Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2CoKR/16/2024 1122203380 20. 05. 2025 JUDr. Lea Gubová ECLI:SK:KSBA:2025:1122203380.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v právnej veci žalobcu: ProtonChains s.r.o., Heydukova 2160/18, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 947 293, právne zast. SOPKO LEGAL s.r.o., Paulínska 24, 917 01 Trnava, IČO: 47 631 741, proti žalovanému: Ing. Boris Čirik, Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava, IČO: 40 509 893, správca úpadcu ETERBASE, a.s. v konkurze, Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava - Staré mesto, IČO: 52 380 505, právne zast. Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543, o určenie popretých pohľadávok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-2Cbi/17/2022-150 zo dňa 22.04.2024, jednohlasne takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-2Cbi/17/2022-150 zo dňa 22.04.2024 v napadnutom výroku II., III. a V. potvrdzuje. II. Súd priznáva 100 %.
žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom výrokom I. zamietol návrh žalobcu na zmenu žaloby zo dňa 22.04.2024, výrokom II. určil, že žalobca je veriteľom nezabezpečenej pohľadávky v celkovej sume 12.355,57 eur, vzniknutej na základe Zmluvy o pôžičke podpísanej dňa 15.10.2019 a poskytnutej 22.10.2019 prihlásenej prihláškou pohľadávky č. 1 zo dňa 02.11.2021 zapísanej v Zozname pohľadávok úpadcu ETERBASE, a.s. v konkurze so sídlom Hurbanovo námestie 3, 811 06, IČO: 52 380 505, pod poradovým číslom 34/1 v konkurznom konaní vedenom Mestským súdom Bratislava III pod sp. zn.B1-31K/5/2021, a táto pohľadávka sa čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky považuje za zistenú, nespornú a oprávnenú. Výrokom III. súd prvej inštancie určil, že žalobca je veriteľom vymáhateľnej nezabezpečenej pohľadávky v celkovej sume 4.857,62 eur, vzniknutej na základe Zmluvy o pôžičke podpísanej dňa 05.12.2019 a poskytnutej 11.12.2019 prihlásenej prihláškou pohľadávky č. 2 zo dňa 02.11.2021 zapísanej v Zozname pohľadávok úpadcu ETERBASE, a.s. v konkurze so sídlom Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava - Staré mesto, IČO: 52 380 505, pod poradovým číslom 34/2 v konkurznom konaní vedenom Mestským súdom Bratislava III pod sp. zn.B1-31K/5/2021 a táto pohľadávka sa čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky považuje za zistenú, nespornú a oprávnenú. Výrokom IV. súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom V. určil súd prvej inštancie, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 50 % náhradu trov súdneho konania. Dodal, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 30 ods. 2, § 32 ods. 1, 3, 4, 6 a 9, § 29 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“).
2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 24.04.2022 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške pohľadávky zo dňa 02.11.2021 do konkurzného konania na majetok úpadcu ETERBASE, a.s., Hurbanovo námestie 3, Bratislava, IČO: 47 241 543, (ďalej v texte aj „úpadca“) vedeného na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn.B1-31K/5/2021, vo výške 12.355,57 eur, je čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia nesporná a pohľadávka žalobcu, uplatnená v prihláške pohľadávky zo dňa 02.11.2021 do konkurzného konania na majetok úpadcu ETERBASE, a.s., Hurbanovo námestie 3, Bratislava, IČO: 47 241 543, vedeného na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn.B1-31K/5/2021, vo výške 4.857,62 eur, je čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia nesporná. Žalobca v žalobe uviedol, že prihlásil do konkurzu vedeného na majetok úpadcu pohľadávku v celkových sumách 12.355,57 eur a 4.857,62 eur, a žalovaný prihlásené pohľadávky poprel v časti právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia z dôvodov, že dátumy podpisov zmlúv o pôžičkách nie sú totožné s dátumami na poskytnutí finančných prostriedkov žalobcom, a teda k odovzdaniu pôžičiek nedošlo v dni podpisov zmlúv o pôžičkách, a preto súd zmluvy o pôžičkách považoval za neplatné. 3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa so žalobou žalobcu, vyjadrením žalovaného a po vykonanom dokazovaní vo veci listinnými dôkazmi založenými v spise zistil nasledovný skutkový a právny stav veci - uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 31K/5/2021 zo dňa 07.09.2021, bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz. Uznesenie bolo zverejnené dňa 28.09.2021. Uznesením zo dňa 21.09.2021, bol za správcu konkurznej podstaty ustanovený žalovaný. Žalobca prihlásil pohľadávky dňa 11.11.2021 v zákonnej lehote. Žalobca si prihláškou zo dňa 02.11.2021 do konkurzného konania, prihlásil svoju pohľadávku č. 1 s prihlásenom sumou 12.355,57 eur, č. 2 s prihlásenou sumou 4.857,62 eur. Popretím pohľadávok žalovaným zo dňa 18.02.2022, žalovaný poprel prihlásené pohľadávky žalobcu v celom rozsahu. Žalobca si do konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu prihlásil prihláškou č. 1 istinu vo výške 10.620 eur s právnym dôvodom vzniku - žalobca ako veriteľ uzatvoril s úpadcom dňa 15.10.2019 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol úpadcovi dňa 22.10.2019, pôžičku v uvedenej výške úročenú 5 % p.a. splatnú do 31.12.2020, úpadca žalobcovi nevrátil pôžičku ani sčasti. Pohľadávku žalovaný zapísal do zoznamu pohľadávok pod č. 34/1. Žalobca si do konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu, prihlásil prihláškou č. 2 istinu vo výške 4.200 eur s právnym dôvodom vzniku - žalobca ako veriteľ uzatvoril s úpadcom dňa 05.12.2019 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol úpadcovi dňa 11.12.2019 pôžičku v uvedenej výške úročenú 5 % p.a. splatnú do 31.12.2020, úpadca žalobcovi nevrátil pôžičku ani s časti. Pohľadávku žalovaný zapísal do zoznamu pohľadávok pod č. 34/2. 4. Súd prvej inštancie ako prioritný posudzoval dôvod popretia oboch prihlásených pohľadávok žalobcu z dôvodu žalovaným tvrdenej absolútnej neplatnosti zmlúv o pôžičkách s odôvodnením, že dátumy podpisov zmlúv o pôžičkách neboli totožné s dátumami poskytnutí finančných prostriedkov žalobcom, a teda k odovzdaniu pôžičiek nedošlo v dni podpisov zmlúv o pôžičkách, a preto súd zmluvy o pôžičkách neplatné. Súd prvej inštancie považoval dojednanie zmluvných strán za plne súladné s právnou úpravou, a teda nespôsobujúcu absolútnu neplatnosť s ohľadom na reálny charakter pôžičky. Súd prvej inštancie konštatoval, že je nesporné, že zmluvné strany uvedenými ustanoveniami zmlúv len odložili platnosť a účinnosť zmlúv o pôžičkách do doby reálneho poskytnutia finančných prostriedkov žalobcom, ako veriteľom, úpadcovi. Podľa súdu prvej inštancie bolo nesporne vôľou strán odložiť v zmysle ust. § 36, ods. 2 OZ právne účinky pôžičiek do doby ich reálneho poskytnutia žalobcom a preto úhrada pôžičiek v zmluvných lehotách po podpise zmlúv nemôže spôsobovať ich neplatnosť. Súd prvej inštancie poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/2007, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 409/2013, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo70/2016. Súd s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/2007, uprednostnil výklad oboch zmlúv, preferujúci ich platnosť. Z toho dôvodu súd prvej inštancie žalobe v časti určenia právnych dôvodov, vymáhateľnosti a výšky prihlásených pohľadávok žalobcu vyhovel. V ďalšom súd riešil popreté poradie oboch prihlásených pohľadávok s tým, že žalobca prihlásil pohľadávky v poradí „e“ a v konaní argumentoval, že vzhľadom na nespornú spriaznenosť žalobcu a úpadcu, si je vedomý ich uspokojovania v poradí „d“. Žalovaný v časti poradia pohľadávok argumentoval skutočnosťou, že spriaznenosť spôsobuje poradie pohľadávok „d“ a mali byť prihlásené v tomto poradí. Súd prvej inštancie v časti určenia poradia prihlásených pohľadávok žalobcu, prisvedčil procesnej obrane žalovaného a konštatoval, že spriaznenosť žalobcu a úpadcu spôsobuje poradie „d“ pohľadávok žalobcu už pri prihlásení. Žalobca na vyslovený predbežný právny názor súdu, zareagoval návrhom na zmenu žaloby v časti poradia prihlásených pohľadávok. Súd návrh žalobcu na zmenu žaloby v tejto časti zamietol z dôvodu konštatácie jeho účelovosti a skutočnosti, že zmena poradia prihlásených pohľadávok
žalobcu, by nič nezmenila na skutočnosti, že žalobca by v časti určenia ich poradia bol neúspešný s ohľadom na trovy konania. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu žalobcu v časti poradia pohľadávok žalobcu, určených v prihláškach, zamietol aj s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný uznal poradie „d“ prihlásených pohľadávok a preto žalobca nemohol byť úspešný v časti určenia poradia „e“ a po prípadnom pripustení zmeny žaloby v tejto časti, by žalobou žiadal určenie nesporného poradia. 5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že sa nezaoberal ďalšími tvrdeniami strán sporu nakoľko neboli podstatné pre rozhodnutie súdu vo veci. Z uvedeného dôvodu a z dôvodov judikatórne určenej viazanosti správcu dôvodmi popretia a viazanosti veriteľa skutočnosťami uvedenými v prihláške, sa súd prvej inštancie ďalšou argumentáciou strán sporu v konaní nezaoberal. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v priznanom rozsahu a žalobca osvedčil právo na určenie uplatnených pohľadávok v priznanom rozsahu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súd konštatoval, že vyhovel žalobe v časti určení právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti oboch pohľadávok a zamietol žalobu v časti určenia poradia oboch pohľadávok, a preto konštatoval úspech žalobcu vo výške 75 % a úspech žalovaného v časti 25 %. Čistý úspech žalobcu teda prestavoval 50 %. 6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že odvolanie podáva proti výrokom II., III. a V. rozsudku súdu prvej inštancie a z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 7. Poukázal na právny záver súdu prvej inštancie v bode 24. odôvodnenia rozhodnutia a tiež na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/2007. Uviedol, že súd prvej inštancie založil dôvodnosť prihlásených pohľadávok žalobcu na vyššie poukázaných záveroch, a teda aj svoje rozhodnutie o čiastočnom vyhovení žalobe žalobcu. Mal za to, že súd prvej inštancie, vo vzťahu k žalobcom uplatňovaným pohľadávkam, sa nevysporiadal s dôvodmi popretia správcu a tieto v rozsahu incidenčného konania dostatočne nevyhodnotil. Zotrval na tvrdení, že zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, ktorý zakladá medzi veriteľom a dlžníkom právny vzťah na základe reálne poskytnutej sumy peňažných prostriedkov. Žalobca v prihláške popretej pohľadávky č. 1 zo dňa 02.11.2021 uviedol ako právny dôvod vzniku pohľadávky písomnú Zmluvu o pôžičke zo dňa 15.10.2019, a v prihláške popretej pohľadávky č. 2 zo dňa 02.11.2021 uviedol ako právny dôvod vzniku pohľadávky písomnú Zmluvu o pôžičke zo dňa 05.12.2019 k plneniu z týchto písomných zmlúv o pôžičke v uvedenom čase nedošlo (aj napriek tomu, že zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom). Podľa žalovaného bola zmluva o pôžičke zo dňa 15.10.2019 absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko nedošlo k naplneniu znaku reálnosti, teda v deň uzavretia zmluvy nedošlo k reálnemu odovzdaniu peňažných prostriedkov. Uvedené sa rovnako uplatní aj v prípade zmluvy o pôžičke zo dňa 05.12.2019. 8. Žalovaný ďalej upriamil pozornosť na ust. § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Z uvedeného vyplynulo, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke, sa síce nevyžaduje písomná forma, avšak podstatnou náležitosťou obsahu takejto zmluvy je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Doplnil, že platnosť týchto zmlúv spochybnil aj samotný žalobca vo svojom poslednom podaní, keď tvrdil, že „Správca napríklad mohol posúdiť, že listiny zo dňa 15.10.2019 a 05.12.2019 by mohli byť zmluvami o uzavretí budúcich zmlúv o pôžičke, alebo by mohli byť zmluvami o úvere. Právny úkon sa totiž neposudzuje z hľadiska jeho označenia v listine, ale z hľadiska toho, aký je obsah právneho úkonu.“ Teda sám žalobca si bol podľa žalovaného vedomý, že ním uplatňovaný právny dôvod vzniku pohľadávky je neplatný, keď uviedol, že žalovaný si mal svojvoľne žalobcom uvedené právne dôvody vzniku pohľadávky posúdiť ako budúce zmluvy o pôžičke alebo dokonca zmluvy o úvere. Žiadne ustanovenie zákona, však neoprávňuje správcu, aby svojvoľne menil veriteľom uplatnený právny dôvod vzniku pohľadávky. Popretý veriteľ zodpovedá za skutočnosti uvedené ním v prihláške pohľadávky, v zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt. Nemôže svoju zodpovednosť prenášať na správcu - žalovaného. Podľa žalovaného neobstojí ani argumentácia žalobcu, ktorou namietal, že správca mal nad rámec dôvodov uvedených žalobcom v prihláške, tieto dopĺňať, doslova hádať, že kedy mohlo dôjsť k vzniku domnelých pohľadávok veriteľa, teda, že zmluvy o pôžičke mali vzniknúť iný deň, ako bolo uvedené v prihláške pohľadávky, ktoré tvrdenie žalobcu rovnako spochybnil ním uplatnený právny dôvod vzniku pohľadávok. Pripomenul, že úlohou súdu, ale ani žalovaného v rámci prieskumu prihlásených pohľadávok, nie je vytvárať si domnienky a
predpoklady, na podklade akých skutkových okolností predmetné pohľadávky mohli vzniknúť, aby bolo vôbec možné posúdiť, či ich žalobca uplatnil dôvodne a či tieto existujú. 9. Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 29 ods. 1 písm. c) ZKR a § 29 ods. 6 ZKR, na ust. § 32 ods. 6 ZKR a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/40/2019, tiež na publikáciu Wifling P. Kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia / P. Wifling. - Pezinok : VIA IURIS, 2013. - s. 4. Na základe vyššie uvedeného, mal za to, že napadnuté rozhodnutie kvalitatívne náležitosti rozhodnutia nespĺňa, čím je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. V kontexte vyššie uvedeného, nesúhlasil s rozhodnutím súdu v rozsahu určenia platnosti zmlúv o pôžičiek, a to z dôvodov uvádzaných tak v popretí pohľadávky, príp. vo vyjadreniach žalovaného, a teda že sa jedná o absolútne neplatné zmluvy o pôžičkách, t.j. právny dôvod vzniku pohľadávky prihlásený žalobcom neobstojí, nakoľko sa nezhoduje s dôvodmi vzniku pohľadávok tvrdených žalobcom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré následne viedli k rozhodnutiu súdu, ktoré vychádza z nesprávneho posúdenia veci, čo odôvodňuje podanie odvolania podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie - rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-2Cbi/17/2022-150 zo dňa 22.04.2024, v časti napadnutého výroku II., III. zmenil tak, že žalobu zamieta a v časti napadnutého výroku V. zmenil tak, že žalovanému priznáva nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania alternatívne aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B12Cbi/17/2022-150 zo dňa 22.04.2024 v časti II., III. a V. výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý osobitne zdôraznil, že žalovaný nepoprel, že žalobca úpadcovi pôžičky poskytol vo výške, ako boli uvedené v prihláške. Žalovaný sa podľa neho snažil formalistickým prístupom k zmluve o pôžičke, ako reálnemu kontraktu presvedčiť súd, že zmluvy o pôžičke nevznikli v deň uvedený v prihláške. Uvedené považoval za bezpredmetné z viacerých dôvodov. Prvým bolo, že Občiansky zákonník nevylučuje možnosť dohody strán o tom, že k fyzickému odovzdaniu pôžičky dôjde až neskôr, po spísaní listiny, ktorou sa definujú podmienky poskytnutia pôžičky (výška pôžičky, spôsob poskytnutia pôžičky, úročenie, splatnosť a pod.). Druhým bolo, že zmluvy o pôžičke mali naplnené všetky pojmové znaky, nakoľko v dohodnutej lehote došlo k reálnemu odovzdaniu pôžičky (čo bolo v konaní nesporné). Tretím bolo, že žalobca vo svojich konkurzných prihláškach nikde nepoužil pojem „vznik“ pôžičky (uvedenie dátumu vzniku zmluvy o pôžičke ex lege nie je ani len povinnou náležitosťou konkurznej prihlášky), ale len pojem „uzavretie“ pôžičky, t.j. kedy došlo k dojednaniu podmienok, ktorými sa budú obe zmluvy o pôžičke spravovať. Po štvrté, žalobca v prihláške uviedol všetky okolnosti rozhodujúce pre to, aby správca mohol prihlášku náležite posúdiť (okrem iného aj dátum uzavretia (spísania) zmluvy o pôžičke, a dátum reálneho poskytnutia pôžičky, teda dátum, ktorým sa zmluvy o pôžičke zavŕšili), a teda aby mohol posúdiť, či žalobca disponuje pohľadávkou voči úpadcovi. Považoval za zrejmé, že celá argumentácia žalovaného spočívala len v tom, že sa napriek vyššie uvedenému snaží vztiahnuť pojem „uzavretie“ zmluvy k pojmu „vznik zmluvy“ a v tejto súvislosti snažil sa prezentovať údajnú neplatnosť zmluvy o pôžičke. Logikou argumentácie žalovaného, neplatnou by bola každá zmluva o pôžičke s písomne dojednanými podmienkami pôžičky, ak k jej poskytnutiu došlo až v dohodnutý neskorší deň splatnosti pôžičky. Takýto výklad však popiera základné princípy rozhodovacej praxe všeobecných súdov, ktoré v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, majú vždy preferovať výklad, ktorý nebude formalistický, a ktorý bude rešpektovať prejavenú vôľu strán (poskytnúť pôžičku a túto následne vrátiť), a ak to okolnosti umožňujú, za týmto účelom posúdiť vec tak, aby sa preferoval výklad smerujúci k vysloveniu platnosti zmluvy. Ak by sa súd v tomto konaní od takého výkladu odklonil, porušil by tým princíp zákazu denegatio iustitiae. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že žalobca sám spochybnil, že došlo k vzniku zmlúv o pôžičke. S prihliadnutím na písomné a ústne vyjadrenia žalobcu považoval za zrejmé, že toto konštatovanie nebolo správne. Žalobca je počas celého konania konzistentný, keď tvrdí existenciu zmlúv o pôžičke. Úvahy o zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) o pôžičke alebo o zmluve o úvere boli uvádzané príkladmo, ako reakcia na údajnú neplatnosť zmlúv o pôžičke, ktorými sa podporilo tvrdenie žalobcu, že medzi žalobcom a úpadcom existuje platný právny vzťah, z ktorého vyplynula povinnosť úpadcu poskytnuté pôžičky žalobcovi vrátiť. Zastával právny názor, že odôvodnenie rozsudku je dostatočné, zrozumiteľné a spĺňa všetky zákonné podmienky pre odôvodňovanie súdnych rozhodnutí. Zastával tiež názor, že súd prvej inštancie správne rozhodol aj po vecnej stránke. Žalovaný podľa jeho názoru nepreukázal existenciu žiadneho z ním
uvádzaným odvolacích dôvodov, a preto navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi voči žalovaného nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 11. Ďalšie vyjadrenia doručené neboli. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, § 196a CSP v spojení s § 470 CSP, bez nariadenia pojednávania, termín verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 12.05.2025 s tým, že rozsudok verejne vyhlásil dňa 20.05.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 CSP a § 380 CSP odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 13. Podľa § 30 ods. 2 ZKR, podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť. 14. Podľa § 32 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov. 15. Podľa § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie. 16. Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. 17. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde. 18. Podľa § 32 ods. 15 ZKR, rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. 19. Podľa § 29 ods. 1 ZKR, prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, b) meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania
úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma pohľadávky, f) podpis. 20. Podľa § 1, ods. 1 OBZ, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. 21. Podľa § 1 ods. 2 OBZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 22. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 23. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 24. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 25. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu v odvolacom konaní, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. 26. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia že je veriteľom v poradí E (inej), vymáhateľnej nezabezpečenej pohľadávky v celkovej sume 12.350,00 eur, vzniknutej na základe Zmluvy o pôžičke podpísanej dňa 15.10.2019 a poskytnutej 22.10.2019 a rovnako, že je veriteľom v poradí E (inej), vymáhateľnej nezabezpečenej pohľadávky v celkovej sume 4.857,62 eur, vzniknutej na základe Zmluvy o pôžičke podpísanej dňa 05.12.2019 a poskytnutej 11.12.2019. Konkurz na majetok úpadcu ETERBASE, a.s. v konkurze, bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 31K/5/2021 zo dňa 07.09.2021. Uznesenie bolo zverejnené dňa 28.09.2021. 27. Z obsahu spisu ďalej vyplýva a medzi stranami nebolo sporné, že žalobca si uvedenú pohľadávku vo výške 12.350,00 eur, uplatnil prihláškou zo dňa 02.11.2021, zapísanej v zozname pohľadávok úpadcu ETERBASE, a.s. v konkurze, po poradovým číslom 34/1 a pohľadávku vo výške 4.857,62 eur si uplatnil prihláškou zo dňa 02.11.2021 zapísanej v zozname pohľadávok úpadcu ETERBASE, a.s. v konkurze, po poradovým číslom 34/2. Žalobca, ako veriteľ, si pohľadávku vo výške 12.350,00 eur (prihláška č. 1, č.l. 7) prihlásil titulom dlžnej sumy poskytnutej úpadcovi, ako dlžníkovi, na základe zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 15.10.2019, na základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi peňažnú pôžičku vo výške 10.620,00 eur, úročenú 5 % p.a. úrokom od 22.10.2019 (deň poskytnutia pôžičky). Veriteľ si nárokoval zaplatenie sumy 10.620,00 eur (istina pôžičky), sumy 1.028,54 eur (zmluvné úroky) a sumy 707,03 eur (zákonné úroky z omeškania). Žalobca, ako veriteľ, si pohľadávku vo výške 4.857,62 eur (prihláška č. 2, č.l. 13) prihlásil titulom dlžnej sumy poskytnutej úpadcovi, ako dlžníkovi, na základe zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 15.12.2019, na základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi peňažnú pôžičku vo výške 4.200,00 eur, úročenú 5 % p.a. úrokom od 11.12.2019 (deň poskytnutia pôžičky). Veriteľ si nárokoval zaplatenie sumy 4.200,00 eur (istina pôžičky), sumy 378,00 eur (zmluvné úroky) a sumy 279,62 eur (zákonné úroky z omeškania). Správca poprel prihlášku žalobcu 34/1 v celom rozsahu (č.l. 19 spisu). Správca poprel pohľadávku 34/1
čo do dôvodu, výšky a vymáhateľnosti z dôvodu spornosti pohľadávky. Správca uviedol, že popretý veriteľ mal uzatvoriť dňa 15.10.2019 s úpadcom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mal popretý veriteľ poskytnúť úpadcovi peňažnú pôžičku vo výške 10.620,00 eur. Prílohou prihlášky bolo podľa správcu aj potvrdenie o zrealizovaní transakcie na bankový účet úpadcu dňa 22.10.2019. Zmluva o pôžičke je podľa správcu reálnym kontraktom. Je teda zrejmé, že dňa 15.10.2019, ako je uvedené v obsahu zmluvy o pôžičke neboli úpadcovi poskytnuté žiadne finančné prostriedky. Správca v popieracom prejave poukázal na ustanovenie § 657 OZ. Uviedol, že ide o reálnu zmluvu a k jej uzavretiu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie peňazí. Správca je viazaný právnym dôvodom uvedeným v prihláške. Nakoľko popretý veriteľ uviedol, v prihláške ako právny dôvod Zmluvu o pôžičke zo dňa 15.10.2019 a k plneniu v uvedenom čase nedošlo, konštatoval správca neplatnosť zmluvy o pôžičke zo dňa 15.10.2019. Čo do poradia ju poprel v zmysle § 95 ods. 3 ZKR. Popretý veriteľ je spriaznený s úpadcom. V prípade preukázania právneho dôvodu vzniku pohľadávky popretým veriteľom, najnižšie možné poradie, ktoré správca uznáva je „D-podriadená pohľadávka“. Správca poprel pohľadávku 34/2 čo do dôvodu, výšky a vymáhateľnosti z totožného dôvodu spornosti pohľadávky ako pri predchádzajúcej pohľadávke 34/1. Správca uviedol, že popretý veriteľ mal uzatvoriť dňa 05.12.2019 s úpadcom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mal popretý veriteľ poskytnúť úpadcovi peňažnú pôžičku vo výške 4.200,00 eur. Prílohou prihlášky bolo podľa správcu aj potvrdenie o zrealizovaní transakcie na bankový účet úpadcu dňa 11.12.2019. Zmluva o pôžičke je podľa správcu reálnym kontraktom. Je teda zrejmé, že dňa 05.12.2019, ako je uvedené v obsahu zmluvy o pôžičke neboli úpadcovi poskytnuté žiadne finančné prostriedky. Správca v popieracom prejave poukázal na ustanovenie § 657 OZ. Uviedol, že ide o reálnu zmluvu a k jej uzavretiu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie peňazí. Správca je viazaný právnym dôvodom uvedeným v prihláške. Nakoľko popretý veriteľ uviedol, v prihláške ako právny dôvod Zmluvu o pôžičke zo dňa 15.10.2019 a k plneniu v uvedenom čase nedošlo, konštatoval správca neplatnosť zmluvy o pôžičke zo dňa 05.12.2019. Čo do poradia ju poprel v zmysle § 95 ods. 3 ZKR. Popretý veriteľ je spriaznený s úpadcom. V prípade preukázania právneho dôvodu vzniku pohľadávky popretým veriteľom, najnižšie možné poradie, ktoré správca uznáva je „D- podriadená pohľadávka“. 28. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/53/2020 zo dňa 24.02.2021 platí, že súd v incidenčnom konaní je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku len z tých dôvodov, ktoré správca uviedol v popieracom prejave, pričom prihlásenú pohľadávku možno poprieť iba v zákonom stanovenej lehote. 29. Súd prvej inštancie určil pri oboch popretých pohľadávkach, že žalobca je ich veriteľom, čo do dôvodu, vymáhateľnosti a výšky. Súd prvej inštancie dospel k záveru o platnosti predmetných zmlúv o pôžičke, keď uprednostnil pri oboch namietaných zmluvách o pôžičke výklad preferujúci platnosť týchto zmlúv. 30. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s dôvodmi popretia správcu a tieto v rozsahu incidenčného konania dostatočne nevyhodnotil. Žalovaný zotrval na argumentácii, že zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom a žalobca v prihláške č. 1 ako právny dôvod uviedol zmluvu o pôžičke zo dňa 15.10.2019 a v prihláške č. 2 zmluvu o pôžičke zo dňa 05.12.2019. K plneniu týchto zmlúv v uvedenom čase nedošlo a podľa žalovaného ide o absolútne neplatné zmluvy. Odvolací súd vyhodnotil uvedenú odvolaciu námietku ako nedôvodnú. Odvolací súd považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, súd prvej inštancie dospel k správnym záverom a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. 31. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami dohodnuté ustanovenie zmluvy o pôžičke, čl. 1.2, podľa ktorého sa žalobca zaviazal poskytnúť finančné prostriedky peňažným prevodom do desiatich pracovných dní od podpisu každej zmluvy, s tým, že za deň poskytnutia pôžičky sa považuje deň pripísania finančných prostriedkov na účet úpadcu, je plne súladné s právnou úpravou a nespôsobuje absolútnu neplatnosť predmetných zmlúv. Odvolací súd sa s uvedeným záverom v celom rozsahu stotožňuje. Z ustanovenie § 657 OZ vyplýva, že zmluva o pôžičke predstavuje reálnu zmluvu, na základe ktorej veriteľ prenecháva dlžníkovi druhovo určené veci a dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú: a) prenechanie vecí veriteľom dlžníkovi, b) povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu, c) vymedzenie požičiavaných vecí a d) dočasnosť zmluvy. Zákon teda okrem konsenzu strán o podstatných náležitostiach zmluvy, ku ktorým dochádza v čase ústneho alebo písomného dojednania, vyžaduje aj odovzdaniu druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi. Pre perfektnosť zmluvy o pôžičke nie je podstatné, kedy došlo k podpisu
písomnej zmluvy o pôžičke, ale to, kedy došlo k dohode zmluvných strán a k reálnemu odovzdaniu vecí. Ak napríklad k odovzdaniu objektu zmluvy dôjde až po podpise zmluvy, zmluva je perfektná až v okamihu odovzdania. „Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3Cdo 325/2009.)“ Je nepochybné, že bez reálneho odovzdania predmetu pôžičky nemôžme hovoriť o zmluve o pôžičke. Ani takýto právny úkon sa nemusí automaticky posudzovať ako neplatný, ale môže byť podľa obsahu posúdený ako iný typ zmluvy. V danom prípade, je však nesporné, že k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov reálne došlo, a to u oboch zmlúv. K reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov došlo v lehote, ktorú si strany vzájomne dohodli. Možno teda konštatovať, že reálnym odovzdaním finančných prostriedkov sa stali predmetné zmluvy perfektné. Dohoda strán o určení lehoty na reálne odovzdanie finančných prostriedkov, je v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti a nespôsobuje neplatnosť predmetnej zmluvy o pôžičke. Takéto zmluvné dojednanie nie je v rozpore so žiadnym zákonným ustanovením a nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o pôžičke. Odloženie lehoty na reálne odovzdanie peňažnej čiastky spôsobilo len to, že zmluva o pôžičke sa stala perfektná až reálnym odovzdaním peňazí. V prípade ak by k reálnemu odovzdaniu peňazí nedošlo, nedalo by sa hovoriť o zmluve o pôžičke. V predmetnom konaní nebolo sporné, žeby k odovzdaniu došlo. 32. Súd prvej inštancie teda správne aplikoval výklad preferujúci platnosť právneho úkonu. „Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu. (nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014)“. Pri posudzovaní platnosti zmluvných záväzkov, teda nie je žiaduci prílišný formalizmus. Popretie prihlásenej pohľadávky správcom z dôvodu jej neplatnosti teda nebolo dôvodné. 33. Odvolacia námietka žalovaného, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa kvalitatívne náležitosti je podľa odvolacieho súdu nedôvodná. Samotná skutočnosť, že strana v konaní nie je spokojná s odôvodnením rozhodnutia nezakladá vadu rozhodnutia, ktorá by atakovala právo strany na súdnu ochranu. Táto odvolacia námietka bola vyjadrená žalovaným len vo všeobecnej rovine. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne zdôvodnil v ods. 24 napadnutého rozhodnutia, z ktorého vyplýva jasný myšlienkový postup konajúceho súdu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/145/2011 zo dňa 16.11.2011). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004) ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 34. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok aj vo výroku o trovách konania, nakoľko súd prvej inštancie správne v súlade s § 255 a § 262 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania v súlade so zásadou úspechu v konaní.
35. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom neboli naplnené a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil. 36. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 37. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z .- Exekučný poriadok).