Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 16Co/35/2025 1120216364 30. 10. 2025 Mgr. Daniela Drnáková ECLI:SK:KSBA:2025:1120216364.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcov: 1/ B.. E. A., U.. X.X.XXXX, E. XXXX/XX, D., 2/ G.. A. A., U.. X.X.XXXX, E.F. XXXX/XX, D., zastúpených advokátom JUDr. Tiborom Bašistom, Štefánikova 8, Poprad, proti žalovaným: 1/ G.. H. U., U.. XX.X.XXXX, Q. XXXX/XX, R., 2/ G.. N. U., U.. XX.X.XXXX, Q. XXXX/XX, R., o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. B1-21C/58/2020-133, zo dňa 25.6.2024, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalobcom 1/ a 2/ priznáva proti žalovaným 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu vo výške 8.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.000 eur od 3.9.2020 do zaplatenia (výrok I.), žalovanému 1/ a žalovanej 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1/ a žalobkyni 2/ sumu vo výške 30.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30.000 eur od 3.9.2020 do zaplatenia (výrok II.) a žalobcom proti žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (výrok III.). 2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 2.12.2020 domáhali proti žalovaným vydania bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 38.000 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobca 1/ zaplatil žalovanému 1/ dňa 6.5.2019 v hotovosti zálohovú platbu 8.000 eur za dodávku a montáž terasy so schodiskom, prístrešku na auto so skleným zastrešením a rezerváciu budúcej kúpy nehnuteľnosti a pozemku na parcele č. XXX/XXX, na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie H. E.. Dňa 10.7.2019 žalobcovia uhradili žalovaným na bankový účet sumu vo výške 30.000 eur ako preddavok na kúpnu cenu za kúpu označenej nehnuteľnosti. Žalovaní mali problém s kolaudáciou predmetných nehnuteľností, na základe čoho nebolo možné zapísať dom na liste vlastníctva, a tak k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. Žalobcovia žiadali o vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých ako preddavok na kúpu nehnuteľnosti, pričom žalovaní finančné prostriedky odmietli vrátiť s odôvodnením, že poskytnuté peňažné prostriedky predstavovali rezervačnú zálohu a odkázali žalobcov na riešenie veci súdnou cestou. 3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu zistil z listu vlastníctva č. XXX, že žalovaní majú v bezpodielovom spoluvlastníctve pozemok nachádzajúci sa na parcele č. XXX/XXX,
o výmere 1.495 m2, druh pozemku: ostatná plocha, okres D., obec H. E., katastrálne územie H. E.. Z potvrdenia o prijatí a zaplatení zálohovej platby zo dňa 6.5.2019 mal za preukázané, že príjemca (žalovaný 1/) prijal od platiteľa (žalobca 1/) dňa 6.5.2019 v hotovosti dohodnutú zálohovú platbu vo výške 8.000 eur za dodávku a montáž terasy so schodiskom, prístrešku na auto so skleným zastrešením a rezerváciu budúcej kúpy nehnuteľnosti a pozemku na parcele č. XXX/XXX, na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie H. E., čím si podľa dohody splnil svoju povinnosť v plnom rozsahu. Zadanie prevodu vo výške 30.000 eur zo dňa 10.7.2019 mal za preukázaný SEPA platobným príkazom O. R. E., K..E... Z potvrdenia o prijatí a zaplatení preddavku na kúpnu cenu zo dňa 14.7.2019 vyplynulo, že žalovaní ako príjemcovia prijali od žalobcov ako platiteľov na bankový účet B.: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dohodnutý preddavok na kúpnu cenu vo výške 30.000 eur. Platiteľ si tak svoju povinnosť zaplatiť preddavok na kúpnu cenu za kúpu nehnuteľnosti a pozemku na parcele č. XXX/XXX, na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie H.Ľ. E., podľa dohody splnil v plnom rozsahu. 4. Podľa mailovej komunikácie zo dňa 8.8.2019 mali žalobcovia žalovaným zaslať návrh kúpnej zmluvy, ktorý bolo možné meniť a dohodnúť sa o finálnom znení za predpokladu zápisu na katastrálnom úrade a vydania stavebného povolenia. Dňa 15.9.2019 žalobca 1/ z dôvodu, že sa žalovaní k návrhu obsahu kúpnej zmluvy nevyjadrili, žiadal vrátiť peniaze na jeho účet do konca nasledujúceho týždňa, pričom však uviedol, že ich záujem o kúpu naďalej trvá. Na uvedené reagoval žalovaný 1/ s tým, že nehnuteľnosť je rezervovaná na základe zálohovej rezervačnej platby do konca septembra a navrhovaná stará kúpna zmluva je bezpredmetná. Následne žalobca 1/ uviedol, že bez právoplatného stavebného povolenia nevedia zrealizovať kúpu, čo bola stále vzájomne akceptovaná podmienka. Zo SMS komunikácie zo dňa 27.4.2020 vyplynulo, že žalobcovia požiadavku na jednorazové splatenie celej kúpnej ceny za predmetnú nehnuteľnosť nevedeli splniť, keďže časť kúpnej ceny mala byť hradená z úveru, ktorý predpokladal existenciu stavebného povolenia. Predžalobnou výzvou zo dňa 29.7.2020, adresovanou žalovanému 1/, žalobcovia vyzvali žalovaných na vrátenie sumy vo výške 38.000 eur do 15 dní od doručenia výzvy. 5. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobcovia mali záujem kúpiť nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných, a to konkrétne zrub v katastrálnom území H. E.. Žalobca 1/ zaplatil dňa 6.5.2019 zálohovú platbu vo výške 8.000 eur v hotovosti k rukám žalovaného 1/ za dodávku a montáž terasy so schodiskom, prístrešok na auto so skleným zastrešením a rezerváciu budúcej kúpy nehnuteľnosti a pozemku, o čom žalovaný 1/ toho istého dňa vystavil žalobcovi 1/ Potvrdenie o prijatí a zaplatení zálohovej platby. Žalobcovia zložili dňa 10.7.2019 na bankový účet žalovaných sumu vo výške 30.000 eur ako preddavok na kúpnu cenu za predmetnú nehnuteľnosť, čo žalovaní svojimi podpismi potvrdili na Potvrdení o prijatí a zaplatení preddavku na kúpnu cenu zo dňa 14.7.2019. Uvedené skutočnosti neboli medzi sporovými stranami sporné. Nakoľko ku kúpe nehnuteľnosti nedošlo, žalobcovia vyzvali žalovaných na vrátenie prijatých peňažných prostriedkov. Žalovaní odmietli prijaté peňažné prostriedky vydať, majúc za to, že tieto predstavovali rezervačný poplatok na budúcu kúpu nehnuteľnosti (30.000 eur) a suma 8.000 eur bola spotrebovaná na dostavbu terasy, prístrešku pre auto, práce, ktoré zrealizovali žalovaní na základe požiadavky žalobcov (uvedené práce podľa tvrdenia žalovaného 1/ niekoľkonásobne prekročili zloženú zálohu). Uvedené skutočnosti mali byť medzi sporovými stranami dohodnuté ústne. 6. Vo vzťahu k právnej stránke veci súd prvej inštancie ozrejmil, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva najčastejšie dochádza na základe kúpnej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu, pozostávajúceho z návrhu a prijatia návrhu vzájomnými a obsahovo zhodnými prejavmi vôle oboch strán. Predávajúcemu tu vzniká povinnosť odovzdať predmet kúpy a kupujúcemu povinnosť prevziať predmet kúpy a zaplatiť zaň dohodnutú cenu. Kúpna zmluva vzniká dohodou zmluvných strán o predmete kúpy a kúpnej cene, pokiaľ zákon nevyžaduje aj ďalšie náležitosti. Kúpna zmluva, ktorej predmetom je kúpa alebo predaj nehnuteľnosti, sa vždy riadi § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Každá kúpna zmluva, ktorej predmetom je kúpa nehnuteľnosti, musí byť vyhotovená v písomnej forme a na jej platnosť sa vyžaduje splnenie obsahových náležitostí upravených Občianskym zákonníkom (riadne označenie zmluvných strán, riadne označenie predmetu kúpy - špecifikácia predávanej nehnuteľnosti, dohodnutá kúpna cena, povinnosť predávajúceho odovzdať predmet kúpy kupujúcemu, povinnosť kupujúceho prevziať predmet kúpy). V rámci kúpnej zmluvy možno dohodnúť aj ďalšie podmienky, a to napríklad odstupné pre prípad odstúpenia od kúpnej zmluvy (§ 497 Občianskeho zákonníka), resp. zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti (§ 544 a nasledujúce Občianskeho zákonníka). Pred uzatvorením „riadnej“ kúpnej zmluvy môžu zmluvné strany upraviť svoj záväzok na jednej strane
nehnuteľnosť kúpiť a na druhej strane nehnuteľnosť odovzdať uzatvorením zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Zmluva o budúcej kúpnej zmluve je zmluva, ktorá ukladá účastníkom zmluvnú povinnosť uzavrieť v stanovenej lehote riadnu kúpnu zmluvu a riadi sa § 50a Občianskeho zákonníka, pričom musí byť vyhotovená v písomnej forme, inak je neplatná. Skonštatoval, že písomné uzatvorenie ani jednej z vyššie uvádzaných zmlúv v konaní nebolo tvrdené, nakoľko žalovaní dôvodili, že suma vo výške 30.000 eur mala predstavovať rezervačný poplatok na kúpu zrubu. 7. Ďalej uviedol, že základným cieľom rezervačnej zmluvy na nehnuteľnosť je obvykle odplatná rezervácia nehnuteľnosti za dohodnutú cenu na určitú dobu. Počas dohodnutej doby sa predávajúci zaväzuje nehnuteľnosť neponúknuť na predaj žiadnej tretej osobe, ani ju iným spôsobom nepreviesť, nezaťažiť, či nezmeniť jej stav, pokiaľ sa na tom zmluvné strany nedohodli a poskytnúť výlučnú možnosť kúpy nehnuteľnosti záujemcovi o kúpu, s ktorým uzatvoril rezervačnú zmluvu. Zároveň sa zmluvné strany zaviažu poskytnúť si vzájomnú súčinnosť pri nasledujúcom prevode vlastníckeho práva. Rezervačná zmluva na nehnuteľnosť je štandardne odplatná, pričom odplata sa v zmluve často označuje ako rezervačný poplatok. Ide o inominátnu zmluvu (§ 51 Občianskeho zákonníka), kedy zákon nestanovuje formu uzatvorenia rezervačnej zmluvy. Vzhľadom na povahu zmluvy, ako aj záväzok, ktorý zabezpečuje, je písomná forma odporúčaná. V prejednávanom spore uzatvorenie písomnej rezervačnej zmluvy nebolo tvrdené. 8. Súd prvej inštancie vychádzajúc z predložených listinných dôkazov, ktoré nemal zo stany žalovaných za účinne popreté, keďže žalovaní na preukázanie svojich tvrdení nepredložili žiadne prostriedky procesnej obrany, dospel k záveru, že suma vo výške 30.000 eur zaplatená prevodom z účtu žalobcov na účet žalovaných dňa 10.7.2019 s poznámkou „ZÁLOHA NA KÚPU NEHNUTEĽNOSTI“ nepredstavovala rezervačný poplatok na kúpu zrubu, ale išlo o preddavok na kúpnu cenu nehnuteľnosti, ku kúpe ktorej v konečnom dôsledku nedošlo. Žalovaným tvrdená skutočnosť, že žalobcovia mali vedomosť o chýbajúcom stavebnom povolení od počiatku, nie je pre tento spor relevantná. Z e-mailovej a SMS komunikácie vyplynulo, že aj žalovaní mali od počiatku vedomosť o tom, že žalobcovia majú záujem nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť čiastočne z vlastných zdrojov a čiastočne financovaním prostredníctvom úveru. Na poskytnutie úveru bolo potrebné predložiť stavebné povolenie, preto za irelevantné vyhodnotil aj tvrdenie žalovaného 1/, že stavebné povolenie bolo možné vybaviť dodatočne, keď všetky potrebné dokumenty sa nachádzali na Mestskom úrade v Slavkove. Nakoľko žalobcovia nemali dostatok vlastných finančných prostriedkov a za daných okolností poskytnutie úveru neprichádzalo do úvahy, nemohli realizovať kúpu zrubu za dohodnutú cenu, ktorá by v sebe zahŕňala aj sumu vo výške 30.000 eur zloženú ako preddavok. 9. Súd prvej inštancie s ohľadom na uvedené poukázal na to, že bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené. Pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné, aby k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom. Je neprípustné, aby sa niekto obohacoval na úkor druhého bez toho, aby na to mal nejaký právny dôvod, preto je nevyhnutné, aby ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musel obohatenie vydať. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. 10. Z dôvodu absencie akéhokoľvek právneho titulu (kúpna cena dohodnutá písomnou kúpnou zmluvou, resp. rezervačný poplatok dohodnutý písomnou rezervačnou zmluvou, keď ústna dohoda o „rezervačnom poplatku“ na kúpu nehnuteľnosti v konaní preukázaná nebola, nakoľko z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že išlo o preddavok na kúpnu cenu nehnuteľnosti), na základe ktorého by žalovaní prijali oprávnene sumu vo výške 30.000 eur, súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaných vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 30.000 eur žalobcom. Dodal, že suma (zálohová platba) zaplatená v hotovosti vo výške 8.000 eur k rukám žalovaného 1/ mala byť použitá na výstavbu terasy so schodiskom, prístrešku pre auto a to na základe požiadavky žalobcov. Žalovaní za daným účelom zálohovú platbu spotrebovali, pričom zároveň použili aj vlastné peňažné prostriedky. I keď pôvodným zámerom bolo prispôsobiť nehnuteľnosť nárokom žalobcov, ktorí prejavili záujem nehnuteľnosť nadobudnúť, nemožno vyvodiť iný záver ako ten, že zálohová platba bola použitá na
zveľadenie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných, ktorá aj v ich vlastníctve naďalej zostala. Hodnota majetku žalovaných sa o sumu 8.000 eur zvýšila, žalovaní tak získali majetkový prospech bez právneho dôvodu, preto súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného 1/ na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 8.000 eur žalobcovi 1/ (predmetom konania nebolo skúmanie, či išlo v danom prípade o výlučné prostriedky žalobcu 1/, uvedená skutočnosť nebola žalovanými namietaná, a tak vyhovel návrhu tak, ako si ho žalobcovia žalobou uplatnili). Vo vzťahu k žalobcami uplatnenému úroku z omeškania uviedol, že tento si žalobcovia uplatnili od 3.9.2020 do zaplatenia, nakoľko vyzvali žalovaných e-mailom zo dňa 15.9.2019 a následne výzvou zo dňa 29.7.2020 (v lehote 15 dní od doručenia), na vrátenie sumy vo výške 38.000 eur. Doručenie výzvy žalovaní nerozporovali a napriek jej doručeniu plnenie prijaté bez právneho dôvodu žalobcom nevrátili v stanovenej lehote, so svojím plnením sa tak dostali do omeškania. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcov aj v časti uplatneného príslušenstva. 11. Na uvedenom základe súd prvej inštancie za použitia § 46 ods. 1, ods. 2, § 50a ods. 1, § 451 ods. 1, ods. 2, § 456, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko žalovaní získali majetkový prospech bez právneho dôvodu. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, ods. 2 C. s. p. a to tak, že plne úspešným žalobcom priznal proti neúspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením v zákonnej lehote. 12. Proti rozsudku podali žalovaní odvolanie a žiadali napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov ich odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 13. Namietali, že súd prvej inštancie ignoroval ich argumenty a požiadavky. Zároveň nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nakoľko nevypočul žalobcu 1/, ktorý nebol prítomný na pojednávaní a teda dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam len z údajov uvedených v žalobe. Uviedli, že žalobca bol informovaný o pozemku a stavbe a prečo nie je stavebné povolenie, pričom s kúpou súhlasil, inak by to predali ďalším záujemcom. Ozrejmili, že vo februári 2019 sa dohodli, že žalobcovia kúpia nehnuteľnosť najneskôr do septembra 2019, pričom peniaze budú mať z predaja pozemku a bytu, žiaden úver nespomínali. Taktiež sa dohodli, že žalobcovia zaplatia zálohu 30.000 eur, ktorá pripadne žalovaným ak ku kúpe nedôjde a dohodli sa aj na zálohe na žalobcami žiadanú prístavbu terasu s prístreškom na auto v sume 8.000 eur. Dodali, že suma 8.000 eur bola za montáž a záloha na kúpu, pričom práce boli hotové v auguste 2019, celkovo to žalovaných stálo 20.000 eur. Nakoľko mali rezervovaný apartmán v E., žiadali o urýchlenie, ale žalobcovia nemali dosť peňazí, uviedli, že si vezmú hypotéku, ale že je to problém bez stavebného povolenia. Ešte v apríli 2020 žalobca písal, že zháňa peniaze od známych, ale že mu nik nechce požičať. Záverom uviedli, že majú za to, že žalobca ich zavádzal a klamal, pripravil ich o čas aj peniaze, mohli nehnuteľnosť už dávno predať a kúpiť si apartmán, ktorého hodnota sa medzitým enormne zvýšila a už si ho nemôžu dovoliť. K odvolaniu pripojili potvrdenie o prijatí a zaplatení zálohovej platby zo dňa 6.5.2019, platobný príkaz z banky na úhradu sumy 30.000 eur zo dňa 10.7.2019 a SMS komunikáciu so žalobcom. 14. Žalobcovia sa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedli, že sa s napadnutým rozsudkom stotožňujú, nakoľko súd prvej inštancie rozhodol správne, plne v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami, ktoré správne vyložil a zaoberal sa dostatočne každou potrebnou okolnosťou a skutočnosťou, ktorá bola v konaní zistená. Dôvody odvolania, na ktoré poukázali žalovaní považovali za účelové a irelevantné. Dodali, že pokiaľ žalovaní namietali, že v konaní nebol vypočutý žalobca 1/, tak takýto dôkaz ani nenavrhli, a teda ich argumentácia je irelevantná. Žalovaní neuviedli žiadne nové skutočnosti, len zopakovali argumentáciu z konania na súde prvej inštancie a preto neboli naplnené žalovanými uvedené odvolacie dôvody.
15. Žalovaní v odvolacej replike zotrvali na svojej argumentácií uvedenej v odvolaní a doplnili, že kupujúci dobrovoľne zaplatili zálohy, oni splnili podmienky - prístavbu dokončili v auguste 2019, odmietli ďalších kupcov a nehnuteľnosť rezervovali žalobcom ktorý ju však nekúpil ani do polovice roka 2020 pre nedostatok peňazí. Boli názoru, že žalobcovia tak porušili dohodu nekúpením nehnuteľnosti a na základe dohody rezervačná záloha zostáva predávajúcemu. Záverom uviedli, že za zvláštnych okolnosti apartmán v roku 2021 vyhorel, tak nemajú ani apartmán, ani zrub a to je celé ich bezdôvodné obohatenie vďaka žalobcovi 1/. 16. Žalobcovia sa k odvolacej replike žalovaných nevyjadrili. 17. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaných 1/ a 2/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.10.2025 (§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.). 18. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 19. Pretože sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť jeho dôvodov. Vo vzťahu k podstatným odvolacím tvrdeniam žalovaných o tom, že žalobcami zložená suma predstavovala rezervačný poplatok a o nevykonaní výsluchu žalobcu 1/ odvolací súd podotýka, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k vyhoveniu žalobe. 20. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť tvrdení strán konania. S argumentami strán konania sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal, uviedol prečo na ne neprihliadol a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. 21. Na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie v nadväznosti na odvolacie námietky žalovaných odvolací súd uvádza, že procesný úspech strany v konaní je podmienený unesením dvoch bremien, a to bremena tvrdiť skutočnosti na svoj procesný útok alebo procesnú obranu a zároveň bremeno tvrdené skutočnosti preukázať. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu a dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 22. V súvislosti s odvolacou argumentáciou žalovaných o tom, že žalobcami zložená suma 30.000 eur predstavovala rezervačnú zálohu (poplatok) odvolací súd uvádza, že žalobcovia podanú žalobu založili na tvrdení, že poskytli žalovaným peniaze ako preddavok na kúpu predmetnej nehnuteľnosti vo H. E., pričom na preukázanie svojich tvrdení predložili listinné dôkazy o zložení súm 8.000 eur a 30.000 eur na účet žalovaných. Žalovaní vymedzili svoju procesnú obranu tvrdením, že suma 30.000 eur nepredstavovala preddavok na kúpu nehnuteľnosti, ale rezervačný poplatok a suma 8.000 eur predstavovala zálohovú platbu na výstavbu terasy so schodiskom a prístrešku pre auto, preto spočívalo na nich dôkazné bremeno uvedené tvrdenie preukázať. 23. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že inštitút rezervačného poplatku Občiansky zákonník neupravuje. Žalobcovia a žalovaní sa v rámci zmluvnej voľnosti mohli dohodnúť na tom, že určená zložená suma bude predstavovať rezervačný poplatok, po zložení ktorého žalovaní nepredajú danú nehnuteľnosť iným osobám po dohodnutú dobu a mohli si aj dohodnúť podmienku, že v prípade napr. neuzavretia kúpnej zmluvy k danej nehnuteľnosti v určenej dobe zostáva zložená suma žalovaným, avšak takúto skutočnosť žalovaní v konaní nepreukázali, pričom v konaní nebolo sporné, že so žalobcami napriek tomu, že predmetom ich záujmu bola nehnuteľnosť žalovaných v značnej hodnote,
neuzavreli žiadnu písomnú zmluvu a tvrdenú skutočnosť o uzavretí ústnej dohody a jej obsahu nepreukázali v konaní žiadnym dôkazom. Za danej situácie bol preto správny záver súdu prvej inštancie, že v konaní žalovaní neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia o tom, že suma 30.000 eur predstavovala rezervačnú zálohu, ktorá z dôvodu splnenia podmienky, že žalobcovia nehnuteľnosť nekúpili, mala pripadnúť žalovaným. 24. Rovnako v zhode s argumentáciou súdu prvej inštancie, v súvislosti s použitím sumy 8.000 eur zaplatenej žalobcom 1/ k rukám žalovaného 1/ ako zálohy, ktorá bola použitá na prispôsobenie nehnuteľnosti nárokom žalobcov, keďže nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi stranami konania, nemožno inak než konštatovať, že hodnota majetku žalovaných sa vykonanou výstavbou o danú sumu zvýšila, pričom nehnuteľnosť zostala v ich vlastníctve, teda žalovaní získali majetkový prospech bez právneho dôvodu. 25. Vo vzťahu k námietke žalovaných, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch žalobcu 1/ a preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalovaní vykonanie takéhoto dôkazu nenavrhli ani vo svojich vyjadreniach doručených súdu dňa 24.6.2021 (č. l. 52 spisu) a dňa 11.7.2022 (č. l. 69 spisu), ani na pojednávaní dňa 25.6.2024 (č. l. 127 spisu), na ktorom súd prvej inštancie vec prejednal a vyhlásil rozhodnutie. Pretože v civilnom sporovom konaní dôkazná iniciatíva spočíva na stranách konania a žalovaní vykonanie výsluchu žalobcu 1/ nenavrhli, predmetnú námietku žalovaných odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 26. Nakoľko žalobcovia preukázali zloženie peňažných súm žalovaným a títo nepreukázali existenciu právneho titulu na ponechanie si predmetných čiastok, súd prvej inštancie nepochybil ak posúdil zložené sumy ako preddavok na kúpnu cenu a pretože nebolo sporné, že ku kúpe nehnuteľnosti žalovaných žalobcami nedošlo, súd prvej inštancie správne posúdil zloženú sumu ako bezdôvodné obohatenie sa na strane žalovaných titulom plnenia bez právneho dôvodu. 27. Pretože žalovaní v podanom odvolaní neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázali vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny potvrdil. 28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcom 1/ a 2/, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovaným 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).