Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 9Co/66/2022 1111219158 20. 03. 2025 JUDr. Magdaléna Floreková ECLI:SK:KSBA:2025:1111219158.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : L.. G. N., nar. X. X. XXXX bytom S. B. X, XXX XX P., Z. F. D., zastúpená Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., IČO : 35 724 111, Mostová 2, Bratislava, proti žalovanému : L.. F. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom Na S. XXX, D., Č. F., zastúpený : JUDr. Milan Fulec, advokát, Živnostenská 2, Bratislava, o zaplatenie náhrady za znemožnenie užívania veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12. 11. 2021 č.k. 14C/98/2011 - 404, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že žalobu žalobkyne z a m i e t a. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1/ Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobkyne a uložil žalovanému povinnosť platiť žalobkyni náhradu za znemožnenie užívania predmetu spoluvlastníctva v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu (t. j. za bránenie v užívaní jej podielu o veľkosti 1 na byte č. XN. nachádzajúci sa vo vchode Z. X, na prízemí bytového domu: stavby, popis stavby : Z. X, postavený na pozemku registra C KN, parcelné číslo XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 484 m2, parcela evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava - katastrálnym odborom, Okres Bratislava I, Obec: N. - O.. Č.. Z. O., k. ú. Z. O., druh stavby: bytový dom, súpisné číslo : XXXX, podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 350/1000, zapísaných na liste vlastníctva č.XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava - katastrálnym odborom, Okres Bratislava I, Obec: N. - m.č. Z. O., k. ú. Z. O., ako aj podiele na pozemkoch - parcelách registra „C“. parc. č. XXXX/X o výmere 246 m2, druh pozemku: záhrady, o veľkosti v podiele 1, parc. č. XXXX/X o výmere 27 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti v podiele 1, parc. č. XXXX/X o výmere 32m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti v podiele 1, parc. č. XXXX/X o výmere 484 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti v podiele 1, parc. č. XXXX/X o výmere 25 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti v podiele 1 a parc. č. XXXX o výmere 132 m2, druh pozemku: záhrady, o veľkosti v podiele 1, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava - katastrálnym odborom, Okres Bratislava I, Obec: N. - m. č. Z. O., k. ú. Z. O.) vo výške 315 € mesačne, počnúc dňom 15.06.2011, vždy do 10. dňa kalendárneho mesiaca k rukám žalobkyne, a to až do okamihu, kedy žalovaný umožní žalobkyni predmet spoluvlastníctva v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu nerušene užívať (výrok I). 2/ Ďalej uložil žalovanému povinnosť platiť žalobkyni náhradu za znemožnenie užívania predmetu spoluvlastníctva v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu (t.j. za bránenie v užívaní jej podielu o veľkosti
1 na byte č. 0-b nachádzajúci sa vo vchode Z. X, na prízemí bytového domu: stavby, popis stavby : Z. X, postavený na pozemku registra C KN, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 484 m2, parcela evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava - katastrálnym odborom, Okres Bratislava I, Obec: N. - m. č. Z. O., k.ú. Z. O., druh stavby: bytový dom, súpisné číslo : XXXX, podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 350/1000, zapísaných na liste vlastníctva č.XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava - katastrálnym odborom, Okres Bratislava I, Obec: N. - m. č. Z. O., k. ú. Z. O., ako aj podiele na pozemkoch - parcelách registra „C“. parc. č. XXXX/X o výmere 246 m2, druh pozemku: záhrady, o veľkosti v podiele 1, parc. č. XXXX/X o výmere 27 m2, druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti v podiele 1, parc. č. XXXX/X o výmere 32m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti v podiele 1, parc. č. XXXX/X o výmere 484 m2, druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti v podiele 1, parc. č. XXXX/X o výmere 25 m2, druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti v podiele 1 a parc. č. XXXX o výmere 132 m2, druh pozemku: záhrady, o veľkosti v podiele 1, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava - katastrálnym odborom, Okres Bratislava I, Obec: N. - m. č. Z. O., k. ú. Z. O.) vo výške 315 € mesačne, a to spätne od 16.06.2008 až do 31.12.2010, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II). 3/ Ďalej uložil žalovanému povinnosť platiť žalobkyni náhradu za znemožnenie užívania predmetu spoluvlastníctva v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu (t.j. za bránenie v užívaní jej podielu o veľkosti 1 na byte č. X-N. nachádzajúci sa vo vchode Z. X, na prízemí bytového domu : stavby, popis stavby : Z. X, postavený na pozemku registra C KN, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 484 m2, parcela evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava - katastrálnym odborom, Okres Bratislava I, Obec : N. - m. č. Z. O., k. ú. Z. O., druh stavby: bytový dom, súpisné č. XXXX, podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 350/1000, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava - katastrálnym odborom, Okres Bratislava I, Obec : N. - m. č. Z. O., k. ú. Z. O., ako aj podiele na pozemkoch - parcelách registra „C“. parc. č. XXXX/X o výmere 246 m2, druh pozemku: záhrady, o veľkosti v podiele 1, parc. č. XXXX/X o výmere 27 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti v podiele 1, parc. č. XXXX/X o výmere 32m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti v podiele 1, parc. č. XXXX/X o výmere 484 m2, druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti v podiele 1, parc. č. XXXX/X o výmere 25 m2, druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti v podiele 1 a parc. č. XXXX o výmere 132 m2, druh pozemku: záhrady, o veľkosti v podiele 1, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava - katastrálnym odborom, Okres Bratislava I, Obec: N. - m. č. Z. O., k. ú. Z. O.) vo výške 315 € mesačne, a to spätne od 01.01.2011 až do 14.06.2011, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III). 4/ Napokon rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok IV). 5/ V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobkyňa žalobným návrhom podaným na tamojšom súde dňa 15.6.2011 domáhala voči žalovanému zaplatenia náhrady za znemožnenie užívania predmetu spoluvlastníctva na byte nachádzajúceho sa v N. na Z. X.. Č.. X, ako aj na podiele na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 350/1000 zapísaných na LV č. XXXX, k. ú Z. O. ako aj na podiele na pozemkoch - parc. č. XXXX, parc. č. XXXX zapísaných na LV č. XXXX vo výške 315 € mesačne. Navrhovateľka žiadala od (pôvodne) žalovaného 1 zaplatenie náhrady za obdobie od 16.6.2008 do 31.12.2010 a u (pôvodne) žalovaného 2 žiadala zaplatenie náhrady za obdobie od 1.1.2011 až do 14.6.2011. Návrh odôvodnila tým, že na základe darovacej zmluvy zo dňa 18.3.2004 od jej matky nadobudla spoluvlastnícky podiel k bytu spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 350/1000 zapísaných na LV č. XXXX, k. ú Z. O. ako aj na podiele na pozemkoch - parc. č. XXXX, parc. č. XXXX zapísaných na LV č. XXXX. Poukázala na to, že súčasný právny stav, ktorý je zaznamenaný na LV č. XXXX nezodpovedá reálnemu usporiadaniu priestorov v bytovom dome na Z. X.. Č.. X v N.. V návrhu uviedla, že žalovaní jej nikdy neumožnili predmet spoluvlastníctva užívať a v užívaní jej bránia. V žalobe uviedla, že sa trvalo zdržuje v Nemecku a pravidelne navštevuje Bratislavu najmä z dôvodu, že tu žijú jej svokrovci a má tu okruh priateľov. Uviedla, že hoci je vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti, tak počas pobytov v Bratislave si musí zabezpečiť náhradné ubytovanie, napriek tomu, že je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti. Tvrdila, že žalovaní ju vylúčili z užívania veci, ktoré v spoluvlastníctve a výkonom svojich spoluvlastníckych práv bez akéhokoľvek právneho, alebo iného dôvodu, zasahujú do jej práv a oprávnených záujmov. Tvrdila, že žalovaní užívali predmet spoluvlastníctva vo väčšom rozsahu, než ktorý zodpovedá spoluvlastníckemu podielu. Žalobkyňa si uplatnila náhradu za vylúčenie
užívania spoločnej veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu, pričom pri uplatnenej výške vychádzala zo sumy, ktorú jej vyčíslil právny predchodca žalovaného a preukazoval to listom L.. M. N. zo dňa 02.09.2005 (čl. 38,39). Uplatnenú náhradu považuje za primeranú, pretože bola s užívania nehnuteľnosti nedobrovoľne a bezdôvodne vylúčená. 6/ Žalovaný v písomnom stanovisku žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný (predtým žalovaní 1, 2) neužíva ani neužíval celú nehnuteľnosť, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného, z dôvodu, že nedošlo k dohode o užívaní tejto nehnuteľnosti. Uviedol, že na tunajšom súde sa vedie konanie o vysporiadanie spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti. Žalovaný uviedol, že užíva v predmetnom dome byty č. X v suteréne, byt č. X na prízemí a byt č.X na prízemí zapísané na LV č. XXXX k. ú. N. Z. O.. Žalovaný tvrdil, že podielový spoluvlastník, ktorý neužíva alebo nemôže užívať spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúceho spoluvlastníckeho podielu, právo žiadať náhradu od druhého podielového spoluvlastníka, ktorý nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu túto spoločnú vec užíva a poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 2616/99. Žalovaný považoval tvrdenie žalobkyne, že nemôže užívať spoločnú nehnuteľnosť za účelové tvrdenie, ktoré nekorešponduje so skutočnosťou. Nikdy nebránil žalobkyni vstup na spoločný pozemok a do reálnej časti spoločnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v podkroví domu na Z. X.. X Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa mohla kedykoľvek realizovať svoje vlastnícke právo k spoločnej nehnuteľnosti a nikdy jej nebránil v realizácii jej vlastníckeho práva. Žalovaný namietal, že žalobkyňa nepreukázala ani výšku žalovaného nároku a mala by byť preukázaná znaleckým dokazovaním ako obvyklá cena nájmu v danom období a danej lokalite. 7/ Súd z výsluchu žalobkyne zistil, že so žalovaným sa nedohodli o spôsobne užívania vlastníctva, aj keď sa to od roku 1994 niekoľkokrát pokúsili. Pôvodne bola uzatvorená dohoda, že byt v podkroví chce žalobkyňa, ktorá sa tam chcela nasťahovať, ale byt bol prenajatý a po odchode nájomníčky mohla byt žalobkyňa užívať, avšak chcela ďalšie povalové priestory, na ktorých sa nedohodli. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou bytu, avšak z celkového domu to tvorí 16,5 % vlastníctva. Tvrdil, že nikdy nebránil užívaniu vlastníctva žalobkyňou, pretože vždy mala prístup k tomu. Žalovaný uviedol, že v dome sa nachádzajú tri byty, z ktorých jeden je v suteréne, a dva byty na prízemí. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa mohla užívať byt v podkroví, ale od toho odstúpila. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že má kľúče od nehnuteľnosti, tak pri preberacom protokole boli žalovaným určené podmienky užívania s tým, že ich žalobkyňa nevie splniť, pretože vstup na pozemok a vstup do spoločných priestorov je viazaný na jeho súhlas, t. j. žalovaného a jeho prítomnosť, čo prakticky nie je možné zabezpečiť, nakoľko sa žalovaný zdržiava v Českej republike. Nevie disponovať svojim spoluvlastníckym podielom a v rozsahu, ako jej to garantuje ústava SR. 8/ Žalobkyňa na pojednávaní dňa 12.10.2021 uviedla, že po roku 2015 bola v dome a na pozemku dvakrát, mala k dispozícii kľúče od bránky, kľúče od vstupu do domu a od dvoch bytov, tak jeden sa nachádza v podkroví a jeden v suteréne, ale nie sú zapísané na LV. Potom, čo bola v dome, tak asi za týždeň jej prišiel mail od žalovaného, ktorý je datovaný 25.03.2016 s tým, že žalovaný jej napísal, aby som mu vopred dala vždy vedieť, keď tam príde, pretože sa tam niekto pohyboval, netuší kto a nabudúce to bude riešiť priamo s políciou. Súčasne uviedol, že : „prosím ťa pochop, že sa niekoľko rokov v dome nikto nepohyboval, a preto by bolo vhodné vedieť, či si to ty, alebo niekto cudzí, pretože tretie osoby bez našej prítomnosti tam nemajú čo hľadať“. 9/ Súd prvej inštancie z predloženého dôkazu a to listu zo dňa 4.5.2011, ktorý adresoval žalovaný žalobkyni a súčasne jej oznámil, že požiadavke „o vydanie kľúčov od všetkých častí nehnuteľnosti na Z. X., aby si mala slobodný prístup na celý pozemok na Z. X.. Č.. X a do obidvoch bytov, ktorých sme spolumajitelia“, nevyhovie. Súčasne uviedol, že ako spoluvlastníci sa nevedia dohodnúť o jej užívaní a táto skutočnosť má byť dôvodom o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam súdom. Ďalej žalovaný tvrdil, že právo na súkromie a ochranu obydlia, má prednosť pred právom spoluvlastníka na užívanie časti nehnuteľnosti, a preto do skončenia sporu o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva neumožní jej vstup do uvedenej nehnuteľnosti. 10/ Po právnej stránke oprel súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o ust. § 123, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1 Obč. zák. 11/ Súd prvej inštancie poukázal na to, že z cit. zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva je okrem iného aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci. To znamená, že vyjadruje aj mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie
spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137 ods. 1 Obč. zák. oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade ak sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z § 137 ods. 1 Obč. zák. v spojení s § 123 Obč. zák. Ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne upravený v Občianskom zákonníku (Uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 277/2009 z 24. novembra 2009). Právo podielového spoluvlastníka podieľať sa na úžitku zo spoločnej veci v rozsahu svojho podielu, resp. právo na peňažnú náhradu za časť (hodnotu) tohto úžitku v rozsahu zodpovedajúcemu jeho podielu v prípade, ak tento úžitok nemožno rozdeliť (čo je aj v prípade užívania spoločnej veci druhým spoluvlastníkom (alebo ostatnými spoluvlastníkmi), je právom vyplývajúcim z právneho vzťahu spoluvlastníctva, konkrétne z ustanovení § 137 ods. 1 Obč. zák. v spojení s § 123 Obč. zák. 12/ Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. V konaní bolo nesporné, že žalovaná a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi a tieto skutočnosti boli preukázané LV. Tieto skutočnosti súd považoval za nesporné. Spornou okolnosťou bolo užívanie nehnuteľností medzi stranami sporu. V konaní je nesporné, že žalobkyňa ani žalovaný nemajú trvalé bydlisko na Z. Č.. X, kde sa nachádza nehnuteľnosť, o ktorej sa nevedia dohodnúť v užívaní. V konaní je nesporné, že na tunajšom súde sa vedie konanie o zrušenie podielového spoluvlastníctva nehnuteľností pod sp. zn. 16C 93/2008, ktoré však nie je právoplatne skončené. V konaní je nesporné, že strany sporu vedú spory aj na katastrálnom konaní (čl. 170-179). 13/ Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že žaloba žalobkyne je dôvodná, pretože ako spoluvlastníčke jej bolo bránené v užívaní nehnuteľností, čím ako vlastníčka nemôže realizovať svoje vlastnícke právo chránene Ústavou SR. Žalobkyňa za znemožnenie užívania predmetnej nehnuteľností v rozsahu svojho podielu si uplatnila cenu za znemožnenie užívania nehnuteľnosti v rozsahu jej podielu, pričom samotnú výšku zdôvodnila v žalobe v sume 350 €. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa samotnú výšku 350 € ako náhradu za znemožnenie užívania nehnuteľnosti oprela o výpočet sumy, ktorú sám uviedol právny predchodca žalovaného, keď z dôvodu neuzatvorenia zmluvy o užívaní mu mala vzniknúť škoda. Žalobkyňa v tomto smere poukázala na list právneho predchodcu žalovaného zo dňa 2.9.2005 (č.l. 38-39), pričom sa stotožnila s uvedenou sumou 898.000,- Sk, z ktorej vychádzala pri výpočte sumy na 315 € mesačne za znemožnenie užívania vlastníctva. V konaní žalobkyňa nepredložila iný dôkaz na cenu obvyklú, ale vychádzala len z toho, čo predtým sám požadoval právny predchodca žalovaného. Súd pri posudzovaní žalobného nároku vychádzal jednak z tvrdení žalobkyne ako aj z dôkazu predloženého žalobkyňou a to listu právneho predchodcu žalovaného zo dňa 2.9.2005. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, tak súd neuznal námietku žalovaného, že nárok žalobkyni nepatrí a súd sa nestotožnil s obranou žalovaného, že vo veci nie je ani daný základ ani výška. Podľa názoru súdu, každý z nich je vlastníkom, avšak ak absentuje akákoľvek dohoda o užívaní za daného právneho stavu, nie je možné odoprieť právo žalobkyni na primeranú náhradu za znemožnenie užívania len v tej sume, ako sám si i predtým vyčíslil právny predchodca žalovaného. Súd priznal žalobkyni náhradu za znemožnenie užívania predmetu vlastníctva tak, ako to požadovala a za obdobie, ktoré si uplatnila a ktoré súd špecifikoval podľa upraveného žalobkyňou počas konania v petite I., II. a III. rozsudku. V konaní bolo preukázané, že žalovaný bránil v užívaní nehnuteľnosti a odvolával sa na to v liste, ktorý adresoval žalobkyni zo dňa 4.5.2011 (čl.29) s tým, že jej nemieni vydať kľúče od všetkých nehnuteľností, aby mala slobodný prístup na celý pozemok a do obidvoch bytov, ktorých je žalovaný vlastníkom. Súd v tomto smere poukazuje na to, že právo žalobkyne tak, ako aj žalovaného, je chránené Ústavou SR a nemožno obmedziť prístup k jej spoluvlastníckemu podielu k predmetnej nehnuteľnosti bezdôvodne. Podľa názoru súdu žalobný nárok žalobkyne za znemožnenie užívania vlastníctva tak, ako to požadovala je preukázaný, čo do základu aj samotnej výšky. Pri posudzovaní samotnej výšky náhrady za znemožnenie užívania svojho vlastníctva vychádzal z tvrdení žalobkyne ako aj z listu žalovaného zo dňa 2.9.2005, pričom iné dôkazy v tomto smere ohľadom výšky neboli predložené a neboli v tomto smere stranami sporu produkované. Súd o náhrade znemožnenia užívania svojho spoluvlastníckeho podielu rozhodol tak, ako je uvedené v petite rozsudku v bodoch I. - III. a priznal jej náhradu vo výške 315 € v období, ktoré si žalobkyňa uplatnila. 14/ O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1, § 262 CSP v zmysle zásady úspechu strany vo veci. Žalobkyňa mala v konaní úspech v rozsahu 100 %, súd preto zaviazal žalovaného povinnosťou náhrady trov konania žalobcovi v rozsahu 100 %, s tým, že
podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd tento rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil žalovaný ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t.j., že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom, znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; ďalej ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prípade výroku I. obsahuje tento také neurčité pojmy, ktoré súd prevzal zo žalobného petitu; podľa ktorého má žalovaný platiť žalobkyni mesačne náhradu za znemožnenie užívania predmetu spoluvlastníctva odo dňa 15. 6. 2011 až do okamihu, kedy jej umožní predmet spoluvlastníctva nerušene užívať v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu. Z výroku napadnutého rozsudku nemožno zistiť čas, dokedy je žalovaný povinný tak robiť - formulácia výroku I nespĺňa ani požiadavku určitosti ani vykonateľnosti, a to napriek tomu, že táto vada bola súdu prvej inštancie vytknutá odvolacím súdom v uznesení č.k. 3Co/144/2020, 3Co/145/2020 - 384 zo dňa 29. 1. 2021, ktorým bol zrušený v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie v danej veci zo dňa 11. 2. 2020. 16/ Súd prvej inštancie dospel vo svojom rozhodnutí k záveru, že žalobkyni ako spoluvlastníčke predmetnej časti nehnuteľnosti, ktorej náhrady za znemožnenie užívania sa v konaní domáha, bolo bránené v užívaní nehnuteľnosti, a preto nemohla nehnuteľnosť v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu užívať. Súd prvej inštancie dospel k tomuto záveru napriek tomu, že medzi žalobkyňou a žalovaným nebolo sporné, že nedošlo k dohode o užívaní nehnuteľnosti v ich spoluvlastníctve, preto právny predchodca žalovaného podal žalobu o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, ktoré konanie je vedené na tamojšom súde pod sp. zn. 16C/93/2008. Žalovaný v konaní predložil mailovú komunikáciu so žalobkyňou zo dňa 31. 8. 2007 a 28. 9. 2007, v ktorej žalobkyňa uviedla : „...ani jeden z nás nesmie užívať ani jeden z týchto bytov.... Vás (t.j. žalovaného a jeho otca) dôrazne a opakovane žiadam, aby ste v žiadnom z bytov na ktorých sa podieľam, nerobili žiadne úpravy, na ktoré je potrebný môj súhlas.“ Žalobkyňa tiež na pojednávaní dňa 19. 11. 2013 uviedla, že „...v súčasnosti sú byty prázdne od roku 1994 v nich nikto nebýva, nevykurujú sa, chátrajú taký je reálny stav.“ Žalobkyňa na pojednávaní dňa 13. 1. 2015 uviedla, že mala kľúče od nehnuteľností avšak v súčasnosti už do nehnuteľností nevie dostať, pretože kľúč od brány už nesedí.“ V konaní bol produkovaný listinný dôkaz protokol o prevzatí kľúčov od nehnuteľností na Z. Č.. X v N., z ktorého vyplýva, že dňa 17. 12. 2015 boli žalobkyni prostredníctvom jej právneho zástupcu odovzdané 3 ks kľúčov od nehnuteľností na Z. X.. č. v N., označené štítkami „Vstup do domu“, „Z.“ a „Suterén“. Potom záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neužívala nehnuteľnosť z dôvodu, že jej bolo bránené v užívaní nehnuteľností je nesprávny. Z vyššie uvedených dôkazov plynie, že žalobkyňa neužívala spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach preto, že medzi spoluvlastníkmi nedošlo k dohode o užívaní nehnuteľností, a preto ani žalobkyňa ani žalovaný svoj podiel neužíval. 17/ Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal s jeho argumentáciou, v ktorej poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 2616/99, podľa ktorého podielový spoluvlastník, ktorý neužíva alebo nemôže užívať spoločnú vec v rozsahu spoluvlastníckeho podielu má právo žiadať náhradu od druhého podielového spoluvlastníka, ktorý nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu užíva spoločnú vec. Súd prvej inštancie aplikoval na danú vec právnu normu, ktorá sa na ňu vôbec nevzťahuje. Z rozhodnutia nevyplýva, na základe akého zákonného ustanovenia súd žalobe vyhovel a žalobkyni priznal uplatňovaný nárok; z ustanovení, ktoré súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, žiaden takýto nárok nevyplýva a ani ho nemožno vyvodiť. 18/ Na odvolanie žalovaného podala žalobkyňa písomné vyjadrenie, v ktorom označila odvolanie za v celom rozsahu nedôvodné a argumentáciu v ňom za zavádzajúcu. Trvala na tom, že v konaní bolo preukázané, že je z užívania nehnuteľností úplne vylúčená. Žalovaný neumožnil žalobkyni vstup na pozemky v spoluvlastníctve ani len pri výkone úkonu nariadeného z úradnej moci, kedy svojím odmietavým postojom 2x zmaril realizáciu stavebným úradom nariadeného štátneho stavebného dohľadu, potom nemožno hovoriť o žiadnom užívaní spoluvlastníctva žalobkyňou. Žalovaný v priebehu 10 rokov trvajúceho sporu preukázal, že žalobkyňu nerešpektuje ako rovnocennú spoluvlastníčku a z jeho konania je zrejmé, že si neželá, aby predmet spoluvlastníctva v akejkoľvek miere užívala.
V protokole o prevzatí kľúčov z konca roka 2015 žalovaný podmienil vydanie kľúčov od spoločnej nehnuteľnosti žalobkyni viacerými výhradami, o.i. tiež tým, že „výslovne nesúhlasí s tým, aby žalobkyňa do spoločných priestorov vstupovala bez jeho súhlasu a v jeho neprítomnosti.“ Žalobkyňa zopakovala, že neužívanie predmetu spoluvlastníctva v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu je dôsledkom konania žalovaného, ktorý svojvoľným určovaním podmienok zasahuje do dispozičných oprávnení žalobkyne ako druhého spoluvlastníka, čo súd prvej inštancie správne konštatoval. 19/ Argumentácia žalovaného sa od počiatku upriamuje výlučne na stavbu resp. priestory, ktoré sa nachádzajú v bytovom dome na Z. X.. Č.. X v N.; žalobkyňa zdôraznila, že predmetom sporu je aj jej spoluvlastnícky podiel na pozemkoch parc. č.XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, ako aj XXXX/X, XXXX/ X a parc. č. XXXX, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. N. - Z. O.. Odmietaním umožnenia vstupu žalobkyne na pozemky počas výkonu štátneho stavebného dohľadu žalovaný dokázal, že nielen vnútorné priestory ale aj vonkajšie boli a sú vo výlučnej dispozícii žalovaného a žalobkyňa nemá vo vzťahu k nim prakticky žiadne rozhodovacie ani užívacie právo. Ústava SR v čl. 20 ods. 3 priamo ustanovuje, že : „Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom...“ Vlastníctvo nemožno zneužívať, jeho šikanózny výkon je neprípustný, resp. výkon v rozpore s dobrými mravmi. 20/ Hoci žalovaný opakovane zdôraznil, že predmet spoluvlastníctva sám neužíva (v zmysle obývania), je to on, kto disponuje s rozhodovacím právom ohľadom predmetu spoluvlastníctva a spôsobu jeho využitia. Táto jeho faktická moc nad predmetom spoluvlastníctva sa v minulosti prejavila vo forme svojvoľnej výmeny zámkov na prístupových dverách/bránach v minulosti, čím žalobkyňu prakticky vymkol na ulicu, ďalej bezdôvodným odmietaním vydania prístupových kľúčov k nehnuteľnostiam, a následne tiež cez určovanie podmienok vstupu do nehnuteľnosti (po protokolárnom vydaní kľúčov). Pokiaľ sa žalovaný sám rozhodol, že predmet spoluvlastníctva nebude užívať (v zmysle ich obývania), je táto argumentácia vo vzťahu k žalobkyni irelevantná, nakoľko ona takúto možnosť nemala a stále nemá ani len teoreticky. Pokiaľ žalovaný navyše tvrdí, že sa v nehnuteľnostiach nezdržiava, teda ich údajne neužíva, je nepochopiteľné, prečo bráni žalobkyni v príležitostnom užívaní a stanovuje jej absurdné podmienky. Žalovaný ale predmet spoluvlastníctva užíva, keď si k bytu vo svojom výlučnom vlastníctve svojvoľne pričlenil časť spoločných priestorov (v spoluvlastníctve so žalobkyňou), a to pôvodnú práčovňu a kotolňu, v ktorých má uskladnené veci a využíva ich ako sklad. Preto jeho tvrdenie, že vec neužíva, neobstojí. Žalobkyňa nemala možnosť toto tvrdenie pred súdom zdokladovať, keďže je jej vstup do nehnuteľnosti odopieraný a štátny stavebný dohľad nariadený stavebným úradom, ktorý mal aj túto skutočnosť preukázať, bol zmarený. Žalobkyňa považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a rozsudok navrhuje potvrdiť. 21/ Na vyjadrenie žalobkyne podal žalovaný odvolaciu repliku (č.l. 442 - 444 spisu), v ktorom uviedol, že vo vyjadrení žalobkyňa v podstate len opakuje svoje skutkové tvrdenia a závery obsiahnuté v žalobe, na ktorých zotrvala počas celého konania. Osobitne žalovaný uviedol, že v rozsudku Najvyššieho súdu českej republiky sp. zn. 25 Cdo 2616/99, na ktoré on poukazuje, je len jeden z viacerých rozhodnutí, v ktorom súdy riešili otázku náhrady za neužívanie spoluvlastníckeho podielu, keď touto otázkou sa zaoberali súdy tiež v rozsudku Najvyššieho súdu SSR zo dňa 27. 9. 1979 sp. zn. 2 Cz 54/79, tiež Najvyššieho súdu ČR zo dňa 5. 9. 2000 sp. zn. 28Cdo 1213/99, ako aj v náleze Ústavného súdu ČR zo dňa 10. 10. 2007 sp. zn. I.US 383/2005, tiež v rozsudku NS ČR sp. zn. 28Cdo 75/2009 zo dňa 12. 8. 2009. Uvedená judikatúra je dlhodobo založená na stanovisku, že nárok spoluvlastníka za náhradu voči spoluvlastníkovi v dôsledku jeho obmedzenia alebo vylúčenia z užívania spoločnej veci vzniká z titulu bezdôvodného obohatenia (§ 451 Obč. zák.) vtedy, ak k tomuto obmedzeniu alebo vylúčeniu spoluvlastníka z užívania spoločnej veci dôjde nadužívaním spoločnej veci ďalším spoluvlastníkom resp. ostatnými spoluvlastníkmi na úkor v užívaní obmedzeného alebo z užívania vylúčeného spoluvlastníka a absentuje dohoda spoluvlastníkov o užívaní. Existuje tak konštantná judikatúra, ktorá spočíva na ustálenom právnom názore, ktorý je však úplne odlišný, než právny názor súdu prvej inštancie, keď žalobkyni, ako podielovej spoluvlastníčke, priznal peňažnú náhradu za vylúčenie z užívania spoločnej veci voči žalovanému, ako ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi, napriek tomu, že vylúčenie žalobkyne z užívania nebolo spôsobené nadužívaním spoločnej veci žalovaným, teda bez existencie akéhokoľvek právneho titulu. Súd prvej inštancie tak rozhodol odlišne od doterajšej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít bez toho, aby vo svojom rozhodnutí vysvetlil dôvody, pre ktoré sa od nej odchýlil. Žalobkyňa si túto vadu rozhodnutia súdu prvej inštancie, teda právne posúdenie veci v rozpore s doterajšou judikatúrou naplno uvedomila až po oboznámení sa s obsahom odvolania žalovaného,
čomu nasvedčuje skutočnosť, že vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného sa snaží presvedčiť súd, že v konaní bolo v podstate preukázané, že žalovaný spoločnú vec užíval. Žalobkyňa totiž v rozpore so svojimi pôvodnými tvrdeniami, zhodnými s tvrdeným žalovaného, že spoločnú vec ani jeden z nich neužíva od r. 1994, tvrdí, že žalovaný resp. jeho právny predchodca má v spoločných priestoroch, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve uložené neidentifikované veci, čo však nemohla v priebehu konania preukázať, z dôvodu, že jej žalovaný znemožnil prístup do nehnuteľnosti, čí je podľa žalobkyne preukázaný skutkový záver, že žalovaný spoločnú vec užíva. Žalovaný tieto vyjadrenia žalobkyne považuje len za snahu zhojiť vadu, ktorou trpí rozhodnutie súdu prvej inštancie pokiaľ ide o právne posúdenie predmetnej veci. 22/ Na uvedené vyjadrenie žalovaného podala žalobkyňa odvolaciu dupliku (č.l. 452 - 454 spisu), v ktorom uviedla, že z jej strany nedošlo k žiadnej zmene právneho náhľadu na prejednávanú vec, jej vyjadrenia sú po celý čas sporu konzistentné. Žalobkyňa od počiatku tvrdí, že ju žalovaný vylúčil z užívania spoločnej nehnuteľnosti, v dôsledku čoho dlhodobo dochádza k zásahom do jej spoluvlastníckych práv. Sám žalovaný na pojednávaní dňa 13. 1. 2015 potvrdil, že spoločné priestory domu užíva (v danom období žalobkyňa nemala ani len kľúče). Bol to žalovaný, kto v ním skoncipovanom protokole o odovzdaní kľúčov stanovil podmienky, za ktorých môže žalobkyňa vstúpiť do nehnuteľnosti. Žalobkyni pritom neumožnil vstup ani len v rámci úkonu, na ktorý dal podnet stavebný úrad. Na preukázanie tvrdení, že žalovaný spoločné priestory skutočne užíva, predložila žalobkyňa podaním zo dňa 10. 2. 2015 súdu aj znalecký posudok Ing. Fialu zo dňa 10. 9. 2009; z predloženej fotodokumentácie bytu v suteréne bolo zrejmé, že v priestoroch boli zložené veci, t.j. byt v suteréne, ktorý je predmetom spoluvlastníctva oboch strán sporu, bol, resp. je stále užívaný. Žalobkyňa žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 23/ Ďalšie podania strany sporu vo veci neučinili. 24/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. v celom rozsahu) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, na ústnom odvolacom pojednávaní, za účasti právnych zástupcov žalobkyne aj žalovaného, na ktorom zopakoval dokazovanie čítaním listinných dôkazov podľa § 384 ods. 1, § 378 ods. 1 a § 204 CSP, a to : písomnou korešpondenciou žalobkyne a žalovaného : list žalovaného zo dňa 8. 1. 2008 adresovaný žalobkyni (č.l. 30, 31 spisu), tiež zo dňa 4. 5. 2011 (č.l. 29 spisu) ako aj list žalobkyne adresovaný žalovanému zo dňa 13. 4. 2011 (č.l. 27 spisu); ďalej rozhodnutím Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu č. X-344/2008 zo dňa 30. 1. 2013 (o oprave údaja v KN na LV č. XXXX pre k.ú. Z.É. O.), na odvolanie žalovaného potvrdené Rozhodnutím Správy katastra pre hl. m. SR BA zo dňa 4. 6. 2013 č. Xo 32/13-BP; na základe uvedených rozhodnutí katastr. orgánov bol na spomínaný LV č. XXXX pre k. ú. Z.É. O. zapísaný aj byt č. X (LV na č.l. 135 spisu); ďalej rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 3. 12. 2015 sp. zn. 8Sžr/110/2014, ktorým najvyšší súd zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S 198/2013 - 47 zo dňa 25. 7. 2014 tak, že rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava č. Xo 32/13 - BP zo dňa 4. 6. 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (č.l. 170 a nasl. spisu); ďalej úmrtným listom pôvodne žalovaného 1 L.. M. N., kt. zomrel dňa X. X. XXXX (č.l. 177 spisu) s Osvedčením o dedičstve vydaného notárom JUDr. Tomášom Trellom, č. 3D/100/2016, Dnot 4/2016 zo dňa 21. 3. 2017, č.l. 201 a nasl. spisu); ďalej uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 10. 8. 2017 č.k. 14C/98/2011 - 207 o pokračovaní v konaní so žalovaným F. N.Ý., dedičom po zomrelom L.. M. N., ďalej písomným protokolom o prevzatí kľúčov od nehnuteľnosti na Z. X.. X v N. (č.l. 187, 188 spisu) a tiež doplnil dokazovanie aktuálnym výpisom z LV č. XXXX a LV č. XXXX, oba pre kat. úz. Z. O.. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 25/ Podľa § 123 Obč. zák., vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 26/ Podľa § 136 ods. 1 Obč. zák., vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. 27/ Podľa § 137 ods. 1 Obč. zák., podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. 28/ Vec, ktorá je predmetom spoluvlastníctva, sa medzi spoluvlastníkmi reálne (fakticky) nerozdeľuje, ale nerozdelená zostáva spoločnou vecou pre všetkých spoluvlastníkov. Za trvania spoluvlastníctva sa potom spoluvlastnícky podiel určuje najmä tým, akou mierou sa spoluvlastníci podieľajú na užívaní spoločnej veci, príp. na jej úžitkoch a prírastkoch, ako majú prispievať na náklady vynaložené na
spoločnú vec, na náklady spojené s jej udržiavaním a pod. Spoluvlastnícky podiel na veci teda neznamená, že by sa vlastnícke právo spoluvlastníka vzťahovalo iba na určitú konkrétnu časť spoločnej veci. Na tom nič nemení ani prípadná dohoda spoluvlastníkov, kto bude ako ktorú časť spoločnej veci (napr. nehnuteľnosti) užívať. Spoluvlastnícka podiel nie je len mierou účasti na vlastníckom vzťahu k spoločnej veci, ale tiež určuje rozsah práv a povinností jednotlivých spoluvlastníkov počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu k spoločnej veci aj pokiaľ ide o užívanie veci. Preto v tých prípadoch, kde nie je spoluvlastníkovi zabezpečené užívanie veci v spoluvlastníctve vôbec alebo aspoň v rozsahu určenom jeho podielom na spoločnej veci, vzniká mu nárok na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady. V tejto súvislosti vznikli v doktríne dva názory ohľadom posúdenia povahy tohto nároku, jeden podľa ust. § 137 v spojení s § 123 Obč. zák., druhý podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení, pričom v súdnej praxi sa presadilo posudzovanie tohto nároku podľa § 137 Obč. zák. 29/ Žalovaný je názoru, že žalobkyňou uplatnený nárok je nutné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. Obč. zák.). Podľa názoru odvolacieho súdu ale súd prvej inštancie správne a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou aplikoval na rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobkyne ust. § 137 ods. 1 Obč. zák., nakoľko z § 137 ods. 1 Obč. zák. vyplýva právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu. Otázku, akej právnej povahy je nárok podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, riešil Najvyšší súd SR napr. vo svojom uznesení zo dňa 24. 11. 2009 pod sp. zn. 4Cdo/298/2008, v ktorom najvyšší súd judikoval, že : „Právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, je dané zákonom. Vyplýva z ust. § 137 ods. 1 Obč. zák., t.j. z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právo potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Treba zdôrazniť, že aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden alebo viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu (o to viac, takýto záver neprichádza do úvahy, ak sa spoluvlastníci na spôsobe užívania nedohodli). Právnym dôvodom na užívanie veci je aj v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je totiž podiel na veci reálne vymedzený, ale je len podielom ideálnym. V rámci neho nie je možné preto oddeliť, čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka, resp. podiely ostatných spoluvlastníkov. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ust. § 137 ods. 1 Obč. zák. v spojení s § 123 Obč. zák. Toto právo je nepochybne majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 Obč. zák. Uvedený nárok nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú len podpornú povahu a ich použitie nemožno preto rozširovať na práva, ktoré sa opierajú o osobitné zákonné ustanovenia. Napokon, v prípade práva podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckeho podielu, nie je splnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Nejde totiž o to ani vtedy, ak spoluvlastník vec v celosti užíva bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, o užívanie veci bez právneho dôvodu a teda o majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, ani o majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho dôvodu, plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, prípadne získaný z nestatočných zdrojov (porovnaj rozsudok NS SR z 30. 5. 2000 sp. zn. 2 Cdo 141/99).“ Obdobne sa touto otázkou zaoberal Najvyšší súd SR aj vo svojom rozhodnutí zo dňa 27. 10. 2010 sp. zn. 6 Cdo 184/2010. 30/ V súdenej právnej veci sa žalobkyňa v postavení podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti domáha od druhého podielového spoluvlastníka danej nehnuteľnosti priznania peňažnej náhrady za to, že neužívala a neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Uplatňuje teda právo, ktoré vyplýva z podielového spoluvlastníctva, a síce z ust. § 137 ods. 1 Obč. zák. Súd prvej inštancie
teda po právnej stránke správne vec posúdil podľa ust. § 137 ods. 1 v spojení s § 123 Obč. zák., a teda správne vec neposudzoval podľa ust. o bezdôvodnom obohatení (§ 451 a nasl. Obč. zák.). 31/ Žalobkyňa v konaní argumentovala, že dlhodobo ako podielový spoluvlastník neužívala a naďalej nemôže užívať svoje spoluvlastníctvo, nakoľko jej v užívaní bránil a naďalej bráni žalovaný (resp. ešte jeho právny predchodca), a to z dôvodu, že jednak nemala k dispozícii všetky kľúče od spoločnej nehnuteľnosti, takže sa do nej nemohla dostať, a tiež z dôvodu, že žalovaný (resp. ešte jeho právny predchodca) podmieňoval jej vstup do spoločnej nehnuteľnosti rôznymi podmienkami. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že tvrdenie žalobkyne, že nemala k dispozícii kľúče od spoločnej nehnuteľnosti nezodpovedá celkom skutočnosti, nakoľko, žalobkyňa časť kľúčov, s ktorými mohla do spoločnej nehnuteľnosti vstúpiť, k dispozícii mala (hoci najskôr nie od žalovaného, ale od L.. N., pôvodnej nájomníčky), je ale pravdou, že nemala k dispozícii všetky kľúče. Podľa výpovede samotnej žalobkyne nemala k dispozícii kľúč od druhého vchodu nehnuteľnosti, ktorý umožňoval vstup do domovej nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzali byty vo výlučnom vlastníctve žalovaného (resp. ešte aj jeho právneho predchodcu) a zároveň tiež vstup do spoločných častí a zariadení domovej nehnuteľnosti ako aj druhej záhrady. Tieto obdržala žalobkyňa v celom rozsahu na základe protokolárneho odovzdania kľúčov dňa 17. 12. 2015. 32/ Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že uzavretie dohody o užívaní spoločnej nehnuteľnosti medzi podielovými spoluvlastníkmi komplikovala okolnosť, že žalobkyňa mala pôvodne v úmysle užívať byt v podkroví po predchádzajúcej nájomníčke, s ktorým chcela užívať aj ďalšie podkrovné priestory, na čom sa však ako podieloví spoluvlastníci nevedeli dohodnúť, z dôvodu, že žalobkyňa si nárokovala zo spoločných priestorov užívanie vo väčšom rozsahu, než koľko by predstavoval jej spoluvlastnícky podiel (žalovaný je väčšinovým spoluvlastníkom bytového domu, v ktorom sa nachádza byt v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného). Rovnako tak chcela v byte v podkroví žalobkyňa dobudovať kúpeľňu, s čím žalovaný (resp. ešte pôvodní žalovaní 1, 2) nesúhlasil, nakoľko dobudovanie kúpeľne by si vyžadovalo zásah do bytu otca M. N., ktorý bol krátko predtým zrekonštruovaný a vybudovanie kúpeľne sa dalo riešiť aj inak (výpovede žalobkyne a žalobcu na pojednávaní dňa 13. 1. 2015, č.l. 151 až 154 spisu; tiež výpoveď žalobkyne na pojednávaní dňa 19. 11. 2013, č.l. 117 spisu). Po uvoľnení podkrovného bytu (v roku 2004 po L.. N., č.l. 30, 31 spisu), o ktorý žalobkyňa spočiatku javila záujem, žalobkyňa svoje rozhodnutie zmenila a požadovala uvoľniť pre potreby jej užívania byt v suteréne. Z výpovede žalobkyne ďalej plynie, že od pôvodnej nájomníčky bytu L.. N. mala k dispozícii kľúče od brány, od bytu a od vchodu do domu; od r. 2008 však kľúč od brány nesedel a ona sa tak nevedela dostať na pozemok. 33/ Z výpovedí žalobkyne aj žalovaného na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 13. 1. 2015 tiež vyplýva, že ako žalobkyňa tak ani žalovaný spoločnú nehnuteľnosť neužívajú, keď žalobkyňa dlhodobo žije v Nemecku (na Slovensku však pravidelne niekoľkokrát ročne navštevuje svojich príbuzných či známych) a žalovaný dlhodobo žije a podniká v Českej republike, na Slovensko chodil pravidelne za svojím otcom, pôvodne žalovaným M. N. (výpovede žalobkyne a žalovaného na pojednávaní dňa 13. 1. 2015, č.l. 151 - 154 spisu). Ani jeden z nich teda spoločnú domovú nehnuteľnosť neužíva na účely bývania. Žalobkyňa v priebehu konania tvrdila, že žalovaný využíva spoločnú nehnuteľnosť na skladovanie svojich vecí v suterénnych priestoroch, čo však v konaní nepreukázala (žalovaný užívanie spoločných priestorov na skladovanie vecí popieral). 34/ Z písomnej korešpondencie spoluvlastníkov nehnuteľnosti je nesporné, že žalovaný (resp. ešte aj jeho otec, pôvodne žalovaný M. N.) neboli ochotní vydať žalobkyni všetky kľúče od spoločnej nehnuteľnosti, pričom jej odmietali vydať tie kľúče, ktoré by sprístupnili žalobkyni spoločnú záhradu (vstup z Č. ulice) a byt v suteréne (po p. Y.), čo odôvodňovali tým, že časť domu, ktorého sú spoluvlastníkmi, predstavuje zo stavebnotechnického hľadiska súčasť celého domu s bytmi, ktorých sú väčšinovými spoluvlastníkmi pôvodne žalovaní 1, 2, resp. teraz žalovaný L.. F. N. (list zo dňa 4. 5. 2011, č.l. 29 spisu). Napokon zo súhlasných prednesov ako žalobkyne tak aj žalovaného L.. F. N. na pojednávaní dňa 19. 11. 2013 (č.l. 115 - 117 spisu) vyplynulo, že sporné dva byty, o ktoré žalobkyňa javila záujem, (jeden v suteréne a jeden v podkroví), nie sú užívané cca od r. 1994, v bytoch sa nevykuruje, tieto chátrajú. 35/ Medzi stranami sporu sa vedie konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ako aj katastrálne konania, ktoré doposiaľ nie sú právoplatne skončené. Súčasťou spisového materiálu
je rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžr/110/2014 zo dňa 3. 12. 2015 (v právnej veci žalobcu L.. F. N. proti žalovanému Okresný úrad Bratislava, za účasti L.. G. N., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Okresného úradu Bratislava č. Xo 32/13 - BP zo dňa 4. 6. 2013, o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S 198/2013 - 47 zo dňa 25. 7. 2014); uvedeným rozsudkom najvyšší súd zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S 198/2013 - 47 zo dňa 25. 7. 2014 tak, že rozhodnutie žalovaného (t.j. Okresného úradu Bratislava) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie (a zároveň rozhodol o trovách konania). Predmetom súdneho prieskumu bola zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. Xo 32/13 - BP zo dňa 4. 6. 2013, ktorým potvrdil rozhodnutie Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, odboru katastrálnych konaní, č. X-344/08 zo dňa 30. 1. 2013, vo veci opravy chyby v katastrálnom operáte. K oprave došlo tak, že na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. Z. O. v bytovom dome súp. č. XXXX postaveného na pozemku registra „C“, parcely č. XXXX na Z. X.. Č.. X v časti B - vlastníci a iné oprávnené osoby, zrušil tam uvedený zápis a zapísal, že v danom dome sa nachádza 5 bytov namiesto pôvodne zapísaných 4. Najvyšší súd ako dôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu (tam L.. F. N.), pokiaľ poukázal, že pre byty nachádzajúce sa v suteréne a podkroví (zapísané opravou v katastrálnom operáte) nebolo vydané rozhodnutie stavebného úradu o určení na ich trvalé bývanie. Najvyšší súd prvotne v uvedenom rozsudku zdôraznil, že účel užívania dotknutej nehnuteľnosti nie je v prejednávanej veci podstatný, nakoľko z toho, že v dome sa už nachádzajú byty, nemožno aj ohľadne iných priestorov (a to najmä v podkroví) vyvodiť, že sa jedná o byt. Zároveň je potrebné uviesť, že postup pri evidencii ostatných bytov v dome na Z. X. nie je predmetom tohto konania. Nepochybne bol v konaní predložený znalecký posudok, z ktorého záverov vyplýva, že v dome na Z. X.. č. X súp. č. XXXX sa nachádza 5 bytov. Rovnako je z neho zrejmé, že v podkroví je priestor, ktorý nie je využívaný. Žalovaný ani ako pribratá účastníčka však nevyvrátili tvrdenie žalobcu ohľadne nedostatku rozhodnutia stavebného úradu týkajúceho sa charakteru „novozapísaných“ bytov. Predložený znalecký posudok tak môže slúžiť ako podklad v prípadnom konaní o zmene účelu užívania stavby. Najvyšší súd ad hoc majúc na zreteli tú skutočnosť, že v priebehu času sa zrejme len faktickými úkonmi menil spôsob využívania predmetnej nehnuteľnosti z rodinného domu na bytový dom, nemohol akceptovať postup žalovanej, ktorá len na základe znaleckého posudku v podstate sama kvalifikovala dotknuté priestory ako byty, hoci to nevyplývalo zo žiadneho rozhodnutia, resp. takéto rozhodnutie nebolo v konaní predložené a naviac nebolo ani skúmané, či toto bolo vydané alebo nie. Posudzovanie, či určité miestnosti vôbec môžu slúžiť na trvalé bývanie, patrí stavebnému úradu. Skutočnosť, že na základe konkrétnych postupov (napr. stavebnými úpravami) boli určité priestory využívané ako byty, sama osebe nemôže zhojiť absenciu relevantného rozhodnutia stavebného úradu. Odobrením uvedeného postupu by boli prostredníctvom konania o oprave chyby v katastrálnom operáte akceptované aktivity stavebníkov resp. iných osôb smerujúce k premene nimi zvolených priestorov na byty, a to bez ohľadu na splnenie zákonných náležitostí, čím by sa fakticky vylúčila pôsobnosť stavebného úradu pri skúmaní podmienok vyžadovaných pre priestory určené na trvalé bývanie (napr. podmienky hygienické, svetlotechnické atď.). Stavebné orgány sa v ďalšom konaní budú zaoberať otázkou, či ohľadne užívania priestorov, ktoré majú byť zapísané ako byt, bolo vydané rozhodnutie stavebného úradu, z ktorého by bol zrejmý účel užívania týchto priestorov a na základe takto doplneného dokazovania opätovne rozhodnú, pričom sa vysporiadajú so všetkými relevantnými účastníkmi vznesenými námietkami.“ V dôsledku predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR bola následne v katastrálnom operáte vykonaná oprava zápisu na LV č. XXXX pre kat. úz. Z. O. z počtu piatich bytov na pôvodný zápis štyroch bytov. 36/ Podľa aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č.XXXX pre kat. úz. Z. O. sú teda žalobkyňa a žalovaný L.. F. N. podieloví spoluvlastníci bytu č. X - N. na prízemí (t.j. nie v suteréne, ani v podkroví) bytového domu na Z. X.. Č.. X v N., súp. číslo XXXX, každý v podiele 1-ice, ako aj podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu každý vo výške 350/1000-in. Okrem toho je v súčasnosti žalovaný výlučným vlastníkom bytov nachádzajúcich sa v predmetnom bytovom dome (Z. X, N., súp. č. XXXX) označených ako byt č. 0 - 0 na poschodí -1 s podielom ma spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 90/1000-in; ďalej bytu č. 0 - 0 na prízemí predmetného bytového domu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 360/1000-in a napokon aj bytu č. 0 - a na prízemí daného bytového domu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 200/1000-in. Žalovaný je teda väčšinovým podielovým spoluvlastníkom danej nehnuteľnosti, čo do počtu bytov a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu. 37/ Podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. Z. O. sú zároveň žalobkyňa a žalovaný vedení ako podieloví spoluvlastníci pozemkov - parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X o výmere 246 m2, druh pozemku : záhrada, každý o veľkosti v podiele 1, ďalej parc. č. XXXX/X o výmere 27 m2, druh pozemku :
zastavané plochy a nádvoria, každý o veľkosti v podiele 1, parc. č. XXXX/X o výmere 32 m2, druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria, každý o veľkosti v podiele 1, parc. č. XXXX/X o výmere 484 m2, druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria, každý o veľkosti v podiele 1, parc. č. XXXX/X o výmere 25 m2, druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria, každý o veľkosti v podiele 1 a napokon parc. č. XXXX o výmere 132 m2, druh pozemku : záhrada. 38/ Žalobkyňa sa žalobou domáhala priznania náhrady za neužívanie nehnuteľností titulom svojho spoluvlastníckeho práva, tak, ako sú nehnuteľnosti v spoluvlastníctve so žalovaným vedené v katastri nehnuteľností aj aktuálne; t.j. ako v súčasnosti, tak aj v čase podania žaloby bola podielovou spoluvlastníčkou (spolu so žalovaným L.. F.Ó. N.) jedného bytu, označeného ako byt č. X - N., na prízemí bytového domu na Z. X v N., ako aj podielovou spoluvlastníčkou (spolu so žalovaným L.. F. N.) spoločných častí a spoločných zariadení domu vo výške 350/1000-in; ďalej bola a aj je podielovou spoluvlastníčkou spolu so žalovaným každý v podiele 1 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. Z. O. (záhrad, zastavaných plôch a nádvorí). 39/ Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie vyhodnotil žalobu žalobkyne na priznanie jej náhrady za neužívanie spoločných nehnuteľností ako nedôvodnú, keď po zopakovaní dokazovania zistil, že dôvodom pre ktorý žalobkyňa neužívala spoločnú vec, a teda nerealizovala výkon svojho spoluvlastníckeho práva, bola predovšetkým skutočnosť, že podieloví spoluvlastníci neboli schopní dohodnúť sa na užívaní spoločnej veci, z ktorého dôvodu spoločnú vec neužíval ani jeden z nich. Rovnako tak žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by žalovaný (resp. ešte v počiatočnom štádiu súdneho sporu žalovaní 1, 2) užíval (užívali) spoločné časti a spoločné zariadenia domu či záhrady a zastavané plochy a nádvoria (vedené na LV č. XXXX kat. úz. Z. O.) v rozsahu väčšom, než koľko predstavuje jeho (predstavoval ich) spoluvlastnícky podiel. Už vyššie spomínané uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. 11. 2009 sp. zn. 4Cdo/298/2008 rieši otázku náhrady za neužívanie spoločnej veci jedným zo spoluvlastníkov tak, že tento nárok vzniká v prípade, ak druhý spoluvlastník spoločnú vec užíva. V konaní však žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaný (resp. pôvodne žalovaní 1, 2) byt č. X - N. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu užíval (užívali), resp. že spoločnú vec užívali v rozsahu väčšom, než predstavoval ich spoluvlastnícky podiel. K uvedenému odvolací súd poznamenáva, že v prípade spoločných častí a spoločných zariadení domu, užívanie týchto spoločných častí a spoločných zariadení domu nemožno vykonávať oddelene od užívania bytu. Spoločnými časťami domu sú napr. jeho základy, strecha, chodby, obvodové múry, vchody, priečelia, schodištia, podkrovia, povaly, zvislé, vodorovné nosné konštrukcie a pod.; pod spoločnými zariadeniami domu treba rozumieť napr. kotolne, komíny, výťahy, hromozvody, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne, plynové prípojky a pod. Vzhľadom na povahu spoločných častí a spoločných zariadení domu je potom zrejmé, že užívanie spoločných častí a spoločných zariadení domu je viazané na užívanie bytu (prípadne nebytového priestoru), v posudzovanej veci teda na užívanie bytu č. X - N. na prízemí, t.j. výkon užívania spoločných častí a spoločných zariadení domu nemožno realizovať samostatne, oddelene od užívania predmetného bytu č. X - N., na prízemí domu. 40/ Obdobne vo vzťahu k nehnuteľnostiam, vedeným na LV č. XXXX pre kat. úz. Z. O. (t.j. dve záhrady a zastavané plochy a nádvoria), ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, každého v 1-ici, tieto predstavujú jednak zastavaný pozemok, na ktorom stojí samotný bytový dom a tiež dve záhrady, ako pozemky, priľahlé k bytovému domu. Ich užívanie je rovnako tak viazané na užívanie spoločnej veci - t.j. v danom prípade bytu č. X - N. na prízemí bytového domu na Z. X.. X v N.. Z vykonaného dokazovania teda nevyplynulo, že by spoločnú vec - byt č. X - N. na prízemí (nie v suteréne, či podkroví) bytového domu (s ktorou je neoddeliteľne spojené aj užívanie zodpovedajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu, ako aj na zastavanom pozemku a priľahlých pozemkoch) - žalovaný užíval, resp. nebolo preukázané, že by ich užíval v rozsahu väčšom, než činil jeho spoluvlastnícky podiel. Ak aj žalovaný užíval (či užíva) v určitom rozsahu spoločné priestory (výpoveď žalovaného na pojednávaní dňa 13. 1. 2015, č.l. 152 - 154 spisu), t.j. napr. chodbu, schodisko, je nutné mať na pamäti, že žalovaný je tiež výlučným vlastníkom ešte ďalších troch bytov v bytovom dome, aj k nim prislúchajúcim podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu. Na základe uvedeného potom nemožno vyvodiť záver, že žalovanému spoluvlastníkovi vznikla voči žalobkyni povinnosť zaplatiť jej peňažnú náhradu za neužívanie spoločnej veci, nakoľko nebola splnená podmienka, že by spoločnú vec užíval na úkor žalobkyne v rozsahu väčšom, než aký mu prináleží v súlade s výškou jeho spoluvlastníckeho podielu (a to ako čo do užívania spoločného bytu v podielovom spoluvlastníctve, tak aj čo do podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu, ako aj zastavaného pozemku a záhrad).
41/ V danom prípade tak vykonané dokazovanie preukázalo, že dotknutý byt žalobkyňa ale rovnako tak ani žalovaný neužívali. Len ak spoluvlastník skutočne užíva spoločnú vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu prisvojuje si tak jej úžitkovú hodnotu vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu a iba vtedy má povinnosť poskytnúť druhému spoluvlastníkovi náhradu za užívanie spoločnej veci nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu. V konaní ale nebolo žalobkyňou preukázané, že by žalovaný (jeho právny predchodca) skutočne užíval spornú nehnuteľnosť (byt č. X - N.), spoločné časti a spoločné zariadenia domu, ako aj zastavaný pozemok a záhrady, nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu a tým si prisvojoval úžitkovú hodnotu aj v miere, ktorá mu nepatrí. 42/ Osobitne je potrebné uviesť, že žalobkyňa požadovala od žalovaného titulom náhrady sumu 315 € mesačne, ktorá výška náhrady sa však neopierala o žiadny zo spôsobov takého určenia zodpovedajúcej peňažnej náhrady, ktorý súdna prax akceptuje, t.j. napr. formou znaleckého posudku, odborného vyjadrenia, či dopytu na realitné kancelárie, tak, aby bolo možné zistiť výšku takejto náhrady, obvyklej v danom čase a lokalite a tak stanoviť výšku primeranej zodpovedajúcej peňažnej náhrady (pokiaľ by pre priznanie náhrady boli v konaní splnené podmienky), ktorú skutočnosť žalovaný namietal od počiatku konania a s ktorou sa súd prvej inštancie v konaní dostatočne nevyporiadal. Žalobkyňa peňažnú náhradu vo výške 315 € vypočítala zo sumy 898.000,- Sk, ktorú vyčíslil pôvodne žalovaný M. N. v liste zo dňa 2. 9. 2005 ako jemu spôsobenú majetkovú ujmu z dôvodu nemožnosti uzavretia dohody o užívaní nehnuteľnosti, ktorú sumu ako východiskovú súd prvej inštancie aj nesprávne akceptoval. Uvedená čiastka 898.000,- Sk, t.j. v prepočte 29.808,14 €, bola totiž pôvodným podielovým spoluvlastníkom M. N. vyčíslená ako prípadný nárok na náhradu škody, (spôsobenej neuzavretím dohody o užívaní nehnuteľnosti), t.j. ako nárok inej povahy, než aký si v tomto konaní uplatňuje žalobkyňa, navyše bez uvedenia výpočtu, ako právny predchodca žalovaného k výslednej sume 898.000,- Sk vlastne dospel. Opodstatnená je aj námietka žalovaného v odvolaní, že žalobkyňa v prípade výroku I nešpecifikovala dostatočne obdobie, za ktoré žiadala priznať peňažnú náhradu (t.j. spôsobom od - do), následkom čoho bol tento výrok neurčitý a tým aj nevykonateľný. 43/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke opodstatnenosti uplatneného nároku, tak, že žalobu žalobkyne zamietol. 44/ O nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného ako aj odvolacieho) konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1, ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, patrí mu preto nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %. 45/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).