Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1To/1/2025 1124013669 12. 02. 2025 JUDr. Zuzana Molnárová ECLI:SK:KSBA:2025:1124013669.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov JUDr. Petra Šamka a Mgr. Petra Lizúcha, v trestnej veci obžalovaného L. Y. a spol., pre prečin šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 2 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného L. Y. proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I č.k. 22T/53/2024-382 z 22. novembra 2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. februára 2025, pomerom hlasov 3:0, takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného L. Y., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a. odôvodnenie: Napadnutým rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 22T/53/2024 z 22.11.2024 boli obžalovaní L. Y. a R. C. R. uznaní vinnými: obžalovaný L. Y. pre prečin šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 2 Trestného zákona a (už odsúdená) R. C. R. pre prečin šírenia poplašnej správy ako návodca podľa § 21 ods. 1 písm. b/ § 361 ods. 2 Trestného zákona na skutkovom základe, že dňa 07.05.2024 v čase od 12.20 hod. v Bratislave na ulici Námestie Biely kríž 7, v budove Mestského súdu Bratislava III boli vykonané bezpečnostné opatrenia spočívajúce v evakuácii osôb a prehľadávaní celej budovy, nakoľko obvinený L. Y. v čase o 12.18 hod. dňa 07.05.2024 prostredníctvom telefonického mobilného zariadenia zn. IPhone 8, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, v ktorom bola v tom čase vložená SIM karta s telefónnym číslom +421 XXX XXX XXX, zavolal na tiesňovú linku 112, pričom zaslal obvinenej R. C. R. snímku obrazovky (screenshot) ako potvrdenie o vykonanom telefonáte, ktorá dňa 07.05.2024 o 11.30 hod. obvineného požiadala prostredníctvom komunikačnej platformy Messenger pod užívateľským menom N. R., aby oznámil na tiesňovej linke 112, že na súde v Novom Meste sa nachádza bomba, pričom mu za to sľúbila finančnú odmenu vo výške 100,- eur, čím spôsobili nebezpečenstvo vážneho znepokojenia zamestnancov a osôb prítomných vtom čase v budove Mestského súdu Bratislava III, Námestie Biely kríž 7, Bratislava. Za to bol obžalovanému L. Y. podľa § 361 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 2 ods. 1 § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ § 42 ods. 1 Trestného zákona uložený súhrnný trest vo výmere 14 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený postupom podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona bol zrušený výrok o treste uložený obžalovanému L. Y. trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 0T/53/2024 zo dňa 21.06.2024, právoplatný 21.06.2024, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote uvedenej v ustanovení § 309 Trestného poriadku odvolanie obžalovaný L. Y. podaním doručeným súdu dňa 09.12.2024. V odvolaní vytýka výšku
uloženého trestu a má za to, že mu bol uložený vysoký trest, nakoľko v danej veci urobil vyhlásenie o vine a spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní. Obhajca obžalovaného podaním doručeným súdu dňa 17.12.2024 uviedol zhodne ako obžalovaný, že považujú uložený trest za neprimerane prísny. Požiadal aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalované mu uložil trest miernejší. Čo sa týka už odsúdenej R. C. R. rozsudok vo vzťahu k menovanej nadobudol právoplatnosť dňom 10.12.2024. Uvedená trestná vec bola tunajšiemu súdu predložená predkladacou správou dňa 09.01.2025. Vec obžalovaného L. Y. je vedená väzobne. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného uviedol: „Ja sa chcem v skratke vyjadriť ku skutku, ku ktorému môj klient urobil vyhlásenie o vine. Jednalo sa o jeden telefonát, na ktorý bol nahovorený už odsúdenou, ktorá mu za to sľúbila odmenu 100,- eur. Zdôrazňujem, že môj klient spolupracoval s orgánmi činným v trestnom konaní, nespôsoboval svojim konaním prieťah vo veci a aj z tohto pohľadu sa nám uložený trest vo výmere 14 mesiacov javí neprimerane prísnym. Navrhujeme uložiť trest podmienečný s odkladom na skúšobnú dobu, pripadne zmierniť trest na desať mesiacov.“ Prokurátorka krajskej prokuratúry považujúc odvolanie obžalovaného za nedôvodné a rozsudok prvostupňového súdu za vecne správny a v súlade so zákonom, čo sa týka všetkých jeho výrokov, navrhla aby súd postupoval podľa § 319 Trestného poriadku. Obžalovaný sa pripojil k prednesu obhajcu. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že Okresnou prokuratúrou Bratislava III bola dňa 09.09.2024 pod č.k. 2Pv 128/24/1103-59 podaná obžaloba na obžalovaného L. Y. (a už odsúdenú R. C. R.), pre prečin šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 2 Trestného zákona na skutkovom základe opísanom v obžalobe. Vo vzťahu k žalovanému skutku obžalovaný L. Y. na hlavnom pojednávaní, po tom ako bol poučený o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku a po poučení podľa § 257 ods. 5 až ods. 8 Trestného poriadku s tým, že ak urobí vyhlásenie o vine resp. nepoprie spáchanie skutku bude súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodovania považovať za priznanie spáchania skutku, pričom vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné ani odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, urobil vyhlásenie o vine (§ 257 Trestného poriadku), kedy predniesol: „som vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe“ a na všetky otázky položené mu v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku odpovedal „áno“, prvostupňový súd vyhlásenie prijal a zároveň rozhodol, že vo vzťahu k priznaným skutkovým okolnostiam dokazovanie nebude vykonané a rozhodol o vykonaní dôkazov súvisiacich s výrokom o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení. Správne potom postupoval súd prvého stupňa, keď uznal obžalovaného L. Y. za vinného podľa podanej obžaloby a krajský súd dodáva, že vyhlásenie obžalovaného a následne prijatie tohto vyhlásenia súdom, tvorí prekážku, ktorá neumožňuje odvolaciemu súdu meniť priznaný skutkový stav ani právnu kvalifikáciu, nakoľko proti takémuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť, uznesenie je právoplatné, vykonateľné a preto ho nemôže meniť ani odvolací súd v konaní o riadnom opravnom prostriedku.
Vzhľadom na správne zistený skutkový stav a plnú trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného nepochybil okresný súd, keď konanie obžalovaného L. Y. právne posúdil ako prečin šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 2 Trestného zákona, a takto uznal obžalovaného L. Y. za vinného. Čo sa týka druhu a výmery trestu mestský súd svoje rozhodnutie odôvodnil konštatujúc: „K osobe obžalovaného Y. súd na hlavnom pojednávaní oboznámil odpis registra trestov, podľa ktorého bol obžalovaný súdmi (SR a v EÚ) dosiaľ 8-krát súdne trestaný, a to za trestné činy proti majetku (1 x krádež, 1 x neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, 1 x neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla), proti slobode a ľudskej dôstojnosti (1 x porušovanie domovej slobody, 1 x lúpež), pričom v niektorých prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Je potrebné zdôrazniť, že zahladenie odsúdenia alebo zákonná fikcia zahladenia nebráni súdu, aby pri hodnotení osoby obvineného vzal do úvahy skutočnosť, že v minulosti spáchal rovnaký trestný čin, a na základe vyhodnotenia minulého a terajšieho trestného činu vyvodil príslušné závery z hľadiska jeho sklonov k páchaniu trestnej činnosti ako aj z hľadiska jeho možnej nápravy (R 10/1974). Zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie sama skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin (R 7/1975). Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný sa dopustil správnych deliktov alebo priestupkov, a to priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (2 x), proti majetku (1 x). Z trestného rozkazu Okresného súdu Levice sp. zn. 0T/53/2024 zo dňa 21.06.2024, právoplatný dňa 21.06.2024, súd zistil, že obžalovaný bol uznaný za vinného za spáchaný prečin neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Trestného zákona, ktorý spáchal dňa 20.06.2024, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Vzhľadom na to, že obžalovaný sa skutku uvedeného v obžalobe dopustil skôr ako bol Okresným súdom Levice vyhlásený odsudzujúci rozsudok zo dňa 21.06.2024, resp. doručený trestný rozkaz dňa 21.06.2024 sp. zn. 0T/53/2024, a zároveň sa jeho spáchania dopustil neskôr, ako bol Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom vyhlásený odsudzujúci rozsudok sp. zn. 1T/25/2019 zo dňa 18.08.2020, právoplatný dňa 03.09.2020, bolo namieste ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona vo vzťahu k rozsudku (trestnému rozkazu) sp. zn. 0T/53/2024 zo dňa 21.06.2024, právoplatný dňa 21.06.2024. Súd pri úvahách v ukladaní súhrnného trestu u obžalovaného vychádzal zo závažnosti prečinu šírenie poplašnej správy podľa § 361 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 - trestného činu najprísnejšie trestného (§ 42 ods. 1 s poukazom na § 41 ods. 1 Trestného zákona), z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, a ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom na 1 rok až 5 rokov. Súd u obžalovaného vo vzťahu k súdenej veci zistil poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. 1/ Trestného zákona - priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Súd u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona - bol už za trestný čin odsúdený. Pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je tak 1:1. Trestná sadzba sa u obžalovaného individuálne neupravovala v jeho neprospech podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona alebo § 38 ods. 4 Trestného zákona, preto súd ukladať obžalovanému trest v sadzbe 1 rok až 5 rokov....Následne súd uložil obžalovanému Holubovi za skutok uvedený v obžalobe súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, za rešpektovania zásad podľa § 42 ods. 1, ods. 2 s poukazom na § 41 ods. 1 Trestného zákona. Súd skúmal aj okolnosti uvedené v § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného zákona a zistil, že u obžalovaného nie je odôvodnené uloženie podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, a to vzhľadom na zásady pri ukladaní súhrnného trestu, ktorý nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom (§ 42 ods. 2 Trestného zákona), pričom skorším rozsudkom (trestným rozkazom) bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. S poukazom na § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním súdeného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.“ Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby. Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy tresty možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody. Odvolací súd vo vzťahu k výroku o treste dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa a preto si osvojil dôvody a úvahy, ktorými tieto svoje zistenia a závery rozviedol a vysvetlil. Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, to jednak pri zásadách ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Nakoľko bol ukladaný trest súhrnný správne bol zrušený výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 0T/53/2024 zo dňa 21.06.2024, právoplatný 21.06.2024 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Krajský súd uložený druh a výmeru trestu súdom prvého stupňa považuje za správny, zákonný a tiež primeraný, pričom po dôslednom preskúmaní veci dospel k záveru, že správne bol uložený súhrnný trest, pretože je potrebné postihnúť i mnohosť trestných činov jedného páchateľa a to uložením súhrnného trestu podľa trestného činu najprísnejšie trestného, t.j. podľa § 361 ods. 2 Trestného zákona. Teda k výroku o treste odvolací súd konštatuje, že pri úvahách o voľbe druhu trestu a jeho výmery vo vzťahu k obžalovanému L. Y. prvostupňový súd dôsledne hodnotil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o treste, nepochybil ani pri úvahách súvisiacich s výrokom o treste a prihliadol na zásady ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona) a v odôvodnení rozsudku sa dôsledne a konkrétne vyrovnal najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 4 a 5 Trestného zákona. Na základe uvedených skutočností odvolací súd potom záverom konštatuje, že trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, uložený pri dolnej hranici trestnej sadzby zodpovedá zákonným kritériám a navyše je jediným trestom uloženým za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, pričom v dôsledku ukladania súhrnného trestu bol zrušený výrok o treste predchádzajúceho odsúdenia Okresným súdom Levice sp. zn. 0T/53/2024 zo dňa 21.06.2024, právoplatný 21.06.2024, ktorým bol obžalovanému za prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, ktorý začal vykonávať dňa 20.06.2024 a vykonal ho dňa 20.08.2024, kedy bol vzatý do vydávacej väzby v inej trestnej veci. Teda uložený trest vo výmere 14 mesiacov, do ktorého sa započíta už vykonaný trest vo výmere 2 mesiace, z titulu ukladania súhrnného trestu, aj odvolací súd považuje za zákonný a najmä primeraný, pri zohľadnení, že obžalovaný L. Y. bol už v minulosti päťkrát súdne trestaný, pre rôznu trestnú činnosť, najmä majetkového charakteru, v jenom prípade aj násilného charakteru. Odvolací súd vzhľadom vo výroku o treste uvedenej poľahčujúcej okolnosti (§ 36 písm. l/ Trestného zákona) a priťažujúcej okolnosti (§ 37 písm. m/ Trestného zákona) dáva do pozornosti, že novelou Trestného zákona boli odstránené povinné (zákonom určené) úpravy dolnej hranici trestnej sadzby, resp. hornej hranici trestnej sadzby pri prevahe poľahčujúcich, resp. prevahe priťažujúcich okolností. Teda jednou z výraznejších zmien novelizovaného Trestného zákona prešlo ustanovenie § 38 Trestného zákona.
Totiž zákonodarca v záujme zlepšenia podmienok pre ukladanie primeraných a spravodlivých trestov navrhol upraviť zoznam poľahčujúcich a priťažujúcich okolností tak aby nebol taxatívny, ale demonštratívny, ktorá koncepcia viac zodpovedá reálnemu životu a nebráni v dostatočnej individualizácii trestov. V nadväznosti na uvedené došlo k odstráneniu povinnej úpravy hraníc trestných sadzieb v nadväznosti na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu/zníženie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu). Bol však zachovaný mechanizmus zvýšenia dolnej hranice trestnej sadzby v prípade recidívy a to o jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Trestného zákona). V nadväznosti na uvedené nie je nutné vo výroku o treste uvádzať zistené a ustálené poľahčujúce, resp. priťažujúce okolnosti, s týmito sa súd prvého stupňa musí vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia. Obžalovaný bol správne na výkon uloženého trestu zaradený, podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. S poukazom na vyššie uvedeného odvolací súd nezistiac dôvod na zmenu rozsudku prvostupňového súdu, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a odvolanie obžalovaného L. Y., podľa § 319 Trestného poriadku, zamietol ako nedôvodné. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.