Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 9Co/214/2017 1113243975 23. 01. 2025 JUDr. Magdaléna Floreková ECLI:SK:KSBA:2025:1113243975.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : U. L., bytom Y. Č.. XX, XXX XX F., proti žalovaným : 1. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie č. 1, Bratislava, 2. Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie č. 3, Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, na odvolanie žalovaného 2 proti rozsudku (bývalého) Okresného súdu Bratislava I zo dňa 3. 5. 2017 č.k. 10C/251/2013 - 130, takto rozhodol: Odvolací súd späťvzatie žaloby p r i p ú š ť a, rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 3. 5. 2017 č.k. 10C/251/201-130 v napadnutej časti z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e. Žalobkyňa, žalovaný 2 n e m a j ú nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu voči žalovanému 1. Ďalej určil, že výpoveď z nájmu bytu č.X nachádzajúceho sa v bytovom dome na T.M. G. Č.. X v F., vedenom na liste vlastníctva č. XXXX pre mestskú časť F. - L. Y., je neplatná. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému 1 nárok na náhradu trov konania nepriznal; žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 2. 2/ V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že (pôvodní) žalobcovia 1, 2 K.. Y. L. a manželka U. L. sa domáhali (po úprave žalobného petitu) voči žalovaným 1, 2 určenia, že žalovaný 1 je prenajímateľom a žalobcovia 1, 2 nájomcami bytu č. 1 v bytovom dome na T. G.. Č.. X U. F., vedenom na LV č. XXXX a zároveň sa domáhali určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu doručenej dňa 28. 3. 2012 žalovaným 2, na základe ust. § 39 Obč. zák. Z obsahu výpovede žalobkyne a z obsahu listinného dôkazu s označením rozhodnutie o schválení dohody o výmene bytov zo dňa 12.5.1986 vyplynulo, že bývalý manžel žalobkyne a žalobkyňa sa stali v dôsledku výmeny bytov nájomcami trojizbového bytu na T. G. Č.. X v F.. Zo zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí predmetného bytu 20.5.1986, ako aj z listinného dôkazu - zápisnice o prevzatí a odovzdaní predmetného bytu zo dňa 20.5.1986 mal súd preukázané, že žalobkyni a jej bývalému manželovi bol odovzdaný do užívania štátny trojizbový byt v bytovom dome na T. G. Č.. X U. F.. Z rozsudku bývalého Obvodného súdu Bratislava 1 sp. zn. 16C 243/89 mal súd preukázané, že súd rozviedol manželstvo žalobkyne uzatvorené s K.. Y. L.. Z rozsudku bývalého Obvodného súdu Bratislava I, č. k. 8C 180/90-6, právoplatného dňa 3.12.1990 mal súd preukázané, že súd zrušil právo spoločného užívania trojizbového bytu v F. na T. Č.. X v F. a žalobkyňu určil za výlučnú užívateľku predmetného bytu. Na základe ust. § 871 ods. 1 a 4 Obč. zák. tak žalobkyni vznikol nájomný vzťah k bytu č. X, v bytovom dome na T. G. Č.. X v F.. Z obsahu výsluchu strán sporu a z obsahu listinného dôkazu s označením výpoveď z nájmu bytu mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný 2 žalobkyni dňa 15.12.2012 doručil výpoveď z nájmu bytu zo dňa 5.12.2012. Z obsahu výpovede je zrejmé, že žalovaný 2 vypovedal nájom bytu č. X nachádzajúceho sa na T. G. Č.. X v F. s poukazom na § 3a zákona č. 260/2011 Z.z. platného a účinného v čase doručovania výpovede z nájmu bytu, podľa ktorého prenajímateľ bytu, ktorý nepodal výpoveď nájmu bytu podľa ust. § 3 ods. 1 alebo nájomca bytu podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a), b), d) a e) môže vypovedať nájom bytu bez uvedenia dôvodu do 31. decembra 2012; ak ide o byt podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a), ustanovenie § 139 ods. 2 Obč. zák. sa
nepoužije. Výpovedná lehota je 12 mesiacov a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi alebo prenajímateľovi doručená výpoveď. 3/ Z rozhodnutia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava zo dňa 2.7.2013, číslo: MAGS SNM 34602/13-302186/920/Dol mal súd preukázané, že žalovaný 1 vydal rozhodnutie, na základe ktorého prerušil konanie o nároku na poskytnutie bytovej náhrady žalobkyni podľa ust. § 7 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z.z. až do právoplatného ukončenia súdneho konania v právnej veci žalobcov 1, 2 R. V. s manželkou Y. V. proti žalovanému Hlavné mesto SR Bratislava a Mestskej časti Bratislava - Staré mesto, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - pozemku par. č. XXXX - zastav. plochy a nádvoria a stavby súpisné číslo XXXXXX, postavenej na pozemku parc. č. XXXX, k.ú. L. Y., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 25C 286/2009. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil na tom skutkovom základe, že je účastníkom uvedeného súdneho konania a v konaní o pridelení bytovej náhrady bude pokračovať po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia príslušného súdu v právnej veci o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k označenej nehnuteľnosti, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 25C 286/2009. 4/ Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 1, § 2 ods. 1, ods. 2, § 3a zák. č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom, ďalej ust. § 871 ods. 1 až ods. 4, § 711 ods. 1, ods. 3, ods. 6, § 39 Obč. zák. Medzi stranami nebolo sporným, že žalovaný 2 dňa 15.12.2012 doručil žalobkyni písomnú výpoveď nájmu k bytu č. 1, nachádzajúceho sa v bytovom dome na T. G. Č.. X v F.. Sporným bolo, či žalovaný 2 mohol skončiť nájomný vzťah so žalobkyňou, na základe ust. § 3a zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom. 5/ Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že právny nárok na určení neplatnosti výpovede z nájmu bytu na strane žalobkyne je daný. Žalovaný 2 konal v rozpore so zákonom č. 260/2011 Z.z. a to z dôvodu, že žalovaný 1, ktorý je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola zverená do správy žalovanému 2 nie je subjektom, ktorému by vzniklo oprávnenie ukončiť nájomný vzťah so žalobkyňou podľa ustanovenia § 3a zákona č. 290/2011 Z.z. a to s poukazom na rozsah pôsobnosti zákona č. 260/2011 Z.z. vymedzený v ustanovení § 2. 6/ Na doručenie výpovede z nájmu bytu podľa ustanovenia § 3a zákona č. 260/2011 Z.z. je potrebné splnenie zákonných podmienok kumulatívne; žalovaný 2 nebol v zmysle zákona č. 206/2011 Z.z. oprávnený doručiť žalobkyni výpoveď z nájmu bytu z dôvodu, že žalovaný 1 nie je osobou, ktorej bytový dom, resp. jeho časť bola vydaná podľa osobitných predpisov v zákone č. 206/2011 Z.z. definovaných. Takýmto subjektom by boli len spoluvlastníci druhej polovice bytového domu manželia V., ktorí sú spoluvlastníci predmetného bytového domu na základe kúpnej zmluvy. Práve žalovaný 1 bol povinný za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 29a zákona č. 182/1993 Z.z. byty odpredať jednotlivým nájomcom v prípade doručenia ich žiadostí o odkúpenie bytov po tom, čo bude rozhodnuté súdom o žalobe, predmetom ktorej je zrušenie podielového spoluvlastníctva k bytovému domu na T. G. Č..X v F.. 7/ Na základe vykonaného dokazovania súd vyhodnotil právny úkon - výpoveď zo dňa 5.12.2012 - ako absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že absentuje hmotnoprávna podmienka použitia výpovedného dôvodu. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) tak nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex legge) a hľadí sa naň, ako by nebol urobený (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 96/95). To znamená, že právny úkon síce existuje, ale nenastanú jeho právne účinky. Súd tak posúdil výpoveď nájmu ako neexistentnú, a tento právny úkon posúdil ako neplatný od počiatku. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalovaného 2 (ako aj žalobcom 1, voči ktorému však súd zamietol z dôvodu nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie), že žalobkyňa sa v prekluzívnej lehote podľa ust. § 711 ods. 6 Obč. zák. nedomáhala určenia neplatnosti výpovede, preto jej právo zaniklo. Predpokladaný právny následok - účinok môže vyvolať len platný právny úkon, rovnako ako jednostranný právny úkon výpoveď z nájmu bytu môže vyvolať ním sledovaný cieľ len za predpokladu, že je právnym úkonom platným, pričom v danom prípade súd ustálil, že právne účinky výpovede zo dňa 5.12.2012 nenastali. Žalobkyňa sa preto nemohla domáhať neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 711 ods. 6 Obč. zák., no domáhala učenia neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 39 Obč. zák. z dôvodu, že jej právne postavenie doručením výpovede sa stalo neistým a bez určenia neplatnosti takého právneho úkonu by žalovaný 1 ako vlastník, resp. žalovaný 2 ako správca, po tom, čo by žalovaný 1 nemusel priznať žalobkyni bytovú náhradu, mohli podať návrh na vypratanie predmetného bytu voči žalobkyni bez toho, že by boli na takýto úkon legitimovaní a bez toho, aby žalobkyňa porušila povinnosti nájomcu. Na základe uvedeného súd prvej inštancie rozhodol tak, že určil, že výpoveď z nájmu bytu č.X nachádzajúceho sa v bytovom dome na T. G. Č..X, v F., vedenom na Liste vlastníctva č.XXXX pre mestskú časť F. -L. Y. je neplatná. Žalobkyňa na takomto učení mala naliehavý právny záujem z dôvodu, že jej právo nájomcu bolo bez právneho dôvodu žalovaným 2 spochybnené bez toho, aby ako
nájomca porušila svoje povinnosti. Občiansky zákonník umožňuje domáhať sa dotknutej osobe určenia neplatnosti právnych úkonov za podmienok zákonom splnených. Žalobkyňa svoj nárok osvedčila a súd na základe zisteného skutkového stavu žalobe vyhovel. Súd dodáva, že konaním žalovaného 2 vo vzťahu k doručenej výpovedi diskriminovaná nebola, keďže výpoveď z nájmu bytu bola doručená aj ostatným nájomcom s výnimkou manželov V.. 8/ O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovaný 1 mal v konaní síce plný úspech, no súd mu nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal z dôvodu, že žalovanému 1 trovy v súvislosti s prejednávanou vecou nevznikli. Zároveň žalobkyni vo vzťahu k žalovanému 2 priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške z dôvodu, že vo vzťahu k žalovanému 2 mala žalobkyňa plný úspech (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP). 9/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný 2, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o určení neplatnosti výpovede z nájmu bytu; trval na tom, že pri výpovedi z nájmu bytu postupoval v súlade so zákonom č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadanie niektorých nájomných vzťahov k bytom. Mal za to, že sa v danom prípade jednalo práve o byt v dome špecifikovanom v ust. § 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 260/2011 Z.z., pretože sa jednalo o dom, ktorého časť bola vydaná oprávnenej osobe, v tomto prípade štátu. Žalovaný 2 tak bol plne oprávnený na podanie výpovede žalobkyni, v súlade s ust. § 3 ods. 1 zák. č. 260/2011 Z.z. bez uvedenia dôvodu. Výpoveď z nájmu bytu tiež spĺňala všetky zákonom predpísané náležitosti; nejde teda o absolútne neplatný právny úkon, ako tvrdí súd prvej inštancie, ale o platný právny úkon, ktorého dôsledkom bol zánik nájmu bytu, po uplynutí výpovednej doby troch mesiacov od doručenia výpovede nájmu bytu, v zmysle § 711 ods. 6 Obč. zák. Keďže žalobkyňa nepodala žalobu v trojmesačnej prekluzívnej lehote, predmetná výpoveď je platná a účinná. Žalovaný 2 sa teda nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že predmetnú výpoveď z nájmu bytu boli oprávnení dať žalobkyni manželia V., ktorí spĺňali status oprávnenej osoby v zmysle zákona č. 260/2011 Z.z. Zákon č. 260/2011 Z.z. nedefinuje, ktorý z prenajímateľov bytu môže dať výpoveď z nájmu bytu; upravuje len okruh bytov a nájomcov. Žalovaný 2 bol v danom prípade prenajímateľom bytu, ktorého nájomcom bola žalobkyňa, a preto bol za splnenia zákonom stanovených podmienok oprávnený postupovať podľa zákona č. 2360/2011 Z.z. Žalovaný 2 dodal, že podľa jeho názoru právne postavenie žalobkyne nie je neisté, nakoľko žalobkyňa doručila na Hlavné mesto SR Bratislava žiadosť o poskytnutie bytovej náhrady, pričom žalobkyňa nie je povinná byt, ktorého nájom bol vypovedaný, vypratať, a to až do poskytnutia bytovej náhrady, ktorej parametre sú zakotvené v ust. § 11 zák. č. 261/2011 Z.z. o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza podľa žalovaného 2 z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). 10/ Na odvolanie žalobkyňa písomné vyjadrenie nepodala. 11/ Po predložení spisu odvolaciemu Krajskému súdu v Bratislave, bolo do spisu doručené písomné podanie manželov V. (č.l. 160 a nasl. spisu), v ktorom títo tvrdili, že byt, ktorého nájomcom je U. L. (a ohľadom ktorého prebieha konanie o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu), bol v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedený na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 25C/286/2009 prikázaný manželom V. do výlučného vlastníctva. Stalo sa tak na základe vypracovaného znaleckého posudku, ktorý predstavoval podklad pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom; v znaleckom posudku byt č. X/X.poschodie bytového domu, ktorého nájomcom je U. L., má byť totožný s bytom, ktorý je v (napadnutom) rozsudku Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 10C 251/2013 označený ako byt č. X, ktorého nájomcom je U. L., t.j. byt, vo vzťahu ku ktorému bola daná výpoveď z nájmu, o platnosti či neplatnosti ktorej sa v tomto konaní rozhoduje. Manželia R. a Y. V. teda tvrdia, že oni sú vlastníkmi bytu, ktorého nájomcom je U. L., pričom vlastníkmi tohto bytu sa stali na základe právoplatného rozsudku v konaní pod sp. zn. 25C/286/2009 (právoplatnosť dňa 29. 3. 2017), t.j. ešte pred tým, ako v konaní o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu pod sp. zn. 10C/251/2013 (deň rozhodnutia 3. 5. 2017) rozhodol súd prvej inštancie. 12/ Na základe výzvy odvolacieho súdu žalovaný 2 svojím písomným podaním (č.l. 206 a nasl. spisu) zo dňa 12. 5. 2020 uviedol, že trvá na tom, že byt č. X, rovnako tak aj byty č. X, X, užívané nájomcami (v prípade bytu č. 1 U. L.) boli prikázané do výlučného vlastníctva Hlavného mesta SR Bratislavy. Manželia V. tvrdenie o svojom vlastníckom práve k bytu, ktorý užíva U. L., zakladajú len na nepresnosti v časti znaleckého úkonu č. 9/2016, v ktorom znalkyňa U. zrejme omylom zamenila popis bytu č. X s popisom bytu č. X, ktorý sa tiež nachádza na X.poschodí bytového domu T. X U. F.. Vzhľadom na opakované zásahy manželov V. do práva správy žalovaného 2 k bytu č. X, ktorý užíva U. L., ako aj z dôvodu opakovaných zásahov do práva na nerušené užívanie bytu p. L., doručil žalovaný 2 na (bývalý) Okresný súd Bratislava I žalobu voči manželom V., ktorej predmetom je určenie, ktorý byt v dome na T. G.. Č.. X
v F. je bytom č. X; konanie je vedené pod sp. zn. 17C/2/2019. Kópiu predmetnej žaloby pripojil k svojmu podaniu. Vec zatiaľ nie je právoplatne skončená. 13/ Na písomnú výzvu odvolacieho súdu k možnosti prerušenia konania do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 17C/2/2019 ako žalobkyňa (podanie zo dňa 28. 7. 2020, č.l. 222 spisu), tak aj žalovaný 2 (podanie na č.l. 224 spisu zo dňa 3. 8. 2020), súhlasili s prerušením konania o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 17C/2/2019, o určenie, ktorý byt v dome na T. G.. X U. F. je bytom č. X. 14/ Konanie vedené pôvodne na bývalom Okresnom súde Bratislava I, pod sp. zn. 17C/2/2019, následne na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-17C/2/2019, vo veci určovacej žaloby skončilo rozsudkom zo dňa 24. 4. 2024 č.k. B1-17C/2/2019 - 1230, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcov 1 Mestská časť Bratislava - Staré Mesto a žalobcu 2 Hlavné mesto SR Bratislava, voči žalovaným 1 R. V., žalovanej 2 Y. V., žalovanému 3 T. L. a žalovanému 4 H. R., v celom rozsahu zamietol; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31. 7. 2024. 15/ Na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 23. 1. 2025 žalobkyňa uviedla, že sa zo sporného bytu na T. X U. F., vo vzťahu ku ktorému jej bola daná žalovaným 2 výpoveď z nájmu bytu, odsťahovala, a to ešte v r. 2021, na adresu Y. XX U. F., kde býva doposiaľ. Za daného stavu tak nemá záujem na pokračovaní konania o určenie neplatnosti predmetnej výpovede z nájmu bytu; žalobkyňa zahlásila do zápisnice súdu, že žalobu berie v celom rozsahu späť. Prítomný poverený zástupca žalovaného 2 so späťvzatím žaloby súhlasil. Zároveň ako žalobkyňa tak aj žalovaný 2 uviedli, že o trovách konania navrhujú rozhodnúť tak, že každý z n ich bude znášať vlastné trovy sám, náhradu trov konania si nikto z nich neuplatňuje. 16/ Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 17/ Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 18/ V danom prípade bolo predmetom odvolacieho konania už len rozhodovanie o odvolaní žalovaného 2 voči žalobkyni, keď konanie voči žalovanému 1 skončilo právoplatne rozhodnutím napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie (zamietajúci výrok týkajúci sa žalovaného 1 nebol napadnutý odvolaním). Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne, spočívajúci v späťvzatí (zvyšku) žaloby voči žalovanému 2 v celom rozsahu, s ktorým žalovaný 2 písomne súhlasil, odvolací súd v zmysle citovaného ust. § 370 ods. 2 CSP späťvzatie žaloby žalobkyňou pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 3. 5. 2017 č.k. 10C/251/2013 - 130 (v napadnutej časti) zrušil a konanie zastavil. 19/ O náhrade trov (celého) konania (medzi žalobkyňou a žalovaným 2) rozhodol odvolací súd tak, že - keďže ako žalobkyňa tak aj žalovaný 2 prehlásili, že si náhradu trov konania neuplatňujú - žalobkyňa a žalovaný 2 nemajú na náhradu trov konania právo (§ 256 ods. 1, § 255 ods. 2, § 396 CSP); o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP súdom prvej inštancie tak nebude potrebné rozhodovať. 20/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).