Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Co/109/2022 1107229124 27. 02. 2025 Mgr. Adela Unčovská ECLI:SK:KSBA:2025:1107229124.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek senátu Mgr. Niny Dubovskej a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: 1/ A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XX, D., 2/ E. A., nar. XX.X.XXXX, C. XX, D., 3/ F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. H. XX, I., 4/ J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., 5/ K. D., L. A., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, H., 6/ K. A., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, D., všetci zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Silvia Predná s.r.o., IČO: 36 859 044, so sídlom Gercenova 6, Bratislava, proti žalovanému: DOLPHINS CORPORATION Ltd., so sídlom Suite 13, prvé poschodie, Oliaji Trade Centre, Francis L. D., K., H., D. L., zastúpený: VRBA & PARTNERS s.r.o., IČO: 35 918 225, Sliezska 9, Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 31.5.2022, č.k. 5C/106/2008-227, takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalobcom 2/, 3/, 5/ a 6/ sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že nehnuteľnosti, a to pozemok, parc. č. XXX, v celkovej výmere 579 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom, súp. č. 359, ktorý je postavený na parc. č. XXX, v celkovej výmere 579 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, obe nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území D., obec: Stupava, okres: H., zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, ktorý vedie Okresný úrad Malacky, katastrálny odbor, nie sú zaťažené záložným právom, ktoré je zapísané na tomto Liste vlastníctva č. XXXX, v časti C Ťarchy, ktorý vedie Okresný úrad Malacky, katastrálny odbor pre katastrálne územie D., obec: Stupava, okres: H., zapísané pod RIII XXXX/XX na pozemok par. č. XXX a stavbu s. č. XXX na par. č. XXX zo Záložnej zmluvy č. 2 zo dňa 23.6.1992 v prospech DOLPHINS CORPORATION LTD., so sídlom: Suite 13, Oliaji Tade Centre, First Floor, Francis Rachel Street, Victoria, Mahé, SEYCHELLES, podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 5.3.2009-Z-696/09-862/09 (výrok I.). Žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok II.). 2. Rozhodnutie vo veci právne zdôvodnil ust. § 8 ods. 1 a 2, § 9, § 27 ods. 1, § 28, § 39, § 123, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 139 ods. 1 a 2, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 151a ods. 1, § 151b ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 23.6.1992, § 31 ods. 1 a 2, zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že v posudzovanom prípade dospel k záveru, že naliehavý právny záujem žalobcov na podanej žalobe je daný, keďže žalobcovia 1/ až 6/ žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosť v ich vlastníctve nie je
zaťažená záložným právom zriadeným v prospech žalovaného, pričom na základe takéhoto rozhodnutia súdu bude žalobcom poskytnutá ochrana ich práv tým, že kataster vymaže sporné záložné právo na dotknutom liste vlastníctva, ktoré tam bolo zapísané na základe neplatnej zmluvy. K hmotnoprávnej stránke veci súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanom prípade bolo zriadené záložné právo na celú vec, celú nehnuteľnosť, ktorá je v súčasnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ až 6/. Keďže išlo o zriadenie záložného práva, ktoré sa týkalo nehnuteľnosti, ktorá je predmetom podielového spoluvlastníctva (a bola aj v čase uzatvorenia záložnej zmluvy v spoluvlastníctve) konštatoval, že ide o právny úkon, ktorý nie je bežným hospodárením so spoločnou vecou a preto sa na neho nevzťahuje právna úprava obsiahnutá v § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Prvoinštančný súd uviedol, že ak je zmluvou zriaďované záložné právo k nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve zaťažujúce celú nehnuteľnosť, potom účastníkmi zmluvy musia byť všetci spoluvlastníci, pretože ide o dispozíciu s nehnuteľnosťou predstavujúcu výkon vlastníckeho práva a každý zo spoluvlastníkov s ňou tak môže disponovať len v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, nie v rozsahu spoluvlastníckych podielov ostatných spoluvlastníkov. Po oboznámení s vyhlásením žalobkyne 2/ zo dňa 17.6.1992, podľa ktorého čestne vyhlásila, že „dovoľuje svojmu otcovi J. A., aby sa zaručil rodinným domom v D., M. C. XXX/XX, p.č. XXX“ a vyhlásením žalobkyne 3/ zo dňa 17.6.1992, podľa ktorého čestne vyhlásila, že „súhlasí ako spoluvlastníčka rodinného domu v Stupave, parc. č. XXX v 1/5 s tým, aby jej otec J. A. dal uvedenú nehnuteľnosť ako zálohu“ súd prvej inštancie vyvodil, že tieto čestné vyhlásenia nemôžu nahradiť to, že žalobkyne 2/ a 3/ neboli účastníkmi zmluvy, ktorou sa zriaďovalo záložné právo. Naviac tieto vyhlásenia považoval za neurčité, keď napr. žalobkyňa 3/ v čestnom vyhlásení uviedla nesprávne parcelné číslo nehnuteľnosti (uviedla parc. č. XXX). Súd prvej inštancie konštatoval, že v čase uzatvárania záložnej zmluvy medzi VÚB, a.s., pobočka Bratislava – vidiek a J. A. D. boli jeho maloleté deti A. B. (A.), nar. X.XX.XXXX a J. A., nar. XX.XX.XXXX spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru. Dospel k záveru, že je bez akýchkoľvek pochybností, že otec pôvodných žalobcov 1/ a 4/ nebol oprávnený disponovať so spoluvlastníckymi podielmi svojich neplnoletých detí s poukazom na § 28 Občianskeho zákonníka. Z dokladov, ktoré boli v konaní predložené, je zrejmé, že nebol schválený právny úkon na také nakladanie s majetkom žalobcov 1/ a 4/, ktoré bolo predmetom zmluvy uzavretej dňa 23.6.1992 označenej ako Záložná zmluva č. 2 a uzavretá medzi VÚB, a.s., pobočka Bratislava – vidiek a J. A. st.. Podľa názoru súdu prvej inštancie je takýto právny úkon absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže svojim obsahom aj účelom odporuje zákonu a nepochybne sa tiež prieči dobrým mravom. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že nie je preukázaná skutočnosť, že pôvodný žalobcovia 1/ a 4/ boli skutočne spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom zálohu, súd prvej inštancie uviedol, že táto skutočnosť nepochybne vyplýva z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva Bratislava – vidiek sp. zn. D851/87 zo dňa 20.8.1987. Vzhľadom na uvedené dôvody súd prvej inštancie žalobe po zmene petitu vyhovel, pričom sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného, že zmluva, ktorá bola základom sporu, je platná čiastočne. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a vzhľadom na plný úspech žalobcov im priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 3. Proti rozhodnutiu v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil so záverom prvoinštančného súdu, že v predmetnom prípade došlo k naplneniu podmienok § 137 písm. c) C.s.p., a to najmä podmienky naliehavého právneho záujmu. Uviedol, že v predmetnom spore neexistuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti záložnej zmluvy v dôsledku predbežného charakteru takéhoto určenia. Určovacia žaloba nie je opodstatnená, ak má charakter len tzv. predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu právny vzťah je alebo nie je. Zároveň odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/89/2007, v zmysle ktorého aj keby záložná zmluva bola neplatným právnym úkonom, nemôže prípadné určenie jej neplatnosti viesť k odstráneniu právnej neistoty žalobcu alebo k zamedzeniu ohrozenia jeho práva. Žalovaný ďalej konštatoval, že súd prvej inštancie sa síce zaoberal posúdením naliehavého právneho záujmu, no samotné jeho zhrnutie nepovažoval žalovaný za dostatočné, preto žiadal odvolací súd, aby sa vysporiadal aj s prípadnou otázkou nedostatočného odôvodnenia otázky naliehavého právneho záujmu. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď síce aplikoval správnu právnu normu, no nesprávne ju interpretoval a následne použil na daný prípad, keď rozhodol, že žalobcovia preukázali splnenie podmienky preukázania naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie dostatočne neodôvodnil to, prečo bola uzatvorená záložná zmluva neplatná, nakoľko jedinou časťou odôvodnenia rozsudku, ktorá sa týka tejto časti, je bod 37. rozsudku, v rámci ktorého na margo
neplatnosti záložnej zmluvy uviedol, že „podľa názoru súdu čestné vyhlásenia nemôžu nahradiť to, že žalobkyne 2/ a 3/ neboli účastníkmi zmluvy, ktorou so zriaďovalo záložné právo“. Prvoinštančný súd ale ďalej neodôvodnil to, na základe akej právnej normy (a jej interpretácie) dospel k tomuto záveru. Žalovaný poukázal na to, že vo viacerých písomnostiach počas konania uvádzal, že sa podľa jeho názoru má na daný problém aplikovať § 41 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého by mala byť platná minimálne časť záložnej zmluvy, prvoinštančný súd sa však touto argumentáciou a ani s právnou normou žiadnym spôsobom nevysporiadal. Rovnako sa nevysporiadal ani s otázkou aplikácie § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase od 1.1.1992 do 31.12.1992). Vo vzťahu k údajnej neurčitosti čestného vyhlásenia žalobcu 3/ žalovaný uviedol, že v tomto prípade súd prvej inštancie postupoval príliš formalisticky, keďže je zjavné, že žalobca 3/ mal na mysli práve sporné nehnuteľnosti, o to viac, že žalobca 3/ podpísal dve čestné vyhlásenia s tým, že v jednom z nich uviedol označenie nehnuteľností správne. Pokiaľ ide o otázku platnosti záložnej zmluvy vo vzťahu k žalobcom 1/ a 4/, ktorí boli v čase uzatvárania záložnej zmluvy maloletí, k tejto časti sa žalovaný nevyjadril, nakoľko netvrdil platnosť záložnej zmluvy ako celku (teda vo vzťahu k žalobcom 1/ a 4/). Nakoľko argumentácia súdu k otázke neplatnosti záložnej zmluvy v podstate absentuje, žalovaný uviedol svoje vlastné vysvetlenie toho, prečo považuje záložnú zmluvu za z časti platne uzatvorenú. Pokiaľ ide o otázku platnosti uzatvorenia záložnej zmluvy vo vzťahu k záložcovi, žalovaný trval na svojich argumentoch, v zmysle ktorých sa záložná zmluva musí posudzovať ako platne uzatvorená a účinná, minimálne vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu záložcu, podporne aj vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu žalobcu 2/ a 3/ (spoluvlastnícky podiel po zosnulom J. A. o veľkosti 1/5 sa rozdelil medzi 5/ A. K. v podiele 1/30 o 6/ A. K. v podiele 5/30.) Žalovaný mal za to, že na daný prípad sa má použiť § 41 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je neplatná len časť právneho úkonu, je právny úkon neplatný len v tejto časti. Žalobcovia túto skutočnosť namietali ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Žalobcovia ďalej tvrdili, že vôľa strán smerovala k tomu, aby bolo záložné právo zriadené na nehnuteľnostiach ako celok. Toto tvrdenie žalovaný nerozporoval a tvrdil, že to bola pôvodná vôľa strán. Mal však za to, že ak vôľou strán bolo založenie nehnuteľnosti ako celku, je nepochybné, že vôľou strán bolo založenie nehnuteľností čo i len v ich časti (spoluvlastníckych podieloch), ktoré tvoria súčasť všetkých nehnuteľností (logicky, stále pri použití § 41, keď ostáva v platnosti len časť právneho úkonu, bola pôvodná vôľa strán iná, nakoľko ostala v platnosti len časť mieneného právneho úkonu). Na danú vec je potrebné podľa názoru žalovaného použiť logický argument ,,argumentum a maiori ad minus". Žalovaný uviedol, že vôľou záložcu bolo založiť celú vec, a teda inými slovami, jeho vôľou bolo založiť všetky spoluvlastnícke podiely. Ak však časť spoluvlastníckych podielov maloletých detí založiť nemohol, v tejto časti bol jeho právny úkon neplatný. Vo zvyšku bol však právny úkon platný podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka. Okrem toho žalovaný uviedol, že pochybenie, ktoré spôsobilo rozpor s pôvodnou vôľou záložného veriteľa založiť nehnuteľnosti ako celok, nastalo práve na strane záložcu - právneho predchodcu žalobcov a z tohto dôvodu došlo k oslabeniu práv záložného veriteľa v časti záložného práva na spoluvlastnícky podiel žalobcov 1/ a 4/. Ak by súd rozhodol o neplatnosti záložnej zmluvy ako celku, došlo by podľa názoru žalovaného k nedôvodnému a ešte výraznejšiemu zásahu do práv žalovaného, pričom takýto zásah by bol v rozpore so zásadou spravodlivosti a súdnej ochrany. Ďalej poukázal na to, že založiť svoj spoluvlastnícky podiel mohol záložca aj bez súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov. Zaťažením spoluvlastníckeho podielu záložným právom nie sú ostatní spoluvlastníci vo svojich právach nijako dotknutí. Na založenie spoluvlastníckeho podielu nie je potrebný súhlas ostatných spoluvlastníkov (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 2Cdon/339/1997). Zriadenie záložného práva na spoluvlastnícky podiel nepredstavuje teda hospodárenie so spoločnou vecou v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka (judikát Rc 12/2000). Za hospodárenie so spoločnou vecou totiž nie je možné považovať prípad, keď spoluvlastník disponuje svojim podielom. Z tohto dôvodu teda podľa názoru žalovaného nič nebráni tomu, aby bola záložná zmluva minimálne v časti založenia spoluvlastníckeho podielu záložcu platná. Žalovaný zároveň poukázal na znenie § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 do 31.12.1992, podľa ktorého ,,ak niekto dá do zálohu cudziu vec bez súhlasu vlastníka alebo osoby, ktorá má k veci iné vecné právo nezlučiteľné so záložným právom, vznikne záložné právo, len ak so vec odovzdá záložnému veriteľovi a ten ju prijme dobromyseľne, že záložca je oprávnený vec založiť. V prípade pochybností platí, že záložný veriteľ konal dobromyseľne." Žalovaný uviedol, že v zmysle citovaného ustanovenia bolo možné, aby niekto dal do zálohu aj cudziu vec, na čo sa vyžadoval súhlas vlastníka veci. Takýto názor vyjadril aj Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 29.3.2017, sp.zn. 1Obo/12/2016, v ktorom okrem iného uviedol, že ,,takýto súhlas bolo možné dať aj ústne, konkludentne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o
tom, čo chcel vlastník prejaviť." Na základe uvedeného žalovaný vyvodil, že na platnosť záložnej zmluvy, ktorým záložca dáva do zálohu spoluvlastnícky podiel vo vlastníctve tretej osoby sa nevyžaduje, aby táto tretia osoba bola účastníkom záložnej zmluvy a na vznik záložného práva sa vyžaduje iba jej súhlas, ktorého formu zákon bližšie nešpecifikuje. V prejednávanom prípade bol účastníkom záložnej zmluvy záložný veriteľ a záložca. Skutočnosť, že žalobca 2/ a 3/ neboli účastníkmi záložnej zmluvy nezakladá jej neplatnosť ako celku (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 29Odo/1180/2006). Žalobca 2/ dňa 17.6.1992 spísal pred Obvodným úradom v Stupave vyhlásenie, v ktorom uviedol: ,,Vyhlasujem na svoju česť, že dovoľujem svojmu otcovi J. A., aby sa zaručil rodinným domom v Stupave, ulica Nová 935/28 p.č. XXX.“ Žalobca 3/ dňa 17.6.1992 spísal pred Obvodným úradom v Malackách čestné prehlásenie, v ktorom uviedol: ,,Dovoľujem svojmu otcovi J. A., aby sa zaručil rodinným domom v D., M. C. XXX/ XX p.č. XXX. " Okrem toho spísal aj ďalšiu listinu označenú ako vyhlásenie v znení: ,,Vyhlasujem na svoju česť, že súhlasím ako spoluvlastníčka rodinného domu v Stupave parcela č. XXX v 1/5 s tým, aby môj otec J. A. dal uvedenú nehnuteľnosť ako zálohu. " (išlo o dom parc.č.XXX s výmerou 579, ktorá chyba je nepatrná a je jednoznačné, čo mala úmysel vyhlásením vyjadriť). Na základe vyššie uvedeného mal žalovaný za to, že súhlas žalobcov 2/ a 3/ bol daný. Z uvedených vyhlásení jednoznačne vyplýva ich vôľa so založením nehnuteľnosti. Okrem toho žalovaný poukázal na skutočnosť, že súhlas na založenie nehnuteľnosti bol daný ústne. Písomné vyhlásenia boli iba formálnym vyjadrením toho, na čom sa vopred dohodli ústne. Drobné nedostatky uvedené v týchto vyhláseniach vyplývajú len z nedostatočnej znalosti práva žalobcov 2/ a 3/, no podľa názoru žalovaného nespôsobujú ich neplatnosť, nakoľko ich úmysel bol zrejmý. Okrem toho mal žalovaný za to, že súhlas so založením nehnuteľnosti vyplýva aj zo skutočnosti, že záložné právo bolo platne registrované Štátnym notárstvom Bratislava vidiek dňa 23.6.1992 pod č. Rlll 1683/92-449/95. Žalobcovia 2/ a 3/ mali vedomosť o tejto skutočnosti, no napriek tomu tento stav po dobu viac ako 15 rokov akceptovali. Týmto taktiež vyjadrili svoj konkludentný súhlas. Ak by žalobcovia s právnym stavom nesúhlasili, mohli sa návrhom na začatie konania obrátiť na súd. Preto v tomto prípade by sa mala podľa názoru žalovaného jednoznačne uplatniť zásada ochrany dobromyseľného nadobúdateľa záložného práva ako aj princíp právnej istoty. V súvislosti s uvedeným poukázal žalovaný aj na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, vyjadrenú aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 5Sžf/65/2011. Žalovaný ďalej uviedol, že ak by aj súhlas vlastníka spoluvlastníckeho podielu v tejto veci nebol daný, záložné právo by vzniklo aj napriek tomu. V zmysle § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 do 31.12.1992 sa na vznik záložného práva vyžadovali dve podmienky - odovzdanie veci záložnému veriteľovi a jeho dobromyseľnosť. Žalovaný mal za to, že obe podmienky boli splnené. Odovzdanie veci sa vykonalo registráciou záložného práva na štátnom notárstve (rozhodnutia NS ČR sp.zn. 29Cdo/2512/2000, sp.zn. 30Cdo/2013/2002, sp.zn. 21Cdo/328/1999). Záložný veriteľ uzavrel záložnú zmluvu v dobrej viere, že záložca je oprávnený nehnuteľnosti založiť. Záložca záložnému veriteľovi uviedol, že má súhlasy všetkých spoluvlastníkov so založením nehnuteľností. Na overenie tejto skutočnosti zákon nevyžadoval žiadne písomné dôkazy, nakoľko súhlas spoluvlastníka so zriadením záložného práva mohol byť daný aj ústne. V prípade pochybností o dobromyseľnosti záložného veriteľa platí, že záložný veriteľ konal dobromyseľne. Žalovaný poukázal na to, že žalobcovia neuviedli doposiaľ žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázali, že záložný veriteľ bol v čase uzatvárania záložnej zmluvy nedobromyseľný, pričom dôkazné bremeno je na strane žalobcu a mal za to, že žalobcovia ho neuniesli. Na základe uvedeného vyvodil, že záložná zmluva bola uzatvorená platne aj vo vzťahu k žalobcom 2/ a 3/. Žalovaný na záver uviedol, že podľa jeho názoru zo strany súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci z dôvodu, že na daný prípad neaplikoval správnu právnu normu, resp. opomenul aplikáciu správnej právnej normy, a to konkrétne ust. § 41 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej ,,Ak so dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu" a na daný prípad neaplikoval správnu právnu normu, resp. opomenul aplikáciu správnej právnej normy, a to konkrétne § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase od 1.1.1992 do 31.12.1992), v zmysle ktorej ,,Ak niekto dá do zálohu cudziu vec bez súhlasu vlastníka alebo osoby, ktorá má k veci iné vecné právo nezlučiteľné so záložným právom, vznikne záložné právo, len ak so vec odovzdá záložnému veriteľovi a ten ju prijme dobromyseľne, že záložca je oprávnený vec založiť. V prípade pochybností platí, že záložný veriteľ konal dobromyseľne." Žalovaný tiež namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vyhodnotil čestné vyhlásenia žalobcu 2/ a 3/ ako neurčité. Podľa názoru žalovaného tieto čestné vyhlásenia (spolu s ústnymi súhlasmi) splnili podmienky súhlasu vlastníka podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase od 1.1.1992 do 31.12.1992. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým bude určené, že nehnuteľnosti, a to pozemok, parc.č. XXX, v celkovej výmere 579
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom, súp.č. XXX, ktorý je postavený na parc.č. XXX, v celkovej výmere 579 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, obe nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území D., obec: Stupava, okres: H., zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, ktorý vedie Okresný úrad Malacky, katastrálny odbor, nie sú v časti spoluvlastníckych podielov spoluvlastníka - A. B. (A.) o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/5 a spoluvlastníka - A. J. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/5 zaťažené záložným právom, resp. na týchto spoluvlastníckych podieloch nie je záložné právo, ktoré je zapísané na tomto Liste vlastníctva č. XXXX, v časti ,,C" ťarchy, ktorý vedie Okresný úrad Malacky, katastrálny odbor pre katastrálne územie D., obec: Stupava, okres: H., zapísané pod Rlll 1683/92 na pozemok parc.č.XXX a stavbu súp.č.XXX postavenej na parc.N.XXX zo záložnej zmluvy č. 2 zo dňa 23.6.1992 v prospech DOLPHINS CORPORATION LTD. podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 5.3.2009 - Z-696/09-862/09. V časti určenia neexistencie záložného práva k ostatným spoluvlastníckym podielom, tzn. k iným ako sú uvedené vo výroku I. rozsudku, zapísaným na Liste vlastníctva č. XXXX, ktorý vedie Okresný úrad Malacky, katastrálny odbor pre katastrálne územie D., obec Stupava, okres Malacky žiadal žalobu zamietnuť. O trovách konania navrhol rozhodnúť tak, že žalovaný má voči spoločne a nerozdielne zaviazaným žalobcom 1/ až 6/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20 %. 4. Žalobcovia 1/ až 6/ sa k odvolaniu žalovaného vyjadrili podaním zo dňa 6.8.2022, v ktorom uviedli, že podľa ich názoru súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil, z akých dôvodov považuje Záložnú zmluvu č. 2 za absolútne neplatnú z dôvodu, že svojim obsahom a účelom odporuje zákonu a nepochybne sa prieči dobrým mravom. Žalobcovia sa plne stotožnili s odôvodnením, že účastníkmi Záložnej zmluvy č.2, ktorou bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnosti – rodinnému domu, v podielovom spoluvlastníctve zaťažujúce celú nehnuteľnosť musia byť všetci spoluvlastníci a každý zo spoluvlastníkov s ňou tak môže disponovať len v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, nie v rozsahu spoluvlastníckych podielov ostatných spoluvlastníkov. V prejednávanom spore však, v súlade s tým, čo konštatoval po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie, pri uzatváraní Záložnej zmluvy č. 2 disponoval záložca, neb. J. A. st., aj spoluvlastníckymi podielmi ostatných spoluvlastníkov, žalobcov 2/ a 3/, ako aj spoluvlastníkov 1/ a 2/, pričom však k takejto dispozícii so spoluvlastníckymi podielmi nebol oprávnený. Žalobcovia nesúhlasili s tvrdením žalovaného, ktoré je založené na tom, že súd prvej inštancie údajne pristupoval „príliš formalisticky“ pri posudzovaní čestného vyhlásenia žalovaného 3/ a mali za to, že súd prvej inštancie vyložil správne, že vyhlásenia žalobcov 3/ a 4/ vyhodnotil ako neurčité. Uviedli, že nakoľko je zriadenie záložného práva formou obmedzenia práv vlastníka k veci, tak prípadné splnomocnenie (poverenie) udelené inej osobe na jeho zriadenie, musí byť nespochybniteľné, určité a zrozumiteľné, pričom v prípade konania neb. J. A. st. tento nedisponoval takýmto oprávnením konať v mene žalobcov 3/ a 4/ zriadiť záložné právo na ich spoluvlastnícke podiely. Žalobkyňa 2/ v čestnom vyhlásení uviedla, že súhlasí, aby sa nebohý J. A. ,,zaručil rodinným domom ......“ a nie, aby naň zriadil záložné právo (rozdiel: ručenie – záložné právo), naviac žalobkyňa 2/ mohla disponovať len svojim spoluvlastníckym podielom (nie udeľovať súhlas na nakladanie s celým rodinným domom). Z čestného vyhlásenia žalobkyne 3/ vyplýva, že súhlasila ,,ako spoluvlastníčka rodinného domu v Stupave parcela č. XXX v 1/5 s tým aby môj otec J. A. dal uvedenú nehnuteľnosť ako zálohu“ (rozdiel: parcela č. XXX – parcela č. XXX), pričom sa neuvádza parcela registra ,,C“ parc. č. XXX, na ktorej je skutočne rodinný dom postavený. Žalobcovia sa domnievali, že neobstojí tvrdenie žalovaného, že v prípade nesprávne uvedeného označenia parcely je možné usudzovať len na „údajnú chybu v písaní“. Naviac predmetom zálohu bol rodinný dom (nie pozemok, na ktorom je rodinný dom postavený), ktorý ani v jednom z čestných vyhlásení nie je identifikovaný súpisným číslom. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uviedol, že údajne žalobca 3/ podpísal dve čestné vyhlásenia s tým, že v jednom z nich uviedol označenie nehnuteľnosti správne, žalobcovia upozornili na to, že takéto údajne existujúce čestné vyhlásenie nebolo predmetom dokazovania. Rovnako nemôže podľa ich názoru obstáť ani žalovaným uvádzané tvrdenie, že súhlas udelili na zriadenie záložného práva žalobcovia 2/ a 3/ ústne. Uviedli, že žalovaný opomenul uviesť, z ktorého vykonaného dôkazu usudzuje takto zistený skutkový stav a poukázali na to, že z vykonaného dokazovania nevyplynul skutkový záver, ktorý by dovoľoval žalovanému tvrdiť, že súhlas na zriadenie záložného práva na spoluvlastnícke podiely žalobcov 2/ a 3/ bol udelený ústne. Okrem toho považovali žalobcovia za podstatné zdôrazniť, že ani jedno z čestných vyhlásení sa netýkalo čo i len potenciálnej možnosti zaťaženia záložným právom pozemku, na ktorom je rodinný dom postavený, pričom tento pozemok je evidovaný na dotknutom liste vlastníctva, v časti ťarcha, ako zaťažený záložným právom, pričom ako právny titul zápisu sa uvádza Záložná zmluva č. 2. Žalobcovia ďalej uviedli, že druhou zmluvnou stranou Záložnej zmluvy č. 2, záložným veriteľom, bola finančná inštitúcia, Všeobecná úverová banka, a.s., pobočka Bratislava – vidiek a podľa ich názoru je možné sa oprávnene domnievať, že
finančná inštitúcia, ktorej predmetom činnosti bolo poskytovanie úverov, mala mať odbornú spôsobilosť overiť, kto je skutočným vlastníkom, resp. podielovým spoluvlastníkom rodinného domu a či bol záložca, neb. J. A. st. oprávnený disponovať celou nehnuteľnosťou. Ako vyplýva zo znenia Záložnej zmluvy č. 2, časť prílohy, list vlastníctva bol prílohou k tejto Záložnej zmluve č.2. Záložný veriteľ – Všeobecná úverová banka, a.s. si teda v čase uzavretia Záložnej zmluvy č.2 bola vedomá, resp. mohla si byť vedomá toho, že neb. J. A. st. nemá oprávnenie založiť rodinný dom ako celok, nakoľko je len spoluvlastníkom 1/5 z celku. Žalovaný, resp. jeho právny predchodca teda mohol vedieť, že neb. J. A. st. nie je zjavne oprávnený na založenie spoluvlastníckych podielov žalobcov 2/ a 3/, resp. ani žalobcov 1/ a 2/, resp. nie je oprávnený založiť rodinný dom ako celok. Podľa názoru žalobcov neobstojí dovolávanie sa §151d ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Záložnej zmluvy č.2. Považovali za nedôvodné zo strany žalovaného tvrdiť, že žalovaný, resp. jeho právny predchodca, bol v čase uzatvárania Záložnej zmluvy 2 dobromyseľným. Dobromyseľnosť žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu nemohla byť podľa názoru žalobcov v žiadnom prípade daná, nakoľko z listu vlastníctva, ktorý bol prílohou Záložnej zmluvy 2 mohol záložný veriteľ vedieť, že záložca, neb. J. A. st. zriaďuje záložné právo na spoluvlastnícke podiely na rodinnom dome, bez určitého a zrozumiteľného poverenia od žalobcov 2/ a 3/, resp. že bez schválenia tohto úkonu súdom (teda v rozpore so zákonom) boli predmetom zálohu aj spoluvlastnícke podiely maloletých detí, žalobcov 1/ a 2/. Nad rámec týchto zjavných skutočností, dobromyseľnosť žalovaného jednoznačne vylučuje aj to, že s jeho vedomím, od vzniku záložného práva je stále udržiavaný aj zjavný protizákonný stav, ktorý spočíva v tom, že pozemok, na ktorom je rodinný dom postavený, je evidovaný na liste vlastníctva, v časti ťarcha, ako zaťažený záložným právom, pričom ako právny titul zápisu sa uvádza Záložná zmluva č. 2. Tento pozemok, na ktorom je rodinný dom postavený, nikdy nebol ako predmet zálohu označený v Záložnej zmluve č. 2 a teda ani hypoteticky k nemu nemohlo byť zriadené záložne právo. Žalobcovia poukázali na to, že podľa judikatúry „posúdenie toho, či možno časť úkonu oddeliť od ostatného obsahu, úzko súvisí s jeho výkladom; uplatnia sa preto interpretačné zásady, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 35 ods. 2 Obč. zák.“ (bližšie judikát č. Rč 44/1998). Domnievali sa, že nie je možné pripustiť čiastočnú neplatnosť Záložnej zmluvy č. 2, nakoľko z článku I. bod 1 Záložnej zmluvy č. 2 bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že vôľa oboch zmluvných strán smerovala k tomu, aby bolo záložné právo zriadené na rodinný dom ako celok, keďže ako predmet zálohu bol určený rodinný dom a nielen spoluvlastnícky podiel neb. J. A. st., a tiež hodnota zálohu bola určená vo výške 1 860 909 Kčs, tzn. hodnota rodinného domu ako celku. Navyše podľa ustanovenia článku I. bod 3. Záložnej zmluvy č. 2 „ak záloh stratí na cene tak, že zabezpečenie úveru sa stane nedostatočné záložca sa zaväzuje, že zabezpečenie úveru bez zbytočného odkladu primerane doplní. Ak tak neurobí, stane sa tá časť úveru, ktorá nie je zabezpečená, splatnou“. Teda ak by vôľa zmluvných strán Záložnej zmluvy č. 2 smerovala k tomu, aby bol predmetom zálohu len spoluvlastnícky podiel neb. J. A. st., stal by sa úver poskytnutý vo výške 1 300 000 Kčs, ktorý bol zriadením tohto záložného práva zabezpečený, splatný vo veľkej časti automaticky v momente uzavretia záložnej zmluvy č. 2 (čo je ale zjavne v rozpore s logikou, keďže úverová zmluva, na základe ktorej bol poskytnutý predmetný úver, bola uzavretá v ten istý deň ako záložná zmluva č. 2, t. j. dňa 23.6.1992). Žalobcovia mali za to, že § 41 Občianskeho zákonníka o čiastočnej neplatnosti právneho úkonu nie je možné uplatniť, nakoľko prejav vôle účastníkov Záložnej zmluvy č. 2, ako aj okolnosti, za ktorých bola Záložná zmluva č. 2 uzavretá jednoznačne definujú úmysel zmluvných strán založiť rodinný dom ako celok, pričom ani jedna zo zmluvných strán nebola uvedená do omylu ohľadom vlastníkov rodinného domu, ktorý bol predmetom zálohu. Výklad žalovaného spočívajúci na tvrdení, že ak záložca, neb. J. A. st., nezaložil rodinný dom, tak založil aspoň svoj spoluvlastnícky podiel, resp. konkrétne spoluvlastnícke podiely podľa názoru žalobcov neobstojí, nakoľko je takýto výklad vôle v rozpore s jej jazykovým prejavom (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a mení skutočný prejav vôle, ktorý bol zmluvnými stranami vyjadrený v obsahu Záložnej zmluvy č.2. Pre úplnosť žalobcovia uviedli citáciu z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Cdo/81/2011, „....... Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa §35 ods. 2 Obč. zák. nemôže byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania.......“. Žalobcovia mali za to, že z dôvodu, že v Záložnej zmluve č. 2 nie je určený správne predmet zálohu – a teda len spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu, ktorým mohol disponovať záložca, neb. J. A. st., pričom určenie zálohu bolo podstatnou náležitosťou záložnej zmluvy (§151b ods. 4 Občianskeho zákonníka účinné v čase uzavretia Záložnej zmluvy č.2), nie je možné interpretovať Záložnú zmluvu č. 2, že je právnym úkonom len čiastočne neplatným, nakoľko podstatnú náležitosť zmluvy nie je možné oddeliť od ostatnej časti zmluvy. Tento právny záver opreli o citáciu z odbornej literatúry „v prípade, ak sa dôvod neplatnosti týka podstatnej náležitosti právneho
úkonu, bez ktorej právny úkon nemôže vzniknúť, je právny úkon neplatný v celom rozsahu“, resp. aj o závery vyplývajúce z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 8Co/483/2014, podľa ktorého „ .... podľa názoru odvolacieho súdu aj vzhľadom na povahu kúpnej zmluvy ako právneho úkonu, predmetom ktorej je odplatný prevod vlastníckeho práva, nemožno dohodu o kúpnej cene, ktorá je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy, oddeliť od ostatného obsahu kúpnej zmluvy“. Podľa názoru žalobcov súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj existenciu naliehavého právneho záujmu. Stotožnili sa s konštatovaním súdu prvej inštancie, že na takomto určení majú naliehavý právny záujem, pretože rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie výmazu záložného práva v katastri nehnuteľnosti a bez takého rozhodnutia je právne postavenie žalobcov neisté v tom, či na ich nehnuteľnosti viazne záložné právo žalovaného (rozsudok Krajského súdu Trenčín, sp.zn. 5Co/78/2018), zároveň sa odstráni stav neistoty medzi žalobcami a žalovaným. Právnu neistotu žalobcov podľa ich názoru umocňuje aj tá skutočnosť, že od vzniku záložného práva je žalovaným stále udržiavaný zjavný protizákonný stav, ktorý spočíva v tom, že pozemok, na ktorom je rodinný dom postavený, je evidovaný na liste vlastníctva, v časti ťarcha, ako zaťažený záložným právom, pričom ako právny titul zápisu sa uvádza Záložná zmluva č. 2. Tento pozemok, na ktorom je rodinný dom postavený nikdy nebol ako predmet zálohu označený v Záložnej zmluve č. 2 a teda ani hypoteticky k nemu nemohlo byť zriadené záložne právo. Napriek tomu, že žalovaný mal možnosť zhojiť tejto protiprávny stav, nepristúpil k tomu a naviac nezákonnosť zriadenia záložného práva na pozemok pod rodinným domom ani nepripúšťa (čoho dôkazom je ním navrhovaný text petitu). Na základe uvedeného navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne. 6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.). 7. V záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. 8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia sa žalobou doručenou dňa 31.8.2007 domáhali (po zmene žaloby pripustenej uznesením zo dňa 25.2.2020) určenia, že nehnuteľnosti (pozemok a rodinný dom) špecifikované vo výroku napadnutého rozhodnutia, nie sú zaťažené záložným právom zapísaným na liste vlastníctva na základe Záložnej zmluvy č. 2 zo dňa 23.6.1992 v prospech žalovaného. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom rozhodol, že Záložná zmluva č. 2 uzavretá dňa 23.6.1992 je neplatná a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania. Na odvolanie žalovanej rozhodol Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením zo dňa 21.11.2018, č.k. 7Co/652/2015-171 tak, že uvedený rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, keď konštatoval nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že súd prvej inštancie sa opomenul zaoberať otázkou naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení neplatnosti záložnej zmluvy. 9. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. 10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 11. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. 12. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 13. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
14. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. 15. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. 16. Podľa § 151a ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu 23.6.1992) záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci; záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho príslušenstvo a prírastky, ale z plodov len na tie, ktoré nie sú oddelené. 17. Podľa § 151b ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu 23.6.1992) záložné právo vzniká na základe písomnej zmluvy, schválenej dedičskej dohody alebo zo zákona. Na účinnosť záložnej zmluvy, ktorou sa zakladá nehnuteľnosť, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. 18. Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto dá do zálohu cudziu vec bez súhlasu vlastníka alebo osoby, ktorá má k veci iné vecné právo nezlučiteľné so záložným právom, vznikne záložné právo, len ak sa vec odovzdá záložnému veriteľovi a ten ju prijme dobromyseľne, že záložca je oprávnený vec založiť. V prípade pochybností platí, že záložný veriteľ konal dobromyseľne. 19. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 20. V danom prípade prvoinštančný súd správne posúdil danosť naliehavého právneho záujmu na predmetnom určení. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že v prejednávanej veci sa žalobcovia domáhajú určenia, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, teda žiadajú, aby sa určilo, že záložné právo viaznúce na nehnuteľnostiach neexistuje, čo zodpovedá ustanoveniu § 137 písm. c) C.s.p., ktoré stanovuje procesnú prípustnosť takejto žaloby, ak je na takomto určení daný naliehavý právny záujem. Predpokladmi pre vyvodenie naliehavosti právneho záujmu sú popieranie existencie (neexistencie) práva žalovanými, či právneho pomeru u žalobcov, t.j. právo, resp. právny vzťah medzi stranami je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi stranami), existencia ohrozenia práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, existencia potreby odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. V prejednávanej veci je zrejmé, že právny vzťah medzi stranami založený zmluvou o zriadení záložného práva je medzi zmluvnými stranami (a zároveň procesnými stranami) sporný, vlastnícke právo žalobcov je neisté v dôsledku zápisu ťarchy na liste vlastníctva, ktorý nemožno odstrániť inak ako určovacím výrokom súdu a potreba odstránenia tejto neistoty je v podobe začatia výkonu záložného práva, ktoré bolo oznámené záložcovi. Na základe uvedeného možno konštatovať procesnú prípustnosť určovacej žaloby, keďže na určení, že tu právo nie je, je zároveň daný naliehavý právny záujem. 21. Pokiaľ ide o aplikáciu § 41 Občianskeho zákonníka a § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka, odvolací súd nepovažoval za potrebné uskutočniť postup v zmysle § 382 C.s.p., a teda nevyzýval sporové strany, aby sa v stanovenej lehote vyjadrili k použitiu uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka, keď vychádzal zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3Obdo 1/2019, uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2020, pod č. 48. Podľa neho nejde o postup odvolacieho súdu v rozpore s ustanovením § 382 C.s.p., ak bez výzvy stranám sporu použije vo svojom rozhodnutí iné ustanovenie právneho predpisu, ako súd prvej inštancie, ak už bolo predmetné ustanovenie aplikované v skoršom štádiu konania, alebo ak jeho možná aplikácia bola posudzovaná v predchádzajúcom kasačnom rozhodnutí odvolacieho súdu. To platí aj v prípade, že pri svojom rozhodovaní odvolací súd použil iné ustanovenie všeobecne záväzného právneho
predpisu ako súd prvej inštancie, pričom sa jeho aplikácie v ktoromkoľvek štádiu sporu domáhala strana sporu a zároveň druhá strana mala procesnú možnosť sa k jeho použitiu vyjadriť. V danej veci sa aplikácie uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka dovolával žalovaný v odvolacom konaní a žalobcovia sa mali možnosť k nemu vyjadriť v rámci vyjadrenia k odvolaniu. 22. Odvolací súd konštatuje, že argumentácii žalovaného o čiastočnej neplatnosti záložnej zmluvy nie je možné priznať úspech. Berúc do úvahy znenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom, odvolací súd podrobil jazykové vyjadrenie právneho úkonu záložnej zmluvy výkladu, a to z pohľadu gramatického, logického aj systematického. Gramatickým výkladom článku I. záložnej zmluvy možno dospieť k záveru, že význam rozhodujúcich pojmov je jednoznačný. Zmluvné strany použili pojem „zriadenie záložného práva záložným veriteľom na zabezpečenie poskytnutého úveru v celkovej sume 1 300 000,- na rodinný dom záložcu J. A. v Stupave, list vlastníctva č. XXXX, ktorý je ohodnotený na 1 860 909 Kčs“ a zároveň jednoznačne uviedli, že „Ak záloha stratí na cene tak, že zabezpečenie úveru sa stane nedostatočné, záložca sa zaväzuje, že zabezpečenie úveru bez zbytočného odkladu primerane doplní. Ak tak neurobí, stane sa tá časť úveru, ktorá nie je zabezpečená, splatnou.“ Logickým výkladom (z hľadiska vzájomnej nadväznosti jednotlivých použitých pojmov) možno vyvodiť, že záložca J. A. poskytol nehnuteľný majetok – rodinný dom v Stupave zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX v hodnote 1 860 909 Kčs ako záloh na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči dlžníkovi I. G. A. I. vo výške 1 300 000,-. Systematickým výkladom (z hľadiska radenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu) je potrebné dospieť k záveru, že prejav vôle zmluvných strán smeroval k zabezpečeniu pohľadávky záložného veriteľa vo výške 1 300 000,-, v prospech ktorého bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosť – rodinný dom v hodnote 1 860 909,- Kčs, pričom v prípade nedostatočného zabezpečenia pohľadávky sa stáva nezabezpečená časť pohľadávky splatnou. Odvolací súd konštatuje, že výklad právneho úkonu zriadenia záložného práva, ktorému odvolací súd podrobil jazykový prejav zachytený v záložnej zmluve, plne zodpovedá zneniu § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Výklad právneho úkonu totiž možno vykonať podľa vôle toho, kto právny úkon urobil iba v prípade, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Obsah záložnej zmluvy možno za použitia zákonom stanovených interpretačných pravidiel vykladať, nie však nahrádzať alebo dopĺňať vôľu, ktorú zmluvné strany pri jej uzavieraní nemali, alebo ktorú síce mali, ale neprejavili ju. Na podklade výkladu jazykového prejavu nemožno v prejednávanej veci dospieť k záveru, že záložnou zmluvou bolo zriadené záložné právo len na časť nehnuteľnosti, a to v rozsahu vlastníckeho podielu záložcu, príp. v rozsahu ďalších spoluvlastníckych podielov. Takáto vôľa zmluvných strán prejavená nebola, a to aj s ohľadom na absenciu určenia výšky jednotlivých spoluvlastníckych podielov a ich hodnoty a tiež s ohľadom na účel zriadenia záložného práva (zabezpečenie pohľadávky vo výške primeranej k hodnote nehnuteľnosti a následkov jej nedostatočného zabezpečenia). Za danej situácie potom nemožno dospieť k záveru, že záložná zmluva je čiastočne platná v časti zriadenia záložného práva na spoluvlastnícky podiel záložcu, prípadne aj na spoluvlastnícke podiely ďalších spoluvlastníkov (žalobcov 2/ a 3/). 23. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného týkajúcou sa aplikácie § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia záložnej zmluvy. Pre vznik záložného práva k cudzej veci bez súhlasu jej vlastníka sa podľa uvedeného ustanovenia vyžadovala okrem odovzdania veci aj dobromyseľnosť záložného veriteľa v tom, že záložca je oprávnený vec založiť. Z verejne dostupných údajov katastra nehnuteľností bolo zrejmé, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom záložného práva, je v spoluvlastníctve záložcu, jeho dvoch plnoletých detí a dvoch neplnoletých detí. Vo vzťahu k neplnoletým deťom je správny záver súdu prvej inštancie o tom, že záložca nebol oprávnený nakladať so spoluvlastníckymi podielmi svojich maloletých detí, nakoľko na takéto nakladanie nebolo dané schválenie súdu v zmysle § 28 Občianskeho zákonníka. Aj záver súdu prvej inštancie o neurčitosti vyhlásení plnoletých detí záložcu možno považovať za správne. V oboch vyhláseniach je uvedený súhlas vo vzťahu k celému rodinnému domu (nie k spoluvlastníckemu podielu), pričom v jednom vyhlásení je súhlas, aby sa záložca „zaručil“ rodinným domom a v druhom vyhlásení je uvedené nesprávne parcelné číslo, na ktorom je dom postavený. Je potrebné súhlasiť s tvrdením žalobcov, že vzhľadom k tomu, že zriadenie záložného práva je formou obmedzenia práv vlastníka k veci, musí byť prípadné splnomocnenie (poverenie) udelené inej osobe na jeho zriadenie nespochybniteľné, určité a zrozumiteľné. Uvedené prehlásenia spoluvlastníkov (žalobcov 2/ a 3/) nespĺňajú kritérium určitosti a zrozumiteľnosti. Na základe uvedeného nemožno vyvodiť, že záložca disponoval oprávnením v mene žalobcov 2/ a 3/ zriadiť záložné právo na ich spoluvlastnícke podiely. Za danej situácie,
keď záložca nemal na nakladanie so spoluvlastníckymi podielmi žalobcov 1/ a 4/ schválenie súdu a nedisponoval zrozumiteľnými a určitými súhlasmi na nakladanie so spoluvlastníckymi podielmi žalobcov 2/ a 3/, nemohol byť záložný veriteľ dobromyseľný v tom, že záložca je oprávnený vec založiť. Zároveň je potrebné konštatovať, že tvrdenia žalovaného o ústnom súhlase so založením spoluvlastníckych podielov žalobcov 2/ a 3/ a existencia ďalšieho písomného súhlasu žalobcu 3/ nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, preto súd na ne nemohol prihliadať. Pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na právny záver o nemožnosti vyvodenia čiastočnej platnosti záložnej zmluvy, je výsledok hodnotenia vzniku záložného práva podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k spoluvlastníckym podielom žalobcov 2/ a 3/ prakticky nepodstatná. 24. Odvolací súd vo svetle vyššie uvedeného právneho posúdenia dospel k záveru, že ak prvoinštančný súd určil, že nehnuteľnosti (rodinný dom ako aj pozemok parc.č. 692, ktorý vôbec nebol predmetom záložnej zmluvy) nie sú zaťažené záložným právom, rozhodol správne. 25. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (vo vzťahu k určeniu, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v rozsahu spoluvlastníckych podielov žalobcov 2/, 3/, 5/ a 6/) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcom 2/, 3/, 5/ a 6/ proti neúspešnému žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).