Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Cob/1/2024 1122212347 30. 07. 2025 Mgr. Marián Degma ECLI:SK:KSBA:2025:1122212347.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., v spore žalobcu: RM, s.r.o., so sídlom Pražská 8/541, 040 11 Košice, IČO: 36 466 255, proti žalovanému: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, o zaplatenie 12.516,-eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-31Cb/111/2022-159 zo dňa 14.09.2023, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-31Cb/111/2022-159 zo dňa 14.09.2023 p o t v r d z u j e. II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. B1-31Cb/111/2022-159 zo dňa 14.09.2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. 1.1. Súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil spor podľa ustanovení § 451 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Občiansky zákonník), § 361 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Obchodný zákonník“), § 92 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o bankách“), § 124 ods. 1, § 153, § 157 ods. 1, § 179, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). 1.2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti vystavil dňa 28.05.2019 na obchodnú spoločnosť PALKOV s. r. o. faktúru č. 10519RM, na sumu 12.516,- eur, v ktorej omylom uviedol číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX, ktoré patrilo inej obchodnej spoločnosti, a to GEROX, s.r.o. Na predmetný účet patriaci obchodnej spoločnosti GEROX, s.r.o., vedený u žalovaného, uhradila dňa 28.06.2019 (v čase o 14:56 hod.) obchodná spoločnosť PALKOV, s. r. o. sumu 12.516,- eur. Prijaté finančné prostriedky boli žalovaným dňa 28.06.2019, v čase o 14:56 hod., použité v sume 11.789,75 eur na úhradu dlhu obchodnej spoločnosti GEROX, s.r.o., zo zmluvy o investičnom úvere zo dňa 20.06.2016 (s číslom úverového účtu XXXXXXXXXX), ktorý bol žalovaným zosplatnený dňa 22.03.2019, a dňa 28.06.2019 v čase o 22:03 hod. použité v sume 703,37 eur na úhradu dlhu obchodnej spoločnosti GEROX, s.r.o., zo zmluvy o kontokorentnom úvere (s číslom úverového účtu XXXXXXXXXX), ktorý bol žalovaným zosplatnený dňa 31.03.2019. Možnosť započítania pohľadávok žalovaného voči obchodnej spoločnosti GEROX, s.r.o. s peňažnými prostriedkami prijatými na účet obchodnej spoločnosti GEROX, s.r.o. č. ú. XXXXXXXXX/XXXX vyplývala žalovanému z článku IV. bod 7. Zmluvy o investičnom úvere uzatvorenej medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou GEROX, s.r.o., resp. z článku III. bod 5.
Zmluvy o kontokorentnom úvere uzatvorenej medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou GEROX, s.r.o. Žalobca oznámil žalovanému (zamestnancovi žalovaného p. Š.), že došlo k omylu a obchodná spoločnosť PALKOV, s. r. o., zaslala peniaze pre žalobcu na účet obchodnej spoločnosti GEROX, s.r.o., hoci mali ísť na účet žalobcu, č. ú. XXXXXXXXXX vedený u žalovaného, pričom žalobca požiadal o správne preúčtovanie. Žalovaný (zamestnancom p. Š.) oznámil dňa 01.07.2019 konateľovi žalobcu, že finančné prostriedky boli riadne zaúčtované na omeškanie pri investičnom úvere č. XXXXXXXXXX, pričom finančné prostriedky nie je možné preúčtovať v prospech žalobcu. Žalobca dňa 23.04.2020 uskutočnil jednostranný zápočet pohľadávok v sume 13.000,- eur s tým, že predmetom započítania mala byť pohľadávka žalobcu za nevrátenie sumy 12.516,- eur uhradenej obchodnou spoločnosťou PALKOV, s. r. o., voči pohľadávke žalovaného z úverovej zmluvy. Žalovaný listom zo dňa 12.06.2020 oznámil žalobcovi, že jeho jednostranný zápočet pohľadávok neakceptuje, pričom k platbe obchodnej spoločnosti PALKOV, s. r. o., odkázal na zákon o bankách a uviedol, že odosielateľ platobného príkazu v sume 12.516,- eur sa musí obrátiť na svoju domovskú banku a podať žiadosť o vrátenie platby a po podaní žiadosti sa domovská banka obráti na žalovaného za účelom vyzvania klienta o vykonanie spätného prevodu finančných prostriedkov v lehote do 7 dní. Ak klient nevykoná spätný prevod finančných prostriedkov, odosielateľovi platobného príkazu budú poskytnuté príjemcove identifikačné údaje. Žalobca následne žalovanému dňa 21.07.2020 oznámil, že žalovaný peniaze patriace žalobcovi vedome protiprávne použil a že sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. 1.3. Vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku súd prvej inštancie uviedol, že tento posúdil ako nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a nie ako nárok na náhradu škody, keďže súd prvej inštancie podania strán sporu posudzuje podľa obsahu, a nie podľa ich označenia (§ 124 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodujúci je obsah žalobného návrhu, z ktorého vyplýva, že žalovaný sa mal na úkor žalobcu bezdôvodne (neoprávnene) obohatiť tým, že peňažné prostriedky v sume 12.516,- eur, odoslané obchodnou spoločnosťou PALKOV, s. r. o., na účet patriaci obchodnej spoločnosti GEROX, s.r.o. nepreúčtoval na účet žalobcu, ale použil ich na úhradu vlastných pohľadávok voči obchodnej spoločnosti GEROX, s.r.o. 1.4. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný nie je v spore pasívne vecne legitimovaný. V prípade odoslania peňažných prostriedkov na nesprávny účet (napr. v dôsledku uvedenia nesprávneho čísla účtu) nie je banka, ktorá vedie účet, na ktorý boli „nesprávne“ odoslané peňažné prostriedky, pasívne vecne legitimovaná. Žalovaný ako subjekt, ktorý viedol účet č. XXXXXXXXX/XXXX, patriaci obchodnej spoločnosti GEROX, s.r.o., na ktorý poukázala dňa 28.06.2019 obchodná spoločnosť PALKOV, s. r. o., platbu v sume 12.516,- eur, bol povinný podľa požiadavky zadávateľa platby (obchodnej spoločnosti PALKOV, s. r. o.) pripísať peňažné prostriedky (sumu 12.516,- eur) na účet uvedený zadávateľom. K tomuto pripísaniu peňažných prostriedkov došlo dňa 28.06.2019 v čase o 14:56 hod., a týmto okamihom sa suma 12.516,- eur stala pohľadávkou z účtu obchodnej spoločnosti GEROX, s.r.o., voči žalovanému (t. j. obchodná spoločnosť GEROX, s.r.o., mala pohľadávku voči žalovanému na vyplatenie peňažných prostriedkov). Žalovaný nebol podľa súdu prvej inštancie oprávnený a ani povinný skúmať, či zadávateľ platby (obchodná spoločnosť PALKOV, s. r. o.) chcel peňažné prostriedky poukázať v prospech majiteľa účtu č. XXXXXXXXX/XXXX (v prospech obchodnej spoločnosti GEROX, s.r.o.) alebo v prospech iného subjektu (napr. žalobcu), jedinou právnou povinnosťou žalovaného bolo peňažné prostriedky v sume 12.516,- eur v súlade s požiadavkou zadávateľa platby (obchodnej spoločnosti PALKOV, s. r. o.) pripísať na ním označený účet č. XXXXXXXXX/XXXX. Žalovaný sa ako banka podľa súdu prvej inštancie nemohol pripísaním platby zadanej obchodnou spoločnosťou PALKOV, s. r. o., na ním vedený účet v prospech obchodnej spoločnosti GEROX, s.r.o., bezdôvodne obohatiť, čo podľa neho znamená, že žalovaný nie je v predmetnom spore pasívne vecne legitimovaný. 1.5. Súd prvej inštancie mal za to, že je právne irelevantná argumentácia žalobcu, že príjemca platby sa neidentifikuje len číslom účtu (osobitne v situácii, keď samotný žalobca uviedol na ním vystavenej faktúry nesprávne číslo účtu, ktoré patrilo inému subjektu - pozn. súdu prvej inštancie), keďže zo žalovaným predloženého výpisu z účtu č. XXXXXXXXX/XXXX, patriaceho obchodnej spoločnosti GEROX, s.r.o., podľa neho vyplynulo, že obchodná spoločnosť PALKOV, s. r. o., v prevodnom príkaze neuviedla obchodné meno (a ani iný identifikačný údaj) žalobcu, ale jediným identifikátorom príjemcu platby bolo číslo účtu, a práve na toto číslo účtu (č. XXXXXXXXX/XXXX) žalovaný pripísal platbu vo výške 12.516,eur. 1.6. Taktiež bola podľa súdu prvej inštancie nepodstatná argumentácia žalobcu, že žalovaného následne informoval o tom, že pri realizácii platby zo strany obchodnej spoločnosti PALKOV, s. r.o., došlo k chybe. Z pohybov na účte č. XXXXXXXXX/XXXX je zjavné, že tieto boli v deň prijatia platby dňa 28.06.2019 (dokonca v sume 11.789,75 eur v tej istej minúte) použité na započítanie na vyrovnanie pohľadávok žalovaného voči obchodnej spoločnosti GEROX, s.r.o. Táto skutočnosť tak bez ďalšieho podľa súdu
prvej inštancie vylučuje argumentáciu žalobcu o vedomom konaní zamestnancov žalovaného na úkor žalobcu. 1.7. Súd prvej inštancie uviedol, že bezdôvodne sa mohol obohatiť len príjemca platby (t. j. majiteľ účtu č. XXXXXXXXX/XXXX), obchodná spoločnosť GEROX, s.r.o., a aj to nie na úkor žalobcu, ale na úkor odosielateľa platby, obchodnej spoločnosti PALKOV, s. r. o. Na to, aby žalobca neutrpel ujmu na svojich právach, mal sa podľa súdu prvej inštancie domáhať úhrady zmluvného plnenia (sumy 12.516,eur) voči svojmu zmluvnému partnerovi, a to voči obchodnej spoločnosti PALKOV, s. r. o., a obchodná spoločnosť PALKOV, s. r. o., sa mohla (a mala) domáhať vydania bezdôvodného obohatenia voči obchodnej spoločnosti GEROX, s.r.o., ktorá bez právneho dôvodu prijala na svoj účet platbu v sume 12.516,- eur, ktorú obchodná spoločnosť GEROX, s.r.o. dobrovoľne obchodnej spoločnosti PALKOV, s. r. o. nevrátila. 1.8. Ak žalobca spochybňoval postup žalovaného pri započítaní peňažných prostriedkov, poukázaných obchodnou spoločnosťou PALKOV, s. r. o., na účet obchodnej spoločnosti GEROX, s.r.o. na vlastné pohľadávky žalovaného voči obchodnej spoločnosti GEROX, s.r.o., súd prvej inštancie poukázal na to, že banka má v prípade existencie dlhu majiteľa účtu voči banke na takýto postup právo podľa ustanovenia § 361 Obchodného zákonníka a v danom prípade aj podľa článku IV. bod 7. zmluvy o investičnom úvere uzatvorenej medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou GEROX, s.r.o., resp. podľa článku III. bod 5. zmluvy o kontokorentnom úvere uzatvorenej medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou GEROX, s.r.o., čoho si musel byť žalobca vedomý, keďže štatutárny zástupca žalobcu je rovnako aj štatutárnym zástupcom obchodnej spoločnosti GEROX, s.r.o., ktorý v mene obchodnej spoločnosti GEROX, s.r.o., predmetné úverové zmluvy uzatváral. 1.9. Navyše, aj keby v konkrétnom prípade neboli splnené podmienky pre uskutočnenie predmetného zápočtu žalovaným, majetková ujma by postupom banky mohla podľa súdu prvej inštancie vzniknúť maximálne obchodnej spoločnosti GEROX, s.r.o., a nie žalobcovi, a teda ide o okolnosť, ktorá je mimo rámca rozhodovaného sporu. Postup žalovaného nemôže byť podľa súdu prvej inštancie nesprávny len preto, že žalovaný nepostupoval podľa subjektívnych predstáv žalobcu alebo jeho priania. Naopak, že žalovaný by postupoval nesprávne a bez zákonnej opory, ak by požiadavke žalobcu v podobe „preúčtovania“ sumy 12.516,- eur z účtu obchodnej spoločnosti GEROX, s.r.o., na účet žalobcu vyhovel. 1.10. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v prípade realizácie chybnej platby, o akú išlo aj v predmetnom spore zo strany obchodnej spoločnosti PALKOV, s. r. o., prichádzali do úvahy len dve legálne možnosti zákonom upravené v ustanovení § 92 zákona o bankách, a to buď poskytnutie údajov o príjemcovi platby (o obchodnej spoločnosti GEROX, s.r.o.) žalovaným na základe písomnej žiadosti obchodnej spoločnosti PALKOV, s. r. o. (podľa ods. 1), alebo realizácia príkazu na spätný prevod na základe žiadosti príjemcu platbu (obchodnej spoločnosti GEROX, s.r.o. ako klienta banky) pôvodnému odosielateľovi, t. j. obchodnej spoločnosti PALKOV, s. r. o. (podľa ods. 2). „Žiadosť“ žalobcu na „preúčtovanie“ peňažných prostriedkov z účtu obchodnej spoločnosti GEROX, s.r.o., na účet žalobcu nespĺňa predpoklady uvedené v ustanovení § 92 ods. 1 a ani ods. 2 zákona o bankách, a preto jej nemohol žalovaný objektívne vyhovieť, keďže v prípade jej vyhovenia by porušil zákon. V tomto smere je nepodstatné poukazovanie žalobcu na to, že žalovaný viedol účty žalobcu a aj obchodnej spoločnosti GEROX, s.r.o. 1.11. K návrhom žalobcu na výsluch svedkov (zamestnanca žalovaného W. Š. a bližšie nešpecifikovaného vedúceho technického úseku žalovaného), predneseným na pojednávaní uskutočnenom dňa 14.09.2023, súd prvej inštancie uviedol, že predmetným dôkazným návrhom nevyhovel a pri svojom rozhodovaní na ne neprihliadal s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania upravenú v ustanovení § 153 CSP. 1.12. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu preukázateľne žiadne trovy nevznikli (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018 publikované ako judikát v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018]. 2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. l písm. b CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. l písm. d CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. l písm. e CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. l písm. f CSP), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. l písm. g CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. 1 písm. h CSP). 3. Namietal, že v bode 10 napadnutého rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že posudzoval žalobu podľa obsahu, a naproti tomu v bode 10.1 už absentuje posudzovanie tvrdení žalobcu podľa obsahu. Žalobca konštatoval, že žalovaný, banka, mu poskytol zmluvný kontokorentný úver, teda povolené prečerpanie účtu, následkom čoho mal žalobca možnosť ísť na bankovom podnikateľskom účte, vedeného u žalovaného, do sumy mínus 13.000,- eur na tomto účte. Peniaze patrili žalovanému, ktorý tieto v zmysle Zmluvy o povolenom prečerpaní účtu umožnil za zmluvných finančných nárokov žalovaného, používať tieto finančné prostiedky až do výšky 13.000,- eur, pre podnikateľskú činnosť žalobcu podľa jeho potrieb. 4. Súd nesprávne vychádzal zo skutočností tvrdených žalobcom od počiatku, a zle posudzoval žalobu a v nej tvrdené skutočnosti, potvrdené aj na pojednávaní. Poukázal ma to, že žalovaný tým, že nevrátil peniaze žalobcovi sa neobohatil, a teda nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko peniaze patrili žalovanému, boli a sú jeho aktívami. Tým, ale došlo k škode na majetku žalobcu, nakoľko ten bez možnosti používať tieto peniaze, prišiel o možnosť ďalej podnikať za účelom získavania zisku, čo je predmetom podnikateľskej činnosti a ešte musí sumu 13.000,- eur vrátiť, nakoľko to boli požičané peniaze od žalovaného. Žalobca nemohol vykonávať podnikateľskú činnosť, nakoľko de facto došlo za vedomého konania žalovaného, k porušeniu Zmluvy o povolenom prečerpaní účtu, a to len z vedomej vôle žalovaného. Žalobca nemá možnosť splatiť úver u žalovaného, ktorý svojou vedomou činnosťou a konaním, mu to neumožnil. Došlo k predčasnému splateniu úveru z vôle žalovaného s plným jeho vedomím, nakoľko bol na túto skutočnosť vo vzájomnej mailovej komunikácii upozornený dňa 28.06.2019 o 15.40 hod, a ako vyplynulo z tvrdení žalovaného na pojednávaní, k splateniu úveru tretej osoby došlo dňa 28.06.2019 po 22.hodine. Je teda len na banke, že vedela o tejto anomálii, nechala prebehnúť automatický cyklus v počítači a potom v pondelok dňa 01.07.2017, žalobcovi pán Šimek oznámil, že došlo k použitiu týchto peňazí na účte tretej osoby na splatenie úveru tejto tretej osoby. 5. Poukázal na to, že upozornil pána Š., že sú to jeho peniaze, a tomu takto vznikla škoda, nakoľko si žalovaný bude nárokovať vrátenie týchto peňazí od žalobcu. Bola to vedomá činnosť a vďaka tejto príčine, vznikla škoda žalobcovi. Dnes je táto škoda vyčíslená postupníkom už na 18.000 eur, nakoľko žalovaný postúpil túto pohľadávku. Toto je jasný dôkaz žalobcu, že mu vznikla škoda a nejde o žiadne bezdôvodné obohatenie z vlastných peňazí žalovaného, zo strany žalovaného. Konaním žalovaného v mesiacoch jún a júl 2019 bola porušená zmluva o kontokorentnom úvere jednostranne zo strany žalovaného, a týmto konaním tak vznikla nepochybne škoda u žalobcu. 6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, nakoľko súd prvej inštancie posúdil žalobou uplatnený nárok správne, ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca v odvolaní neoznačil žiaden dôkaz, ktorý by súd prvej inštancie podľa jeho tvrdení nevykonal. Žalovaný mal za to, že právo na náhradu škody nevzniklo, nakoľko prvým, resp. základným predpokladom vzniku tohto nároku je porušenie zmluvnej povinnosti, ale žalovaný neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť. Pokiaľ žalobca tvrdil, že zo strany žalovaného došlo k vedomému porušeniu povinnosti zo Zmluvy o povolenom prečerpaní úveru, nijako porušenie povinnosti nekonkretizoval. Skutočnosť, že žalobca nedisponoval dostatkom peňažných prostriedkov na zaplatenie pohľadávky, ktorej veriteľom je v súčasnosti už iná spoločnosť, je pre tento spor podľa žalovaného irelevantné. Žalobca si mal podľa žalovaného plniť svoje záväzky riadne a včas. 7. Žalobca v replike zo dňa 03.12.2023 uviedol, že trvá na podanom odvolaní a že žalovaný sa dopustil porušenia zmluvnej povinnosti tým, že nekonal, keď konať mal, nakoľko splatil z finančnej sumy, ktorá došla na účet tretej osoby, spoločnosti GEROX, úver, s ktorým bola tretia osoba v omeškaní, Došlo k tomu automaticky, tým ako je nastavený softvarový systém pri splácaní úverov. Žalovaný ale podľa žalobcu zabudol priznať, že bol obratom, ešte pred týmto zautomatizovaným splatením úveru tretej osoby, priamo od žalobcu informovaný, že peniaze nepatria tejto tretej osobe, ale žalobcovi. 7.1. Banka ako žalovaný mal uvedenú ako podnikateľskú činnosť, poskytovanie úverov, povolenú Národnou Bankou Slovenska. Mohol teda okamžite po informácii, že peniaze patria žalobcovi a nie tretej
osobe, obratom opäť otvoriť úver tretej osobe, oživiť pôvodný úver a naďalej ho sankcionovať. Žalovaný, ale takto nekonal, čím porušil zmluvnú povinnosť voči žalobcovi, ktorý mu obratom oznámil skutočnosť, že peniaze patria žalobcovi, a sú to zmluvne poskytnuté prostriedky. Týmto nekonaním došlo k právnej skutočnosti, porušeniu zmluvnej povinnosti voči žalobcovi nakoľko medzi žalobcom existoval právne záväzný stav, a to zmluva o úvere. 8. Žalovaný v duplike zo dňa 12.12.2023 navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ žalobca tvrdil, že došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti z Úverovej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu, mal túto konkretizovať a výslovne označiť k porušeniu akej povinnosti uvedenej v Úverovej zmluve došlo. Označenie žalobcu, že banka nekonala, keď konať mala, považoval žalovaný za nelogické a nekonkrétne tvrdenie. Banka ako žalovaný subjekt postupovala s odbornou starostlivosťou, v zmysle právnych predpisov a uzatvorených Úverových zmlúv. Poukázal na to, že žalobca sa obrátil na žalovaného s informáciou, resp. tvrdením o nesprávnej platbe v čase, keď už boli finančné prostriedky v objeme 11.789,75 eur zinkasované na delikvenciu investičného úveru. Žalovaný zotrval na svojom názore, že žaloba bola posúdená súdom prvej inštancie správne ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ak by aj mala byť posudzovaná ako žaloba o náhradu škody, je žalovaný presvedčený o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a právo na náhradu škody v tomto prípade nevzniklo. Čo sa týka tvrdení žalobcu v jeho poslednom vyjadrení zo dňa 03.12.2023, odkázal žalovaný na ustanovenie § 366 CSP, týkajúce sa novôt v odvolacom konaní. V ostatnej časti zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. 9. Žalobca v ďalšom vyjadrení zo dňa 08.02.2024 zotrval na argumentácii uvedenej v odvolaní. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné doplniť, ani znovu zopakovať a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Po preskúmaní obsahu spisu v rozsahu podaného odvolania odvolací súd konštatuje, že nezistil pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok bol vydaný na podklade správneho postupu, správne zisteného skutkového stavu veci a na základe správneho právneho posúdenia zhromaždených dôkazov. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. 13. Žalobca sa voči žalovanému domáhal náhrady škody 12.516,- eur s príslušenstvom a ušlého zisku od r. 2019, najmenej 10% z obratu v roku 2018 a po doplnení žaloby o žalobný petit (č.l. 26)) náhrady škody vo výške 12.516,- eur s 20% úrokom z omeškania p.a. odo dňa 01.07.2019, na tom skutkovom základe, že spoločnosti PALKOV, s.r.o, vystavil faktúru na sumu 12 516 € so zadaním omylom iného účtu patriaceho spoločnosti GEROX, s.r.o., v ktorej je ten istý konateľ ako v spoločnosti RM s.r.o. (žalobcu) 14. K odvolacej námietke žalobcu, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci § 365 ods. 1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom zo správnych skutkových zistení vyvodil súd prvej inštancie správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 15. Podlˇa § 451 ods. 1 Obcˇianskeho za´konni´ka, kto sa na u´kor ine´ho obohati´, musi´ obohatenie vydatˇ.
16. Podlˇa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonník, bezdo^vodny´m obohateni´m je majetkovy´ prospech zi´skany´ plneni´m bez pra´vneho do^vodu, plneni´m z neplatne´ho pra´vneho u´konu alebo plneni´m z pra´vneho do^vodu, ktory´ odpadol, ako aj majetkovy´ prospech zi´skany´ z nepoctivy´ch zdrojov. 17. Bezdo^vodne´ obohatenie je v ustanoveni´ § 451 Obcˇianskeho za´konni´ka konsˇtruovane´ ako predmet plnenia, ktory´ sa ma´ vydatˇ. V odseku 1 je pritom vyjadrena´ vsˇeobecna´ za´sada, zˇe ten, kto sa na u´kor ine´ho bezdo^vodne obohati´, musi´ toto obohatenie vydatˇ. V odseku 2 tohto ustanovenia je vymedzeny´ pojem bezdo^vodne´ho obohatenia. 18. Podstatou bezdo^vodne´ho obohatenia je za´konom stanovena´ povinnostˇ toho, kto sa na u´kor ine´ho bezdo^vodne obohati´, toto obohatenie vydatˇ tomu, na koho u´kor bol predmet bezdo^vodne ´ho obohatenia zi´skany´. Pra´vny vztˇah bezdo^vodne´ho obohatenia je samostatny´m vztˇahom, ktory´ vznikne v do^sledku porusˇenia ine´ho pra´vneho vztˇahu alebo na za´klade urcˇitej pra´vnej skutocˇnosti (podlˇa za´konom definovane´ho pojmu bezdo^vodne´ho obohatenia). Za´va¨zkovy´ pra´vny vztˇah z bezdo^vodne´ho obohatenia vznikne vsˇak len za splnenia urcˇity´ch (za´konny´ch) predpokladov, ktory´mi su´ zi´skanie bezdo^vodne´ho obohatenia na strane urcˇitej osoby (obohatene´ho), protipra ´vnostˇ zi´skania bezdo^vodne´ho obohatenia, majetkova´ ujma, ktora´ postihuje inu´ urcˇitu´ osobu (postihnute´ho) a pri´cˇinna´ su´vislostˇ medzi protipra´vnym zi´skani´m bezdo^vodne´ho obohatenia urcˇitou osobou a majetkovou ujmou inej urcˇitej osoby. Napokon, zˇe nejde o pri´pad, kedy Obcˇiansky za´konni´k napriek majetkove´mu prospech bezdo^vodne´ho obohatenie vy´slovne vylucˇuje. Splnenie ty´chto predpokladov musi´ preuka´zatˇ ten, kto tvrdi´, zˇe na jeho u´kor bolo bezdo^vodne´ obohatenie zi´skane´. 19. Medzi stranami nebol sporny´ zisteny´ skutkovy´ stav, sporny´m bolo pra´vne posu´denie, cˇi zˇalovane´mu zrealizovani´m predmetne´ho pri´kazu na u´hradu vzniklo bezdo^vodne´ obohatenie, resp. či ako následne žalobca tvrdí, mu žalovaný spôsobil škodu. 20. Odvolací súd poukuje na to, že žalovaný predložil v konaní Oznámenie o zosplatnení úveru, a to výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 22.03.2019, preukazujúce existenciu omeškania na investičnom úvere a následné oprávnenie žalovaného zinkasovať finančné prostriedky z bežného účtu žalobcu na úhradu delikvencie na investičnom úvere aktuálnej ku dňu 28.06.2019 a Oznámenie o zosplatnení úveru, výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 31.03.2019, preukazujúce existenciu omeškania na kontokorentnom úvere a následné oprávnenie žalovaného zinkasovať finančné prostriedky z bežného účtu žalobcu na úhradu delikvencie na kontokorentnom úvere aktuálnej ku dňu 28.06.2019. 21. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaný, banka, v danom pri´pade realizoval platbu podlˇa pozˇiadaviek zada´vatelˇa platby - pri´kazcu (spol. PALKOV s.r..)a zˇiadnym spo^sobom nepochybil pri prevode financˇny´ch prostriedkov, ani nebol pri´jemcom nespra´vne zadanej platby. Banka v danom pri´pade splnila svoju zákonnú povinnostˇ pripi´sani´m prostriedkov na u´cˇet klienta, ktore´mu bola platba urcˇena´, príkazcom uvedením čisla účtu. To, zˇe pri´kazca platby pouka´zal platbu nespra´vnemu subjektu bez pra´vneho do^vodu, je chybou zada´vatelˇa platby, ktory´ po takomto zistení si mal uplatnitˇ svoju pohlˇada´vku vocˇi pri´jemcovi platby (spol. GEROX, s.r.o.), ktory´m v tomto pri´pade nie je zˇalovany´. Banka je v tejto su´vislosti tretˇou osobou, s ktorou pri´kazca platby nie je v pra´vnom vztˇahu a banka nemala povinnostˇ sku´matˇ po^vod a do^vod predmetnej platby. O prípade bezdôvodného obohatenia možno hovoriť iba na strane spoločnosti GEROX, s.r.o., ktorý tak na základe mylne prijatej platby mohol znížiť svoju výšku kontokorentného úveru voči žalovanému. V zmluvnom vzťahu je žalobca a spoločnosť PALKOV, s.r.o., a zároveň spoločnosť PALKOV, s.r.o., a GEROX, s.r.o., je v právnom vzťahu titulom neoprávnenej platby spoločnosť PALKOV, s.r.o. v prospech spoločnosti GEROX, s.r.o. 22. Samotný prevod peňažných prostriedkov prijatých na účet spoločnosti GEROX, s. r.o. v prospech omeškaných úverov, ktoré jej žalovaný poskytol, bolo oprávnením žalovaného v súlade s úverovými zmluvami, t.j. bolo to výkonom jeho práva a žalovaný tak neporušil žiadnu povinnosť, o porušení povinnosti ktorej tvrdí žalobca, naopak uplatnil svoj nárok z uzatvorenej zmluvy. 22.1. Platba 12.516,- eur bola pripísaná na účet spoločnosti GEROX, s r.o,. a uvedená suma bola v súlade s úverovými zmluvami automatom preúčtovaná v časti 11.789,75 eur na omeškanie investičného úveru spoločnosti GEROX, s r.o., v zmysle čl. II ods. 4, čl. IV ods. 7 Zmluvy o investičnom úvere a
následne vo zvyšnej časti 703,37 eur bola automatom preúčtovaná v nočnom spracovaní na omeškanie kontokorentného úveru spoločnosti GEROX, s r.o., v zmysle čl. III ods. 5 Zmluvy o kontokorentnom úvere. 23. Čo sa týka tvrdení žalobcu vo vyjadrení zo dňa 03.12.2023, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 366 CSP, týkajúce sa novôt v odvolacom konaní, na ktoré neprihliadal. 24. Pokiaľ žalobca poukazoval na náhradu škody, predpokladmi zodpovednosti za škodu, je predpokladom porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným a ak vzniknutú situáciu považuje žalobca za porušenie povinnosti žalovaného pri samotnom prevode peňažných prostriedkov prijatých na účet spoločnosti GEROX, s. r.o., v prospech omeškaných úverov, ktoré jej žalovaný poskytol, nešlo tu o žiadne porušenie povinonsti žalovaného, nakoľko išlo o jeho oprávnenie v súlade s úverovými zmluvami, t.j. bolo to výkonom jeho práva. 25. Podľa § 92 ods. 1 zákona o bankách, banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné aj bez súhlasu klienta poskytnúť údaje na identifikáciu tohto klienta, údaje o čísle jeho účtu a údaje o platobnej operácii na základe písomnej žiadosti osobe, ktorá odovzdá banke alebo pobočke zahraničnej banky písomné vyhlásenie, že a) v dôsledku chyby pri vykonávaní platobnej operácie alebo zúčtovania utrpela majetkovú ujmu, ktorá spočíva v prevode a pripísaní jej patriacich alebo ňou spravovaných peňažných prostriedkov na účet klienta a b) na vymáhanie takto vzniknutého bezdôvodného obohatenia sú nevyhnutné údaje na identifikáciu tohto klienta a údaje o jeho účte, na ktorý boli pripísané peňažné prostriedky v dôsledku chyby podľa písmena a). 26. Podľa § 92 ods. 2 zákona o bankách, banka a pobočka zahraničnej banky údaje podľa odseku 1 nevydajú, ak na ich písomné upozornenie o predloženej žiadosti tento klient vydá banke alebo pobočke zahraničnej banky príkaz na spätný prevod pripísaných peňažných prostriedkov, a to do siedmich kalendárnych dní po dni doručenia písomnej žiadosti o poskytnutie identifikačných údajov o klientovi banke alebo pobočke zahraničnej banky. 27. V prípade realizácie chybnej platby, o akú išlo aj v predmetnom spore zo strany obchodnej spoločnosti PALKOV, s. r. o., prichádzali do úvahy len dve legálne možnosti zákonom upravené v ustanovení § 92 zákona o bankách, a to buď poskytnutie údajov o príjemcovi platby (o obchodnej spoločnosti GEROX, s.r.o.) žalovaným na základe písomnej žiadosti obchodnej spoločnosti PALKOV, s. r. o. (podľa ods. 1), alebo realizácia príkazu na spätný prevod na základe žiadosti príjemcu platbu (obchodnej spoločnosti GEROX, s.r.o. ako klienta banky) pôvodnému odosielateľovi, t. j. obchodnej spoločnosti PALKOV, s. r. o. (podľa ods. 2). 27.1. Žiadosť žalobcu na preúčtovanie peňažných prostriedkov z účtu obchodnej spoločnosti GEROX, s.r.o. na účet žalobcu nespĺňalo predpoklady uvedené v ustanovení § 92 ods. 1 a ani ods. 2 zákona o bankách, a preto jej nemohol žalovaný objektívne vyhovieť, nakoľko práve v prípade jej vyhovenia, by porušil predmetný zákon. 28. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom porušenia povinnosti žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva. Súd prvej inštancie správne postupoval pri vykonávaní dokazovania.
29. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Napadnutému rozsudku vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku nemožno vytknúť, že by súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 192 a § 193 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody. 31. O trova´ch odvolacieho konania odvolaci´ su´d rozhodol podlˇa § 396 ods. 1 v spojeni´ s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní u´spesˇne´mu zˇalovanému nepriznal na´rok na na´hradu trov odvolacieho konania, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, preto mu nárok na náhradu trov konania nepriznal (rozhodnutie č. R 72/2018 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 8/2018). 32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).