Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/95/2024 1122210445 18. 06. 2025 JUDr. Marta Šašinková ECLI:SK:KSBA:2025:1122210445.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu Generali Česká pojišťovna a.s., Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 45272956, konajúca v Slovenskej republike prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, práv. zast. AK Balara, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 858 528, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 3.048,15 EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-40Cb/102/2022 - 110 zo dňa 14.11.2023, jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-40Cb/102/2022 - 110 zo dňa 14.11.2023 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu zamietol a druhým výrokom žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.11.2022 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy, zákonných úrokov z omeškania a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 3.1.2020 došlo na Bratislavskej ulici v Trenčíne počas jazdy jazdnej súpravy, ktorá pozostávala z ťahača a k nemu pripojeného návesu, k vzniku škodovej udalosti, keď zo strechy návesu odpadol kus ľadu a dopadol na protiidúce motorové vozidlo vo vlastníctve poškodeného ETOP ADVERTISING, s.r.o., čím došlo k jeho poškodeniu. V čase škodovej udalosti, poškodené vozidlo bolo poistené poistnou zmluvou v spoločnosti UNIQA poisťovňa a.s., náves bol poistený pre prípad zodpovednosti za škodu v spoločnosti Generali poisťovňa, a.s. / právny predchodca žalobcu/ a ťahač bol poistený pre prípad zodpovednosti u žalovaného. Spoločnosť UNIQA poisťovňa a.s. uhradila poškodenému poistné plnenie v sume 5.931,30 EUR a listom zo dňa 20.8.2020 si uplatnila u právneho predchodcu žalobcu právo na náhradu poistného plnenia podľa § 813 ods. 1 Obč. zák. a zároveň vyzvala na náhradu škody poškodenému /spoluúčasť/ v sume 165,EUR. Žalobca, resp. jeho právny predchodca, odmietol škodu uhradiť z dôvodu, že má byť uplatnená u poistiteľa ťahača, na ktorý bol náves napojený. Na základe opakovanej žiadosti žalobca prehodnotil svoje zamietavé stanovisko a dňa 4.11.2021 oznámil ukončenie likvidácie poškodenému úhradou 165,EUR a spoločnosti UNIQA poisťovňa a.s. úhradou poistného plnenia 5.931,30 EUR. Dňa 8.11.2021 uhradil právny predchodca žalobcu poistné plnenie vo výške 165,- EUR na účet poškodeného a 5.931,30 EUR na účet UNIQA poisťovňa a.s.. Dňa 21.2.2022 vyzval žalobca žalovaného na plnenie vo výške
3.048,15 EUR so splatnosťou 23.3.2022. Vo výzve poukázal na čl. 2 bod 2,3 metodického usmernenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov č. 1/2005. Žalovaný odmietol žalobcovi plniť. 3. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že škoda na motorovom vozidle poškodeného vznikla odpadnutím ľadu, ktorý sa nachádzal na plachte návesu. Žalovaný mal za to, že dôvodom prečo došlo ku škode bol ľad, ktorý sa na plachte nachádzal z dôvodu nesplnenia povinnosti vodiča jazdnej súpravy § 8 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. Mal za to, že vznik škody zavinil vodič ťahača nesprávnou jazdou. Škoda bola spôsobená prevádzkou jazdnej súpravy, teda má pôvod v prevádzke ťahača. Poukázal na ustanovenie § 438 ods. 1 a 2, § 439, § 440 Obč. zák. 4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že žalobca sa žalobou domáhal plnenia vo výške 3.048,15 EUR ako 1 plnenia, ktoré poskytol z dôvodu poistenia zodpovednosti za škodu poistiteľovi poškodeného v zmysle § 813 Obč. zák. a poškodenému za škodu spôsobenú pri škodovej udalosti zo dňa 3.1.2020. Konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo ku škodovej udalosti v dôsledku uvoľnenia kusa ľadu z plachty návesu a tým k spôsobeniu škody na motorovom vozidle vo vlastníctve poškodeného, že predmetné poškodené vozidlo bolo havarijne poistené v spoločnosti UNIQA poisťovňa a.s., ktorá uhradila z havarijnej poistnej zmluvy poškodenému poistné plnenie v sume 5.931,30 EUR. Taktiež nebolo sporné, že dňa 8.11.2021 právny predchodca žalobcu uhradil na základe výzvy poistiteľovi poškodeného sumu 5.931,30 EUR a poškodenému sumu 165,- EUR ako náhradu za spoluúčasť. Medzi stranami sporu taktiež nebolo sporné, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu žalovanej sumy so splatnosťou 23.3.2022 a žalovaný odmietol plniť žalobcovi. Spornou bola otázka pasívnej legitimácie žalovaného. Súd posudzoval v predmetnom spore, či je žalovaný nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nahradiť vzniknutú škodu, teda či je ho možné považovať za poistiteľa motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola poškodenému spôsobená škoda v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z.. Pre posúdenie predmetnej otázky bolo nevyhnutné posúdiť, ktorým motorovým vozidlom bola spôsobená škoda a teda ktorý poistiteľ bol nositeľom povinnosti plniť. V danom prípade išlo o jazdnú súpravu zloženou z ťahača a návesu, teda jednalo sa o dve samostatné vozidlá. Bolo nutné rozlíšiť, či škoda bola spôsobená ťahačom alebo k nemu pripojeným návesom, a to z dôvodu, že obe vozidlá boli poistené u rôznych poisťovateľov. Poisťovateľ ťahača zodpovedá len za škodu spôsobenú ťahačom a nie aj iným vozidlom poisteným u iného poisťovateľa, hoci toto vozidlo bolo v čase vzniku škodovej udalosti spojené s ťahačom. Medzi stranami nebolo sporné, že škoda bola spôsobená v dôsledku padnutia kusa ľadu z plachty návesu. 5. Súd prvej inštancie aplikoval na daný spor § 2 písm. a), § 4 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. /ďalej ako zákon o PZP/, § 813 ods. 1 Obč. zák., a dospel k záveru, že predmetná škoda mala výlučne povahu v prevádzke návesu ako samostatného vozidla a nijako nesúvisela so samotnou prevádzkou vozidla ťahača. Konštatoval, že aj keď náves tvoril spolu s ťahačom jazdnú súpravu, nestratil postavenie samostatného vozidla, a preto škodu spôsobenú návesom bol povinný nahradiť z poistenia zodpovednosti poisťovateľ návesu a nie poisťovateľ ťahača. Poisťovateľ ťahača nemôže zodpovedať za škodu, ktorá mala pôvod v prevádzke návesu. Ustálil, že zodpovednosť bolo nutné posudzovať výlučne podľa všeobecných záväzných právnych predpisov, a podporne aj s poukazom na metodické usmernenie členov SKP č. 1/2005, nebolo možné konštatovať, že škoda by mala mať pôvod v prevádzke ťahača. Predmetná škoda mala pôvod výlučne v prevádzke prípojného vozidla, z ktorého niečo odpadlo. Ust. § 38 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. síce ukladá povinnosť vodičovi vozidla pred jazdou odstrániť z vozidla kusy ľadu a snehu, ktoré by sa počas jazdy mohli uvoľniť, ale táto povinnosť sa vzťahuje na obe vozidlá, keďže ide o samostatne posudzované vozidlá. Povinnosťou vodiča teda bolo skontrolovať nielen vozidlo ťahač ale aj druhé vozidlo náves. Obe vozidlá bolo nutné posudzovať samostatne a teda aj samostatné povinnosti na odstránenie prípadného ľadu z nich. Porušenie zákonnej povinnosti pri jednom z vozidiel, ktoré viedlo k vzniku škody, nemá automaticky príčinnú súvislosť s prevádzkou druhého vozidla. Medzi stranami nebolo sporné, že ľad odpadol výlučne z vozidla návesu. 6. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že žalovaný nebol subjektom hmotnoprávnej povinnosti v prejednávanom spore, a preto žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu trov konania neuplatnil.
7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy spolu so zákonným úrokom z omeškania a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v konaní. Žalobca zotrval na svojom názore o skutočnostiach viažucich sa k vzniku škody a poukázal na nedodržanie zákonom určenej povinnosti vodiča vozidla odstrániť z plachty návesu kusy ľadu v zmysle § 38 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z.. Ďalej poukázal Metodické usmernenie členov SKP č. 1/2005, ktoré sa vzťahuje na prejednávaný spor. Žalobca uviedol, že škoda spôsobená prevádzkou jazdnej súpravy mala pôvod aj v prevádzke ťahacieho vozidla /nesprávna jazda resp. nesprávna príprava na jazdu zo strany vodiča ťahača/ a súčasne mala pôvod v prevádzke prípojného vozidla /pád ľadu z plachty návesu/, a preto súd prvej inštancie mal škodu vysporiadať podľa miery účasti prevádzky ťahacieho vozidla a prevádzky prípojného vozidla na škode /čl. 2, bod 2.3. metodického usmernenia/. Žalobca považoval za nesprávny záver súdu prvej inštancie, keď odmietol aplikovať pri rozhodovaní v spore metodické usmernenie z dôvodu, že zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla sa podľa súdu musí posudzovať výlučne podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom metodické usmernenie takým predpisom podľa súdu nie je. Žalobca mal za to, že sa jedná o predpis, ktorí sú povinní dodržiavať všetci členovia SKP, pričom z platnej právnej úpravy vyplýva, že sporové strany sú členmi SKP. S porušením zákonnej povinnosti vodiča odstrániť pred jazdou z vozidla a z nákladu kusy ľadu a snehu, ktoré by sa mohli uvoľniť, sa súd vysporiadal tak, že neodstránenie ľadu z návesu vyhodnotil ako samostatné porušenie povinnosti a dospel k záveru, že toto porušenie zákonnej povinnosti vodiča jazdnej súpravy je porušením povinnosti vodiča návesu, pričom toto porušenie povinnosti súd odlišuje od rovnakého porušenia povinnosti vodiča ťahača. Tento záver súd prijal potom, ako odmietol aplikovať metodické usmernenie a zásadu, že škoda sa má vysporiadať podľa miery účasti prevádzky ťahacieho vozidla a prevádzky prípojného vozidla na škode uvedenú v čl. 2, bode 2.3. metodického usmernenia. Uviedol tiež, že závery súdu prvej inštancie nemajú oporu ani v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 10. júna 2021, C-923/19 (vo veci Van Ameyde Espaňa SA proti GES, Seguros y Reaseguros SA), na ktorý súd odkazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku. Žalobca záverom uviedol, že škoda mala pôvod tak v prevádzke ťahača poisteného žalovaným ako aj v prevádzke návesu poisteného žalobcom, a preto spoločná zodpovednosť žalobcu a žalovaného vyplýva aj § 438 - 440 Obč. zák.. Žalobca nahradil poistným plnením celú škodu v celkovej výške 6.096,30 EUR a voči žalovanému si žalobou uplatnil právo na zaplatenie jednej polovice danej sumy, t. j. 3.048,15 EUR. Výrok súdu o náhrade trov konania založený na aplikácii zásady úspechu v spore napadol z dôvodu, že napadol samotný výrok o merite veci. 8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý považoval napadnuté rozhodnutie za správne, v súlade so skutkovým a právnym stavom prejednávanej veci a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 9. Žalobca následne v odvolacej replike zotrval na svojich odvolacích dôvodoch uvedených v odvolaní. Zdôraznil, že strany sporu sú členmi Slovenskej kancelárie poisťovateľov a potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie by znamenalo, že Metodické usmernenie členov SKP č. 1/2005 nemá právnu záväznosť pre jej členov. 10. Žalovaný sa k odvolacej replike žalobcu, ktorá mu bola doručená, nevyjadril. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok / ďalej len C.s.p./ prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 11.6.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutému rozsudku nie je možné vyhovieť. 12. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 15. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 16. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal žalobným nárokom žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia žalovanej istiny ako plnenia, ktoré poskytol z dôvodu poistenia zodpovednosti za škodu poistiteľovi poškodeného v zmysle § 813 Obč. zák. a poškodenému za škodu spôsobenú pri škodovej udalosti zo dňa 3.1.2020. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nebolo sporné, že počas jazdy jazdnej súpravy /pozostávajúcej z ťahača a návesu/ zo strechy návesu odpadol kus ľadu a dopadol na motorové vozidlo poškodeného, čím došlo k poškodeniu tohto vozidla a k vzniku škody. Súd prvej inštancie považoval za sporné, či žalovaný je v spore pasívne vecne legitimovaný. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade u žalovaného absentuje pasívna vecná legitimácia, plne stotožňuje. Žalobca v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva. 17. Podľa § 813 ods. 1 Obč. zák., ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. 18. Podľa § 38 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke , vodič vozidla je pred jazdou povinný odstrániť z vozidla a z nákladu kusy ľadu a snehu, ktoré by sa počas jazdy mohli uvoľniť. 19. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ktorý správne ustálil, že v danom prípade u žalovaného absentuje pasívna vecná legitimácia pri posudzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou návesu ako samostatného vozidla. Súd prvej inštancie správne prijal záver v tom, že aj keď náves tvoril spolu s ťahačom jazdnú súpravu, nestratil postavenie samostatného vozidla, a preto škodu spôsobenú návesom bol povinný nahradiť z poistenia zodpovednosti žalobca ako poisťovateľ návesu a nie aj žalovaný ako poisťovateľ ťahača. Medzi stranami nebolo sporné, že škoda bola spôsobená v dôsledku uvoľnenia kusa ľadu z plachty návesu, poisteného u žalobcu a jeho dopadnutia na motorové vozidlo poškodeného. Z uvedeného zároveň vyplýva, že vodič jazdnej súpravy si pred jazdou nesplnil povinnosť skontrolovať obe vozidlá /ťahač aj náves/ uloženú v zmysle § 38 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z., na základe čoho došlo k uvoľneniu kusa ľadu z vozidla - návesu a k poškodeniu motorového vozidla vo vlastníctve poškodeného. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti nebolo možné prisvedčiť žalobcovi, že škoda mala pôvod tak v prevádzke ťahača poisteného žalovaným ako aj v prevádzke návesu poisteného žalobcom, a teda nebolo možné vysporiadať škodu podľa miery účasti oboch týchto prevádzok na škode podľa § 438, resp. § 440 Obč. zák. /žalobca si uplatnil mieru účasti v rozsahu 50%/. 20. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s posúdením nároku žalobcu súdom prvej inštancie a v podrobnostiach naň odkazuje. V rozsahu odvolacích námietok žalobcu o tom, že súd prvej inštancie mal vychádzať pri rozhodovaní aj z Metodického usmernenia členov Slovenskej kancelárie poisťovateľov č. 1/2005 - Postup pri likvidácii poistných udalostí spôsobených jazdnou súpravou s účinnosťou od 1.12.2005, odvolací súd totožne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v danom spore je nutné zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla posudzovať výlučne podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a predmetné usmernenie ním nie je. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že predmetné metodické usmernenie je záväzné len pre členov SKP z hľadiska zjednotenia postupu jednotlivých poisťovní pri likvidácii určitých poistných udalostí, ale vo vzťahu k tretím subjektom má nezáväzný charakter a podporne môže poskytnúť odpoveď na otázku ako postupovali členovia SKP pri likvidácii určitých poistných udalostí. Odvolací súd zdôrazňuje aj tú skutočnosť, že súd prvej inštancie ustálil, že škoda na motorovom vozidle poškodeného mala výlučne pôvod v prevádzke návesu ako samostatného vozidla a nijako nesúvisela s prevádzkou vozidla ťahača /teda škody spôsobenej prevádzkou jazdnej
súpravy/, a preto neobstojí odvolacia námietka žalobcu o použití článku 2 bod 2.3. predmetného metodického usmernenia, ktorou sa upravuje postup pri likvidácii škody spôsobenej prevádzkou jazdnej súpravy, ktorá mala pôvod v prevádzke ťahacieho vozidla a súčasne v prevádzke prípojného vozidla. 21. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 22. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 23. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, súd mu však nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne nevznikli. 24. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).