Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 9Co/86/2024 1122209799 22. 05. 2025 JUDr. Magdaléna Floreková ECLI:SK:KSBA:2025:1122209799.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : S.. D. E. M., nar. XX. X. XXXX, bytom Na F. XXXX/XX, F., zastúpená : Mgr. : Michal Ferčák, advokát, Bernolákova 1652, Topoľčany, proti žalovanému : Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO : 00 151 866, o určenie, že žalovaný nemá proti platiteľovi mzdy žalobkyne právo na výplatu zrážok zo mzdy a právo predložiť dohodu o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy žalobkyne, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1 - 10C/66/2022 - 96 zo dňa 5. 6. 2024, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobkyne a určil, že žalovaný nemá proti platiteľovi mzdy žalobkyne, spoločnosti AGEL Levice s.r.o. so sídlom SNP 19, Levice, 934 01, IČO : 50 861 450, právo na výplatu zrážok zo mzdy a právo predložiť uvedenému platiteľovi mzdy žalobkyne dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je obsiahnutá v článku 4, bode 4.4 Zmluvy o poskytnutí návratnej sociálnej výpomoci zo sociálneho fondu, registračné číslo - CPBB - ZM - 256-2014 - 2014 zo dňa 4. 12. 2014, ktorú žalovaný ako zamestnávateľ uzavrel so svojím vtedajším zamestnancom Z.. A. M., žalobkyňou a Z.. Z. E. ako ručiteľom. Zároveň žalobkyni vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2/ V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný dňa 4. 12. 2014 uzavrel so svojím vtedajším zamestnancom Z.. A. M.Š. Zmluvu o poskytnutí návratnej sociálnej výpomoci zo sociálneho fondu, registračné číslo : CPBB - ZM - 256 - 2014 - 2014, podľa nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 4/2008, na základe ktorej bola dlžníkovi poskytnutá bezúročná bezhotovostná návratná sociálna výpomoc v celkovej sume 18.000 €, na kúpu bytu. Žalobkyňa bola v bode 4.2. Zmluvy uvedená s ďalšou osobou ako ručiteľ. Poskytnutú výpomoc mal dlžník vrátiť žalovanému v pravidelných mesačných splátkach po 100 €. Dlžník bol dňa 8. 3. 2018 prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru; celý dlh bol z tohto dôvodu dlžník povinný splatiť žalovanému najneskôr do 8. 9. 2018 (do 6 mesiacov od skončenia služobného pomeru). Žalovaný listom zo dňa 26. 8. 2021 žalobkyňu ako ručiteľku vyzval na zaplatenie dlhu v sume 9.200 €, ktorý vznikol v dôsledku porušenia povinnosti dlžníka splácať žalovanému pohľadávku riadne a včas, podľa uzavretej Zmluvy. Žalovaný v uvedenom liste potvrdil, že dlžník mal uvedenú sumu zaplatiť najneskôr do 8. 9. 2018; avšak až listom zo dňa 18. 1. 2022 s odvolaním sa na bod 4.4 Zmluvy požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy. Žalobkyňa v liste zo dňa 10. 2. 2022 ako ručiteľ v celom rozsahu namietla premlčanie pohľadávok žalovaného voči jej osobe, vzniknutých na základe Zmluvy. Námietku premlčania odôvodnila tým, že žalovaný si svoje pohľadávky zo Zmluvy mohol voči nej prvýkrát uplatniť už 9. 9. 2018, potom trojročná premlčacia doba uplynula dňa 9. 9. 2021. Žalobkyňa zároveň poukazovala na podľa nej
neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že zmluva musí obsahovať aj označenie pohľadávky. O uspokojenie ktorej ide a tiež výšku dohodnutých splátok. Z obsahu Zmluvy však plynie, že dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje náležitosti dohody podľa § 551 Obč. zák., keďže z jej textu nemožno určiť výšku dohodnutých zrážok, ktorých absencia znamená absolútnu neplatnosť právneho úkonu z dôvodu jeho neurčitosti. 3/ Existenciu naliehavého právneho záujmu na ňou požadovanom určení odôvodňovala žalobkyňa poukazom na to, že žalovaný sa opakovane domáha voči zamestnávateľovi žalobkyne realizácie zrážok z jej mzdy a bez požadovaného rozhodnutia súdom by bolo právne postavenie žalobkyne neisté v tom, že žalovaný sa proti vôli žalobkyne môže aj do budúcna opakovane domáhať vykonávania zrážok zo mzdy voči zamestnávateľovi žalobkyne napriek tomu, že záväzok žalobkyne zo spornej Zmluvy je premlčaný, keďže žalobkyňa účinne vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku žalovaným. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalovaný doručil zamestnávateľovi žalobkyne žiadosť o vykonanie zrážok z jej mzdy a iných príjmov, v ktorej sa žalovaný odvoláva na dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú žalobkyňa považuje za neplatnú, ktorá je obsiahnutá v čl. 4 bode 4. 4. Zmluvy. 4/ Žalovaný potvrdil, že dňa 4. 12. 2014 uzavrel písomnú Zmluvu o poskytnutí návratnej sociálnej výpomoci zo sociálneho fondu CPBB č. ZM-256-2014-2014 medzi ním ako veriteľom a Z.. A. M. ako dlžníkom; žalobkyňa predmetnú Zmluvu podpísala ešte dňa 1. 12. 2014 ako ručiteľ, s tým, že obsahu Zmluvy porozumela a s jej obsahom súhlasila. Žalovaný poukazoval na čl. 2 ods. 2.8 bod 1 písm. b) Zmluvy, podľa ktorého žalovaný postupoval a síce doručil dlžníkovi výzvu, aby časť dlžnej sumy zaplatil najneskôr do 8. 9. 2018. Na žiadosť dlžníka žalovaný súhlasil podľa listu zo dňa 19. 9. 2018 so splátkami dlhu; poslednú splátku uhradil dlžník vo výške 200 € v mesiaci september 2021. Keďže potom dlžník v splácaní pohľadávky nepokračoval, podľa čl. 4 ods. 4. 4 Zmluvy zaslal žalovaný výzvu zamestnávateľovi ručiteľa - žalobkyne, v ktorom žalovaný ako veriteľ žiadal zamestnávateľa žalobkyne o zabezpečenie pohľadávky vykonávaním zrážok z platu žalobkyne. Žalovaný poukazoval na to, že žalobkyňa podpísala Zmluvu, podľa ktorej je ručiteľkou záväzku v prípade, ak dlžník pohľadávku dobrovoľne nesplní a že je ako ručiteľ povinná splniť ju v prospech žalovaného. V zmysle § 548 Obč. zák. je ručiteľ povinný dlh splatiť, ak ho nesplatí dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Ručenie predstavuje zabezpečovací prostriedok, prostredníctvom ktorého sa zabezpečuje primárny záväzkový vzťah medzi dlžníkom a veriteľom. Tento vzťah je vzťahom akcesorickým a riadi sa obsahom hlavného záväzku, ktorému je podriadený. Žalovaný zdôraznil, že posledná dlžníkom uhradená splátka bola v septembri 2021. Zamestnávateľovi žalobkyne bola zaslaná prvá žiadosť o vykonanie zrážok z platu dňa 18. 1. 2022; žalovaný nesúhlasil s názorom žalobkyne, že jeho nárok proti žalobkyni je premlčaný. 5/ Žalobkyňa poukazovala na to, že ak by aj v minulosti medzi žalovaným ako veriteľom a dlžníkom došlo k dohode o splátkach, platilo by, že ak k takejto dohode došlo bez súhlasu žalobkyne ako ručiteľa, môže popri veriteľovi namietať všetko, čo by mohol namietať, keby dohoda nebola. Bez súhlasu žalobkyne ako ručiteľa nemožno zmeniť pôvodný záväzok takým spôsobom, ktorý by mal za následok zhoršenie postavenia žalobkyne ako ručiteľa. 6/ Žalovaný v spore argumentoval aj tým, že žalobkyňa slobodne ešte v r. 2014 uzavrela Zmluvu a až do r. 2022 nenamietala platnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Pri akcesorickom záväzku ručiteľa voči veriteľovi je vylúčené premlčanie tohto záväzku pred premlčaním hlavného záväzku. Posledná splátka, ktorú veriteľ eviduje od dlžníka, bola uhradená v mesiaci september 2021; zamestnávateľovi žalobkyne bola zaslaná prvá žiadosť o vykonávanie zrážok z platu dňa 18. 1. 2022, teda včas. Žalobkyňa tiež podľa žalovaného nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. 7/ Súd prvej inštancie po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 137 písm. c/ CSP, ďalej o ust. § 100 ods. 1, § ods. 2, § 101, § 488, § 489, § 546, § 548 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 551 ods. 1, ods. 2 Obč. zák. Žalobe žalobkyne vyhovel z dôvodu, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže nemala iný prostriedok ochrany, nakoľko zamestnávateľ finančné prostriedky titulom zmluvy o zrážkach zo mzdy ponecháva v depozite a nevypláca ich žalovanému; žalobkyňa sa tak nemohla brániť formou žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia, kde by súd prejudiciálne riešil, či mal žalovaný nárok na náhradu dlhu v zmysle uzatvoreného ručiteľského záväzku. Žalobkyňa súdu predložila listinný dôkaz potvrdzujúci skutočnosť, že zamestnávateľ zrážky zo mzdy žalobkyne ako ručiteľky realizuje, tieto si však ponecháva v úschove v jeho depozite. Žalovaný až dňom 18. 1. 2022 požiadal zamestnávateľa o zrážky zo mzdy žalobkyne ako ručiteľky napriek tomu, že zmluva medzi žalovaným, dlžníkom Z.. A. M. a žalobkyňou ako ručiteľkou bola uzatvorená tak, že dlžník po skončení služobného pomeru bol povinný zostatok poskytnutých finančných prostriedkov splatiť žalovanému jednorazovo najneskôr do 6 mesiacov odo dňa ukončenia služobného pomeru, ak sa žalovaný s dlžníkom nedohodnú inak. Medzi stranami nebolo sporné, že dlžník bol zo služobného pomeru prepustený dňa 8. 3. 2018, potom celý dlh bol dlžník povinný splatiť žalovanému najneskôr
do 8. 9. 2018 a keď tak neurobil, žalovanému vznikol nárok voči ručiteľke - žalobkyni. Žalovaný však až listom zo dňa 18. 1. 2022 požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok z jej mzdy. Žalovaný si mohol prvýkrát uplatniť pohľadávku voči žalobkyni ako ručiteľke dňom 9. 9. 2018 a potom trojročná premlčacia doba uplynula dňom 9. 9. 2021. 8/ Súd prvej inštancie ďalej dodal, že ak žalovaný s dlžníkom uzatvorili následnú dohodu o spôsobe splácania dlhu, tak takáto dohoda nebola zverejnená v centrálnom registri zmlúv a k takejto dohode nebola prizvaná žalobkyňa ako ručiteľka, potom nie je možné, aby si žalovaný voči žalobkyni uplatňoval plnenie z titulu ručiteľského záväzku na základe novej zmluvy uzatvorenej len medzi žalovaným a dlžníkom. 9/ Z obsahu samotnej Zmluvy vyplýva podľa čl. 2.8, že sa dlžník zaviazal pri skončení služobného pomeru policajta zostatok výpomoci vrátiť jednorázovo, najneskôr do 6 mesiacov odo dňa skončenia služobného pomeru, ak sa s organizáciou nedohodnú inak. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dlžník dňa 8. 3. 2018 bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, celý dlh bol preto povinný vrátiť najneskôr do 8. 9. 2018. Z obsahu Zmluvy je taktiež nesporné, že žalobkyňa v zmysle čl. 4 bod 4. 2 bola ručiteľkou záväzku, ktorá zobrala na seba záväzok, že pohľadávku žalovaného uspokojí v plnej výške a to do 30 dní od doručenia písomnej výzvy žalovaného, ak ju neuspokojí dlžník. Žalovaný ako veriteľ bol oprávnený požadovať plnenie celého dlhu od ktoréhokoľvek ručiteľa. Žalovaný ale súdu nepredložil žiadnu dohodu, ktorou by Zmluva bola zmenená v súlade s čl. 5 bod 5. 2 Zmluvy, ku ktorej by žalobkyňa ako ručiteľka pristúpila. Žalovanému tak vzniklo oprávnenie domáhať sa náhrady dlhu voči žalobkyni dňom 9. 9. 2018, t.j. po dni splatnosti pohľadávky, ktorú žalovaný mal voči dlžníkovi. Žalovaný až listom zo dňa 18. 1. 2022 požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Nakoľko žalobkyňa nemala inú možnosť obrany, tak ako už súd prvej inštancie uviedol, súd žalobe žalobkyne vyhovel a určil, že žalovaný nemá proti platiteľovi mzdy žalobkyne, spoločnosti AGEL Levice, s.r.o. , IČO : 50 861 450, právo na výplatu zrážok zo mzdy a právo predložiť uvedenému platiteľovi mzdy žalobkyne dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je obsiahnutá v čl. 4, bod 4. 4 Zmluvy o poskytnutí návratnej sociálnej výpomoci zo sociálneho fondu, registračné č. : CPBB-ZM-256-2014-2014 zo dňa 4. 12. 2014, ktorú žalovaný ako zamestnávateľ uzavrel so svojím vtedajším zamestnancom Z.. A. M. a žalobkyňou a Z.. Z. E. ako ručiteľmi. 10/ Z dôvodu hospodárnosti konania sa súd prvej inštancie už nezaoberal námietkou žalobkyne vo vzťahu k platnosti, resp. neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, keďže uplatnený nárok žalovaného voči žalobkyni v zmysle jej ručiteľského záväzku je premlčaný z dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP a v konaní plne úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 11/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, v celom rozsahu, domáhajúc sa buď jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu žalobkyne zamietne, alebo že rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Odvolanie podal žalovaný z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný zdôraznil akcesorickú povahu ručiteľského záväzku, čo znamená, že tento záväzok je záväzkom vedľajším a riadi sa obsahom hlavného (primárneho) záväzku, ktorému je podriadený. Z uvedeného vyplýva, že veriteľ musí žiadať o uspokojenie svojej pohľadávky najprv dlžníka a až potom ručiteľa. Pri akcesorickom záväzku ručiteľa voči veriteľovi je vylúčené premlčanie tohto záväzku pred premlčaním hlavného záväzku. Žalovaný zdôraznil, že posledná splátka, ktorú veriteľ eviduje od dlžníka, bola uhradená v mesiaci september 2021. Zamestnávateľovi žalobkyne bola zaslaná prvá žiadosť o vykonávanie zrážok z platu dňa 18. 1. 2022 pod KRPZ-BB-V02-3-001/2022-PRAV, ktorá bola prevzatá dňa 10. 2. 2022 a následne pod KRPZBB-V02-3-013/2022-PRAV zo dňa 21. 4. 2022, ktorá bola prevzatá dňa 12. 5. 2022. Podľa názoru žalovaného je ručenie veľmi silný zabezpečovací prostriedok v tom smere, že je veľmi ťažké, priam nemožné, sa tohto záväzku „zbaviť“. Právo žalovaného voči žalobkyni preto nie je premlčané. 12/ Žalobkyňa uzatvorila Zmluvu ešte v r. 2014 slobodne a až do r. 2022 neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy nenamietala. Zákonník práce nestanovuje exaktne obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Výška mesačných splátok je uvedená v čl. 2 bod 2. 2 Zmluvy; v zmluve v čl. 3 je jednoznačne uvedený záväzok ručiteľa oznámiť prípadnú zmenu zamestnávateľa v lehote 5 dní od vzniku zmeny; v čl. 4 Zmluvy označila žalobkyňa ako zamestnávateľa : „Nemocnica s poliklinikou n.o. ZZ, Levice“. Žalobkyňa predložila aj potvrdenie o príjme od spomenutého zamestnávateľa, ktorému žalovaný zaslal žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy; v Zmluve je jednoznačne daný súhlas žalobkyne na zrážky zo mzdy. S
uvedenými námietkami žalovaného sa súd nevysporiadal, uviedol, že sa s nimi z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal. Odôvodnenie súdu je nedostatočné; súd tiež nevyhodnotil tvrdenia žalovaného o nevykonateľnosti petitu a jeho zmätočnosti. 13/ Vada konania spočíva v nesprávnom a nepreskúmateľnom odôvodnení rozsudku; vo svojej podstate je porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. Toto právo je priznané tak čl. 46 Ústavy SR, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa konštantnej judikatúry ESĽP ako aj ÚS SR je za porušenie práva na spravodlivé konanie potrebné považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiadava aj so špecifickými námietkami účastníka. Porušením tohto práva sa strane sporu odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia opravných prostriedkov. 14/ Na odvolanie žalovaného podala žalobkyňa písomné vyjadrenie (č.l. 113 spisu), napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie navrhla ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie žalovaného označila za nedôvodné. V prípade námietky nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku žalovaný v časti III podaného odvolania len vo všeobecnej rovine poukazuje na rozhodovaciu prax súdov, ktorá sa týka výkladu a aplikácie § 220 CSP v kontexte práva na spravodlivý proces. Žalovaný pritom dôvodnosť podaného odvolania vyvodzuje z názoru, že jeho právo na výplatu zrážok zo mzdy a právo predložiť platiteľovi mzdy žalobkyne dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je obsiahnutá v čl. 4 bod 4. 4 Zmluvy o poskytnutí návratnej sociálnej výpomoci zo sociálneho fondu, registračné č. : CPBB-ZM-256-2014-2014 zo dňa 4. 12. 2014, nie je premlčané. V tomto smere však napadnutý rozsudok nepochybne všetky náležitosti v zmysle § 220 CSP obsahuje; súd prvej inštancie v bodoch 7 a 8 odôvodnenia svojho rozsudku zrozumiteľne, logicky, vecne správne, v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami a v neposlednom rade v súlade s vykonaným dokazovaním žalovanému vysvetlil, prečo považuje žalobkyňou vznesenú námietku premlčania za dôvodnú a prečo podanej žalobe vyhovel. 15/ Vzhľadom na výsledky dokazovania je právne irelevantné, kedy žalovanému uhradil poslednú splátku dlžník A. M.. Medzi stranami nebolo sporné, že dňom 8. 3. 2018 došlo k ukončeniu služobného pomeru dlžníka - p. A. M.Š.. V nadväznosti na bod 2. 8 ods. 1 písm. b) Zmluvy zo dňa 4. 12. 2014 sa stal dlh splatným do 6 mesiacov od skončenia služobného pomeru, t.j. dňom 8. 9. 2018. Žalovaný síce vo svojich vyjadreniach argumentoval okrem iného tým, že listom zo dňa 19. 9. 2018 v nadväznosti na žiadosť dlžníka súhlasil so splátkami, takýto úkon však nemohol mať pre žalobkyňu žiadne právne následky. Jednak existencia takejto dohody žalovaného a dlžníka preukázaná nebola a tiež z predloženého potvrdenia centrálneho registra zmlúv vyplýva, že zverejnená bola len samotná Zmluva o poskytnutí návratnej sociálnej výpomoci zo sociálneho fondu, nie je akékoľvek zmeny alebo dodatky. Zároveň v nadväznosti na § 516 ods. 3 Obč. zák., keďže žalobkyňa so žiadnou zmenou pôvodnej Zmluvy nikdy nevyslovila súhlas, nikdy takúto zmenu nepodpísala, voči žalovanému jej zostali zachované všetky pôvodné námietky, vrátane námietky premlčania. Navyše konkrétny spôsob prípadných zmien Zmluvy vyplýva priamo z jej bodu 5. 2, pričom žalobkyňa žiadny takýto úkon nepodpísala. 16/ Keďže sa dlh stal splatným dňa 8. 9. 2018, už počnúc dňom 9. 9. 2018 by si žalovaný mohol uplatniť svoje prípadné nároky voči ručiteľom. Ak by aj medzi dlžníkom A. M. a žalovaným skutočne došlo dňa 19. 9. 2018 k dohode na inej splatnosti záväzku (čo ale nebolo preukázané), fakticky by sa jednalo o nováciu pôvodného záväzku, keďže splatnosť pôvodného záväzku nastala už skôr, a to podľa bodu 2.8 ods. 1 písm. b) Zmluvy uplynutím 6 mesiacov od skončenia služobného pomeru. Pokiaľ splatnosť záväzku nastala dňa 8. 9. 2018, potom zákonná trojročná premlčacia doba na uplatnenie prípadných nárokov voči žalobkyni uplynula žalovanému ešte dňa 9. 9. 2021; t.j. námietku premlčania vzniesla žalobkyňa dôvodne. Sám žalovaný pritom aj v podanom odvolaní uvádza, že zamestnávateľovi žalobkyne bola zaslaná prvá žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy dňa 18. 1. 2022 pod KRPZ-BBV02-3-001/2022-PRAV, prevzatá dňa 10. 2. 2022 a následne pod KRPZ-BB-V02-3-113/2022-PRAV dňa 21. 4. 2011, ktorá bola prevzatá dňa 12. 5. 2022. Ak by aj medzi veriteľom (žalovaným) a dlžníkom A. M. skutočne došlo k dohode o splátkach, v zmysle § 516 ods. 3 Obč. zák. pokiaľ k dohode došlo bez súhlasu ručiteľa, môže proti veriteľovi namietať všetko, čo by mohol namietať, keby dohoda nebola. Bez súhlasu ručiteľa nie je možné zmeniť pôvodný záväzok takým spôsobom, ktorý by mal za následok zhoršenie postavenia ručiteľa. 17/ Na vyjadrenie žalobkyne podal žalovaný odvolaciu repliku (č.l. 124, 125 spisu), v ktorej zotrval na svojich dovtedajších argumentoch, t.j., že Zmluva o poskytnutí návratnej sociálnej výpomoci zo sociálneho fondu zo dňa 4. 12. 2014 je platná a právo žalovaného voči žalobkyni nie je premlčané, z dôvodov, ktoré žalovaný uviedol už v skorších vyjadreniach. Žalovaný tiež zastáva názor, že žalobkyňa
nepreukázala naliehavý právny záujem. Žalovaný dodal, že do dňa 18. 4. 2024 žalobkyňa neuhradila ani jednu splátku, napriek tomu, že na seba prevzala v danom prípade ručiteľský záväzok. Žalovaný pripomenul, že záväzok spláca druhý ručiteľ; ku dňu 18. 4. 2024 predstavuje zostatok pohľadávky 6.200 €. 18/ Žalobkyňa odvolaciu dupliku nepodala. 19/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. v celom rozsahu) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 20/ V danom prípade sa žalobkyňa domáha ochrany svojich práv formou určovacej žaloby, preto súd prvej inštancie správne prednostne zameral svoju pozornosť na to, či v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP má žalobkyňa na ňou požadovanom určení naliehavý právny záujem. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/ CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Žalobca je teda v konaní o určovacej žalobe povinný preukázať existenciu svojho naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe. V súdenej právnej veci odôvodňovala žalobkyňa existenciu naliehavého právneho záujmu na ňou požadovanom určení tým, že napriek tomu, že jej ručiteľský záväzok zo Zmluvy o poskytnutí návratnej sociálnej výpomoci je premlčaný, žalovaný sa voči nej domáha plnenia ručiteľského záväzku tým, že od jej zamestnávateľa opakovane požaduje vykonávanie zrážok z jej mzdy. Bez požadovaného súdneho rozhodnutia (že žalovaný nemá právo, aby jej zamestnávateľ vykonával z jej mzdy zrážky a že žalovaný tiež nemá právo predkladať jej zamestnávateľovi Dohodu o zrážkach zo mzdy) hrozí aj do budúcna, že sa žalovaný bude opakovane domáhať výkonu zrážok z jej mzdy od jej zamestnávateľa, hoci jej záväzok ručiteľa plniť za dlžníka je premlčaný. 21/ Súd prvej inštancie si otázku existencie naliehavého právneho záujmu na žalobkyňou požadovanom určení vyriešil kladne a odvolací súd sa s týmto jeho záverom stotožnil. Odvolací súd vzal do úvahy skutočnosť, že žalobkyni jej zamestnávateľ (platiteľ mzdy, spoločnosť AGEL Levice s.r.o.) síce vykonáva zrážky zo mzdy (potvrdenie na č.l. 95 spisu), tieto ale nevypláca žalovanému, ale ukladá u seba do depozitu. Žalobkyňa sa tak vo vzťahu k žalovanému nemôže domáhať ochrany svojho práva napr. žalobou o splnenie povinnosti (vrátenia peňažného plnenia), z dôvodu, že právo žalovaného požadovať od nej splnenie jej ručiteľského záväzku sa premlčalo, keďže žalovanému doposiaľ - napriek vykonávaným zrážkam zo mzdy žalobkyne - neboli zrazené peňažné prostriedky poukázané. Naopak, rozhodnutie súdu, založené na právnom závere o tom, či je alebo nie je právo žalovaného na plnenie od žalobkyne ako ručiteľky premlčané (a teda, či žalovaný má právo na zrážky zo mzdy žalobkyne z dôvodu jej ručiteľského záväzku), vnesie do právneho vzťahu a postavenia ako žalobkyne tak aj žalovaného z titulu ručiteľského záväzku právnu istotu. 22/ Žalobkyňa svoju obranu v spore postavila na tvrdení, že právo žalovaného na splnenie dlhu od nej ako ručiteľky, je premlčané, nakoľko samotný dlh dlžníka sa stal splatným dňa 8. 9. 2018, ktorým dňom uplynula dlžníkovi Z.. A. M. 6-mesačná lehota na plnenie zvyšku dlhu, počítaná odo dňa 8. 3. 2018, ku ktorému dňu bol dlžník zo Zmluvy o poskytnutí návratnej sociálnej výpomoci Z.. A. M. prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru (čl. 2.8 Zmluvy). Z vykonaného dokazovania je nesporné, že dlžník Z.. A. M. si povinnosť uhradiť zvyšok dlhu do 8. 9. 2018 nesplnil. Žalovaný v konaní poukazoval na to, že mu dňa 3. 9. 2018 dlžník Z.. A. M. doručil žiadosť o odklad vyplatenia dlžného zostatku návratnej sociálnej výpomoci, a v prípade, že jeho žiadosti nevyhovie, žiadal žalovaného o splátkový kalendár. Žalovaný ako veriteľ listom pod č. CPBB-0MP-2018/001488-005 zo dňa 19. 9. 2018 súhlasil so splátkovým kalendárom. Poslednú splátku uhradil dlžník v mesiaci september 2021, a to vo výške 200 €. Žalobkyňa ako ručiteľ nebola účastná na dohode medzi veriteľom (žalovaným) a Z.. A. M. (dlžníkom) o splátkovom kalendári.
23/ Podľa § 548 ods. 1 Obč. zák., ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. 24/ Podľa § 548 ods. 2 Obč. zák., ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník. 25/ Citované ust. § 548 ods. 1 Obč. zák. vyjadruje subsidiárnu povahu ručenia; povinnosť ručiteľa uspokojiť pohľadávku veriteľa je podmienená tým, že dlžník nesplnil splatný dlh. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie názoru, že dlžník bol povinný v zmysle dňa 4. 12. 2014 uzavretej Zmluvy o poskytnutí návratnej sociálnej výpomoci uhradiť zvyšok nesplateného dlhu najneskôr dňa 8. 9. 2018, t.j. v rámci 6-mesačnej lehoty od ukončenia služobného pomeru dlžníka dňa 8. 3. 2018. Veriteľ tak mohol žalobkyňu na splnenie jej ručiteľského záväzku vyzvať prvý raz dňa 9. 9. 2018 a toto jeho právo sa premlčalo v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe, t. j. 9. 9. 2021. Pokiaľ žalovaný vyzval platiteľa mzdy žalobkyne na vykonávanie zrážok zo mzdy až dňa 18. 1. 2022, urobil tak po márnom uplynutí premlčacej doby (§ 101 Obč. zák.), a teda po tom, ako sa jeho právo na plnenie ručiteľského záväzku voči žalobkyni premlčalo. 26/ Za správny považuje odvolací súd aj záver súdu prvej inštancie, že prípadné zmeny ohľadom povinnosti dlžníka uhradiť nesplatený zostatok dlhu, na ktorých sa dohodol dlžník s veriteľom (Z.. M. so žalovaným) a s ktorými žalobkyňa ako ručiteľ nevyjadrila súhlas (nemala o nich vedomosť), nič nemenili na obsahu a existencii ručiteľského záväzku žalobkyne, tak, ako bol dohodnutý v Zmluve zo dňa 4. 12. 2014, nakoľko žalobkyňa nebola stranou takejto zmenenej zmluvnej dohody, t.j. rozhodujúce pre obsah a trvanie jej ručiteľského záväzku (na ktorom po 8. 9. 2018 nedošlo k žiadnej zmene) bolo, že vo vzťahu k nej sa zostatok dlhu stal splatným ku dňu 8. 9. 2018 (uplynutím 6-mesačnej lehoty od skončenia služobného pomeru dlžníka u žalovaného) a že sa následne žalovaný voči nej mohol domáhať splnenia ručiteľského záväzku v rámci trojročnej všeobecnej premlčacej doby, ktorá uplynula márne dňom 9. 9. 2021. Námietku premlčania práva žalovaného na splnenie ručiteľského záväzku vo vzťahu k nej tak žalobkyňa vzniesla dôvodne. Osobitne k žalovaným tvrdenej dohode s dlžníkom o novom splátkovom kalendári, ku ktorej malo dôjsť 19. 9. 2018, odvolací súd poznamenáva, že táto v rámci dokazovania nebola súdu predložená a rovnako tak nebola žiadna takáto dohoda zverejnená v centrálnom registri zmlúv (na rozdiel od Zmluvy o poskytnutí návratnej sociálnej výpomoci zo dňa 4. 12. 2014), čo boli ďalšie dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie na ňu nemohol prihliadať a z nej vychádzať. 27/ Žalovaný v konaní poukazoval na to, že je vylúčené premlčanie záväzku ručiteľa pred premlčaním hlavného záväzku dlžníka, a to vzhľadom na spomínanú akcesorickú povahu ručiteľského záväzku. Je pravdou, že v právnom poriadku Slovenskej republiky ust. § 310 Obch. zák. upravuje, že právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi; treba však dať za pravdu argumentácii žalobkyne, že takáto právna úprava sa vzťahuje na ručiteľský záväzok v rámci obchodnoprávnych vzťahov, pričom v súdenej právnej veci ide o ručiteľský záväzok plynúci z občianskoprávneho, nie obchodného vzťahu a právna úprava ručenia v Občianskom zákonníku, ktorou sa riadia práva a povinnosti plynúce z uzatvorenej Zmluvy o poskytnutí návratnej sociálnej výpomoci zo dňa 4. 12. 2014 neobsahuje ustanovenie, obdobné § 310 Obch. zák. Z toho potom podľa názoru odvolacieho súdu rezultuje, že občianskoprávna úprava nevylučuje situáciu, kedy sa právo veriteľa voči ručiteľovi môže premlčať skôr, než sa premlčí právo veriteľa voči dlžníkovi. 28/ Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie riadne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav veci v zmysle § 215 ods. 1 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v danej veci zodpovedá požiadavkám kladeným na kvalitu odôvodnenia súdneho rozhodnutia podľa § 220 CSP; súd v odôvodnení svojho rozsudku opísal rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal aj priebeh samotného konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, zhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, keď rozviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých jednotlivých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu dal odpovede na všetky skutkovo i právne relevantné otázky daného prípadu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie takého
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že došlo k plnej realizácii práva účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II.ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I.ÚS 117/05, IV.ÚS 112/05). 29/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP). 30/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP; žalobkyňa dosiahla v odvolacom konaní plný úspech, prináleží jej tak nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. 31/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).