Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/142/2024 1118202950 30. 09. 2025 JUDr. Nora Vladová ECLI:SK:KSBA:2025:1118202950.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 03, IČO: 47 244 895, zastúpeného: JUDr. Mgr. Monika Lichnerová, PhD., advokátka, Plzenská 4, Bratislava 831 03, IČO: 55 591 191, proti žalovanému: DANICON HOLDING, a.s., Pribylinská 12, Bratislava - mestská časť Rača 831 04, IČO: 36 655 520, zastúpenému: AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., Námestie Mateja Korvína 1, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 07, IČO: 36 854 930, o zaplatenie 5.820,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. 26Cb/261/2018 - 322 zo dňa 4.3.2024 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. 26Cb/261/2018 - 322 zo dňa 4.3.2024 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom (vo veci v druhom v poradí) súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.820,- Eur s príslušenstvom, titulom nárokov za poskytnuté právne služby na tom skutkovom základe, že dňa 29.09.2017 prebehla telefonická komunikácia medzi žalobcom a Y.. U., ktorá žalobcovi objasnila základnú štruktúru právneho problému žalovaného týkajúceho sa sporu. Predmetom právnych služieb mala byť právna analýza sporu o zaplatenie 973.000,- Eur, vedeného medzi žalovaným a spoločnosťou Ferrit trade s.r.o., na Okresnom súde Košice I a vzájomná žaloba o zaplatenie 1,117.000,- Eur. Úlohou žalobcu mala byť analýza podkladov týkajúcich sa sporu, za účelom posúdenia správnosti vyhodnotenia jednotlivých skutkových a právnych okolností sporu zo strany zastupujúcej advokátskej kancelárie, ako aj správnosti a dostatočnosti použitej právnej argumentácie a zároveň vypracovanie právnej analýzy zo strany žalobcu, s upozornením na prípadné pochybenia zastupujúcej advokátskej kancelárie. Y.. U. e-mailom mu zaslala podklady na účely prvotnej právnej analýzy sporu. Dňa 02.10.2017 sa uskutočnilo osobné stretnutie medzi žalobcom a žalovaným (na začiatku rokovania bol za žalovaného Ing. Vladimír Ondriš, predseda predstavenstva žalovaného) a Y.. J. T.. Na stretnutí si strany dohodli bližšie podmienky spolupráce. Žalovaný na osobnom stretnutí oboznámil Y.. J. T. o tom, že za poskytovanie právnych služieb si žalobca navrhuje účtovať odmenu vo výške 100,- Eur za 1 hodinu, s tým, že na druhý deň žalobca pošle žalovanému návrh zmluvy o právnych službách. Návrh zmluvy žalobca žalovanému zaslal elektronicky. Žalobca vykonal pre žalovaného právne úkony: detailnú právnu analýzu podkladov zaslaných jednak od Y.. U. ako aj od Y.. T. na účely vykonania právnej analýzy pre klienta v spore; detailnú právnu analýzu a právne zhodnotenie
silných a slabých stránok žaloby žalobcu (Ferrit trade) voči žalovanému (DANICON Holding) s poukazom na posúdenie právnej perfektnosti prevodu listinných akcií ako zákonných ordre cenných papierov; detailnú právnu analýzu a právne zhodnotenie silných a slabých stránok vzájomnej žaloby žalovaného voči žalobcovi taktiež s poukazom na posúdenie právnej perfektnosti prevodu listinných akcií ako zákonných ordre cenných papierov; analýzu možností a spôsobov dodatočného vykonania dôkazov preukazujúcich právnu perfektnosť odovzdania listinných akcií, analýzu v žalobe či vo vzájomnej žalobe či v replike žalovaného absentujúcich podstatných okolností prostriedkov procesného útoku, a to (i) právne zhodnotenie odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu pre podstatné porušenie zmluvy ako aj pre nepodstatné porušenie zmluvy (§ 345 OBZ vs. § 346 OBZ, či § 436 OBZ vs. § 437 OBZ), spolu s analýzou dôvodu, včasnosti a popisu právneho základu odstúpenia z pohľadu judikatúry súdov, (ii) namietnutie kľúčovej právnej otázky, že odstúpiť sa dá iba a len od platnej zmluvy, (iii) posúdenie veci aj z pohľadu otázky omeškania dlžníka vs. omeškanie veriteľa spolu s hodnotením jednotlivých ďalších práv klienta voči protistrane a (iv) predbežné stručné posúdenie prevodu akcií aj z pohľadu stanov a z pohľadu účinnosti oznámenia prevodu voči emitentovi akcií, komplexné posúdenie najkľúčovejšej právnej otázky prevodu sporných akcií a to silných a slabých ako aj sporných stránok samotného prevodu listinných akcií a ich vplyv na samotný súdny proces a dokazovanie pred súdom, analýzu vybraných pasáží stanov emitenta v nadväznosti na spor; analýzu dodatočne zaslaných dokumentov zo súdneho spisu po nahliadnutí právneho zástupcu. Zistené závery a svoje komplexné právne stanovisko k sporu odprezentoval žalobca žalovanému na osobnom stretnutí dňa 09.10.2017 ústne, tak ako to požadoval žalovaný z dôvodu šetrenia nákladov. Za vykonané požadované právne služby v súlade s dohodou žalobca žalovanému zaslal vyúčtovanie dňa 01.11.2017 za 48,5 hodiny x 100,- Eur/1 hodina, t.j. 4.850,Eur bez DPH. Žalovaný nesúhlasil so žalobcom vyčíslenou sumou za poskytnuté právne služby, medzi stranami sporu prebiehala telefonická aj písomná komunikácia. Žalovaný e-mailom zo dňa 04.12.2017 uviedol, že predstavenstvo spoločnosti žalovaného považuje nárok žalobcu za neprimeraný a navrhli sumu vo výške 700,- Eur. Žalobca so žalovaným zastúpeným JUDr. Markom uzatvoril konkludentne zmluvu o poskytovaní právnych služieb. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že prisľúbil naštudovať a vykonať analýzu zadarmo, práve naopak, strany sporu sa dohodli, že ak žalobca pri svojej právnej analýze povie žalovanému niečo zaujímavé, tak okrem naštudovania veci prenechá žalovaný žalobcovi zastupovanie v spore. 2. Žalovaný nárok neuznal a žiadal žalobu zamietnuť, nesúhlasil s tvrdením, že predmetom požadovaných služieb a úlohou žalobcu malo byť vypracovanie právnej analýzy a že mu za tým účelom zasielal doklady. Materiály týkajúce sa sporu zaslal žalobcovi na to, aby sa žalobca zbežne oboznámil so sporom a urobil si o ňom základný prehľad; teda nie aby urobil detailnú analýzu, či analýzy, alebo komplexné posúdenia predložených materiálov, ako tieto úkony žalobca uvádza. O skutočnosti, že žalobca sa mal najprv len zbežne oboznámiť so sporom svedčia aj dôkazy, a to úvodná e-mailová komunikácia zo dňa 29.09.2017 medzi žalobcom a Y.. U., v ktorej sa jednoznačne uvádza ..„aby ste sa zbežne pozrel o čo ide.“ Na úvodnom osobnom stretnutí dňa 02.10.2017 sa žalobca predstavil žalovanému a informoval ho o svojej doterajšej praxi a žalovaný stručne informoval žalobcu o spore a o skutočnosti, že si hľadá nového zástupcu. Na tomto stretnutí nedošlo medzi žalovaným a žalobcom k založeniu vzťahu klienta a advokáta, ale dohodlo sa, že žalobca sa najprv zdarma oboznámi s dokumentáciou a následne oboznámi žalovaného zo svojimi postrehmi a na základe nich sa mal žalovaný rozhodnúť, či začne spolupracovať a či by mu zveril zastupovanie v spore. Žalovaný oslovil okrem žalobcu v tom čase aj iných potencionálnych zástupcov, preto sa napr. dňa 03.10.2017 stretol s advokátom Y.. T. G., ktorému po stretnutí zaslal e-mailom dokumentáciu v rovnakom rozsahu ako žalobcovi, a to tiež za účelom oboznámenia sa so sporom a prípadnej budúcej možnej spolupráce. Žalovaný na osobnom rokovaní neprijal žalobcov návrh zmluvy o poskytovaní právnych služieb a nedal žalobcovi ani pokyn na vypracovanie detailných analýz a vykonanie úkonov, ktoré vyúčtoval žalobca. Ak žalobca uvedené úkony naozaj vykonal, vykonal ich len na základe svojho uváženia a to bez toho, že by žalovaného vopred upozornil. Dňa 09.10.2017 na stretnutí žalobca so žalovaným diskutovali o spore a žalobca poinformoval žalovaného o svojich postrehoch, pričom vychádzal z poznámok, ktoré predložil ako dôkaz k žalobe. Z obsahu uvedených poznámok jednoznačne vyplýva, že nezodpovedajú rozsahu popisu práce a úkonov, ktorých úhradu žalobca požaduje a tomuto rozsahu nezodpovedali ani informácie, ktoré žalobca na stretnutí odprezentoval žalovanému. Vykonanie údajných úkonov, analýz zo strany žalobcu, žalobca žiadnym spôsobom žalovanému nepreukázal. Na stretnutí žalovaný informoval žalobcu, že má pripomienky k návrhu zmluvy o poskytovaní právnych služieb, na základe ktorej by strany mohli spolupracovať, ak by sa žalovaný rozhodol pre spoluprácu. Žalovaný nesúhlasí v celom rozsahu s popisom úkonov, ktoré mal žalobca údajne vykonať. T.. T. so žalovaným žiadnu zmluvu
neuzatvoril a to ani konkludentne. Z e-mailu predložený ako dôkaz jednoznačne vyplýva, že k návrhu zmluvy zašle žalobcovi ešte stanovisko a to z toho dôvodu, že sa s ňou potreboval oboznámiť. Na stretnutí dňa 09.10.2017 mal žalobca jednoznačne vedomosť o tom, že žalovaný neakceptoval/neprijal pôvodne predložený návrh zmluvy. 3. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 26Cb/261/2018-184 zo dňa 30.10.2019 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 613,63 Eur spolu s 9% p.a. úrokom z omeškania od 03.02.2018 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok), vo zvyšku súd žalobu zamietol (II. výrok) a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 78,90%. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nedošlo k platnému uzatvoreniu mandátnej zmluvy z dôvodu rozdielnosti ponímania predmetu mandátnej zmluvy, ale žalobcovi vznikol za jednotlivé úkony nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom predmet sporu nie je možné oceniť. Žalobcovi však neprináleží odmena za ním uvádzané úkony, detailné právne analýzy, komplexné posúdenie najkľúčovejšej právnej otázky, ktoré mali vyústiť do ústnej interpretácie na stretnutí dňa 09.10.2017. Žalobca ako dôkaz poskytnutej ústnej interpretácie prezentoval ním ručne vypracované poznámky v rozsahu 2x A4 (č.l. súdneho spisu 34-35). Pri podaní žaloby podrobným spôsobom zaznamenal skutkový aj právny stav. Ak by vykonal podrobnú právnu analýzu, tak by takéto niečo obsahovali jeho poznámky, ktoré mal prezentovať v poradí na druhom stretnutí. Žalobca si vyúčtoval aj úkony, ktoré predchádzali samotnému stretnutiu 02.10.2017, telefonická komunikácia s Y.. U., úkon príprava na stretnutie dňa 02.10.2017, 08.10.2017, v čom mala spočívať príprava, keď už predtým vykonal alebo mal vykonať podrobnú analýzu. Pri hodnote predmetu poskytovania právnej služby, ktorú nebolo možné vyjadriť v peniazoch, bolo potrebné odmenu vypočítať podľa tarifnej sadzby ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky. Súd vychádzal pri stanovení hodnoty sporu z tvrdenia samotného žalobcu, že vykonal len právnu službu právnej analýzy a upozornenie na prípadné pochybenia zastupujúceho advokáta. Súd priznal trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za 4 úkony právnej služby, pričom základná sadzba tarifnej odmeny za úkon je 1/13 výpočtového základu (podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky účinnej v čase vykonania úkonu), a to: prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 02.10.2017 (§ 13a ods. 1 písm. a) cit. vyhl.) - 68,- Eur; rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu dňa 02.10.2017 - v trvaní 2 hodín (§ 13a ods. 1 písm. b) cit. vyhl.) - 136,Eur; vypracovanie právneho rozboru veci dňa 09.10.2017 (§ 13a ods. 1 písm. e) cit. vyhl.) - 68,- Eur; rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu dňa 09.10.2017 - v trvaní 3 hodín (§ 13a ods. 1 písm. b) cit. vyhl.) - 204,- Eur; náhradu režijného paušálu 4 x 8,84 Eur za úkony vykonané v roku 2017 (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) spolu 35,36 Eur; o 20% DPH zo sumy 511,36 Eur, t.j. 102,27 Eur. 4. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2Cob/85/2021-293 zo dňa 25.09.2023 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a uložil mu povinnosť uviesť, z ktorých dôkazov vychádzal najmä pokiaľ ide o závery súdu o vzniku bezdôvodného obohatenia. Ďalej uviesť, či a ktoré konkrétne úkony žalobcu považuje súd pre žalovaného za vykonané, z akých dôkazov to vyplýva, či vôbec došlo k vzniku záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia medzi sporovými stranami, zaoberajúc sa skutočnosťami, týkajúcimi sa splnenia zákonných predpokladov jeho vzniku, uviesť o akú konkrétnu formu bezdôvodného obohatenia upravenú v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka išlo, príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy (teda, či sa majetok žalovaného o nejakú merateľnú sumu zväčšil v dôsledku plnenia žalobcu). V prípade, že bude mať opätovne za to, že k bezdôvodnému obohateniu došlo, odôvodni výšku bezdôvodného obohatenia. 5. Súd prvej inštancie následne uviedol vo svojom v poradí druhom rozhodnutí, že žalobca tvrdil, že sa dohodli na podstatných náležitostiach, na predmete plnenia a výške odmeny. Predmetom požadovaných právnych služieb mala byť právna analýza sporu o zaplatenie 973.000,- Eur a vzájomná žaloba. Žalobca mal urobiť analýzu podkladov týkajúce sa sporu, posúdenie správnosti vyhodnotenia jednotlivých skutkových a právnych okolností zo strany zastupujúcej advokátskej kancelárie, ako aj správnosť a dostatočnosť použitej právnej argumentácii a zároveň vypracovanie právnej analýzy zo strany žalobcu s upozornením na prípadné pochybenia. Podľa názoru prvostupňového súdu, nie je možné jednoznačne ustáliť s ohľadom na rozdielnu interpretáciu rokovania dňa 02.10.2017, či došlo platne k uzatvoreniu mandátnej zmluvy, pretože nie je možné jednoznačne určiť aký obsah tohto právneho vzťahu (vzájomné práva a povinnosti) mal žalobca pre žalovaného vykonať. Súd vyhodnotil aj okolnosti, ktoré predchádzali stretnutiu. Z výpovede JUDr. Urbana aj svedkyne je zrejmé, že žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný
chce zmeniť advokáta a hľadá vhodného kandidáta. Svedkyňa Y.. U. vo výpovedi potvrdila, že odporučila dvoch advokátov. Nebola prítomná na rokovaní dňa 02.10.2017, 09.10.2017 len sprostredkovane potvrdila, že pán Ondriš oslovil JUDr. Urbana ako advokáta, od JUDr. Urbana mala informáciu po stretnutí dňa 09.10.2019, že sa im páčil a dohodli sa na štandardnej cene. Žalobca žalovanému predložil e-mailom plnú moc dňa 03.10.2017, v bode 1.1. uvádza, že bude poskytovať právne poradenstvo ako aj vo veci zastupovania klienta v súdnom konaní spisová značka 30Cb/164/2016 vedenom na Okresnom súde Košice I. V bode 5.2. zmluvy je určená hodinová pevná sadzba vo výške 100,- Eur a v bode 5.7. zmluvy v prípade zastupovania v konaní pred súdom sa zvýši odmena o prísudok v zmysle vyhlášky. V bode 8.9. zmluvy je uvedené, že táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť podpisom oboch strán. Podľa ustanovenia § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, žalobca prejavil vôľu, aby zmluva bola uzatvorená písomne, preto nemožno hovoriť o vzniku zmluvy konkludentným spôsobom. V ten istý deň (03.10.2017) žalovaný Y.. G. zasielal podklady ako žalobcovi. To znamená, že nebol rozhodnutý o zmene a výbere právneho zástupcu. Žalobca žalovanému zaslal návrh zmluvy o poskytovaní právnych služieb. V bode I. bod. 1.1. je výslovne uvedené aj zastupovanie v konaní vedenom na OS Košice, čo logicky vysvetľuje rozdielne ponímanie interpretácií tohto stretnutia. Súd vzhľadom aj na tento dôkaz, vyhodnocuje, že nedošlo jednoznačne k dohode o predmete obsahu mandátnej zmluvy. Žalobca v žalobe uviedol, že na stretnutí dňa 02.10.2017 T.. J. T. odprezentoval, že za poskytovanie právnych služieb si žalobca navrhuje účtovať odmenu vo výške 100,- Eur za hodinu, s tým, že na druhý deň žalobca pošle žalovanému návrh zmluvy o právnych službách. Zo samotného vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že stanovená výška odmeny bola len odprezentovaná a nie dohodnutá. Podľa ustanovenia § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, žalobca prejavil vôľu, aby zmluva o poskytnutí právnej pomoci bola uzatvorená písomne. Žalobca vedel, kto je oprávnený v mene žalovaného konať a podpisovať zmluvu. 6. Súd považoval za nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzatvoreniu mandátnej zmluvy v písomnej forme, teda vo forme vymienenej žalobcom. Zo skutkových okolností súd vyvodil záver, že nedošlo k platne uzatvoreniu mandátnej zmluvy ani z dôvodu rozdielnosti ponímania predmetu mandátnej zmluvy. Žalobca tvrdil, že mal urobiť analýzu podkladov týkajúcich sa sporu za účelom posúdenia správnosti, vyhodnotenia jednotlivých skutkových a právnych okolností sporu a zároveň vypracovanie právnej analýzy s upozornením na prípadné pochybenia zastupujúcej advokátskej kancelárie. Žalovaný tvrdil (čo potvrdila aj svedkyňa Y.. U.), že hľadal nového advokáta, v čase stretnutia (02.10.2017) nebol rozhodnutý na výbere. Žalovaný ako podnikateľ sa jednoznačne nevyhranil, keď nereagoval na text e-mailu zo dňa 03.10.2017, v ktorom žalobca ďakuje za prejavenú dôveru v právne služby. Žalobca bol v očakávaní, ale na druhej strane je profesionál. I keď nedodržanie písomnej formy zmluvy o poskytovaní právnej pomoci (mandátnej zmluvy) nezakladá neplatnosť tohto právneho úkonu (ak sa na písomnej forme strany nedohodnú), mal žalobca ako advokát, osoba znalá práva, v záujme čistoty právneho vzťahu trvať na jej uzatvorení v písomnej forme a dohodnúť v nej spôsob a výšku odmeny za poskytovanie právnej pomoci určito. Vzhľadom na uvedené súd (zhodne odvolací i súd prvej inštancie) má jednoznačne za to, že v konaní nebolo preukázané, že by medzi sporovými stranami došlo k platnému uzatvoreniu mandátnej zmluvy. Žalobca si v prípade neplatnosti mandátnej zmluvy uplatňoval svoj nárok voči žalovanému titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak nárok titulom bezdôvodného obohatenia nepreukázal aj s odkazom na rozhodnutie odvolacieho súdu. 7. Proti tomuto rozhodnutiu v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nakoľko súd prvej inštancie ohľadom otázky, či v danej veci došlo k platnému uzatvoreniu mandátnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne právne aplikoval na posudzovanú situáciu a nakoľko súd pri stanovovaní výšky odmeny, resp. bezdôvodného obohatenia (hodnoty úkonov právnej služby, na ktoré má žalobca nárok) vychádzal z toho, že nie je možné hovoriť o bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného vo vzťahu k poskytnutým právnym službám; v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP súd nevykonal potrebné navrhované dokazovanie po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom; § 365 ods. 1 písm. písm. b) CSP, nakoľko súd vytvoril situáciu aplikačnej praxe, ktorá odporuje zmyslu výkonu advokátskeho povolania, ako aj dodržal usmernenie odvolacieho súdu, ktoré je pre neho záväzné; § 365 ods. 1 písm. f) CSP, nakoľko súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov nesprávne uzavrel, že nemohlo dôjsť k uzatvoreniu mandátnej zmluvy so žalobcom, nakoľko žalovaný v ten istý deň zasielal Y.. G. podklady rovnako ako žalobcovi a teda nebol rozhodnutý o zmene a výbere právneho zástupcu; nakoľko na základe vykonaného dokazovania nesprávne uzavrel, že medzi stranami konania nedošlo k dohode o odmene za poskytované právne služby.
8. Podľa názoru žalobcu samotný žalovaný si je vedomý, že došlo k poskytnutiu právnych služieb zo strany žalobcu, nakoľko v opačnom prípade by nenavrhoval mimosúdne vyrovnanie vo výške 700,EUR. Z daného hľadiska je možné považovať v konaní relevantné nie to, či došlo k poskytnutiu právnych služieb, nakoľko nik z vyššie uvedených osôb vo svojich výpovediach nerozporovali, že zo strany žalovaného by nemalo dôjsť k poskytnutiu právnych služieb, potvrdili aj ich prezentáciu, ako aj skutočnosť, že boli ochotné za uvedené služby uhradiť sumu vo výške 700,- EUR. Žalobca má za to, že uvedené jednoznačne potvrdzuje, že žalovaný vedel a musel vedieť, že sa mu poskytujú právne služby za odmenu, a to aj s ohľadom na ustanovenia Zákona o advokácii, podľa ktorých nie je prípustné poskytovanie právnych služieb bezplatne, okrem zákonom stanovených výnimiek, o ktorých v prejednávanej veci nemožno hovoriť. Zo strany Žalovaného ako spoločnosti, ktorá má interných právnikov a advokátov, bolo na mieste očakávať, že sú si vedomí, najmä zo strany internej advokátky a právnika, že právne služby sú poskytované za odmenu, a nie zadarmo, nakoľko v prípade žalovaného nie je prítomný žiadny dôvod pre poskytovanie bezplatných právnych služieb. Správanie žalovaného, ktorý oslovil viacerých advokátov na vypracovanie právnej analýzy nie je v rozpore so žiadnym právnym predpisom, nakoľko žalovaný má právo voľby, avšak v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o advokácii advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. Vzhľadom na nenaplnenie žiadneho dôvodu, pre ktorý by malo zo strany žalobcu dôjsť k bezplatnému poskytovaniu právnych služieb, žalobca usudzuje, že právne služby boli žalobcom poskytnuté jedine za odplatu. Žalobca vykonal analýzu tej istej veci, za tým istým účelom, za rovnakých podmienok a na základe rovnakých podkladov ako ju mohol vykonať vtedajší právny zástupca žalovaného v konaní pred Mestským súdom Košice, ktoré je bezpochyby oceniteľné v peniazoch. Žalovaný nikdy nepoprel, že by závery analýzy boli nesprávne, a že neboli v spore so spoločnosťou Ferrit trade s.r.o. použité. V danom prípade bola vykonaná hĺbková analýza konania vedeného na Mestskom súde v Košiciach o zaplatenie 973.000,- EUR a vzájomná žaloba. Žalobca má za to, že je nesporné, že mu prináleží za poskytnuté služby odmena, pričom v danom prípade, podľa právneho posúdenia žalobcu, je dôvodné skúmať, či má byť aplikovaná tarifná odmena alebo dohodnutá odmena vo výške 100,- EUR/hod, čo zakladala aj navrhnutá a žalobcom zaslaná a žalovaným akceptovaná a nenamietaná zmluva, pričom uvedené skutočnosti boli potvrdené aj žalovaným, ktorý ani po vyžiadaní zmluvy na pripomienkovanie tieto nezaslal. Týmto momentom došlo de iure k uzatvoreniu zmluvy ako takej, nakoľko medzi zmluvnými stranami došlo k zhodnému prejavu vôle mandátnu zmluvu uzatvoriť Žalovaný mal v posudzovanom čase záujem iba o právnu analýzu (právny rozbor) sporu vedeného na Okresnom súde Košice I a postupu doterajšieho právneho zástupcu žalovaného v ňom. Túto skutočnosť žalovaný v konaní pred Mestským súdom Bratislava III nepoprel. V prípade podpisu tejto Mandátnej dohody je viac než dôvodné sa domnievať, že táto by absorbovala ústne dohodnutú mandátnu dohodu, avšak nakoľko k jej podpisu nedošlo, nemožno z toho vyvodiť, tak ako dochádza k záverom prvoinštančný súd, že nebola uzatvorená ani mandátna zmluva (konkludentne) na právne úkony spojené s analýzou sporu, analýzou postupu toho času zastupujúceho advokáta žalovaného, oboznámenie sa so spisom a ďalšie z časového prehľadu vykonaných úkonov zrejmých z poskytnutého prehľadu vykonaných prác, ktorý je súčasťou súdneho spisu. 9. V prípade, že súd nemal za to, že došlo k uzatvoreniu mandátnej zmluvy, v danom konkrétnom prípade je teda prítomná aj Culpa in contrahendo, nazývaná aj predzmluvná zodpovednosť za porušenie povinností v právnom vzťahu medzi potenciálnymi účastníkmi budúcej zmluvy v procese kontraktácie. Culpa in contrahendo v predzmluvnom štádiu odráža moderné chápanie „princípov dobrej viery, dodržiavania dobrých mravov a všeobecnej požiadavky nepoškodzovať právne statky tretích osôb“. V danom prípade mal súd zvážiť postup a konanie v zmysle § 424 Občianskeho zákonníka, a teda rozsah zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom. K uvedenému žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Odo 1166/2004. Je samozrejmé, že na základe zásady zmluvnej slobody nikoho nemožno nútiť, aby uzavrel určitú zmluvu. Ak však niektorý z účastníkov ukončí zmluvné rokovania bez legitímneho dôvodu v štádiu a za podmienok, za ktorých je pri bežnom priebehu vecí možné očakávať uzavretie zmluvy, uznáva sa nárok druhej strany na náhradu nákladov tým spojených na základe aplikácie culpa in contrahendo. 10. Žalobca v odvolaní ďalej poukazuje na nevykonanie navrhnutých dôkazov, s poukazom na tzv. Perna test, ktorý má nepochybne svoju relevanciu aj vo vzťahu k opomenutým (nevykonaným) dôkazom je rozsudok súdu prvej inštancie nezákonný, nakoľko opomenutie dôkazov označených a navrhnutých neobstojí v Perna teste. Vyššie uvedený Perna test žalobca aplikuje na nevykonané a nezaobstarané dôkazy. Uvedené vo svojej podstate zakladá a napĺňa odvolací dôvod podľa § 364 ods. 1 písm. e)
CSP. Žalobca ďalej považoval za potrebné zdôrazniť, že nikdy nedisponoval subjektívnou vedomosťou o tom, že poskytuje právne služby bez právneho dôvodu (súd pritom celkom nesprávne a svojvoľne konštatoval, že žalobca túto subjektívnu vedomosť má, avšak nevedno, na základe čoho dospel k takým svojvoľným úvahám). Žalobca vždy vychádzal z mandátnej zmluvy, ktorú považoval za platne uzavretú, keďže zmluvné strany sa dohodli na jej podstatných náležitostiach, čo napokon vzišlo aj z vykonaného dokazovania, ktoré však súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil. Žalobca len podporne súdu uviedol svoje právne úvahy o vzniku bezdôvodného obohatenia. V konaní, kde je preukázané, že žalovaný požadoval právnu analýzu od žalobcu, ako skúseného advokáta, resp. advokátskej kancelárie s reputáciou, táto mu bola poskytnutá ústnou formou na žiadosť žalovaného a nie písomnou formou, a to pre minimalizáciu nákladov žalovaného, na jeho vlastnú žiadosť, a teda dohodou zmluvných strán, dospel súd k záveru, že žalobcovi odmena za právne služby neprináleží. Uvedené zakladá precedens rozhodnutia, ktorý podľa názoru žalobcu znižuje hodnotu výkonu advokátskeho povolania, nakoľko sa poskytuje návod na konanie, ktorým bude poskytnuté plnenie - právne služby, avšak za tie nebude treba poskytnúť odmenu. Žalovaný tak učinil s viacerými advokátmi, ktorých zvažoval na zastupovanie v konaní. Zo záverov súdu prvého stupňa vyplýva, že je v zmysle zákona poskytovať a odovzdať v dohodnutom rozsahu právne služby, avšak nie je nutné za ne uhradiť odmenu, čo je rovnako v rozpore s vyššie citovaným zákonom o advokácii. Uvedené konanie žalovaného je za daných okolností nutné vyhodnotiť aj za konanie, ktoré odporuje dobrým mravom a porušuje princíp poctivého obchodného styku. Prvoinštančný súd, napriek tomu, že nemal za preukázané, že došlo k uzatvoreniu mandátnej zmluvy, sa v rámci svojho odôvodnenia rozhodnutia nevyjadril k situácii, kedy nespochybnil dodanie právnych služieb, a to aj keby len v rozsahu dvoch ručne spísaných A4 a účasti na jednotlivých stretnutiach, ktoré potvrdil samotný žalovaný, čím došlo k poskytnutiu právnych služieb zo strany žalobcu. Žalovaný dĺžku vyššie uvedených úkonov nerozporoval, pričom žalobca poukazuje, že prvoinštančný súd sa jednotlivým úkonom v zmysle popisu práv JUDr. Urbana za september a október 2017 detailne v zmysle usmernenia odvolacieho súdu nevenoval. Akcentujúc vyššie uvedené má žalobca za to, že Mestský súd Bratislava III rozhodol nesprávne, pričom svoje rozhodnutie vo vzťahu k výrokom rozsudku nedostatočne odôvodnil, v dôsledku čoho táto skutočnosť zakladá vadu arbitrárnosti, vadu nepreskúmateľnosti, ipso facto vadu nezrozumiteľnosti a zmätočnosti, a tým aj vadu nezákonnosti rozsudku, ktorý nezodpovedá na všetky relevantné odpovede pre preskúmateľnosť rozhodnutia. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby zmenil napadnutý rozsudok a to tak, že žalovaného zaviaže povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.206,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% p. a. z uvedenej sumy od 03.02.2018 do zaplatenia, a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žiadal priznať žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ako aj nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, vrátane nároku na náhradu trov právneho zastúpenia v týchto konaniach, a to v rozsahu 100%. 11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa v plnom rozsahu stotožnil s napadnutým rozsudkom, ktorý považuje za vecne správny a preto navrhuje, aby ho Krajský súd v Bratislave v celom rozsahu potvrdil. Napadnutý rozsudok považuje za riadne odôvodnený, pričom prvostupňový súd sa dostatočne vysporiadal s interpretáciou jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach, následne svoje závery logicky odôvodnil a celú vec správne právne posúdil. Zároveň sa prvostupňový súd v plnom rozsahu v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 CSP pridržiaval právneho názoru Krajského súdu v Bratislave publikovaného v Uznesení vydanom v tejto veci dňa 25.9.2023 pod spisovou značkou 2Cob/85/2021, ktorým Krajský súd zrušil prvý rozsudok vydaný Mestským súdom v Bratislave III v predmetnej veci dňa 20.10.2019. Žalobca podľa žalovaného zhrnul úlohy prvostupňového súdu v prvostupňovom konaní nasledovne: uviesť, z ktorých dôkazov vychádzal najmä pokiaľ ide o závery súdu o vzniku bezdôvodného obohatenia, uviesť, či a ktoré konkrétne úkony žalobcu považuje súd pre žalovaného za vykonané, zaoberať sa splnením zákonných predpokladov na vznik bezdôvodného obohatenia a detailne sa venovať inštitútu bezdôvodného obohatenia v širšom rozsahu, prípadne, že bude mať opätovne za to, že k bezdôvodnému obohateniu došlo, odôvodní výšku bezdôvodného obohatenia. Z logiky veci však nepochybne vyplýva, že v prípade, ak prvostupňový súd dospeje k záveru, že k naplneniu predpokladov bezdôvodného obohatenia nedošlo, stáva sa zodpovedanie posledných dvoch otázok bezpredmetným. Otázka uvedená v bode 17 napadnutého rozsudku už bola v konaní vyriešená v prvom rozsudku prvostupňového súdu a následne potvrdená v bode 19 odôvodnenia zrušovacieho uznesenia, keď Krajský súd výslovne uviedol, že „Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie má jednoznačne za to, že v konaní nebolo preukázané, že by medzi sporovými stranami došlo k platnému uzatvoreniu mandátnej zmluvy. Žalobca zaslal žalovanému návrh
textu zmluvy, v ktorej v čl. 8.9. prejavil vôľu uzavrieť zmluvu písomne, nakoľko platnosť a účinnosť zmluvy podmienil podpisom zmluvy oboma zmluvnými stranami. Splnenie požiadavky na písomnú formu žalobca nepreukázal, preto odvolací súd v zmysle § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka mal za to, že k platnému uzatvoreniu mandátnej zmluvy nedošlo.“ S poukazom na vyššie citovanú pasáž odôvodenia zrušovacieho uznesenia a viazanosť prvostupňového súdu právnym názorom odvolacieho súdu nemohol prvostupňový súd v napadnutom rozsudku dôjsť k iným záverom ohľadne uzavretia/ neuzavretia mandátnej zmluvy, k akým došiel. Práve naopak, ak by prvostupňový súd dospel v napadnutom rozsudku za nezmenenej dôkaznej situácie k opačnému záveru (t. j. že mandátna zmluva bola platne uzavretá), negoval by svoje predchádzajúce rozhodnutie vydané za rovnakej dôkaznej situácie a navyše by sa odklonil sa od právneho názoru odvolacieho súdu, čo aj podľa samotného žalobcu nie je možné. Súd sa tak v tomto štádiu konania správne venoval len prípadnému vzniku bezdôvodného obohatenia, avšak aj v tejto otázke zaujal prvostupňový súd správne a jednoznačné stanovisko, že k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu nedošlo, pretože k nemu ani nemohlo dôjsť. Prvostupňový súd sa aj v tomto prípade pridržal právneho názoru odvolacieho súdu vyjadreného v zrušovacom uznesení v odkaze na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Obdo/57/2019 zo dňa 27.11.2019 vydaný v obdobnej veci, podľa ktorého „k poskytovaniu služieb osobitne právnych služieb - môže dôjsť výlučne na základe dohody dvoch zmluvných strán, čo už samo osebe pojmovo vylučuje akékoľvek úvahy o vzniku bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu .“ Aj keď žalobca sa snaží polemizovať so zrušovacím uznesením a snaží sa poukázať na širšie súvislosti uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu, táto argumentácia nemôže obstáť, pretože prvostupňový súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (a koniec-koncov aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) v rozsahu, ako je tento prezentovaný v zrušovacom uznesení a nie rozšíreným výkladom žalobcu. Opätovne poukazujúc na ustanovenie § 359 ods. CSP nemal prvostupňový súd inú možnosť, len dospieť k záveru, že k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu nedošlo, pretože k nemu dôjsť ani nemohlo. Z uvedeného dôvodu je v súlade so zásadou hospodárnosti postup súdu, kedy nevykonal žalobcom navrhovaný výsluch konateľa žalobcu, ktorý by z hľadiska procesného inštitútu výsluchu účastníka mohol relevantne uvádzať len skutkové tvrdenia, ktoré však z hľadiska vyššie uvedenej právnej kvalifikácie nemohli na výsledku sporu nič zmeniť. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave vydal rozhodnutie, v ktorom napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdí a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania. 12. Sporové strany následne doručili svoje stanoviská k predchádzajúcim vyjadreniam. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací opätovne prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v súlade s § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. 14. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov v poradí druhého rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom sa riadil právnym názorom odvolacieho súdu, na základe vykonaných dôkazov správne ustálil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi za preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Súd prvej inštancie dal zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky, pričom sa zároveň vysporiadal s podstatnou argumentáciou sporových strán. 16. Tak ako už bolo uvedené v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení tunajšieho súdu č.k. 2Cob/85/2021-293 zo dňa 25.9.2023, z obsahu spisu bolo ustálené odvolacím súdom, že podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy za poskytnuté právne služby, pričom predmetom právnych služieb mala byť právna analýza sporu o zaplatenie 973.000,- Eur, vedeného medzi žalovaným a spoločnosťou Ferrit trade s.r.o., na Okresnom súde Košice I a vzájomná žaloba o zaplatenie 1.117.000,- Eur. Úlohou žalobcu mala byť analýza podkladov týkajúcich sa sporu, za účelom posúdenia správnosti vyhodnotenia jednotlivých skutkových a právnych okolností sporu zo strany zastupujúcej
advokátskej kancelárie, ako aj správnosti a dostatočnosti použitej právnej argumentácie a zároveň vypracovanie právnej analýzy zo strany žalobcu, s upozornením na prípadné pochybenia v tom čase vo veci zastupujúcej advokátskej kancelárie. Žalobca žalovanému predložil e-mailom zmluvu o poskytovaní právnych služieb dňa 03.10.2017, kde v bode 8.9. zmluvy je uvedené, že táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť podpisom oboch strán. Žalobca teda tvrdil, že strany sporu uzatvorili mandátnu zmluvu, na základe ktorej mal vypracovať právnu analýzu s upozornením na prípadné pochybenia zastupujúcej advokátskej kancelárie. Žalovaný tvrdil, že si síce hľadal nového advokáta, ale nebol ešte rozhodnutý, v čase stretnutia sa jednoznačne nevyjadril, nereagoval ani na text e-mailu. Ďalšie stretnutie prebehlo 9.10.2017, kde mal odprezentovať žalobca právnu analýzu, pričom ako dôkaz vykonanej právnej analýzy predložil súdu iba ručne vypracované poznámky v rozsahu necelých 2 x A4. 17. Žalobca v odvolaní napadol rozsudok prvoinštančného súdu v celom rozsahu, namietal, ako už bolo uvedené vyššie, nesprávne právne posúdenie veci, nesprávne skutkové zistenia a procesné pochybenia ako i arbitrárnosť rozhodnutia súdu. Tvrdil, že medzi stranami vznikla mandátna zmluva, prípadne, že žalovaný získal bezdôvodné obohatenie. Namietal nevykonanie dôkazu výsluchom JUDr. Urbana, dovolával sa judikatúry ESĽP (tzv. Perna test) a zásady poctivého obchodného styku. K odvolacej námietke nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) odvolací súd zotrváva na svojom stanovisku z predchádzajúceho uznesenia a má jednoznačne za to, že v konaní nebolo preukázané, že by medzi sporovými stranami došlo k platnému uzatvoreniu mandátnej zmluvy. Žalobca zaslal žalovanému návrh textu zmluvy, v ktorej v čl. 8.9. prejavil vôľu uzavrieť zmluvu písomne, nakoľko platnosť a účinnosť zmluvy podmienil podpisom zmluvy oboma zmluvnými stranami. Splnenie požiadavky na písomnú formu žalobca nepreukázal, preto odvolací súd v zmysle § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka má za to, že k platnému uzatvoreniu mandátnej zmluvy nedošlo. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a žalovaný ani nepopieral odovzdanie podkladov k sporu vedenému na Okresnom súde Košice I za účelom prvotného naštudovania a analýzy tohto sporu a stanovenia ďalšieho postupu. Žalovaný mal záujem o právnu analýzu (právny rozbor) sporu, avšak nebolo ďalej v konaní už preukázané, že by medzi stranami sporu došlo k dohode a následnému uzavretiu zmluvy o takejto právnej pomoci (mandátnej zmluvy). Absentovala vyžiadaná písomná forma a ak by aj súd pripustil uzavretie zmluvy ústne, alebo konkludentne, ani takýto záver vzhľadom na žalobcom predkladané dôkazy nie je možné prijať. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplynulo a v konaní nebolo preukázané zo strany žalobcu, že by sa strany dohodli na podstatných náležitostiach mandátnej zmluvy, akými v zmysle § 566 ObZ sú určenie zmluvných strán, určenie obchodnej záležitosti, spôsob zariadenia obchodnej záležitosti a dojednanie o odplate. Obchodný zákonník nevyžaduje uzavretie mandátnej zmluvy v písomnej forme, už ústnou dohodou o podstatných náležitostiach mandátnej zmluvy je zmluva uzavretá, pokiaľ sa však strany nedohodnú, že zmluva je platná, len ak sa uzavrie písomne. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca pracoval bez uzavretej zmluvy, čo je jeho podnikateľské riziko. 18. K odvolacej námietke bezdôvodného obohatenia (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) odvolací súd poukazuje na § 451 OZ, podľa ktorého musí byť preukázaný majetkový prospech na strane žalovaného. Žalobca v konaní nepreukázal, že jeho analýzy, či poznámky boli žalovaným využité a priniesli mu konkrétny prospech. Žalobca tvrdí, že právnu analýzu pre žalovaného vykonal, o čom predložil ako dôkaz ručne vypracované poznámky v rozsahu necelých 2 x A4, ktoré mal pri osobnom stretnutí prezentovať žalovanému. Na preukázanie vypracovania a odovzdania podrobnej právnej analýzy sporu však žalobca nevyprodukoval žiadne dôkazy okrem predložených poznámok, z ktorých by vyplývalo, že podrobná právna analýza sporu bola vykonaná. Súd prvej inštancie vyvodil správny záver, že nedošlo ani k platnému uzatvoreniu mandátnej zmluvy a ani k preukázaniu, že analýzy či poznámky žalobcu boli žalovaným využité a priniesli mu konkrétny prospech. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia tak vznikne len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou určitej osoby a nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto
predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením prvoinštančného súdu, že žalobcom nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia medzi sporovými stranami. 19. K námietke nevykonania dôkazu - výsluch JUDr. Urbana (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ CSP) odvolací súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s § 185 ods. 1 CSP keď rozhodol, ktoré dôkazy vykoná a vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozsudku (ods. 31), prečo navrhnutý dôkaz nevykonal. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne návrhu na výsluch svedka nevyhovel, keďže výsluch nebol spôsobilý overiť tvrdenú skutočnosť a vzhľadom na výsledky dokazovania bol nadbytočný. Výsluch JUDr. Urbana by nemohol preukázať uzavretie zmluvy, keďže absentuje prejav vôle žalovaného. Odmietnutie dôkazu preto neporušilo zásadu spravodlivého procesu. 20. K nevykonaniu navrhnutých dôkazov, s poukazom na tzv. Perna test odvolací súd poukazuje na to, že podľa judikatúry ESĽP nie je porušením čl. 6 Dohovoru odmietnutie dôkazu, ktorý je irelevantný alebo nadbytočný. V tejto veci odmietnutý dôkaz nemohol ovplyvniť skutkové zistenia a preto spravodlivosť konania zostala zachovaná. K princípu poctivého obchodného styku a prevencii (§ 415 OZ) má odvolací súd za to, že tieto zásady nie sú právnym titulom na priznanie peňažného plnenia. Žalobca konal bez zmluvy a následky znáša ako svoje podnikateľské riziko. Korektív zásad poctivého obchodného styku má byť poslednou možnosťou (ultima ratio), ako vo výnimočných prípadoch zmierniť či odstrániť prílišnú tvrdosť zákona v situácii, v ktorej by sa priznanie uplatneného nároku javilo krajne nespravodlivým. Ustanovenie § 265 ObZ je tak treba vnímať ako príkaz sudcovi, aby rozhodoval v súlade s ekvitou, pričom, oproti dobrým mravom dovoľujú zásady poctivého obchodného styku zobrať do úvahy osobitosti profesionálnych vzťahov podnikateľského prostredia a jeho špecifickej etiky. Vzhľadom k prevažujúcej profesionalite týchto vzťahov možno dokonca, vo všeobecnej rovine, konštatovať, že citlivosť k aspektom sociálnej spravodlivosti je v režime obchodného práva o niečo slabšia, čo môže viesť k tomu, že za poctivé v obchodnoprávnej rovine možno, podľa okolností, považovať ešte aj postupy, ktoré by sa vo sfére všeobecného občianskeho práva mohli javiť už ako nemravné (viď napr. Obchodným zákonníkom v § 267 ods. 2 vylúčená možnosť namietať v obchodnoprávnych vzťahoch tieseň a nápadne nevýhodné podmienky). Napokon aj v rozhodnutí zo dňa 1. júna 2008 sp. zn. 29 Odo 1027/2006 Najvyšší súd pripustil, že normatívne systémy poctivého obchodného styku a dobrých mravov sa obsahovo nekryjú (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20. januára 2009, sp. zn. 29 Cdo 359/2007). 21. K odvolacej námietke žalobcu, že prvostupňový súd svoje rozhodnutie vo vzťahu k výrokom rozsudku nedostatočne odôvodnil, v dôsledku čoho táto skutočnosť zakladá vadu arbitrárnosti, vadu nepreskúmateľnosti, ipso facto vadu nezrozumiteľnosti a zmätočnosti, a tým aj vadu nezákonnosti rozsudku, ktorý nezodpovedá na všetky relevantné odpovede pre preskúmateľnosť rozhodnutia odvolací súd má za to, že výsledky vykonaného dokazovania prvoinštančný súd správne vyhodnotil a na ich základe správne právne odôvodnil svoje rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne zrozumiteľné, odôvodnené a logicky konzistentné. Navyše, podľa už konštantnej judikatúry, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby došlo k reakcii na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (k tomu viď napr. rozhodnutia ÚS SR, sp. zn. II. ÚS 251/04, II. ÚS 209/04 alebo II. ÚS 200/09), čo v danom prípade meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie splnené bolo. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí zaoberal podstatnými skutočnosťami, v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepreskúmateľný. K námietke o arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné v prvom rade definovať pojem arbitrárnosť súdneho rozhodnutia. Za také sa považuje rozhodnutie založené na svojvôli či ľubovôli súdu, neopierajúce sa o zákon. Odvolací súd však v danom prípade podľa stavu v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie a ani z hľadiska preskúmavania správnosti právneho posúdenia veci, ako už vysvetlil vyššie, nepovažoval argumentáciu odvolateľa za dôvodnú.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, ako vecne správne potvrdil. 23. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 27. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).