Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4To/176/2024 1124013922 23. 01. 2025 JUDr. Karol Kováč ECLI:SK:KSBA:2025:1124013922.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov Mgr. Michala Kačániho, PhD. a JUDr. Erika Tomusa, v trestnej veci obžalovaného B. B., pre zločin šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 1, ods. 2, ods. 3, písm. a/ Tr. zák., o odvolaniach obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Bratislava z 11.10.2024 sp. zn. 37T/28/2024, na verejnom zasadnutí konanom 23. januára 2025 takto rozhodol: I./ Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému B. B., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z., adresa na doručovanie písomností Y. 6, Z., vo výkone väzby od 08.06.2024, ukladá podľa § 361 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. II./ Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného B. B., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a. odôvodnenie: Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I z 11.10.2024 sp. zn. 37T/28/2024 bol obžalovaný B. B. uznaný za vinného pre zločin šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 1, ods. 2, ods. 3, písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 06.06.2024 v čase o 19.14 hod. z bytu č. XX na 1. poschodí bytového domu na adrese Y. 6, Z. B., uskutočnil telefonát na linku tiesňového volania 112 prostredníctvom mobilného zariadenia značky Samsung GT-S5839VDC, IMEI: XXXXXXXXXXXXXX (1), bez použitia karty SIM v trvaní 55 sekúnd, v priebehu ktorého oznámil operátorovi tiesňovej linky 112 „uložil som bombu do pekárne na Z.“, na základe čoho bola v objekte prevádzky pekárne spoločnosti B. M., a.s. na adrese Z. XXXX/XX, Z., - B. vykonaná prehliadka celého objektu prevádzky pekárne, pričom v priebehu prehliadky obvinený dňa 06.06.2024 v čase o 20.24 hod. opätovne uskutočnil telefonát na linku tiesňového volania 112 v trvaní 61 sekúnd, v priebehu ktorého oznámil operátorovi tiesňovej linky
112 „Desať minút máte na to, lebo vybuchne bomba v pekárni na Z.“, čím týmito vykonanými hovormi obvinený spôsobil prerušenie výroby na prevádzke, evakuáciu 29 zamestnancov pekárne a samotný výkon fyzickej pyrotechnickej prehliadky v objekte prevádzky dňa 06.06.2024 v čase od 20.05 hod. do 20.50 hod. s negatívnym výsledkom, s definitívnym zistením, že v objekte prevádzky pekárne sa nenachádza žiadny nástražný výbušný systém, pričom tohto skutku sa dopustil po tom, čo bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/348/2017 zo dňa 16.10.2017, právoplatným toho istého dňa, odsúdený pre prečin šírenie poplašnej správy podľa § 361 ods. 2 Tr. zákona. Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému podľa § 361 ods. 3 Tr. zák. s použitím§ 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obžalovaný na výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podali odvolania obžalovaný B. B. a prokurátor v zákonnej lehote uvedenej v § 309 ods. 1 Tr. por., ako osoby oprávnené podľa § 307 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. Odvolania obžalovaného a prokurátora smerovali výlučne do výroku o treste odňatia slobody, pričom odvolanie prokurátora bol podané v neprospech obžalovaného. Obžalovaný B. B. podané odvolanie odôvodnil tak sám, ako aj prostredníctvom svojho obhajcu. Obžalovaný B. B. v dôvodoch podaného odvolania (išlo o podanie predložené na mestský súd dňa 30.10.2024) uviedol, že nesúhlasí s postupom prokurátora, ktorý je voči jeho osobe zaujatý. Prokurátor v priebehu trestného konania sa vyjadril, že mu stačí znalecký posudok ohľadom skúmania duševného stavu z roku 2017. Podľa obžalovaného, je to dlhá doba, keďže už uplynulo 7 rokov. Prokurátor ho tiež nazýva špeciálnym recidivistom, hoci tento pojem nie je definovaný ani v Trestnom zákone, ani v Trestnom poriadku. Ani v novele Trestného zákona sa tento pojem nenachádza. Prokurátor mu vyčíta, že posudzovaná trestná činnosť bola objasnená len prostriedkami a vyšetrovacími úkonmi orgánov činných v trestnom konaní, pričom on sám žiadnym spôsobom neprispel k odhaleniu trestného činu, čo však nie je pravda. Už vo svojom výsluchu zo dňa 08.06.2024 sa ku skutku v plnej miere priznal zároveň ho aj oľutoval. Vyjadril ochotu nahradiť spôsobenú škodu. Dobrovoľne vydal mobilný telefón na skúmanie. Aj v štádiu súdneho konania sa ku skutku v plnej miere priznal zároveň ho aj oľutoval. Skutku sa dopustil pod vplyvom alkoholu a tiež z dôvodu pracovného preťaženia., Prokurátor vôbec nebral a ani neberie do úvahy jeho argumenty, ide mu len o to, aby bol len odsúdený bez spravodlivého a zákonného procesu. Obžalovaný žiadal, aby mu bol uložený miernejší trest v podobe podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, spolu s uložením zákazu požívať alkoholické nápoje, a k tomu aj peňažný trest. Poukázal na svoje rodinné pomery, keďže je zasnúbený a plánuje sa so svojou priateľkou oženiť a bývať v spoločnej domácnosti. Chce viesť riadny život, nechce si ho už pokaziť, jeho priateľka ho potrebuje a on chce byť s ňou. Napokon sa domáhal, aby krajský súd rozhodol tak, že vráti celú vec mestskému súdu, aby dal vypracovať znalecký posudok, prípadne spravodlivo rozhodol v rámci novely Trestného zákona. Obžalovaný B. B. v dôvodoch doplneného odvolania (išlo o podanie predložené na krajský súd dňa 13.01.2025) zdôraznil, že obžaloba bola podaná za prečin, pričom bol odsúdený za zločin. Obžalovaný zopakoval svoje argumenty uvedené v predchádzajúcom podaní, že prokurátorovi postačilo skúmanie jeho duševného stavu z minulosti, čo nepokladá za správne. Poukázal na to, že bol v poslednom roku riadne zamestnaný a snažil sa viesť riadny život, čo by chcel spečatiť svadbou s jeho priateľkou. Pokiaľ ide o samotný skutok, išlo o jeho skratové konanie, čo ho veľmi mrzí a ľutuje toho. Bolo to spôsobené pracovným zaťažením a požitím alkoholu, stresom a jeho zlyhaním. Poškodenému sa ospravedlnil a ten bol ochotný uzavrieť s ním zmier a znovu ho zamestnať. Prokurátor v dôvodoch podaného odvolania (išlo o podanie doručené na mestský súd dňa 18.10.2024) uviedol nasledovné: „Upriamujem pozornosť najmä na trestnú činnosť obžalovaného, z ktorej vyplýva, že sa jedná o špeciálneho recidivistu. Obžalovaný sa totiž pred spáchaním skutku už dvakrát dopustil typovo zhodného konania, kedy na tiesňovú linku oznámil nepravdivú poplašnú správu o tom, že na mieste s veľkým
výskytom osôb sa nachádza nástražný výbušný systém. Napriek tomu, že obžalovanému boli za tieto skutky v minulosti uložené podmienečné tresty odňatia slobody, tieto v oboch prípadoch premenil, tzn. v skúšobnej dobe podmienečných odsúdení evidentne neviedol riadny život, čo založilo povinnosť súdov premeniť spôsob výkonu týchto trestov na nepodmienečné tresty odňatia slobody. Bez zmienky nemôže ostať ani ostatná trestná činnosť obžalovaného, kedy bol jedenásť krát odsúdený, pričom v prevažne miere za trestné činy všeobecne nebezpečné. Za uvedené trestné činu bol až na jednu výnimku odsúdený k nepodmienečným trestom odňatia slobody, resp. k alternatívnym trestom, ktoré však boli neskôr premenené na nepodmienečné tresty odňatia slobody. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný sa z týchto trestov žiadnym spôsobom nepoučil, neviedli k jeho náprave a naďalej sa dopúšťa druhovo zhodnej trestnej činnosti, za akú bol už v minulosti potrestaný nepodmienečnými trestami odňatia slobody. Čo sa týka spôsobu spáchania činu, stotožňujem sa s argumentáciou samosudcu prezentovanou v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku, že v prípade predmetného skutku nešlo len o jednorazový exces z inak súladného spôsobu života obžalovaného, nakoľko jeho konanie v podobe volania na tiesňovú linku dňa 06.06.2024 bolo opakované a súčasne nieslo prvky premyslenej prípravy, nasledovanej snahou obžalovaného o zničenie stop. Predmetná trestná činnosť bola objasnená výlučne len prostriedkami a vyšetrovacími úkonmi orgánov činných v trestnom konaní, pričom obžalovaný žiadnym spôsobom neprispel k odhaleniu spáchania trestného činu. Na tomto mieste akcentujem obzvlášť zavrhnutiahodný charakter spáchanej trestnej činnosti, kedy aktivita páchateľov v uvedenom smere spôsobuje extrémne materiálne a personálne náklady Policajného zboru SR. Uvedené skutočnosti rovnako tak súvisia so skutočnosťou, že tvrdenie o pripravenosti obžalovaného na náhradu škody nemožno považovať za dôveryhodné. V rámci prípravného konania totiž škoda zo strany obchodnej spoločnosti, v ktorej sa bezpečnostná prehliadka uskutočnila, nebola uplatnená, čo však neznamená, že v skutočnosti žiadna škoda nevznikla. Podľa vyjadrenia osoby splnomocnenej predmetnou obchodnou spoločnosťou, bol výrobný proces počas bezpečnostnej prehliadky na jednu hodinu zastavený, z čoho možno s bazálnou znalosťou vzťahov trhového hospodárstva vyvodiť, že škoda v skutočnosti vznikla. Prezentujem však názor, že pre poškodený subjekt bolo obtiažne jej vyčíslenie, nakoľko výška škody závisela od faktických výrobných nákladov spoločnosti, spočívajúcich najmi v nákladoch na pracovnú silu a energie. Súčasne je však potrebné si v predmetnej súvislosti uvedomiť, že škoda vznikla najmä Slovenskej republike, resp. Policajnému zboru SR, ktorý na podklade nepravdivej poplašnej správy obžalovaného bol povinný vykonať v rozľahlých súkromných priestoroch bezpečnostnú prehliadku, na čo boli vynaložené značné finančné, organizačné a personálne prostriedky. Napriek tomu, že tieto nie je možné kvantifikovať, dôrazne odmietam argumentáciu obžalovaného ako aj prvostupňového súdu v smere, že náhradou škody by obžalovaný mohol akýmkoľvek spôsobom napraviť škodlivý následok trestného činu, keďže tento je nenapraviteľný. Z uvedených skutočností teda nevyplýva akýkoľvek dôvod na ukladanie trestu na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby a zastávam názor, že u obžalovaného je potrebné zákonom stanovenú sadzbu využiť vo väčšom rozsahu a uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody najmenej vo výmer 5 (päť) rokov s jeho zaradením do UVTOS so stredným stupňom stráženia. Na základe uvedených skutočností preto navrhujem, aby Krajský súd v Bratislave podľa § 319 Trestného poriadku zamietol odvolanie obžalovaného a súčasne § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil výrok o treste rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 37T/28/2024 zo dňa 11.10.2024 a vo veci sám rozhodol podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku a uložil obžalovanému podľa § 361 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. 1), § 37 písm. m), 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody minimálne vo výmere 5 (päť) rokov s jeho zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.“ Obžalovaný B. B. v ďalších dôvodoch podaného odvolania, ako aj vyjadrenia k odvolaniu prokurátora, ktoré koncipoval jeho ustanovený obhajca (išlo o podanie predložené na mestský súd dňa 29.10.2024) konštatoval nasledovné: „Trestnú činnosť, za ktorú som bol odsúdený, som neplánoval. K jej spáchaniu ma iniciovalo značné pracovné vyčerpanie a psychický stres z toho pochádzajúci, v kombinácii s alkoholom. Tým v žiadnom prípade nechcem svoje konanie ospravedlňovať alebo bagatelizovať, len žiadam o zohľadnenie môjho rozpoloženia v čase spáchania skutku. Uskutočnenie volania z telefónu bez SIM karty a jeho následné odhodenie do smetí, podľa môjho rozpoloženia v čase spáchania skutku. Uskutočnenie volania z telefónu bez SIM karty a jeho následné odhodenie do smetí, podľa môjho názoru nie je možné označovať za plánovanie konania, ale len o snahu o sťaženie môjho odhalenia, čo však nezvyšuje závažnosť konania, ktorého som sa dopustil. Tiež si uvedomujem, že mám istú kriminálnu milosť a rovnakého skutku som sa už dopustil, ale v súvislosti s uložením nepodmienečného trestu a jeho prehodnotením odvolací
súd žiadam, aby zohľadnil moju aktuálnu osobnú situáciu, ktorá spočíva v tom, že som zasnúbený a plánujem svadbu, Ak by som nebol umiestnený do väzby, bol by som už pravdepodobne zosobášený, nakoľko termín mojej svadby sa nezrealizoval práve z dôvodu výkonu mojej väzby. Snúbenica mi dala podmienku, že musím skončiť s alkoholom a musím viesť riadny a bezproblémový život. V istej sebadôvere v moju osobu som presvedčený, že manželský zväzok a moja snaha o jeho udržanie sú dostatočnou zárukou toho, že svoj doterajší život zmením a nebudem Viac porušovať zákon. Chcem byt' naozaj príkladným manželom a založiť si rodinu. Obávam sa však, že výkon môjho nepodmienečného trestu bude mat' negatívny, až fatálny dopad na môj vzťah so snúbenicou, pričom sa domnievam, že moja ukrajinská snúbenica na mňa „nepočká”. Vzhľadom k týmto okolnostiam na mojej strane apelujem na odvolací súd, aby moju situáciu a moje argumenty starostlivo vyhodnotil, aby mi bol výkon trestu podmienečne odložený a aby som tak zo strany štátu dostal ešte jednu šancu. Naozaj sa chcem polepšiť. Prokurátor v rámci odôvodnenia svojho odvolania proti rozsudku súdu (v relevantnom obsahu) uviedol, že súdom stanovený trest je neprimeraný, pričom za primeraný trest považuje trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Tento záver prokurátor odôvodnil najmä tým, že som bol Viac krát súdne trestaný, no napriek tomu som sa žiadnym spôsobom nepoučil a uložené tresty neviedli k mojej náprave. Ďalej prokurátor uviedol, že trestná činnosť bola objasnená výlučne len úkonmi orgánov činných v trestnom konaní, pričom ja som žiadnym spôsobom neprispel k jej odhaleniu. S týmto tvrdením prokurátora nemôžem súhlasiť, pretože moja spolupráca s orgánmi činnými v trestnom konaní, a teda aj súčinnosť pri odhaľovaní mojej trestnej činnosti spočívala v tom, že som sa ihneď priznal a tiež som na vyzvanie vydal mobilný telefón, o ktorého vydanie ma požiadal príslušný orgán činný v trestnom konaní - teda som aktívne spolupracoval. Vo vzťahu k mojej pripravenosti nahradiť škodu spôsobenú trestným činom prokurátor uviedol, že tento môj postoj nemožno považovať za dôveryhodný. Dôvodil, že v rámci prípravného konania škoda zo strany obchodnej spoločnosti, v ktorej bola vykonaná bezpečnostná prehliadka, nebola uplatnená, čo však neznamená, že škoda nevznikla, pričom podľa vyjadrenia osoby splnomocnenej na vyjadrenie za poškodeného v trestnom konaní bol výrobný proces počas bezpečnostnej prehliadky na jednu hodinu zastavený, z čoho možno vyvodiť, že škoda v skutočnosti vznikla. V tejto súvislosti prokurátor prezentuje názor, že pre poškodený subjekt bolo vyčíslenie spôsobenej škody obtiažne, nakoľko jej výška závisela od faktických výrobných nákladov spočívajúcich najmä v nákladoch na pracovnú silu a energie, a preto k jej vyčísleniu neprišlo. V tejto súvislosti vyjadrujem názor, že ide len o špekulatívnu domnienku prokurátora, ktorá nemá vôbec žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Zástupca poškodenej spoločnosti sa vo svojej výpovedi vyjadril tak, že ak sa spoločnosť rozhodne si uplatniť nárok na náhradu škody, predloží jej vyčíslenie orgánom činným v trestnom konaní. Nebolo teda isté, či si poškodená spoločnosť tento nárok uplatní alebo nie, ale pre prípad, že by sa tak stalo, som vyjadril pripravenosť škodu nahradiť a aj by som tak urobil, Neuplatnenie nároku na náhradu škody poškodeným mi predsa nemôže byt' na príťaž v tom zmysle, že by moje vyjadrenie o pripravenosti nahradiť spôsobenú škodu bolo spochybnené len z dôvodu, že k uplatneniu tohto nároku zo strany poškodeného neprišlo, a to ešte špekulatívnym spôsobom vo vzťahu k dôvodom, pre ktoré k uplatneniu nároku zo strany poškodeného neprišlo. Rovnako tak nemôže obstáť tvrdenie prokurátora, že by môj prípad mal byt' posudzovaný prísnejšie preto, že došlo aj ku Škode spočívajúcej v nákladoch, ktoré vznikli na strane štátu vykonaním bezpečnostnej prehliadky v obchodnej spoločnosti, kde som nahlásil bombu, pretože takéto náklady vznikajú vždy pri každej poplašnej správe, teda sa týkajú každého jedného páchateľa obdobnej trestnej činnosti, za ktorú som teraz trestne stíhaný aj ja. Na tomto základe navrhujem, aby Krajský súd v Bratislave zamietol odvolanie prokurátora, aby súčasne zrušil výrok rozsudku o treste a aby vo veci sám rozhodol tak, že výkonu trestu stanoveného prvostupňovým súdom mi podmienečne odloží, a to s uložením probačného dohľadu nad mojim správaním.“ Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa zúčastnili obžalovaný B. B., ustanovený obhajca a prokurátorka krajskej prokuratúry. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti zástupcu poškodenej spoločnosti B. M., a. s., so sídlom O. XX//XXX, I., nakoľko na takýto postup mal splnené všetky zákonné podmienky. Odvolací súd na verejnom zasadnutí tiež doplnil dokazovanie tak, že postupom podľa § 326 ods. 5 Tr. por. s použitím § 269 Tr. por. prečítal listinné dôkazy a to podstatný obsah súdneho spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 4T/30/2021, vrátane rozsudku č. k. 4T/30/2021 - 404 na č. l. 404 - 406, ako aj závery znaleckého posudku č. 9/2021 zo dňa 09.03.2021 vypracovaným znalkyňou MUDr. Denisou Mészárosovou na č. l. 165 p. v. - 166 (tento znalecký posudok bol prečítaný ako listinný dôkaz). Obhajca na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného odvolania obžalovaného a jeho dôvodov. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a vyhovel odvolaniu obžalovaného tak, že mu zmierni uložený trest odňatia slobody spôsobom, že mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odloží na primeranú skúšobnú dobu s probačným dohľadom. Pokiaľ ide odvolanie prokurátora, to navrhuje zamietnuť. Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedla, že pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného B. B., tak to navrhuje zamietnuť. Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, tak navrhuje, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložil trest odňatia slobody minimálne vo výmere 5 rokov a pre výkon tohto trestu ho zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný B. B. na verejnom zasadnutí uviedol, že navrhuje odvolanie prokurátora zamietnuť. Pokiaľ ide o jeho odvolanie, tak žiada, aby odvolací súd mu zmiernil trest tak, ako to bolo prezentované jeho obhajcom. Predmetný trestný čin úprimne ľutuje, bolo to spôsobené jeho prepracovanosťou, ako aj alkoholom. Záverom poukázal na svoje rodinné pomery, hlavne na to, že chce uzavrieť manželstvo s jeho priateľkou. Krajský súd na podklade odvolaní obžalovaného a prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obaja odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že iba odvolanie prokurátora je dôvodné a to len čiastočnom rozsahu. Povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaným vyššie uvedeným ustanovením, bolo preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z uvedenej zásady by bolo to, že by odvolací súd musel prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaniami neboli vytýkané, ale ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. Takéto chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli. V nadväznosti na vyššie uvedené konštatovanie, ako aj vzhľadom k podaným odvolaniam obžalovaného a prokurátora iba voči výroku o treste napadnutého rozsudku, a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti, odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine, vrátane právnej kvalifikácie. Odvolací súd v tomto smere iba konštatuje, že obžalovaný B. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.10.2024 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., t. j. že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, následne samosudca mestského súdu prijal toto vyhlásenie obžalovaného. Je nutné tiež uviesť, že pred prijatím vyhlásenia mestský súd obžalovaného poučil o jeho právach, o zmysle priznania, jeho význame a prípadnom ďalšom postupe. Súd I. stupňa obžalovanému položil podľa § 257 ods. 4 a § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ h/ Tr. por. otázky, na ktoré obžalovaný odpovedal kladne a až potom rozhodol mestský súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. uznesením, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Pokiaľ obžalovaný B. B. v podanom odvolaní (išlo o podanie predložené na krajský súd dňa 13.01.2025) namietal, že obžaloba bola na jeho osobu podaná za prečin, pričom bol následne odsúdený za zločin, k tomu nadriadený súd vyslovuje, že je nesporné, že v písomnom vyhotovení obžaloby došlo k zjavnej nesprávnosti, keď trestný čin šírenia poplašnej správy bol označený ako prečin a nie ako zločin, hoci na strane druhej, právna veta obžaloby, ako aj použité ustanovenia § 361 ods. 1, ods. 2, ods. 3, písm. a/ Tr. zák. jednoznačne zodpovedali zločinu (§ 11 Tr. zák.) a nie prečinu (§ 10 Tr. zák.). Uvedenú zjavnú nesprávnosť v písomnom vyhotovení obžaloby prokurátor navyše napravil na hlavnom pojednávaní, keď pri ústnom prednese obžaloby uviedol, že obžalobu na obžalovaného B. B. podáva pre zločin šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 1, ods. 2, ods. 3, písm. a/ Tr. zák. (o čom svedčí aj zvukový záznam z hlavného pojednávania). V naznačenom kontexte treba ešte doplniť, že v uznesení o vznesení obvinenia B. B. zo dňa 07.06.2024 bol vyšetrovateľom stíhaný skutok právne kvalifikovaný ako prečin šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Následne dňa XX.XX.XXXX obžalovaný B. B., ako aj jeho obhajca, boli vyšetrovateľom písomne upozornený na zmenu právnej kvalifikácie tak, že stíhaný skutok sa bude posudzovať ako zločin šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 1, ods. 2, ods. 3, písm. a/ Tr. zák. Možno preto naznačenú problematiku uzavrieť tak, že prokurátor na hlavnom pojednávaní
písomne podanú obžalobu modifikoval spôsobom, že žalovaný skutok právane kvalifikoval ako zločin šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 1, ods. 2, ods. 3, písm. a/ Tr. zák., čím sa tak jednoznačne vylúčilo, že by obžalovaný pri postupe podľa § 333 ods. 3 písm. f/ Tr. por. nemohol rozumieť právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, resp. že by bol akokoľvek uvedený do omylu. Vzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v súvislosti s vyhlásením obžalovaného a jeho prijatím v zmysle § 257 Tr. por., odvolací súd sa zaoberal iba výrokom o treste. Na podklade odvolania prokurátora, ktoré smerovalo výlučne do výroku o treste napadnutého rozsudku v neprospech obžalovaného, krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že napadnutým rozsudkom uložená výmera trestu odňatia slobody bola neprimerane mierna, čo zakladalo apelačné dôvody na zrušenie prvostupňového rozsudku vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Tr. zák., ako aj ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov. Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák. základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho vyplynúť. Mestským súdom uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, predovšetkým nezodpovedal zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 Tr. zák., keďže samotná výmera trestu odňatia slobody bola neprimerane mierna. V posudzovanom prípade prvostupňový súd na druhej strane postupoval správne, keď u obžalovaného B. B. vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., spočívajúcu v tom, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., spočívajúcu v tom, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený. Za situácie, keď bola zistená a ustálená jedna poľahčujúca a jedna priťažujúca okolnosť, neprichádzalo do úvahy znižovanie alebo zvyšovanie príslušnej hranice trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona o jednu tretinu. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný B. B. má doposiaľ evidovaných jedenásť záznamov, pričom v prevažnej miere ide o trestné činy všeobecne nebezpečné. Treba tiež prisvedčiť odvolacím argumentom prokurátora, že v osobe obžalovaného treba vzhliadnuť špeciálneho recidivistu, nakoľko pred spáchaním posudzovaného skutku sa už dvakrát dopustil typovo zhodného konania, keď na tiesňovú linku oznámil nepravdivú poplašnú správu o tom, že na mieste s vysokým výskytom osôb sa nachádza nástražný výbušný systém. Oproti tomu sa obžalovaný ako odvolateľ mýli, keď tvrdí, že „recidívu“ vôbec neupravuje skorší ani neskorší Trestný zákon. Recidíva je totiž zakotvená v ustanovení § 37 písm. m/, § 38 ods. 5, ods. 6 Tr. zák. účinného do 05.08.2024 (ako aj ustanovení § 38 ods. 3, ods. 4 Tr. zák. účinného od 06.08.2024). Rovnako doposiaľ ustálená súdna prax rozlišuje všeobecnú recidívu (t. j. odsúdenie pre akýkoľvek trestný čin) a špeciálnu recidívu (t. j. odsúdenie pre rovnaký trestný čin). Krajský súd napokon vyslovuje a uzatvára, že mestský súd pochybil v tom, keď obžalovanému B. B. uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, t. j. vo výmere na samej dolnej hranici trestnej sadzby, napriek tomu, že obžalovaný je špeciálnym recidivistom, pričom ani predchádzajúce mnohopočetné odsúdenia ho neviedli k náprave a neodradili ho od páchania posudzovanej trestnej činnosti. Vyššie uvedené pochybenie v rámci svojho postupu konvalidoval odvolací súd spôsobom, že zrušil prvostupňový rozsudok vo výroku o treste a sám uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere
4 roky a 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom mal dostatok podkladov pre svoje vlastné rozhodnutie. V prvom rade bolo potrebné vyriešiť otázku, či Trestný zákon účinný od 06.08.2024 by bol pre obžalovaného priaznivejší, ako Trestný zákon účinný v čase spáchania skutku, a to nielen z pohľadu trestnej sadzby za stíhaný zločin, ale aj z pohľadu ďalších možných trestnoprávnych následkov vyplývajúcich z ustanovení všeobecnej časti zákona, pri ktorých sa rozhodovanie súdu odvíja od výroku o vine. To napokon vyplýva aj z judikatúry, podľa ktorej je potrebné hodnotiť skorší a neskorší Trestný zákon tak z ustanovení osobitnej časti, ako aj so zreteľom na ustanovenie všeobecnej časti Trestného zákona (R 11/1991). Podľa § 2 ods. 2 Tr. zák. trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Z hľadiska riešenia tejto problematiky krajský súd konštatuje a vyslovuje, že v prejednávanej veci neskorší Trestný zákon účinný od 06.08.2024 nebol pre obžalovaného priaznivejší, ako Trestný zákon účinný v čase spáchania skutku a preto aj pri ukladaní trestu sa muselo pristúpilo k použitiu skoršieho Trestného zákona (tak ako postupoval súd I. stupňa) a tým sa zároveň ani nevyžadoval zásah do výroku o vine. Súd II. stupňa postupoval pri ukladaní trestu odňatia slobody v súlade so všetkými relevantnými ustanoveniami Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku. Východisko pre ukladanie trestu odňatia slobody obžalovanému predstavovala trestná v rozpätí od 3 rokov do 8 rokov. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd u obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) a jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m/ Tr. zák.), nemusel upraviť základnú trestnú sadzbu, či už podľa režimu § 38 ods. 3 Tr. zák., alebo podľa režimu § 38 ods. 4 Tr. zák. (t. j. znížiť alebo zvýšiť príslušnú hranicu trestnej sadzby uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona o jednu tretinu). Napokon druhostupňový súd (na rozdiel od mestského súdu) obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 6 mesiacov, t. j. v dolnej polovici trestnej sadzby. Ako už bolo konštatované, s poukazom tak na charakter skutku, ako aj na osobu obžalovaného, ktorý je špeciálny recidivista, krajský súd vyvodil, že uloženie iného druhu trestu, akým je iba nepodmienečný trest odňatia slobody, neprichádza vôbec do úvahy. V tomto smere je preto odôvodnené také preventívne pôsobenie na obžalovaného, ktoré mu účinne zabraní v dopúšťaní sa trestnej činnosti rovnakého druhu, pričom je nevyhnutné na obžalovaného pôsobiť represiou v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody. Takýto druh trestu odráža v sebe nielen minulosť obžalovaného z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu jednotlivých spoločenských noriem, ale tiež jeho vývoj z hľadiska možného páchania trestnej činnosti. Zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia zodpovedá ustanoveniu § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním teraz posudzovaného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Krajský súd napokon vyslovuje, že takto uložený trest a jeho výmera vychádzala zo zásad ukladania trestov v zmysle ustanovenia § 34 Tr. zák. v každom smere. Požiadavku obžalovaného, aby mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom, odvolací sud z vyššie uvedených dôvodov nemohol akceptovať. Ak sa obžalovaný v podanom odvolaní alternatívne domáhal, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, aby bolo nariadené znalecké dokazovanie ohľadom skúmania jeho duševného stavu, k tomu treba uviesť iba toľko, že takýto navrhovaný postup obžalovaného nemal žiadne relevantné opodstatnenie. Odvolací súd zo znaleckého posudku v inej trestnej veci obžalovaného B. B. (súdny spis Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 4T/30/2021) zistil, že znaleckým vyšetrením znalkyne MUDr. Denisy Mészarosovej nebolo preukázané žiadne závažné ochorenie z okruhu psychotických ochorení, afektívnej poruchy (depresie, mánie), či
iné organické poškodenie mozgu, a vzhľadom k tomu znalkyňa nenavrhla skúmanie duševného stavu obžalovaného. Pokiaľ obžalovaný tiež poukazoval na to, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody bude mať negatívny vplyv na jeho plánovaný rodinný život (chcel sa v najbližšom období oženiť so svojou priateľkou), tak nadriadený súd konštatuje, že týchto okolností si musel byť obžalovaný vedomý aj v čase páchania posudzovanej trestnej činnosti Ak sa obžalovaný napriek predchádzajúcim odsúdeniam opakovane dopúšťal trestnej činnosti, evidentne chcel postúpiť riziko, že týmto konaním si skomplikuje rodinný život. Treba vysloviť aj to, že samotným uložením trestu páchateľovi trestného činu sa nepriamo postihne i jeho rodina a jemu blízke osoby. Preto nie je možné za každých okolností zabezpečiť (ako to bolo aj v tomto posudzovanom prípade), aby sa trest uložený obžalovanému nedotkol jeho rodiny a blízkych osôb. Aj samotné ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zák. sa môže aplikovať iba v rámci zákonných podmienok pre uloženie konkrétneho druhu trestu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, nezostalo odvolaciemu súdu nič iné, iba odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Po dôslednom posúdení trestnej veci odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, je trestom nielen primeraným a zákonným, ale aj spravodlivým, čo je odôvodnené tak okolnosťami týkajúcimi sa osoby obžalovaného, ako aj okolnosťami spáchaného skutku. Odvolací súd na základe vyjadrených úvah a právnych záverov, rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku (výroky v bode I./ a v bode II./). Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.