Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/157/2023 6121237208 26. 06. 2024 JUDr. Marta Šašinková ECLI:SK:KSBA:2024:6121237208.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu vibration s. r. o., Račianska 7, 831 02 Bratislava-Rača, IČO: 46 409 157, práv. zast. JUDr. Andrej Štefančík, advokát, Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, proti žalovanému Helske, s.r.o., Novoveská cesta 3489, 054 01 Levoča, IČO: 47 211 253, práv. zast. Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, o zaplatenie 1.080,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/112/2021-222 zo dňa 25.5.2023, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 25Cb/112/2021- 222 zo dňa 25.5.2023 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 080,EUR s 9 % úrokom z omeškania ročne od 2.2.2021 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 5.2.2021 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného v upomínacom konaní zaplatiť mu žalovanú istinu titulom neuhradenia splatnej faktúry č. 20190477, ktorou žalobca vyúčtoval programátorské práce v rozsahu 43 hodín. Žalobu odôvodnil tým, že zrealizoval pre žalovaného služby týkajúce sa programátorských prác, na základe čoho vystavil pre žalovaného faktúru č. 20190477 na sumu 2.580,- EUR, ktorú žalovaný viacerými platbami čiastočne uhradil spolu vo výške 1.500,- EUR, z čoho vyplýva, že neuhradený zostatok faktúry predstavuje sumu 1.080,- EUR. Súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor. V ňom uviedol, že žalobca nepreukázal samotné dodanie služby a ani jej rozsah, zo strany zhotoviteľa zrejme ide o nadhodnotený údaj. Zaplatená suma 1.500,- EUR predstavuje reálny nárok žalobcu za jeho služby. Žalovaný tiež namietal žalobcom stanovenú cenu, keďže sa s ním nedohodol na jednotkovej cene, zo strany žalobcu ide o jednostranné stanovenie ceny ex post po dodaní služby. 3. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci dňa 7.4.2022 rozsudkom č.k. 25Cb/112/2021-113 podľa § 274 C.s.p. Na základe odvolania podaného žalovaným Krajský súd v Bratislave uznesením sp.zn. 3Cob/241/2022 zo dňa 1.3.2023 rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s odôvodnením, že v dôsledku nesprávneho procesného postupu konajúceho súdu bolo stranám znemožnené, aby bolo vo veci rozhodnuté rozsudkom a nie rozsudkom pre zmeškanie, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
4. V predmetnom spore po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie preukázané, že strany sporu, žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili konkludentne zmluvu o dielo takým spôsobom, že žalobca akceptoval objednávku na vykonanie diela ako návrh na uzatvorenie zmluvy, ktorý prijal tým, že dielo zrealizoval, cena diela v nadväznosti na dohodnutý počet hodín realizácie diela bola dohodnutá vo výške 3.650,- EUR bez DPH. Za čiastkové vykonané práce vystavil žalobca prvú faktúru č. 20190309 na sumu 2.190,- EUR, ktorou bola vyúčtovaná tvorba webovej stránky, následnú faktúru č.20190477, vystavenú dňa 31.12.2019 na sumu 2.580,- EUR, uhradil žalovaný len čiastočne, a to dňa 7.4.2020 platbou vo výške 500,- EUR a dňa 11.5.2020 platbou vo výške 1.000,- EUR. Čiastočné úhrady faktúry súd považoval vzhľadom na všetky okolnosti prípadu aj za uznanie zvyšku záväzku žalovaného. 5. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že čiastočnú úhradu faktúry č. 20190477 v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka posúdil ako uznanie zvyšku dlhu, keď po zhodnotení všetkých dôkazov dospel k záveru, že tvrdenia žalovaného sú účelové, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a súdu nepreukázal, že v čase uznania záväzku formou čiastočnej úhrady tento záväzok neexistoval z dôvodu, že nikdy nevznikol alebo preto, že ešte pred jeho uznaním zanikol, a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný v čase, keď čiastočné úhrady realizoval, žiadnym spôsobom netvrdil, že tieto úhrady považuje za konečné, zodpovedajúce rozsahu a hodnote zrealizovaného diela. Hoci bola predmetná faktúra vystavená dňa 31.12.2019 a splatná dňa 17.1.2019, po prvý krát svoje výhrady voči rozsahu diela žalovaný uviedol až v odpore proti platobnému rozkazu dňa 22.3.2021, teda viac ako rok po splatnosti faktúry a takmer 10 mesiacov po v poradí druhej čiastočnej úhrade, do tohoto času dielo nereklamoval, k vystavenej faktúre žiadne výhrady nemal, o čom svedčí aj obsah emailu zo dňa 23.1.2020, v ktorom žalovaný uviedol, že faktúra je „ok“ a dal ju na úhradu kvôli DPH. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval súd námietky žalovaného za účelové, a preto žalobe v časti istiny v plnom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko bol ako procesná strana úspešný. 6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) C.s.p.. Žalovaný v odvolaní uviedol, že zotrváva na tom, že zo strany žalobcu nebolo preukázané dodanie služby ani jej rozsahu, pričom má za to, že faktúra a v rámci nej strohé konštatovanie žalobcu, že vykonal programátorské práce, nie je možné považovať za preukázanie dodania a taktiež nutnosť takého veľkého počtu hodín práce pri jej realizácii. Namietal jednostranne žalobcom stanovenú cenu za služby poskytované žalobcom žalovanému. Medzi stranami nedošlo k dohode ohľadom jednotkovej ceny za jednotlivé položky vo faktúre. V tomto konaní zo strany žalobcu nebolo žiadnym spôsobom preukázané dodanie a jeho rozsah, nutnosť jednostranne určeného počtu hodín strávených pri úlohe pre žalovaného zo strany žalobcu, dohoda medzi stranami o cene alebo o spôsobe jej určenia v zmluve. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. Žalobca na odvolanie žalovaného uviedol, že čo sa týka tvrdenia žalovaného, že zo strany žalobcu údajne nebolo preukázané dodanie služby ani jej rozsah, žalovaný vo vzťahu k tomu účelovo opomína, resp. prechádza mlčaním argumentáciu žalobcu, ktorú tento uviedol tak v rámci písomných podaní ako aj v rámci jeho ústnych prednesov na súdnych pojednávaniach. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu sa žalovaný nijako konkrétne nevyjadril, ani neuviedol tvrdenia a dôkazy, ktoré by ju vyvrátili, pričom žalovaný ani raz nevyužil svoje právo osobne sa zúčastniť pojednávaní a vyjadriť sa priamo na nich k prednesom právneho zástupcu žalobcu (kde mohol priamo reagovať na príslušné tvrdenia aj predkladané dôkazy). Žalobca k predmetným tvrdeniam žalovaného primárne poukazuje na argumentáciu žalobcu obsiahnutú vo vyjadrení k odporu, kde okrem iného poukázal na skutočnosť, že žalovaný dodanie služby sám priamo v rámci odporu potvrdil. Žalovaný emailom z 21.8.2019 (je súčasťou spisu) jednak odsúhlasil, resp. potvrdil objednávku, kde bola aj jednotková cena za služby a tiež fakt, že žalovaný nárok žalobcu uplatnený faktúrou 20190477 nielenže po dodaní služieb nerozporoval, ale ho paradoxne čiastočne, v rozsahu sumy 1.500,- EUR aj uhradil, a to konkrétne dňa 7.4.2020 platbou vo výške 500,- EUR a následne dňa 11.5.2020 platbou vo výške 1.000,- EUR. Žalovaný vo formulári pre odpor v časti D a E potvrdil, že faktúru 20190477 vedie v účtovníctve a uviedol ju aj v kontrolnom výkaze, z čoho jednoznačne vyplýva, že ju považoval za dôvodnú, resp. oprávnenú. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 18.6.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 9. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie správne ustálil, že strany sporu uzatvorili konkludentne zmluvu o dielo tak, že žalobca akceptoval objednávku na vykonanie diela, dielo zrealizoval, cena na dohodnutý počet hodín bola vo výške 3.650,- EUR bez DPH. Za čiastkového vykonané práce vystavil žalobca fa č. 20190309 na sumu 2.190,- EUR, fa č. 20190477 na sumu 2.580,- EUR, z ktorej žalovaný uhradil 1.500,- EUR. Keďže táto skutočnosť sa stala nespornou, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zvyšnej ceny v zmysle čiastočnej úhrady, ktoré považoval za uznanie zvyšku záväzku. S týmto sa neuspokojil žalovaný a rozsudok napadol odvolaním, v ktorom namieta, že nebolo preukázané dodanie služby, ani jej rozsah, jednostranne žalobcom stanovenú cenu za služby poskytované žalobcom žalovanému. 13. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, pričom nesúhlasí s námietkami žalovaného uvedené v odvolaní a má za to, že obrana žalovaného v podanom odvolaní, týkajúca sa nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie ohľadom uznania záväzku žalovaným poskytnutím čiastočného plnenia, je nedôvodná. Žalobca vystavil faktúru č. 20190309 na sumu 2.190,- EUR a fa č. 20190477 na sumu 2.580,- EUR, z ktorej žalovaný čiastočne uhradil 1.500,- EUR. Z týchto okolností je jednoznačné, že žalovaný mal za to, že žalobcovi platí zostávajúcu časť ceny diela, čím uznáva aj zvyšnú časť svojho dlhu na zaplatenie zostatku ceny diela. V rámci platenia časti ceny diela, žalovaný neuviedol žiadne výhrady v tom, že nárok žalobcu na zaplatenie zvyšnej dohodnutej ceny diela neuznáva, alebo že by žalobca dielo nevykonal v celom dohodnutom rozsahu, prípadne, že dielo žalobca vykonal vadne. Účinkom uznania záväzku je uplatnenie vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že sa má za to, že v dobe uznania záväzok v uznanom rozsahu trvá, čo má za následok presun dôkazného bremena z oprávneného na povinného. S ohľadom na konštrukciu vyvrátiteľnej právnej domnienky nemusí žalobca v takom prípade preukazovať vznik a predpoklady žalobného nároku a je naopak na žalovanom, v dôsledku prechodu dôkazného bremena, aby preukázal, že záväzok v dobe uznania netrval alebo po tomto uznaní zanikol. Vzhľadom na podrobné odôvodnenie v bode 35. rozsudku súd prvej inštancie nárok žalobcu považoval za oprávnený, s čím sa stotožnil aj odvolací súd. 14. Podľa predloženej emailovej komunikácie zo dňa 21.8.2018 (č.l. 50) vyplýva, že žalovaný súhlasí s objednávkou /č.l. 49/, rozsahom služieb, počtom hodín, jednotkovou cenou práce. Taktiež z emailu zo dňa 1.10.2019 (č.l. 54) vyplýva, že žalovaný uznáva svoje záväzky voči žalobcovi, ktoré má z vystavených faktúr a potvrdzuje, že budú uhradené v plnej výške. Z uvedených listinných dôkazov je, podľa názoru odvolacieho súdu, náležite preukázané, že žalovaný mal vedomosť o cene objednávaných služieb, t.j. existovala dohoda o cene služieb, resp. spôsobe jej určenia a žalovaný si záväzky voči žalobcovi v zmysle vystavených faktúr aj plnil. Podľa názoru odvolacieho súdu tak možno dospieť
k záveru, že medzi stranami sporu existovala zaužívaná obchodná prax v systéme objednávania, dodávania služieb a platenia na podklade faktúr. 15. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 16. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., tak, že v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2, C.s.p. súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).