Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2To/68/2025 1124014816 30. 10. 2025 JUDr. Mária Šimková ECLI:SK:KSBA:2025:1124014816.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šimkovej a členov senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Eriky Némethovej Stiffelovej LL.M., v trestnej veci obžalovaného K. S. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp.zn. 0T/756/2024 zo dňa 06.05.2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.10.2025 jednomyseľne takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V z a m i e t a. odôvodnenie: Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp.zn. 0T/756/2024 zo dňa 06.05.2025 bol obžalovaný K. S. uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 23. novembra 2024 v čase o cca 02:30 hodine v Bratislave v W. po ceste č. 2 v smere z N., po predchádzajúcom požití alkoholu, viedol osobné motorové vozidlo Fiat 500, červenej farby, EČV: AAXXXMU, kde bol kontrolovaný motorizovanou hliadkou OR PZ Bratislava V OO PZ Rusovce s volacím znakom E. XXX. Pri kontrole bol obžalovaný vyzvaný, nakoľko z jeho dychu bolo cítiť požitie alkoholu, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu elektronickým meračom typu AlcoQuant 6020 plus A410119, ktorým bola v dychu obžalovaného zistená hodnota 0,55 mg/l alkoholu, opakovanou skúškou bola zistená hodnota 0,51 mg/l v dychu obžalovaného, za čo mu bol podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložený peňažný trest vo výške 1.500 eur, a súčasne bolo podľa § 56 ods. 4 Trestného zákona povolené obžalovanému zaplatiť peňažný trest v desiatich mesačných splátkach po 150 eur. Pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu súd prvého stupňa podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 15 mesiacov. Proti tomuto rozsudku podal prokurátor ihneď po jeho vyhlásení odvolanie v neprospech obžalovaného smerujúce proti výroku o treste. Prokurátor odvolanie písomne odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 29.05.2025, v ktorom uvádza, že súd prvého stupňa priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť, že sa priznal a svoje konanie úprimne oľutoval, avšak obžalovaný sa priznal vždy len k tomu, čo mu bolo preukázané v konaní. Jeho oľutovanie nie je možné považovať za úprimné. V priebehu celého konania sa snažil svoju vinu vyvrátiť, prípadne maximálne zoslabiť. Takého správanie obžalovaného je síce pochopiteľné, ale rozhodne nie je dôvodom na to, aby bolo považované za úprimné oľutovanie a doznanie. Obžalovaný
vyhlásil, že je nevinný a svoje konanie ospravedlňoval tým, že mal za to, že nie je ovplyvnený alkoholom, že vypil od 18.00 hod. len 4 pivá, každé o objeme 0,25 I a prípitok marhuľovice o objeme 2 cl, pričom však z dokazovania vyplýva, že v čase o 02.43 hodine následného dňa u neho bolo nameraných 1,15 promile alkoholu. Z vyšetrovacieho spisu a dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný neuposlúchol jasne a zreteľne dané znamenie hliadky polície na zastavenie, vozidlo nezastavil a z miesta kontroly sa snažil polícii ujsť, pričom zastavil až na základe toho, že bol motohliadkou PZ prenasledovaný. I súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje na to, že svedkovia príslušníci PZ J. a K. pomerne podrobne popísali skutok ako aj okolnosti, ktoré sa odohrali pred zadržaním obžalovaného, najmä spôsob jazdy obžalovaného, akým spôsobom a z akého dôvodu došlo k zastaveniu a následnej kontrole obžalovaného ako vodiča motorového vozidla Fiat 500 (svedkovia boli velení do služby za účelom výkonu bezpečnostnej akcie zameranej na dodržiavanie povinností účastníkov cestnej premávky - jazda pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok, k zastaveniu vozidla obžalovaného došlo v ranných hodinách na ceste č. 2 v smere do W., obžalovaný schádzal z vozidlom z diaľnice D4 a nereagoval na pokyn príslušníka PZ J. na zastavenie vozidla, hliadka následne použila na služobnom vozidle svetelný signál, aby obžalovaný zastavil, čo urobil až cca po 500 metroch), popísali priebeh následnej kontroly obžalovaného ako vodiča vozidla, ako aj priebeh vykonania dychových skúšok, pričom obe boli s pozitívnym výsledkom, obžalovaný po predložení dokladov a poučení o vykonaní dychovej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu, sa skúške dobrovoľne podrobil, pričom prvej dychovej skúške sa podrobil prakticky hneď po zastavení vozidla s pozitívnym výsledkom presahujúcim jedno promile alkoholu v dychu obžalovaného, druhú kontrolnú dychovú skúšku obžalovaný absolvoval cca 15 až 20 minút po prvej dychovej skúške s pozitívnym výsledkom nad jedno promile alkoholu v dychu obžalovaného. Súd výpovede svedkov J. a K. v konaní pred súdom vyhodnotil ako dôveryhodné a zároveň umožňujúce presvedčivo a bez rozumných pochybností ustáliť skutkový stav, nakoľko neboli zistené žiadne dôvody, ktoré by ich viedli o skutku klamať, a pre ktoré by mal neprávom obviniť obžalovaného zo spáchania trestného činu a vystaviť tak seba možnosti trestného stíhania pre trestný čin krivej výpovede. Súd prvého stupňa argumentuje, že dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného postačí aj uloženie alternatívneho trestu - peňažného trestu, pričom súd vychádzal z toho, že obžalovaný je dlhodobo aktívne zárobkovo činný s pomerne stabilným príjmom, a že teda bude schopný peňažný trest uhradiť. Súd teda uložil peňažný trest vo výške 1500,- Eur. Prokurátor je však toho názoru, že ak by už mal byť ukladaný peňažný trest, tak takáto výška uloženého peňažného trestu je nedostatočná a svojou výškou sa blíži k sankciám ukladaným správnymi orgánmi za jazdu pod vplyvom alkoholu. K argumentácii súdu prvého stupňa, že sa pri uložení trestu nemohol stotožniť s návrhom prokuratúry na uloženie podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom spolu so zákazom požívania alkoholu, nakoľko takýto trest by bol neprimerane prísny, a to i vzhľadom na trestný čin nižšej spoločenskej nebezpečnosti, prokurátor uvádza, že i keď zákonodarca spáchanie trestného činu podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona dovoľuje postihnúť trestom odňatia slobody s trestnou sadzbou do jedného roku, toho nemôže byť jediným kritériom hodnotenia spoločenskej nebezpečnosti uvedeného trestného činu. Sám samosudca v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že je zrejmé, že vedenie vozidla pod vplyvom návykovej látky, respektíve alkoholu je jednou z najčastejších príčin vzniku dopravných nehôd, ktoré sú sprevádzané s veľmi vážnymi, niekedy až fatálnymi následkami (ťažká ujma na zdraví, prípadne smrť účastníkov dopravnej nehody). Požitie alkoholu má zrejmý negatívny vplyv na rozhodovanie sa vodiča, na jeho rozpoznávacie schopnosti, na jeho schopnosť správne a rýchlo zareagovať a vyhodnocovať aktuálnu situáciu v cestnej premávke. Prokurátor poukázal na tú skutočnosť, že v danom prípade, sa nedá hovoriť len o nejakom zostatkovom alkohole alebo potreby jazdy v krajnej núdzi z dôvodu ohrozenia života alebo zdravia, ale obžalovaný pred jazdou, napriek tomu, že vedel, že pôjde domov vozidlom kľudne priebežne požíval alkohol, čo poukazuje na samotnú povahu skutku a motív obžalovaného, ktorým bolo to, že bezohľadne pije i keď vie, že šoféruje. Prokurátor nesúhlasí s tvrdením, že pri uložení podmienečného trestu odňatia slobody by išlo v tomto prípade o neprimerane vysoký trest. Domnieva sa totiž, že pri tak závažnej protispoločenskej činnosti, akou je vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu s výškou hladiny alkoholu nad 1 promile, je nevyhnutné uloženie podmienečného trestu odňatia slobody. Uloženie podmienečného trestu odňatia slobody by bolo odôvodnené potrebou generálnej prevencie pri pretrvávajúcom ignorovaní zákazu jazdy motorovým vozidlom pod vplyvom alkoholu spoločnosťou. Uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 15 mesiacov prokurátor považuje za nedostatočný, pretože pri štandardnom uplatnení inštitútu podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti je jeho výška fakticky len niečo cez 7 mesiacov.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovanému uložil primeraný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu najmenej 2 roky s probačným dohľadom a uložením obmedzenia spočívajúcom v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Súčasne navrhol uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu najmenej 3 roky. Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátor vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 26.06.2025. Obhajoba uvádza, že obžalovaný od začiatku trestného konania, ktoré sa voči jeho osobe viedlo prejavoval úprimnú ľútosť so skutkom, ktorého sa dopustil. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný urobil vyhlásenie o jeho nevine výlučne z dôvodu, že sa nazdával, že jeho konania nemá trestnoprávnu rovinu, ale malo by byť skôr postihnuté v rovine priestupkovej. Obžalovaný pritom poukázal na viacero odborných argumentov a odbornej či súdnej praxe, ktoré jeho názor potvrdzovali. Obžalovaný bol tohto názoru najmä preto, že hladina alkoholu nameraná v jeho dychu bola na hraničnej hodnote trestnoprávneho konania. Uvedené však žiadnym spôsobom nemôže negovať inak konzistentné vyhlásenia obžalovaného o jeho úprimnej ľútosti, ktorú obžalovaný spontánne a úprimne prejavil aj vo svojej záverečnej reči aj vo svojom poslednom slove, ale rovnako aj v predchádzajúcej časti trestného konania. Obžalovaný je presvedčený, že už samotné prejednanie trestného stíhania malo na neho mimoriadne odstrašujúci vplyv a dostatočne si uvedomil, aké následky sú spojené so skutkom, ktorého sa dopustil. Považuje za potrebné zdôrazniť, že je živiteľom dvoch detí, pričom jeho manželka je na materskej dovolenke. Skutok, ktorý bol predmetom tohto trestného konania je potrebné považovať skutočne za jednorazové vybočenie z inak normálneho a riadne vedeného života obžalovaným. Obžalovaný sa nikdy nedopustil žiadnych závažných priestupkov a riadne si plní všetky svoje zákonné aj občianske povinnosti voči štátu. Vzhľadom k tomu, že trestné právo má byť prostriedok ultima ratio a trestná represia by sa mala pod vplyvom restoratívnej justície znižovať a minimalizovať, obžalovaný považuje rozsudok súdu prvej inštancie za spravodlivý. Udelený zákaz činnosť viesť motorové vozidlá v kombinácií s peňažným trestom podľa obžalovaného riadne napĺňajú účel Trestného zákona, resp. účel ukladania trestov a takýto trest bude mať na neho pozitívny a súčasne odstrašujúci vplyv. Súdom určený trest akceptoval a považuje ho za dostatočný. Vzhľadom k tomu, že si uvedomil protiprávnosť svojho konania, rozhodol sa ani nepodať voči prvostupňovému rozhodnutiu opravný prostriedok. Z uvedených dôvodov obžalovaný žiadal odvolací súd, aby potvrdil vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj vecnú správnosť druhu a výšky trestu, ktorý bol obžalovanému udelený. Odvolací súd nezistil žiadne také vady napadnutého rozsudku alebo predchádzajúceho konania, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí, a preto nariadil verejné zasadnutie. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa zástupca krajskej prokuratúry v plnom rozsahu pridržal písomne podaného odvolania a navrhol mu v plnom rozsahu vyhovieť. Obhajca obžalovaného sa pridržal písomného vyjadrenia k odvolaniu prokurátora a navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný uviedol, že ho naozaj mrzí, čo sa stalo, sľubuje a prisahá na svoju rodinu, že sa takéto niečo už nikdy nebude opakovať. Bola to z jeho strany veľká chyba, zlyhanie, ktoré si vyčíta každý deň. Preto navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je nedôvodné. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V podal dňa 23.11.2024 obžalobu na K. S. pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti odôvodnenia tohto uznesenia. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul obžalovaného K. S., vypočul svedkov T. J. a T. K. a podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy. Obžalovaný priznal spáchanie skutku a svoje konanie oľutoval, namietal však, že sa nedopustil trestného činu, ale jeho konanie malo byť posúdené ako priestupok. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie o uznaní viny obžalovaného zo spáchania žalovaného trestného činu netrpí žiadnymi vadami, ktoré by boli dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Nakoľko výrok o vine nebol odvolaním napadnutý, v súlade s obmedzeným revíznym princípom tento výrok i konanie rozsudku predchádzajúce odvolací súd nad rámec dovolacích dôvodov nepreskúmaval. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu. K výroku o treste súd prvého stupňa vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, predovšetkým odpisom registra trestov obžalovaného, výpisom z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov a výpisom z Evidenčnej karty vodiča. Z týchto vyplynulo, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, dopustil sa 3 priestupkov v cestnej premávke, keď v roku 2012 a roku 2020 neuposlúchol pokyn z dopravnej značky a v roku 2016 prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť v obci, za ktoré bol sankcionovaný pokutami 20€, 20 € a 60 €. Odvolací súd pri revízii výroku o treste dospel k záveru, že správne súd prvého stupňa určil, že u obžalovaného je daná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, keďže sa k trestnému činu priznal a ľutuje ho, a žiadna priťažujúca okolnosť. Aj odvolací súd, napriek tomu, že obžalovaný učinil vyhlásenie o tom, že je nevinný, považuje priznanie poľahčujúcej okolnosti za správne, napriek námietkam prokurátora. Úprimnosť priznania a ľútosti obžalovaný prejavil na hlavnom pojednávaní opakovane, keď pri svojej výpovedi uviedol „Je mi to strašne ľúto, ako to celé dopadlo, ubezpečujem Vás, že v mojom živote sa to nebude opakovať, zároveň sa všetkým ospravedlňujem, že mali s týmto robotu a som ich zaťažoval.“, v rámci svojej záverečnej reči uviedol: “Skutok ma veľmi mrzí, nie je dňa, keby by som svoje správanie neoľutoval, sľubujem, že sa takéhoto konania už určite nedopustím“ a tiež právom posledného slova uviedol „Naozaj mi to je ľúto, hanbím sa za to“. Obžalovaný úprimnosť svojho priznania a ľútosti umocnil aj pri jeho konečnom prednese pred odvolacím súdom. Z týchto procesný prejavov obžalovaného nemožno mať pochybnosť o jeho priznaní a oľutovaní skutku, pričom tejto skutočnosti nasvedčuje aj skutočnosť, že obžalovaný v konečnom dôsledku proti odsudzujúcemu
rozsudku ani nepodal odvolanie. Odvolací súd preto nevzhliadol žiaden dôvod túto poľahčujúcu okolnosť obžalovanému nepriznať. Následne odvolací súd pristúpil k skúmaniu primeranosti uloženého trestu obžalovanému zo zákonných hľadísk a stotožnil sa so súdom prvého stupňa v otázke druhov uložených trestov. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa postupoval správne, keď obžalovanému, vzhľadom na jeho osobu a účel trestu, uložil peňažný trest vo výške 1.500 eur spolu s uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 15 mesiacov, pretože takto uložený trest, resp. tresty, po prejavení ľútosti obžalovaným, aj s prihliadnutím na osobné charakteristiky obžalovaného, ktorý sa v minulosti dopustil menej závažných priestupkov a zjavne si uvedomil následky svojho protiprávneho správania, zohľadňujúc pri tom dostatočne i špecifické skutkové okolnosti, keď obsah alkoholu v krvi obžalovaného bol pri spodnej hranici trestnoprávnou praxou akceptovanej hladiny alkoholu krvi vo vzťahu k jeho trestnoprávnej zodpovednosti, pričom išlo z medicínskeho hľadiska zjavne o opitosť miernu (ktoré skutočnosti aj napriek námietkam prokuratúry sa bez zhodnotenia ostatných relevantných skutočností nemusia automaticky odzrkadliť v uloženom treste odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom), zodpovedá požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie. Obžalovaný nie je kriminálne závadovou osobou, naopak, zo všeobecného pohľadu vedie riadny život, nie je asociálny ani alkoholik, je pracovne činný, pochádza z normálneho rodinného prostredia, pri ktorom nie je predpoklad vážnej záťaže z hľadiska formovania hodnotového systému, skutok spáchal epizodicky, a preto nič nenasvedčuje tomu, že by mal takéto konanie v budúcnosti zopakovať. Preto uložený trest nemusí spĺňať požiadavku vyslovenú v odvolacej argumentácii prokurátora v zmysle hrozby konkrétneho nepodmienečného trestu odňatia slobody. Výchovný efekt a tiež primeraná represia budú v jeho prípade dosiahnuté uložením takého peňažného trestu, ktorý bude pre neho citeľný z hľadiska jeho štandardného komfortu, čomu zodpovedá uloženie peňažného trestu vo výmere 1.500 eur, aj s ohľadom na to, že v súčasnosti je jediným živiteľom rodiny. Pokiaľ prokurátor uvádza, že je nevyhnutné, pri tak závažnej protispoločenské činnosti , akou je vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu s výškou hladiny alkoholu nad 1 promile, uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, a to s poukazom na generálnu prevenciu, tak odvolací súd uvádza, že aj z pohľadu možnosti naplnenia účelu generálnej prevencie, spĺňa uložený peňažný trest svoj účel. Pokiaľ ide o občana, ktorý porušil svoje zákonné povinnosti a spáchal trestný čin, ktorého následky si uvedomuje a jeho spáchanie ľutuje a zároveň ide o osobu, ktorá v očiach verejnosti nemala v minulosti problémy so zákonom, nemusí sa ani verejnosti javiť uložený trest ako neprimerane mierny, ktorý by iných členov spoločnosti mohol „povzbudzovať“ k rovnakému protiprávnemu správaniu sa. Možno predpokladať, že aj verejnosť je schopná vnímať zásadné rozdiely medzi rôznymi páchateľmi rovnakej trestnej činnosti. Trest zákazu činnosti viesť akokoľvek motorové vozidlá vo výmere 15 mesiacov, ktorý bol obžalovanému uložený súdom prvého stupňa, odvolací súd vyhodnotil ako primeraný. Ani v tejto časti odvolací súd neprijal argumentáciu prokurátora, ktorá má podstatu v tom, že obžalovanému bol reálne uložený len trest zákazu činnosti niečo cez 7 mesiacov. Táto argumentácia je špekulatívna, a nie je akceptovateľné v neprospech obžalovanému hodnotiť to, že existuje zákonná možnosť skrátenia trestu zákazu činnosti. Pri úvahách o výmere trestu zákon jasne definuje rozhodujúce kritériá, ktorými sú spôsob spáchania činu, následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, a osoba páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Nič o potenciálnom podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti v § 34 ods. 4 Trestného zákona uvedené nie je. K odvolacím námietkam, ktoré neboli pokryté vyššie uvedenými úvahami, odvolací súd dodáva, že tieto neboli významné pre rozhodnutie vo veci a na výrokovú časť prvostupňového ani odvolacieho súdu nemali žiadny vplyv. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.