Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8CoKR/43/2025 1121201177 14. 08. 2025 JUDr. Lea Gubová ECLI:SK:KSBA:2025:1121201177.3
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: JUDr. Ján Polomský, so sídlom kancelárie Miletičova 21, 821 08 Bratislava, správca úpadcu: A. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX/XX, XXX XX S., t.č. V. B. E. K., proti žalovanému 1/: W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX/XX, XXX XX S. a žalovanému 2/: B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX B. S. XXX, obaja právne zast.: Samec & partners, s.r.o., so sídlom Národná 15, 010 01 Žilina, IČO: 54 518 563, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovaných 1/a 2/ proti výroku III. uznesenia Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-36Cbi/4/2021-408 zo dňa 28.05.2025, jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-36Cbi/4/2021-408 zo dňa 28.05.2025 vo výroku III. potvrdzuje. II. Súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom zastavil konanie. Druhým výrokom zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 4CoKR/2/2021-148 zo dňa 19.04.2021 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 4CoKR/2/2021-205 zo dňa 31.05.2021. Tretím výrokom nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 161 ods. 1 a 2, § 256 ods. 1, § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 27K/13/2020 zo dňa 25.09.2020 vyhlásil na majetok úpadcu A. Z. konkurz. Uznesením Mestského súdu Bratislava III zo dňa 06.03.2025, sp. zn. B1-27K/13/2020, bol konkurz na majetok úpadcu zrušený pre nedostatok predpokladov na konkurz. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.04.2025. 3. K zrušeniu konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX/XX, XXX XX S., došlo predtým, ako súd rozhodol o žalobe žalobcu o určenie neúčinnosti právnych úkonov podanej proti žalovanému 1/ a 2/ ako subjektom, v prospech ktorých úpadca uskutočnil napadnuté právne úkony s cieľom ukrátiť uspokojenie pohľadávok prihlásených konkurzných veriteľov, v dôsledku čoho v aktuálnom štádiu konania (pre absenciu konkurzu ako nevyhnutného predpokladu pre rozhodovanie súdu), neboli splnené procesné podmienky, za ktorých mohol súd o žalobe rozhodnúť, pričom išlo podľa názoru súdu o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky. Vzhľadom na vyššie uvedené súd v súlade s ustanovením § 161 ods. 1 a ods. 2 CSP konanie zastavil (výrok I.). 4. Na účely rozhodovania o náhrade trov konania súd vychádzal zo znenia ustanovenia § 257 CSP, keďže podľa názoru súd boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania žiadnej zo strán sporu. Žalobca a ani žalovaní 1/ a 2/ procesne nezavinili zastavenie konania, keďže k zastaveniu
konania došlo v dôsledku skutočnosti, ktorá je objektívne mimo rámca strán sporu, a to v podobe zrušenia konkurzu rozhodnutím súdu, ktorý zrušil konkurz na podklade právoplatného zrušenia trestu prepadnutia majetku úpadcu. Preto súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok III.). 5. Proti výroku III. uznesenia podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/ z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. Nesprávne právne posúdenie veci žalovaní namietali vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 257 CSP na skutkový stav v súdenej veci. Použitie tohto ustanovenia, podľa nich negatívne dopadá na žalovaných, ktorí by inak mali právo na náhradu trov konania. Tvrdili, že z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter (R 34/1982), čo v súdenej veci nemalo. Poukázali na § 257 CSP a kumulatívne splnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Poukázali na to, že sa jednalo o tzv. incidenčný spor, pri ktorom bolo plne na posúdení a zodpovednosti správcu konkurznej podstaty, či žalobu podá, alebo nie. Správca má síce pri výkone funkcie povinnosť konať s odbornou starostlivosťou (zákon č. 7/2005 Z.z. a č. 8/2005 Z.z.), avšak žiadne ustanovenie zákona mu neukladá priamu povinnosť incidenčné žaloby podávať, ani mu nebol udelený k takémuto postupu záväzný pokyn zástupcom veriteľov alebo súdom. Vo vzťahu k postoju žalovaných v konaní, poukázali na to, že žalovaní uplatnený nárok ako nedôvodný neuznávali, plnili svoje procesné povinnosti, keď uviedli rozhodujúce skutočnosti a dôkazy už pri svojom prvom úkone a žiadali žalobu zamietnuť. Nemožno preto konštatovať, že by žalobca nemal procesný úspech v spore iba z dôvodu vyslovenia neústavnosti samotného konkurzu ústavným súdom, zrušenia konkurzu a následného zastavenia incidenčného konania, ale jeho procesný úspech by závisel od konkrétnych výsledkov dokazovania a v súdenej veci bol značne neistý a podľa žalovaných nedôvodný. Tvrdili, že súd je v prípade použitia ustanovenia § 257 CSP povinný vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia [pozri k tomu rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike (sťažnosť č. 9815/10), ako aj nálezy Ústavného súdu ČR, Pl. ÚS 46/13 a sp. zn. I. ÚS 1593/15]. Strana má teda právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii § 257 CSP vyjadrila svoje stanovisko, čo sa však v súdenej veci nestalo. S poukazom na uvedené navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava III zo dňa 28.05.2025 č.k. B1-36Cbi/4/2021-408 vo výroku III. podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovaným 1/ a 2/ prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a zároveň prizná žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. In eventum navrhli, aby odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava III zo dňa 28.05.2025 č.k. B1-36Cbi/4/2021-408 vo výroku III. zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie. 6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na skutočnosť, že uznesením Mestského súdu Bratislava III zo dňa 15.04.2025 sp. zn. B1-27K/13/2020 bol odvolaný z funkcie správcu úpadcu. Žalobca uviedol, že konkurz, ako základ pre vedenie konaní vyvolaných konkurzom, bol zrušený mimo vôle a vplyvu tak žalobcu ako aj žalovaných, a preto žiadnej strane sporu nemožno pričítať zodpovednosť za zastavenie konania, rovnako ani zastavenie konania nemožno považovať za úspech v konaní z dôvodu jej postupu v konaní. Takúto situáciu právna norma (CSP) explicitne neupravuje a ani právo nedokáže pokryť všetky životné situácie, ku ktorým môže dôjsť. CSP nemá explicitnú úpravu pre rozhodnutie súdu o trovách konania vyvolaného konkurzom v prípade zrušenia konkurzu a pre takéto osobitné prípady existuje inštitút dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorým nepochybne je zastavenie odporovacieho konania vyvolaného konkurzom z dôvodu zrušenia konkurzu na vykonanie trestu prepadnutia majetku, a to pre neústavnosť uloženého trestu prepadnutia majetku. Z uvedeného dôvodu, tak nemožno aplikovať žalovanými citované súdne rozhodnutia, ktoré takýto skutkový prípad nepojednávali a tak nemožno zovšeobecňovať ich právne vety. Žalobca zároveň poukázal na to, že trovy incidenčného konania vyvolaného konkurzom sú explicitne vylúčené z uspokojenia v konkurze, t.j. neexistuje právo ani na ich uspokojenie a ani povinnosť ich zaplatiť počas konkurzu z konkurznej podstaty. V zmysle § 100 ods. 2 písm. a) ZKR, z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak. Žalobca zdôraznil, že konkurz bol už zrušený a žalobca bol odvolaný z funkcie správcu úpadcu a tak otázka trov konania je bezpredmetná. K okolnostiam začatia konania uviedol, že konkurz bol vyhlásený z dôvodu konania dlžníka/úpadcu a jeho súhlasu s dohodou o vine a treste prepadnutia majetku, čo bolo následne dôvodom vyhlásenia konkurzu a vzniku súdneho sporu. Úpadca následne využil svoje právo podať návrh na obnovu trestného konania, následkom čoho bolo zastavenie konkurzu a tohto incidenčného konania. Odvolaný správca v tejto súvislosti uzavrel, že
pokiaľ žalovaní majú akékoľvek nároky, môžu si ich uplatňovať výlučne a priamo voči dlžníkovi, svojmu synovi/partnerovi. K námietke žalovaných o aplikácii § 257 CSP uviedol, že zrušenie konkurzu a jeho dôvody, t.j. dôvody hodné osobitného zreteľa boli mimo vôle strán sporu, strany sporu o týchto dôvodoch mali vedomosť (zásada publicity uznesení zverejnených v Obchodnom vestníku, Rozhodnutia ÚS SR v Zbierke zákonov, blízky vzťah žalovanej 1/ s úpadcom, samotné podanie žalovanej 1/ zo dňa 18.01.2024, v ktorom súd informuje práve o protiústavnosti trestu prepadnutia majetku a následku vo forme zrušenia konkurzu a zastavenia tohto incidenčného konania) a tak tu logicky nebol žiaden dôvod pre súd vyzývať strany na vyjadrenie sa k postupu podľa § 257 CSP, čo nesprávne a bez právneho základu žalovaní vyčítajú súdu prvej inštancie. 7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 CSP a § 196a ZKR, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal obsah spisu, odvolanie žalovaných, vyjadrenie správcu konkurznej podstaty k odvolaniu a napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, oboznámil sa s procesným postupom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd prizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 10. Odvolací súd potvrdil výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. 11. V prejednávanej veci incidenčné konanie bolo zastavené z dôvodu zrušenia konkurzu na majetok úpadcu pre nedostok predpokladov na konkurz, nakoľko incidenčné konanie po zrušení konkurzu nemôže ďalej prebiehať a musí byť zastavené. Opodstatnenosť incidenčnej žaloby je spojená s trvaním konkurzu a správca konkurznej podstaty má z procesného hľadiska v incidenčnom konaní postavenie účastníka konania len po dobu trvania konkurzu. Skončením konkurzu z ktoréhokoľvek dôvodu definovaného v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov funkcia a úloha správcu konkurznej podstaty v rozsahu jeho oprávnení podľa § 44 ods. 1 ZKR zaniká, a tým zaniká aj jeho účasť v sporoch vyvolaných konkurzu (incidenčné konanie). V prejednávanej veci správca konkurznej podstaty stratil procesné postavenie strany v incidenčnom konaní v dôsledku zrušenia konkurzu, z dôvodu ktorého súd prvej inštancie incidenčné konanie zastavil. o trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 257 CSP, keď mal za to, že boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania žiadnej zo strán sporu. 12. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie má za to, že v danom prípade procesne zastavenie konania nezavinila žiadna zo sporových strán, keďže incidenčné konanie bolo zastavené v dôsledku zrušenia konkurzu z dôvodu zániku predpokladov pre vedenie konkurzného konania (zrušenie trestu prepadnutia majetku). Nie je možné tak pričítať procesné zavinenie zastavenia konania ani jednej zo strán sporu. 13. V tomto smere je potom bez právneho významu argumentácia žalovaného týkajúca sa dôvodov začatia a vedenia incidenčného konania, keď k zastaveniu konania došlo mimo vôle sporových strán a nie je možné vyhodnotiť úspech strany ani účelnosť obrany v predmetnom spore. 14. Odvolací súd rovnako za nedôvodnú považuje odvolaciu námietka žalovaných o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktorý pri aplikácii § 257 CSP mal podľa názoru žalovaných dať stranám sporu priestor na vyjadrenie sa. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že strany sporu mali vedomosť o obligatórnom zrušení konkurzu pre nedostatok predpokladov pre konkurz, v dôsledku zrušenia trestu prepadnutia majetku úpadcu, s priamym procesným dopadom na incidenčné konanie a pri logickej aplikácii § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách incidenčného konania, k zastaveniu ktorého došlo bez procesného zavinenia niektorej zo strán sporu. Z týchto dôvodov by ani prípadne vyjadrenie sa strán sporu k aplikácii § 257 CSP nezmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý správne vyhodnotil existenciu okolností hodných osobitného zreteľa v danom prípade v podobe zrušenia konkurzu z dôvodu zrušenia trestu prepadnutia majetku.
15. Výzva súdu na ďalšie vyjadrenie sa k nároku na náhradu trov konania by bola v rozpore s čl. 17 CSP a mohla by zaviniť nadbytočne vznik ďalších trov konania. Na daný prípad nemožno aplikovať žalovanými citované súdne rozhodnutia, ktoré takýto skutkový prípad nepojednávali a tak nemožno zovšeobecňovať ich právne vety, a preto nemožno vychádzať ani z českých súdnych rozhodnutí. 16. V súlade s § 256 ods. 1 CSP súd rozhoduje, ak strana zavinila zastavenie konania, avšak v tomto prípade nemožno pričítať zavinenie niektorej zo strán sporu. Nejedná sa ani o trovy zavinené v zmysle § 256 ods. 2 CSP. Vylúčené je podľa názoru odvolacieho súdu aj rozhodovanie podľa § 255 CSP, nakoľko nemožno posudzovať úspech niektorej zo strán sporu, keďže došlo k zastaveniu konania bez zavinenia stranou sporu. V zmysle CSP na prejednávaný skutkový stav zastavenia konania je preto právne udržateľná a akceptovateľná aplikácia ustanovenia § 257 CSP, keďže sa jedná o výnimočnú situáciu, prípad hodný osobitného zreteľa, a to zrušenie trestu prepadnutia majetku s následkom zrušenia konkurzu a zastavenia incidenčného konania (výrok I.). 17. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/2005). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/2007). 18. Odvolací súd potvrdil výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania ako správny v súlade s § 387 ods. 1 CSP, nakoľko neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané odvolateľmi. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní v rozsahu žalovanými podaného odvolania úspešný, avšak žiadne trovy mu nevznikli, preto mu odvolací súd z dôvodu hospodárnosti konania (čl. 17 CSP) nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 20. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. - Exekučný poriadok).