Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Cob/77/2024 6122466366 23. 05. 2024 JUDr. Marta Barková ECLI:SK:KSBA:2024:6122466366.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobkyne: Ing. E. K., bytom R. XXXX/XX, XXX XX C., narodená XX.XX.XXXX, právne zastúpená: ALMOND LEGAL s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 47 248 653, proti žalovanému: Mgr. Q. O., bytom E. XXXX/XX, XXX XX C., narodený XX.XX.XXXX, o zaplatenie 85 000 eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. B4-10Cb/4/2023 - 125 zo dňa 22.02.2024, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. B4-10Cb/4/2023 - 125 zo dňa 22.02.2024 v napadnutom výroku I. a v súvisiacom výroku II. o nároku na náhradu trov konania p o tvrdzuje. II. Súd žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III (ďalej len ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č.k. B4-10Cb/4/2023 - 125 zo dňa 22.02.2024 (ďalej len ako „napadnuté uznesenie“) návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol (výrok I.) a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). 2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 343 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“), § 344 CSP, § 328 ods. 1 CSP a § 151d ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Občiansky zákonník“). 3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 29.01.2024 žalobkyňa podala do konania vedeného na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn.: B4-10Cb/4/2023 návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd zriadil záložné právo na: - nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného nachádzajúcej sa v katastrálnom území E. N., okres Bratislava IV, obec Bratislava - Karlova Ves, zapísanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, a to na byt č. XX, ktorý sa nachádza na 2. poschodí bytového domu so súp. č. XXXX na E. ul. č. XX v C., postaveného na pozemkoch parcelách registra „C“ parc. č. XXXX/XXX, parc. č. XXXX/XXX, parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX a prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 10306/591115 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na príslušenstve, - spoluvlastnícky podiel žalovaného vo veľkosti 10306/591115 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území E. N., okres Bratislava IV, obec Bratislava - Karlova Ves, zapísaných v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, a to na pozemkoch - parcelách registra „C“ parc. č. XXXX/ XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 262 m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 270 m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 264 m2, parc. č. XXXX/
XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 971 m2 a parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 122 m2, - spoluvlastnícky podiel žalovaného vo veľkosti 10306/629013 na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území E. N., okres Bratislava IV, obec Bratislava - Karlova Ves, zapísanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, a to na pozemku parcely reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX - ostatná plocha o výmere 1860 m2 (ďalej všetky spolu tiež len ako „nehnuteľnosti“) a na - právo žalovaného na vyplatenie finančných prostriedkov vedených na bankovom účte žalovaného č. K XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom v R. C. a. s. do výšky 475 000 eur, ktoré sú pohľadávkou žalovaného voči Tatra banka, a. s., a to všetko v prospech žalobkyne na zabezpečenie jej peňažnej pohľadávky voči žalovanému vo výške 475 000 eur spolu, s úrokom z omeškania vyčísleným pevnou sumou vo výške 50 957,93 eura a s úrokom z omeškania v sadzbe 12 % ročne zo sumy 475 000 eur odo dňa 24.02.2023 do zaplatenia, úrokom z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo sumy 98 000 eur odo dňa 01.01.2022 do zaplatenia, náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80 eur a peňažnej pohľadávky na trovách súdnych konaní a na trovách právneho zastúpenia. Návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že ako prevodca uzavrela so žalovaným ako s nadobúdateľom dňa 18.12.2020 zmluvu o prevode obchodného podielu (ďalej len ako „zmluva o prevode obchodného podielu“), ktorej predmetom bol prevod obchodného podielu o veľkosti 50 % v obchodnej spoločnosti LEON BA, s. r. o., so sídlom Grösslingova 50, 811 09 Bratislava, IČO: 53 066 669 (ďalej len ako „LEON BA“), a to za odplatu vo výške 490 000 eur (ďalej len ako „odplata“). Spoločnosť LEON BA bola prevádzkovateľom rodinného centra LEON na ulici Zuzany Chalupovej 5 v Bratislave (ďalej len ako „LEON centrum“). Konateľom spoločnosti LEON BA je žalovaný. V odplate za prevod obchodného podielu žalobkyne v spoločnosti LEON BA bola zohľadnená finančná investícia žalovanej do kúpy podielu v tejto spoločnosti a do následnej prevádzky LEON centra v čase pôsobenia žalobkyne v tejto spoločnosti. V súčasnosti je prevádzkovateľom LEON centra spoločnosť LEON JUMP s. r. o. so sídlom Grősslingova 50, 811 09 Bratislava, IČO: 54 50 509 (ďalej len ako „LEON JUMP“), ktorej jediným spoločníkom je spoločnosť RED40 s.r.o. so sídlom Kresánkova 13, 841 05 Bratislava, IČO: 50 917 048 (ďalej len ako „RED40“). Konateľom spoločnosti LEON JUMP je žalovaný. Spoločnosť RED40 má dvoch spoločníkov, z ktorých väčšinovým spoločníkom je žalovaný a žalovaný je zároveň jediným konateľom spoločnosti RED40. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný sa v čl. III ods. 2 zmluvy o prevode obchodného podielu zaviazal zaplatiť žalobkyni odplatu za prevedený obchodný podiel v piatich rovnomerných splátkach, pričom celá odplata mala byť uhradená najneskôr do 31.12.2025. Prvá splátka odplaty vo výške 98 000 eur bola splatná dňa 31.12.2021; žalovaný v lehote splatnosti neuhradil žalobkyni ani len časť dlžnej sumy, preto sa v súlade s čl. III ods. 5 zmluvy o prevode obchodného podielu stala splatnou celá odplata ku dňu 01.01.2022. Žalovaný následne postupnými splátkami v priebehu roka 2022 uhradil žalobkyni časť dlžnej sumy vo výške 13 000 eur. Keďže žalovaný napriek opakovaným urgenciám žalobkyne dlžnú sumu ďalej neuhrádzal, návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 15.11.2022 sa domáhala zaplatenia časti dlžnej sumy vo výške 85 000 eur s príslušenstvom. Pre vysvetlenie uviedla, že sa týmto návrhom domáhala len zaplatenia sumy vo výške 85 000 eur s príslušenstvom, napriek tomu, že s účinnosťou od 01.01.2022 sa stala splatnou celá dlžná odplata za prevod obchodného podielu, a to z toho dôvodu, že naďalej rokovala so žalovaným o dobrovoľnej úhrade dlhu a novom splátkovom kalendári. Okresný súd Banská Bystrica dňa 30.11.2022 vydal platobný rozkaz sp. zn. 40Up/1551/2022, proti ktorému podal žalovaný odpor. V súčasnosti je zaplatenie uvedenej pohľadávky predmetom súdneho konania vo veci samej vedeného na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B4-10Cb/4/2023. Následne sa žalobkyňa ďalším návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 23.01.2023 domáhala zaplatenia ďalšej časti dlžnej sumy vo výške 98 000 eur s príslušenstvom. Okresný súd Banská Bystrica dňa 30.01.2023 vydal platobný rozkaz sp. zn. 36Up/185/2023, proti ktorému podal žalovaný odpor. V súčasnosti je v tejto veci vedené konanie na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B4-23C/21/2023. Žalobkyňa uviedla, že v čase, kedy ešte mala prístup k informáciám o pohyboch na bankovom účte spoločnosti LEON BA (a zároveň v čase, kedy táto spoločnosť ešte prevádzkovala LEON centrum) zistila, že žalovaný si všetky finančné prostriedky pripisované na účet tejto spoločnosti okamžite preposiela na svoj súkromný bankový účet. Poukázala na to, že žalovaný ju opakovane ubezpečoval, že dlžnú odplatu za obchodný podiel uhradí, pričom toto svoje tvrdenie podporoval najmä argumentáciou, že LEON centru sa začína opäť podnikateľsky dariť. Právna zástupkyňa žalobkyne pripravila niekoľko verzií nových splátkových kalendárov, ktoré žalovaný prisľúbil spísať vo forme notárskej zápisnice, ale dohodnuté termíny vždy na
poslednú chvíľu zrušil a okrem postupne uhradenej sumy vo výške 15 000 eur jej žiadne ďalšie splátky neuhradil. V mesiaci január 2024 právna zástupkyňa žalobkyne zistila, že LEON centrum je v súčasnosti ponúknuté na predaj prostredníctvom internetovej stránky bazos.sk. Podľa verejne dostupných informácií má v súčasnosti spoločnosť LEON BA záporné vlastné imanie vo výške -81 536 eur, dlh na zdravotnom poistení vo výške 10 191,13 eura, dlh na preddavku poistného voči Union poisťovni vo výške 835,85 eura, dlh na sociálnom poistení vo výške 112 379,17 eura a dlh voči finančnej správe vo výške 91 203,46 eura (t. j. celkom dlh vo výške 214 609,61 eura). Rovnako aj spoločnosť RED40 má podľa verejne dostupných informácií dlh na zdravotnom poistení vo výške 1 595,45 eura, dlh na preddavku poistného voči Union poisťovni vo výške 1 352,20 eura a dlh na sociálnom poistení vo výške 25 749,39 eura (t. j. celkom dlh vo výške 28 697,04 eura). Vzhľadom na uvedené skutočnosti a správanie žalovaného mala žalobkyňa obavu, že prípadná exekúcia jej pohľadávky, ktorú si uplatňuje v súdnom konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B4-10Cb/4/2023 a na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B4-23C/21/2023 bude ohrozená. Uviedla, že žalovaný je v čase návrhu výlučným vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v petite návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a zároveň podľa jej informácií dostupných z času jej pôsobenia v spoločnosti LEON BA, majiteľom bankového účtu vedeného v R. C. a.s. a to pod č. P.: K XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Zdôraznila, že žalovaný ju opakovane zavádza ohľadne svojej ochoty plniť dlh dobrovoľne. Mala za to, že tak existuje dôvodná obava, že exekúcia jej pohľadávky bude ohrozená, keďže v súčasnosti žalovaný svoj dlh neplní ani čiastočne; LEON centrum, ktoré žalovaný prostredníctvom svojich obchodných spoločností prevádzkuje a o ktorom tvrdí, že prinesie zisk (z ktorého uspokojí pohľadávku žalobkyne) je v súčasnosti na predaj; spoločnosti, v ktorých je žalovaný spoločníkom a konateľom majú dlhy na verejných dávkach, pričom sa obávala, že ani do budúcna nedôjde k zlepšeniu finančnej situácie žalovaného. Cieľom navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia tak bolo zabezpečenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Žalobkyňa mala za to, že uvedené skutočnosti osvedčujú nielen jej nárok, ale aj reálnu hrozbu, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená. Vo vzťahu k navrhovanému zabezpečovaciemu opatreniu mala za to, že bude zachovaná zásada primeranosti zásahu do majetkových pomerov žalovaného a z hľadiska rozsahu zabezpečenia nevznikne zjavný nepomer vzhľadom na výšku pohľadávky a charakter nehnuteľností. Žalobkyňa sa návrhom domáhala aj zriadenia záložného práva na pohľadávky z bankového účtu žalovaného - právo na vyplatenie peňažných prostriedkov žalovaného vedených na bankovom účte žalovaného. Vzhľadom k tomu, že pohľadávka je prevoditeľná, je zrejmé, že sudcovské záložné právo možno zriadiť aj na takúto pohľadávku, t. j. ide o spôsobilý predmet záložného práva a zároveň na uvedenom bankovom účte žalovaný sústredí aj finančné prostriedky, ktoré mali byť určené na úhradu pohľadávky žalobkyne, a to finančné prostriedky pochádzajúce z prevádzky LEON centra. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala dôvodnosť návrhu, existenciu potrebnej bezodkladnej úpravy pomerov alebo existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Zdôraznil, že existencia pohľadávky a prípadné omeškanie s jej zaplatením samo o sebe nepredstavuje dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobkyňa návrh odôvodnila tým, že obchodné spoločnosti, v ktorých figuruje žalovaný ako konateľ či spoločník vykazujú podľa verejne dostupných zdrojov nie pozitívne ekonomické výsledky, prípadne majú odvodové nedoplatky. Súdu prvej inštancie nebolo zrejmé, ako majú tieto skutočnosti odôvodňovať vydanie zabezpečovacieho opatrenia proti žalovanému. Mal za to, že ani z obsahu spisu vo veci samej o zaplatenie 85 000 eur, ani z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevyplýva jediná skutočnosť preukazujúca ohrozenie prípadného výkonu exekúcie na vymoženie žalovanej sumy. Žalovaný vo veci samej nepopieral, že zmluvu o prevode obchodného podielu uzatvoril, odpor voči vydanému platobnému rozkazu riadne odôvodnil. Žalobkyňa neuviedla jedinú skutočnosť, ktorá by vydanie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnila, či už by išlo o zbavovanie sa majetku žalovaného, prípadne iné skutočnosti odôvodňujúce vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Zdôraznil, že tvrdené skutočnosti ohľadom spoločností žalovaného v žiadnom prípade vydanie požadovaného zabezpečovacieho opatrenia neodôvodňujú.
Ohľadom navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia - zriadenia záložného práva na vyplatenie finančných prostriedkov vedených na bankovom účte odporcu do výšky 475 000 eur, ktoré sú pohľadávkou žalovaného voči R. C. a.s., súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa nepreukázala v návrhu na vydanie opatrenia ani len to, že konkretizovaný účet je účtom žalovaného. Ďalej uviedol, že žalobkyňou opísaná skutočnosť, že LEON centrum je na predaj, taktiež neznamená a nepreukazuje ohrozenie prípadnej exekúcie. Centrum ani podľa návrhu nebolo vlastníctvom spoločnosti LEON BA, táto spoločnosť bola prevádzkovateľom tohto centra. Ak sa majiteľ rozhodol predať toto centrum, uvedené rozhodnutie nemôže znamenať ohrozenie výkonu exekúcie voči žalovanému. S poukazom na uvedené, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a návrh zamietol, nakoľko žalobkyňa neosvedčila a nepreukázala dôvodnú obavu, že v prípade úspechu v konaní by bola exekúcia ohrozená. O nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. 4. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu výroku I. podala žalobkyňa dňa 19.03.2024 včas odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, nakoľko mala za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznila, že žalovaný mal v úmysle svoj záväzok na zaplatenie odplaty za prevod obchodného podielu žalobkyni uhradiť z príjmov plynúcich z prevádzky LEON centra. Z e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu tiež vyplynulo, že žalovaný nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by mohol poskytnúť na zabezpečenie jej pohľadávky. LEON centrum bolo jediným zdrojom príjmov žalovaného, pričom žalovaný plánuje jeho predaj. Žalovaný nepopieral jej pohľadávku a opakovane ju ubezpečoval, že svoj dlh uhradí z príjmov prevádzky LEON centra, a teda žalovaný sa ponukou na predaj tohto centra zbavuje svojho jediného príjmu. Mala za to, že údaje o dlhoch spoločností LEON BA a RED40, prostredníctvom ktorých žalovaný vykonával, resp. vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, tiež preukazujú nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného. Žalovaný jej neuhradil žiadnu ďalšiu časť odplaty za prevod obchodného podielu, nevykonal žiaden úkon a neprejavil žiadnu skutočnú snahu urovnať sa, a to napriek početným ústupkom a ponukám na zníženie splátok. Žalobkyňa ďalej zdôraznila, že žalovaný v podanom odpore uviedol nepravdivé tvrdenia a odôvodnenie odporu nepreukazuje dobrú vôľu žalovaného, ani jeho snahu o uspokojenie jej nároku. Poukázala na to, že sms správou od R. C. a.s. preukazovala zaslanie všetkých súm z bankového účtu spoločnosti U. na účet žalovaného. Žalobkyňa mala za to, že dostatočne a viacerými dôkazmi preukázala potrebu úpravy pomerov strán a obavu zo zmarenia exekúcie jej pohľadávky a požiadavku súdu prvej inštancie na predloženie dôkazov preukazujúcich zbavovanie sa majetku žalovaným považovala za jej neúmerné zaťažovanie dôkaznou povinnosťou nad rámec zákonnej úpravy. Taktiež namietala, že napadnuté uznesenie je nepresvedčivé, nesprávne a neobsahuje relevantné vyhodnotenie ňou predložených dôkazov. Žalobkyňa navrhovala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovie a prizná jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 5. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrením zo dňa 07.05.2024 vyjadril žalovaný a uviedol, že nie je daný žiaden dôvod na zmenu napadnutého uznesenia. Žalovaný označil za zarážajúce a znepokojivé, že žalobkyňa ako dôkaz predložila súdu doklad o pohybe na bankovom účte spoločnosti LEON BA zo dňa 09.11.2022, nakoľko postavenie žalobkyne ako spoločníka v spoločnosti LEON BA, ako aj jej postavenie konateľa v tejto spoločnosti zanikli v decembri 2020. Mal za to, že žalobkyňa nemôže mať oprávnený prístup k údajom o pohyboch na bankových účtoch spoločnosti LEON BA ani oprávnenie s takýmito údajmi nakladať alebo ich rozširovať. Poukázal na to, že bežný účet občana slúži na zabezpečovanie jeho bežných platieb v súkromnom styku, vrátane trvalých príkazov a inkasa za nájomné, dodávku vody a elektriny, poplatkov za odvoz odpadu, platenia školného, stravného a mimoškolských aktivít detí, splátok hypotéky a podobne, a teda zmyslom zabezpečovacieho opatrenia nemôže byť také obmedzenie strany sporu, ktoré de facto zastaví jeho bežný život, a to pred rozhodnutím v samotnom spore vo veci samej. 6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP), dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.
7. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 13. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 14. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 17. Zabezpečovacie opatrenie je inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda žalobca musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. 18. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd teda na návrh môže zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. 19. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku, žalobca musí osvedčiť i to, že bez nariadenia opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty
jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo/144/97). 20. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia musí súd vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových práv dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje záložné právo. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. 21. Zo zákonnej formulácie ustanovenia § 343 ods. 1 CSP možno substancovať základné predpoklady nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktoré musia byť naplnené kumulatívne: a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na spôsobilý predmet záložného práva, ktorým budú veci, práva a iné majetkové hodnoty, b) zriadením záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, c) existencia obavy z budúceho marenia exekúcie. 22. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa žalobkyňa domáhala zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v petite návrhu, ktorá sú vo vlastníctve žalovaného a k pohľadávke žalovaného na vyplatenie finančných prostriedkov vedených na bankovom účte žalovaného do výšky 475 000 eur. 23. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 18.12.2020 uzavreli žalobkyňa v právnom postavení prevádzajúceho a žalovaný v právnom postavení nadobúdateľa zmluvu o prevode obchodného podielu, predmetom ktorej bol prevod obchodného podielu žalobkyne o veľkosti 50 %, ktorý zodpovedá peňažnému vkladu do základného imania spoločnosti vo výške 2 500 eur v spoločnosti LEON BA na žalovaného, ktorý obchodný podiel nadobudne do svojho vlastníctva (čl. I body 1 a 2 a čl. II body 1 a 2 zmluvy). V čl. III zmluvy si žalobkyňa a žalovaný dohodli odplatu vo výške 490 000 eur a spôsob a zabezpečenie jej úhrady v piatich splátkach s tým, že v prípade omeškania s niektorou z platieb sa odplata stáva splatná v celom rozsahu k prvému dňu omeškania. Listom zo dňa 30.09.2022 žalobkyňa žalovaného vyzvala na zaplatenie zostávajúcej časti prvej splátky odplaty za prevod obchodného podielu v sume 88 000 eur s príslušenstvom, a to najneskôr do 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Odvolací súd mal osvedčené, že žalovaný je konateľom v spoločnostiach LEON BA, LEON JUMP a RED40, v spoločnosti LEON BA je zapísaný ako jediný spoločník a v spoločnosti RED40 ako jeden z dvoch spoločníkov. Z inzertnej ponuky zverejnenej na portáli bazoš.sk vyplynulo, že prevádzka detského centra LEON hľadá investora. Z emailovej komunikácie medzi žalovaným a právnou zástupkyňou žalobkyne vyplynulo, že žalovaný počas roka 2023 viackrát deklaroval a menil záujem o postupné vysporiadanie záväzku z dôvodu finančných problémov. Odvolací súd mal osvedčené, že spoločnosti LEON BA a RED40 vykazujú negatívne ekonomické výsledky a majú odvodové nedoplatky. 24. Odvolací súd mal na účely rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčený právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným na základe zmluvy o prevode obchodného podielu, z ktorej nároky budú predmetom prieskumu súdu v rámci dokazovania vo veci samej. 25. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody žalobkyne sú dôvodné. 26. K odvolacej námietke žalobkyne, že v návrhu osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán a obavu zo zmarenia exekúcie, odvolací súd uvádza, že po posúdení návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj žalobkyňou predložených listinných dôkazov, v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila také konanie žalovaného, z ktorého by vyplývalo, že jej pohľadávka v prípade jej judikovania bude nevymožiteľná a je daná obava z budúceho marenia exekúcie. Vo vzťahu k pohľadávke žalobkyne odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že samotná existencia dlhu nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že nebolo osvedčené také konanie žalovaného ako fyzickej osoby, odôvodňujúce záver o tom, že by prípadný výkon rozhodnutia vo veci samej bol ohrozený a poukazuje na to, že samotná skutočnosť, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade splatných záväzkov voči žalobkyni, bez ďalšieho neosvedčuje také konanie žalovaného, ktoré
odôvodňuje obavu zo zmarenia exekúcie v prípade, že pohľadávka žalobkyne jej bude voči žalovanému právoplatne priznaná v súdnom konaní. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žalobkyňa ani v návrhu netvrdila, ani neosvedčila konanie priamo žalovaného, ktoré by spočívalo v jeho konkrétnych právnych alebo faktických krokoch zbavovať sa majetku v jeho vlastníctve alebo osvedčovalo jeho úmysel zmariť uspokojenie jej pohľadávky. Konkrétne konanie žalovaného ako dlžníka žalobkyne odôvodňujúce prípadný záver o úmysle žalovaného zmariť alebo sťažiť uspokojenie prípadnej judikovanej pohľadávky žalobkyne nebolo nijako osvedčené. Zároveň odvolací súd konštatuje, že na účely posudzovania dôvodnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné a nevyhnutné posudzovať hrozbu zmarenia exekúcie, ktorá existuje alebo bezprostredne hrozí, a teda vyplýva z aktuálneho konania dlžníka. Odvolací súd tiež uvádza, že v konaní nebolo osvedčené ani to, že by sa žalovaný zbavoval svojho majetku, resp. že by vykonával také úkony, ktoré by znižovali hodnotu jeho majetku, za účelom zmariť prípadné uspokojenie žalobkyne. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa neosvedčila objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi samotného žalovaného, v dôsledku ktorých dochádza ku kvantitatívnym alebo kvalitatívnym zmenám majetku žalovaného, alebo z ktorých vyplýva reálny úmysel žalovaného zmariť alebo sťažiť vymoženie jej pohľadávky. Odvolací súd mal za to, že záver o ohrození budúcej možnej exekúcie pohľadávky žalobkyne voči žalovanému nemožno vyvodzovať z konania, úkonov a finančnej situácie tretích osôb, teda právnických osôb, v ktorých síce žalovaný pôsobí ako spoločník alebo konateľ, avšak jedná sa o majetok osôb odlišných od žalovaného. Žalovaný ako fyzická osoba je osobou odlišnou od spoločnosti LEON BA, resp. spoločností LEON JUMP a RED40 a nárok žalobkyne voči žalovanému nie je nárokom voči uvedeným spoločnostiam. Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalobkyne preto považuje za nedôvodnú. 27. K odvolacej námietke žalobkyne, že v návrhu osvedčila, že žalovaný mal úmysel svoj záväzok voči nej zaplatiť z príjmov plynúcich z LEON centra, ktoré je ponúkané na predaj, odvolací súd uvádza, že ani táto tvrdená okolnosť neosvedčuje dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanému, teda skutočnosť hrozby takých úkonov zo strany žalovaného, z ktorých by vyplynulo ohrozenie prípadnej budúcej exekúcie. Žalobkyňa zároveň neosvedčila ani netvrdila, že by sám žalovaný bol vlastníkom alebo prevádzkovateľom LEON centra. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa v návrhu netvrdila, že by v prípade predaja LEON centra jeho prevádzku prevzal nový investor bez primeraného protiplnenia. Žalobkyňou tvrdené obchodné zámery s LEON centrom tak neosvedčujú reálnu hrozbu alebo úmysel žalovaného nakladať so svojím vlastným majetkom tak, aby ukrátil žalobkyňu. V prípade posudzovania dôvodnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia síce žalobkyňa nemusí dôsledne preukazovať úmysel žalovaného, avšak v danom prípade neosvedčila také konanie samotného žalovaného, ktoré by v danej situácii odôvodňovalo nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalobkyne preto považuje za nedôvodnú. 28. Z návrhu ani priložených listinných dôkazov nemal odvolací súd za dostatočne osvedčené základné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Na základe uvedeného, sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedostatočnom osvedčení dôvodnej obavy, že v prípade úspechu žalobkyne v konaní, bude exekúcia voči žalovanému ohrozená. 29. Záverom odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16.11.2011, sp. zn. 6Cdo 145/2011). 30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379 CSP a § 380 CSP) dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 31. Odvolací súd zároveň ako závislý výrok preskúmal aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania (výrok II.) a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 255 CSP vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v prvoinštančnom konaní o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia v plnom rozsahu úspešný, avšak mu žiadne trovy prvoinštančného konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevznikli, preto súd prvej inštancie žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. 32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania o zabezpečovacom opatrení nepriznal, nakoľko ten mal síce v odvolacom konaní plný úspech, avšak v priebehu odvolacieho konania si žiadne trovy konania neuplatnil, ani mu zo súdneho spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú. 33. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).