Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Cob/108/2024 6122460189 18. 06. 2024 Mgr. Marián Degma ECLI:SK:KSBA:2024:6122460189.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej ml. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského v sporovej veci žalobcu: Q. Q., so sídlom XXX XX Y. č. XXX, H.: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Lukáš Svetlík, advokát, so sídlom Vysoká 14, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: NATURFARM, spol. s r. o., so sídlom Nad Lúčkami 3060/53, 841 05 Bratislava, IČO: 46 346 953, právne zastúpený: Advokátska kancelária JANČO a PARTNERI, s. r. o., Štúrova 13, 811 02 Bratislava, IČO: 36 367 524, o zaplatenie 1 644 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B4-14Cb/4/2023-76 zo dňa 18. októbra 2023, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B4-14Cb/4/2023-76 zo dňa 18. októbra 2023 o d m i e t a . Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Dňa 18.10.2023 Mestský súd Bratislava III (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom č. k. B4-14Cb/4/2023-76 (ďalej len napadnutý rozsudok) rozhodol rozsudkom pre zmeškanie tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.644 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.644 eur od 16.09.2022 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 1.644,- eur s príslušenstvom, z titulu neuhradenia ceny za poskytnuté služby súvisiace so starostlivosťou, tréningom, prepravou na dostihy a podkúvaním 4 koní, fakturovanej faktúrou č. 2022027, splatnou dňa 15.09.2022. 3. Na pojednávanie konané dňa 18.10.2023 o 10:00 hod. sa nedostavil žalovaný ani jeho právny zástupca, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania, pričom predvolanie spolu s poučením o tom, že v prípade, ak sa na pojednávanie nedostaví, resp. neospravedlní svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, súd môže rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 Civilného sporového poriadku (CSP), mu bolo doručené dňa 22.09.2023. 4. Vzhľadom na neprítomnosť právneho zástupcu žalovaného a žalovaného, žalobca na pojednávaní dňa 18.10.2023 navrhol, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. 5. Právny zástupca žalovaného podaním doručeným súdu prvej inštancie emailom dňa 18.10.2023 o 11:21 hod. oznámil súdu, že žalovaný ho 18.10.2023 informoval o tom, že je práceneschopný, pričom klient sa mal sám zúčastniť pojednávania bez účasti právneho zástupcu, preto nemohol reagovať na vzniknutú situáciu skôr. Za vzniknutú situáciu sa ospravedlnil.
6. Podľa § 274 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 7. Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. 8.Podľa § 92 ods. 2 CSP, splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana. 9. Keďže sa právny zástupca žalovaného nedostavil na pojednávanie dňa 18.10.2023, svoju neúčasť včas neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania, hoci bol poučený o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalobca na pojednávaní navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, súd prvej inštancie v zmysle citovaného ustanovenia zákona rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. 10. Súd prvej inštancie dal do pozornosti, že eviduje email doručený právnym zástupcom žalovaného po vyhlásení rozsudku dňa 18.10.2023 o 11:21 hod, v ktorom sa ospravedlnil za vzniknutú situáciu, že sa na pojednávanie nedostavil on, ani žalovaný, keďže tento mu s oneskorením oznámil, že je práceneschopný. Súd prvej inštancie však na danú skutočnosť prihliadnuť nemohol, nakoľko oznámenie bolo súdu doručené až po vyhlásení rozsudku a zároveň je to práve právny zástupca, advokát, ktorý je splnomocnený na všetky úkony žalovaného, aj na účasť na pojednávaní, pričom toto splnomocnenie nie je možné v zmysle cit. ust. zákona obmedziť. Súd navyše nebol právnym zástupcom či žalovaným vopred nijak informovaný o tejto skutočnosti, rovnako tak o prípadnom odvolaní či výpovedi plnej moci, ktorá by znamenala, že sa strana sporu musí na pojednávaní zúčastniť sama. 11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. 12. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný odvolanie zo dňa 27.11.2023 a to proti všetkým výrokom a v celom ich rozsahu a navrhol, aby odvolací súd, po oboznámení sa so spisovým materiálom a po právnom posúdení veci zrušil odvolaním napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný podané odvolanie odôvodnil v zmysle ustanovenia § 356 písm. b) CSP, nakoľko neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. 13. Žalovaný uviedol, že súdu prvej inštancie v rámci doterajšieho priebehu konania predložil dve písomné vyjadrenia vo veci samej. Prvé z nich bolo obsiahnuté v odpore voči platobnému rozkazu. Druhé, zo dňa 22.03.2023, bolo súdu doručené dňa 03.04.2023. Žalovaný v rámci oboch podaní poprel dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku, predložil vecnú argumentáciu na podporu svojho právneho názoru ako aj dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Nebolo teda v žiadnom prípade možné hovoriť o pasivite žalovaného. Jeho neospravedlnená neprítomnosť na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 18.10.2023, nebola motivovaná úmyslom akýmkoľvek spôsobom brániť v priebehu konania. Napadnutý rozsudok v zmysle formalistického výkladu ustanovenia § 274 CSP bol preto v hrubom rozpore s prezentovaným účelom rozsudku pre zmeškanie, s princípom spravodlivého súdneho procesu a úlohou súdov pri ochrane ohrozených a náprave porušených subjektívnych práv strán sporu. 14. Mal za to, že je nevyhnutné zohľadniť samotný účel inštitútu rozsudku pre zmeškanie, pričom poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 329/08 publikovaný v Zbierke nálezov a stanovísk Ústavného súdu ČR pod číslom N 118/61 SbNU 717. Bol si vedomý skutočnosti, že právna úprava inštitútu rozsudku pre zmeškanie obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku a v Občanském soudním rádu je odlišná. Ústavnoprávne východiská, najmä právo na spravodlivý proces, sú však rovnaké na Slovensku i v Českej republiky, a preto bol názoru, že nižšie citované úvahy sú v plnej miere použiteľné i v prejednávanej veci: „O ochrane Ize v pravém slova smyslu hovoriť pouze tehdy, pokud civilní proces umožňuje prosadit skutečné existující, a nikoliv fiktivní subjektivní soukromá práva a povinnosti. V rozsahu, v jakém se civilní právo procesní od tohoto cíle vzdaluje, je popírána nejen ochranná funkce civilního práva procesního, ale též smysl soukromoprávní regulace; v konečném dôsledku je potom významné narušena právní jistota. Jinak rečeno, civilní právo procesní je účinné jenom v té míre, v níž je zpusobilé poskytnout ochranu skutečným subjektivním hmotným právum. Tím prirozené nemá být rečeno, že v konkrétních prípadech nemohou existovat rozsudky, které se rozcházejí se skutečnými hmotnéprávními poméry, jako tomu muže být u rozsudku založených na pravidlech o dukazním bremenu. Koncepčné by však právní úprava méla smérovat k tomu, aby ochrannou funkci civilního procesu - coby poskytování ochrany skutečným subjektivním hmotným právum - respektovala.
To je úkolem nejen zákonodárce, ale také aplikační praxe, která se v současné dobé musí vyporádat s mnohdy značné neuspokojivým znéním občanského soudního rádu, popr. dalších procesních predpisu. Jednotlivé instituty občanského soudního rádu a jiných procesních predpisu je proto nutno upravit, a úpravu interpretovat a aplikovat tak, aby - pri zachování ostatních základních princípu a východisek civilního procesu - odpovídaly ochranné funkci civilního práva procesního.“ „Uvedený požadavek je obecný, a lze jej proto vztáhnout i na všechny instituty sloužící k urychlování civilního rízení soudního, a to včetné rozsudku, jež reagují na zmeškání účastníka. Funkcí kontumačního rozsudku není jakkoliv urychlit rízení, ale urychlit rízení za pomoci uplatnení skutkové domnénky nepríznivé tomu, vuči nemuž je rozsudek pro zmeškání vynesen.“ „Rozsudek pro zmeškání z tohoto pohledu, jak konstatuje prof. Macur (Macur, J. Rozsudek na základé fikce uznání nároku podle ustanovení § 114b o. s. r. Bulletin advokacie, 2002, č. 2, s. 32), "není založen na néjakých fikcích či na pouhém úsilí o ukončení jednání za každou cenu, ale opírá se o dlouhodobe osvedčenou skutkovou domnenku, podle níž je vysoce pravdepodobné, že strana, která žádným zpusobem tvrzení druhé procesní stany nezpochybňuje, ač má k tomu všechny možnosti, neučiní žádná skutková tvrzení ani dukazní návrhy a k narízenému prvnímu ústnímu soudnímu jednání se nedostaví, nemá ve skutečnosti žádné argumenty ani dukazy proti správnosti skutkových tvrzení druhé procesní strany.“ „Procesní aktivita žalovaného totiž bezpochyby muže nastoupení uvedené skutkové domnenky vyloučit; vynesení kontumačního rozsudku by za takového stavu bylo v rozporu nejen s účelem tohoto institutu, ale i s účelem civilního procesu.“ 15. Napriek skutočnosti, že zo znenia ustanovenia § 274 CSP by sa mohlo pri použití výlučne gramatického výkladu javiť, že je striktne daná povinnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v prípade, ak sú splnené predpoklady uvedené v predmetnom ustanovení, s takýmto zužujúcim výkladom nie je možné súhlasiť. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že súd nie je bezvýhradne viazaný doslovným znením zákona, práve naopak, je povinný ho vykladať v súlade s jeho účelom. K uvedenému záveru sa vo svojej rozhodovacej činnosti prihlásil i Ústavný súd Slovenskej republiky, napríklad v náleze sp. zn. I. ÚS 689/2014 a II. ÚS 675/2016, pričom vyjadril nasledujúci právny názor: „Právne normy totiž treba vykladať tak, aby plnili svoju funkciu spočívajúcu v rozumnom a spravodlivom vyriešení problému v tom zmysle, aby obstálo pred meradlom tzv. zdravého rozumu a v spoločností panujúcich predstáv o spravodlivosti". „...ústavný súd považuje za žiaduce tiež pripomenúť, že vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, pričom pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov vychádza zo zmyslu a účelu príslušnej právnej úpravy a dbá o to, aby prijaté riešenie bolo akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, I. ÚS 57/07, IV. ÚS 182/07).“ 16. Aplikujúc uvedené na skúmaný prípad, v rámci uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 233/2019-22 zo dňa 04.06.2019 boli podrobnejšie špecifikované limity rozhodovania tzv. kontumačným rozsudkom: „Nad rámec uvedeného ústavný súd považuje za potrebné dať do pozornosti, obdobne ako je citované zo sťažnosti v bode 6.2.1, že formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP, a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie „žalobe vyhovie“, skutočne nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej).“ 17. K obdobným záverom dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí vydanom v konaní vedenom pod sp. zn. 3Obdo/19/2022 dňa 25.10.2022: „Najvyšší súd v súvislosti s inštitútom rozsudku pre zmeškanie poukazuje na závery prijaté Ústavným súdom Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 4. júna 2019, č. k. I. ÚS 233/2019-22, v zmysle ktorých „formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP, a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie „žalobe vyhovie“, skutočne nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP
by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej).“ Dovolací súd poznamenáva, že vzhľadom na obdobnú právnu úpravu rozsudku pre zmeškanie žalovaného zakotvenú v § 274 C. s. p. a rozsudku pre zmeškanie žalobcu zakotvenú v § 278 C. s. p., sú vyššie uvedené závery ústavného súdu aplikovateľné aj na rozsudok pre zmeškanie žalobcu vydaný podľa § 278 C. s. p. S poukazom na uvedené závery Ústavného súdu Slovenskej republiky nepovažuje dovolací súd odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu rezultujúceho do záveru, že „v zmysle § 278 C. s. p. je možné hovoriť pri vydaní rozsudku pre zmeškanie žalobcu ako o sankcii za nedostavenie sa na termín pojednávania“ za súladné s účelom inštitútu rozsudku pre zmeškanie. Vychádzajúc z názoru Ústavného súdu môže vyústiť postup konajúcich súdov, ktoré konštatujúc formálne splnenie zákonných podmienok v zmysle § 278 C. s. p. bez ďalšieho zvolili rozhodnutie o merite veci skrátenou formou, teda rozsudkom pre zmeškanie, do odopretia strane sporu podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej).“ 18. Rovnaký právny názor prezentoval Najvyšší súd SR i v konaní vedenom pod sp. zn. 5Cdo/217/2021, v rozhodnutí zo dňa 15.12.2022: „Pri rozhodovaní formou kontumačného rozsudku podľa § 274 a § 278 CSP je potrebné vychádzať z kritérií, ktoré zohľadňujú predovšetkým individuálne procesné štádium sporu, stav a výsledky dokazovania a doterajšie správanie strany resp. jej zástupcu, v neprospech ktorej má byť rozsudok pre zmeškanie vydaný. Tieto kritériá nemožno zovšeobecniť.“ 19. Taktiež je daný názor uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.03.2022, sp. zn. 7Cdo/326/2021: „Dovolací súd aj napriek uvedenému k veci uvádza, že tak všeobecné súdy ako aj dovolací súd sú v zmysle čl. 2 a čl. 4 CSP povinné pri svojom rozhodovaní prihliadať na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, medzi ktoré patrí Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení zo dňa 04. júla 2019 sp. zn. I. ÚS 233/2019 uviedol, že „formalistický výklad § 274 CSP, a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie „žalobe vyhovie", skutočne nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti § 274 CSP by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej)." (...) Podľa názoru dovolacieho súdu, ak sú splnené zákonné podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274, resp. § 278 CSP, nie je povinnosťou súdu rozhodnúť touto skrátenou formou, ale ide o fakultatívnu možnosť súdu. A teda v prípade splnenia zákonných podmienok podľa § 274, resp. § 278 CSP je súd vždy povinný pred vydaním rozsudku pre zmeškanie zobrať na zreteľ okolnosti konkrétneho sporu. Opačný, teda jazykový výklad § 274, resp. § 278 CSP možno posudzovať ako príliš formálny, ktorý by mohol viesť k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae). Imperatívna dikcia „ Na pojednávaní rozhodne" " ustanovenia § 278 CSP je obmedzená ústavne konformným výkladom podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, a to s prihliadnutím na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 04. júla 2019 sp. zn. I. ÚS 233/2019 v druhovo obdobnej veci týkajúcej sa ustanovenia § 274 CSP.“ 20. Zhrnúc vyššie uvedené, vo vzťahu k výkladu ustanovenia § 274 CSP a jeho praktickej aplikácii existuje ustálená súdna prax najvyšších súdnych autorít. Samotná skutočnosť, že mohli byť naplnené formálne podmienky v zmysle ustanovenia § 274 CSP, nezakladá povinnosť súdu rozhodnúť vo veci samej rozsudkom pre zmeškanie. Práve naopak, súd je povinný individuálne posúdiť doterajší priebeh konania ako i správanie strán sporu a následne vyhodnotiť, či by bolo rozhodnutie kontumačným rozsudkom súladné s účelom daného inštitútu a s ústavou garantovanými právami strán sporu, najmä právom na spravodlivý proces. 21. V skúmanej veci je z obsahu týmto odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zrejmé, že súd prvej inštancie sa bez akéhokoľvek odôvodnenia od ustálenej rozhodovacej praxe odchýlil a vo veci nepostupoval spôsobom, ktorý bol v citovaných rozhodnutiach explicitne uvedený, nakoľko z jeho strany došlo len k striktne formalistickej aplikácii § 274 CSP a podmienok v ňom obsiahnutých, pričom sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s ústavnoprávnymi limitmi aplikácie daného inštitútu. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal doterajším priebehom konania ani procesnou aktivitou žalovaného. Ak by súd prvej inštancie postupoval spôsobom, ktorý je súladný so zákonom a rozhodovacou praxou súdov vyššieho stupňa a ústavného súdu, pri zohľadnení doterajšieho priebehu konania a procesnej aktivity
žalobcu by v žiadnom prípade nemohol dospieť k záveru, že sú dané podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. 22. Nad rámec uvedeného, žalovaný poukázal na ustanovenie § 217 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Postup súdu prvej inštancie, ktorý v rámci bodu 9 odôvodnenia napadnutého rozsudku (bod 5 odôvodnenia tohto rozhodnutia) rozoberal skutkové okolnosti, ktoré nastali až po vyhlásení rozsudku, preto nemalo akúkoľvek oporu v právnom poriadku. 23. S poukazom na všetko vyššie uvedené zastával žalovaný názor, podľa ktorého doslovný výklad súčasnej právnej úpravy rozsudku pre zmeškanie, v zmysle ktorého sa neumožňuje prihliadať na akékoľvek vyjadrenia a dôkazy žalovaného, resp. žalobcu, ale súd je povinný buď vyhovieť žalobe, alebo ju zamietnuť, a to len na základe toho, že sa strana sporu nedostavila na pojednávanie, je v hrubom rozpore s prezentovaným účelom rozsudku pre zmeškanie, s princípom spravodlivého súdneho procesu a úlohou súdov pri ochrane ohrozených a náprave porušených subjektívnych práv strán sporu. K uvedenému názoru dospeli i Ústavný súd Slovenskej republiky a Najvyšší súd Slovenskej republiky, pričom v rámci svojej rozhodovacej praxe zároveň poskytli súdom nižšej inštancie exaktný návod, ako v prípadoch tohto typu postupovať. 24. Zmysel a účel civilného procesu je predovšetkým v tom, že slúži hmotnému právu, resp. že poskytuje ochranu subjektívnym súkromným právam. Bez tohto funkčného vzťahu k hmotnému právu by civilný proces v podstate stratil všetok svoj význam. V zmysle článku 2 ods. 1 CSP: „Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.“ 25. Ak by aj mal byť rozsudok pre zmeškanie chápaný ako sankcia za porušenie povinnosti zúčastniť sa pojednávania (čo samo o sebe je v právne teórii sporné), jednalo by sa o celkom zjavne neprimeranú sankciu vo vzťahu k významu zabezpečovanej povinnosti. 26. S poukazom na všetko vyššie uvedené, súd prvej inštancie nemal rozsudok pre zmeškanie žalovaného vydať, nakoľko jeho vydaním došlo k aplikácií práva spôsobom, ktorý je v hrubom rozpore so základnými princípmi vyplývajúcimi z Ústavy Slovenskej republiky ako aj Civilného sporového poriadku. Žalovaný mal za to, že v skúmanom prípade neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. 27. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 29.12.2023, pričom uviedol, že sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku. Procesné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie považoval za splnené, a preto v zmysle svojho nemenného právneho názoru a na pojednávaní dňa 18.10.2023 navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie v konaní. 28. Napriek tomu v odvolaní poukázal žalovaný na skutočnosť, že súd prvej inštancie mal podľa jeho názoru pochybiť tým, že ,,Ak by súd prvej inštancie postupoval spôsobom, ktorý je súladný so zákonom a rozhodovacou praxou údov vyššieho stupňa a ústavného súdu, pri zohľadnení doterajšieho priebehu konania a procesnej aktivity žalobcu by v žiadnom prípade nemohol dospieť k záveru, že sú dané podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie.“, pričom na podporu svojich tvrdení priložil žalovaný výňatky z nasledovných judikátov: - Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 329/08 - S uvedenou argumentáciou odkazujúcou na judikát vydaný vo vzťahu k neaktuálnej právnej úpravu v Českej republike, ktorá je odlišná od aktuálneho Civilného sporového poriadku platného a účinného v Slovenskej republike nemožno súhlasiť. - Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 689/2014 - Predmetný nález sa vôbec nevzťahuje na procesné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie - Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 675/2016 - Predmetný nález sa vôbec nevzťahuje na procesné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie - Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 233/2019-22 zo dňa 04.06.2019 na ktorý odkazuje Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/19/2022 zo dňa 25.10.2022, Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/217/2021 zo dňa 15.12.2022 a Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/326/2021 zo dňa 31.03.2022 - spoločným znakom všetkých (v tejto odrážke citovaných) rozhodnutí je, že sa odchyľujú od ,,formalistického výkladu ustanovenia § 274 CSP“ a to tým, že ,,súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie ,,žalobe vyhovie“, skutočne nie je žiadúci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie.“ S poukazom na citované argumenty si dovolíme uviesť, že súd sám od seba nevydáva rozsudok pre zmeškanie a taktiež ho nevydáva ,,vždy“ ale iba v prípade, ak sú splnené procesné podmienky pre jeho vydanie a strana sporu - žalobca, jeho vydanie navrhne - tj. ako svoj dispozitívny úkon v konaní. Taktiež s ohľadom na uvedené citované rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je nutné uviesť, že uvedené rozhodnutia nemožno použiť na tento prípad. V tomto prípade totiž - konanie netrvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo iba jedno pojednávanie na ktoré sa Žalovaný nedostavil (hoci bol riadne predvolaný) a nedošlo k rozsiahlemu dokazovaniu. Nečinnosť Žalovaný odôvodňuje 2 podaniami vo veci samej nepodanie odporu voči platobnému rozkazu by malo samo o sebe kontumačný charakter rozhodnutia. 29. Podľa § 274 CSP: ,,Na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.“ 30. Podľa § 275 CSP: ,,Odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.“ 31. Civilný sporový poriadok neuvádza vo svojich ustanoveniach nemožnosť vydania rozsudku pre zmeškanie v prípade, ak by tvrdenia strany, v ktorej prospech má byť rozsudok pre zmeškanie vydaný boli rozporné. Ak by tomu ale aj tak bolo, § 275 CSP uvádza náležitosti odôvodnenia, medzi ktoré nepatrí vysporiadanie sa súdu so skutkovým stavom vo veci. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného je v tomto prípade kontumačným rozsudkom vydaným priamo na pojednávaní na návrh žalobcu, pričom jeho kontumačný charakter spočíva v procesnej pasivite žalovaného - nezúčastnení sa na pojednávaní, a to bez ohľadu na predchádzajúcu materiálnu procesnú obranu žalovaného. 32. Žalobca poukázal na: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1540 s., konkrétne na strane 1002: ,,Vo fáze pojednávania, ak žalobca za splnenia prezumovaných podmienok (§274) vydanie kontumačného rozsudku navrhne, súd možnosť takejto úvahy nemá a je povinný nasledovať prejav dispozičného princípu a žalobe kontumačným rozsudkom vyhovieť.“ 33. A konkrétny komentár k § 274 CSP na strane 1003 - 1004: ,,Rozsudkom pre zmeškanie podľa tohto ustanovenia môže súd rozhodnúť v prípadoch, keď už nariadil vo veci samej pojednávanie a žalovaný sa na toto pojednávanie nedostavil. Vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa tohto ustanovenia Civilného sporového poriadku tak pojmovo predpokladá, že postup podľa § 167 CSP bol dodržaný a žalovaný si tam uvedené povinnosti splnil - inak by súd kontumačným rozsudkom spravidla rozhodol už v tejto fáze konania (porovnaj Komentár k § 273 CSP). Výnimočne však je možné aj to, že súd napriek nesplneniu povinnosti žalovaného podľa § 167 nevydá kontumačný rozsudok už vo fáze doručovania žaloby a nariadi pojednávanie. V takomto prípade je však na procesnej ostražitosti žalobcu, aby navrhol vydanie kontumačného rozsudku - bez procesnej iniciatívy žalobcu nemožno k vydaniu tohto rozsudku prikročiť. Súd nie je oprávnený žalobcu o tejto možnosti poučiť, lebo by tým neprimerane znevýhodnil jednu sporovú stranu (žalovaného), suplovaním aktivity druhej sporovej strany a porušil by tým princíp rovnosti zbraní (k tomu porovnaj článok 6 a 9 CSP). Podmienky normované v tomto ustanovení musia byť splnené kumulatívne. Kontumačný rozsudok podľa § 274 prichádza do úvahy iba v prípadoch, keď sú súčasne splnené podmienky normované jeho hypotézou. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne, v rovnakom čase, čo však neznamená, že musia počas konania nastať iba v jeden určitý moment. Rozsudkom pre zmeškanie tak súd môže rozhodnúť na ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní, ak sú súčasne splnené všetky podmienky. Nemusí ísť len o prvé pojednávanie vo veci samej.“ 34. Žalovaný podaním zo dňa 12.02.2024 zotrval na svojej argumentácii v podanom odvolaní, pričom osobitne dal do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/64/2019 zo dňa 11.12.2019, ktoré hovorí o povinnosti rešpektovania ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, resp. povinnosti dôkladne a presvedčivo odôvodniť prípadný odklon a sp. zn. 4Cdo/236/2017, ktoré hovorí o predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, čo smeruje k ochrane princípu právnej istoty. 35. Žalobca v podaní zo dňa 14.03.2024 poukázal na svoje v konaní uvádzané konzistentné tvrdenia a stotožnil sa s odôvodnením napadnutého rozsudku. 36. Ďalšie písomné vyjadrenia strany sporu v odvolacom konaní nepredložili. 37. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal spor podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 CSP, a to bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, nie je možné mu vyhovieť a je potrebné ho odmietnuť (§ 386 písm. c/ CSP). 38. Podľa § 355 ods. 1 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. 39. Podľa § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. 40. Podľa § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. 41. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak: a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo 42. Podľa § 125 ods. 1 CSP, podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. 43. Podľa § 137 písm. a) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti. 44. Podľa § 177 ods. 1 CSP, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. 45. Podľa § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon. 46. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 47. Predmetom odvolacieho konania bolo posu´denie vecnej a pra´vnej spra´vnosti napadnutého rozsudku su´du prvej insˇtancie, (rozsudok pre zmesˇkanie), ktorým bolo vyhovené žalobe a žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 1.644 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.644 eur od 16.09.2022 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a rozhodol, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 48. Odvolací súd uvádza, že odvolanie proti rozsudku pre zmesˇkanie (kontumačný rozsudok) je pri ´pustne´ jedine z do^vodu, zˇe neboli splnene´ zákonné podmienky na vydanie take´ho rozhodnutia. Z odvolania žalovaného opísaného v bodoch 7 až 21 tohto rozhodnutia vyplýva, že bolo podané z dôvodu, že žalovaný sa domnieval, že v konaní pred súdom prvej inštancie neboli splnené zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP. Potom úlohou odvolacieho súdu je zistiť, či boli splnené zákonné podmienky pre to, aby súd prvej inštancie v predmetnom konaní mohol rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie žalovaného a teda, či podané odvolanie proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie bolo prípustné alebo nie. 49. Na prejednanie veci samej pred súdom prvej inštancie sa v zásade nariaďuje pojednávanie (§ 177 ods. 1 CSP). Ustanovenie § 177 ods. 2 CSP upravuje prípady, kedy pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, pričom ide o vyjadrenie fakultatívnosti nariadenia pojednávania, kedy je na rozhodnutí konajúceho súdu, či aj v prípade, ak je naplnený niektorý z predpokladaných dôvodov pre nenariadenie pojednávania, pojednávanie nariadi.
50. Na nariadenom pojednávaní prítomný žalobca môže navrhnúť konajúcemu súdu, aby vydal kontumačný rozsudok, ktorým sa žalobe vyhovie. Prvou podmienkou takéhoto návrhu je skutočnosť, že sa žalovaný nedostavil na predmetné pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný. Druhou podmienkou je, že bol žalovaný v predvolaní na toto pojednávanie poučený o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Treťou podmienkou je, že žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami. V prípade zistenia, že vyššie uvedené tri podmienky boli splnené, vzniká obligatórna povinnosť súdu (na rozdiel od rozsudku pre zmeškanie žalovaného pred nariadením pojednávania podľa § 273 CSP) vyhovieť návrhu na vydanie kontumačného rozsudku predneseného žalobcom na pojednávaní avšak len v prípade, ak konajúci súd dôjde k záveru, že vydanie kontumačného rozsudku žalovaného bude v danom konkrétnom spore vychádzajúc z doterajšieho priebehu súdneho konania a správania sa žalovaného možné takéto rozhodnutie považovať za zákonné a spravodlivé. Bude preto potrebné, aby konajúci súd individuálne zohľadnil procesné štádium prebiehajúceho sporu, a to najmä z hľadiska rozsahu vykonaného dokazovania, dĺžky samotného vedenia sporu, počtu skôr uskutočnených pojednávaní a aktivite žalovaného. Iba takto bude možné pokladať vydanie kontumačného rozsudku žalovaného v spore za súladné s účelom tohto inštitútu a nedôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. 51. Rozsudok pre zmesˇkanie je osobitny´m typom su´dneho rozhodnutia, ktory´ predstavuje na´sledok procesnej pasivity stra´n v sporovom konani´, nakolˇko v kontradikto´rnom procese maju´ bytˇ nositelˇom procesnej iniciati´vy subjekty konania. Žalovaný, pokiaľ ma´ v spore procesne obsta´tˇ, musi´ vyvi´jatˇ aktivitu vo forme svojej procesnej obrany. 52. Medzi účastníkmi súdneho konania nebolo sporné, a táto skutočnosť vyplýva z obsahu súdneho spisu súdu prvej inštancie, že sa žalovaný, resp. jeho riadne splnomocnený právny zástupca (advokát) nedostavil na prvé nariadené pojednávanie v spore uskutočnené dňa 18.10.2023 o 10:00 hod.. Taktiež nebolo sporné, že bol žalovaný v predvolaní na toto pojednávanie poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Predvolanie bolo riadne elektronicky doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 22.09.2023, pričom v predvolaní bolo uvedené, že konajúci súd považuje strany sporu za potrebné vypočuť. Na riadne a zákonne uskutočnenom pojednávaní dňa 18.10.2023 so začiatkom o 10:00 hod. s ukončením o 10:15 hod., ktoré skutočnosti vyplývajú z písomnej zápisnice z tohto pojednávania (čl. 73 - 75 súdneho spisu súdu prvej inštancie) bol prítomný žalobca ako aj jeho právny zástupca, ktorý navrhol konajúcemu súdu vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP. 53. Ako ďalej vyplýva zo súdneho spisu v deň pojednávania - 18.10.2023 o 11:21 hod. bola odoslaná emailová správa od právneho zástupcu žalovaného adresovaná súdu prvej inštancie k spisovej značke prejednávaného sporu, ktorá bola následne v ten istý deň o 11:30 hod. odoslaná emailom v spore konajúcemu sudcovi. Obsahom predmetnej správy bolo oznámenie neúčasti žalovaného na predmetnom pojednávaní odôvodnené nasledovne: „klient právneho zástupcu informoval o skutočnosti, že je práceneschopný a potvrdenie o tejto skutočnosti bude predložené súdu akonáhle bude predložené zo strany klienta. Na predmetnom pojednávaní sa mal klient zúčastniť bez účasti právneho zástupcu, a preto nemohol právny zástupca reagovať skôr.“ 54. Odvolací súd je názoru, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu tiež prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. 55. Vychádzajúc z početnej judikatúry Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR je vhodné pripomenúť, že pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. Pl. ÚS 21/96). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. II. ÚS 2048/2009). Podľa konštantnej judikatúry nemožno všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo, neznamená len vyhľadávať priame a
výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. Pl. ÚS 34/09). 56. Odvolací súd pripomína, že v zmysle čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. 57. Vychádzajúc aj zo skutočnosti, že nariadenie pojednávania súdom nie je samoúčelným úkonom, ale ide o úkon súdu smerujúci k rozhodnutiu vo veci, ergo k prisúdeniu práva a odstráneniu právnej neistoty strán sporu súdneho konania ale aj zo skutočnosti, že rozhodnutie predmetného sporu spočívalo predovšetkým na vyhodnotení pomerne rozsiahlych listinných dôkazov predložených oboma stranami sporu, ale aj výsluchu strán sporu a navrhovaných svedkov (oboma stranami sporu) je ustanovenie § 274 písm. b) CSP uvádzajúce ako jeden z predpokladov pre vydanie kontumačného rozsudku, že žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť vážnymi okolnosťami, potrebné vykladať tak, že pokiaľ ide o dôvody ospravedlnenia, nemá ísť o akékoľvek tvrdenia o ľubovoľných prípadne banálnych dôvodoch osobnej neúčasti na súdom nariadenom pojednávaní, ale má ísť o ospravedlnenie z dôvodu reálne brániacemu účasti na pojednávaní účastníkovi na strane žalovaného alebo (za určitých už vyššie vymedzených okolností) jeho právneho zástupcu. Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní nemôže byť považované za prostriedok obštrukcie, pokiaľ nie je zároveň dôvodom na odročenie pojednávania. 58. Neurčitosť použitých výrazových prostriedkov vytvára v oblasti aplikácie práva priestor pre sudcovskú tvorbu práva a kladie zvýšené nároky na odôvodnenie rozhodnutia, ktoré musí byť ekvivalentné povinnosti výkladu právnej normy ústavne konformným spôsobom ako jedného z predpokladov práva na spravodlivé súdne konanie. 59. Podanie právneho zástupcu žalovaného doručené súdu prvej inštancie dňa 18.10.2023 opísané v bode 48 odôvodnenia tohto rozhodnutia možno s prihliadnutím kontextu jeho uskutočnenia, aj keď to v jeho obsahu nie je explicitne uvedené vyhodnotiť ako ospravedlnenie neúčasti žalovaného na predmetnom pojednávaní. Právny zástupca žalovaného v ňom uvádza dôvody, ktoré mali nastať priamo u žalovaného a ktoré žalovanému bránili v účasti na súdom vytýčenom pojednávaní. Predmetné podanie sa však netýka žiadosti o odročenie tohto pojednávania, ale len ospravedlnenia neúčasti žalovaného a zároveň právneho zástupcu žalovaného, ktorý sa na tomto pojednávaní nemal zúčastniť bez bližšieho vysvetlenia dôvodu svojej neúčasti. Z obsahu predmetného podania však nie je možné ho ani s prihliadnutím na šírku výkladu jeho obsahu logicky a jednoznačne identifikovať a označiť ako žiadosť o odročenie nariadeného pojednávania, bez meritórneho prejednania sporu, ale len ako ospravedlnenie neúčasti žalovaného a jeho právneho zástupcu na tomto pojednávaní. 60. Právny zástupca žalovaného neprítomnosť žalovaného na nariadenom pojedna´vani´ ospravedlnil z do^vodu práceneschopnosti žalovaného. K svojej neprítomnosti na pojednávaní uviedol, že sa na pojednávaní mal zúčastniť len samotný žalovaný bez účasti právneho zástupcu. Z obsahu plnomocenstva udeleného dňa 25.11.2022 na zastupovanie žalovaného v predmetnom spore však žiadne obmedzenie z hľadiska účasti na súdom nariadených pojednávaniach v spore pre právneho zástupcu žalovaného nevyplýva. 61. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný, resp. jeho právny zástupca nepredložil o svojich tvrdeniach (PN žalovaného) žiadne dôkazy. Takýmto dôkazom by bola napríklad listina potvrdzujúca práceneschopnosť žalovaného, resp. účasť na akútnom vyšetrení u lekára z dôvodu akútneho zhoršenia zdravotného stavu žalovaného a zároveň dohoda žalovaného s jeho právnym zástupcom (advokát) o tom, že napriek riadne udeleného plnomocenstvu právnemu zástupcovi žalovaného na jeho zastupovanie v predmetnom spore, právny zástupca sa nezúčastní predmetného nariadeného termínu pojednávania v spore a ani nezabezpečí za seba náhradu, napr. svojím koncipientom, príp. iným advokátom. Keďže žalovaný súdu prvej inštancie takéto alebo obdobné dôkazy nepredložil, je treba prijať záver, že neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Odvolací súd z týchto dôvodov tvrdenia žalovaného nemohol považovať za opodstatnené a nemohol akceptovať ani ospravedlnenie jeho ako aj jeho právneho zástupcu neúčasti na predmetnom pojednávaní. Odvolací súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno je povinná uniesť tá osoba, ktorá v konaní prišla s určitým tvrdením. Ak táto
osoba nepreukáže svoje tvrdenia dôveryhodným spôsobom, súd nie je povinný domýšľať dôvody, ktoré potvrdzujú účastníkom tvrdené, avšak na základe dôkazov nepreukázané skutočnosti. 62. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (č. 6 ods. 1 CSP). Povaha prejednávanej veci nevyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. 63. Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že predmetné podanie právneho zástupcu žalovaného bolo doručené emailom súdu prvej inštancie v deň konania pojednávania v čase po jeho reálnom skončení (o 11.21 hod.). Právny zástupca žalovaného, ako advokát, poznajúc systém práce na súdoch a skutočnosť, že v pojednávací deň trávi asistentka samosudcu v pojednávacej miestnosti, má rozumne predpokladať, že sa v ten deň so zaslanou e-mailovou správou asistentka nemusí oboznámiť. Tým, že nepodnikol adekvátne kroky, sám zavinil, že sa uvedená správa nedostala k samosudcovi včas. Zároveň z podania právneho zástupcu žalovaného nie je možné hodnoverne zistiť, odkedy mala nastať práceneschopnosť žalovaného, či už trvala skôr, alebo až odo dňa nariadeného pojednávania a ani to, kedy žalovaný bol na lekárskom vyšetrení (v čase pred termínom konania nariadeného pojednávania alebo až po jeho skončení) a ani to, kedy túto skutočnosť právnemu zástupcovi dal vedieť a tento mohol o tejto skutočnosti informovať konajúci súd. 64. Uvedená skutočnosť však nemení nič na tom, že sa žalovaný a ani jeho zvolený právny zástupca nedostavil na predmetné nariadené pojednávanie bez ospravedlnenia vážnymi okolnosťami a pokiaľ ide o samotný e-mail doručený súdu prvej inštancie dňa 18.10.2023 o 11.21 hod., tento nemôže byť považovaný ani za podaný včas a nemožno ho ani vyhodnotiť ako žiadosť o odročenie pojednávania. 65. K ďalšej v odvolaní žalovaného uvedenej argumentácii týkajúcej sa nesplnenia zákonných podmienok pre vydanie kontumačného rozsudku žalovaného z dôvodu preukázateľnej aktivity žalovaného v spore odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uskutočnil dva úkony v spore, a to 1/ podanie odporu voči platobnému rozkazu, ktorým bol zaviazaný uhradiť žalobcovi ním uplatnenú pohľadávku (istinu, príslušenstvo a trovy konania) a 2/ písomné vyjadrenie zo dňa 22.03.2023 ako reakciu na vyjadrenie žalobcu k podanému odporu, obsahujúce mimo iných skutočností aj návrh na dokazovanie výsluchom svedkov. Odvolací súd poukazuje na to, že celý spor na súde prvej inštancie začal dňa 30.01.2023, kedy bol spor postúpený Okresným súdom Banská Bystrica, a to po vydaní platobného rozkazu zo dňa 15.11.2022 a podaní odporu žalovaným voči nemu. Odvolací súd uvádza, že konajúci súd má povinnosť individuálne v každom spore posudzovať splnenie zákonných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Treba prihliadať a vyhodnotiť celkovú dĺžku súdneho konania, skúmať, či bolo v konaní vykonané dokazovanie a v akom rozsahu a tiež dôvod neúčasti žalovaného na nariadenom pojednávaní. Iba samotná skutočnosť, že boli v spore formálne naplnené zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, nedáva súdu zákonite povinnosť rozhodnúť spor takouto formou, ale súd musí skúmať splnenie zákonných podmienok v každom spore individuálne tak, aby rozhodnutie formou kontumačného rozsudku bolo v súlade s účelom tohto inštitútu. V danom spore sa súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu neodchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe súdov slovenskej republiky. Nie je možné konštatovať, že by žalovaný bol v spore pasívny, avšak v spore neprebehlo žiadne dokazovanie (oboznamovanie s listinnými dôkazmi, výsluchy strán sporu, navrhovaných svedkov), spor netrval dlhšiu dobu (na konajúci súd prvej inštancie bol upomínacím súdom postúpený 30.01.2023), v spore bolo nariadené prvé pojednávanie, ktorého sa žalovaný, resp. jeho právny zástupca nezúčastnili, svoju neprítomnosť neospravedlnili včas, uvádzaný dôvod neprítomnosti nijako ani dodatočne nepreukázali a zároveň ani nepožiadali o odročenie tohto pojednávania. Potom možno jednoznačne uzatvoriť, že nebol na strane súdu prvej inštancie žiadny zákonný dôvod nerozhodnúť tento spor rozsudkom pre zmeškanie žalovaného tak, ako to aj uskutočnil. 66. Záverom odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri posúdení sporu nevybočil z medzí spravodlivého súdneho procesu. Procesné práva žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie nepovažoval za porušené, pričom žalovaný tým, že nedôsledne uplatňoval svoje procesné práva, sám zapríčinil svoj neúspech v konaní v podobe kontumačnej straty sporu. Odvolací súd zdôrazňuje, že benevolencia k procesným povinnostiam žalovaného by mu priznávala viac práv, ako by mu vzhľadom
na okolnosti prípadu patrilo a zároveň by viedla k porušeniu rovnosti účastníkov konania v neprospech žalobcu a v rozpore so základným princípom formulovaným v čl. 6 CSP. 67. Na základe vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k za´veru, zˇe odvolanie zˇalovaného nebolo do^vodne´ a su´d prvej insˇtancie napadnuty´m rozsudkom rozhodol spra´vne, nakolˇko boli splnene´ vsˇetky za´konne´ podmienky na vydanie napadnute´ho kontumacˇne´ho rozsudku. Preto podané odvolanie odmietol v zmysle § 387 ods. 1 CSP. 68. O trova´ch odvolacieho konania rozhodol odvolaci´ su´d podlˇa § 396 ods. 1 CSP v spojeni´ s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, zˇe zˇalobcovi u´spesˇne´mu v odvolacom konani´ priznal na´rok na na´hradu trov odvolacieho konania v plnej vy´sˇke s ty´m, zˇe v súlade s § 262 ods. 2 CSP o vy´sˇke tejto na´hrady rozhodne su´d prvej insˇtancie po pra´voplatnosti tohto rozsudku samostatny´m uzneseni ´m, ktore´ vyda´ su´dny u´radni´k. 69. Toto rozhodnutie bolo prijate´ sena´tom Krajske´ho su´du v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druha´ CSP v spojeni´ s § 3 ods. 9 za´kona cˇ. 757/2004 Z. z. o su´doch a o zmene a doplneni ´ niektory´ch za´konov v zneni´ neskorsˇi´ch predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).