Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Co/68/2025 1118208911 28. 08. 2025 Mgr. Jaroslav Šupa ECLI:SK:KSBA:2025:1118208911.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu v právnej veci žalobcu: Slovenská asociácia pre káblové telekomunikácie, so sídlom Koceľova 15, Bratislava, IČO: 17 321 131, právne zastúpeného: HUSAR AND PARTNERS S.R.O., advokátska kancelária so sídlom Vojenská 14, Košice, proti žalovanému: Slovenská asociácia producentov v audiovízii, so sídlom Grösslingová 32, Bratislava, IČO: 36 061 182, právne zastúpenému: LMH Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Moyzesova 39, Modra, o uloženie povinnosti zdržať sa udeľovania súhlasu na káblovú retransmisiu audiovizuálnych diel a o uloženie povinnosti zdržať sa výberu primeranej odmeny za káblovú retransmisiu audiovizuálnych záznamov, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 60Ca/15/2023-1911 zo dňa 24. marca 2025, takto rozhodol: I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o zastavení konania a o trovách konania p o t v r d z u j e . II. Žalobca nemá voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že vstup LITA, autorská spoločnosť, so sídlom Mozartova 4093/9, Bratislava, IČO: 00 420 166, do konania ako intervenienta na strane žalobcu nie je prípustný. Ďalej zastavil konanie a rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. 2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 83, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP a vecne tým, že vzhľadom na nesúhlas žalovaného so vstupom intervenienta na strane žalobcu do konania, vychádzajúc z toho, že z dôvodu späťvzatia žaloby v celom rozsahu zo strany žalobcu neexistuje a nemôže existovať žiadny právny záujem intervenienta na strane žalobcu na výsledku tohto sporu, t. j. na zastavení konania, rozhodol súd prvej inštancie, že vstup intervenienta do konania na strane žalobcu nie je prípustný. O zastavení konania rozhodol súd prvej inštancie na základe späťvzatia žaloby žalobcom v celom rozsahu, pričom uviedol, že súhlas žalovaného so späťvzatím nebol potrebný, pretože k späťvzatiu žaloby došlo pred začatím predbežného prejednania sporu alebo pojednávania. 3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 CSP. Uviedol, že žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, ktorý nemal podklad v správaní žalovaného. Súd prvej inštancie teda nemal preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného. Z procesného hľadiska je to práve žalobca, ktorý procesne zavinil zastavenia konania. Prvoinštančný súd zdôraznil, že nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovanej k požiadavkám žalobcu. V
danom spore sa žalobca celkom zjavne uplatneného nároku nedomohol a žalobu vzal späť s poukazom na výsledky iných konaní a správanie žalovaného v iných konaniach, čo je pre posúdenie zavinenia zastavenia konania v tomto spore nepodstatné. Súd prvej inštancie preto žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Súd prvej inštancie sa vyjadril tiež k tomu, že v danom spore nie je možné aplikovať § 257 CSP, pretože nejde o celkom výnimočný prípad, t. j. súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Správanie žalovaného v iných konaniach, prípadne výsledok iných sporov, nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa v tomto spore. 4. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu výrokov týkajúcich sa zastavenia konania a trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. Súd prvej inštancie konanie zastavil podľa § 145 ods. 1 CSP, pričom posúdil možnú aplikáciu § 146 ods. 1 CSP, avšak preto, že k späťvzatiu žaloby došlo pred začatím predbežného prejednania sporu alebo pojednávania, aplikáciu § 146 ods. 1 CSP vylúčil. Súd prvej inštancie však opomenul pri svojom rozhodnutí posúdiť, či v danej veci neprichádza do úvahy aj aplikácia podstatnejšieho ustanovenia § 146 ods. 2 CSP, žalovaný bol toho názoru, že na predmetný spor, ktorého predmetom je nahradenie prejavu vôle uzavrieť kolektívnu licenčnú zmluvu medzi žalobcom a žalovaným sa práve toto ustanovenie vzťahuje. Poukázal pritom na ustanovenia § 165 ods. 1, 8, 9, 10 a 13 Autorského zákona a smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/26/EÚ a 2004/48/ ES. Autorský zákon nedal v § 165 ods. 8 právo používateľom predmetov ochrany na to, aby si svojvoľne stanovili, kedy žalobu podľa tohto ustanovenia podajú alebo nie, ani na to, aby zneužívali svoje postavenie ako jedinej legitimovanej osoby na podanie takejto žaloby a brali ju svojvoľne kedykoľvek späť. Autorský zákon zveril aktívnu legitimáciu na podanie žaloby podľa § 165 ods. 8 len používateľovi, resp. združeniu používateľov. Späťvzatím žaloby bez súhlasu žalovaného by došlo k stavu, kedy by žalovaný nemohol od žalobcu požadovať preukázanie podmienok podľa § 165 ods. 9 a 10 Autorského zákona, čo by negatívne zasiahlo od práv a oprávnených záujmov žalovaného. Žalovaný mal za to, že v tomto konaní ide o žalobu o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Napadnuté uznesenie (v bode 12 odôvodenia) považoval žalovaný za arbitrárne a nepreskúmateľné, ale zároveň mal za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces, pretože žalovaného nevyzval na udelenie súhlasu so späťvzatím žaloby podľa § 146 ods. 2 CSP. V neaplikovaní § 146 ods. 2 CSP, § 151 ods. 6 a 7 a § 165 ods. 8, 9 a 10 Autorského zákona súdom prvej inštancie videl žalovaný tiež nesprávne právne posúdenie veci, z ktorého vychádzalo rozhodnutie súdu prvej inštancie. 5. Vo vzťahu k výroku o trovách konania žalovaný uviedol, že o jeho zrušenie žiada iba z dôvodu, že ide o závislý výrok od výroku o zastavení konania. V prípade, že by odvolací súd nevyhovel odvolaniu a nezrušil výrok o zastavení konania, žiadal žalovaný, aby bol výrok o trovách konania potvrdený. 6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Ako vyplýva aj z odbornej právnej spisby, ak určitý spôsob usporiadania právneho vzťahu medzi stranami vyplýva z hmotného práva, môže sa z povahy veci ktorýkoľvek z účastníkov právneho vzťahu domáhať usporiadania prostredníctvom súdneho rozhodnutia. Kto svoje právo uplatní skôr, stáva sa v sporovom konaní žalobcom. Jeho procesná pozícia a s ňou spojená otázka aktívnej vecnej legitimácie však nie je determinovaná hmotným právom, pretože za rovnakých okolností sa mohol totožného nároku úspešne domáhať aj druhý alebo ktorýkoľvek iný účastník konania právneho vzťahu. Ide najmä o konanie o vyporiadnie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o zrušenie a vyporiadenie podielového spoluvlastníctva, zrušenie práva spoločného nájmu bytu a o s tým súvisiacu otázku nároku na bytovú náhradu. Keďže postavenie žalobcu a tým aj oprávnenie na späťvzatie žaloby svedčí konkrétnemu subjektu iba z titulu časového predstihu, môže súd po späťvzatí žaloby konanie alebo jeho časť zastaviť len so súhlasom žalovaného (napr. komentár k Civilnému sporovému poriadku, C.H. BECK, 2016, Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, a spol. str. 543). V prejednávanom prípade takáto situácia nie je daná. Sám žalovaný uviedol, že nemá legitimáciu na podanie takejto žaloby. Naviac zmyslom § 146 ods. 2 CSP je zabrániť takej situácii, aby v prípade späťvzatia žaloby nastali neakceptovateľné a nespravodlivé dôsledky zastavenia konania. Typicky v prípade späťvzatia žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva by došlo k nástupu zákonnej fikcie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. V prejednávanom prípade takáto situácia nemôže
nastať a ani nenastane. Žalovaný podal voči členom žalobcu viac ako 100 žalôb, v ktorých sa domáha úhrady bezdôvodného obohatenia za používanie audiovizuálnych diel a audiovizuálnych záznamov ku ktorým údajne vykonáva majetkové práva. Žalovaný teda v prípade zastavenia konania nebude v žiadnej nevýhodnej pozícii, svoje práva si môže uplatňovať a aj tak dlhodobo robí. Dôvodom na späťvzatie žaloby zo strany žalobcu bola práve tá skutočnosť, že súdy žaloby žalovaného voči jeho členom unisono zamietajú a v mnohých prípadoch vzal žalovaný svoje žalobné návrhy v časti audiovizuálnych diel späť. K späťvzatiu žaloby teda žalobca pristúpil z dôvodu, že ním nastolené právne otázky už boli vyriešené v iných súdnych konaniach a žalovaný si nároky ohľadom audiovizuálnych diel k dnešnému dňu ani neuplatňuje (v dôsledku čoho odpadol na strane žalobcu základný dôvod pre ktorý pôvodne podával túto žalobu). Naviac primárnym petitom žalobného návrhu bolo určenie toho, aby súd uložil žalovanému zdržať sa udeľovania súhlasu na káblovú retransmisiu audiovizuálnych diel a zdržať sa výberu primeranej odmeny za káblovú retransmisiu audiovizuálnych záznamov. Primárnym petitom teda ani nebolo určenie obsahu zmluvy, vrátane odmeny a nahradenia prejavu vôle. 7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril. 8. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t. j. čo sa týka zastavenia konania a závislého výroku o trovách konania) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 9. Civilné sporové konanie sa spravuje dispozičnou zásadou vyjadrenou v článku 7 ods. 1 CSP, v zmysle ktorej je toto konanie výlučne návrhové. Z tejto zásady možno vyvodiť, že nielen začatie, ale aj pokračovanie v konaní je v zásade závislé na vôli toho, kto konanie inicioval, prejavuje sa to tak, že súd je za splnenia zákonných podmienok povinný konanie zastaviť, ak je mu adresovaný úkon žalobcu, ktorým vezme žalobu späť. Táto autonómia žalobcu je obmedzená ustanovením § 146 CSP, z ktorého vyplývajú dve výnimky z dispozičnej zásady. Prvou je prípad, keď žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí, pričom však jeho nesúhlas nemá právne účinky v prípade, keď dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie. Skúmaním splnenia tejto podmienky sa zaoberal aj súd prvej inštancie, pričom správne ustálil, že v posudzovanej veci nie je potrebné zisťovať prípadný nesúhlas žalovaného podľa § 146 ods. 1 CSP, pretože sa v nej nezačalo pojednávanie, ani predbežné prejednanie sporu. Druhou výnimkou, kedy sa súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby vyžaduje obligatórne vždy, sú konania, ktorých predmetom je žaloba o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. b) CSP). K aplikácií tejto výnimky ustanovenej v § 146 ods. 2 CSP sa súd prvej inštancie výslovne nevyjadril, avšak z toho, že konanie bez zisťovania súhlasu žalovaného zastavil, vyplýva, že mal za to, že na posudzovanú vec sa § 146 ods. 2 CSP nevzťahuje. 10. Žalovaný založil svoje odvolanie na tom, že žalobca podal žalobu podľa § 137 písm. b) CSP, pričom predmetom konania má byť uloženie povinnosti žalovanému uzatvoriť so žalobcom kolektívnu licenčnú zmluvu, ktorej obsah určí súd a uloženie povinnosti žalovanému uzatvoriť so žalobcom kolektívnu zmluvu o primeranej odmene, ktorej obsah určí súd, teda nárok žalobcu uplatnený podľa § 165 ods. 8 Autorského zákona požadovať, aby obsah zmluvy podľa § 165 ods. 1 Autorského zákona vrátane odmeny a nahradenia vôle uzavrieť takúto zmluvu určil súd v prípade nedosiahnutia dohody medzi používateľom a organizáciou kolektívnych práv. 11. Ako však správne podotkol žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu, v tomto konaní bol žalobný petit formulovaný ako eventuálny. Žalobca sa primárnym petitom domáhal uloženia povinnosť žalovanému zdržať sa udeľovania súhlasu na káblovú retransmisiu audiovizuálnych diel a uloženia povinnosť žalovanému zdržať sa výberu primeranej odmeny za káblovú retransmisiu audiovizuálnych diel a in eventum ak súd primárny petit zamietne, domáhal sa vyššie uvedených nárokov podľa § 165 ods. 8 Autorského zákona. 12. V prípade žaloby, v ktorej je uplatnený eventuálne formulovaný petit, sa primárny a sekundárny žalobný návrh vzájomne vylučujú. Zmyslom tejto konštrukcie je, že žalobca sa z opatrnosti pre prípad, že by súd dospel k záveru o nedôvodnosti žalobcom preferovane uplatneného nároku, sekundárne domáha iného nároku. Za predmet konania vedeného na podklade takejto žaloby sa považuje nárok uplatnený primárnym petitom, ku ktorému je súd povinný zaujať stanovisko (v prípade, že dospeje k meritórnemu rozhodovaniu) buď tak, že mu vyhovie, pričom v takom prípade o sekundárnom petite vôbec nerozhoduje
(nezaoberá sa ním), pretože tento sa nestal predmetom konania; alebo tak, že ho zamietne a rozhodne o sekundárnom petite, ktorý sa až v tejto situácií stáva predmetom konania (porovnaj napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/113/2010 alebo 3Cdo/347/2009). 13. V posudzovanej veci sa žalobca primárnym petitom domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa žalobcom vymedzeného konania. Ide teda o žalobu o splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP, na ktorú sa z povahy veci nevzťahuje ustanovenie § 146 ods. 2 CSP. Sekundárne žalobcom uplatneným petitom sa súd prvej inštancie v štádiu, v ktorom bolo konanie zastavené, nemohol vôbec zaoberať a sekundárny petit sa preto nestal predmetom konania. Tým viac potom súd prvej inštancie nemal dôvod brať sekundárny petit do úvahy pri rozhodovaní o zastavení konania. 14. Možno teda uzavrieť, že pokiaľ súd prvej inštancie v posudzovanej veci konanie zastavil bez toho, aby zisťoval súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, jeho postup bol správny, pretože neboli splnené podmienky pre uplatnenie účinného nesúhlasu so späťvzatím žaloby podľa § 146 ods. 1 CSP a predmetom konania nebolo ani usporiadanie vzťahu medzi stranami vyplývajúce z osobitného predpisu v zmysle § 146 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie teda pri svojom rozhodovaní vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci a neporušil žiadne z procesných práv žalovaného, pokiaľ jeho prípadný súhlas alebo nesúhlas nezisťoval. Proti výroku o trovách konania odvolateľ vecne nenamietal a odvolaním ho napadol iba ako závislý výrok. 15. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zastavenia konania potvrdil, pretože je vo výrokovej časti vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP), a to vrátane od tejto časti závislého výroku o trovách konania. 16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto by mu vznikol voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalobca však vo svojom vyjadrení k odvolaniu náhradu trov odvolacieho konania výslovne nežiadal, navrhol, aby ich náhradu odvolací súd nepriznal žiadnej zo strán; odvolací súd žalobcovi preto náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. S poukazom na článok 4 ods. 2 CSP a zásadu hospodárnosti konania vyjadrenú v článku 17 CSP nebude potom ani potrebné, aby súd prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodoval podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).