Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/165/2024 1114208378 05. 11. 2025 JUDr. Marta Šašinková ECLI:SK:KSBA:2025:1114208378.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu BL Telecom collection, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, práv. zast. soukeník - štrpka s. r. o., Strážnická 8141/5, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 862 711, proti žalovanému HERIX, s.r.o., Dunajská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 35 691 379, práv. zast. Mgr. Peter Voloch, advokát, Hollého 745/34, 905 01 Senica, o zaplatenie 1.327,76 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-37Cb/159/2014-395 zo dňa 3.11.2023 jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-37Cb/159/2014 - 395 zo dňa 3.11.2023 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a druhým výrokom žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového konania a odvolacieho konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.3.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy a zákonných úrokov z omeškania titulom neuhradenej pohľadávky, ktorú má voči žalovanému na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013 uzatvorenej so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a zároveň právnym predchodcom žalobcu a spoločnosťou BL Telecom collection, s.r.o. ako postupníkom. Predmetná pohľadávka vznikla v dôsledku uzavretia Zmluvy o pripojení medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, zmyslom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu žalovanému. 3. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalovanú istinu predstavuje zmluvná pokuta vo výške 1.327,76 EUR, avšak žalobca nešpecifikoval z akých konkrétnych ustanovení zmluvy, resp. jej dodatku má jeho údajný nárok na túto zmluvnú pokutu vyplývať. Poukázal na obsah bodu 4. dodatku k Zmluve o pripojení, ktorým bolo dojednané, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku, pričom predmetný dodatok neobsahuje žiadnu tabuľku č. 1, a preto mal za to, že zmluvná pokuta bola určená neplatne a žalobca na ňu nemá nárok. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že žalobca nešpecifikoval, v čom žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a či z takéhoto porušenia zmluvnej povinnosti skutočne vyplýva právo žalobcu uplatňovať si zmluvnú pokutu. Žalovaný napokon
spochybnil aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko nebol oboznámený s postúpením dlžnej pohľadávky na iný subjekt a zároveň so žalobou mu nebola predložená zmluva o postúpení pohľadávky. 4. Žalobca vo svojej žalobnej replike uviedol, že žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu Dodatok k zmluve o pripojení z 6.12.2007 k SIM karte XXXXXXXXXXXXXXXXXXX s telefónnym číslom: XXXX XXX XXX (ďalej ako Dodatok 1). V ustanovení bodu 4 Dodatku 1 bolo dojednané, že „v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku.“ Žalovaný ďalej uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu Dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 6.12.2007 k ďalšej SIM karte č.: XXXXXXXXXXXXXXXXXXX s telefónnym číslom: XXXX XXX XXX (ďalej ako Dodatok 2). V ustanovení bodu 4 Dodatku 2 bola taktiež dojednaná rovnaká zmluvná povinnosť účastníka ako v prípade bodu 4 Dodatku 1. Žalobca v tejto súvislosti odôvodnil udelenie zmluvnej pokuty tak, že účastník (žalovaný) si nesplnil povinnosť uvedenú v bode 4. Dodatku 1 v spojení s ustanovením bodu 1 písm. b) Dodatku 1 a povinnosť uvedenú v bode 4. Dodatku 2 v spojení s ustanovením bodu 1 písm. b) Dodatku 2. Ohľadom umiestnenia tabuľky č. 1 žalobca uviedol, že Dodatok 1 a Dodatok 2 obsahujú vo svojej vrchnej tretine tri tabuľky, pričom tabuľka označená ako „Tabuľka č. 1“ obsahuje údaj o výške zmluvnej pokuty, na ktorú sa odvoláva ustanovenie bodu 4 Dodatku 1 a Dodatku 2 a zmluvná pokuta je preto dojednaná zmluvnými stranami platne a vo výške 10.000.- SK, čo je 331,94 EUR. V súvislosti s postúpením pohľadávky žalobca uviedol, že zmluva o postúpení bola zaregistrovaná spolu s generálnym plnomocenstvom do spisov súdnej správy Okresného súdu Bratislava I, preto nebola súčasťou podanej žaloby. Žalobca napokon zobral žalobu v časti zmluvnej pokuty vo výške 663,88 EUR späť vzhľadom na tú skutočnosť, že sa mu nepodarilo od právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť potrebné dokumenty na preukázanie a špecifikovanie zvyšného nároku. 5. Uznesením súdu prvej inštancie č.k. 37Cb/159/2014-58 zo dňa 4.2.2015 bolo konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 663,88 EUR zastavené vzhľadom na späťvzatie žalobcu v časti zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie pripustil zmenu petitu a predmetom sporu zostal peňažný nárok vo výške 663,88 EUR spolu s úrokom s omeškania 9% ročne od 28.3.2010 do zaplatenia, vrátane náhrady trov konania. 6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 37Cb/159/2014-284 zo dňa 13.10.2020 (v poradí prvým), ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 663,88 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 663,88 EUR od 28.3.2010 do zaplatenia. Súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd v Bratislave rozhodol o odvolaní uznesením č.k. 3Cob/187/2021-380 zo dňa 3.5.2023 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne neodôvodnil svoje závery, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal najmä zmluvou o pripojení v znení dodatku zo dňa 6.12.2007, a to najmä skutočnosťou, že zmluva sa uzatvára s viazanosťou na 24 mesiacov, a teda po dobu trvania viazanosti s dohodou o zmluvnej pokute vo výške 10.000,- SK podľa bodu 4, pre prípad špecifikovaných porušení zmluvných povinností zo strany účastníka, pričom nárok na zmluvnú pokutu je ale viazaný aj na následné vypojenie SIM karty zo strany podniku (kumulatívne podmienky). Z rozhodnutia súdu prvej inštancie taktiež nebolo zrejmé, ako sa súd vysporiadal s uplatňovanou zmluvnou pokutu vo vzťahu k trvaniu zmluvy 24 mesiacov (sankcia počas prvých 24 mesiacov trvania zmluvy, viazanosť) a s tým, či bola splnená aj kumulatívna podmienka nároku na zmluvnú pokutu a to vypojenie SIM karty zo strany podniku (č.l. 8,9 č.l. 17,18) a tiež na účely premlčania súd vychádzal výlučne zo splatnosti faktúry na sumu 1.327,76 EUR (č. l. 19) bez toho, aby odôvodnil, ako dospel k správnosti dátumu splatnosti, vychádzajúc zo zmluvných dojednaní účastníkov zmluvy. 7. Súd prvej inštancie, po vrátení veci odvolacím súdom na základe vykonaného dokazovania mal preukázanú tú skutočnosť, že medzi žalovaným a predchodcom žalobcu boli uzatvorené zmluvy o pripojení zo dňa 6.12.2007 v znení dodatkov, ktoré sa vzťahovali k dvom konkrétnym telefónnym číslam „XXXXXXXXX“ a „XXXXXXXXX“. Nespornou skutočnosťou bolo, že v zmysle dodatkov k zmluvám o pripojení bola dohodnutá doba viazanosti v trvaní 24 mesiacov, pričom z bodu 1. písm. a) oboch dodatkov vyplýva, že žalovaný, sa ako účastník zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb podniku (predchodca žalobcu) a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, platným cenníkom služieb spoločnosti
T-Mobile Slovensko a dodatkom. V zmysle bodu 4. predmetných dodatkov bolo dohodnuté, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo bode 2. alebo bode 3. dodatku alebo v čl. 3.6 všeobecných podmienok, a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku. Zmluvná pokuta bola v zmysle tabuľky č. 1 dohodnutá na sumu 10.000,Sk (v prepočte 331,94 EUR). Súd mal v konaní rovnako tak preukázanú skutočnosť, že žalobca si dohodnutú zmluvnú pokutu odvodil od nezaplatenia faktúr k obom telefónnym číslam „XXXXXXXXX“ a „XXXXXXXXX“a rovnako tak k telefónnemu číslu XXXX XXX XXX, ktoré nie je predmetom konania. Na základe uvedeného žalobca v konaní preukázal, že žalovaný neuhradil faktúry č. 7901291509 na sumu 11,22 EUR, faktúru č. 7900290744 na sumu 195,99 EUR, faktúru č. 7810637693 na sumu 68,31 EUR, faktúru č. 7809655762 na sumu 74,35 EUR, faktúru č. 7808684133 na sumu 191,76 EUR, faktúru č. 7807728503 na sumu 1,44 EUR. Spornou otázkou bolo, či boli splnené podmienky pre uplatnenie si dohodnutej zmluvnej pokuty u žalovaného. 8. Súd prvej inštancie ustálil, že v zmysle dohodnutých dodatkov k zmluvám o pripojení, jednou z podmienok na uplatnenie si zmluvnej pokuty, bola existencia porušenia niektorej zo zmluvných povinností účastníka (žalovaného), pričom žalobca túto podmienku opieral o nezaplatenie častí faktúr vystavených predchodcom žalobcu za poskytnuté elektronické telekomunikačné služby, čím došlo k porušeniu povinností žalovaného v zmysle bodu 4 dodatkov k zmluvám o pripojení. Súd prvej inštancie preto ustálil, že podmienka porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného v zmysle bodu 4. dodatkov k zmluvám o pripojení bola splnená /prvá podmienka/. V prípade vypojenia SIM karty zo strany podniku ako druhej podmienky (kumulatívnej) súd prvej inštancie ustálil, že v zmysle tabuľky č. 1 dodatkov k zmluvám o pripojení bola dohodnutá doba viazanosti v trvaní 24 mesiacov, pričom účinnosť dodatkov začala plynúť ich podpisom zmluvnými stranami dňa 6.12.2007, teda trvali najneskôr do 6.12.2009. Žalobca si nárok na zmluvnú pokutu odvodzoval od porušenia zmluvných dojednaní, spočívajúcich v nezaplatení jednotlivých faktúr za zúčtovacie obdobia od 8.9.2008 najneskôr do 7.2.2009, teda v rámci platnosti dodatku k zmluvám o pripojení. V otázke či boli kumulatívne splnené podmienky pre uloženie zmluvnej povinnosti súd prvej inštancie uzavrel, že podmienka pre vznik nároku na zmluvnú pokutu splnená bola a pokiaľ išlo o druhú podmienku, a to skutočnosť, že podnik (predchodca žalobcu) žalovanému následne vypojil SIM kartu, táto skutočnosť v konaní zo strany žalobcu tvrdená nebola a nebola ani nijakým spôsobom preukázaná. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že žaloba bola podaná na súd dňa 19.3.2014, pričom žalobca sa až na pojednávaní konanom dňa 3.11.2023 dožadoval odročiť pojednávanie za účelom zistenia skutočností, ktoré by mali preukazovať splnenie aj druhej podmienky, teda odpojenia SIM karty účastníka. Súd nevyhovel žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti konania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v konaní nijako nepreukázal splnenie podmienky spočívajúcej v odpojení SIM karty žalovaného, pričom splnenie podmienok sa vyžadovalo kumulatívne, súd prvej inštancie konštatoval, že vznik žalobcom uplatneného nároku nebol v konaní preukázaný, preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Vo vzťahu k námietke premlčania súd prvej inštancie uviedol, že nárok žalobcu nie je premlčaný (v podrobnostiach bod 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods.1C.s.p. a priznal žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového konania a odvolacieho konania vo výške 100%. 9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) C.s.p. a navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a po vykonanom dokazovaní rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že vyhovie žalobe žalobcu v celom rozsahu a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalobca zdôraznil, že na pojednávaní dňa 3.11.2023 uviedol, že odvolací súd pochybil, keď spravil podmienku odpojenia SIM karty žalovaného spornou skutočnosťou bez toho, aby sám žalovaný túto skutočnosť namietal. Žalobca nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie uvedenom v bode 16. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie v bode 16. napadnutého rozsudku zvolil príklad akoby si žalobca za porušenie zmluvných povinností nárokoval zmluvnú pokutu vo výške 500,- Eur, hoci by bola písomne dohodnutá vo výške 331,94 Eur, a nerozporovaním tejto skutočnosti zo strany žalovaného by sa mala stať táto skutočnosť nespornou. Zvolený príklad, na ktorom sa snaží súd obhájiť postup odvolacieho súdu je podľa žalobcu nevhodný a na prejednávaný spor neaplikovateľný. Prípad žalobcu je iný v tom smere, že žalobca síce priamo netvrdil, že SIM karta žalovaného bola odpojená, ale ani samotný žalovaný nerozporoval túto skutočnosť. Okrem uvedeného je názor súdu uvedený v bode 16. odôvodnenia rozsudku nesprávny aj z dôvodu, že spolu s odvolacím súdom opomínajú obchodnoprávny
charakter sporu a samotné princípy civilného sporového konania. Civilné sporové konanie je postavené na princípe formálnej pravdy a nie na princípe materiálnej pravdy. Navyše, pokiaľ by aj súd chcel prihliadnuť na rozpor v dôkazoch a tvrdeniach, je možné tento postup uplatniť len v konaní na súde prvej inštancie. V odvolacom konaní nie je možné tento postup aplikovať a to najmä s prihliadnutím na ust. § 383 C.s.p. Následne odvolací súd porušil aj princíp nestrannosti, kedy súd iniciatívne z nespornej skutočnosti urobil skutočnosť spornú. Uvedeným postupom odvolací súd porušil aj ust. § 379 C.s.p., z ktorého vyplýva, že odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný, okrem taxatívne vymedzených prípadov (tieto výnimky sa na uvedené konanie nevzťahujú).Pokiaľ by aj samotný žalovaný vo svojom odvolaní sám spochybnil preukázanie splnenia druhej podmienky, ani v takom prípade by nemohol odvolací súd prihliadnuť na uvedenú námietku, keďže v konaní pred súdom prvej inštancie vznesená nebola. Novoty v odvolacom konaní sú v zásade neprípustné, čo vyplýva priamo z ust. § 366 CSP. 10. Žalovaný uviedol, že dôvod prečo sa žalobca zaoberá v tomto odvolaní proti napadnutému rozsudku aj pochybeniami odvolacieho súdu v odvolacom konaní predchádzajúcom vydaniu rozsudku je skutočnosť, že odvolací súd zaťažil celé konanie takýmito vadami, že došlo dokonca aj k porušeniu ústavou chránených práv žalobcu. Žalobca bol presvedčený, že súd prvej inštancie mohol pochybenie súdu zhojiť tým, že mal vyhovieť návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania prednesenom na pojednávaní dňa 3.11.2023 /preukázať odpojenie SM karty/. Vytýkal súdu prvej inštancie, že aplikoval inštitút sudcovskej koncentrácie konania takým arbitrárnym spôsobom, že v spojení s pochybeniami odvolacieho súdu, ktorý zase ignoroval zákonnú koncentráciu konania, došlo k porušeniu ústavného práva žalobcu na nezávislý a nestranný súd. Podľa názoru žalobcu, pokiaľ chcel súd prvej inštancie aplikovať sudcovskú koncentráciu konania, bol povinný žalobcovi v samostatnom uznesení uložiť lehotu na vyjadrenie a predloženie dôkazov a náležite ho poučiť. Súd prvej inštancie nielenže takéto uznesenie nevydal, ale nezaslal stranám sporu spolu s predvolaním ani len obyčajnú výzvu na vyjadrenie a predloženie dôkazov v súdom určenej lehote. V tejto súvislosti žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2016 z 12. januára 2017. Mal za to, že nebol a nemohol byť v omeškaní s predložením dôkazov preukazujúcich aj splnenie druhej podmienky pre priznanie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu nebol súdom vyzvaný na označenie a predloženie dôkazov. S poukazom na ust. § 384 ods. 2 C.s.p. žalobca navrhol vykonať dôkazy, ktoré preukazujú odpojenie SIM karty žalovaného a to konkrétne oznámenie/potvrdenie dodávateľa žalovaného (predchodca žalobcu) o odpojení. 11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu, ktoré mu bolo doručené, písomne nevyjadril. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 29.10.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutému rozsudku nie je možné vyhovieť. 13. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 14. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 16. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva:
17. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal žalobným nárokom žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty za nedodržanie podmienok dojednaných Zmluvou o pripojení zo dňa 6.12.2007 vzťahujúcej sa na telefónne číslo XXXXXXXXXX vo výške 331,94 EUR, telefónne číslo XXXXXXXXXX vo výške 331,94 EUR a pôvodne telefónne číslo XXXXXXXXXX vo výške 663,88 EUR. Žalobca si po čiastočnom späťvzatí /663,88 EUR/ uplatňoval voči žalovanému nárok na zmluvnú pokutu vzťahujúcu sa k telefónnemu číslu XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, spolu vo výške 663,88 EUR z dôvodu porušenia záväzku žalovaného riadne a včas platiť cenu služieb právneho predchodcu žalobcu podľa zvoleného programu. Spornou nebola skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným, došlo k uzavretiu Zmluvy o pripojení zo dňa 6.12.2007 na tel. č. XXXX XXX XXX a na t. č. XXXX XXX XXX a Dodatku k Zmluve o pripojení. Súd prvej inštancie nepovažoval za spornú ani existenciu Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013 uzatvorenej so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a zároveň právnym predchodcom žalobcu a spoločnosťou BL Telecom collection, s.r.o. ako postupníkom, ktorou došlo k riadnemu a účinnému postúpeniu, okrem iných aj pohľadávok, vrátane príslušenstva, ktoré mal Slovak Telekom, a.s. titulom uzatvorených Zmlúv o pripojení voči žalovanému na žalobcu. V konaní nebolo sporné, že na uvedenom zmluvnom základe sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanému aktivovať program služieb uvedený v Tabuľke č. 1 nazvaný „GSM Podnikateľ 90 (180)“ s dobou viazanosti 24 mesiacov a žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou o pripojení, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, platným cenníkom služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. a Dodatkom. Zároveň sa žalovaný v zmysle čl. 4 dodatkov k zmluve o pripojení zaviazal, že je v prípade porušenia povinností zo strany žalovaného a následného vypojenia SIM karty zo strany právneho predchodcu žalobcu, povinný uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu zmluvnú pokutu uvedenú v Tabuľke č. 1 Dodatku k Zmluve o pripojení v sume 331,94 EUR. Sporným, po vrátení veci odvolacím súdom, zostalo posúdenie, či boli kumulatívne splnené podmienky dojednané zmluvou o pripojení v znení dodatku zo dňa 6.12.2007 s viazanosťou na 24 mesiacov, a teda či bola splnená aj kumulatívna podmienka nároku na zmluvnú pokutu, a to vypojenie SIM karty zo strany podniku. 18. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ktorý správne na základe vykonaných dôkazov ustálil, že v prejednávanom spore žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie dohodnutých zmluvných podmienok pre vznik nároku na zmluvnú pokutu na strane žalobcu. Nárok na zmluvnú pokutu nevzniká automaticky, ale iba za predpokladu kumulatívneho splnenia podmienok, ktoré boli medzi účastníkmi zmluvne dojednané. Dňa 6.12.2007 zmluvné strany uzatvorili dodatok k zmluve o pripojení k SIM karte č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX s telefónnym číslom: XXXX XXX XXX a v bode 4. sa dohodli na nasledovnom obsahu: „V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku. V prípade žiadosti Účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto Dodatku je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky Podniku. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto Dodatku nezaniká právo Podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť Podniku náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty.“ Dňa 6.12.2007 bol dodatok rovnakého znenia uzatvorený aj k zmluve o pripojení k SIM karte č.: XXXXXXXXXXXXXXXXXXX s telefónnym číslom: XXXX XXX XXX. Z uvedeného je zrejmé, že nárok na zmluvnú pokutu vo vzťahu k obom SIM kartám bol viazaný na dve podmienky. Prvou bolo, že dôjde k porušeniu zmluvných povinností zo strany žalovaného (v predmetnom dodatku označený ako Účastník). Druhou podmienkou bolo následné vypojenie SIM karty zo strany žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu a v dodatku označený ako Podnik). 19. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s posúdením nároku žalobcu súdom prvej inštancie a v podrobnostiach naň odkazuje. Z predložených dôkazov a vyjadrení sporových strán nebolo sporné, že žalobca preukázal splnenie prvej podmienky pre vznik nároku v rozsahu, že žalovaný porušil záväzok riadne a včas platiť cenu služieb. V rozsahu odvolacích námietok žalobcu odvolací súd totožne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v danom prípade žalobca nepreukázal naplnenie druhej podmienky pre vznik nároku na zmluvnú pokutu dojednanej podľa bodu 4 dodatku zo dňa 6.12.2007 k zmluve o pripojení uzavretej toho istého dňa k SIM karte č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX s telefónnym číslom:
XXXX XXX XXX a rovnako ani k SIM karte č.: XXXXXXXXXXXXXXXXXXX s telefónnym číslom: XXXX XXX XXX.Žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, a teda nepreukázal oprávnenosť nároku na zmluvnú pokutu (následné vypojenie SIM karty zo strany Podniku). 20. K odvolacej argumentácii žalobcu v rozsahu, že súd prvej inštancie aplikoval inštitút sudcovskej koncentrácie konania takým arbitrárnym spôsobom, že v spojení s pochybeniami konaním odvolacieho súdu, ktorý zase ignoroval zákonnú koncentráciu konania, došlo k porušeniu ústavného práva žalobcu na nezávislý a nestranný súd, odvolací súd zdôrazňuje, že zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu bolo žalobcovi doručené 14.6.2023, následne súd prvej inštancie vytýčil termín pojednávania na 3.11.2023, predvolanie na pojednávanie doručil žalobcovi dňa 14.9.2023 a žalovanému dňa 30.9.2023. Súčasťou riadne doručeného predvolania na pojednávanie bolo poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu podľa C.s.p. vrátane poučenia o koncentrácii konania podľa § 153 ako aj podľa § 154 C.s.p.. V poučení súd prvej inštancii poučil strany o povinnosti uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, pričom prostriedky útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť hospodárnosť konania. Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 3.11.2023 je zrejmé, že právny zástupca žalobcu navrhol odročiť pojednávanie za účelom zistenia skutočností, či došlo k odpojeniu SIM karty u žalobcu. Odvolací súd konštatuje, že žalobca mal dostatok času oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré odvolací súd zrušil v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie a zároveň v zmysle procesného poučenia súdom prvej inštancie doručeným žalobcovi dňa 14.9.2023 spolu s predvolaním na pojednávanie mohol žalobca v dostatočnom časovom priestore navrhnúť dokazovanie, najmä doplnenie takých listinných dôkazov, ktorými by preukázal splnenie druhej podmienky, ktorou je vypojenie SIM kariet. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie správne nepripustil vykonanie tohto dôkazu s odkazom na hospodárnosť a rýchlosť konania aj s odkazom na sudcovskú koncentráciu /§ 153 C.s.p./. 21. Žalobca v rámci svojej odvolacej argumentácie poukazoval na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2016 z 12. januára 2017. Odvolací súd po oboznámení sa s predkladaným nálezom konštatuje, že citovaný nález nie je aplikovateľný na prejednávaný spor, keďže z neho vyplýva odlišný skutkový stav (konanie o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.) a pre daný prípad kľúčovou bola otázka vecnej legitimácie. Na zdôraznenie odvolací súd opätovne uvádza, že žalobca bol o sudcovskej koncentrácii poučený v predvolaní na pojednávanie zo dňa 13.9.2023 doručené žalobcovi dňa 14.9.2023. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu nevznikol z dôvodu nesplnenia druhej podmienky dojednanej v bode 4. oboch dodatkov zo dňa 6.12.2007 k zmluve o pripojení uzavretej toho istého dňa a odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné. 22. V rámci podaného odvolania žalobca tiež namietal, že v predchádzajúcom odvolacom konaní odvolací súd zaťažil celé konanie takými vadami, že došlo dokonca aj k porušeniu ústavou chránených práv žalobcu. Odvolací súd tu uvádza, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho predchádzajúceho rozhodnutia v prejednávanej veci, t.j. zrušujúceho uznesenia č.k. 3Cob/187/2021-380 zo dňa 3.5.2023 najmä bod 16., v ktorom odvolací súd poukázal na to, že súd prvej inštancie nezistil riadne skutkový stav, t.j. nezistil, či boli splnené podmienky pre vznik nároku na zmluvnú pokutu. Uvedené však neznamená, že by odvolací súd urobil určité skutkové tvrdenia medzi stranami spornými, ale len poukázal, že na vznik nároku na zmluvnú pokutu musia byť v zmysle zmluvných dojednaní uzatvorených medzi stranami / Dodatok k zmluve o pripojení bod 4./ kumulatívne splnené obe podmienky, čo v prejednávanej veci splnené nebolo. Žalovaný v podanom odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v poradí prvému rozsudku /č.k. 37Cb/159/2014-284 zo dňa 13.10.2020/ namietal, že nárok na zmluvnú pokutu nevznikol, t.j. popieral vznik nároku na zmluvnú pokutu ako takého. Preto bol súd prvej inštancie povinný/viazaný právnym názorom odvolacieho súdu /po vrátení veci odvolacím súdom skúmať splnenie obidvoch podmienok/ (kumulatívne) pre vznik nároku na zmluvnú pokutu. Pričom je potrebné zdôrazniť, že žalobca sa v konaní bližšie ani nezaoberal druhou podmienkou pre uplatnenie zmluvnej pokuty a to odpojením SIM karty a neprodukoval k nej žiadne dôkazy, preto žalovaný ani nemal v rámci procesnej obrany čo namietať. Odvolací súd vyhodnotil aj túto odvolaciu námietku žalobcu ako nedôvodnú a bez právneho významu. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že sa nemôže zaoberať odvolacou argumentáciou žalobcu v takto uvedenom rozsahu, pretože by to prekračovalo rámec preskúmavacieho konania odvolacieho súdu.
23. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 24. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mu ako procesne úspešnej strane sporu v súvislosti s odvolacím konaním trovy preukázateľne nevznikli. 26. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).