Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2To/27/2025 1123011297 04. 09. 2025 JUDr. Danica Veselovská ECLI:SK:KSBA:2025:1123011297.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov senátu JUDr. Márie Šimkovej a JUDr. Denisy Mészárosovej, v trestnej veci obžalovaného G. Z. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp.zn. 57T/7/2023 zo dňa 13.02.2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.09.2025 jednomyseľne takto rozhodol: Podľa § 321 ods. 1, písm. d) Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok z r u š u j e. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný G. Z., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B. 5, B., oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava sp.zn. 3 Kv 22/22/1100 zo dňa 29.06.2023 pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že - dňa 18.03.2022 ako inštruktor streleckej prípravy vo výzbrojnom sklade v priestoroch Prezídia Policajného zboru na Račianskej ulici 45 v Bratislave podľa knihy výdaja a prevzatia zbraní a nábojov osobne prevzal 3.300 ks špeciálneho streliva zn. FIOCCHI Special line kaliber 9 mm LUGER EMB 93 grs za účelom streleckej prípravy príslušníkov Policajného zboru, služobne zaradených na úrade špeciálnych služieb a operácií Prezídia Policajného zboru, z ktorého počtu 100 ks špeciálneho streliva npor. G. Z. v presnejšie nezistenej dobe v priestoroch Prezídia Policajného zboru za účelom výcviku odovzdal mjr. D.. X. U., pričom zvyšnú časť špeciálneho streliva v počte 3.200 ks npor. G. Z. na streleckej príprave v dňoch 01.04.2022, 08.04.2022, 22.04.2022, 06.05.2022 a 13.05.2022 nepoužil, špeciálne strelivo služobnému úradu späť nevrátil a toto si ponechal, čím poškodenému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava podľa vyčíslenia škody poškodeným spôsobil škodu v celkovej výške 1.196,80 Eur, z ktorých z celkového počtu sa následne vrátilo 2.244 ks streliva, pričom reálna škoda predstavuje 394,94 Eur, pretože skutok nie je trestným činom. Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodený Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO 00 151 866, Pribinova 2, Bratislava, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces. odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného G. Z. vinným zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona na takom skutkovom základe, aký je citovaný vyššie s modifikáciou výšky škody, za čo mu podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona súd uložil obžalovanému, aby v skúšobnej dobe nahradil škodu vo výške 394,94€, k náhrade ktorej ho podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal v prospech Ministerstva vnútra SR. Naviac, podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona súd prvého stupňa obžalovanému uložil aj peňažný trest vo výmere 500€ a pre prípad úmyselného zmarenia jeho výkonu podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 24.03.2025. Obhajoba uvádza, že obžalovaný npor. G. Z. nastúpil do Policajného zboru SR v roku 1994. Na Oddelenie operatívnej ochrany, odboru operatívnej ochrany a legalizácie Úradu špeciálnych služieb a operácií PPZ bol zaradený od roku 2000, to znamená, že viac ako 28 rokov pôsobil v Policajnom zbore SR a 22 rokov na pozícii, z ktorej bol prepustený zo služobného pomeru. Nad rámec tejto pracovnej činnosti po absolvovaní inštruktorských skúšok viedol výcvik telesnej a streleckej prípravy ako inštruktor služobnej prípravy od roku 2005. Oddelenie, kde pracoval dlhé roky, si vždy plnilo úlohy a neboli žiadne sťažnosti na ich prácu. Nebola žiadna fluktuácia na oddelení, noví pracovníci prichádzali na odporúčanie kolegov, potom nasledovalo výberové konanie, následné zaúčanie. Takýmto režimom to fungovalo minimálne 22 rokov. Zrazu začiatkom roka 2022 prišiel nový príslušník F.. M. A.. V podstate nik nevedel, skadiaľ prišiel, kde dovtedy pracoval, ani ho nik z oddelenia nepoznal. Následne bol odvolaný riaditeľ odboru, ďalej zástupca odboru, ktorí boli postavení mimo službu a následne boli odvolaní najskúsenejší aj služobne najstarší traja operatívci V., O., U., ktorí boli aj v tomto trestnom konaní vypočutí ako svedkovia. Obžalovaný dostal dňa 28.10.2022 počas práceneschopnosti, na parkovisku v Bratislave výpoveď, keď mu ju osobne doručil vtedajší riaditeľ ÚŠSO F. Q. a jeden ďalší príslušník PZ. M. A. začiatkom roku 2023, v čase parlamentných volieb, ukončil činnosť v Policajnom zbore SR. Tak, ako viedol rutinne strelecký výcvik obžalovaný Z., tak ho viedli v minulosti všetci inštruktori streľby, vedú ho tak aj v súčasnosti, a nie je dôvod, aby takýmto spôsobom sa neviedol strelecký výcvik v budúcnosti. To isté platí aj pre manipuláciu so zbraňami, prevzatie streliva zo skladu, môžeme povedať, že rovnakým spôsobom alebo podobne postupujú ostatné zložky PZ. Q. inštruktori si pred streľbami preberajú strelivo, ktoré následne podľa potreby odovzdávajú jednotlivým príslušníkom (strelcom) najmä na strelnici. Obžalovaný Z. na priamy ústny pokyn nadriadeného p. X. riadne prevzal 3300 ks streliva Fiocchi, je o tom záznam v knihe vo výzbrojnom sklade. Takým istým pokynom sa prevzalo strelivo - náboje aj nespočetne krát v minulosti. Poslúchnuť priameho nadriadeného bolo povinnosťou obžalovaného Z.. V danom čase boli dvaja inštruktori streleckého výcviku, a to obžalovaný a M. A.. A. sa stal funkcionárom, vedúcim oddelenia operatívnej ochrany a súčasne riaditeľom odboru operatívnej ochrany a legalizácie Úradu špeciálnych služieb a Prezídia PZ, a stal sa priamym nadriadeným obžalovaného. Na streleckom výcviku bol M. A. len 2 krát, aj to prišiel počas výcviku, pobudol krátky čas a odišiel. Ani raz nebol dokonca. Jeho tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Ako funkcionár PZ bol M. A. zavalený administratívou, v ktorej sa strácal, a získaval vedomosti o činnosti oddelenia. Nie je pravda, tak ako uvádza A., že tam býval do konca výcviku a obžalovaný tam nezostal dlhšie. Pred každým streleckým výcvikom dostal obžalovaný pokyn od nadriadeného M. A., aby strelecký výcvik vykonal, a po každom streleckom výcviku obžalovaný osobne informoval priameho nadriadeného, ako výcvik prebehol. M. A. nikdy nevykonal ako inštruktor strelecký výcvik na predmetnom útvare. M. A. sám vo svojej výpovedi udáva, že „niekedy vo februári alebo začiatkom marca 2022 došlo k prezbrojeniu úradu, pričom pôvodný palebný priemer špeciálneho streliva bol vrátený do zbrojného skladu úradu.“ Toto strelivo (staré) sa mohlo znehodnotiť, odpísať, znefunkčniť, čo stojí ďalšie finančné náklady alebo rozumným spôsobom spotrebovať na možné využitie na doplnenie streleckých zručností príslušníkov oddelenia na strelnici a nie v „ostrej akcii“. Takýmto spôsobom alebo podobným sa konalo aj v minulosti. V rokoch 2014/2015 sa tiež menil palebný priemer, a staré strelivo sa vystrieľalo počas výcvikov na strelnici, a to samozrejme so súhlasom zo sekcie ekonomiky, oddelenia špeciálnych komodít MV SR pána A. O manipulácii so starým strelivom obžalovaný nerozhodoval, len plnil príkaz
nadriadeného. Ak by bol prítomný p. X., tak by predmetné strelivo prebral určite p. X. osobne. Keďže bol neprítomný, poveril obžalovaného, aby ho prevzal, čo sa aj uskutočnilo. Obhajoba namieta konštatovanie súdu prvého stupňa, že na vydanie tohto streliva obžalovanému neexistuje do dnešnej doby žiadny zákonný dôvod. V rámci kontroly neboli do dnešnej doby nájdené žiadne podklady, na základe ktorých by bolo možné s týmto špeciálnym strelivom manipulovať, vydať ho zo zbrojného skladu a využiť k výcviku. Riaditeľ úradu však nemal žiadnu vedomosť o tom, že by strelivo pochádzajúce zo skladu malo byť využité k výcviku.“ Obhajoba opakuje, že v rokoch 2014/2015, keď sa menil palebný priemer zn. ACTION SINTOX forensis 6,1g U./Bullet, sa tiež podobným spôsobom postupovalo a „staré“ strelivo sa vystrieľalo počas streleckých výcvikov na strelnici. Vtedy to bolo v poriadku a nikomu to nevadilo. Svedkyňa npor. F.. P. uviedla: „Starý palebný priemer stiahla od pracovníkov a vydala nový v rámci výcviku. X. A. jej ústne potvrdil, že starý palebný priemer môžu spotrebovať v rámci výcviku. Asi od 21.03.2022 mali ísť operatívci na E., kde sa mali tieto náboje spotrebovať. Vtedajší vedúci X. ich mal prevziať, avšak nemal čas a povedal jej, že ich má odovzdať obžalovanému G. Z., aby boli spotrebované.“ Každý náboj sa páskovaním do zásobníka opotrebuje, a po určitom čase sa stáva rizikovým a nemôže sa považovať za plnohodnotný. Môžeme ho považovať za „expirovaný“, to znamená za taký, ktorý nie je plnohodnotný a nesmie použiť v ostrej akcii. Úrad inšpekčnej služby udáva: npor. F. Z. nafasoval zo zbrojného skladu 3300 ks streliva zn. FIOCCHI, čo aj potvrdil svojím podpisom v Knihe výdaja a prevzatia zbraní a nábojov zaevidovanej pod KVPZN 33/2019, riadok 204, 10.07.2022 odovzdal 2144 ks nábojov, 14.09.2022 mjr. U. odovzdal 100 ks, 18.10.2022 úradný záznam, kde odovzdáva 500 ks nábojov. Zbytok v počte 556 použil obžalovaný ako aj iní príslušníci PZ (strelci) na strelnici. Obžalovaný sa riadne bránil a snažil sa vysvetliť situáciu a predmetnú sumu nezaplatil z dôvodu, lebo sa cítil nevinným, nakoľko si plnil len svoje povinnosti. Obhajoba podotýka, že strelecké výcviky sa konali v dňoch 01.04.2022, 08.04.2022, 29.04.2022, 06.05.2022 a 13.5.2022. Ďalej je potrebné uviesť, že strelecké výcviky na strelnici sa konali pravidelne pod vedením obžalovaného až do októbra 2022, M. A. bol o ich priebehu vždy riadne informovaný. Jednoznačne z celého trestného konania vyplýva, že obžalovaný naložil s vecou (strelivom) tak, že plnil pokyn nadriadeného p. X., to znamená, že palebný priemer môže spotrebovať v rámci výcviku. „Chýbajúce náboje“ obžalovaný nikdy nikomu neponúkal, nikdy nepoužil na svoju potrebu, nikdy ich nevyniesol svojvoľne mimo služobné miestnosti resp. strelnicu, na ktorej sa konal strelecký výcvik. To znamená, že sa neobohatil. Nemal na to dôvod. Obžalovaný je legálny držiteľ strelných krátkych zbraní, avšak tento palebný priemer nie je možné použiť v jeho zbraniach. V tomto prípade absolútne chýba úmysel. Obžalovaný použil strelivo len na účel, na ktorý mu bola predmetná vec (strelivo) zverená, to znamená na strelecký výcvik. Podľa výzvy Sekcie legislatívy a právnych služieb na zaplatenie vznikla škoda spreneverou 1056 ks nábojov vo výške 394,94 € a náhrada škody spôsobená spreneverou má byť uhradená do 30 dní. V obžalobe Krajskej prokuratúry Bratislava sa mimo iného uvádza, že obžalovaný podľa odborného vyjadrenia spôsobil škodu v celkovej výške 2.112€. V trestnom rozkaze Mestského súdu Bratislava 1 sp. zn. 57T/7/2023 zo dňa 19.07.2023 sa obžalovanému ukladá povinnosť v skúšobnej dobe nahradiť škodu 696,96 €, čo v súčasnosti nie je podľa Trestného zákona škoda malá. V napadnutom rozsudku bola vyčíslená škoda v celkovej výške 1.196,80€, z ktorých z celkového počtu sa následne vrátilo 2244 ks streliva, pričom reálna škoda predstavuje 394,94 €. Ku škode obhajoba uvádza, že obžalovaný mal pokyn svojho nadriadeného vystrieľať predmetné strelivo na strelnici, čo aj postupne uskutočňoval, keby išli na výcvikové pracovisko Lešť, ako bolo plánované, tak by bolo zrejme strelivo upotrebované na Lešti. Žiadna škoda Ministerstvu vnútra SR nevznikla, lebo strelivo sa riadne použilo na strelnici počas výcvikov, alebo sa vrátilo MV SR. Strelivo, ktoré sa nepoužilo na strelnici počas streleckého výcviku, bolo riadne uložené v objekte a na mieste na to určenom v kancelárii obžalovaného. Prázdne nábojnice po vystrieľaných nábojoch boli tiež umiestnené v škatuliach v kancelárii obžalovaného. Strelivo bolo už administratívne odpísané, to znamená, že nemalo žiadnu finančnú hodnotu a nemohlo sa použiť na svoj pôvodný účel, to je na ostrú streľbu v akcii. V žiadnom prípade škoda nie je vyššia ako 700 €. Záverom obhajoba uvádza, že obžalovaný sa žiadneho skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe, nedopustil, žiadnu škodu nespôsobil, a ani sa na úkor MV SR neobohatil. Plnil si len svoje zákonné povinnosti vyplývajúce zo svojej funkcie inštruktora streľby ako aj plnil rozkazy, pokyny a zvyklosti na svojom oddelení. Riadne prevzal na pokyn svojho nadriadeného strelivo, ktoré mal využiť pri streleckom
výcviku, keby boli išli na výcvik na Lešť, tak by sa strelivo zrejme minulo už tam, avšak keďže sa Lešť nekonala, strelivo používal v rámci výcviku na strelnici v Stupave až do úplného spotrebovania. Obžalovaný nemal termín, do ktorého má predmetné strelivo spotrebovať, a najmä obdobným spôsobom sa postupovalo aj v minulosti, napr. 2014/2015. Na základe uvedeného obhajoba navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, a aby vec postúpil, prípadne aby ju vrátil súdu prvého stupňa. Prokurátor nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré mu bolo v súlade s § 314 Trestného poriadku doručené. Toto právo využil poškodený podaním zo dňa 07.04.2025, v ktorom uviedol, že poškodený považuje napadnutý rozsudok za vecne správny a zákonný. Nakoľko je výrok o náhrade škody naviazaný na výrok o vine obžalovaného, poškodený sa v plnej miere stotožňuje s výrokom o vine obžalovaného, a následným výrokom o náhrade škody poškodenému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky v sume 394,94 €, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že poškodený sa vzdal práva na odvolanie na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 13.02.2025, nakoľko mu bolo vyhovené a súd zaviazal obžalovaného na náhradu preukázateľne vzniknutej škody. K ostatným výrokom o treste neprináleží poškodenému sa vyjadrovať a ani ich hodnotiť. K námietke o rozdielnosti výšky škody, ktoré uvádza obžalovaný vo svojom odôvodnení odvolania, poškodený v stručnosti uvádza, že toto bolo vysvetlené splnomocneným zástupcom poškodeného mjr. P.. X. E., čo súd reflektoval aj v odôvodnení odsudzujúceho rozsudku. Poškodený navrhol, aby odvolací súd odvolanie zamietol. Odvolací súd po predložení veci nezistil také chyby konania predchádzajúce napadnutému rozsudku, ktoré by boli dôvodom na zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí, a preto nariadil vo veci verejné zasadnutie. Na verejnom zasadnutí obhajca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec postúpil, alebo aby oslobodil obžalovaného spod obžaloby. Zástupca krajskej prokuratúry navrhol, aby súd odvolanie zamietol. Poverený zástupca poškodeného sa pripojil ku konečnému návrhu prokurátora. Obžalovaný sa pridržiaval svojej výpovede pred prvostupňovým súdom, cíti sa nevinný. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania podaného včas oprávnenou osobou, a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. Súd prvého stupňa totiž z vykonaných dôkazov vyvodil také skutkové závery, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, jeho úvahy vedúce k týmto záverom sú vnútorne protirečivé, keď v jednej vete súd uvádza, že bolo preukázané, že obžalovaný prevzal náboje za účelom streleckého výcviku, a hneď v ďalšej vete súd konštatuje, že preberenie streliva v danom počte za účelom výcviku bolo neobvyklé. Podľa súdu prvého stupňa to, že obžalovaný neprevzal strelivo za účelom výcviku preukazujú výpovede policajtov, ktorí s týmito nábojmi nestrieľali. Tým v podstate hodnotiace závery súdu prvého stupňa končia, pričom súd vôbec nerozoberal v odôvodnení napadnutého rozsudku, prečo ním prijaté skutkové závery napĺňajú všeobecné a osobitné znaky trestného činu. Nie je zrejmé, v čom súd prvého stupňa vzhliadol protiprávnosť konania obžalovaného a už vôbec nie jeho trestnosť. Vzhľadom na to, že dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu a bolo z neho jednoznačne zrejmé, že skutok nie je trestným činom, odvolací súd nepristúpil k vráteniu veci súdom prvého stupňa, keďže takýmto procesným postupom by došlo k predlžovaniu protiprávneho stavu v zmysle pokračovania v trestnom stíhaní obžalovaného.
Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší, aj ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona <https://www.slov-lex.sk/pravnepredpisy/SK/ZZ/2005/300/>. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, alinea prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 8 Trestného zákona trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 130 ods. 4 Trestného zákona prisvojením veci sa na účely tohto zákona rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli na hlavnom pojednávaní vykonané všetky dostupné dôkazy potrebné na objasnenie skutkového stavu veci v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku a dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom. Rozsah dokazovania vykonaného na podklade návrhov procesných strán považuje odvolací súd za dostatočný a umožňujúci spravodlivé rozhodnutie. Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti: Dňa 06.07.2023 podal prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava na príslušný súd obžalobu na npor. G. Z. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti tohto rozhodnutia. Na hlavnom pojednávaní konanom 23.11.2023 obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul obžalovaného, svedkov X.. P. O., D.. X. U., J. V., P. A., mjr. P.. X. E., podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal svedecké výpovede F.. M. A., X.. A. Z., F.. B. B., F.. D. P., F.. F. L., F.. P. C., P.. O. V., F.. L. B. a podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy. Súd prvého stupňa odmietol vykonať dôkaz navrhovaný obhajobou, a to výsluch svedka X., z dôvodu oneskoreného vznesenia návrhu. Tento procesný postup súdu prvého stupňa odvolací súd vzhľadom na zistený skutkový stav vyplývajúci z ostatných vykonaných dôkazov považuje za súladný s § 240 ods. 3 a § 272ods. 3 Trestného poriadku. Obhajoba obžalovaného spočívala v tom, inkriminované strelivo prevzal na pokyn priameho nadriadeného za účelom jeho používania na streleckom výcviku, ktorý sa konal v piatky v Stupave, prípadne na týždňovom výcvikovom podujatí na Lešti, ktoré sa konalo 2 krát do roka, avšak aktuálne podujatie, kde sa mali náboje použiť, bolo pre pracovnú zaneprázdnenosť zrušené. Keďže sa výcvik nekonal, náboje sa používali na strelnici v Stupave, a to nad rámec pridelených 100 ks nábojov na osobu. Jednalo sa o muníciu po záručnej dobe, resp. náboje, ktoré nebolo možné použiť v ostrej akcii, policajný zbor už riadne používal iné náboje, naviac, tieto náboje boli opakovane páskované a vypáskované, čo ich znehodnocuje. Odvolací súd z vykonaných dôkazov zistil, že nebolo sporné, že obžalovaný dňa 18.03.2022 prevzal inkriminované náboje v pozícii inštruktora streľby za účelom ich použitia na výcviku príslušníkov PZ. Samotné prevzatie týchto nábojov nie je ani obžalobou hodnotené ako protiprávne, čo je zrejmé z právnej kvalifikácie obžaloby ako trestného činu sprenevery podľa § 213 Trestného zákona, ktorého skutková podstata predpokladá legálne prevzatie veci nazvané zverenie. K okolnostiam prevzatia streliva zn.
Fiocchi obžalovaným obžalovaný uvádzal pokyn priameho nadriadeného ohľadom použitia streliva na výcviku, čo potvrdzuje aj referentka logistiky zbrojného skladu F.. D. P., ktorá obžalovanému strelivo vydala. Tým odvolací súd považuje za ustálený účel zverenia inkriminovaného streliva. Z dokazovania vyplynulo, že obžalovaný z 3.300 ks prevzatého streliva 100 ks odovzdal za účelom výcviku D.. X. U., teda v jeho dispozícii ostalo 3.200 ks, s ktorými mal podľa obžaloby naložiť protiprávne. Konkrétne obžaloba vzhliadla protiprávnosť v tom, že tento rozsah streliva nevrátil a ponechal si ho, čím mal spôsobiť škodu. Traja policajti, ktorí sa zúčastňovali streleckého výcviku, potvrdili skutočnosť uvádzanú obžalovaným, že strelci zúčastňujúci sa výcviku po vystrieľaní 100 ks prideleného bežného streliva mali možnosť ďalej sa zdokonaľovať používaním inkriminovaného streliva, ktoré na strelnici obdržali od inštruktora. Jednalo sa o svedkov X.. P. O., D.. X. U. a J. V., pričom túto skutočnosť nepriamo potvrdil aj svedok F.. B. B., ktorý osobne inkriminovanými nábojmi na výcviku nestrieľal, ale zaregistroval, že inštruktor po skončení streľby s prideleným strelivom na strelnici ostal za účelom ďalších aktivít. Svedkovia, na výpovediach ktorých stavala obžaloba, P.. O. V. a X.. A. Z., sa podľa ich výpovedí zúčastnili jedného zo streleckých výcvikov datovaných v obžalobe, a F.. L. B. nekonkretizoval, koľkých cvičení sa v uvedených dátumoch zúčastnil. Zhodne uvádzali, že neostali po vystrieľaní bežného streliva na strelnici a nepoužívali inkriminované strelivo. Uvedené nevyvracia výpovede potvrdzujúce obhajobu, keďže to, že jeden svedok so strelivom nestrieľal, logicky neznamená, že s ním nestrieľal iný svedok. Odvolací súd z uvedeného vyvodzuje záver, že nebolo preukázané, že by presne nezistený počet náboj zn. Fiocchi nebol použitý na strelecký výcvik. Zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že obžalovaný dňa 07.10.2022 o 10:10 hod. v Bratislave vydal vyšetrovateľovi PZ 43 ks škatuliek obsahujúcich 2.144 ks streliva zn. Fiocchi a 4 ks nábojov zn. Luger. K zápisnici o vydaní veci prislúcha fotodokumentácia, z ktorej spolu s výpoveďou obžalovaného možno vyvodiť, že k vydaniu streliva nedošlo mimo priestorov policajného zboru. Nebol produkovaný dôkaz opaku, keďže v zápisnici o vydaní veci nie je presne uvedené, kde sa úkon uskutočnil, vyšetrovateľ PZ sa obmedzil na konštatovanie, že sa tak stalo v Bratislave. V čase kontroly prideleného streliva iným policajtom, ktorá bola nariadená z dôvodu, že F.. M. A. ako nový nadriadený obžalovaného zistil, že obžalovaný prevzal inkriminované strelivo, boli otvárané ich skrine na pracovisku, čo je zachytené v záznamoch o nariadenej kontrole streliva i vo výpovedi svedka F.. M. A.. Obžalovaný tvrdil, že prevzaté strelivo nad rámec strelieb nikdy nevyniesol zo služobných priestorov. Z týchto skutočností v súhrne vyplýva, že obžalovaný vydal 2.144 ks streliva zn. Fiocchi na pracovisku. K dôkaznej situácii teda možno zhrnúť, že obžalovaný prevzal zo skladu 3.300 ks streliva, z toho 2.144 ks mal vo svojich služobných priestoroch, 100 ks odovzdal inému policajtovi na dodatočný výcvik, a 1.056 ks sa použilo v termínoch určených v obžalobe na strelnici v Stupave na trénovanie streľby policajtami. Predpokladom vzniku trestnej zodpovednosti pri trestnom čine sprenevery je prisvojenie si zverenej veci, ktorého legálna definícia je citovaná vyššie. Prisvojením teda treba rozumieť také nakladanie so zverenou vecou, ktoré je v rozpore s účelom zverenia. Zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by obžalovaný strelivo napr. sám použil vo voľnom čase, predal, daroval, vynášal z priestorov policajného zboru alebo strelnice, stratil, zahodil a pod. V tomto smere je úplne irelevantné posudzovanie súdu prvého stupňa, či existovalo rozhodnutie o vyradení streliva, keďže z dokazovania nesporne vyplynulo, že policajný zbor bol prezbrojený. Túto skutočnosť nespochybnil ani svedok, ktorý bol iniciátorom trestného stíhania obžalovaného, F.. M. A., pretože vo svojej výpovedi uviedol, že osoba zodpovedná za sklad streliva mu predložila záznam o vyradení streliva. Rozhodujúce je však to, či obžalovaný naložil so strelivom inak, než bolo dané účelom, pre ktorý strelivo prevzal, pričom účel zverenia označený obžalovaným nebol obžalobou nijako spochybnený a ani spochybňovaný. Je nepochopiteľné a neakceptovateľné tvrdenie súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, že „nie je možné dať za pravdu obhajobe, ktorá konštatuje, že obžalovaný predmetné náboje neponúkal, nepredával, nevymenil, nepoužil na svoju osobnú potrebu, nemal z nich žiadny osoh, nevyniesol ich mimo strelnice,“ ak neexistuje žiaden dôkaz o opaku. Takéto tvrdenie súdu znamená, že obžalovaný náboje ponúkal, predával, vymenil, použil na svoju osobnú potrebu, mal z nich osoh a vyniesol ich mimo strelnice. Súd by mal byť autoritou, ktorá zakladá svoje skutkové závery na dôkazoch a na faktoch, a nemôže si dovoliť, a už vôbec nie v tak závažnom rozhodnutí, ako je rozsudok o vine, vydávať svoje pochybnosti, ktoré nemajú žiadny podklad v dôkazoch, za fakty. Odvolací súd z vykonaných dôkazov zistil, že obžalovaný nakladal so zvereným strelivom takým spôsobom, ktorý korešpondoval s účelom jeho zverenia. Rozpor s týmto účelom nemožno zjednodušiť
na to, že zverené strelivo nevrátil. Takýto náhľad by bolo možné aplikovať napríklad pri výpožičke konkrétnej veci, ktorá by úmyselne nebola vrátená vlastníkovi po uplynutí výpožičnej doby, čím by bola trvale odňatá z jeho dispozície. Pri žalovanom skutku však ide o úplne odlišnú situáciu, kedy predmet zverenia mal byť použitý na cvičnú streľbu, a teda nemal byť v pôvodnom stave vrátený. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že obžalovanému je kladený za vinu majetkový trestný čin, a nie protiprávne konanie spočívajúce v nedodržaní riadiaceho aktu či porušení evidenčnej povinnosti, pre ktoré v spisovom materiáli tiež nie je dostatočný podklad, keďže žiadne riadiace akty neobsahuje, a teda ani nie je zrejmé, či, za akých okolností a v akej lehote bol obžalovaný povinný odniesť do skladu nespotrebované strelivo, alebo ho mohol uskladňovať vo svojich služobných priestoroch. Ak obžalovaný časť streliva použil na výcvik streľby a druhú časť mal pri sebe na pracovisku a na požiadanie ju vydal, tak je vylúčené, aby si strelivo prisvojil. Nedošlo totiž k nakladaniu so zverenou vecou spôsobom, ktorý odporoval účelu zverenia, a tá časť, ktorá nebola použitá, nebola trvale odňatá vlastníkovi z dispozície s úmyslom spôsobiť mu škodu, keďže bola v držbe obžalovaného oprávnene a na požiadanie bola vydaná. Na základe týchto skutočností odvolací súd dospel k záveru, že absentuje naplnenie formálnych znakov trestného činu, pretože obžalovaný si zverené strelivo neprisvojil. Skutok nie je trestným činom, preto odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.