Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3CoKR/122/2023 1120213119 30. 07. 2025 JUDr. Paulína Pacherová ECLI:SK:KSBA:2025:1120213119.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Berry Slovakia, s.r.o., so sídlom Okočská 74, 932 01 Veľký Meder, IČO: 36 690 929, právne zast.: JUDr. Dr. Michaela Stessl, advokátka, s. r. o., so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 857 076, proti žalovanému: AVANS s.r.o., so sídlom Holubyho 1, 811 03 Bratislava, IČO: 31 318 967, právne zast.: JUDr. Róbert Šimko, advokát, so sídlom Grösslingova 56, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. 36Cbi/3/2020 - 303 zo dňa 14.07.2023, pomerom hlasov 3 : 0, takto rozhodol: I. Odvolací súd opravuje rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. 36Cbi/3/2020-303 zo dňa 14.07.2023 v časti označenia spisovej značky tak, že táto správne znie : „B1-36Cbi/3/2020-303“. II. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-36Cbi/3/2020-303 zo dňa 14.07.2023 v odvolaním napadnutom II. a III. výroku potvrdzuje. III. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 119 ods. 1, § 157 ods. 1 písm. c), § 157 ods. 2, § 158 ods. 1 až 3, § 199 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., o konkurze a reštrukturalizácii, v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZKR“) a ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) I. zamietol návrh žalobcu prerušenie konania, II. zamietol žalobu o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, III. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. 1.1. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa pôvodnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, domáhal určenia neúčinnosti reštrukturalizačného plánu žalovaného dlžníka AVANS, s.r.o., z právneho dôvodu podľa § 157 ods. 1 písm. c) ZKR. Pôvodným petitom žaloby žiadal určiť, že reštrukturalizačný plán žalovaného dlžníka AVANS, s.r.o., potvrdený uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 27R/2/2019-880 zo dňa 03.08.2020 je voči žalobcovi - veriteľovi RPC Bramlage Veľký Meder, s.r.o. právne neúčinný. Naplnenie uplatneného právneho dôvodu neúčinnosti reštrukturalizačného plánu (ďalej aj „plánu“) žalobca videl v tom, že predkladateľ plánu neakceptoval jeho námietky na zmenu plánu uplatnené pred konaním schvaľovacej schôdze, prostredníctvom správcu (§ 145 ods. 1 ZKR), kde žiadal okrem iného o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny (skupiny č. 3 nezabezpečení veritelia), než bola
zaradená predkladateľom plánu (skupina č. 4 spriaznení veritelia). Zaradenia do inej skupiny sa domáhal pre prípad úspechu v konaní o určenie popretej pohľadávky, na čo plán pri uspokojovaní jeho pohľadávky nepamätal. Žalobca hlasoval proti prijatiu plánu na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 15.07.2020 a vzniesol námietky zaznamenané v zápisnici z tejto schôdze. Dňa 21.07.2020 podal na Okresný súd Bratislava I podnet na zamietnutie reštrukturalizačného plánu pre podstatné porušenie ustanovení ZKR o náležitostiach plánu, postupe pri jeho príprave, hlasovaní o pláne a tiež z dôvodu, že podľa názoru žalobcu je plán v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov. Reštrukturalizačný plán bol potvrdený uznesením Okresného súdu Bratislava I, ktoré podľa názoru žalobcu nie je náležite odôvodnené, čím sú splnené podmienky pre určenie jeho neúčinnosti voči žalobcovi ako účastníkovi plánu podľa § 157 ods. 1 písm. c) ZKR. Potvrdením plánu sa podľa žalobcu zhoršilo jeho právne postavenie ako veriteľa žalovaného (z hľadiska rozsahu možného uspokojenia jeho pohľadávok), v porovnaní s právnym postavením pred prijatím plánu. Namietal, že v bode 1.1 opisnej časti reštrukturalizačného plánu je definovaný ako spriaznený veriteľ bez zohľadnenia podanej žaloby o určenie popretej pohľadávky, ktorej výsledkom môže byť určenie, že žalobca nie je spriaznený so žalovaným, a teda jeho pohľadávka sa nepovažuje za podriadenú. Za nepreskúmateľnú vo veľkej miere a za rozpornú s kogentným ustanovením § 134 ods. 1, § 135 ods. 1 písm. b) ZKR považoval opisnú časť plánu v kapitole 1.9.1 (odhad uspokojenia v konkurze). Rozpor s kogentnými ust. § 155a, § 155 ods. 6 ZoKR, § 159a ZoKR a § 159b ZKR vytýkal aj záväznej časti plánu (v jeho bode 2.2.), kde sa uvádza, že veritelia sa vzdávajú svojich pohľadávok v časti, v akej plán nepočíta s ich uspokojením, hoci pohľadávka veriteľa sa stáva len nevymáhateľnou (t.j. nedochádza k vzdaniu sa práva, ale len dočasnému oslabeniu tohto práva). Žalovaný argumentáciu žalobcu podanou incidenčnou žalobou a jej dôsledkami vo vzťahu k § 157 ods. 1 ZKR označil na irelevantnú. Uviedol, že námietkami žalobcu sa podrobne zaoberal a tieto vyjadril v písomnom stanovisku zo dňa 14.07.2020, ako aj v rámci rozpravy počas schvaľovacej schôdze. Reštrukturalizačný plán v článku 1.6.1 a 1.6.7 opisnej časti reaguje na žalobcom vedený a v danom čase neskončený incidenčný spor o určenie pohľadávky popretej v časti poradia, pričom situáciu prípadného úspechu v tomto spore rieši priamo zákon v § 158 ods. 3 ZKR. Žalobu označil za nedôvodnú a súčasne namietal nevykonateľnosť a neurčitosť žalobného petitu. 1.2. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že na pojednávaní konanom dňa 14.07.2023, za účasti oboch strán sporu pripustil zmenu petitu, v znení uplatnenom žalobcom v replike zo dňa 23.12.2012 tak, že : „Súd určuje, že reštrukturalizačný plán žalovaného dlžníka AVANS s.r.o., so sídlom Holubyho 1, 811 03 Bratislava, IČO: 31 318 967, ktorý bol potvrdený uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.08.2020 č. k. 27R/2/2019-880 je voči žalobcovi - veriteľovi RPC Bramlage Veľký Meder s.r.o., so sídlom Okočská 74, 932 01 Veľký Meder, IČO: 36 690 929, právne neúčinný vo vzťahu k dotknutej pohľadávke 580.806,66 eur. Žalobca má nárok na náhradu trov konania 100 %“. 1.3. Na predmetnom pojednávaní súčasne zamietol návrh žalobcu na pripojenie reštrukturalizačného spisu a návrh na pripojenie trestného spisu vo veci zločinu marenia konkurzného konania pod ČVS:ORP-459/2-VYS-DS-21, pre oneskorené uplatnenie týchto dôkazov a ich nehospodárnosť, keďže vedomosť o nich musel mať žalobca už pred nariadeným termínom pojednávania (§ 153 ods. 2 CSP). Vo vzťahu k návrhu na pripojenie trestného spisu ďalej uviedol, že žalobca ani nevedel bližšie opísať, čoho sa má návrh týkať (akú ma relevanciu v predmetnom konaní), aký je skutkový základ trestného konania, na základe čoho návrh tohto dôkazu podľa názoru súdu nie je ani dostatočne špecifikovaný a určitý. Vykonávanie takéhoto dokazovania by spôsobilo odročenie pojednávania. Súd upozornil na § 153 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Žalobca neuplatnil označené návrhy na vykonanie dokazovania včas. Okrem toho súd upozornil, že vykonávanie takéhoto dokazovania by bolo nehospodárne s poukazom na vyslovený predbežný právny názor, že žalobca (s ohľadom na zmenu petitu) nepodal žalobu včas. 1.4. Súd prvej inštancie zamietol aj procesný návrhu žalobcu zo dňa 31.05.2023, ktorým s poukazom na ust. § 164 CSP žiadal o prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3CoKR/28/2023. Uviedol, že cit. ustanovenie CSP dáva súdu možnosť zvoliť si, či preruší konanie alebo urobí iné vhodné opatrenie (fakultatívne prerušenie konania). Rozhodnutie súdu závisí od konkrétnych okolností (NS SR 5Obdo 9/2010) a otázky v právnych vzťahoch strán konania si môže súd prejudiciálne vyriešiť sám. Rozhodujúcim hľadiskom je zásada hospodárnosti
konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo (bližšie NS SR 3Cdo 150/2010). S poukazom na predbežné právne posúdenie vyslovené v predmetnej veci a nesplnenie formálnych náležitostí žaloby v zmysle § 157 ods. 1 ZKR, dospel k záveru o nedôvodnosti a nehospodárnosti prerušenia konania. Uviedol, že bez ohľadu na výsledok žalobcom označeného konania by tunajší súd nemohol rozhodnúť inak ako žalobu zamietnuť bez vecného skúmania naplnenia žalobou vymedzeného dôvodu § 157 ods. 1 písm. c) ZKR. 1.5. Po zmene žalobného petitu uplatnenej v podaní žalobcu z 23.12.2022 a pripustenej na pojednávaní dňa 14.07.2023 dospel súd prvej inštancie k záveru, že zmenenú žalobu nemožno považovať za podanú včas a táto nespĺňa zákonnú podmienku § 157 ods. 1 ZKR, ktorou je nutnosť jej podania do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu. Uviedol, že preklúziu je povinný skúmať vždy z úradnej povinnosti. 1.6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.08.2020, č.k. 27R/2/2019-880 (zverejnené v Obchodnom vestníku č. 153/2020 zo dňa 10.08.2020), ktorým bol potvrdený reštrukturalizačný plán žalovaného a skončená reštrukturalizácia, nadobudlo právoplatnosť dňa 11.08.2020. 1.7. Žalobu žalobca podal dňa 24.08.2020 a dňa 23.12.2022 navrhol jej zmenu, ktorú súd pripustil na pojednávaní dňa 14.07.2023. Návrh žalobcu na zmenu žaloby bol uplatnený v replike právneho zástupcu žalobcu zo dňa 23.12.2022, ktorým reagoval na odôvodnenú námietku žalovaného o nevykonateľnosti a neurčitosti pôvodného žalobného petitu, že neúčinnosti plánu sa možno domáhať len voči dotknutej pohľadávke alebo dotknutému majetkovému právu akcionára. Neúčinnosť plánu nepôsobí voči úspešnému účastníkovi plánu v celom rozsahu, ale len v tom rozsahu, ktorý sa týka dotknutej pohľadávky/majetkového práva úspešného účastníka plánu. Iné pohľadávky/majetkové práva účastníka plánu, ktorý sa neúčinnosti plánu domáhal, nie sú určením neúčinnosti plánu rozhodnutím súdu dotknuté. 1.8. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s nesúhlasnou námietkou žalobcu na predbežný právny názor vyslovený na pojednávaní dňa 14.07.2023 ohľadne zmeny žaloby, keďže podľa žalobcu z obsahu žaloby je zrejmé, o akú pohľadávku ide, aj keď pohľadávka konkretizovaná v samotnom petite nebola. 1.9. Prvoinštančný súd poukázal na skutočnosť, že určenia neúčinnosti reštrukturalizačného plánu sa možno domáhať len vo vzťahu ku konkrétnej pohľadávke veriteľa a nie vo vzťahu k veriteľovi ako takému, čo vyplýva § 157 ods. 1 v spojení s § 157 ods. 2 ZKR (v ktorom je táto podmienka priamo vyjadrená). Pôvodný žalobný petit nebol dostatočne určitý a vykonateľný. Žalobcom uplatnený a súdom pripustený procesný návrh na zmenu žaloby súd vyhodnotil ako kvalitatívnu zmenu žaloby. Pozornosť súd prvej inštancie upriamil na to, že konkurzné a aj reštrukturalizačné konanie predstavujú do značnej miery formalizované konania, v ktorých zákon definuje formálny postup a s jednotlivými úkonmi účastníkov týchto konaní zároveň spája formálne požiadavky, ktoré musia byť na úspešné uplatnenie práv splnené. Ak veriteľ nedodrží formálny postup alebo formálne požiadavky stanovené ZKR, stráca možnosť pre vlastnú nedbalú ochranu svojich práv domáhať sa v týchto konaniach ochrany svojich práv. 1.10. V prejednávanej veci súd prvej inštancie nemohol opomenúť, že zmenený návrh je vo svojej podstate novým návrhom, o ktorom rozhoduje súd v tom istom (pôvodnom) konaní ( III.ÚS 539/2013, obdobne aj KS BA 3CoKR/89/2017, 1CoKR/ 32/2019, KS Žilina 13CoKR/31/2017). Po pripustení zmeny petitu sa preto z úradnej povinnosti vysporiadaval s otázkou včasnosti uplatneného (zmeneného) nároku, v prekluzívnej lehote stanovej § 157 ods. 1 ZKR a dospel k právnemu záveru, že v danom prípade za žiadnych okolností nemožno návrh žalobcu kvalifikovať len ako upresnenie žaloby. Bližšie odkázal na svoje vysvetlenia uvedené v bode 40. dôvodov rozsudku. Keďže žalobca neuplatnil svoje právo (návrh na zmenu žaloby zo dňa 23.12.2022) v 15-dňovej prekluzívnej lehote podľa § 157 ods. 1 ZKR, súd prvej inštancie žalobu zamietol. 2. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP. Nestotožnil sa s právnym záverom súdu prvej inštancie o oneskorenom uplatnení práva po zmene žalobného petitu, ktorú súd vyhodnotil ako kvalitatívnu zmenu žaloby s následkom nutnosti jej zamietnutia. Tento záver označil za prílišný právny formalizmus vedúci k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Uviedol, že judikatúra ústavného súdu a vyšších súdov, na ktorú prvoinštančný súd v tejto súvislosti poukázal, sa týkala odporovacích
žalôb, teda konaní s odlišným predmetom a skutkovým základom, než je predmet a skutkový základ v prejednávanej veci. V odvolacej argumentácii dôvodil tým, že pôvodný žalobný petit bol presný a dostatočne určitý z pohľadu jeho materiálnej vykonateľnosti. Súd aj podľa pôvodného žalobného petitu vedel o čom má konať a rozhodovať. Podaním zo dňa 23.12.2022 nedošlo k zmene žalobného petitu a k uplatneniu iného práva, ale len k jeho čiastočnej úprave tak, že žalobca pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností upravil petit žaloby spresnením dotknutej pohľadávky. Mal za to, že súdna prax vo veciach žalôb o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu judikovala výroky rozsudkov v súlade so žalobnými petitmi tak, že bola určená neúčinnosť voči dlžníkovi bez toho, aby bolo výslovne uvedené, vo vzťahu ku ktorej konkrétnej pohľadávke (napríklad rozsudok KS Nitra sp. zn. 15CoKR/10/2017 a rozsudok OS Trnava sp. zn. 25Cbi/25/2012). Pohľadávka žalobcu bola v zozname pohľadávok presne určená. Zoznam pohľadávok dotknutú, v ňom zapísanú pohľadávku, charakterizuje bez toho, aby veriteľ v petite žaloby dotknutú pohľadávku označil. Odvolateľ vyjadril názor, že pre absurdnosť dôvodov zamietnutia žaloby, majúcich charakter ohýbania práva, sa môže oprávnene domnievať, že sa jedná len o „pomstu“ súdu za to, že sa v priebehu konania domáhal prejednania veci bez zbytočných prieťahov. Súd prvej inštancie podľa odvolateľa ďalej bez náležitého odôvodnenia nevykonal navrhnutý dôkaz pripojením reštrukturalizačného spisu, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Podľa žalobcu sa pri vykonaní tohto dôkazu nejednalo o situáciu predpokladanú § 153 ods. 2 CSP, keďže ide o spis toho istého súdu. Postačovalo by preto pojednávanie prerušiť bez potreby jeho odročenia, na čo mal súd podľa žalobcu priestor, vzhľadom na počet dvoch pojednavaní nariadených v daný deň. Mal za to, že aj pri dodržaní postupov podľa § 129, § 167 CSP nemožno vylúčiť, že strana na základe priebehu pojednávania uvedie nové skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy a ťažko možno pripustiť, že by súd tieto skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy s poukazom na ust. § 153 ods. 2 CSP nevykonal. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie neprihliadol ani na prebiehajúce incidenčné konanie, vedené v danom čase na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3CoKR/28/2023, v ktorom sa riešila otázka majúca podstatný význam a vplyv na rozhodnutie v prejednávanej veci (otázka popretého poradia pohľadávky - t.j. či žalobca je alebo nie je spriazneným veriteľom). Výsledok tohto konania mal súd pri rozhodovaní zohľadniť, a jeho nesprávnym postupom pri hodnotení výsledkov dokazovania tak došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 165 ods. 1 písm. f) CSP. Odvolateľ súdu prvej inštancie vytýkal nesprávnu aplikáciu (výklad) § 157 ods. 1, 2 ZKR v nadväznosti na § 161ods. 1 ZKR , čo označil za naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Mal za to, že ak v konaní o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu požaduje vyslovenie neúčinnosti vo vzťahu k sebe, ako veriteľovi a v petite žaloby neuvedie konkrétne dotknutú pohľadávku (vo vzťahu ku ktorej sa domáha neúčinnosti), nejde o neurčitosť či nezrozumiteľnosť čoho sa žalobca domáha, ak ust. § 161 ods. 1 ZKR ako následok určenia právnej neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, určite a zrozumiteľne vymedzuje dotknutú pohľadávku žalobcu ako veriteľa. V odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 3. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu nestotožnil s tvrdeniami žalobcu o naplnení uplatnených odvolacích dôvodov. Uviedol, že prísna formálnosť ustanovení ZKR vyžaduje pre úspešné uplatnenie práv a nárokov bezpodmienečné naplnenie z neho vyplývajúcich požiadaviek, a to v stanovených zákonných lehotách. Požiadavkou vyplývajúcou z ust. § 157 ods. 1 ZKR je, že účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak nastal niektorý z dôvodov definovaných v písm. a) až e) uvedeného ustanovenia. Podľa ust. § 157 ods. 2 ZKR sa tejto neúčinnosti sa možno domáhať len vo vzťahu k dotknutej pohľadávke alebo majetkovému právu akcionára. Citované zákonné ustanovenie kladie jasné požiadavky na obsahové náležitosti žalobného petitu, ktorým sa žalobca mieni domáhať určovacieho výroku súdu o neúčinnosti plánu. Ustanovenie § 161 ods. 1 ZKR, na ktoré žalobca poukazuje, upravuje len následky určenia neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči dlžníkovi, a nemá žiadny interpretačný význam k esenciálnym náležitostiam žaloby explicitne stanoveným § 157 ZKR. Závery, že neúčinnosti plánu sa možno domáhať len vo vzťahu k dotknutej pohľadávke zaujíma aj odborná literatúra (Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1087 a . 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021, s. 1111).
Právne zastúpený žalobca sa pôvodným petitom žaloby zo dňa 24.08.2020 domáhal určenia neúčinnosti plánu voči sebe ako veriteľovi a v zákonom stanovej 15 dňovej lehote si neuplatnil nárok vo vzťahu k príslušnej - konkrétne definovanej pohľadávke. K zmene žalobného petitu žalobca pristúpil až podaním zo dňa 23.12.2022, v reakcii na vyjadrenie žalovaného zo dňa 16.05.2022. Prvoinštančný súd poskytol vyčerpávajúce odôvodnenie nevyhnutnosti dodržania podmienky domáhania sa neúčinnosti plánu vo vzťahu ku konkrétnej pohľadávke a nie voči veriteľovi ako takému. K žalobcom označeným rozhodnutiam KS Nitra sp. zn. 15CoKR/10/2017 a OS Trnava sp. zn. 25Cbi/25/2012 žalovaný uviedol, že z rozhodnutia KS Nitra nie je zrejmé znenie petitu odvolaním napadnutého rozsudku OS Nitra a rozhodnutie OS Trnava je potrebné považovať za celkom ojedinelý exces z rozhodovacej súdnej praxe. Naopak, poukázal na rozhodnutia OS Trnava sp. zn. 36Cbi/21/2014 a KS v Košiciach sp. zn. 4CoKR/10/2012, ktorými bolo rozhodnuté o neúčinnosti reštrukturalizačného plánu vždy vo vzťahu k určitej konkrétne označenej pohľadávke. K námietkam odvolateľa o nemožnosti aplikácie rozhodnutí vyšších súdov citovaných súdom prvej inštancie (ods. 41. dôvodov napad. rozsudku), žalovaný uviedol, že predmetné rozhodnutia riešili otázku včasnosti žaloby podanej po uplynutí prekluzívnych lehôt, a teda sú analogicky aplikovateľné aj v prejednávacej veci. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že návrh na pripojenie reštrukturalizačného spisu žalobca uplatnil až na pojednávaní dňa 14.7.2023, po troch rokoch od podania žaloby. Je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že tento návrh nepredložil včas a jeho vykonanie by si nesporne vyžiadalo odročenie pojednávania. Žalobca pritom súdu prvej inštancie a ani v odvolaní neuviedol, aké skutočnosti majú byť týmto dôkazom preukázané, prípadne aká časť rozsiahleho reštrukturalizačného spisu má byť predmetom dokazovania. Pokiaľ ide o žalobcom vytýkané neprihliadnutie prvoinštančného súdu na prebiehajúce odvolacie konanie o určenie pohľadávky žalobcu, popretej správcom čo do poradia, žalovaný uviedol, že žalobca nesplnil prvotnú a základnú podmienku pre úspešnosť žaloby vyžadovanú § 157 ZKR, ktorou je podanie žaloby v prekluzívnej lehote 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu. Už len z tohto dôvodu je akýkoľvek výsledok incidenčného konania vo vzťahu k súdenej veci irelevantný. Žalovaný mal za to, že žalobca naplnenie označených odvolacích dôvodov § 365 ods. 1 písm. b), f), h), e) CSP nepreukázal a tieto dané nie sú. Záverom žalovaný v bode V. vyjadrenia k odvolaniu namietol absolútnu neplatnosť žalobcom predloženého plnomocenstva z 08.05.2017 a plnomocenstva z 18.08.2020. Uviedol, že na základe preskúmania plnomocenstva žalobcu udeleného advokátskej kancelárii DLP Piper Weiss-Tessbach Rechtsanwälte GmbH, organizačná zložka, sídlo: Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 31 782 574 a substitučného plnomocenstva udeleného spoločnosťou DLP Piper Weiss-Tessbach Rechtsanwälte GmbH, IČO: 6023711 substitútovi JUDr. Dr. Michaela Stessl, advokátka, s.r.o., sídlo: Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 857 076, zo dňa 08.05.2017, ktoré boli žalobcom pripojené k podanej žalobe, dospel k záveru, že žaloba bola podaná neoprávnenou osobou a žalobca nie je v konaní riadne právne zastúpený. Žaloba bola podpísaná a podaná splnomocneným zástupcom: DLA Piper Weiss-Tessbach Rechtsanwälte GmbH, organizačná zložka, pričom za splnomocneného zástupcu žalobcu ju podpísal a podal substitučný zástupca: JUDr. Dr. Michaela Stessl, advokátka. s.r.o., ktorý bol na tento úkon údajne splnomocnený zástupcom: DLA Piper Weiss-Tessbach Rechtsanwälte GmbH, organizačná zložka. V plnomocenstve DLA, ktorým žalobca splnomocnil advokátsku kanceláriu na zastupovanie v tomto súdnom konaní, je ako splnomocnenec žalobcu označený: “DLA Piper Weiss-Tessbach Rechtsanwälte GmbH, organizačná zložka, sídlo: Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 31 782 574“. Nakoľko organizačná zložka nie je samostatným právnym subjektom, žalovaný má za to, že takejto „entite“ bez právnej subjektivity nemožno platne udeliť plnomocenstvo. V prípade plnomocenstva DLA udeleného žalobcom pre DLA Piper Weiss-Tessbach Rechtsanwälte GmbH, organizačná zložka, ide o plnomocenstvo udelené pre non subjekt, ktoré je absolútne neplatné, keď aj v zmysle platnej judikatúry odštepný závod ani iná organizačná zložka podniku nemajú spôsobilosť byť účastníkom občianskeho súdneho konania. Z obsahu plnomocenstva pre JUDr. M. Stessl vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že JUDr. Dr. Michaela Stessl nemôže byť pre rozpor s právnymi predpismi SR ustanovená do funkcie vedúceho organizačnej zložky zriaďovateľa DLA PIPER WEISS-TESSBACH Rechtsanwälte GmbH, čo splnomocniteľ výslovne uvádza v texte plnomocenstva, splnomocniteľ jej namiesto jej ustanovenia do funkcie vedúceho organizačnej zložky udeľuje plnomocenstvo v rovnakom rozsahu, ako má vedúci organizačnej zložky formou udelenia tejto plnej moci. Plnomocenstvo pre JUDr. M. Stessl podľa žalovaného nespĺňa náležitosti substitučného plnomocenstva ani po obsahovej stránke, nakoľko v ňom nie je uvedený rozsah poverenia. Vo všeobecnosti platí, že ak v sporovom konaní uskutoční zástupca úkon v mene zastúpenej sporovej strany, musí mať súd písomným splnomocnením (§ 92 ods. 1 CSP) preukázanú existenciu
a rozsah zastúpenia. Pri úkonoch zástupcu predstavuje písomné splnomocnenie procesnú podmienku v zmysle § 161 CSP. Absencia riadneho splnomocnenia je odstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky, ktorý od súdu vyžaduje uskutočnenie vhodných opatrení podľa § 161 ods. 3 CSP. V prípade neodstránenia tohto nedostatku podľa okolností prípadu a ako aj podľa procesného štádia súdneho konania tak musí súd konanie v zmysle § 161 ods. 3 in fine CSP zastaviť. Konanie o určenie popretej pohľadávky je konaním s obligatórnym právnym zastúpením, žaloba žalobcu bola podaná neoprávnenou osobou (bez oprávnenia na zastupovanie žalobcu), konanie na súde prvej inštancie bolo skončené, v súčasnosti prebieha odvolacie konanie a zákonná prekluzívna lehota na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky žalobcovi už uplynula, má žalobca za to, že v danej veci nie je možné nedostatok procesnej podmienky absentujúceho písomného splnomocnenia konvalidovať a je na mieste súdne konanie zastaviť z dôvodu podania žaloby ako aj odvolania neoprávnenou osobou. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 4. Žalobca v podanej replike zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach najmä, že žalobu v znení jej pôvodného petitu podal v zákonnej 15 dňovej lehote a splnil základnú podmienku pre jej úspešnosť podľa § 157 ZKR. Pohľadávka bola v žalobe riadne označená. Žalobca nemal v reštrukturalizačnom konaní inú prihlásenú a zistenú pohľadávku, ktorá by bola popretá čo do poradia. Doplnenie žalobného petitu súd nesprávne vyhodnotil ako kvalitatívnu zmenu a rozhodnutie v tomto smere riadne neodôvodnil. K výhradám a námietkam žalovaného ohľadne plnomocenstva udeleného žalobcom pre jeho právneho zástupcu a substitučného plnomocenstva žalobca uviedol, že zastúpenie žalobcu v tomto konaní riešil súd prvej inštancie, ktorý v priebehu konania žalobcu vyzval na predloženie splnomocnenia udeleného priamo advokátovi, nie organizačnej zložke zahraničného združenia zapísanej v zozname advokátov SAK, čo žalobca aj urobil s výhradou, že podľa jeho právneho názoru postup súdu nemal oporu v relevantných právnych predpisoch. Súd prvej inštancie skúmal tieto podmienky konania a nezistil formálny nedostatok splnomocnenia ani nedostatok obligatórneho zastúpenia. Túto skutočnosť žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie ani nenamietal. Návrh žalovaného, aby odvolací súd konanie zastavil neprichádza, podľa mienky žalobcu, do úvahy. 5. Na predchádzajúcich tvrdeniach, vrátane tvrdenia o neplatnosti procesných plnomocenstiev žalobcu, ktorý nedostatok nie je možné konvalidovať, zotrval aj žalovaný v podanej duplike. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 196a ZoKR), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7. Odvolací súd uvádza, že s poukazom na hospodárnosť konania a procesnú prípustnosť, v súlade s § 224 CSP I. výrokom rozhodnutia, bez návrhu, opravil zrejmú nesprávnosť označenia spisovej značky napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Nesprávnosť (chyba v písaní) spočívala v neúplnosti spisovej značky konania, v ktorej (z dôvodu zmien vyvolaných súdnou mapou) absentovalo uvedenie rozlišovacieho znaku „B1“ pred označením sp. zn. konania, začatého pôvodne na Okresnom súde Bratislava I. 8. Podstatnou a pre rozhodnutie o odvolaní zásadnou otázkou bolo posúdenie správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie o oneskorenom uplatnení práva žalobcu (preklúzii jeho práva) po zmene žalobného petitu, na ktorom je založený právne záväzný, žalobu zamietajúci, výrok rozhodnutia. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania dospel k právnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku zákona.
Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia prvoištančného súdu a na doplnenie jeho správnosti uvádza nasledovné. 12. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa pôvodným petitom žaloby (zal. na č.l. 1/9 spisu) domáhal určenia, že „ reštrukturalizačný plán žalovaného dlžníka AVANS s.r.o., so sídlom Holubyho 1, 811 03 Bratislava, IČO: 31 318 967, ktorý bol potvrdený uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.08.2020 č. k. 27R/2/2019-880 je voči žalobcovi - veriteľovi RPC Bramlage Veľký Meder s.r.o., so sídlom Okočská 74, 932 01 Veľký Meder, IČO: 36 690 929 právne neúčinný. Skutočnosť, že uplatnené právo (nárok) na určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu smeruje a má sa týkať pohľadávky žalobcu č. 1, popretej správcom v časti poradia, je možné vyvodiť len zo skutkových tvrdení žaloby, bez uvedenia tejto podstatnej náležitosti v petite žaloby. Žaloba v tomto znení bola súdu prvej inštancie doručená elektronicky dňa 24.08.2020, v 15 dňovej prekluzívnej lehote stanovenej § 157 ods. 1 ZKR, teda bola doručená včas. 13. V priebehu žalobca, podaním datovaným dňom 23.12.2022, reagoval na vyjadrenie žalovaného zo 16.05.2022 (zal. na č.l. 133/143 spisu), ktorý žalobnému petitu vytýkal neurčitosť a nevykonateľnosť pre absenciu označenia pohľadávky, ktorej sa má neúčinnosť plánu týkať. Žalovaný namietal, že neúčinnosť plánu nepôsobí voči veriteľovi v celom rozsahu, ale týka sa dotknutej pohľadávky, resp. majetkového práva úspešného účastníka plánu. Žalobca v bode 51 podania z 23.12.2022 navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že „reštrukturalizačný plán žalovaného dlžníka AVANS s.r.o., so sídlom Holubyho 1, 811 03 Bratislava, IČO: 31 318 967, ktorý bol potvrdený uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.08.2020 č. k. 27R/2/2019-880 je voči žalobcovi - veriteľovi RPC Bramlage Veľký Meder s.r.o., so sídlom Okočská 74, 932 01 Veľký Meder, IČO: 36 690 929 právne neúčinný vo vzťahu k dotknutej pohľadávke 580.806,66 Eur.“ 14. Zmenu žalobného petitu prvoinštančný súd pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 14.07.2023, za prítomnosti právnych zástupcov strán sporu, na ktorom súčasne rozhodol na zamietnutí žaloby. Dospel k záveru, že návrh na zmenu petitu predstavuje kvalitatívnu zmenu žaloby a zmenený nárok, ktorý je vo svojej podstate novým návrhom, bol uplatnený po uplynutí 15 dňovej prekluzívnej lehoty. Keďže zmenený petit žaloby nemožno považovať len za jej upresnenie a žalobca svoje právo neuplatnil včas, súd prvej inštancie žalobu zamietol. 15. Podľa § 157 ods. 1 písm. c) ZKR, účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, alebo účastník plánu, ktorý môže byť poskytovateľom štátnej pomoci, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní. 16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovou a právnou argumentáciou (podstatnými úvahami) súdu prvej inštancie a jeho právnym záverom, na ktorom je založený meritórny výrok rozsudku. 17. Je dôvodné prisvedčiť argumentácii súdu prvej inštancie, že mnohé ustanovenia konkurzného zákona sa vyznačujú prísnou formálnosťou, vyžadujúcou tak od súdu, ako aj od účastníkov konania zachovanie stanoveného procesného postupu, hmotnoprávnych lehôt (§ 203a ods. 3 ZKR), či podstatných náležitostí podania. 18. Niet sporu v tom, že 15 dňová lehota na podanie žaloby o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, stanovená § 157 ods. 1 ZKR, je lehotou hmotnoprávnou (t.j. lehotou prekluzívnou) a jej zmeškanie znamená zánik práva účastníka na súdne uplatnenie nároku, s ktorým je táto lehota spojená. 19. Včasnosť uplatnenia práva, t.j. skúmanie včasnosti podania žaloby, je vecou úradnej povinnosti súdu, s ktorou sa musí vyporiať v každom štádiu konania. Zmeškanie zákonnej lehoty vedie k zamietnutiu (nepriznaniu) uplatneného práva, a to bez vykonania dokazovania skutkových tvrdení, na ktorých žalobca svoje právo (nárok) zakladá. Vedenie dokazovania smerujúce k zisteniu a ustáleniu skutkového stavu inak potrebného na záver o dôvodnosti/nedôvodnosti žaloby, v prípade jej oneskoreného podania
nie je možné. Prekludovanému právu nie je možné poskytnúť súdnu ochranu, a súd vecnú dôvodnosť žaloby nemôže preskúmavať. Ďalšie dokazovanie by nemohlo ovplyvniť záver o udržateľnosti/ neudržateľnosti reštrukturalizačného plánu, ktorý je sledovaný určovacím výrokom len pri včas podanej žalobe. 20. Podľa § 157 ods. 2 ZKR, právo domáhať sa neúčinnosti plánu podľa odseku 1 sa uplatňuje proti dlžníkovi a preberajúcej osobe. Tejto neúčinnosti sa možno domáhať len vo vzťahu k dotknutej pohľadávke alebo majetkovému právu akcionára. 21. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v konaní o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu zákonná požiadavka podstatných náležitostí žaloby vyplývajúca z § 157 ods. 2 veta druhá ZKR vyžaduje pre vecnú správnosť uplatneného nároku uvedenie konkrétne a určito vymedzenej dotknutej pohľadávky v petite žaloby. Táto požiadavka je typická a v súdnej praxi konštantne vyžadovaná pre určovacie žaloby, akou je aj žaloba v prejednávanej veci. 22. Petit určovacej žaloby, ako údaj o tom, čoho sa žalobca domáha, musí obsahovať konkrétne, jasné a zrozumiteľné označenie práva (jeho jednoznačnú špecifikáciu) tak, aby bolo bez pochybností zrejmé, aké právo žalobcu má byť následkom neúčinnosti plánu chránené. Identicky odvolací súd odkazuje na požiadavky kladené na petit incidenčných žalôb o neúčinnosť právnych úkonov alebo vylučovacích žalôb. 23. Nestačí preto špecifikácia pohľadávky alebo jej opis len v skutkových tvrdeniach žaloby, ktorými žalobca súdu uvádza a objasňuje okolnosti, na ktorých zakladá dôvodnosť svojho nároku. 24. Z ust. § 157 ods. 2 ZKR, jeho gramatického, logického aj systematického výkladu je zrejmé, že účelom ochrany veriteľa v dôsledku neúčinnosti reštrukturalizačného plánu je zlepšenie jeho postavenia vo vzťahu k jeho konkrétnej, plánom dotknutej pohľadávke, ktorej zaradenie alebo miera uspokojenia nespĺňa zákonom garantované požiadavky kladené na reštrukturalizačný plán (§ 157 ods. 1 písm. a) až c) ZKR). 25. Nedostatok/nesprávnosť vymedzenia nároku v petite určovacej žaloby nie je vadou žaloby, na odstránenie ktorej je súd žalobcu povinný vyzvať, ale ide o jej hmotnoprávny nedostatok, ktorý súd nie je oprávnený odstraňovať (rovnosť zbraní, súd nepoučuje o hmotnom práve). Obdobne odvolací súd odkazuje napr. na odporovacie alebo vylučovacie žaloby spojené s konkurzom, kde sa rovnako vyžaduje presné označenie uplatňovaného nároku (odporovaného právneho úkonu, hnuteľnej/nehnuteľnej veci, alebo majetkového práva) v petite žaloby. Nestačí len jeho uvedenie v skutkových tvrdeniach žaloby. 26. Pokiaľ preto súd prvej inštancie pri riešení otázky včasnosti podanej žaloby v súvislosti so zmenou žalobného petitu odkázal na citovanú judikatúru vyšších súdov (bod 41. dôvodov rozsudku), bol tento odkaz dôvodný a v prejednávanej veci plne aplikovateľný. 27. Ako správne uzavrel súd prvej inštancie, žalobca sa pôvodným petitom včas podanej žaloby domáhal určenia neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči sebe, t.j. dotknutému veriteľovi, bez označenia (špecifikácie) pohľadávky, ktorej sa má neúčinnosť plánu týkať. 28. Z obsahu spisu má odvolací súd preukázané (a v konaní ani nebolo sporné), že návrh na zmenu žalobného petitu (zal. na č.l. 237/241), žalobca doručil súdu prvej inštancie až elektronickým podaním dňa 23.12.2022 a súd prvej inštancie túto zmenu pripustil na pojednávaní dňa 14.07.2023, čím sa takto vymedzené právo/nárok stalo predmetom súdneho konania. Zmenený návrh je vo svojej podstate novým návrhom, o ktorom rozhoduje súd v tom istom (pôvodnom) konaní (III. ÚS 539/2013). 29. Odvolací súd uvádza, že až v dôsledku zmeny petitu, obsahujúceho označenie dotknutej pohľadávky, ktorej sa má týkať neúčinnosť plánu, petit splnil požiadavky kladené zákonom na jeho vecnú správnosť. 30. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že predmetná zmena petitu žaloby predstavuje jej kvalitatívnu zmenu a súdu bola doručená až po uplynutí prekluzívnej lehoty stanovej § 157 ods. 1 ZKR, čo viedlo k nutnému následku zamietnutia žaloby pre oneskorené uplatnenie
(preklúziu) tohto práva. Odvolateľom uplatnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), h) CSP naplnené neboli. 31. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacími námietkami žalobcu, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vykazuje znaky arbitrárnosti. Za dôvodnú nemožno považovať ani argumentáciu odvolateľa, že napadnuté rozhodnutie je založené na svojvôli súdu, majúcej charakter ohýbania práva, a žalobca sa môže oprávnene domnievať, že sa jedná len o „pomstu“ súdu za to, že sa v priebehu konania domáhal prejednania veci bez zbytočných prieťahov. 32. Túto argumentáciu odvolací súd hodnotí ako nedôstojný postoj k súdu bez relevantných dôvodov na takýto záver. Dôrazne dáva do pozornosti odvolateľa, že nesúhlas s rozhodnutím súdu má každá strana sporu právo vyjadriť vecnou, skutkovo a právne obhájiteľnou argumentáciou prostredníctvom zákonom stanovených opravných prostriedkov. Nesúhlas so skutkovým alebo právnym záverom súdu je jedným zo základným procesných práv každej strany sporu. Tento nesúhlas, vyjadrený v priebehu konania v rámci prípustnej procesnej obrany/útoku alebo následným využitím opravných prostriedkov, však musí byť prejavom dôkazne i právne obhájiteľného a slušného postoja voči súdu. Povinnosť dôstojného súdneho konania a správania sa nie je len na strane súdu. Rovnaká povinnosť sa vyžaduje aj od strán sporu a ich právnych zástupcov, pokiaľ ide o ich písomné a ústne vyjadrenia a správanie sa voči súdu. Argumentácia odvolateľa bez relevantných dôkazov na takýto závažný záver nie je prípustná. 33. Vzhľadom na správnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie o oneskorenom uplatnení nároku zmeneným petitom žaloby, ktorá viedla k jej zamietnutiu sa odvolací súd nezaoberal a pre ich irelevantnosť už neposudzoval ďalšie odvolacie námietky odvolateľa vymedzené § 365 ods. 1 písm. e), f) CSP, vytýkajúce súdu prvej inštancie nevykonanie riadneho dokazovania (nevykonanie žalobcom navrhovaného dôkazu pripojením reštrukturalizačného spisu a nezohľadnenie v danom čase prebiehajúceho incidenčného konania 3CoKR/28/2023), keďže nie sú spôsobilé zvrátiť vecnú správnosť II. meritórneho výroku napadnutého rozhodnutia. 34. Pokiaľ ide o námietky žalovaného k neplatnosti plnej moci udelenej žalobcom jeho právnemu zástupcovi a neplatnosti substitučného plnomocenstva odvolací súd len v krátkosti uvádza, že žalobca je v konaní zastúpený v súlade s § 90 CSP. Výkon advokácie prostredníctvom organizačnej zložky zahraničného združenia zapísanej v zozname organizačných zložiek zahraničných združení, vedenom Slovenskou advokátskou komorou, je v zmysle zákona o advokácii možný a takáto zložka má právnu subjektivitu na poskytovanie právnych služieb. DLA PIPER WEISS-TESSBACH Rechtsanwälte GmbH, organizačná zložka, je takouto organizačnou zložkou, je zapísaná v OR SR ako aj v SAK. V prípade spoločnosti JUDr. Dr. Michaela Stessl, advokátka, s.r.o., táto bola na zastupovanie žalobcu v tomto konaní splnomocnená žalobcom ( č.l. 108/112 spisu). Súd prvej inštancie preto postupoval správne, ak konal so zástupcom žalobcu a mal za to, že sú splnené podmienky povinného zastúpenia v incidenčnom spore. Odvolací súd uvádza, že žalovaný túto skutočnosť nenamietal v konaní pred súdom prvej inštancie a súd prvej inštancie, ako vyplýva z jeho procesného postupu zrejmého z obsahu spisu sa s otázkou platnosti právneho zastúpenia žalobcu riadne vysporiadal. 35. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, 2 potvrdil ako vecne správne. 36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal uplatnený nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).