Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4To/25/2025 1124014150 27. 03. 2025 Mgr. Michal Kačáni ECLI:SK:KSBA:2025:1124014150.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Kačániho, PhD. a sudcov JUDr. Karola Kováča a Ing. Mgr. Anny Přikrylovej v trestnej veci obžalovaného I. W. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, o odvolaniach obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 0T/676/2024 zo dňa 15.01.2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. marca 2025 takto rozhodol: Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému I. W., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom Y. XX, H., toho času vo výkone väzby, ukladá podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného I. W., nar. XX.XX.XXXX zamieta. odôvodnenie: Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I zo dňa 15.01.2025 sp. zn. 0T/676/2024 bol obžalovaný I. W. uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že obvinený v Bratislave - Y. D., na ulici Y. XX v tam sa nachádzajúcom byte na druhom poschodí dňa 04.10.2024 vo večerných hodinách, povedal svojej matke - poškodenej S. W. po predchádzajúcom fyzickom konflikte, počas ktorého udieral poškodenú prakerom na koberce slová "aj ja som vás prosíkal aby ste ma nebili, budem vám robiť zrkadlo toho, čo ste mi robili, zlikvidujem vás, ste príčinou môjho nešťastia" pričom následne sa obvinený presunul k jeho otcovi - poškodenému N. W. do izby, ktorému po fyzickom konflikte a slovnom konflikte adresoval slová "zabijem Vás vy pankharti, všetkých zabijem" na čo následne poškodená zavolala na políciu, následkom čoho obvinený z bytu odišiel a do ktorého sa vrátil až dňa 05.10.2024 v čase okolo 07:30 hod. kedy po slovnej výmene medzi ním a poškodeným N. W., mu adresoval slová "obliekaj sa ty bastard zdegenerovaný šmatlavý, keď nevypadneš z bytu,
tak ťa zabijem a zabijem všetkých ostatných. Daj mi peniaze alebo byt inak ťa zabijem" následkom čoho poškodení v strachu z obvineného z bytu odišli, pričom sa vrátili približne za hodinu do bytu, kde už obvinený v tom čase nebol, ale o chvíľu sa vrátil a začal kopať a búchať do vchodových dverí, na čo mu poškodená S. W. otvorila a následne z bytu spolu s poškodeným N. W. opätovne zo strachu odišli pred bytový dom, odkiaľ privolali hliadku OO PZ Karlova Ves, s volacím znakom DUSIK 205 v zložení VH: ppráp. V. Q., CH: nstržm. D. Q., ktorá sa dostavila na miesto, kde sa následne presunula s poškodenou S. W. do bytu, kde našli obvineného, ktorý si bral osobné veci a chcel z bytu odísť, pričom počas toho ako išla hliadka DUSIK 205 s obvineným a poškodenou S. W. z bytu preč, bol obvinený agresívny na poškodenú a za prítomnosti hliadky poškodenej povedal slová "ty piča stará aby ťa jeblo, ty nie si moja mamička, ty si stará kurva" a následne po nereagovaní na výzvy hliadky poškodenej uviedol slová "ty hnusná stará piča, zajebem ťa, nechcem ťa už v živote vidieť, rozjebem ťa tu, veď ja sa vrátim a potom uvidíte" čím týmto konaním obvinený vzbudil u jeho matky - poškodenej S. W. a u jeho otca poškodeného N. W. dôvodnú obavu o ich život a zdravie. Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol obžalovaný na výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a s použitím § 78 ods. 1 Trestného zákona bol obžalovanému uložený ochranný dohľad v trvaní 1 rok. Podľa § 77 ods. 4 Trestného zákona, § 51 ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. i) Trestného zákona súd obžalovanému uložil v rámci ochranného dohľadu primerané povinnosti a obmedzenia spočívajúce v zákaze užívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, príkaze podrobiť sa liečeniu závislosti od alkoholu a návykových látok. Proti tomuto rozsudku podali odvolania smerujúce proti výroku o treste obžalovaný I. W. a prokurátor v zákonnej lehote uvedenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku, ako osoby oprávnené podľa § 307 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku. Odvolanie zo strany prokurátora bolo podané v neprospech obžalovaného I. W.. Obžalovaný I. W. v dôvodoch podaného odvolania prostredníctvom ustanoveného obhajcu uviedol, že trest, ktorý mu konajúci súd uložil za prečin, bol uložený vo vyššej výmere, ako si v tomto konkrétnom prípade vyžaduje zabezpečenie základnej zásady ukladania trestu, a to ochrana spoločnosti. Obžalovaný má za to, že kratší trest, resp. alternatívny trest, by vytvorili vhodnejšie podmienky na prevýchovu jeho osoby a viedli by ho k tomu, aby viedol opäť riadny život. Trest nižší, resp. alternatívny, by zároveň vyjadril dostatočné morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Obžalovaný v odvolaní poukázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom sa konštatuje, že: „Obžalovaný pred súdom svoje konanie priznal a úprimne oľutoval, čo bolo očividné, keď sa v rámci záverečnej reči otočil k poškodeným (jeho rodičom), a so slzami v očiach im prejavil ľútosť nad jeho správaním“. Obžalovaný má za to, že aj z reakcie jeho rodičov na hlavnom pojednávaní bolo zjavné, že svojmu synovi jeho konanie odpustili. V prípade, že by to odvolací súd považoval za potrebné, obžalovaný navrhuje výsluch jeho rodičov (poškodených) na verejnom zasadnutí. Na vykonaní takýchto výsluchov na hlavnom pojednávaní obžalovaný netrval, keďže mal za to, že by ich táto skúsenosť mohla ešte viac rozrušiť. Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení rozsudku uvádza, že pri ukladaní trestu zohľadnil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona. Súčasne súd prvého stupňa uviedol, že obžalovaný spáchal prečin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, vo veci vedenej Okresným súdom Bratislava IV, sp. zn. 3T/56/2021, v ktorej bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 26 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 36 mesiacov do 04.11.2024. Obžalovaný priznáva, že prečin spáchal v skúšobnej dobe, avšak považuje ho za výnimočný exces, ktorého spúšťačom bol alkohol. Predmetnú skutočnosť konštatuje aj znalec v odbore psychiatria MUDr. I. I. v znaleckom posudku č. 56/2024. Uvedené konanie obžalovaný žiadnym spôsobom nezľahčuje, avšak má za to, že na ochranu jeho, poškodených, ako aj celej spoločnosti, je aplikovanie a dôsledné dodržiavanie ochranného dohľadu, zákazu a príkazu dostatočnou zárukou pred zákonne nekonformným správaním. Obžalovaný ďalej poukazuje na skutočnosť, že prečin spáchal jeden kalendárny mesiac pred uplynutím podmienečného trestu. Obžalovaný opätovne ľutuje svoje konanie a žiadnym spôsobom sa ho nesnaží týmto odvolaním zľahčovať. Je však potrebné vziať na zreteľ skutočnosť, že obžalovaný sa
snažil po väčšinu podmienečného odsúdenia viesť riadny život, abstinovať a venovať sa jeho rodine, životnej partnerke Y.. a jej synovi D. Z.. Obžalovaný má za to, že súd prvého stupňa správne uznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, avšak nezohľadnil druhú poľahčujúcu okolnosť na strane obžalovaného, ktorou je okolnosť špecifikovaná v § 36 písm. k) Trestného zákona, keďže obžalovaný adresoval poškodeným ospravedlnenie, v ktorom ich žiada o odpustenie a prejavuje úprimnú snahu o odstránenie škodlivého následku jeho konania, ktoré sa mu kladie za vinu. Uvedené podľa názoru obžalovaného môže byť definované ako poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. k) a súčasne aj písmeno l) Trestného zákona. Naplnenie uvedenej poľahčujúcej okolnosti bolo podľa názoru obžalovaného úprimne prezentované a potvrdené aj na hlavnom pojednávaní dňa 15.01.2025, na ktorom sa obžalovaný v rámci záverečnej reči, ako aj posledného slova, úprimne snažil odstrániť škodlivé následky prečinu, ktorými sú narušené rodinné vzťahy a najmä dôvera. Na základe uvedeného má obžalovaný za to, že pri určovaní druhu trestu a jeho výmery mal súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, ktorá je v tomto prípade v pomere priaznivejšom obžalovanému. Obžalovaný apeluje na zásadu humanizmu pri rozhodovaní o výške a druhu trestu. Z tejto zásady vyplýva, že trest má spôsobiť iba takú ujmu, akú vyžaduje splnenie účelu trestu. To znamená, že ujma, ktorá je obsiahnutá v treste, nemá prevyšovať nevyhnutnú potrebu ochrany spoločnosti. Preto ak je to možné, treba použiť také tresty, ktoré nesúvisia s trestom odňatia slobody. V kontexte uvedeného má obžalovaný za to, že sú splnené podmienky pre uloženie tzv. alternatívneho trestu podľa § 53 Trestného zákona, resp. § 54, § 55 alebo § 56 Trestného zákona, ktoré by boli dostatočným trestom pre obžalovaného. Obžalovaný má ďalej za to, že súd prvého stupňa mohol a mal reflektovať na záverečnú reč obhajcu obžalovaného, v ktorej navrhoval súdu prvého stupňa aplikovať na daný prípad inštitút mimoriadneho zníženia trestu s poukazom na § 39 ods. 1, ods. 3 a ods. 5 Trestného zákona, pre uplatnenie ktorého sú splnené podmienky. Obžalovaný ďalej uviedol, že uloženie trestu nepostihuje len samotnú osobu obžalovaného, ale aj jeho bezprostredné okolie, najmä jeho najbližšiu rodinu, jeho družku a jej syna, keďže sa nemôže podieľať na jeho výchove a ich finančnej podpore. Na základe uvedeného má rozsudok chyby v napadnutom výroku II., najmä v tom, že sa súd prvého stupňa nedostatočne vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Pri ukladaní trestu súd dostatočne nezohľadnil možnosť uloženia alternatívnych trestov, resp. možnosť mimoriadneho zníženia trestu, na ktoré sú, podľa názoru obžalovaného, splnené všetky zákonné podmienky a tieto sa aj vzhľadom na jeho predchádzajúci život javia byť vhodnejšie za účelom jeho nápravy, ochrany spoločnosti, ale aj zachovania čo najmenšieho dopadu trestu na najbližšiu rodinu obžalovaného. Na základe vyššie uvedeného obžalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b) a písm. e) Trestného poriadku zrušil v časti celého výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží trest v zmysle § 53, § 54, § 55 alebo § 56 Trestného zákona, alebo aby uložil trest odňatia slobody v primeranej dĺžke za zohľadnenia všetkých vyššie popísaných okolností. Prokurátor v dôvodoch podaného odvolania uviedol, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so zaradením pre výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia považuje za neprimerane mierny. Zákonodarca v Trestnom zákone pre trestný čin nebezpečného vyhrážania v kvalifikovanej skutkovej podstate /§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona/ stanovil trestnú sadzbu 6 mesiacov až 3 roky trestu odňatia slobody. Má za to, že súdom uložený trest nie je primeraný a spravodlivý. V tomto smere dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že u osoby obžalovaného ide o špeciálneho recidivistu, pričom jeho správanie doposiaľ bolo opakovane sankcionované i v rámci priestupkového konania. V správaní obžalovaného dochádza k zvyšovaniu intenzity protiprávneho konania vo vzťahu k iným osobám, najmä z blízkeho okolia, a to i napriek viacerým odsúdeniam a priestupkovým postihom. Prokurátor uviedol v odvolaní chronológiu správania/ skutkov obžalovaného naprieč rokmi 2017 až doposiaľ (prejednaných v priestupkovej i trestnej rovine) z ktorej uviedol iba vybrané. Trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 0T/12/2017 z 21.03.2017, bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 Trestného zákona, ktorý spáchal tak, že od konca mesiaca október 2016 až do 18.03.2017 opakovane vyhľadával prítomnosť poškodenej - Y. X., pričom si proti vôli vynucoval jej pozornosť, počas stretnutí jej vulgárne nadával, vyhrážal sa jej zabitím, fyzicky ju napádal, v uvedenom období jej napriek výslovnému vyjadreniu, aby ju nekontaktoval, poslal z viacerých telefónnych čísiel na jej telefónne číslo minimálne 900 SMS správ, pričom dňa 18.03.2017 v čase asi o 21:20 hodine počas vzájomnej hádky v rodinnom dome ju fyzicky napadol tak, že ju najskôr v dome sácal a zaháňal sa na ňu, následne vonku pred domom ju uhryzol do prostredníka pravej ruky, päsťou ju jedenkrát udrel do zátylku a ťahal ju za nohu po betónových schodoch od vchodových dverí na dvor, v dôsledku čoho
poškodená z obavy o svoj život privolala políciu. Obžalovaný bol následne sankcionovaný v rámci priestupkového konania rozhodnutím sp. zn. OU-PN-OVVS-2018/000236 z 25.10.2018 pre skutok zo dňa 12.05.2017, kedy v čase o 05:30 hod. v Piešťanoch na D. ceste v dome č. XXXX/XX rozbil tabuľu sklenej výplne okna poškodenej X.. Dňa 06.01.2017 sa obžalovaný opätovne dopustil úmyselného priestupku na majetku a to tak, že v čase od 20:00 hod. do 16:55 hod. dňa 07.01.2018 v obci D. bez povolenia prešiel cez plot dvora rodinného domu č. XXX obývaného Y. X., prerezal zámok na dverách uzamknutej zadnej izby domu a vošiel do ďalších obytných častí domu, za čo bol sankcionovaný v priestupkovom konaní sp. zn. OZ-PN-OVVS-2019/000198 rozhodnutím zo dňa 03.06.2019. Trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 16T/36/2018 zo 14.05.2018, bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 2 Trestného zákona, preto, že svojej bývalej družke Y. X. v období od 08.01.2018 do 10.02.2018 proti jej výslovne prejavenej vôli, aby ju po rozchode žiadnym spôsobom nekontaktoval, napísal a odoslal z rôznych telefónnych čísiel na jej telefónne číslo celkom 1.235 obťažujúcich SMS správ, v uvedenom období jej minimálne 110 krát telefonoval na jej telefónne číslo, súčasne ju kontaktoval aj na jej mail na ktorý jej poslal 77 mailov a 40 mailov jej poslal na pracovný email, pričom v SMS správach jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej ublížením na zdraví tým, že nedožije svojich 34. narodením, ako aj ujmou na majetku, a žiadal od nej, aby začali znovu spolu žiť a taktiež sa pohyboval v blízkosti jej obydlia, kde jej klopal na okno domu, chodil za ňou na pracovisko v obchodnom centre za účelom jej sledovania. Dňa 21.01.2022 obžalovaný spáchal závažný priestupok, a to vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, a to na základe rozhodnutia o priestupku sp. zn. ORP-P-21/BAI- ODI1-2022 zo 21.02.2022. Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/56/2021 zo 04.11.2021 bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, preto, že dňa 13.05.2021 v čase o 01:30 hod. zo svojho mobilného telefónu zaslal svojej bývalej družke C. G. - poškodenej SMS-správu s obsahom, že bude moc utrpenia, následne o 06:56 hod. zaslal poškodenej ďalšiu SMS-správu, kde poškodenej vulgárne nadával a tiež že si bude hľadať zuby po celom okolí a následne dňa 13.05.2021 v čase okolo 10:00 hod. obvinený prišiel za svojou bývalou družkou - poškodenou do miesta jej bydliska k rodinnému domu, kde búchal do bránky, kričal na poškodenú vulgárne výrazy a tiež kričal na poškodenú, že ju zabije, že jej vybije všetky zuby a že si ich bude poškodená zbierať po záhrade, v dôsledku čoho poškodená z obavy o svoj život a zdravie telefonovala na políciu, a následne obvinený o 10:19 hod. poslal poškodenej SMS-správu s obsahom, že tam skape v tom okne a nevylezie (č.l. 67-68). V prejednávanom prípade nemožno opomenúť správanie obžalovaného, ktoré pramenilo zo zavrhnutiahodnej pohnútky (domnelého práva k majetku rodičov). Obžalovaný po tom, ako sa dozvedel, že jeho rodičia/poškodení prejavili vôľu previesť vlastnícke právo k bytu na syna I. za súčasného zriadenia vecného bremena in personam v ich prospech, sa s týmto nestotožnil, vykrikoval rodičom, že chce byt alebo peniaze, pričom správanie obžalovaného bolo tak intenzívne, že poškodení boli nútení opustiť vlastnú domácnosť. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný v čase spáchania skutku mal 40 rokov, teda nešlo o osobu mladistvého či osobu blízku veku mladistvého. U otca obžalovaného ide o osobu s obmedzenou možnosťou pohybu. Správanie obžalovaného eskalovalo, pričom poškodenej i za prítomnosti príslušníkov PZ uviedol: „ Ty piča stará aby ťa jeblo, ty nie si moja mamička, ty si stará kurva“; „ty piča stará zajebem ťa, nechcem ťa už nikdy vidieť v živote, ja sa vrátim a potom uvidíte“. Podľa vyjadrenia poškodeného mu obžalovaný uviedol: „obliekaj sa ty bastard zdegenerovaný šmatlavý, keď nevypadneš z bytu, tak ťa zabijem a zabijem všetkých ostatných. Daj mi peniaze alebo byt inak ťa zabijem.“ V kontexte načrtnutého správania obžalovaného má za to, že nešlo o výnimočné zlyhanie v mieste a čase, nakoľko obžalovaný i na druhý deň v ranných hodinách po príchode k bytu poškodených na tieto agresívne búchal a kopal so slovami „otvor ty špina, kurva, zlodejka, si ma okradla a zabijem Vás všetkých“. Následne oboch poškodených opätovne vyhnal von z bytu. Zo zápisnice o trestnom oznámení ako i výsluchov poškodených a svedkoch realizovaných v krátkom časovom horizonte po konaní obžalovaného má za nesporne preukázané, že konanie obžalovaného k poškodeným nie je ojedinelým excesom, práve naopak sa jeho správanie stupňuje a eskaluje od verbálnych útokov až po fyzické. Poškodení detailným spôsobom popísali správanie obžalovaného v čase skutku i pred ním. Obžalovaný v rámci výsluchu pred orgánom činným v trestnom konaní ani sudcom pre prípravné konanie nevyslovil pochybnosti o jeho príčetnosti v čase spáchania skutku. Napokon sám obžalovaný pred sudcom pre prípravné konanie uviedol, že si bol vedomý, že je v podmienke, že rodičia sa s ním takto rozprávajú celý život, tak mu praskli nervy, ukázal im aké to je. Súčasne uviedol, že nikdy nebol liečený u psychiatra. Pochybnosti o svojom zdravotnom stave v čase skutku vyslovil až na hlavnom pojednávaní dňa 26.11.2024 za prítomnosti obhajcu. Prinajmenšom neštandardné sa javí, ak obhajca obžalovaného na hlavnom pojednávaní uvedie, že obžalovaný nepopiera skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, avšak žiada, aby bolo vykonané
znalecké dokazovanie z odboru psychiatrie za účelom skúmania rozumovej a ovládacej schopnosti a následne obžalovaný uvedie, že nechce urobiť žiadne z vyhlásení podľa § 257 Trestného poriadku a chce čakať na závery znaleckého posudku. Zo záverov znaleckého posudku nevyplynulo, že by obžalovaný trpel či trpí akoukoľvek duševnou chorobou či poruchou, výlučne mu bola detekovaná jednoduchá alkoholová opitosť ľahkého stupňa. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že obžalovaný v čase vyšetrenia 27.12.2024 naďalej nereflektoval na svoje konanie vo vzťahu k poškodeným, čo je zrejmé zo zápisu vyjadrenia obžalovaného vyšetrovaného znalcom (č.l. 11 ZP), kedy uviedol: „nechceli ma pustiť dnu, čo si ma dovoľujú čo vymknúť, dal som kopačky do dverí, potom odomkli a zasa utiekli, ako by som bol vrah, akože kričal som, ale v živote by som im neublížil...., „Chytil som nervy jak sa povie, pohár pretiekol a potreboval som to zo seba dostať..., Po basách som sa vrátil k rodičom, prišiel som o vodičák, zlomil som si rameno prvý rok, bol som pol roka PN, všetko som si musel robiť, furt niečo, nemal som ani kľud, išiel som si vypýtať peniaze na cigarety a oni furt, že kedy pôjdeš robiť, aj keď som ležal furt chodila mamka, aj keď som sa išiel prejsť, furt niečo odo mňa chceli. Q. kázania. Q. nespokojní. Ja som povedal, že pokiaľ to bude mať on, nedám ani korunu. Na nájomné som neprispieval.“ K návrhu obhajcu na hlavnom pojednávaní dňa 15.01.2025 o uložení trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom prokurátor uviedol, že prokuratúre nie je známa taká právna úprava, ktorá by v danom prípade umožňovala opätovne rozhodnúť o uložení trestu odňatia slobody s tým, že jeho výkon sa podmienečne odloží (§ 49 ods. 2 Trestného zákona). K argumentu obžalovaného, že chce začať žiť so svojou priateľkou a starať sa o jej dieťa prokurátor dodal, že meno priateľky ani jej dieťaťa obžalovaný nespomenul naprieč celým prípravným konaním až doposiaľ a prokurátorovi sa javí nanajvýš nepravdepodobné založenie partnerského vzťahu počas výkonu väzby. Napokon obžalovaný až na pojednávaní dňa 15.01.2025 (po znaleckom dokazovaní) urobil vyhlásenie podľa § 257 Trestného poriadku s tým, že právom posledného slova uviedol „...je možné že som to prehnal, chcem čo najkratší trest“. Neuniklo pozornosti prokurátora, že konanie obžalovaného k poškodeným je motivované aj jeho domnelým právom (hoc mylným) z pozície potencionálneho dediča na majetok rodičov. V kontexte načrtnutej veci prokurátor dal do pozornosti ustanovenie § 469 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Pokiaľ obžalovaný odvodzuje svoje právo k bytu poškodených z potenciálneho právneho nástupníctva, ktoré doteraz nenastalo a nie je ani isté, či v budúcnosti vôbec nastane, zdôraznil, že všeobecne platí stará rímska zásada - „mors certa hora incerta" teda v preklade, že „smrť je istá u kohokoľvek, avšak neistá je jej hodina“. Obžalovaný, tak nemá žiadnu istotu, že neumrie skôr ako jeho rodičia. Obžalovaný by práve naopak vzhľadom na zdravotný stav a vek svojich rodičov mal poškodeným pomáhať, opatrovať ich a zabezpečovať prioritne ich potreby, nie vlastné. Prokurátor má za to, že u obžalovaného ide o osobu, ktorá svojim doterajším správaním a spôsobom života preukázala, že opakovane nerešpektuje právne normy, zaužívané pravidlá občianskeho spolunažívania, rozhodnutia súdov, štátnych orgánov, alternatívy resocializácie obžalovaného podmienečnými trestami sa minuli účinkom (skutok spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody) a z toho dôvodu je potrebné na jeho resocializáciu pôsobiť nepodmienečným výkonom trestu. Vzhľadom na uvedené Krajskému súdu v Bratislave navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v časti výroku o treste a uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere prevyšujúcej 20 mesiacov. K odvolaniu prokurátora podal písomné vyjadrenie obžalovaný prostredníctvom obhajcu. Odvolanie prokurátora je založené v prevažnej miere na jeho odkaze na predchádzajúce skutky, ktoré sa stali medzi rokmi 2016 a 2021 (máj), t. j. viac ako 4 roky pred prečinom. Obžalovaný má za to, že samotná skutočnosť, že bol v minulosti odsúdený, nezakladá obligatórny dôvod na uloženie neprimerane vysokého trestu odňatia slobody, ktorý prokurátor aktuálne navrhuje v trvaní prevyšujúcom 20 mesiacov. Obžalovaný v tomto smere poukazuje na návrh trestu zo strany prokurátora, sp. zn. 2Pv 274/24/1104-10 zo dňa 06.10.2024 (nachádza sa v súdnom spise), ktorým navrhol konajúcemu súdu uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere v dolnej polovici trestnej sadzby (v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia), ktorá bola zákonodarcom stanovená na 6 mesiacov až 3 roky odňatia slobody, t. j. prokurátor v zmysle jeho návrhu považoval s poukazom na všetky aspekty tejto trestnej veci za dostatočné uloženie nižšieho nepodmienečného trestu v rozmedzí 6 mesiacov až 18 mesiacov, čomu podľa názoru obžalovaného aj súd rozsudkom vyhovel. Vo svojom odvolaní prokurátor navrhuje súdu uložiť obžalovanému neodôvodnene trest odňatia slobody v trvaní prevyšujúcom 20 mesiacov. Podľa názoru obžalovaného v odvolaní prokurátora nie je uvedené, na základe akej úvahy prokurátor dospel k zmene navrhovanej výšky trestu, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že súd prvého stupňa mu de facto vyhovel, keď uložil obžalovanému trest v dolnej polovici
trestnej sadzby. Obžalovaný v nadväznosti na uvedené, ako aj na jeho argumentáciu v odvolaní, poukazuje na skutočnosť, že samotný prokurátor na hlavnom pojednávaní dňa 15.01.2025 uviedol v záverečnej reči nasledovné: „Navrhujem uložiť NEPO trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby..." Prokurátor mal za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného je primerané uložiť trest, ktorý je na samom spodnom okraji rozsahu trestnej sadzby stanovenej zákonom pre daný trestný čin, t. j. 6 mesiacov. Chronológia návrhov výšky trestu zo strany prokurátora počas trestného konania bola teda nasledovná: 1.) 06.10.2024 - trest odňatia slobody v rozmedzí 6 mesiacov až 18 mesiacov; 2.) 15.01.2025 - trest odňatia slobody 6 mesiacov; 3.) 20.01.2025 - trest odňatia slobody v trvaní prevyšujúcom 20 mesiacov. Obžalovaný poznamenal, že prokurátor má právo meniť svoj návrh v priebehu konania, ak sa objavia nové skutočnosti alebo dôkazy. Avšak tieto zmeny by mali byť riadne odôvodnené a nemali by svojou frekvenciou alebo povahou narúšať základné zásady trestného konania, čo sa v uvedenom prípade podľa názoru obžalovaného stalo, keďže medzi 06.10.2024 a 15.01.2024 neboli zo strany obžaloby predložené žiadne nové dôkazy, ktoré by mali odôvodňovať zvýšenie navrhovanej trestnej sadzby. Naopak, v konaní bol predložený vyššie uvedený znalecký posudok, ktorý nie je možné vyhodnotiť ako dôkaz svedčiaci v neprospech obžalovaného. Na tento dôkaz podľa názoru obžalovaného v spojení s vyhlásením obžalovaného podľa § 257 Trestného poriadku prihliadol aj prokurátor v záverečnej reči, keď navrhol uložiť trest na spodnej hranici trestnej sadzby. Prokurátor ďalej vo svojom odvolaní uvádza, že v rámci výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom konaní ani pred sudcom pre prípravné konanie obžalovaný nevyslovil pochybnosť o jeho príčetnosti v čase spáchania prečinu a že pochybnosti o svojom zdravotnom stave v čase skutku vyslovil až na hlavnom pojednávaní dňa 26.11.2024 za prítomnosti obhajcu. Obžalovaný dáva do pozornosti, že jeho návrh na vykonanie znaleckého dokazovania bol zo strany súdu akceptovaný, keďže aj súd mal dôvodnú pochybnosť o duševnom zdraví obžalovaného, a to na základe jeho prejavov prítomných pri výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie, pri rozhodovaní o vzatí obžalovaného do väzby. Predmetný výsluch realizoval sudca, ktorý viedol následne aj hlavné pojednávanie vo veci, čiže vedel posúdiť dôvodnosť predmetného návrhu obhajoby. Obžalovaný má za to, že uvedeným návrhom iba realizoval svoje právo, ktoré je súčasne povinnosťou prokurátora - zistiť skutkový stav bez dôvodných pochybností, a to z úradnej povinnosti, čo ustanovuje § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Prokurátor vo svojom odvolaní ďalej vyčíta obžalovanému, že chcel prípadné vyhlásenie podľa § 257 Trestného poriadku realizovať až po vykonaní znaleckého dokazovania. Obžalovaný má za to, že orgány činné v trestnom konaní mali iniciovať vypracovanie znaleckého posudku a nie čakať, kým to navrhne obhajoba a tejto následne vyčítať realizáciu práva obžalovaného. Prokurátor ďalej vo svojom odvolaní uvádza, že správanie obžalovaného malo prameniť zo zavrhnutiahodnej pohnútky. Obžalovaný poukazuje v kontexte uvedeného na to, že prokurátor túto svoju tézu žiadny spôsobom nevyjadril ani v obžalobe a ani záverečnej reči, preto má obžalovaný za to, že jeho konanie nepramenilo zo zavrhnutiahodnej pohnútky. Obžalovaný sa ďalej vyjadril k spochybneniu jeho partnerského vzťahu, a to konkrétne, že „sa javí nanajvýš nepravdepodobné založenie partnerského vzťahu počas výkonu väzby", pričom prokurátor sa týmto snaží spochybniť vierohodnosť výroku obžalovaného uvedeného v rámci posledného slova. Obžalovaný je preukázateľne od augusta 2023 v partnerskom vzťahu s Y. Z., trvale bytom Y. 6, XXX XX H. (prechodne pobytom C. XX, XXX XX H.), dátum narodenia je 19.05.1992 a podieľa sa na výchove jej maloletého syna D. Z., trvale pobytom Y. 6, XXX XX H. (prechodne pobytom C. XX, XXX XX H.), dátum narodenia 02.08.2016. Predmetnú skutočnosť obžalovaný preukazuje v zmysle priloženého čestného vyhlásenia jeho partnerky. Vo zvyšku sa obžalovaný pridržal jeho argumentácie uvedenej v jeho odvolaní. Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa zúčastnili obžalovaný I. W., jeho obhajca, poškodená S. W. a prokurátor krajskej prokuratúry. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti poškodeného N. W., nakoľko na takýto postup boli splnené všetky zákonné podmienky. Prokurátor navrhol vyhovieť odvolaniu prokurátora na základe dôvodov v ňom uvedených a súčasne navrhol, aby odvolanie obžalovaného bolo podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuté. Obhajca obžalovaného I. W. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol, aby bolo vyhovené odvolaniu obžalovaného a aby odvolanie prokurátora bolo podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuté okrem iného aj z dôvodov uvedených vo vyjadrení k podanému odvolaniu.
Obžalovaný sa pripojil ku konečnému návrhu svojho obhajcu. Dodal, že je mu ľúto uvedeného skutku a odvolanie prokurátora navrhuje zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Trestného poriadku) primárne konštatoval prípustnosť odvolaní prokurátora a obžalovaného (§ 306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že dôvodné je iba odvolanie prokurátora. Povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaného vyššie uvedeným ustanovením, bolo preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z uvedenej zásady by bolo to, že by odvolací súd musel prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Takéto chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli. V nadväznosti na vyššie uvedené zistenia, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu zo strany obžalovaného a prokurátora iba voči výroku o treste napadnutého rozsudku, a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti, odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutku, ani výrok o ochrannom dohľade spolu s uloženými obmedzeniami a povinnosťami. Odvolací súd v tomto smere iba konštatuje, že obžalovaný I. W. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, t. j. že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a následne mestský súd prijal toto vyhlásenie obžalovaného. Je nutné tiež uviesť, že pred prijatím vyhlásenia mestský súd obžalovaného poučil o jeho právach, ako aj o práve urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. a) až c) Trestného poriadku a o následkoch spojených s vyhlásením viny. Súd prvého stupňa obžalovanému položil podľa § 257 ods. 5 a § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku otázky, na ktoré obžalovaný odpovedal kladne a až potom rozhodol mestský súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku uznesením, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a súčasne v súlade s § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení. Vzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v súvislosti s vyhlásením obžalovaného a jeho prijatím v zmysle § 257 Trestného poriadku, odvolací súd sa zaoberal iba výrokom o treste. Na podklade odvolaní prokurátora ako i obžalovaného, ktoré smerovali výlučne do výroku o treste napadnutého rozsudku, krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že trest uložený súdom prvého stupňa bol neprimeraný, čo zakladalo apelačné dôvody na zrušenie prvostupňového rozsudku vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku. Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov. Ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Závery na primeranosť a najmä zákonnosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho vyplynúť. Po preskúmaní obsahu spisu a po vyhodnotení dôkazov vzťahujúcich sa k výroku o treste, odvolací súd dospel k názoru, že uložený trest vo výmere 10 mesiacov je príliš mierny a na obžalovaného I. W. je potrebné pôsobiť prísnejším trestom, než aký mu uložil súd prvého stupňa. Pokiaľ ide o určenie samotného druhu a výmery trestu, odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou prokurátora obsiahnutou v podanom odvolaní. Aj krajský súd je toho názoru, že ak sa obžalovaný dopustil identického trestného činu aj keď voči iným poškodeným osobám a dokonca počas plynutia skúšobnej doby jeho predchádzajúceho odsúdenia za rovnakú trestnú činnosť, za ktorú mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 26 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky s probačným dohľadom a s uložením primeraných obmedzení a povinností, nemožno považovať trest uložený súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku za primeraný. Uvedené platí o to viac, že obžalovaný sa v minulosti opakovane dopustil obdobnej trestnej činnosti (nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona), za ktorú bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany zo dňa 21.03.2017 sp. zn. 0T/12/2017 a trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany zo dňa 14.05.2018 sp. zn. 16T/36/2018, pričom ani výkon trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov (pôvodne podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok a 6 mesiacov) a 10 mesiacov, neviedol k jeho náprave v tom smere, aby sa ďalšieho protiprávneho konania všeobecne a najmä trestnej činnosti vyvaroval. Čo sa týka osoby obžalovaného, tento si je vedomý svojej závislosti. Podľa záverov znaleckého posudku, obžalovaný netrpí ani netrpel žiadnou duševnou poruchou, pričom v znaleckom posudku sa pri jeho diagnózach uvádza jednoduchá alkoholová závislosť, syndróm závislosti od viacerých psychoaktívnych látok. Znalec okrem iného konštatoval, že obžalovaný disponuje dostatočnými intelektovými fondami pre uvedomenie si zákonných a spoločenských noriem a je dostatočne spôsobilý aj posúdiť vplyv alkoholu na svoje správanie. Počas vyšetrenia priznal krátku recidívu po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, kde absolvoval ambulantnú protitoxikomanickú liečbu, ako i porušenie abstinencie od alkoholu v deň spáchania skutku. Je teda zrejmé, že obžalovaný uvedomujúc si svoju závislosť a problém s alkoholom tento naďalej požíva, čo následne eskaluje jeho správanie do spáchania trestného činu. Obžalovaný sa dopustil skutku na chránených osobách - blízkych osobách, konkrétne vlastných rodičoch. Naviac z výpovedí poškodených vyplýva, že nešlo o ojedinelý prípad, naopak sa správanie obžalovaného stupňuje od verbálnych až po fyzické útoky. Súd pripomína, že obsahom skutku sú hrubé a agresívne verbálne prejavy vyúsťujúce do vyslovenia opakovaných vyhrážok zabitím vo vzťahu k poškodeným, ktorí boli nútení viackrát v dôsledku správania obžalovaného proti svojej vôli opustiť vlastnú domácnosť. Obžalovaný dokonca pokračoval vo vyhrážkach voči poškodeným aj za prítomnosti privolanej hliadky polície. Namiesto poskytnutia pomoci svojim rodičom, ktorí už určitú pomoc vzhľadom na svoj vek potrebujú, sa obžalovaný k nim správa spôsobom, ktorý vyústil do spáchania trestného činu. Vychádzajúc z trestnej sadzby upravenej v § 360 ods. 2 Trestného zákona, t. j. 6 mesiacov až 3 roky, uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému I. W. pri jej dolnej hranici vo výmere 10 mesiacov je v zjavnom rozpore s účelom trestu vyjadreným v § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj s ďalšími zásadami pre ukladanie trestov upravenými predovšetkým v § 34 ods. 4 Trestného zákona. Odvolací súd je toho názoru, že uložený trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov možno považovať za adekvátny závažnosti spáchaného prečinu vrátane spôsobu a okolností jeho spáchania, ako aj osobe obžalovaného, jeho pomerom a možnostiam jeho nápravy, pričom akákoľvek nižšia výmera tohto druhu trestu by dostatočne nereflektovala požiadavku na také preventívne pôsobenie na obžalovaného, ktoré mu účinne zabráni v dopúšťaní sa trestnej činnosti a ktoré spoločnosti poskytne dostatočnú ochranu. Obsahom takto uloženého trestu je aj represívny a výchovný prvok, ktoré tvoria imanentnú súčasť účelu trestu. Krajský súd tak uzatvára, že uložený trest odráža v sebe nielen uvedené protiprávne konanie obžalovaného z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu jednotlivých spoločenských noriem, ale tiež jeho vývoj z hľadiska možného páchania trestnej činnosti a v neposlednom rade prispieva k naplneniu ďalšej funkcie trestu, ktorou je ochrana spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti.
Čo sa týka odvolania obžalovaného, toto odvolanie bolo potrebné vyhodnotiť ako nedôvodné. Odvolacie námietky obžalovaného nebolo možné akceptovať a taktiež uvažovať o znížení výmery trestu, prípadne o uložení alternatívneho trestu. Obžalovaný dával do pozornosti odvolaciemu súdu, že mu nebola priznaná ďalšia poľahčujúca okolnosť, a to okolnosť podľa § 36 písm. k) Trestného zákona, keďže obžalovaný adresoval poškodeným ospravedlnenie, v ktorom ich žiada o odpustenie a prejavuje úprimnú snahu o odstránenie škodlivého následku jeho konania. Avšak takéto písomné prípadne aj ústne ospravedlnenie samé o sebe nemožno považovať za pričinenie sa o odstránenie škodlivých následkov. To, že sa ospravedlnil, nezmaže následok u poškodených z dôvodného strachu. Skutočnosť, že mu poškodení odpustili je prirodzenou reakciou rodiča voči dieťaťu a takýto postoj rodičov nemožno považovať za okolnosť podmieňujúcu založenie uvedenej poľahčujúcej okolnosti u obžalovaného. Na priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti tak neboli splnené zákonné podmienky, ktoré vyžaduje § 36 písm. k) Trestného zákona. Obžalovaný ďalej poukazoval na skutočnosť, že skutok spáchal jeden kalendárny mesiac pred skončením plynutia skúšobnej doby a že počas plynutia skúšobnej doby sa snažil viesť riadny život a venovať sa priateľke Y. Z. a jej synovi. K tomuto krajský súd uvádza, že zo strany obžalovaného nešlo o ojedinelý exces v jeho správaní počas plynutia skúšobnej doby, nakoľko ako vyplynulo z registra priestupkov obžalovaný spáchal počas plynutia skúšobnej doby 3 dopravné priestupky, z toho dva priestupky spáchal pod vplyvom alkoholu. Z uvedeného možno vyvodiť, že obžalovaný neporušil abstinenciu iba v deň skutku. Všetky tieto skutočnosti dokresľujú osobu obžalovaného a neumožňujú odvolaciemu súdu akokoľvek korigovať trest v prospech obžalovaného. Záverom treba dodať, že výrok prvostupňového rozsudku týkajúci sa ochranného ohľadu spolu s uloženými primeranými povinnosťami a obmedzeniami, neboli odvolaniami prokurátora a obžalovaného napadnuté, preto odvolací súd nemal ani žiadny relevantný dôvod tieto výroky preskúmať a zaujať k nim akékoľvek stanovisko. Odvolací súd na základe vyjadrených úvah a právnych záverov, rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku. Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.