Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/72/2025 1122204536 22. 10. 2025 Mgr. Štefan Zelenák ECLI:SK:KSBA:2025:1122204536.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobkyne E. M. - H., D. Q. XXXX/ XX, XXX XX R.-A., B.: XX XXX XXX, práv. zast. Advokátska kancelária Machová s.r.o., Sasinkova 886/16, 909 01 Skalica, IČO: 36 864 544, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, práv. zast. FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s.r.o., Šoltésovej 7325/14, 811 08 Bratislava, IČO: 56 711 832, o zaplatenie 1.800,EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-36Cb/45/2022 zo dňa 4.3.2025, jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, sp. zn. B1-36Cb/45/2022 zo dňa 4.3.2025 v napadnutom výroku I. a III. p o t v r d z u j e . II. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.800,-EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.800,-EUR od 5.8.2022 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, druhým výrokom vo zvyšku žalobu zamietol a tretím výrokom priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,34%. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 30.5.2022 domáhala voči žalovanému zaplatenia žalovanej istiny titulom náhrady škody. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 20.4.2022 jej vznikla škoda na motorovom vozidle VW Touareg, ktorú zapríčinil vodič motorového vozidla BMW (škodca), na ktoré bolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalovaného. Žalobkyňa mala uzatvorené havarijné poistenie motorového vozidla u iného poisťovateľa a škodu si uplatnila z tohto poistenia. Po vykonanej oprave motorového vozidla v autorizovanom servise bola uhradená čiastka za opravu v zmysle krycieho listu zaslaná priamo autoservisu. Žalobkyňa si riadne uplatnila u žalovaného škodu v príčinnej súvislosti za prenájom náhradného motorového vozidla, pričom doložila odôvodnenie zapožičania, faktúru a zmluvu o nájme. Žalovaný listom zo dňa 17.5.2022 zamietol škodovú udalosť s odôvodnením, že žalobkyňa nepreukázala jednoznačne vznik škody a zavinenie poisteného, ktorý sa k vzniku poškodenia priznal v rozsahu 100%. 3. Žalovaný na svoju procesnú obranu vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že žalobu považuje za zmätočnú, neúplnú a nezrozumiteľnú. Škodová udalosť bola u žalovaného zaznamenaná pod číslom poistnej udalosti 9870797083 a žalovaný pristúpil k jej likvidácii. Dňa 29.4.2022 o 14:53 hod. požiadala žalobkyňa žalovaného o vykonanie obhliadky vozidla prostredníctvom telefonického
dispečingu a o 16:42 hod. žalobkyňa zrušila žiadosť o vykonanie obhliadky s tým, že škodu si uplatní z havarijného poistenia vo svojej poisťovni Wüstenrot. Dňa 2.5.2022 vyzval žalovaný žalobkyňu a škodcu na predloženie dotazníka ku škodovej udalosti. Dňa 11.5.2022 doložila žalobkyňa svoj a škodcov vypísaný dotazník ku škodovej udalosti. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa a škodca sa osobne poznajú. Dňa 3.5.2022 žalobkyňa doložila žalovanému faktúru o prenájme náhradného motorového vozidla č. 2022/32 a Zmluvu o prenájme motorového vozidla. Poistná udalosť bola u žalovaného zaznamenaná pod číslom 9532202552 a žalovaný pristúpil k likvidácii. Žalovaný dňa 23.5.2022 ukončil likvidáciu škodovej udalosti a uviedol, že hlavná škoda (poškodenie čelného skla) bolo zamietnuté, a preto nebolo možné pristúpiť k plneniu preplatenia náhradného vozidla používaného počas výmeny čelného skla. Žalobkyňou uplatnenú dennú sadzbu označil, vzhľadom na priemerné sadzby autopožičovní, za neprimeranú a neúčelne vynaloženú. Žalobkyňa si dala opraviť svoje poškodené motorové vozidlo v autorizovanom servise Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s r.o. Autorizovaný servis má v ponuke na prenájom aj motorové vozidlá luxusnejšej rady, t. j. porovnateľné motorovému vozidlu žalobkyne (napr. Škoda Karoq, VW Touran, VW Crafter), pričom tieto prenajíma podľa cenníka platného od 1.4.2020 za cenu 55,- EUR s DPH za deň. 4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že medzi stranami boli sporné okolnosti vzniku škody a výška nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla po dobu opravy poškodeného motorového vozidla. 5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania aplikoval na daný spor § 2 písm. g), § 4, § 11 ods. 6-8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (zákon o PZP), § 427 ods. 1, § 428, § 442 ods. 1,3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že na základe zhodných výpovedí účastníkov nehody, ako jediných priamych účastníkov škodovej udalosti, bolo preukázané, že príčinou poškodenia čelného skla vozidla žalobkyne bolo odmrštenie kamienka spod kolies motorového vozidla poisteného u žalovaného, tzn. že sa jedná o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke motorového vozidla poisteného u žalovaného podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a súdu nepredložil dôkazy o iných možných príčinách vzniku škody na čelnom skle vozidla žalobkyne. Argument žalovaného, že účastníci škodovej udalosti sa poznali (a navyše v minulosti došlo zo strany žalovaného k plneniu v obdobnej veci medzi totožnými účastníkmi škodovej udalosti, len v inom postavení) súd prvej inštancie uzavrel, že povinnosťou žalovaného bolo preverovať a vyhodnocovať tieto skutočnosti potrebné pre likvidovanie danej škodovej udalosti a v prípade jej riadneho nesplnenia, nie je možné prenášať túto zodpovednosť na súd, keďže tento nie je zákonom určený na šetrenie škodovej udalosti (bližšie odseky 41. až 44. odôvodnenia rozsudku). Súd teda ustálil, že žalobkyňa preukázala vecnú a časovú súvislosť medzi konkrétnou osobitnou povahou motorového vozidla škodcu ako príčinou a vznikom škody ako následkom. V súvislosti s používaním náhradného motorového vozidla súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa preukázala, že porovnateľné motorové vozidlo poškodenému motorovému vozidlu žalobkyne sa v danom čase a danom regióne prenajímalo za sumu 152,- EUR bez DPH za obdobie 11-20 dní, čo zodpovedá dĺžke nájmu v danom prípade. Súd prvej inštancie prijal záver, že nebolo možné sa stotožniť s tvrdením žalovaného v rozsahu, že suma 150,- EUR bez DPH bola pre danú kategóriu motorového vozidla neobvykle vysoká. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobkyňa nemala iné motorové vozidlo, ako poškodené motorové vozidlo, a zároveň zo svedeckej výpovede C.. Q. H. vyplynulo, že predmetný autoservis nemal k zapožičaniu auto obdobnej kategórie, resp. v danom čase nemal k zapožičaniu žiadne náhradné vozidlo, čo potvrdilo skutočnosti uvádzané žalobkyňou v tomto spore. Súd pri posúdení, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s vyplatením náhrady škody, uviedol, že v súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu sa žalovaný mohol dostať do omeškania uplynutím trojmesačnej lehoty na prešetrenie udalosti a 15-dňovej lehoty na plnenie (podľa § 11 ods. 6, 7 zákona č. 381/2001 Z. z.). Nárok na náhradu škody bol u žalovaného uplatnený dňa 21.4.2022, z čoho vyplýval záver, že žalovaný sa dostal do omeškania s vyplatením nároku na náhradu škody vo vzťahu k žalobkyni uplynutím dňa 4.8.2022. 6. Súd prvej inštancie považoval nárok žalobkyne za dôvodný, a preto žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel (výrok I.) a priznal žalobkyni aj nárok na úrok z omeškania s plnením peňažnej povinnosti, počnúc dňom omeškania od 5.8.2022 a v prevyšujúcej časti uplatnený úrok z omeškania nepriznal (výrok II.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa zásady úspechu v spore a žalobkyni ako úspešnejšej strane priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,34 %.
7. Proti rozsudku vo výroku I. a III. súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. e), f), h) C.s.p. a navrhol odvolaciemu súdu rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný považuje rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti za nesprávny, nezákonný a arbitrárny. Súdu prvej inštancie vytýkal, že sa nevysporiadal so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Uviedol, že zamietnutím návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom žalobkyne a svedka (údajného vinníka škodovej udalosti) bola odňatá žalovanému bez relevantného právneho dôvodu možnosť konať pred súdom. Poukázal na dotazníky vyplnené žalobkyňou a škodcom, ktorí zhodne uviedli, že došlo len k jednému bodovému poškodeniu čelného skla, avšak z Odborného vyjadrenia č. 64/2024 znalca Ing. Petra Kováča zo dňa 26.9.2024 vyplýva, že na poškodenom čelnom skle motorového vozidla žalobkyne boli zachytené dve bodové poškodenia. Žalovaný mal za to, že nevykonaním výsluchu žalobkyne a škodcu nebola bez akýchkoľvek pochybností dostatočne preukázaná zodpovednosť škodcu ako vodiča žalovaným poisteného vozidla za vzniknutú škodu. 8. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného považovala odvolanie žalovaného za nedôvodné. K odvolacej námietke žalovaného, že žalobkyňa, škodca a svedok sa majú dobre poznať, žalobkyňa poukázala na záver sudu prvej inštancie v bode 41. - 43. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý považuje za riadne odôvodnený a stotožňuje sa s ním. Žalovaný nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili jeho tvrdenia o iných možných príčinách vzniku škody na čelnom skle motorového vozidla žalobkyne. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhla odvolaciemu súdu rozsudok v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdiť. 9. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne na odvolanie, ktoré mu bolo doručené, nevyjadril. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 14.10.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobkyne, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného proti napadnutému rozsudku nie je možné vyhovieť. 11. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie správne ustálil, že uplatnený nárok predstavuje škodu, ktorá vznikla žalobkyni v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Žalovaná istina predstavuje náklady žalobkyne, ktoré vynaložila na používanie náhradného motorového vozidla v príčinnej súvislosti so škodou spôsobenou motorovým vozidlom škodcu na vozidle žalobkyne. 14. V reakcii na odvolaciu námietku žalovaného v rozsahu, že žalobkyňa ako poškodená si nesplnila svoju povinnosť podľa s § 4 zákona o PZP a žalobou uplatnený nárok nepreukázala, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že túto skutočnosť bolo potrebné vyhodnotiť v kontexte s predloženými dôkazmi. Odvolací súd poukazuje na závery súdu prvej inštancie prijaté najmä v odseku 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd pri posudzovaní vecnej a časovej súvislosti medzi osobitnou
povahou prevádzky motorového vozidla škodu ako príčinou a vznikom škody ako následkom zo strany žalobkyne poukázal na zhodné vyjadrenia účastníkov škodovej udalosti v podstatných náležitostiach v rámci predložených dotazníkov k škodovej udalosti, na záznam o dopravnej nehode spísaný oboma priamymi účastníkmi škodovej udalosti a výsluch svedka, a tento svoj prijatý záver v odôvodnení aj podrobne a náležitým spôsobom zdôvodnil. Na tomto základe súd prvej inštancie prijal záver, že žalobkyňa v konaní preukázala dôvodnosť svojho nároku predložením zmluvy o prenájme motorového vozidla, faktúry za prenájom na sumu 1.800,- EUR s DPH, cenníkom inej požičovne v danom mieste a čase (č.l. 55) vrátane odôvodnenia zapožičania náhradného motorového vozidla. Nájom náhradného vozidla trval 12 dní, t.j. po dobu opravy poškodeného vozidla v autoservise (poškodené čelné sklo), po ktorú nemohla žalobkyňa s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody disponovať. Zároveň nemala k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre žalobkyňu nevyhnutný, pretože náhradné vozidlo užívala na svoje podnikateľské účely. Z odôvodnenia rozsudku, podľa názoru odvolacieho súdu, vyplýva, že súd prvej inštancie náležitým spôsobom zistil a mal za riadne preukázané, že žalobkyňou vynaložené náklady na prenájom motorového vozidla sú v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, ktoré boli nevyhnutné a účelne vynaložené a žalobkyňa zároveň preukázala obvyklosť ceny nájmu v danom mieste a čase (v podrobnostiach odseky 51., 53. odôvodnenia napadnutého rozsudku). 15. V reakcii na ďalšiu odvolaciu námietku žalovaného v rozsahu, že žalobkyňa sa so škodcom osobne poznajú, vrátane skutočnosti, že už v minulosti došlo zo strany žalovaného k plneniu v obdobnej veci medzi totožnými účastníkmi škodovej udalosti, len v inom postavení, odvolací súd sa stotožňuje odôvodnením napadnutého rozsudku (podrobne najmä odseky 39. a 41. odôvodnenia napadnutého rozsudku), a teda uvedená námietka žalovaného nie je opodstatnená. V súvislosti s namietaným nevykonaním výsluchu priamych účastníkov škodovej udalosti, žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach neuviedol súdu aké skutočnosti chcel výsluchom preukázať. Z predložených dotazníkov o dopravnej nehode bolo zrejmé, že účastníci škodovej udalosti zhodne opísali skutkové okolnosti škodovej udalosti. V sporovom konaní súd je podľa princípu formálnej pravdy viazaný tvrdeniami strán a nemá povinnosť zisťovať skutočný stav veci - dokazuje sa len to, čo tvrdia strany. Ak teda existuje skutočnosť, na ktorej sa obe strany sporu zhodnú, súd nemusí, a ani nemôže takúto skutočnosť dokazovať. Ohľadne tvrdení (hypotéz) žalovaného o tom, že v minulosti došlo zo strany žalovaného k plneniu v obdobnej veci (poškodenie čelného skla) medzi totožnými účastníkmi škodovej udalosti, len v inom postavení, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalovaný bol poučený súdom o sudcovskej koncentrácii konania uznesením č.k. 36Cb/45/2022-57 zo dňa 5.4.2023, avšak žalovaný toto tvrdenie (hypotézu) predložil súdu prvýkrát na pojednávaní dňa 6.2.2025. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď na hypotézu spochybňujúcu zhodný opis skutkových okolností účastníkmi predmetnej škodovej udalosti neprihliadol. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanom spore obrana žalovaného ostala iba v teoretickej rovine, žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno, keď svoje tvrdenia týkajúce sa okolností vzniku škody a výšky nájomného za prenájom náhradného vozidla nijako nepreukázal. Odvolací súd sa stotožňuje s vecne správnym odôvodnením napadnutého rozsudku a v ďalšom naň odkazuje. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé zmeniť skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. 16. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil vrátane výroku III. o nároku na náhradu trov konania, o ktorých súd prvej inštancie správne rozhodol vzhľadom na úspech žalobkyne v konaní v súlade s ust. § 255 ods. 1 C.s.p.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, a § 262 ods. 1, C.s.p. tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bola v odvolacom konaní plne úspešná. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 19. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).