Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Co/65/2024 1215216239 28. 01. 2025 JUDr. Ondrej Krajčo ECLI:SK:KSBA:2025:1215216239.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: EUROVAN s.r.o., so sídlom Košická 46, Prešov, IČO: 36 444 545, zastúpeného: JUDr. Peter Petrík, advokát, so sídlom Petelenova 1, Banská Bystrica, IČO: 37 326 244, proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpenému: JUDr. Ladislav Udvaros, advokát, so sídlom Cukrová 14, Bratislava, IČO: 51 081 903, o zaplatenie 16.400,23 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 23. novembra 2023, č. k. B2-7C/305/2015-261, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáha zaplatenia sumy 16.400,23 eura s príslušenstvom a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Prvoinštančný súd mal preukázané, že dňa 04.07.2013 došlo v Amsterdame v Holandsku k škodovej udalosti, pri ktorej bol poškodený autobus vo vlastníctve žalobcu továrenskej značky V., Z.: W., a to vozidlom továrenskej značky F. H. E., Z.: A.-U.-XX. Vodič vozidla Z.: A.-U.-XX v zápise o poistnej udalosti svoju vinu priznal. Uvedené potvrdzuje aj žalobcom predložený záznam o dopravnej nehode. V dôsledku dopravnej nehody bol žalobca nútený objednať a zaplatiť v Holandsku náhradný autobus, ktorý dokončil príslušný okruh (jazdu). Žalobca si následne na Slovensku zapožičal náhradný autobus až do doby opravy poškodeného autobusu v autorizovanom servise. Nesporným bolo, že žalobca nahlásil poistnú udalosť v poisťovni UNIQA poisťovňa, a.s., ktorá mu z havarijného poistenia vyplatila poistné plnenie vo výške 6.236,02 eur (po odpočítaní dohodnutej spoluúčasti vo výške 995,82 eur). Z havarijného poistenia bola teda uhradená samotná oprava poškodeného autobusu. Uvedené potvrdzuje aj oznámenie poisťovne UNIQA poisťovňa, a.s. o výške poistného plnenia zo dňa 02.01.2014. Napokon bolo v konaní nesporným aj to, že likvidačným zástupcom zodpovedného poisťovateľa škodcu (holandskej poisťovne Amlin) bol ustanovený AVUS International, spol. s r. o., IČO: 35 863 137, so sídlom Mliekarenská 13, Bratislava. Z listu likvidačného zástupcu zo dňa 14.01.2014 adresovaného žalobcovi vyplýva, že UNIQA poisťovňa, a.s. si prostredníctvom likvidačného zástupcu uplatnila regresný nárok vrátane zatiaľ žalobcovi nepriznanej spoluúčasti spolu s nákladmi za prenájom náhradného autobusu voči zahraničnej poisťovni. Likvidačný zástupca v liste uviedol, že na to, aby regresný nárok mohol byť úspešne uplatnený, žiada žalobcu o vysvetlenie formou čestného vyhlásenia a o zaslanie dokladov preukazujúcich dĺžku a nutnosť doby prenájmu (podľa faktúry išlo o päť mesiacov). Listom zo dňa 30.09.2014 likvidačný zástupca oznámil žalobcovi, že holandská poisťovňa dala vyhotoviť znalecký posudok ku škode
podľa holandských predpisov, a z tohto dôvodu nárok žalobcu na náhradu škody zatiaľ nemôže byť usporiadaný. Listom datovaným dňa 13.05.2015 adresovaným likvidačnému zástupcovi (a zaslaným na vedomie žalovanému) právny zástupca žalobcu vyzval likvidačného zástupcu na predloženie: a/ posudku vypracovaného znalcom, ktorý mal podľa vyjadrenia likvidačného zástupcu ohodnotiť náklady na opravu na sumu 7.036,80 eur, b/ posudku vypracovaného v Holandsku, podľa ktorého mali byť vyčíslené náklady na opravu autobusu vo výške len 4.429,83 eur, c/ predpisu, na základe ktorého znalec v Holandsku zistil, že technologická doba opravy podľa holandských predpisov je 23 dní, d/ písomných podaní AVUS Nederland, z ktorých vyplývajú závery, o ktoré likvidačný zástupca opiera svoje závery. Z obsahu tohto listu pritom vyplýva, že ide o list, ktorý musel byť vyhotovený neskôr, a to pravdepodobne dňa 02.06.2015 (kedy bol podľa podacieho lístku podaný na pošte). Listom zo dňa 22.05.2015 likvidačný zástupca oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že poisťovňa UNIQA ho dňa 07.01.2014 požiadala, aby uplatnil jej regresný nárok vo výške 6.236,02 eur. Poisťovňa UNIQA v liste uviedla, že nepriznaná spoluúčasť vo výške 1.000,- eur a náklady za prenájom motorového vozidla vo výške 15.360,- eur majú byť uhradené priamo žalobcovi. Žalobca si svoje nároky podľa 4. direktívy EÚ voči zahraničnému subjektu priamo neuplatnil, ale len požiadal havarijného poisťovateľa (poisťovňu UNIQA) o poukázanie neuhradenej časti výšky škody na motorovom vozidle (spoluúčasť, znehodnotenie). Likvidačný zástupca uplatnil nárok cestou svojho zastúpenia AVUS Nederland v Holandsku. Dňa 13.01.2014 žiadal AVUS Nederland vysvetlenie, z akého dôvodu bol prenajatý autobus na tak dlhú dobu, a to od 15.07.2013 do 21.11.2013. Dňa 14.01.2014 preto likvidačný zástupca požiadal žalobcu o zaslanie dokladov preukazujúcich nutnosť doby prenájmu motorového vozidla. AVUS Nederland uplatnil nárok u zodpovedného poisťovateľa. Poisťovňa Amlin napriek zaslaným dokladom a vysvetleniam namietala výšku škody za poškodený autobus, ako aj za náhradné vozidlo. Likvidačný zástupca preto požiadal svojho znalca, aby posúdil náklady za opravu a nárok za náhradné motorové vozidlo. Znalec na základe predložených dokladov považoval za primeranú dobu prenájmu motorového vozidla obdobie od 04.07. do 09.07.2013 (náklady vo výške 3.196,80 eur), dobu 16 dní v júli 2013 (náklady vo výške 1.920,- eur) a dobu 16 dní v novembri 2013 (náklady vo výške 1.920,- eur), spolu náklady vo výške 7.036,80 eur. Vyčíslenie bolo predložené holandskej poisťovni, ktorá napriek vyjadreniu znalca považovala náklady na opravu a náklady za náhradné motorové vozidlo za neprimerane vysoké. Vzhľadom na to bol objednaný posudok znalca k výške škody v Holandsku. Ten vyčíslil náklady na opravu autobusu vo výške 4.429,83 eur. Likvidačný zástupca o tom informoval poisťovňu UNIQA (ktorá žalobcovi vyplatila sumu 6.236,02 eur), ktorá akceptovala refundáciu vo výške 4.429,83 eur. Holandský znalec vzhľadom na rozsah poškodenia zistil, že technologická doba opravy podľa holandských predpisov je 23 dní a náhradu škody za náhradné vozidlo vyčíslil nasledovne: vychádzal pritom z faktúry na prenájom za päť dní za obdobie od 04.07. do 09.07.2013 na sumu 3.196,80 eur a odpočítal ušetrené náklady za prevádzku vlastného motorového vozidla vo výške 1.402,50 eur, a teda priznal náhradu škody vo výške 1.794,30 eur. Za ďalších 18 dní priznal náhradu škody vo výške 120,- eur za deň, t. j. náhradu škody vo výške 2.610,- eur. Náhrada škody za náhradné motorové vozidlo tak činila sumu 3.954,30 eur. Táto suma bude poukázaná na účet žalobcu. Medzi zmluvnými stranami bolo tiež nesporné, že pred podaním žaloby dňa 26.05.2015 bola žalobcovi poukázaná suma 3.954,30 eur a po podaní žaloby dňa 30.07.2015 suma 2.500,- eur. Suma 2.500,- eur bola žalobcovi vyplatená na základe ponuky likvidačného zástupcu, že mu táto bude vyplatená v prípade, že pôjde o definitívne riešenie a žalobca si nebude svoje nároky uplatňovať cestou súdu. Toto skutkové tvrdenie žalobcu nebolo žalovaným popreté, išlo preto o nesporné skutkové tvrdenie. Listom zo dňa 18.10.2017 likvidačný zástupca oznámil právnemu zástupcovi žalobcu okrem iného aj to, že podľa ustanovení Smernice 2000/26/ES si má poškodený uplatniť svoj nárok voči zahraničnému zodpovednému poisťovateľovi, ktorým je v danom prípade poisťovňa Amlin. Faktúrou č. 13700563 zo dňa 10.07.2013 dodávateľ Van den Broek Autoverhuur vyfakturoval žalobcovi prenájom autobusu za obdobie od 05.07.2013 do 09.07.2013 v sume 3.196,80 eur. Faktúrou č. 130566 zo dňa 21.11.2013 dodávateľ Q. K. - T. vyfakturoval žalobcovi prenájom autobusu za obdobie od 15.07.2013 do 21.11.2013 v sume 15.360,- eur bez DPH (120,- eur bez DPH za jeden deň). V súvislosti s dokazovaním poukázal prvoinštančný súd na to, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 23.11.2023 predložil aj ďalšie listinné dôkazy, a to žiadosť o náhradu škody zo dňa 15.05.2014 a list likvidačného zástupcu zo dňa 19.06.2015 spolu s prílohou - vyhlásenie. Na tieto listinné dôkazy však neprihliadol, pretože išlo o prostriedky procesného útoku uplatnené v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania, ktorá je zakotvená v ustanovení § 153 C.s.p. Žalobca mal totiž možnosť uplatniť uvedené prostriedky procesného útoku (listinné dôkazy) už skôr v priebehu konania, pričom neuviedol ani žiadne také dôvody, ktoré by mu bránili v skoršom predložení týchto prostriedkov procesného útoku. Po celý čas bol pritom zastúpený advokátom ako osobou znalou práva. Z uvedených dôvodov na tieto prostriedky procesného útoku neprihliadol, keďže prihliadnutie na ne by si vyžiadalo vykonanie ďalších úkonov zo strany súdu a
s najväčšou pravdepodobnosťou aj odročenie pojednávania nariadeného na termín dňa 23.11.2023 na oboznámenie sa s týmito listinnými dôkazmi a na zaujatie stanoviska k nim zo strany žalovaného (porovnaj čl. 9 C. s. p.), čo by si vyžiadalo odročenie pojednávania. Skutočnosť, kedy a akým spôsobom si žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu škody u likvidačného zástupcu, bola v konaní sporná a doposiaľ nepreukázaná, keď žalovaný už vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.12.2015 namietol, že žalobca v podanej žalobe neuviedol, kedy a akým spôsobom oznámil likvidačnému zástupcovi škodovú udalosť. Aj z vyjadrení samotného likvidačného zástupcu pritom vyplýva, že tento začal konať nie na základe oznámenia žalobcu o škodovej udalosti, ale na základe toho, že poisťovňa UNIQA poisťovňa, a.s. si u neho uplatnila regresný nárok voči zahraničnému poisťovateľovi. Zároveň poukázal na to, že žalobca síce navrhol výsluch žalobcu (konateľa žalobcu), avšak neuviedol, aké skutočnosti by sa mali týmto výsluchom preukázať, pričom až na pojednávaní dňa 23.11.2023 uviedol, že výsluchom žalobcu chcel preukázať, kedy si žalobca uplatnil svoje nároky u likvidačného zástupcu. To je však skutočnosť, ktorú bolo možné preukázať inak (ako to vyplýva zo žalobcom predloženej písomnej žiadosti o náhradu škody zo dňa 15.05.2014), takže výsluch žalobcu ohľadom tejto skutočnosti neprichádzal do úvahy. V zmysle § 195 ods. 1 C. s. p. totiž platí, že výsluch strany môže súd nariadiť o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak. Žalobca ani nebol prítomný na pojednávaní, a teda súd by za účelom jeho výsluchu musel odročiť pojednávanie, čo by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Navyše, súdom zistený skutkový stav bol dostačujúci pre rozhodnutie súdu vo veci. Výsluch žalobcu (konateľa žalobcu) preto nevykonal a návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol. Napokon poukázal na to, že žalobca síce na pojednávaní dňa 23.11.2023 navrhol aj výsluch svedka zástupcu servisu MAN Truck & Bus Slovakia s.r.o., v ktorom bol opravovaný autobus žalobcu, a to za účelom preukázania toho, že dĺžka prenájmu náhradného vozidla bola primeraná, avšak aj tento dôkazný návrh zamietol, pretože bol žalobcom uplatnený v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania, pretože by musel za účelom výsluchu svedka odročiť pojednávanie, čo by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, a to za stavu, keď žalovaný v priebehu celého konania spochybňoval žalobou uplatnený nárok žalobcu okrem iného aj tvrdením, že žalobcovi boli uhradené všetky odôvodnené a uznateľné náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla. Žalovaný v tejto súvislosti odkazoval na argumentáciu likvidačného zástupcu, uvedenú najmä v jeho liste zo dňa 22.05.2015. Podstatnou a od počiatku spornou otázkou bola primeranosť dĺžky opravy autobusu, a teda primeranosť dĺžky prenájmu náhradného autobusu. Pre žalobcu nešlo o novú alebo o prekvapivú argumentáciu, na ktorú až do pojednávania dňa 23.11.2023 nemohol reagovať. Žalobca teda mohol tento prostriedok procesného útoku uplatniť už skôr v priebehu konania, pričom ani v tomto prípade neuviedol žiadne také dôvody, ktoré by mu bránili v jeho skoršom uplatnení a súdom zistený skutkový stav bol dostačujúci pre rozhodnutie súdu vo veci a vykonanie tohto dôkazu tak ani nebolo potrebné. 3. Na základe takto ustáleného skutkového stavu veci spor po právnej stránke posúdil podľa § 1 ods. 1, § 2 písm. g), § 4 ods. 2, § 15 ods. 1, § 15a ods. 1, 2, 3 a 4, § 20 ods. 2 písm. a) a ust. § 24a ods. 1, 2 a 4 zákona č. 381/2001 Z. z., a dospel k záveru, že žalobe nebolo možné vyhovieť, pretože smerovala proti subjektu, ktorý v konaní nemal pasívnu vecnú legitimáciu, t. j. nebol nositeľom žalobcom tvrdenej povinnosti. Poukázal na to, že v prejednávanom prípade došlo k dopravnej nehode v Holandsku, pričom autobus žalobcu bol poškodený motorovým vozidlom registrovaným a poisteným v Holandsku. V takom prípade je rozhodným právom pre hmotnoprávne posúdenie žalobou uplatneného nároku holandské právo, keďže v zmysle čl. 3 Haagskeho dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 130/1976 Zb.) rozhodným právom sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode. Ešte pred hmotnoprávnym posúdením žalobou uplatneného nároku, však skúmal, či je v konaní daná pasívna vecná legitimácia žalovaného, ktorú posudzoval podľa slovenských právnych predpisov, konkrétne podľa ustanovenia § 24a zákona č. 381/2001 Z. z. upravujúceho náhradné poistné plnenie z poistného garančného fondu. Ide totiž o harmonizovanú právnu úpravu, ktorou sa prevzali príslušné právne záväzné akty Európskej únie (smernice o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel). Konštatoval, že nebolo sporu o tom, že vinníkom predmetnej dopravnej nehody bola holandská spoločnosť, ktorá mala uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom v holandskej poisťovni Amlin. Žalobcovi tak vznikol priamy nárok na náhradu škody proti tomuto zahraničnému poisťovateľovi, proti ktorému však tento svoj nárok priamo neuplatnil. Žalobca mal okrem toho právo obrátiť sa na likvidačného zástupcu zahraničného poisťovateľa v Slovenskej republike v zmysle § 15a zákona č. 381/2001 Z. z., ktorý vybavuje škodové udalosti v mene daného zahraničného poisťovateľa a na jeho účet. Likvidačným zástupcom zahraničného poisťovateľa (poisťovne Amlin) na území Slovenskej republiky bola určená spoločnosť AVUS International, spol. s r. o.
Žalobca však v tomto konaní nepreukázal, kedy a ako oznámil likvidačnému zástupcovi vznik škodovej udalosti. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané len to, že poisťovňa UNIQA Poisťovňa, a.s., ktorá poskytla žalobcovi poistné plnenie titulom havarijného poistenia, si uplatnila u likvidačného zástupcu regresný nárok na náhradu škody. Aj z neskoršej komunikácie likvidačného zástupcu vyplýva, že tento oslovil žalobcu a komunikoval s ním ohľadom likvidácie škodovej udalosti len na základe toho, že si voči nemu uplatnila svoj nárok UNIQA Poisťovňa, a.s. Nevyhnutnou podmienkou vzniku nároku na náhradné poistné plnenie z poistného garančného fondu v zmysle § 24a ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. je však to, že zahraničný poisťovateľ alebo jeho likvidačný zástupca do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti neposkytnú poškodenému písomné vysvetlenie k nárokom na náhradu škody. Pokiaľ žalobca nepreukázal, že likvidačnému zástupcovi (alebo zahraničnému poisťovateľovi) oznámil vznik škodovej udalosti, potom si nemôže uplatňovať svoj nárok proti žalovanému titulom náhradného poistného plnenia z poistného garančného fondu. V tejto súvislosti poukázal na to, že za oznámenie škodovej udalosti likvidačnému zástupcovi by bolo možné teoreticky považovať aj list právneho zástupcu žalobcu zo dňa 13.05.2015, ktorým oznámil likvidačnému zástupcovi, že prevzal právne zastúpenie žalobcu. Ani tento list však žalobca v tomto konaní nepredložil, súd jeho obsah nepozná, a teda ani nevie posúdiť, či spĺňal obsahové náležitosti oznámenia o škodovej udalosti v zmysle § 24a ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. Z reakcie likvidačného zástupcu na tento list (list likvidačného zástupcu zo dňa 22.05.2022) pritom vyplýva, že žalobca si uplatnil svoj nárok v poisťovni UNIQA, ktorá následne listom zo dňa 07.01.2014 požiadala likvidačného zástupcu o uspokojenie jej regresného nároku vo výške 6.236,02 eur. Likvidačný zástupca tak vo svojej písomnej korešpondencii nikdy nepotvrdil, že by mu žalobca oznámil vznik škodovej udalosti alebo že by si žalobca u neho uplatnil nárok na poistné plnenie. Likvidačný zástupca vždy poukazoval len na uplatnenie regresného nároku poisťovňou UNIQA. Na základe uvedeného preto konštatoval, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na vznik nároku na náhradné poistné plnenie z poistného garančného fondu v zmysle § 24a ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. Už len táto skutočnosť sama o sebe viedla k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní. Pre úplnosť poukázal na to, že ak by aj list právneho zástupcu žalobcu zo dňa 13.05.2015 spĺňal obsahové náležitosti oznámenia o škodovej udalosti v zmysle § 24a ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., potom platí, že likvidačný zástupca splnil svoju zákonnú povinnosť, keď listom zo dňa 22.05.2022 poskytol žalobcovi v lehote troch mesiacov písomné vysvetlenie k uplatneným nárokom na náhradu škody a zároveň mu poskytol (čiastočné) poistné plnenie vo výške 3.954,30 eur (dňa 26.05.2015). V zmysle § 24a ods. 4 druhej vety zákona č. 381/2001 Z. z. totiž platí, že kancelária (t. j. žalovaný) neposkytne poškodenému náhradné poistné plnenie alebo písomné vysvetlenie, ak poisťovateľ alebo jeho likvidačný zástupca poskytne poškodenému poistné plnenie alebo písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmieta poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie. Citované ustanovenie pritom ani nie je podmienené tým, že písomné vysvetlenie musí byť poskytnuté do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti. Inak povedané, ak poskytne zahraničný poisťovateľ alebo jeho likvidačný zástupca písomné vysvetlenie aj po uplynutí lehoty troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, potom kancelária nemôže poskytnúť náhradné poistné plnenie. V tejto súvislosti sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že príslušné ustanovenia zákona č. 381/2001 Z. z. zakladajú poškodenému priamy nárok voči kancelárii poisťovateľov aj v prípade, ak poškodený nie je spokojný s výškou poskytnutého poistného plnenia alebo s poskytnutým písomným vysvetlením. Z citovaných ustanovení § 24a ods. 1 písm. a) a ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. jednoznačne vyplýva, že poškodenému takýto priamy nárok nevzniká. Povinnosťou kancelárie poisťovateľov totiž v takomto prípade nie je poskytnúť poistné plnenie, ale môže svoju povinnosť splniť aj tým, že poškodenému poskytne písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť alebo pre ktoré znížila náhradné poistné plnenie. Poškodenému ani v takom prípade nevzniká nárok na náhradné poistné plnenie z poistného garančného fondu. To je aj rozdiel medzi náhradným poistným plnením podľa § 24 zákona č. 381/2001 Z. z. a podľa § 24a zákona č. 381/2001 Z. z. Zatiaľ čo pri náhradnom poistnom plnení podľa § 24 zákona č. 381/2001 Z. z. zákon výslovne uvádza, že poškodený má právo uplatniť svoj nárok na náhradu škody proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi (porovnaj § 24 ods. 3 a 5 zákona č. 381/2001 Z. z.), pri náhradnom poistnom plnení podľa § 24a zákona č. 381/2001 Z. z. takáto úprava absentuje. Nejde pritom o opomenutie zákonodarcu, ale o jeho úmysel, keďže pri náhradnom poistnom plnení podľa § 24 zákona č. 381/2001 Z. z. neexistuje poisťovateľ, voči ktorému by si poškodený mohol uplatniť svoje nároky (tento buď neexistuje, nie je zistený alebo je v platobnej neschopnosti), pri náhradnom poistnom plnení podľa § 24a zákona č. 381/2001 Z. z. však takýto (zahraničný) poisťovateľ existuje. Nie je preto možné súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že takýto výklad mu odopiera právo na súdnu ochranu. Právo na súdnu ochranu je v celom rozsahu zachované, keďže poškodený si svoje
nároky môže uplatniť voči zahraničnému poisťovateľovi a súčasne aj voči škodcovi. Takýto nárok je pritom možné uplatniť aj na súdoch členského štátu, v ktorom ma poškodený žalobca bydlisko, t. j. v prejednávanom prípade na slovenských súdoch (porovnaj čl. 11 nariadenia Brusel I). Takýto výklad nie je ani v rozpore s účelom právnej úpravy, resp. v rozpore s príslušnými právnymi predpismi Európskej únie, keďže príslušné smernice o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel takýto priamy nárok poškodeného voči kancelárii poisťovateľov nezakladajú. Aj zo žalobcom predloženého odborného článku JUDr. J. H., E.. vyplýva, že smernica 2000/26/ES takýto priamy nárok nezakladá a necháva to na voľnej úvahe členských štátov. V tejto súvislosti podporne poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 05.05.2021 sp. zn. 5Co/17/2021, podľa ktorého: "Pre vznik nároku poškodeného na náhradné poistné plnenie podľa § 24a ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. sa vyžaduje, aby poškodenému s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorý oznámil škodovú udalosť, poisťovateľ alebo jeho likvidačný zástupca neposkytol v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia škodovej udalosti písomné vysvetlenie k uplatneným nárokom na náhradu škody. Podľa odvolacieho súdu nie je rozhodujúce, či uvedené písomné vysvetlenie je správne alebo nesprávne, teda, či poisťovateľ zamietol uplatnené nároky žalobcov dôvodne alebo nie. Z hľadiska naplnenia dôvodov vzniku povinnosti žalovaného poskytnúť náhradné poistné plnenie je relevantné len to, či v zákonom stanovenej lehote poisťovateľ, resp. jeho likvidačný zástupca poskytli poškodeným písomné vysvetlenie k ich uplatneným nárokom alebo nie. Postačuje, aby sa tak stalo v zákonnej lehote, písomne a aby vysvetlenie poisťovateľa, resp. jeho likvidačného zástupcu bolo odôvodnené (nepostačuje uplatnené nároky zamietnuť, pretože zákon vyžaduje vysvetlenie). Toto všetko bolo v danom prípade naplnené a je právne irelevantné, či poskytnuté písomné vysvetlenie likvidačného zástupcu poisťovne je správne, či má oporu v skutkovom a právnom stave alebo nie. Ak sa žalobcovia ako poškodení domnievali, že písomné vysvetlenie zo strany likvidačného zástupcu poisťovne bolo nesprávne, mohli si svoje nároky voči poisťovateľovi uplatniť cestou súdu. Chybne sa však domnievajú, že nesprávne vysvetlenie likvidačného zástupcu poisťovne, ktoré inak spĺňa podmienky § 24a ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. (poskytnutie vysvetlenia v zákonnej lehote, v písomnej forme a s odôvodnením) viedlo k vzniku povinnosti žalovaného poskytnúť im náhradné poistné plnenie z poistného garančného fondu na ich nárok na náhradu škody na zdraví podľa § 24a ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z." Na základe uvedeného konštatoval, že nakoľko v prejednávanom prípade likvidačný zástupca zodpovedného zahraničného poisťovateľa poskytol žalobcovi ako poškodenému ešte pred podaním žaloby čiastočné poistné plnenie a zároveň mu poskytol písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré poisťovateľ znížil poskytnuté poistné plnenie, žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na poskytnutie náhradného poistného plnenia z poistného garančného fondu podľa § 24a ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. To viedlo k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto konaní a k zamietnutiu žaloby ako nedôvodnej v celom rozsahu. Nad rámec vyššie uvedeného poukázal na to, že žalobca v tomto konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno ani ohľadom vzniku škody v ním požadovanej výške. Keďže išlo o skutkovú otázku, súd ju mohol posúdiť bez toho, aby bolo potrebné aplikovať príslušné ustanovenia holandských právnych predpisov. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie (i) nákladov za náhradný autobus použitý v Holandsku vo výške 3.196,80 eur, (ii) nárok na náhradu nákladov za náhradný autobus počas opravy poškodeného autobusu vo výške 18.432,- eur, (iii) nárok na náhradu za spoluúčasť na plnení z havarijného poistenia vo výške 995,82 eur a (iv) nárok na náhradu nákladov vzniknutých prepravou poškodeného autobusu vo výške 801,91 eur; tieto svoje nároky ponížil o poskytnuté poistné plnenie vo výške 3.954,30 eur. Čo sa týka náhrady nákladov vzniknutých prepravou poškodeného autobusu vo výške 801,91 eur, vznik týchto nákladov žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca ohľadom tohto nároku nepredložil žiadne listinné dôkazy, pričom nárok na náhradu týchto nákladov očividne ani nebol uplatnený voči likvidačnému zástupcovi. Nárok na náhradu za spoluúčasť na plnení z havarijného poistenia vo výške 995,82 eur vo svojej podstate nie je ničím iným než nárokom na náhradu nákladov vynaložených na opravu poškodeného autobusu. Žalobca však v tomto konaní žiadnym spôsobom nepreukázal výšku týchto nákladov. Z vykonaného dokazovania síce vyplýva, že poisťovňa UNIQA vo vzťahu k žalobcovi akceptovala škodu vo výške 7.236,02 eur, rovnako tak však z predložených listín vyplýva, že poisťovňa UNIQA vo vzťahu k likvidačnému zástupcovi následne akceptovala refundáciu vo výške 4.429,83 eur (porovnaj list likvidačného zástupcu zo dňa 22.05.2022). Nesporná je teda škoda vo výške 4.429,83 eur a vo zvyšnej časti je vznik tejto škody nepreukázaný. Keďže žalobcovi bolo poskytnuté plnenie (v rámci havarijného poistenia) vo výške 6.236,02 eur, žalobcovi ďalšie nároky v tejto súvislosti nemohli vzniknúť (neboli v tomto konaní nijako preukázané). Vo vzťahu k nároku na náhradu nákladov za náhradný autobus poukázal na to, že zahraničný poisťovateľ (prostredníctvom likvidačného zástupcu) poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 3.954,30 eur a vo výške 2.500,-
eur, spolu vo výške 6.454,30 eur. Z listu likvidačného zástupcu zo dňa 22.05.2022 je pritom zrejmé, že zahraničný poisťovateľ za týmto účelom ustanovil znalca, ktorý považoval za adekvátnu doby opravy poškodeného autobusu dobu 23 dní. Za prvých päť dní v Holandsku žalobca zaplatil sumu 3.196,80 eur a za dobu ďalších 18 dní na Slovensku zaplatil sumu 2.160,- eur (18 x 120,- eur), čo spolu činí sumu 5.356,80 eur. Žalobcovi teda bolo zo strany zahraničného poisťovateľa plnené viac, než mu podľa v tomto konaní preukázaného skutkového stavu vznikol nárok. Vo zvyšnej časti bol nárok v konaní nepreukázaný, keďže žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal dĺžku opravy poškodeného autobusu a ani jej primeranosť, hoci ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno. Napokon poukázal na to, že medzi žalobcom a žalovaným bolo nesporné, že po podaní žaloby zahraničný poisťovateľ prostredníctvom svojho likvidačného zástupcu poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 2.500,- eur (dňa 30.07.2015). Žalobca napriek tomu trval na podanej žalobe v celom rozsahu a nepristúpil ani k čiastočnému späťvzatiu žaloby, a preto je v časti o zaplatenie sumy 2.500,- eur podaná žaloba zjavne nedôvodná. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a v spore úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorá napadnutý rozsudok žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že prvoinštančný súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho návrhom na vykonanie dôkazu písomne navrhnutého podaním zo dňa 05.02.2018, ktorý smeroval ku získaniu znalosti o obsahu relevantných ustanovení právnych predpisov štátu, kde došlo ku poistnej udalosti. Z rozhodnutia nie je preskúmateľné, prečo tento dôkaz nebol vykonaný a prečo tento súd nepovažoval za potrebný, keď' obsah predmetných ustanovení nie je do dnešného dňa známy a nie je známe čo dané ustanovenia upravujú, aké povinnosti, lehoty, oprávnenia ukladajú a pod. Práve na tomto základe súd podľa žalobcu nemal možnosť sa vysporiadať so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní a ani nemohol vzhľadom na neznalosť relevantných ustanovení riadne svoje rozhodnutie odôvodniť a napadnuté rozhodnutie je v tomto smere nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie teda nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a vychádzal pri svojom rozhodovaní z nedostatočne zisteného stavu, keď do dnešného dňa nie je vôbec zrejmé ani známe, čo obsahujú predmetné ustanovenia cudzieho práva, a aký majú vplyv na právne alebo vecné posúdenie uplatneného nároku, či tieto majú alebo nemajú vplyv na právne a skutkové závery súdu. Rovnako však podľa žalobcu nie je preskúmateľné, na akom základe neboli vykonané ani ďalšie ním navrhované dôkazy. Súd pritom podľa žalobcu na základe vykonaných dôkazov dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam, pokiaľ spochybnil existenciu pasívnej legitimácie tým, že neboli splnené zákonné podmienky v zmysle ustanovenia § 24a ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. z dôvodu, že likvidačný zástupca nemal nikdy potvrdiť, že by mu žalobca oznámil vznik škodovej udalosti alebo, že by si žalobca u neho uplatnil nárok na poistné plnenie. V tomto smere poukázal na dôkaz označený ako "Podanie likvidačného zástupcu zo dňa 30.09.2014", z ktorého obsahu je zrejmá spisová značka č. SKR-00509/13, ktorá spisová značka je vedená vo všetkých dokumentoch vedených medzi ním a likvidačným zástupcom, a to i v podaní zo dňa 22.05.2015, ktorým reagoval likvidačný zástupca na list jeho právneho zástupcu a nie poisťovne UNIQA. Žaloba bola podaná po viac ako 3 mesiacoch nečinnosti likvidačného zástupcu. Tento dôkaz bol predložený a označený spolu so žalobným návrhom, preto skutkové (a aj právne) závery súdu, ktorými spochybnil splnenie zákonných podmienok v dôsledku neuplynutia 3 mesačnej lehoty nepovažuje za dôvodné. Ohľadom včasnosti označenia dôkazu uviedol, že dôkaz "Podanie likvidačného zástupcu zo dňa 30.09.2014" bol ako dôkaz označený už v žalobnom návrhu. Na tomto základe neobstoja skutkové závery uvedené v bode č. 33 a nasl. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Poukázal tiež na to, že pokiaľ súd vo svojom odôvodnení konštatuje, že žiadnym spôsobom nebola preukázaná dĺžka opravy autobusu ako i to, že dĺžka opravy je neprimerane dlhá, z dôkazu vykonaného pred súdom prvého stupňa a to podania likvidačného zástupcu zo dňa 22. 05. 2015 vyplýva záver, že likvidačný zástupca mal vedomosť o tomto trvaní, pričom samotný likvidačný zástupca konštatuje, že poisťovňa škodcu považovala za neprimerane vysoké náklady na náhradné vozidlo ako aj náklady na opravu a to i napriek vyjadreniam znalca. Samotný likvidačný zástupca rovnako uvádza v tomto podaní, že s ním nekomunikoval dostatočne a o tom, že ho dostatočne neinformoval, čo potvrdzuje jeho záver o nečinnosti likvidačného zástupcu po dobu viac ako 3 mesiacov. Rovnako skutkový záver súdu o tom,
že dĺžka opravy 128 dní je neprimeraná je nepodložený, pretože nevyplýva ani zo samotného podania likvidačného zástupcu. Napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu vychádza tiež z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd posudzoval predmetné ustanovenia citovaných predpisov formalisticky, pričom opomínal účel zákona. I z dôvodovej správy k danej norme vyplýva, že zmyslom zákonnej úpravy je uľahčiť prístup poškodeného ku poistnému plneniu, keď k bodu č. 21 sa uvádza: "V súvislosti so vstupom SR do EÚ bude potrebné zaviesť do praxe v súlade so smernicou č. 2000/26/ES inštitút tzv. "likvidačného zástupcu", ktorého bude musieť mať menovaného každá poisťovňa, ktorá u nás dostala povolenie vykonávať tento druh poistenia, na území každého iného členského štátu EU. Zavedením likvidačného zástupcu by sa mal vyriešiť problém v systéme zelených kariet, ktorý nerieši všetky problémy poškodeného, ktorý si uplatňuje nárok na náhradu škody v inom členskom štáte voči osobe, ktorá má v tomto členskom štáte trvalý pobyt alebo jej poisťovni. Jedná sa najmä o problémy, ktoré súvisia napr. s iným právnym systémom, jazykom, inými postupmi pri likvidácii a niekedy aj bezdôvodným odďaľovaním vyplácania náhrady škody. V praxi to bude znamenať, že ak sa stane slovenskej osobe škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré pochádza z iného členského štátu EU, môže sa táto osoba obrátiť na likvidačného zástupcu, ktorý pôsobí na území Slovenskej republiky a zastupuje toho kto škodu spôsobil, aby mu tento likvidačný zástupca vyplatil náhradu škody". Poukázal na to, že konajúci súd v zásade nespochybnil pasívnu legitimáciu žalovaného, resp. zo súdnej praxe vyplýva, že súdy nepovažujú likvidačných zástupcov za pasívne legitimovaných v obdobných súdnych sporoch. Konajúci súd formalisticky poukazuje na to, že ak formálne likvidačný zástupca plnil svoje povinnosti, prípadne poskytol i čiastočné plnenie, tak potom v tejto situácií podľa jeho právneho názoru nepatrí žalobcovi právo domáhať sa svojich zvyšných nárokov pred príslušným súdom SR, ale má sa obrátiť na súd v členskom štáte. Takéto vnímanie účelu zákona a predmetných ustanovení, podľa jeho názoru odporuje zmyslu zákonnej úpravy. V tomto smere odkázal aj na jeho podanie z 30.09.2016, v ktorom citoval odborný článok, z ktorého vyplýva, že "Otázka priamej žalovateľnosti odškodňovacieho orgánu je legitímna v prípade ak poškodený nie je spokojný s výškou odškodnenia." Prvostupňový súd však nesprávne právne posúdil podanie likvidačného zástupcu zo dňa 30. 09.2014. Z daného podania je zrejmé, že likvidačný zástupca bol nečinný viac ako 3 mesiace a teda ním uplatnený nárok bol dôvodný v zmysle ustanovenia § 24a ods. 1 písm. a/ zákona 381/2001 Z.z. S poukazom na uvedené žiadal odvolaniu vyhovieť. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal odvolanie žalobcu odmietnuť alebo napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. V prvom rade poukázal na to, že odvolanie žalobcu je adresované Okresnému súdu Bratislava IV, teda v čase jeho vyhotovenia neexistujúcemu súdu a bolo podané proti v neexistujúceho rozsudku, a preto predmetné podanie žalobcu nie je možné v zmysle ustanovenia § 363 C.s.p. považovať za riadne podané odvolanie proti v skutočnosti existujúcemu rozsudku vydaného v predmetnej veci a je preto potrebné ho odmietnuť. Vo vzťahu k meritórnym otázkam odvolania žalobcu poukázal na to, že pokiaľ žalobca vytýka súdu nevykonanie navrhnutých dôkazov, napadnutý rozsudok sa týmito okolnosťami zaoberá v bode 19. odôvodnenia. Má za to, že tam uvedené v plnej miere vysvetľuje skutkový stav s tým, že predloženie listinných dôkazov žalobcom bolo oneskorené a v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie konania. K námietkam o nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie je potrebné si predovšetkým ozrejmiť okolnosti komunikácie jednotlivých dotknutých strán pri likvidácii škody. Podstatná námietka žalobcu - (ne)oznámenie písomného vysvetlenia k nárokom na náhradu škody neobstojí. Žalobca uznáva v žalobe tú skutočnosť, že v priebehu roku 2015 obdržal platbu vo výške 3.954,30 €, avšak napriek tejto skutočnosti trvá na celom ním uplatnenom nároku. V priebehu likvidácie škody k tejto otázke bolo žalobcovi dané náležité vysvetlenie v tom smere, že sú uhradené všetky odôvodnené a uznateľné náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 24a ods. 4, veta druhá, zákona č. 381/2001 Z.z. podľa ktorého kancelária neposkytne náhradné poistné plnenie alebo písomné vysvetlenie, ak poisťovateľ alebo jeho likvidačný zástupca poskytne poškodenému poistné plnenie alebo písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmieta poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie." V tomto prípade však zákon splnenie tejto podmienky neviaže na lehotu, teda deliberačným dôvodom je poskytnutie plnenia i po uplynutí 3-mesačnej lehoty uvedenej v §-e 24a ods.1), písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. Je evidentné z vyššie uvedeného, že v čase začatia predmetného konania bolo poškodenému poistné plnenie poskytnuté. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, žalobca sa podľa žalovaného snaží vytvoriť základ žalovateľnosti poukazovaním na nedodržanie lehôt v zmysle ustanovenia § 24a ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z., čo je však zavádzajúca argumentácia. Ustanovenie § 24a ods. 4, veta druhá zákona č. 381/2001 Z.z., nakoľko (ako je to preukázané a medzi sporovými stranami nespochybnené) došlo k plneniu titulom predmetnej náhrady škody - jednoznačne
stanovuje, že žalovaný v takomto prípade náhradné poistné plnenie neposkytne. Tento právny stav súd prvej inštancie v predmetnom rozsudku náležite vysvetlil v bode 35 jeho odôvodnenia. Neobstojí teda tvrdenie odvolateľa, že "konajúci súd v zásade nespochybnil pasívnu legitimáciu žalovaného". Pre prípad, že k odmietnutiu odvolania nedôjde, žiadal napadnutý rozsudok podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdiť a žalobcu zaviazať k náhrade trov odvolacieho konania. 6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je v celom rozsahu vecne správny. 7. V prvom rade, v nadväznosti na námietku žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu, podľa ktorej je potrebné podané odvolanie odmietnuť, nakoľko žalobca odvolanie podal proti neexistujúcemu rozsudku neexistujúceho súdu, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že táto námietka nie je opodstatnená a obsah odvolania neumožňuje odvolaciemu súdu odvolanie odmietnuť. Je síce pravdou, že doslovná špecifikácia odvolaním napadnutého rozsudku nie je celkom dôsledná, keď náležite nezohľadňuje následky zmeny sústavy súdom v Hlavnom meste SR Bratislave, avšak z obsahu odvolania (čl. 11 v spojení s § 124 ods. 1 C.s.p.) je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že žalobca svojim odvolaním napadol rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 23. novembra 2023, č. k. B2-7C/305/2015-261. Odvolací súd preto odvolanie neodmietol a na jeho základe meritórne preskúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku. 8. Po jeho preskúmaní a tiež preskúmaní konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie na základe správne a dostatočne vykonaného dokazovania, po riadnom vyhodnotení vykonaných dôkazov a správnej aplikácii ustanovení Civilného sporového poriadku o koncentrácii dokazovania správne ustálil skutkový stav veci významný pre rozhodnutie sporu, keď správne, vzhľadom na predmet sporu, ktorým je nárok žalobcu ako poškodeného na náhradné poistné plnenie podľa § 24a ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., vychádzal z toho, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie všetkých predpokladov pre vznik jeho práva žiadať od žalovaného náhradné poistné plnenie z garančného fondu v zmysle citovaného ustanovenia, a teda nepreukázal, že žalovaný je v tomto spore pasívne vecne legitimovaný. Správne v tomto smere súd prvej inštancie za stavu, keď nebolo sporné, že žalobcovi vznikla škoda pri dopravnej nehode, ktorej vinníkom bola holandská spoločnosť, povinne zmluvne poistená na zodpovednosť za škodu spôsobenú motorovým vozidlom v holandskej poisťovni Amlin, ktorej likvidačným zástupcom na území Slovenskej republiky bola spoločnosť AVUS International, spol. s r. o., sústredil so zreteľom na obsah ustanovenia § 24a ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. svoju pozornosť najmä na ustálenie otázky, či žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu škody u likvidačného zástupcu a ak áno, či boli splnené aj všetky ďalšie predpoklady podmieňujúce vznik povinnosti žalovaného poskytnúť mu náhradné plnenie. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania potom prvoinštančný súd správne vychádzal z toho, že žalobca procesne prípustným spôsobom nepreukázal, že by svoj nárok u likvidačného zástupcu AVUS International, spol. s r. o. riadne uplatnil, avšak ani to, že by tento likvidačný zástupca nesplnil svoju povinnosť do troch mesiacov odo dňa oznámenia o škodovej udalosti poskytnúť mu aspoň vysvetlenie k nárokom na náhradu škody. Správne v tejto súvislosti súd prvej inštancie pre účely unesenia dôkazného bremena žalobcu považoval za významné, že likvidačný zástupca sa v tomto prípade nezačal predmetnou škodovou udalosťou zaoberať na základe uplatnenia nároku žalobcom, avšak po tom, ako nárok na plnenie uplatnila u likvidačného zástupcu poisťovňa UNIQA poisťovňa, a.s. ako regresný nárok za plnenie poskytnuté žalobcovi, pričom listom zo dňa 30.09.2014 likvidačný zástupca oznámil žalobcovi, že holandská poisťovňa dala vyhotoviť znalecký posudok ku škode podľa holandských predpisov, a z tohto dôvodu nárok žalobcu na náhradu škody zatiaľ nemôže byť usporiadaný a následne listom datovaným dňa 13.05.2015 adresovaným likvidačnému zástupcovi (a zaslaným na vedomie žalovanému) právny zástupca žalobcu vyzval likvidačného zástupcu na predloženie posudku vypracovaného znalcom, ktorý mal podľa vyjadrenia likvidačného zástupcu ohodnotiť náklady na opravu na sumu 7.036,80 eur, posudku vypracovaného v Holandsku, podľa ktorého mali byť vyčíslené náklady na opravu autobusu vo výške len 4.429,83 eur, predpisu, na základe ktorého znalec v Holandsku zistil, že technologická doba opravy podľa holandských predpisov je 23 dní, písomných podaní AVUS Nederland, z ktorých vyplývajú závery, o ktoré likvidačný zástupca opiera svoje závery, na ktorý likvidačný zástupca reagoval listom zo dňa 22.05.2015, ktorým právnemu zástupcovi žalobcu oznámil, že poisťovňa UNIQA ho dňa 07.01.2014
požiadala, aby uplatnil jej regresný nárok vo výške 6.236,02 eur. Na základe uvedeného, keď ďalšie skutočnosti ohľadne riadneho uplatnenia nároku u likvidačného zástupcu samotným žalobcom neboli (procesne prípustne) preukázané, nakoľko právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 23.11.2023 síce predložil aj ďalšie listinné dôkazy, a to žiadosť o náhradu škody zo dňa 15.05.2014 a list likvidačného zástupcu zo dňa 19.06.2015 spolu s prílohou - vyhlásenie, avšak na tieto dôkazy už nebolo možné prihliadať, pretože išlo o prostriedky procesného útoku uplatnené oneskorene v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania v zmysle ust. § 153 C.s.p., súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca svoj nárok síce neuplatnil proti zahraničnému poisťovateľovi a obrátil sa na jeho likvidačného zástupcu v Slovenskej republike, avšak najskôr až listom jeho právneho zástupcu zo dňa 13.05.2015, ktorý oznámil likvidačnému zástupcovi, že prevzal právne zastúpenie žalobcu, ktorého presný obsah naviac ani nie je preukázaný, pričom však likvidačný zástupca žalobcovi listom zo dňa 22.05.2022 poskytol písomné vysvetlenie k uplatneným nárokom na náhradu škody a zároveň mu dňa 26.05.2015 poskytol čiastočné poistné plnenie vo výške 3.954,30 eur. V tomto smere niet súdu prvej inštancie v súvislosti s ustálením skutkového stavu veci čo vytknúť, pričom ani žalobca v odvolaní správnosť postupu súdu prvej inštancie v súvislosti s uplatnením tzv. koncentračnej zásady nenamietal a postup súdu ani iné okolnosti prejednávanej veci v žiadnom smere nevytvárajú priestor na prehodnotenie skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie, z ktorého z tohto dôvodu vychádzal aj odvolací súd. 9. Pokiaľ žalobca v odvolaní v súvislosti s ustálením skutkového stavu veci vytýka súdu prvej inštancie, že nevykonal ním navrhnuté dokazovanie smerujúce k získaniu znalosti o obsahu relevantných ustanovení právnych predpisov štátu, kde došlo ku poistnej udalosti, pričom z rozhodnutia nevyplýva, prečo tento dôkaz nebol vykonaný a prečo ho súd nepovažoval za potrebný, odvolací súd túto námietku považuje za nedôvodnú. Súd prvej inštancie otázku potenciálnej aplikácie cudzieho práva neopomenul, keď správne v tejto súvislosti v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že rozhodným právom pre hmotnoprávne posúdenie žalobou uplatneného nároku je síce holandské právo, avšak vychádzal z toho, že jeho hmotnoprávne ustanovenia nebolo potrebné použiť, nakoľko pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného bolo nevyhnutné posudzovať podľa slovenských právnych predpisov, konkrétne podľa ustanovenia § 24a zákona č. 381/2001 Z. z. upravujúceho náhradné poistné plnenie z poistného garančného fondu, v prípade ktorej ide o harmonizovanú právnu úpravu, ktorou sa prevzali príslušné právne záväzné akty Európskej únie (smernice o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel). Pokiaľ potom súd prvej inštancie napriek návrhu žalobcu nezisťoval obsah holandského práva za stavu, keď bolo nevyhnutné žalobu zamietnuť podľa ustanovenia § 24a zákona č. 381/2001 Z. z. pre nedostatok vecnej legitimácie žalovaného, postupoval celkom správne a týmto postupom neporušil právo žalobcu na spravodlivý proces. 10. Neopodstatnene tiež žalobca v odvolaní namieta správnosť záveru súdu prvej inštancie ohľadne jeho uplatnenia nároku voči likvidačnému zástupcovi, keď argumentuje tým, že z podania likvidačného zástupcu zo dňa 30.09.2014, je zrejmá spisová značka č. SKR-00509/13, ktorá je vedená vo všetkých dokumentoch vedených medzi ním a likvidačným zástupcom, a to i v podaní zo dňa 22.05.2015, ktorým reagoval likvidačný zástupca na list jeho právneho zástupcu a nie poisťovne UNIQA. Samotné uvedenie predmetnej spisovej značky v danom liste likvidačného zástupcu zo dňa 30.09.2014 totiž ešte nepreukazuje, kedy bol nárok uplatnený samotným žalobcom. Už ku dňu 30.09.2014 sa totiž likvidačný zástupca predmetnou škodovou udalosťou zaoberal, avšak nie základe uplatnenia nároku žalobcom, ale na základe uplatnenia regresného nároku poisťovňou UNIQA, teda žalobcom v tomto smere ponúknutá interpretácia uvedenia spisovej značky SKR-00509/13 na liste likvidačného zástupcu zo dňa 30.09.2014 nie je nevyhnutné jediným logickým vysvetlením; každopádne však, ak by tým aj bola potvrdená určitá skoršia komunikácia medzi žalobcom a likvidačným zástupcom, než bolo v konaní procesne prípustne preukázané, nie je zrejmé, čo bolo jej obsahom, a preto nepochybne ani podľa odvolacieho súdu samotné uvedenie spisovej značky č. SKR-00509/13 v podaní likvidačného zástupcu zo dňa 30.09.2014, nie je spôsobilé preukázať splnenie predpokladov vzniku nároku žalobcu proti žalovanému v zmysle § 24a zákona č. 381/2001 Z. z. Ani táto odvolacia námietka žalobcu preto nie je opodstatnená. 11. V súvislosti s ustálením skutkového stavu veci napokon odvolací súd len pre úplnosť poukazuje aj na to, že bez právneho významu a nedôvodná je odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, podľa ktorého žiadnym spôsobom nebola preukázaná dĺžka opravy autobusu ako i to, že dĺžka opravy je neprimerane dlhá. Vzhľadom na absenciu vecnej legitimácie na strane žalovaného, ktorá neumožňuje žalobe vyhovieť bez ohľadu na preukázanie výšky nároku,
je totiž predmetné skutkové zistenie z hľadiska správnosti napadnutého rozsudku bez relevancie a ani opodstatnenosť tejto námietky by nemohla pre žalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie v tomto spore. 12. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že na základe náležite a správne ustáleného skutkového stavu veci súd prvej inštancie správne vec posúdil aj po právnej stránke, keď, vychádzajúc predovšetkým z obsahu ust. § 24a zákona č. 381/2001 Z. z., dospel k správnemu záveru, že nakoľko žalobca riadne nepreukázal, že svoj nárok uplatnil voči likvidačnému zástupcovi, resp. ak tento nárok uplatnil, tak najskôr až listom zo dňa 13.05.2015, na ktorý však likvidačný zástupca reagoval listom zo dňa 22.05.2022, ktorým žalobcovi poskytol písomné vysvetlenie k uplatneným nárokom na náhradu škody a zároveň mu dňa 26.05.2015 poskytol čiastočné poistné plnenie vo výške 3.954,30 eur, teda splnil svoju povinnosť v zmysle citovaného ustanovenia, čo má za následok nesplnenie predpokladov pre vznik nároku žalobcu voči žalovanému na poskytnutie náhradného plnenia z garančného fondu, žalovaný nie je v tomto spore pasívne vecne legitimovaný, a preto nezostáva iné, než žalobu už len z tohto dôvodu zamietnuť. 13. Pokiaľ žalobca v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci s argumentáciou, že použité ustanovenia citovaných predpisov aplikoval formalisticky a opomína účel zákona, keď aj z dôvodovej správy k danej norme vyplýva, že zmyslom zákonnej úpravy je uľahčiť prístup poškodeného ku poistnému plneniu prostredníctvom inštitútu tzv. likvidačného zástupcu, a to za stavu, keď súdy nepovažujú likvidačných zástupcov za pasívne legitimovaných v obdobných súdnych sporoch, ani s touto jeho námietkou sa odvolací súd nestotožnil. Prvoinštančný súd totiž v žiadnom smere nekládol na žalobcu v súvislosti so splnením predpokladov pre aplikáciu ust. § 24a zákona č. 381/2001 Z. z. nesplniteľné, či prehnané požiadavky a neinterpretoval ani neaplikoval citované ustanovenie v rozpore s jeho účelom a zmyslom vyplývajúcim aj z dôvodovej správy k danému ustanoveniu, keď vychádzal z toho, že predpokladom pre vznik povinnosti žalovaného poskytnúť žalobcovi náhradné plnenie je riadne uplatnenie nároku žalobcom a kvalifikovaná nečinnosť likvidačného zástupcu. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti odkazuje na odbornú literatúru a vychádza z toho, že právo na poskytnutie náhradného plnenia vzniká aj vtedy, ak poškodený nie je spokojný s výškou odškodnenia, odvolací súd uvádza, že práve takýto výklad je v rozpore s účelom a zmyslom inštitútu likvidačného zástupcu, keď účelom jeho zavedenia je iba uľahčenie prístupu poškodeného k poistnému plneniu vo svojej domovskej krajine a nie poskytnutie celého plnenia v súlade s predstavami poškodeného. 14. Odvolací súd preto za stavu, keď súd prvej inštancie na základe dostatočne a správne zisteného skutkového stavu správne posúdil vec i po právnej stránke, a žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti ani právne závery, ktoré by mohli spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie, na ktorých tento založil svoje rozhodnutie, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.). 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).