Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 14Co/12/2025 1215224563 15. 10. 2025 JUDr. Darina Kriváňová ECLI:SK:KSBA:2025:1215224563.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Michaela Krajčová a JUDr. Natália Kolláriková, v právnej veci žalobkyne: H.. B. J., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: F. XX, X., právne zastúpenej: JUDr. Martin Kubovič, LLM, MSc, advokát, so sídlom: M.R. Štefánika 3080/14, Sereď, proti žalovaným: 1/ V. H., nar.: X.X.XXXX, bytom: Y. X, L., 2/ A.. H. F., nar.: XX.X.XXXX, bytom: Y. 8, L., obaja právne zastúpení: CCE Attorneys Lišiak Martinák s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom: Jozefská 7, Bratislava, IČO: 47 237 856, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, B2-14C/415/2015-288 zo dňa 18.09.2023, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č.k. B2-14C/415/2015-288 zo dňa 18.09.2023 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom č.k. B2-14C/415/2015-288 zo dňa 18.09.2023 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi jej nebohou matkou (A. H.) ako predávajúcou a žalovanými ako kupujúcimi dňa 24.10.2005, predmetom ktorej bol predaj 2/3 podielu rodinného domu v L., nachádzajúceho sa na B. ulici súp. č. XXXX, postaveného na pozemku parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria v celkovej výmere XXX m2, zapísaného na LV č. XXXX v katastrálnom území X., v obci L.- mestská časť K. (ďalej ako kúpna zmluva). Žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100%. 2. Žaloba bola odôvodnená neplatnosťou kúpnej zmluvy z dôvodu, že nebohá matka žalobkyne ako predávajúca v čase uzavretia tejto zmluvy trpela vážnymi zdravotnými problémami, v dôsledku ktorých nebola schopná posúdiť následky svojho konania. Naviac žalobkyňa poukázala i na vysoký vek a poruchu zraku neb. matky v rozhodnom čase ako i neuhradenie kúpnej ceny žalovanými v prospech predávajúcej, z čoho vyvodila absolútnu neplatnosť daného právneho úkonu. 3. Žalovaní uzavretú kúpnu zmluvu vyhodnotili ako platnú, nakoľko dospeli k záveru, že žiadne hmotnoprávne dôvody pre jej neplatnosť neexistovali. Osobitne popreli tvrdenia žalobkyne týkajúce sa nespôsobilosti na právne úkony neb. A. H. v čase uzatvárania predmetnej zmluvy. Taktiež dali do pozornosti, že žalobkyňa v dedičskom konaní po neb. A. H. nenamietala nezahrnutie spornej nehnuteľnosti do majetku po poručiteľke. Na základe uvedeného navrhli žalobu zamietnuť a žalobkyňu zaviazať na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 4. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 37 ods. 1, § 38 ods. 1, ods. 2, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).
5. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie stručne uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by pani A. H. nemala spôsobilosť na právne úkony a zároveň nebolo v konaní preukázané, že by konala v duševnej poruche, ktorá by ju robila na tento právny úkon neschopnou. 6. Zamietnutie návrhu žalobkyne na doplnenie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva z odvetvia psychiatria, odôvodnil súd prvej inštancie tým, že znalkyňa H.. G. H., ktorá vypracovala Znalecký posudok č. XX/XXXX uviedla, že mala dostatočné podklady na jeho vypracovanie a trvala i pri svojom výsluchu na záveroch vypracovaného znaleckého posudku. 7. Zamietnutie návrhu na doplnenie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva, odbor očné lekárstvo-oftalmológia a znaleckým posudkom z odboru písmoznalectva, odvetvie ručné písmo odôvodnil výpoveďami svedkov, a to notárkou H. E. L., ktorá sa vyjadrila k procesu osvedčovania podpisov a svedeckými výpoveďami opatrovateľky a vnučky neb. A. H., ktoré potvrdili vo svojich svedeckých výpovediach, že neb. A. H. čítala nemecké časopisy, a to niekoľko rokov po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy. 8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „ CSP“), ktorá namietala, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; rozhodnutie súdu prvej inštancie je neodôvodnené a nepreskúmateľné; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. 9. Žalobkyňa namietala arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Uviedla, že súd prvej inštancie rozhodnutie riadne neodôvodnil, keďže sa obmedzil iba na citáciu ustanovení zákona a časti obsahu spisu. Odôvodnenie neobsahuje vyhodnotenie jej argumentov, nie je z neho zrejmé akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil, nekonštatuje aké skutočnosti vyhodnotil za preukázané, pričom odkázal iba na dokazovanie. Súd prvej inštancie vôbec nereagoval na jej zdôvodnenie návrhu na nariadenia kontrolného znaleckého posudku z oblasti psychiatria. Nevysporiadal sa so skutočňosťami, že: a) posledná stopa výskytu zdravotnej dokumentácie neb. A. H. bola u žalovaného 1/; b) súdna znalkyňa H.. G. H. nevypočula strany sporu pri vyhotovovaní znaleckého posudku; c) zo znaleckého posudku H.. G. H. nie je známe, kedy a kým bola po prvýkrát neb. A. H. diagnostikovaná ateroskléroza universalis; d) zdravotná dokumentácie nebola kompletná. Taktiež sa opomenul zaoberať skutočnosťou vyplývajúcou zo znaleckého posudku H.. G. H. a to, že v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy bola neb. A. H. ťažko chorá, pričom jej základnou chorobou bola ateroskleróza universalis so život ohrozujúcimi komplikáciami. V dôsledku veľmi ťažkých život ohrozujúcich chorôb išlo o stav dlhodobej vyčerpanosti so stratou životnej aktivity, s výrazným podlomením duševných schopností vrátane schopnosti zvážiť dosah jej konania so zvýšenou sugestibilitou a bezradnosťou, a preto v rozhodnom čase nebola neb. A. H. schopná kvalifikovane konať. 10. Žalobkyňa namietala i procesný postup súdu prvej inštancie spočívajúci v tom, že najskôr v konaní nariadil kontrolné znalecké dokazovanie z oblasti psychiatria, avšak z procesných dôvodov uznesenie zrušil, keďže návrh žalobkyne nebol doručený žalovaným. Následne návrh na nariadenie kontrolného znaleckého posudku z oblasti psychiatrie bez zdôvodnenia zamietol. Považovala za nesprávne, keď súd prvej inštancie nevykonal znaleckého dokazovania z odboru písmoznalectva a oftamológie, ktoré v spore navrhla, k čomu poukázala na to, že vypočutí svedkovia neboli odborníci v daných oblastiach, preto nemohli posúdiť ňou tvrdené skutočnosti. 11. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Odvolanie vyhodnotili ako blanketové, v ktorom boli vymenované takmer všetky odvolacie dôvody podľa zákona, avšak neboli špecifikované, keďže žalobkyňa riadne nekonkretizovala ako sa tieto prejavili.
12. Nesúhlasili s námietkou žalobkyne týkajúcou sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď vyjadrili názor, že súd prvej inštancie bol pri odôvodnení stručný a výstižný, keďže s ohľadom na akýkoľvek právny základ podanej žaloby nebolo potrebné rozsiahle zdôvodňovanie zamietnutia žaloby, k čomu citovali odsek 17 rozsudku súdu prvej inštancie. 13. Žalovaní zdôraznili, že žalobkyňa podala žalobu na určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorého nie je účastníkom, bez toho, aby mala akýkoľvek naliehavý právny záujem na veci. V konaní sa nepreukázala žiadna ňou tvrdená okolnosť týkajúca sa údajnej neplatnosti právneho úkonu. Žalobkyňa bola účastníkom dedičského konania po poručiteľke A. H., vedenom pred Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 38D/577/2014, pričom na pojednávaní v tejto dedičskej veci dňa 10.3.2015 bolo oznámené, že neb. A. H. nemá žiadny majetok, čo žalobkyňa nikdy nenamietla. Nenamietanie obsahu súpisu majetku poručiteľky v dedičskom konaní viedlo k tomu, že uznesenie o zastavení konania v dedičskej veci vedenej pred Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 38D/577/2014 zo dňa 05.05.2015 nadobudlo právoplatnosť a je pre účastníkov dedičského konania, vrátane žalobkyne záväzné. Na základe uvedeného dospeli k záveru, že je úplne vylúčené, aby za takejto situácie mohla žalobkyňa podať žaloba na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. 14. K namietanému nevykonaniu dôkazov navrhovaných v spore žalobkyňou poukázali na to, že prvoinštančný súd vo veci konal a vykonal dokazovanie v nevídanom rozsahu, a to bez uplatnenia koncentračnej zásady. Žalovaní boli opakovane v konaní stavaní do pozície, že namiesto toho, aby súd prvej inštancie žiadal od žalobkyne preukázanie jej tvrdení, tak od nich žiadal dôkazy vyvracajúce jej tvrdenia, napriek tomu, že každý vykonaný dôkaz preukazoval platnosť predmetnej kúpnej zmluvy. Zdôraznili, že neexistoval žiaden dôvod, aby sa vôbec tieto dôkazy vykonávali, keďže absentoval akýkoľvek právny základ pre podanie žaloby. Dali do pozornosti to, že ak súd prvej inštancie vo svojom konaní nejak pochybil, tak to bolo tým, že počas celého konania bol vo vzťahu k žalobkyni neprimerane zhovievavý na úkor práv žalovaných. 15. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a v medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. 16. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala určenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela dňa 27.10.2005 jej neb. matka A. H. na strane predávajúcej so žalovanými na strane kupujúcich tvrdiac, že neb. matka v čase uzavretia kúpnej zmluvy z dôvodu zdravotných problémov nebola schopná posúdiť následky svojho konania a naviac trpela i zrakovým postihnutím. 17. V odvolaní žalobkyňa dôvodne namietala postup súdu prvej inštancie, ktorý sa uspokojil s výsluchom svedkov, z výpovedí ktorých dospel k záveru o pravosti podpisu neb. matky žalobkyne na kúpnej zmluve i o jej zachovaní zrakových funkcií, na základe čoho zamietol návrh na vykonanie dokazovania pribratím znalcov do konania. Odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie, že predmetom svedeckej výpovede sú skutočnosti, ktoré svedok vnímal svojimi zmyslami, čo nemožno stotožniť s odborným stanoviskom od odborne spôsobilej osoby alebo so znaleckým dokazovaním vykonaným znalcom/ znaleckým ústavom, a to konkrétne v prípade posudzovania v prejednávanej veci a) či už pravosti podpisu alebo b) zdravotného stavu/stanovenia diagnózy, teda nie je možné nahradiť svedeckými výpoveďami znalecké dokazovanie/odborné stanovisko. 18. Odvolací súd sa stotožnil i s námietkou žalobkyne týkajúcou sa nedostatočného odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP). 19. Po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie neobsahuje žiadnu úvahu, z ktorej by bolo možné vyvodiť skúmanie otázky splnenia podmienky prípustnosti podanej žaloby súdom prvej inštancie, či už podľa predchádzajúcej právnej úpravy (§80c Občianskeho súdneho poriadku - existenciu naliehavého právneho záujmu), keďže žaloba bola podaná dňa 29.10.2015 alebo podľa § 137 CSP. 20. Odvolací súd dáva do pozornosti, že aplikujúc ust. § 470 ods. 1, ods. 2 CSP v spojení s ust. § 137 CSP je posudzovaná žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu žalobou o určenie právnej
skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, pričom jej prípustnosť je podmienená existenciu osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje podať týmto predpisom špecifikovanú určovaciu žalobu, pričom daným predpisom môže byť i Civilný mimosporový poriadok. 21. Žaloby vyvolané sporom o dedičské právo, ktorý vznikol v priebehu konania o dedičstve, sú žalobami o určenie právnej skutočnosti, pričom ich procesná prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 194 Civilného mimosporového poriadku. Z obsahu spisu však nevyplýva, že podaná žaloba bola vyvolaná sporom z dedičského práva, ktorý vznikol v priebehu konania o dedičstve po poručiteľke A. H., ktorej procesná prípustnosť by vyplývala z ust. § 194 Civilného mimosporového poriadku. 22. Nie je teda zrejmé na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru o prípustnosti podanej žaloby, keď následne posudzoval jej vecnú dôvodnosť. 23. Súd prvej inštancie stručne odôvodnil svoj prijatý záver vedúci k zamietnutiu žaloby v ods. 17. rozsudku nasledovne: „Podľa § 38 /1 OZ neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Súd poukazuje na to, že v konaní nebolo preukázané, že by pani A. H. nemala spôsobilosť na právne úkony. Podľa § 38/2 OZ takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Súd poukazuje na to, že v konaní nebolo preukázané, že by pani A. H. konala v duševnej poruche, ktorá by ju robila na tento právny úkon neschopnou. Súd preto vzhľadom k vykonanému dokazovaniu ako aj citovaným zákonným ustanoveniam rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.“ 24. Odôvodnenie rozhodnutia tvoria v prevažnom rozsahu citácie, či už zo samotnej žaloby, z výsluchov strán sporu, prednesov právnych zástupcov, znalkyne, svedkov, pričom absentuje vysvetlenie ako súd prvej inštancie posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti vyhodnotil za preukázané, ktoré nie a ako sa vysporiadal s argumentáciou žalobkyne týkajúcou sa návrhu na doplnenia dokazovania. Súd prvej inštancie úplne opomenul uviesť dôvody a myšlienkové pochody, na základe ktorých dospel k prijatiu záveru o prípustnosti podanej žaloby, ktorú mal skúmať z dôvodu hospodárnosti konania prednostne, naviac v odôvodnení absentuje konkrétne zdôvodnenie vzťahujúce sa na danú vec, nakoľko záverečná konštatácia v bode 17. je len všeobecná. 25. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom, spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. 26. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie a jeho odôvodnenie nie je v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, keďže závery v ňom obsiahnuté sú nedostatočné, nejasné a nezrozumiteľné. V odôvodnení rozsudku nie sú uvedené komplexne skutkové zistenia v spojitosti s čiastkovými zisteniami, ktoré by mali mať logickú nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave. Súd prvej inštancie musí potrebné údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými slovami (nie citáciou obsahu spisu) s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového stavu, návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje. Rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti, neobsahuje riadne hodnotenie dôkazov. Ide o závažné procesné pochybenie, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, absentuje argumentácia vo vzťahu ku skutočnostiam, majúcich vplyv na rozhodnutie. 27. S prihliadnutím na vyššie uvedené, v danom prípade odvolateľka dôvodne namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v dôsledku nedostatočného zdôvodnenia prijatých záverov, ktoré tvorili podklad pre rozhodnutie, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). Vzhľadom na to, že odvolací súd zistil toto pochybenie súdu prvej inštancie, ďalšími odvolacími námietkami žalobkyne sa podrobne nezaoberal.
28. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil, pretože jeho nepreskúmateľnosťou došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 29. Úlohou súdu prvej inštancie bude pri ďalšom prejednaní veci prednostne vyhodnotiť prípustnosť podanej žaloby v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP (t.j. existenciu osobitného predpisu oprávňujúceho žalobkyňu domáhať sa určenia právnej skutočnosti v znení žalobného návrhu), až následne pri splnení zákonom stanovených podmienok upravených v cit. ustanovení pristúpi k vecnému posúdeniu dôvodnosti podanej žaloby, pričom jeho povinnosťou bude vykonať dokazovanie v dostatočnom rozsahu, zhodnotiť zistený skutkový stav veci a na základe právneho posúdenia veci znovu rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s § 220 ods. 2 CSP. V odôvodnení uvedie, čoho sa žalobkyňa domáhala, aké skutočnosti tvrdila, aké dôkazy označila, aké prostriedky procesného útoku použila, ako sa vo veci vyjadrili žalovaní a aké prostriedky procesnej obrany použili. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. 30. Súd prvej inštancie bude zároveň dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a obsahovalo okrem iného i opomenuté zdôvodnenia, na ktoré odvolací súd poukázal. Svoj právny záver súd prvej inštancie zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07). 31. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opäť o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie vrátane trov konania vzniknutých stranám sporu v konaní pred odvolacím súdom (§ 396 ods. 3 CSP). 32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).