomnej zmluvy obmedzil žalovanú v podnikaní. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v odseku 18. dostatočne vyhodnotil a ustálil, že žalovaná svoje tvrdenia nepreukázala, či už predloženými listinami alebo navrhovanými dôkazmi. Žalovanej teda nevznikol nárok na zľavu z nájomného. 19. Žalovaná nepreukázala svoje tvrdenia ohľadom spotrebovanej vody a elektrickej energie. Nepredložila listinné dôkazy, že vodomer a elektromer nie sú nijakým spôsobom chránené a teda ich nehodnovernosť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, súd následne rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Vzhľadom na uvedené nepreukázal nesprávnosť spotreby vody a elektrickej energie, ani nároku na zaplatenie. 20. Súd zásadne nevykonáva dokazovanie bez návrhu, s výnimkou prípadov podľa § 185 ods. 2 a 3 C.s.p.. Medzi základné práva a povinnosti strán sporového konania teda patrí tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých strana odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany a označiť dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností (povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť). Strana sporu musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne (povinnosť tvrdenia). Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Jej nesplnenie má spravidla významné dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej. Neunesenie dôkazného bremena totiž znamená neúspešnosť strany v spore. Samotná skutočnosť, či strana sporu vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi sporovými stranami v spore závisí na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti sporových strán. Obvykle platí, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázala skutočnosti, ktoré by teda právo žalobcu na zaplatenie sumy vylučovali. 21. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaná vedela, čo je predmetom sporu a mala dostatok času, aby uplatnila prostriedky procesnej obrany, pričom sa nejedná o spor skutkovo ani právne zložitý, ktorý by si vyžadoval ďalší časový priestor na prípravu procesnej obrany. Na žalovanou uvedené tvrdenia na pojednávaní konanom dňa 13.3.2023 súd prvej inštancie správne neprihliadal, keďže tie neboli urobené včas. Uvedené potvrdzuje aj Najvyšší súd SR, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že „účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Obdo/43/2018 zo dňa 26.2.2019). 22. Žalovaná v odvolaní namietala doručovanie predvolania na pojednávanie konané dňa 13.3.2023. K uvedenému odvolací súd dodáva, že predvolanie bolo žalovanej doručované prostredníctvom OO PZ Dunajská Streda, ktoré si prevzala dňa 1.3.2023 (č.l. 180), čo potvrdila svojim vlastnoručným podpisom na doručenke. Dňa 13.3.2023 bolo žalovanej doručené predvolanie na pojednávanie (elektronická doručenka č.l. 182), o ktorom však už mala vedomosť, a to dňa 1.3.2023. Nie je preto dôvodná jej námietka, že si predvolanie prevzala po skončení pojednávania.
23. S nárokom na zmluvnú pokutu sa súd prvej inštancie právoplatne vysporiadal vo výroku II. skoršieho rozsudku zo dňa 27.7.2021 tak, že žalobu zamietol a poukázal na skutočnosť, že žalovaná nepreukázala započítací prejav smerujúci k započítaniu vzájomných pohľadávok voči žalobcovi. V časti o zaplatenie 88,30 EUR preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol (č. l. 114). V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť 3.9.2021. 24. V postupe súdu prvej inštancie odvolací súd nevzhliadol porušenie práva žalovanej na spravodlivý proces, keďže súd prvej inštancie sa vo svojom odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalovanej, ktoré mohli mať vplyv na meritórne rozhodnutie súdu. Samotná skutočnosť, že žalovaná nie je spokojná s výsledkom konania ako aj právnym posúdením predmetu sporu prvoinštančným súdom neznamená, že došlo k porušeniu jej procesných práv, a teda práva na spravodlivý proces. Žalovaná mala vytvorený dostatočný časový priestor na predloženie skutkových tvrdení a na ich preukázanie predložením, či navrhnutím príslušných dôkazov. 25. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovanou uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., potvrdzuje. 26. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako správny aj pokiaľ ide o príslušenstvo uplatňovanej pohľadávky, napriek tomu, že odvolanie konkrétne odvolacie námietky proti príslušenstvu neobsahuje. 27. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako správny v časti nároku na náhradu trov konania vo výroku II. napadnutého rozsudku, nakoľko súd prvej inštancie správne nárok posúdil podľa zásady úspechu v konaní. 28. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil. 29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 3 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že odvolací súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania sp. zn. 3Cob/39/2024 v celom rozsahu voči žalovanej, nakoľko bol v tomto odvolacom konaní plne úspešný. 30. Odvolací súd žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania sp. zn. 24Co/25/2022 nepriznal, nakoľko bola v rozsahu podaného odvolania úspešná z dvoch výrokov iba v jednom, čiže v odvolacom konaní boli strany sporu úspešné 50% a teda nemožno ani jednej z nich nárok priznať a ani jej žiadne trovy nevznikli (čl. 17 CSP, č. l. 203). O výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2, C.s.p. súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 31. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).