Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3CoKR/98/2023 1121204064 30. 04. 2025 JUDr. Paulína Pacherová ECLI:SK:KSBA:2025:1121204064.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. Peter Podolský, so sídlom Stachanovská 52, 821 05 Bratislava, správca úpadcu: REHABILICA s. r. o., so sídlom Grösslingová 7, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 261 771, právne zastúpeného: Mgr. Marek Šmida, so sídlom Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Q. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXXX/XXG, XXX XX C., právne zastúpenému: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS / ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 003 848, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-2Cbi/10/2021 - 176 zo dňa 12.06.2023, pomerom hlasov 3 : 0, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-2Cbi/10/2021 - 176 zo dňa 12.06.2023 p o t v r d z u j e . II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1 , ods. 2, ods. 4, § 58 ods. 1, ods. 3, § 59 ods. 3, § 60 ods. 1, ods. 2, § 62 ods. 1, § 63 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZoKR“) a ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), zamietol žalobu žalobcu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 07.06.2021 domáhal určenia, že právny úkon - Kúpna zmluva zo dňa 01.11.2018, predmetom ktorej boli veci vymedzené touto zmluvou s kúpnou cenou 135.500,73 eur a ktorá bola uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným, je voči veriteľom úpadcu právne neúčinná. Medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a zároveň k jednostrannému zápočtu vzájomných pohľadávok zo dňa 02.11.2018. Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 8K/3/2020 zo dňa 24.07.2020 začal konkurzné konanie na majetok úpadcu a účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 05.08.2020. Žalobca mal za to, že žalovaný ako spriaznená osoba úpadcu a úpadca uzatvorením kúpnej zmluvy ukrátili uspokojenie pohľadávok veriteľov, nakoľko uzatvorením kúpnej zmluvy sa majetok úpadcu zmenšil o predmetné hnuteľné veci. V dôsledku toho došlo k ukráteniu veriteľov vo výške 135.500,73 eur, t. j. vo výške kúpnej ceny. Žalovaný v konaní namietal nesplnenie podmienky podľa § 57 ods. 4 ZoKR a poukázal na ekvivalentnosť kúpnej ceny, k úhrade ktorej došlo jednostranným započítaním.
3. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že v prejednávanej veci žalobca nepreukázal neekvivalenciu kúpnej ceny. Primeranosť kúpnej ceny vo výške 135.500,73 eur v čase a mieste mal súd za preukázanú zhodným vyhlásením strán sporu. O ukracujúci právny úkon sa môže jednať len vtedy, ak dohodnuté plnenie nie je ekvivalentnou odplatou (plnením) za dlžníkom poskytnuté plnenie. Podpisom kúpnej zmluvy však došlo iba k zmene formy majetku na vlastníctvo finančných prostriedkov v ekvivalentnej výške. Podľa súdu prvej inštancie k ukráteniu mohlo dôjsť prípadným jednostranným zápočtom, kedy pohľadávka žalovaného bola uspokojená vo vyššej miere ako pohľadávky ostatných veriteľov, avšak žalobca sa podanou žalobou nedomáhal určenia neúčinnosti jednostranného zápočtu. Napokon súd prvej inštancie konštatoval aj nepreukázanie splnenia podmienky podľa § 57 ods. 4 ZoKR, keď žalobca nepreukázal, že sa majetok úpadcu právnym úkonom zmenšil a že majetok, ktorý úpadcovi zostal, nepostačoval na uspokojenie ostatných pohľadávok, resp. že sa predmetným právnym úkonom znížila miera uspokojenia veriteľov úpadcu. Žalobu žalobcu preto zamietol a žalovanému z dôvodu plného úspechu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 4. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) z dôvodov, že v dôsledku uzatvorenia kúpnej zmluvy došlo k odňatiu možnosti uspokojiť veriteľov úpadcu z majetku dlžníka, pričom nie je podľa odvolateľa významné, že úpadca svoj majetok scudzil za ekvivalentnú protihodnotu. Dôležité bolo to, že či sa veritelia mohli na protihodnote uspokojiť rovnako ako na scudzenom majetku. V danom prípade to však nebolo možné pre jednostranné započítanie pohľadávok. K jednostrannému zápočtu by pritom bez kúpnej zmluvy nedošlo. Je tak nepochybné, že sa zhoršilo postavenie ostatných veriteľov, v čom spočíva ich ukrátenie. Hoci sa majetok úpadcu formálne nezmenšil, právne postavenie veriteľov sa zhoršilo. Zároveň odvolateľ nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že ukracujúci charakter mohlo mať jednostranné započítanie, nakoľko podľa odvolateľa ide o jednostranný právny úkon, ktorému nie je možné odporovať. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel žalobe žalobcu. Súčasne si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, a to napriek tomu, že odvolanie a výzva na vyjadrenie sa k podanému odvolaniu mu boli doručené dňa 14.09.2023. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 196a ZoKR), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania dospel k právnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku zákona. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia prvoinštančného súdu a na doplnenie jeho správnosti uvádza nasledovné. 10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné. 11. Na presadzovanie práv z nevýhodne prevedeného majetku v mene veriteľov, je v právnom poriadku zakotvený inštitút odporovateľnosti právnych úkonov. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnymi úkonmi zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie pohľadávky. Možnosť odporovania právnym úkonom dlžníka, uskutočneným pred začatím konkurzného konania, zabezpečuje rovnosť medzi veriteľmi a zvyšuje hodnotu dlžníkových aktív, ktoré sa následne rozdelia medzi veriteľov. Táto ochrana predstavujúca ochranu ex post, t. j. možnosť odporovania právnemu úkonu, je aplikovateľná až po tom, čo právny úkon bol uskutočnený a je platný. Podmienky
odporovania právnemu úkonu sú: a/ existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa (odporovateľný úkon), b/ platnosť odporovateľného právneho úkonu, c/ vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, d/ ukrátenie veriteľa (objektívna stránka) a e/ úmysel ukrátiť veriteľa (subjektívna stránka). 12. Odvolací súd ďalej uvádza, že právne úkony úpadcu ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka pričom, ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie jeho dlhov, nesie žalobca. Z uvedeného zároveň vyplýva, že odporovateľnými nemôžu byť nikdy tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Je však nevyhnutné, aby išlo o reálne ekvivalentné právne úkony. V konaní o odporovacej žalobe musí byť preto záver, že napadnutý právny úkon nie je úkonom ekvivalentným, vždy bezpečne preukázaný, a to nielen odkazom na samotné znenie právneho úkonu, ale tiež zistením, že za plnenie, ktoré ním dlžník stratil, nenadobudol iné plnenie skutočne ekvivalentnej povahy. Ak dlžníkov právny úkon nemal za následok zmenšenie jeho majetku, nakoľko za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty obdržal ich obvyklú cenu alebo mu za ne bola inak poskytnutá skutočne primeraná (rovnocenná) náhrada, nemôže dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky. V dôsledku tzv. ekvivalentného právneho úkonu nenastáva zmenšenie dlžníkovho majetku, keďže k uspokojeniu veriteľovej pohľadávky môže slúžiť dlžníkov majetok - aj keď zmenil podobu svojich aktív - v rovnakej hodnote (cene), rovnako ako keby k týmto právnym úkonom nedošlo. Rozhodujúcim okamihom pre posúdenie ekvivalentnosti prevodu dlžníkových vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt je jeho účinnosť. 13. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje v prvom rade na rozhodnutie č. 33 Zbierky stanovísk NS SR a súdov SR 3/2016, z ktorého o. i. vyplýva, že pre úspešnosť odporovacej žaloby musí správca preukázať, že prevodom práva vec užívať a práva odkúpiť ju, došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú voči dlžníkovi pohľadávky v čase účinnosti napadnutého právneho úkonu. Predpokladom každej odporovateľnosti je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži - ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na správcovi. 14. Odvolací súd ďalej poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/53/2022 zo dňa 27.03.2024, z ktorého o. i. vyplýva, že predpokladaný úpadok ako stav majetku dlžníka definovaný v § 3 ZoKR nie je možné stotožňovať s vlastnosťou odporovaného úkonu, spočívajúcou v ukrátení uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, teda takým vplyvom odporovaného právneho úkonu na stav majetku dlžníka, ktorého následkom je zmenšenie uspokojenia niektorej z pohľadávok veriteľa prihlásených do konkurzu. Nie každý právny úkon uskutočnený dlžníkom v čase, kedy je v úpadku alebo sa jeho úpadok predpokladá, má totiž nevyhnutne za následok ukrátenie niektorej z pohľadávok veriteľa. Je práve procesnou zodpovednosťou správcu, aby ukrátenie niektorej z pohľadávok prihlásených do konkurzu preukázal. 15. Odvolací súd sa na základe skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie stotožnil s jeho právnym záverom, kedy žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa § 57 ods. 4 ZoKR, keď nepreukázal existenciu ukracujúceho právneho úkonu. Bolo pritom povinnosťou žalobcu preukázať, že označený právny úkon úpadcu ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov, t. j. že pohľadávku niektorého z prihlásených konkurzných veriteľov, ktorá existovala v čase vykonania odporovaného právneho úkonu a bola prihlásená v konkurze, nebolo možné v dôsledku právneho úkonu úpadcu uspokojiť vôbec, resp. ju nebude možné uspokojiť v prihlásenom rozsahu. 16. Z obsahu spisu je nepochybné, že odporovaný právny úkon je ekvivalentným právnym úkonom. Uvedená skutočnosť nebola v konaní sporná. Hnuteľný majetok definovaný v kúpnej zmluve (č. l. 17-24 spisu) bol úpadcom predaný žalovanému za sumu 135.500,73 eur (č. l. 14-16 spisu) a žiadna zo strán
sporu nespochybnila, že by kúpna cena nebola rovnocennou náhradou za hnuteľný majetok úpadcu. Nie je možné stotožniť sa s tvrdením odvolateľa, že nie je významné, či sa jednalo o ekvivalentný predaj. Práve naopak, uvedená skutočnosť je určujúcou pre posúdenie, či týmto právnym úkonom (kúpnou zmluvou), došlo k ukráteniu veriteľov a či je tak naplnená zákonná podmienka určená v ustanovení § 57 ods. 4 ZoKR. Z obsahu spisu, ako aj z obsahu samotného odvolania je zrejmé, že žalobca neopomína, že k úhrade kúpnej ceny došlo jednostranným zápočtom, čo malo poškodiť ostatných veriteľov úpadcu. V tejto súvislosti však odvolací súd uvádza, že predmetom konania o odporovateľnosti právneho úkonu je v danom prípade výlučne posudzovanie naplnenia zákonných predpokladov napadnutého právneho úkonu (kúpnej zmluvy), t. j. skutková a právna opodstatnenosť napadnutia účinnosti konkrétneho právneho úkonu zo strany správcu. Je bez právneho významu, či následne iným právnym úkonom (jednostranným zápočtom) došlo k zhoršeniu postavenia veriteľov, nakoľko v konaní bolo možné posudzovať len splnenie podmienok odporovateľnosti samotného právneho úkonu (kúpnej zmluvy). 17. Je potrebné tiež uviesť, že žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval dopad odporovaného právneho úkonu na majetkovú sféru úpadcu. Žalobca nepreukázal stav majetku pred a po právnom úkone a jeho vplyv na uspokojenie veriteľov, ktorí mali pohľadávku v čase právneho úkonu a následne si ju prihlásili v konkurze. Žalobca k podanej žalobe nielenže nepriložil žiadne dôkazy k tomu, aký bol majetok úpadcu pred a po účinnosti právneho úkonu, ale v žalobe ani len neuviedol žiadne takéto tvrdenia. Ani samotná prítomnosť úpadku úpadcu v čase odporovaného právneho úkonu nie je dôvodom na vyhovenie žalobe. Ako vyplýva aj z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/53/2022 zo dňa 27.03.2024, nie každý právny úkon uskutočnený dlžníkom v čase, kedy je v úpadku alebo sa jeho úpadok predpokladá, má nevyhnutne za následok ukrátenie niektorej z pohľadávok veriteľa. 18. Žalobca v podanom odvolaní tiež namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že k ukráteniu veriteľov mohlo dôjsť len jednostranným zápočtom, určenia neúčinnosti ktorého sa však žalobca nedomáhal. Jednostrannému zápočtu však podľa odvolateľa nemožno odporovať. Odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný ako veriteľ úpadcu jednostranným právnym úkonom započítal vzájomné pohľadávky (č. l. 25 spisu), ktoré medzi sebou mali žalovaný a úpadca. Je tak nepochybné, že sa jedná o právny úkon veriteľa a nie o právny úkon dlžníka. V zmysle ustanovení § 57 - § 62 ZoKR je však možné odporovať len právnym úkonom dlžníka. Aj samotný žalobca uvádza, že až samotným jednostranným zápočtom došlo k zhoršeniu postavenia veriteľov (ku ktorému by ale podľa žalobcu nedošlo bez kúpnej zmluvy). Úvahy súdu prvej inštancie o tom, že k ukráteniu veriteľov mohlo dôjsť iba jednostranným zápočtom, tak nie sú nesprávne, avšak s ohľadom na právnu úpravu ZoKR nebolo možné takému právnemu úkonu (jednostrannému zápočtu) odporovať, keďže sa jednalo o právny úkon veriteľa. Uvedenej skutočnosti si bol vedomý aj žalobca, ktorý nepodal žalobu o určenie neúčinnosti jednostranného zápočtu. V otázke poškodenia veriteľov však nebolo možné skúmať poškodenie iným právnym úkonom ako kúpnou zmluvou, ktorej neúčinnosti sa žalobca v tomto spore domáhal. Poškodenie veriteľov samotnou kúpnou zmluvou preukázané nebolo a záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní skutočnosti, že sa jednalo o ukracujúci právny úkon, je tak správny a vychádzajúci zo skutkového stavu riadne zisteného vykonaným dokazovaním. 19. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).