Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/145/2024 6123230745 28. 11. 2024 JUDr. Marta Šašinková ECLI:SK:KSBA:2024:6123230745.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ley Gubovej v právnej veci žalobcu GREEN LAND, s.r.o., Dubnická 6, 851 01 Bratislava, IČO: 36 539 007, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Viera Kuruczová, s.r.o., Vajnorská 32A, 831 04 Bratislava, IČO: 51 265 656, proti žalovanému IMMOFIN GROUP a.s., Kupeckého 5, 821 08 Bratislava, IČO: 35 951 869, o zaplatenie 36.588,02 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-26Cb/64/2023-98 to dňa 29.2.2024, jednohlasne takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-26Cb/64/2023-98 zo dňa 29. 2. 2024 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 36.588,02 Eur spolu s úrokom s omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6 000,00 Eur od 28.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 6 000,00 Eur od 17.8.2022 do zaplatenia, zo sumy 6 000,00 Eur od 23.9.2022 do zaplatenia, zo sumy 6 000,00 Eur od 19.10.2022 do zaplatenia, zo sumy 6 000,00 Eur od 22.11.2022 do zaplatenia ,zo sumy 6 000,00 Eur od 21.12.2022 do zaplatenia, zo sumy 588,02 Eur od 1.2.2023 do zaplatenia, spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 36.588,02 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom neuhradenia faktúr č. 30220002, č. 30220003, č. 30220004, č. 30220006 , č. 30220007, č. 30220009 a č. 30230001 vystavených za prenájom časti pozemkov vo vlastníctve žalobcu a nedoplatku za elektrinu za obdobie 07-12/2022. Žalovaný sa na pojednávanie, ktorého termín bol ustanovený na deň 29.2.2024, nedostavil, hoci predvolanie na pojednávanie obsahujúce poučenie o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie mu boli doručené do elektronickej schránky v súlade s § 32 ods. 5 písm. b) zákona č. 305/2013 Z.z. dňa 19.11.2023. Svoju neprítomnosť na pojednávaní žalovaný neospravedlnil. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 29.2.2024 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podanej žaloby a žiada, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 36.588,02 EUR spolu s príslušenstvom a o nároku žalobcu rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. 3. Súd prvej inštancie mal v danom prípade za to, že boli splnené všetky kumulatívne podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 C.s.p., preto žalobe žalobcu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny spolu so zákonným úrokom z omeškania a paušálnou
náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. 4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. § 356 písm. b) C.s.p., ktorý má za to, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie úplne abstrahoval od okolností prejednávanej veci, čím zaťažil rozsudok zásadnou vadou. Súd nevzal vôbec v úvahu, že súdne konanie už dlhšiu dobu trvalo a žalovaný nebol v konaní nečinný, ale sa aktívne voči nárokom žalobcu bránil. Rovnako tak súd prvej inštancie vo svojom rozhodovaní nezohľadnil ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej nemožno ust. § 274 C.s.p. vykladať formalistický, ale je potrebné vždy posudzovať aj okolnosti prejedávanej veci. Rozsudok je preto zaťažený aj podstatným odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe súdov, pričom tento odklon súd prvej inštancie nijako neodôvodnil. Z tohto dôvodu má žalovaný za to, že rozsudok okrem iného porušuje právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie, právo na prístup k súdu vrátane možnosti podania riadneho opravného prostriedku (odvolania vo veci samej) a je v konečnom dôsledku arbitrárny. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 29.9.2022, sp. zn. 2Cdo/10/2021, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 4.6.2019, sp. zn. I. ÚS 233/2019. Žalovaný má za to, že zo strany súdu došlo k príliš formalistickému výkladu ustanovenia § 274 C.s.p., pričom súd neprihliadol predovšetkým na doterajšiu procesnú aktivitu žalovaného, ktorý sa v doterajšom priebehu konania aktívne bránil, podal odpor voči platobnému rozkazu ako aj ďalej reagoval na prostriedky procesného útoku žalobcu v rámci dupliky. 5. Žalovaný zdôraznil, že neúčasť na pojednávaní dňa 29.2.2024 v žiadnom prípade nemožno vnímať ako záujem predĺžiť súdne konanie a oddialiť vydanie rozhodnutia vo veci samej. Koniec-koncov súdu nič nebránilo, aby na pojednávaní vec riadne prejednal a v neprítomnosti žalovaného rozhodol po vykonanom dokazovaní štandardným rozsudkom vo veci samej. Vydaním rozsudku pre zmeškanie tak súd prvej inštancie zásadne obmedzil procesné možnosti žalovaného v odvolacom konaní. Za týchto okolností považuje postup súdu za nezlučiteľný s ústavne zaručeným právom na spravodlivý súdny proces. 6. Žalovaný dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že počas prebiehajúceho súdneho konania uzatvoril žalovaný so žalobcom dňa 5.2.2024 Dohodu o urovnaní, a to tak, že žalovaný najneskôr do 31.5.2024 poskytne žalovanému plnenie spočívajúce v odvoze zeminy v hodnote maximálne 36.726,62 EUR s DPH (čl. III body 3.1.1 a 3.1.2), čím dôjde k usporiadaniu žalovaných nárokov inak ako úhradou. Zároveň v nadväznosti na to žalobca vyhlásil, že uzatvorením dohody o urovnaní považuje svoje nároky uplatnené v súdnom konaní za riadne urovnané a usporiadané a žalobu vezme späť (bod 3.1.5). Súčasne sa žalobca so žalovaným dohodli, že v prebiehajúcom súdnom konaní si každá zo sporových strán bude znášať svoje trovy konania samostatne (bod. 3.1.3). S ohľadom na uzatvorenie dohody o urovnaní - žalovaný následne považoval spor za urovnaný, pričom ďalej nepovažoval za potrebné v konaní produkovať ďalšiu obranu a zúčastniť sa nariadeného pojednávania, čo by viedlo iba k ďalšiemu zvyšovaniu nákladov súdneho konania. Pojednávania sa preto nezúčastnil aj v súlade so zásadou hospodárnosti a účelnosti konania, nakoľko legitímne očakával, že žalobca dodrží svoj zmluvný záväzok a pristúpi k späťvzatiu žaloby, tak ako sa k tomuto zaviazal v dohode o urovnaní. Žalobca namiesto späťvzatia žaloby navrhol rozsudok pre zmeškania, čím porušil svoj zmluvný záväzok. Žalovaný žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne, eventuálne rozsudok zruší a zaviaže súd prvej inštancie vo veci opätovne konať a rozhodnúť. Podľa žalovaného na základe uzatvorenej dohody o urovnaní a v súlade s jej obsahom došlo k nahradeniu pôvodného nároku žalobcu novým, pričom jeho pôvodný záväzok zanikol a žaloba sa stala nedôvodnou v celom rozsahu. 7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považuje odvolanie za účelové a špekulatívne s cieľom vyhnúť sa, resp. oddialiť úhradu za užívanie predmetu nájmu, ktorý mu bol zo strany žalobcu poskytnutý k užívaniu v súlade s Nájomnou zmluvou zo dňa 01.06.2022. K záverom uznesenia NS SR sp. zn. 2Cdo/10/2021 zo dňa 29. 9. 2022 uviedol, že vzhľadom na nápad súdnych vecí a priemernú dĺžku trvania súdnych sporov, dané konanie netrvalo dlhšiu dobu, vzhľadom k tomu, že návrh na vydanie platobného rozkazu voči žalovanému bol podaný v januári 2023 a predvolanie na prvé pojednávanie vo veci vytýčené na termín dňa 29.2.2024 bolo žalobcovi doručené dňa 6.11.2023. Podľa žalobcu sa žalovaný aktívne voči nároku žalobcu nebránil, jeho obrana v spore bola účelová, ničím nepodložená,
teda nedôvodná a nepreukázaná s cieľom oddialiť úhradu za užívanie predmet nájmu. Procesná aktivita žalovaného v spore teda nebola žiadna, resp. určite nie dostatočná na to, aby súd vyhodnotil, že v danom prípade by neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškania (aj so zohľadnením príslušnej judikatúry). Žalobca má preto za to, že v danom prípade sa nejednalo ani o príliš formalistický výklad § 274 C.s.p. súdom, nakoľko aj okolnosti prejednávanej veci odôvodňovali vydanie rozsudku pre zmeškanie v danom spore, pretože žalovaný podal účelový a nepreukázaný odpor a následne zaslal vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu k odporu, v ktorom neuviedol žiadne nové a významné skutočnosti, jeho obrana v spore bola chabá, zjavne nedôvodná, ničím nepreukázaná a žalobcom vyvrátená. Navyše s poukazom na závery uznesenia NS SR sp.zn. 2Cdo/10/2021, neboli dané ani osobité okolnosti predpokladané v predmetnom Uznesení, nakoľko daný spor netrval dlhšiu dobu a vo veci sa neuskutočnilo viacero pojednávaní, na ktorých by súd vykonal rozsiahle dokazovanie. Pokiaľ by mal žalovaný záujem sa aktívne brániť voči nárokom žalobcu, mal sa viacej o vec zaujímať a teda sa prvého pojednávania vo veci zúčastniť, prípadne aspoň riadne ospravedlniť svoju neprítomnosť na predmetnom pojednávaní a prípadne žiadať odročenie pojednávania. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že súdu nič nebránilo vec na pojednávaní dňa 29.02.2024 prejednať a v neprítomnosti žalovaného rozhodnúť štandardným rozsudkom, žalobca uviedol, že v takom prípade by rozsudok pre zmeškanie, ktorého predpoklady a podmienky v zmysle C.s.p. boli naplnené, stratil zmysel a stratila by zmysel aj samotná jeho právna úprava v C.s.p.. Navyše súd vec riadne prejednal v neprítomnosti žalovaného a až následne, po prednese žalobcu a jeho návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie a posúdení splnenia podmienok, vo veci rozhodol. 8. K Dohode o urovnaní žalobca uviedol, že nie je pravdou, že podľa predmetnej Dohody malo dôjsť k plneniu až dňa 31.5.2024 - v uvedený deň malo dôjsť k úplnému splneniu záväzku žalovaného, pričom tento mal začať s plnením záväzku najneskôr dňa 19.2.2024. Žalovaný však s plnením nezačal ani do dňa pojednávania vo veci 29.2.2024 a preto žalobca nemal dôvod brať žalobu späť, naopak, mal dôvod od predmetnej Dohody odstúpiť, čo aj urobil, nakoľko žalobca opakovane kontaktoval žalovaného ohľadne plnenia jeho záväzku, pričom žalovaný zostal nečinný, a to až doposiaľ. Poukázal na ustanovenie 3.4 Dohody, podľa ktorého žalobca má právo vymáhať pohľadávku v časti, v akej k plneniu na strane žalovaného nedôjde, pričom v danom prípade ani doposiaľ k dnešnému dňu nedošlo k žiadnemu plneniu zo strany žalovaného. Zároveň predložil písomné odstúpenie zaslané žalovanému, ktoré si žalovaný prevzal dňa 3.3.2024.Podľa žalobcu aj Dohoda, ktorú žalovaný na jeho podnet so žalobcom uzavrel bola len ďalším účelovým postupom a prostriedkom žalovaného na oddialenie splnenia jeho záväzku voči žalobcovi, ktorý zjavne nemal a ani nemá záujem splniť. Doposiaľ žalovaný žalobcu nekontaktoval ohľadne plnenia záväzku z Dohody, či záväzku z titulu dlžného nájomného a ani sa so žalobcom nesnažil vec urovnať. Podľa žalobcu je zrejmé, že odvolanie voči rozsudku pre zmeškanie je v danej veci neprípustné, nakoľko boli splnené všetky zákonné podmienky pre jeho vydanie a súd postupoval v súlade s právnou úpravou v C.s.p. pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, a to aj s ohľadom na judikatúru, na ktorú žalovaný poukazuje a ktorá v danom konkrétnom prípade nebola aplikovateľná. Žalobca preto žiada, aby odvolací súd odvolanie žalovaného ako neprípustné podľa § 386 písm. c/ C.s.p. odmietol a žalobcovi priznal voči žalovanému plnú náhradu trov konania. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 10. Podľa článku 3 ods. 1 C.s.p. každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. 11. Podľa § 274 C.s.p., na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) <https://www.slovlex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20210801> na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
12. Podľa § 355 ods.1 C.s.p., proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. 13. Podľa § 356 písm. b) C.s.p., odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. 14. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 15. Prípustnosť odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie je založená na princípe generálnej klauzuly, t.j. odvolanie je prípustné proti každému rozsudku súdu prvej inštancie bez ohľadu na to, čo je predmetom konania a akým spôsobom súd prvej inštancie meritórne rozhodol - či žalobe vyhovel celkom/ sčasti, alebo ju zamietol. Z nej zákon pripúšťa 3 výnimky, výpočet ktorých je taxatívny, teda nie je možné ho rozširovať. Jednou z uvedených výnimiek je aj rozsudok pre zmeškanie (kontumačný rozsudok). Napriek tomu, že voči tomuto rozsudku odvolanie nie je v zásade možné, zákon výnimočne odvolanie pripúšťa, avšak prípustnosť viaže len na jediný dôvod, ktorým je, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Existencia predmetného dôvodu je v prvom rade podmienkou prípustnosti odvolania. Ak odvolací súd dospeje k záveru, že zákonný dôvod nie je daný, musí v súlade s § 386 písm. c) C.s.p. odvolanie odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. V prípade, ak sa odvolací dôvod preukáže, stáva sa súčasne aj dôvodom úspešnosti odvolania. 16. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné rešpektovať judikatúru vo veciach týkajúcich sa rozhodovania kontumačným rozsudkom. Odvolací súd poukazuje na závery prijaté Ústavným súdom Slovenskej republiky v uznesení zo 4. júna 2019 sp. zn. I.ÚS 233/2019, v zmysle ktorých „formalistický výklad ustanovenia § 274 C.s.p. a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie žalobe vyhovie, skutočne nie je žiaduci najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 C.s.p. posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 C.s.p. by pri čisto gramatickom výklade a lipnutí na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej).“ 17. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že aj pri rozhodovaní rozsudkom pre zmeškanie treba vychádzať z konkrétnych okolností prejednávanej veci a nelipnúť na formalistickom výklade zákona. Doslovný gramatický výklad § 274 C.s.p. naznačuje, že ak sú splnené formálne podmienky na vydanie kontumačného rozsudku, súd je povinný takýto rozsudok vydať, a to bez možnosti zváženia individuálnych okolností prípadu a procesnej situácie v konaní („Na pojednávaní rozhodne súd...“). Táto formulácia je v kontraste so znením C.s.p., kde zákon výslovne priznáva súdu právo voľnej úvahy („súd môže... rozhodnúť“). S tým súvisí otázka, či má žalobca pri splnení formálnych podmienok právny nárok na to, aby súd rozhodol kontumačným rozsudkom, a teda či môže namietať porušenie svojich procesných práv, ak sa súd rozhodne nevyhovieť návrhu na vydanie kontumačného rozsudku (alebo ak je takýto rozsudok vydaný, ale následne zrušený na základe opravných prostriedkov). Napriek tomuto zdanlivo jednoznačnému zneniu zákona naráža automatické vydanie kontumačného rozsudku na ústavné limity práva žalovaného na spravodlivý proces, čo potvrdila už pomerne rozsiahla judikatúra. 18. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo 6/2023 zo dňa 31. októbra 2023 (podrobené prieskumu Ústavného súdu SR sp.zn. IV. US 201/2024 z 24.4.2024, ktorý sa stotožnil so závermi NS SR), podľa ktorého: „Splnenie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 C.s.p. je potrebné posudzovať so zreteľom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci, zohľadňujúc aj procesnú aktivitu strán sporu. V prípade, že sa žalovaný vyjadrí k žalobe, nie je možné bez ďalšieho konštatovať nedostatok procesnej aktivity žalovaného a rozhodnúť spor bez jeho vecného prejednania, i keď sa žalovaný nedostaví na pojednávanie bez žiadosti o jeho
odročenie. V takom prípade súd spor vecne prejedná v neprítomnosti žalovaného a prihliadne aj na predchádzajúcu procesnú aktivitu žalovanej strany v konaní.“ 19. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zjednodušený výklad C.s.p. naráža na ústavné limity práva na spravodlivý proces. Takýto postup môže byť opodstatnený a legitímny iba v prípade, ak žalovaný bol v konaní pasívny, pričom je potrebné zohľadniť procesné úkony strán sporu ako aj súdu predchádzajúce pojednávaniu, na ktorom došlo k vydaniu rozsudku pre zmeškanie. V prejednávanej veci žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu, ktorý aj vecne odôvodnil. Následne po vyjadrení žalobcu k odporu žalovaného, sa žalovaný podaním zo dňa 17.7.2023 opätovne vyjadril k vyjadreniu žalobcu formou dupliky. Je pravdou, že pojednávania vytýčeného na deň 29.2.2024 sa žalovaný bez ospravedlnenia napriek riadnemu predvolaniu nezúčastnil, je však na mieste zohľadniť jeho procesnú aktivitu v konaní / odpor proti platobnému rozkazu a duplika/. Naviac je potrebné vziať do úvahy aj Dohodu sporových strán o urovnaní, ktorú žalovaný predložil spolu s odvolaním voči rozsudku. V Dohode o urovnaní sa sporové strany v článku III. bod 3.1.2 o.i. dohodli, že žalovaný poskytne plnenie v zmysle bodu 3.1.1 /odvoz zeminy spolu s nakládkou na zákazke podľa zadania žalobcu zo začiatkom najneskôr do 19.2.2024/ v rozsahu zodpovedajúcom sume žalovanej pohľadávky bez DPH vrátane príslušenstva, t.j. v sume spolu 36.726,62 EUR bez DPH, čiže až do jej vyčerpania, a to najneskôr do 31.5.2024, čím dôjde k usporiadaniu žalovaného nároku inak ako úhradou, a to v celom rozsahu. Podľa predloženej Dohody mal žalovaný lehotu na plnenie /odvoz zeminy/ najneskôr do 31.5.2024. Tu je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie nemal Dohodu o urovnaní v čase rozhodovania k dispozícii, avšak vzhľadom na všetky konkrétne okolnosti prejednávanej veci dospel odvolací súd k záveru, že neboli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie. Súdu prvej inštancie nič nebránilo na predmetnom pojednávaní spor vecne prejednať a vo veci rozhodnúť, avšak nie formou procesnej sankcie, a teda skrátenou formou rozhodnutia. Odvolací súd pripomína, že účasť na pojednávaní je predovšetkým právo strany sporu, pričom je na nej, či toto právo využije alebo nie. Účelom právnej úpravy týkajúcej sa formalít a podmienok konania, ktoré musia byť dodržané, je zaistiť riadny chod spravodlivosti a najmä rešpektovanie právnej istoty, ktorá je jedným zo základných prvkov výsadného postavenia práva. 20. Odvolací súd rešpektujúc judikatúru /NS SR a Ústavného súdu SR/ ako aj konkrétne okolnosti prejednávanej veci napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.), v ktorom súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 396 ods. 3 C.s.p. rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. 21. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).