Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Cob/121/2024 6122288960 27. 08. 2024 JUDr. Blanka Malichová ECLI:SK:KSBA:2024:6122288960.3
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: „MEDIPROJEKT," spol s r. o., so sídlom Winterova 17, Piešťany, IČO: 30 998 441, zastúpený: JUDr. Natália Stahovcová, advokátka so sídlom Karpatská 6, Bratislava, proti žalovanému: SMILE AREA s.r.o., so sídlom Ul. Riadok 340/58, Drahovce, IČO: 36 655 163, o zaplatenie 15.228,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. PN-25Cb/8/2022 - 144 zo dňa 22. júna 2023 v spojení s opravným uznesením č. k. PN-25Cb/8/2022 - 244 zo dňa 02. apríla 2024 a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. PN-25Cb/8/2022 - 199 zo dňa 01. augusta 2023, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. PN-25Cb/8/2022 - 144 zo dňa 22. júna 2023 v spojení s opravným uznesením č. k. PN-25Cb/8/2022 - 244 zo dňa 02. apríla 2024 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. II. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. PN-25Cb/8/2022 - 199 zo dňa 01. augusta 2023 z r u š u j e . odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15.228,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 15.228,- eur od 01.03.2022 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Vec právne posúdil podľa ust. § 274 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) a po vecnej stránke rozhodnutie odôvodnil tým, že na pojednávanie konané dňa 22.06.2023 sa žalovaný nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami napriek tomu, že predvolanie spolu s poučením o možnosti vydať rozsudok pre zmeškanie (ďalej aj „kontumačný rozsudok“) mu bolo doručené do vlastných rúk, s fikciou doručenia dňa 05.05.2023. Na pojednávaní predniesol žalobca a aj jeho právna zástupkyňa návrh na rozhodnutie veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa ust. § 274 CSP, ktorému súd vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 3. Ako prostriedok nápravy podal žalovaný dňa 26.06.2023 návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a podaním doručeným súdu dňa 10.07.2023, podal proti rozsudku pre zmeškanie aj odvolanie. 4. Návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaný žiadal rozsudok č. k. PN-25Cb/8/2022-144 zo dňa 22.06.2023 zrušiť z dôvodu, že neboli splnené všetky procesnoprávne ani hmotnoprávne podmienky
na jeho vydanie v zmysle ust. § 274 CSP a navrhol, aby súd prvej inštancie tento rozsudok zrušil a nariadil vo veci nové pojednávanie. 5. Odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie podal žalovaný z dôvodov podľa ust. § 356 písm. a/, b/, d/ až h/ CSP, odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok zrušiť, vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznať mu plnú náhradu trov odvolacieho konania, alternatívne napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a jemu priznať náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. 6. Namietal nesplnenie procesných podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko podaním zo dňa 21.06.2023 svoju neprítomnosť na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 22.06.2023 riadne ospravedlnil a pojednávanie žiadal odročiť z dôvodu hospitalizácie právneho zástupcu po operácii bedrového kĺbu, ktorá mu súčasne bránila uskutočniť konzultáciu s klientom (žalovaným) a aj zabezpečiť substitučné zastupovanie, s ktorým žalovaný naviac nesúhlasil a trval na osobnom zastúpení splnomocneným právnym zástupcom, ktorý súd dňa 21.06.2023 ohľadom ospravedlnenia neúčasti žalovaného na pojednávaní a žiadosti o odročenie pojednávania kontaktoval aj telefonicky, avšak bezvýsledne. Z médií sa neskôr dozvedel, že z dôvodu nahlásenia poplašnej správy dňa 21.06.2023, boli zamestnanci súdu evakuovaní, a zjavne preto na jeho telefonáty nikto nereagoval. Tieto skutočnosti považoval žalovaný za dôvod riadneho ospravedlnenia z predmetného pojednávania a súčasne nesplnenia formálnych procesnoprávnych podmienok na vydanie kontumačného rozsudku, čím došlo zo strany súdu k porušeniu práva na spravodlivý proces. 7. Základom pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného môžu byť len také tvrdenia strán, ktoré odôvodňujú priznanie požadovaného peňažného plnenia žalobcovi v celom rozsahu a na vydanie kontumačného rozsudku neboli podľa žalovaného naplnené ani hmotnoprávne podmienky, keďže predpokladom takéhoto rozhodnutia je aj posúdenie opodstatnenosti žalobcovho návrhu z hľadiska hmotného práva. V tejto súvislosti poukázal na to, že odstúpením od zmluvy o dielo dňa 28.02.2022, doručeným žalobcovi dňa 01.03.2022, zmluva týmto dňom zanikla, a teda na vydanie kontumačného rozsudku neboli splnené ani hmotnoprávne podmienky. Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán, pričom účinky odstúpenia nastávajú okamihom jeho doručenia druhej zmluvnej strane, čo znamená, že dôvod na plnenie podľa zmluvy odpadol. Uvedené vyplýva aj z ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, ukladajúce stranám povinnosť vrátiť už poskytnuté plnenie, ktorú si žalovaný splnil tým, že žalobcovi vrátil ním zhotovenú projektovú dokumentáciu spolu s faktúrou č. 1/2022 zo dňa 28.02.2022. Účinným odstúpením od zmluvy dňa 01.03.2022 teda žalobca v čase vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného nemal právny nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky a priznaním právne neexistujúceho nároku kontumačným rozsudkom, došlo k porušeniu jeho základných práv a slobôd, najmä jeho zákonného práva na spravodlivý proces a súdnu ochranu v spojení s právom na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia a práva na účinný prostriedok nápravy. Ide o také vady konania, ktoré sú dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku. 8. Žalovaný v odvolaní tiež poukázal na názor konštantne vyslovovaný Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“), podľa ktorého sú všetky orgány verejnej moci povinné vykladať a uplatňovať zákony ústavne konformným spôsobom (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR a 1 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb.) Pri existencii viacerých možností výkladu a aplikácie zákonných ustanovení, je orgán verejnej moci povinný vždy uprednostniť ústavne konformný výklad a aplikáciu v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby nebolo obmedzené toto základné právo a aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 72/2010 zo dňa 04.05.2010, sp. zn. IV. ÚS 01/02 zo dňa 26.09.2002, sp. zn. II ÚS 174/04 zo dňa 27.10.2004 a sp. zn. III ÚS 117/07 zo dňa 24.09.2007). Záverom žalovaný poukázal na princíp právnej istoty a právo sporovej strany na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia. 9. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobca odvolaciemu súdu navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania v plnom rozsahu. Tvrdil, že žalovaný nepreukázal včasné ospravedlnenie svojej neúčasti, teda, že e-mail, ktorým žiadal o odročenie pojednávania, odoslal jeho právny zástupca už dňa 21.06.2023, nakoľko súdu bol doručený až dňa 23.06.2023 v popoludňajších hodinách, teda až po oboznámení sa právneho zástupcu s faktom, že bol vynesený rozsudok pre zmeškanie. Na dôkaz toho, že dátum odoslania je možné v počítači zmeniť, právny zástupca žalobcu odoslal súdu dňa 26.06.2023 e-mail, z ktorého sa rovnako ako z e-mailu právneho zástupcu žalovaného javí, že bol odosielaný dňa 21.06.2023 a do pozornosti dal rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 115/2020, podľa ktorého pri elektronickej komunikácii vo forme bežného e-mailu je rozhodujúci okamih
doručenia e-mailovej správy, a nie okamih jej odoslania. Poukázal aj na nezrovnalosti v tvrdeniach právneho zástupcu žalovaného ohľadne plánovaného prepustenia z nemocnice, keďže zo žiadneho predloženého dokladu nevyplýva, že o prepustení sa dozvedel až dňa 20.06.2023, resp. dňa 19.06.2023 a tiež nepreukázal, že by substitučné splnomocnenie iného advokáta malo byť vykonané proti vôli jeho klienta. To, že právny zástupca žalovaného vedel, že bude práceneschopný až do 04.07.2023, vyplýva z ním predloženého odpisu potvrdenia o dočasnej PN, v ktorom je uvedené, že ide o výpis z potvrdenia o PN vystaveného elektronicky dňa 05.06.2023, s predpokladaným dátumom ukončenia PN 04.07.2023. Žalobca argumentoval aj rozhodnutím ÚS SR sp. zn. IV. U´S 504/2021 zo dňa 05.10.2021, v ktorom ústavný súd vyslovil, že okolnosti posudzovania formálnych podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie sú predmetom konania o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku pre zmeškanie, preto argumentácia sťažovateľa jeho procesnou aktivitou v predmetnom konaní je pre posúdenie ospravedlniteľného dôvodu, na ktorom sťažovateľ založil svoj návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie irelevantná. Pod slovné spojenie „ospravedlniteľný dôvod“ neúčasti na pojednávaní nie je možné podriaďovať aj zhovievavosť, resp. benevolenciu konajúcich súdov v prospech jednej zo sporových strán. Pre všeobecné súdy je rozhodujúci iba aspekt reálnych možností, ktoré má sporová strana k dispozícii v danej situácii, zakladajúcej ospravedlniteľný dôvod, t. j. napr. či má možnosť telefonicky, prípadne elektronicky kontaktovať súd v deň zmeškaného pojednávania, resp. dostatočný časový priestor na realizáciu takéhoto kontaktu. S poukazom na uvedené žalobca konštatoval, že bolo v možnostiach žalovaného ospravedlniť svoju neprítomnosť na pojednávaní riadne a včas. 10. K podanému vyjadreniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril. 11. Návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, doručený dňa 26.06.2023, súd prvej inštancie zamietol uznesením č.k. PN-25Cb/8/2022-199 zo dňa 01.08.2023. V jeho odôvodnení konštatoval nepreukázanie, že pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, zmeškal žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu. Neúčasť na pojednávaní právny zástupca žalovaného neospravedlnil včas, pretože ospravedlnenie bolo súdu doručené až dňa 23.06.2023, a teda deň po pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 22.06.2023 a na ktorom bol na návrh žalobcu, za kumulatívneho splnenia zákonných podmienok podľa ust. § 274 CSP, vydaný rozsudok pre zmeškanie. Právny zástupca nepredložil žiadne potvrdenie o jeho hospitalizácii, prípadne o vykonanej operácii, predložil iba odpis dvoch potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej elektronicky a potvrdenie o konzultácii na traumatologicko - ortopedickej klinike Fakultnej nemocnice Trnava. Skutočnosť, že právny zástupca žalovaného sa podrobil chirurgickému zákroku, by bezpochyby bola dôvodom na odročenie pojednávania konaného dňa 22.06.2023, avšak nakoľko bol práceneschopný od 05.06.2023 a vedel o plánovanej operácii, mal dostatok času na to, aby požiadal súd o odročenie pojednávania včas. Skutočnosť, že e-mail s ospravedlnením jeho neúčasti na pojednávaní konanom dňa 22.06.2023 odoslal už dňa 21.06.2023, nie je možné považovať za ospravedlniteľný dôvod, keďže dátum odoslania e-mailu je možné zmeniť v nastaveniach počítača, pričom sa môže zdať, že e-mail bol odoslaný dňa 21.06.2023 aj napriek tomu, že reálne bol odoslaný v iný deň. V danom prípade je pre súd podstatný dátum doručenia žiadosti o odročenie pojednávania, a preto ospravedlnenie právneho zástupcu žalovaného a jeho argumentácia v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie neobstojí. 12. K hmotnoprávnym podmienkam, ako jednému z predpokladov pre vydanie kontumačného rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že takáto obrana žalovaného neobstojí, keďže odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie (§ 275 CSP). Za odôvodnenú preto nemožno uznať argumentáciu žalovaného, že neboli naplnené ani hmotnoprávne predpoklady na vydanie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko za splnenia zákonom stanovených podmienok sa rozsudok pre zmeškanie vydáva bez ohľadu na tvrdený a preukázaný skutkový stav, pretože je založený na procesnej neaktivite strany, a nie na výsledkoch dokazovania. 13. Na podporu svojich tvrdení súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) sp. zn. 4Obdo/84/2019 zo dňa 30.09.2020, v ktorom dovolací súd konštatoval, že nemožno vylúčiť, že na strane žalobcu môže dôjsť pred pojednávaním k neočakávanej udalosti objektívneho charakteru, alebo k okolnosti spôsobenej samotným žalobcom, resp. inak zavinenej, v dôsledku ktorej zmešká nariadené pojednávanie, resp. ktoré mu zabránia, aby včas ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Účelom zákonnej úpravy je zabezpečiť žalobcovi súdnu ochranu aj v prípade, ak sa z ospravedlniteľného dôvodu neustanoví na pojednávanie, na ktorom súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. V tomto konaní sa súd nezaoberá tým, či boli splnené zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, ale je oprávnený posúdiť len to, či okolnosti uvádzané
a preukázané žalobcom (zistené súdom), nemožno považovať za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti žalobcu na pojednávaní. NS SR ďalej poukázal na to, že ospravedlniteľným dôvodom podľa ust. § 281 ods. 1 CSP sú len také okolnosti, ktoré na strane žalobcu nastali neočakávane, boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť, a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá bola žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi známa (nutnosť využiť lekársku pomoc nastala značnom čase/predstihu pred nariadeným pojednávaním), ktorá mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil. 14. Proti uzneseniu č. k. PN-25Cb/8/2022-199 zo dňa 01.08.2023, ktorým súd zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, podal žalovaný dňa 04.09.2023 odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, g/ a h/ CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil, rozsudok pre zmeškanie č.k. PN-25Cb/8/2022-144 zo dňa 22.06.2023 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, eventuálne napadnuté uznesenie č.k. PN-25Cb/8/2022-199 zo dňa 01.08.2023 zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 15. Vecne argumentoval tým, že súd sa v rozhodnutí o zamietnutí návrhu náležite nezaoberal a preskúmateľne nevysporiadal so všetkými relevantnými skutkovými a právnymi otázkami, a to ani v nadväznosti na znenie príslušných ustanovení „CSP,“ za ktorých bolo možné (a iba po ich splnení) konanie dokončiť a následne vydať rozhodnutie. Žalovaný nesúhlasil so záverom o nepreukázaní ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý zmeškal pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku pre zmeškanie, pretože súdu predložil všetky jemu dostupné dôkazy, ktoré boli vydané v čase podania ospravedlnenia, resp. v čase podania návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a doloženými listinami preukázal ním tvrdené skutočnosti, uvedené v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. 16. Odvolal sa na judikovanú prax súdov, v zmysle ktorej možno za ospravedlniteľné dôvody považovať všetky dôvody, pre ktoré súd odpustil zmeškanie akejkoľvek inej procesnej lehoty, t. j. všetky prípady náhlych a neočakávaných prekážok v podobe zdravotných či iných dôvodov, pre ktoré žalovaný zmeškal predpísaný procesný úkon a bolo by preto nespravodlivé sankcionovať ho za porušenie povinnosti, ktorú sám nespôsobil. Ak žalovaný preukáže, že pojednávanie na ktorom bol vyhlásený kontumačný rozsudok zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu, súd uznesením rozsudok bez ďalšieho zruší. Dôvodom zrušenia je teda existencia a preukázanie ospravedlniteľného dôvodu neúčasti na pojednávaní, čo preukázal a čo potvrdil aj sám prvostupňový súd, keď v bode 16 odôvodnenia uznesenia uviedol: „Skutočnosť, že právny zástupca žalovaného sa podrobil chirurgickému zákroku, by bezpochyby bola dôvodom na odročenie pojednávania konaného dňa 22.06.2023,“ teda aj podľa názoru súdu bol dôvod jeho neúčasti na pojednávaní ospravedlniteľný. 17. Konajúci prvoinštančný súd tak nedostatočne vyhodnotil a nesprávne skutkovo a právne posúdil jeho návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a ospravedlniteľnosť dôvodu, pre ktorý sa nariadeného pojednávania nezúčastnil, nakoľko primárnym dôvodom neúčasti na nariadenom pojednávaní, bola operácia bedrového kĺbu jeho právneho zástupcu a následné, neočakávané pooperačné komplikácie s trvajúcou práceneschopnosťou, bez zavinenia a vôle právneho zástupcu. Kontumačný rozsudok mal súd prvej inštancie teda bez ďalšieho zrušiť. 18. K včasnosti ospravedlnenia zmeškania pojednávania žalovaný poznamenal, že práve skutočnosti uvedené v jeho návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie preukazujú fakt, že došlo k neočakávanej udalosti objektívneho charakteru (k zhluku viacerých takýchto udalostí), a to k neočakávaným pooperačným ťažkostiam jeho právneho zástupcu (keď ešte dňa 18.06.2023 mu bolo oznámené, že dňa 19.06.2023 bude prepustený do domáceho liečenia, pričom termín prepustenia sa posúval zo dňa na deň) a až následne dňa 20.06.2023 v poobedňajších hodinách mu bolo oznámené, že vzhľadom ku komplikáciám nebude prepustený, ale iba prevezený do NURCH Piešťany, kde musí pod dohľadom lekárov absolvovať rehabilitačný pobyt, čo potvrdzujú všetky predložené doklady a správy, ktoré súčasne potvrdzujú aj množstvo liekov užívaných najmä v dobe pobytu vo FN Trnava a následne v NURCH Piešťany. Napriek uvedenej skutočnosti, zlému fyzickému a psychickému stavu z pooperačných komplikácií, množstva užívaných liekov, právny zástupca žalovaného využil dňa 21.06.2023 všetky
jemu dostupné prostriedky a možnosti na ospravedlnenie sa z neúčasti na predmetnom pojednávaní, vrátane odoslania e-mailu, ktorý mal z dôvodu hospitalizácie k dispozícii až pred prevozom sanitkou dňa 21.06.2023 ráno a telefonického ospravedlnenia, ktoré sa mu však z dôvodu nahlásenia „bomby“ na všetkých súdoch v SR dňa 21.06.2023 a evakuácie budov súdov nepodarilo. O tomto dôvode sa dozvedel až po podaní návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo dňa 26.06.2023. Namietal tvrdenie, že „dátum odoslania e-mailu je možné zmeniť v nastaveniach počítača, pričom sa môže zdať, že bol odoslaný dňa 21.06.2023, aj napriek tomu, že reálne bol odoslaný v iný deň, nakoľko prvoinštančný súd neuviedol, na základe akých skutočností a dôkazov k takémuto záveru dospel a z uznesenia ani nevyplýva, že by na preukázanie takéhoto tvrdenia vykonal nejaký dôkaz. 19. Žalovaný ako dôkaz priložil fotokópiu obrazovky počítača s poštovou schránkou právneho zástupcu, z ktorej vyplýva, že predmetné ospravedlnenie bolo z jeho e-mailovej adresy X. odoslané dňa 21.06.2023 o 8.54 hod a poznamenal, že podľa vyjadrenia IT odborníka program „Outlook“ je licencovaný a nie je možné v ňom meniť dátum odoslania e-mailovej správy. Tiež uviedol, že v prípade prepustenia v pôvodnom termíne t. j. dňa 19.06.2023, resp. dňa 20.6.2023 mal právny zástupca záujem sa pojednávania zúčastniť a poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax, v zmysle ktorej súčasťou práva na spravodlivý proces je aj právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). 20. Žalobca možnosť podať vyjadrenie k odvolaniu žalovaného proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nevyužil. 21. Po vrátení spisu odvolacím súdom za účelom odstránenia vád súd prvej inštancie opravným uznesením č. k. PN-25Cb/8/2022-244 zo dňa 02.04.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.04.2024, opravil chyby v písaní v záhlaví rozsudku č. k. PN-25Cb/8/2022 - 144 zo dňa 22.06.2023 v časti označenia právneho zástupcu žalovaného. Opravné uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 22.04.2024 a žalovanému dňa 19.04.2024. 22. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa ust. § 34 CSP prejednal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní súdneho spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie a uzneseniu o zamietnutí návrhu na jeho zrušenie dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a obe odvolaním napadnuté rozhodnutia súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť. 23. Podľa čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. 24. Podľa čl. 6 ods. 1 CSP, strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. 25. Podľa § 355 ods. 1 CSP, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. 26. Podľa § 356 písm. b/ CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. 27. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a/ na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a/ sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b/ žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 28. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 29. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je v prvom rade rozsudok pre zmeškanie žalovaného, vydaný súdom prvej inštancie podľa ust. § 274 CSP, ktorému žalovaný vytkol, že na jeho vydanie a na takýto postup súdu neboli splnené procesné ani materiálne podmienky (§ 356 písm. b/ CSP), ktoré sú jediným prípustným dôvodom odvolania voči rozsudku pre zmeškanie, zakladajúcim meritórny odvolací prieskum napadnutého rozsudku pre zmeškanie. Odvolací súd súčasne prejednal aj odvolanie žalovaného proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, primárne sa však zaoberal zákonnosťou rozsudku pre zmeškanie žalovaného, keďže odvolanie proti uvedenému uzneseniu nasledovalo až po podaní odvolania proti kontumačnému rozsudku a súčasne toto rozhodnutie záviselo od jeho vydania. 30. Rozhodnutie o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného vyžaduje kumulatívne splnenie formálnych podmienok vyplývajúcich zo zákonného ustanovenia § 274 CSP, a teda že žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a bol poučený o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie ako následku nedostavenia sa naň, súčasne svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami a žalobca podal návrh na takéto rozhodnutie. 31. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci a za aplikácie citovanej právnej úpravy, dospel odvolací súd záveru, že v danom prípade je nutné prisvedčiť odvolacím námietkam žalovaného ohľadne skutočnosti, že na vydanie kontumačného rozsudku podľa ust. § 274 CSP neboli kumulatívne splnené všetky podmienky z dôvodov nižšie uvedených. 32. Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že na pojednávanie nariadené na deň 22.06.2023 so začiatkom o 10:15 hod., na ktorom súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, bol žalovaný predvolaný riadne a včas, keďže predvolanie bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené do elektronickej schránky ešte dňa 05.05.2023, z čoho je zrejmé, že lehota na prípravu pojednávania podľa ust. § 178 ods. 2 CSP bola zachovaná. Podľa obsahu predvolania nachádzajúceho sa v súdnom spise na č. l. 138 bol žalovaný súčasne poučený o následku nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie podľa ust. § 274 CSP a zo zápisnice o pojednávaní spísanej dňa 22.06.2023 odvolací súd zistil, že žalobca zotrval na svojich skutkových tvrdeniach a navrhol, aby súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Zo spisu mal odvolací súd tiež za preukázané, že žalovaný sa pojednávania nezúčastnil a svoju neúčasť neospravedlnil včas, keďže ospravedlnenie právneho zástupcu spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov na jeho strane bolo konajúcemu súdu doručené až nasledujúci deň po uskutočnení pojednávania, teda dňa 23.06.2023 (č. l. 162). Na námietku žalovaného týkajúcu sa skutočnosti, že svoju neúčasť deň pred pojednávaním riadne ospravedlnil, odvolací súd prihliadnuť nemohol, keďže z hľadiska účinkov hmotnoprávneho úkonu voči súdu je zásadný okamih jeho doručenia súdu, a nie okamih odoslania, a to aj v prípade, ak by sa žalovanému v konaní podarilo hodnoverným spôsobom preukázať, že predmetné podanie bolo odoslané z e-mailovej stránky právneho zástupcu ešte dňa 21.06.2023 (§ 124 ods. 2 CSP). S poukazom na uvedené odvolací súd v tejto časti v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že formálne podmienky podľa ust. § 274 CSP na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného naplnené boli. Odvolací súd však upriamuje pozornosť na zásady aplikácie tohto inštitútu tak, ako vyplývajú z rozhodovacej praxe Ústavného aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a síce, že povinnosťou súdu konajúceho vo veci je skúmať nielen formálne, ale aj materiálne podmienky vydania kontumačného rozsudku. 33. ÚS SR napr. v uznesení sp.zn. III. ÚS 288/2021 zo dňa 27.04.2021 vyslovil: „Rozsudok pre zmeškanie prispieva k urýchleniu či ukončeniu konania v prípadoch, ak niektorá z procesných strán je v konaní nečinná, no zároveň má voči nečinnej procesnej strane sankčný charakter, keď v podstatnej miere obmedzuje jej možnosť uplatňovať v konaní jej práva. S ohľadom na túto skutočnosť súd, ktorý rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie, musí vždy s ohľadom na okolnosti prípadu uvážlivo posúdiť, či vydanie takéhoto rozhodnutia je na mieste, či jeho vydaním nedôjde k narušeniu procesnej rovnosti účastníkov konania. Súd rozhodujúci rozsudkom pre zmeškanie musí vnímať, že materiálnou podmienkou jeho vydania je nedostatok procesnej aktivity jednej z procesných strán. Súd by tak vždy mal prihliadnuť na predchádzajúcu procesnú aktivitu procesnej strany v konaní a voliť túto formu rozhodnutia v prípadoch, keď je s ohľadom na predchádzajúce správanie procesnej strany zjavné, že táto sa nechce na konaní aktívne podieľať, prípadne konanie len účelovo predlžuje. Vážnosť okolností, ktorými
žalovaný ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní, musí posúdiť súd. Má ísť o okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú žalovanému účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (choroba, úraz, úmrtie v rodine).“ 34. K obdobnému záveru dospel aj NS SR v uznesení sp. zn. 7Cdo/326/2021 zo dňa 31.03.2022, v ktorom uviedol: „ak sú splnené zákonné podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274, resp. § 278 CSP, nie je povinnosťou súdu rozhodnúť touto skrátenou formou, ale ide o fakultatívnu možnosť súdu. A teda v prípade splnenia zákonných podmienok podľa § 274, resp. § 278 CSP je súd vždy povinný pred vydaním rozsudku pre zmeškanie zobrať na zreteľ okolnosti konkrétneho sporu. Opačný, teda jazykový výklad § 274, resp. § 278 CSP možno posudzovať ako príliš formálny, ktorý by mohol viesť k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae). Imperatívna dikcia „ Na pojednávaní rozhodne" " ustanovenia § 278 CSP je obmedzená ústavne konformným výkladom podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, a to s prihliadnutím na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 04. júla 2019 sp. zn. I. ÚS 233/2019 v druhovo obdobnej veci týkajúcej sa ustanovenia § 274 CSP.“ 35. ÚS SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 233/2019 zo dňa 04.06.2019 konštatoval: ..... „formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP, a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie „žalobe vyhovie“, skutočne nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch, vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej).“ 36. Odvolací súd v neposlednom rade poukazuje aj na podľa neho kľúčové uznesenie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 121/2021 zo dňa 22.07.2021, v ktorom uviedol, že „rozsudok pre zmeškanie žalobcu je nový a i preto určite nie neproblematický inštitút civilného procesu, ktorý vyžaduje iné ako paušálne používanie pri každom nariadenom pojednávaní. Osobná účasť žalobcu nie je nevyhnutným predpokladom úspechu každého jedného civilného sporu v akejkoľvek jeho fáze. Rozsudok pre zmeškanie by nemal byť využívaný s cieľom čo najrýchlejšieho, o inak bezúčelného ukončenia sporu na úkor základného práva na súdnu ochranu. Prioritou v súdnom konaní musí zostať materiálna, nie formálna ochrana práv strán sporu. Pred formalizmom schematických poučení je potrebné uprednostniť zváženie celého priebehu konania. Podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie sú dané len vtedy, keď je takýto rozsudok oprávnenou sankciou za skutočnú pasivitu strany, ktorá úmyselne mieri k zmareniu efektivity súdneho procesu. Preto musia byť tieto podmienky posudzované zdržanlivo s tým, že v hraničných prípadoch musí byť uprednostnené riadne prejednanie sporu. Rozhodovanie na základe hraničného splnenia formálnych podmienok bez snahy o materiálne vedenie konania je často na hrane základného práva strany sporu.“ 37. Z citovaných rozhodnutí najvyšších súdnych autorít teda vyplýva, že nestačí preveriť splnenie formálnych podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, ktoré boli v tomto prípade naplnené, všeobecný súd musí pri tomto druhu skráteného rozhodnutia postupovať opatrne, musí veľmi starostlivo, s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu zvážiť, či použitie tohto inštitútu neprimerane nezasiahne do procesných práv žalovaného, a to vrátane toho, či uplatnené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany žalobcu sú dostatočné, presvedčivé a nerozporné. Je pritom potrebné prihliadnuť aj na to, či v okolnostiach danej veci je neúčasť na pojednávaní dôsledkom nezáujmu strany o vývoj konania, alebo ide len o zmeškanie pojednávania. Ak okolnosti prípadu jednoznačne nesvedčia o procesnej pasivite strany, rozsudok pre zmeškanie by súd nemal vydať, keďže prioritou v súdnom konaní musí zostať materiálna, nie formálna ochrana práv strán sporu. 38. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe Najvyššieho a Ústavného súdu SR, ktorou je napokon súd viazaný, priklonil sa aj odvolací súd k záveru, že materiálne podmienky na postup súdu na vydanie rozsudku pre zmeškanie v intenciách ust. § 274 CSP v neprospech žalovaného v prejednávanej veci naplnené neboli, keďže žalovanému odhliadnuc od neúčasti jeho právneho zástupcu na dotknutom pojednávaní, v konaní inú procesnú nečinnosť vytknúť nemožno. Z obsahu spisu mal odvolací súd za
preukázané, že právnemu zástupcovi žalovaného bránili v účasti na pojednávaní objektívne skutočnosti dlhodobého charakteru (hospitalizácia v nemocnici z dôvodu komplikácie po operácii bedrového kĺbu a pretrvávajúca práceneschopnosť právneho zástupcu), ktoré nemožno charakterizovať ako úmyselné konanie žalovaného s cieľom oddialenia rozhodnutia vo veci samej a vytvárania obštrukcií na úkor základných práv žalobcu. Skutočnosť, či sa právnemu zástupcovi žalovaného podarilo včas kontaktovať súd za účelom ospravedlnenia jeho neúčasti na dotknutom pojednávaní vážnymi okolnosťami (teda posúdenie formálnych podmienok na vydanie kontumačného rozsudku) na uvedený záver vplyv nemá. Na strane žalovaného odvolací súd nepostrehol ani procesnú pasivitu, keďže žalovaný v priebehu konania uplatnil prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a k veci sa relevantne písomne vyjadril. 39. Postup súdu prvej inštancie v tejto veci sa odvolaciemu súdu javí ako príliš formalistický, keďže správanie žalovaného v tomto spore neodporovalo zásade „vigilantibus iura scripta sunt,“ podľa ktorej práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa o ochranu a výkon svojich práv aktívne zaujímajú a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 5 Sžf/65/2011 zo dňa 19.07.2012, ÚS SR sp. zn. I. ÚS 233/2019). Podľa čl. 3 Základných princípov CSP, výklad jeho ustanovení musí byť v súlade s Ústavou SR a s princípmi, na ktorých tento kódex spočíva. Jednotlivé ustanovenia CSP teda nemožno vykladať izolovane a bez zohľadnenia doterajšieho procesného postupu sporových strán. 40. Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom rozsudku pre zmeškanie je sankcionovanie procesnej pasivity strany sporu, ktorá v prejednávanej veci preukázaná nebola a dospel tak k záveru, že súd prvej inštancie sa existenciou materiálnych podmienok tohto druhu skráteného rozhodnutia vo svojom rozhodnutí náležite nezaoberal a k vydaniu rozsudku pre zmeškanie pristúpil výlučne na základe overenia jeho formálnych podmienok. 41. Keďže v preskúmavanej veci neboli kumulatívne naplnené všetky zákonné predpoklady na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, boli naplnené podmienky prípustnosti odvolania proti rozsudku podľa ust. § 356 písm. b/ CSP. Vynesenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného preto za danej situácie nebolo možné hodnotiť inak ako stav, ktorým súd znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Súd mal totiž prihliadnuť aj na materiálnu stránku veci, a to najmä na predchádzajúcu procesnú aktivitu žalovaného, v neprospech ktorého bol kontumačný rozsudok vydaný. 42. V konaní pred odvolacím súdom uvedený nedostatok napraviť nemožno, preto odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v celom rozsahu zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP rozhodol o vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 43. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude riadne o veci meritórne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby jeho závery o každej rozhodujúcej otázke boli preskúmateľné s tým, že právny názor odvolacieho súdu vyslovený v tomto rozhodnutí je podľa ust. § 391 ods. 2 CSP pre súd prvej inštancie záväzný. Súd prvej inštancie opätovne posúdi skutkové tvrdenia strán sporu, vysporiada sa s prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, vyhodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a až následne vo veci opätovne rozhodne. 44. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 45. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zrušil rozsudok pre zmeškanie žalovaného č. k. PN-25Cb/8/2022 144 zo dňa 22.06.2023 v spojení s opravným uznesením č. k. PN-25Cb/8/2022 - 244 zo dňa 02.04.2024, musel pristúpiť aj k zrušeniu súvisiaceho a obsahovo nadväzujúceho uznesenia č. k. PN-25Cb/8/2022 - 199 zo dňa 01.08.2023, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, a proti ktorému podal žalovaný samostatné odvolanie, keďže toto uznesenie zrušením kontumačného rozsudku stratilo svoj podklad. Odvolacími námietkami, ktorými žalovaný v odvolaní proti tomuto uzneseniu argumentoval, sa z uvedeného dôvodu odvolací súd už bližšie nezaoberal.
46. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).