Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Co/47/2023 1217219960 30. 01. 2025 Mgr. Patricia Skotnická ECLI:SK:KSBA:2025:1217219960.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: O.. D. D., H. XA, T., zastúpeného T. Š. J..S..Z.., O.: XXX XXX XX, H. X/A, T., proti žalovanému: O.. D. R., H. X, T., zastúpenému advokátom D.. E. H., H. X, T., o zaplatenie 16.718 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 06.12.2022 č. k. 26C/76/2017-655, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zaväzujúcom výroku II., ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16.718 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.718 eur od 09.02.2018 do zaplatenia a v súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e. Žalobcovi priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 06.12.2022, č. k. 26C/76/2017-655, konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.718 eur od 10.05.2016 do 08.02.2018 zastavil (výrok I.), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16.718 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.718 eur od 09.02.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 53,96 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku (výrok III.). 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 12.12.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 16.718 eur s príslušenstvom a náhrady nemajetkovej ujmy. Dôvodil, že žalovaný v jeho mene založil účet č. K., vedený v spoločnosti O. T. A., Z. H. H., G., B. XXXXX K. (ďalej len „IB alebo „O. T.“), na ktorý žalobca v období od februára 2016 previedol sumu 30.000 eur. Žalobca udelil žalovanému k predmetnému účtu užívateľské a správcovské práva, nakoľko žalovaný mal zverené finančné prostriedky spracovať a zhodnotiť ich s prisľúbeným výnosom minimálne 10 % za odmenu spočívajúcu v jeho podiele na zisku; žiadnu inú odmenu, prípadne ďalšie poplatky si strany nedohodli, pričom žalovaný ich prípadnú existenciu žalobcovi neoznámil. Vzhľadom na oznámenie žalovaného v máji 2016 a po vzájomnej dohode žalovaný zrušil existujúci účet a v mene žalobcu založil účet č. K. (ďalej len „druhý“ alebo „novozriadený účet“), ktorý viedol pod jeho hlavným účtom (tzv. master account); následne z prvého účtu previedol sumu 30.000 eur na novozriadený účet, na ktorý žalobca vložil ďalšiu sumu 60.000 eur; celkovo na druhý účet vložil sumu 90.000 eur. Žalobca na základe výpisov z predmetných účtov zistil, že žalovaný svojim konaním znížil jeho imanie o celkovú sumu 16.718 eur, ktorej zaplatenie v konaní žiadal spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z danej sumy od 10.05.2016 do zaplatenia a náhradou nemajetkovej ujmy v sume 5.000 eur.
3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 18.06.2020, č. k. 26C/76/2017-218, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 16.718 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 11.05.2017 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol; žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 53,94 %. Keďže žalobca nepodal odvolanie proti výroku II. predmetného rozsudku, ktorým konajúci súd vo zvyšku žalobu zamietol, ostalo predmetom konania zaplatenie žalovanej istiny 16.718 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy od 11.05.2017 do zaplatenia, ako aj naň nadväzujúci výrok o trovách konania. 4. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.11.2021, sp. zn. 3Co/128/2020, zrušil v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti. Za sporné považoval to, či žalovanému za výkon činnosti patrila odmena vo forme poplatku za každú jednu obchodnú transakciu. Za účelom preukázania tejto skutočnosti žalovaný navrhol vykonať dokazovanie predložením zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a O. T.. Vzhľadom na to, že žalobca založil do spisu len Dohodu o oprávnení pre poradcu (ďalej len „dohoda“), priznal úspech odvolacej argumentácii žalovaného, že konajúci súd nevychádzal z kompletného znenia ani jednej zo zmlúv s IB, keď dohodu považoval len za časť; z jej obsahu pritom vyplývalo, že žalobca oprávnil IB prevádzať časť inkasovaných peňažných prostriedkov v prospech žalovaného ako „advisora“. Konajúci súd podľa odvolacieho súdu pochybil, keď sa dostatočne neoboznámil s obsahom dohody; tá pritom odkazovala na iné, hlavné zmluvy, ktoré mali primárne upravovať práva a povinnosti sporových strán a zároveň zakotvila i oprávnenie IB sťahovať poplatky za poradenstvo a tieto hradiť žalovanému ako poradcovi. Žalobca žiadal o zaplatenie (vrátenie) neoprávnene vygenerovaných a v prospech žalovaného pripísaných poplatkov za realizáciu obchodných transakcií, preto odvolací súd uložil súdu prvej inštancie riadne sa oboznámiť nielen s obsahom dohody o oprávnení pre poradcu, ale i s relevantnými zmluvami, ktoré mali primárne upravovať práva a povinnosti sporových strán a na ktoré poukazoval žalovaný tak, aby ich vyhodnotením dospel k záveru, či žalovaný bol ako pasívne vecne legitimovaný oprávnený prijať vyúčtované a na jeho účet prevedené poplatky v príslušnej sume alebo tieto obdržal bez právneho dôvodu. 5. Po vrátení veci na ďalšie konanie sa súd prvej inštancie z dôvodu hospodárnosti zameral na sumarizáciu konania po zrušení v poradí prvého rozsudku odvolacím súdom. Poznamenal, že žalobca tvrdil, že medzi ním a žalovaným nebola uzatvorená žiadna písomná dohoda ohľadom vzájomnej úpravy práv a povinností, ani žiadna písomná dohoda ohľadom odmeny žalovaného za vykonávané činností, čo bolo preukázané jeho výsluchom, ako i výsluchom I. J., výpisom WhatsApp komunikácie a napokon i vyjadrením žalovaného zo dňa 12.03.2018; neexistencia takejto dohody je negatívnym skutkovým tvrdením a v zmysle negatívnej dôkaznej teórie dochádza k presunu dôkazného bremena na protistranu. Vzhľadom na to, že sám žalovaný netvrdil existenciu dohody ohľadom odmeny, považoval predmetné skutkové tvrdenie za nesporné. Súhlas a pokyn na zrážanie a pripisovanie poplatkov žalovanému nastavil na účtoch samotný žalovaný, pričom na prijatie sumy 16.718 eur nebol hmotnoprávne oprávnený. 6. Žalovaný popieral hmotnoprávny obsah nároku, ktorý nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie, ani nárok na náhradu škody. Podľa neho bol nárok žalobcu premlčaný, keďže žiadal o zaplatenie spornej sumy z iného právneho titulu, a to titulom bezdôvodného obohatenia; nešlo o zmenu právnej kvalifikácie, ale o uplatnenie iného práva a takto novo uplatnený nárok bol podľa neho premlčaný. Naviac, Broker IB bol zodpovedný za určenie výšky provízie a poplatkov účtovaných žalobcovi, bol oprávnený vyberať všetky provízie, poplatky, a ďalšie platby od klienta, s čím žalobca súhlasil, a teda prejavil súhlas s tým, že IB bude priamo z jeho účtu strhávať provízie a ďalšie poplatky za poradenstvo, čo pojmovo vylučuje, aby tieto predstavovali bezdôvodné obohatenie. Žalovaný nepovažoval za hospodárne zabezpečovať úradný preklad zmlúv s IB, keď predpokladal, že obsah ním voľne preložených ustanovení nebude medzi stranami sporný. 7. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a zistil, že žalobca uzatvoril s IB dve zmluvy, Zmluvu „O. T. (K.) A. B. I.t“ zo dňa 03.02.2016, ktorou bol založený účet č. K. (ďalej len „zmluva 1“) a Zmluvu O. T. (K.) A. B. I.“ zo dňa 10.05.2016, ktorou bol založený účet č. K. (ďalej „zmluva 2“). Na uvedené účty žalobca postupne vkladal finančné prostriedky, to na účet č. K. previedol vo februári 2016 sumu 30.000 eur, v máji 2016 účet zrušil a celkový zostatok 31.629,21 eura previedol na novozaložený účet č. K., na ktorý následne postupne vložil ďalších 60.000 eur až do celkovej sumy 91.629,21 eura.
8. Podľa Dobrovoľnej dohody o oprávnení pre poradcu vykonávať obchody a žiadosti, aby boli poradcovi zasielané potvrdenia o obchodovaní a výpisy z účtu klient (žalobca) požiadal IB a súčasne ju oprávnil, aby z jeho účtu sťahovala poplatky za poradenstvo a tieto uhradila priamo poradcovi (žalovaný) na základe úpravy poplatkov, s ktorou zákazník súhlasil a špecifikoval ju IB. Ak poradca účtuje poplatky priamo zákazníkovi alebo ak poradca neúčtuje žiadny poplatok, zákazník to uvedie IB a ona nebude sťahovať žiadne poplatky. Dohoda rozlišuje medzi poplatkami za poradenstvo a províziou. Podľa bodu 11, písm. f) dohody sú všetky reklamácie alebo spory týkajúce sa poplatkov vecou medzi zákazníkom (žalobca) a poradcom (žalovaný). Ak zákazník namieta voči tomu, že poradca dostal poplatky, ktoré IB stiahla a poslala poradcovi, zákazník rozumie, že jeho jediná náprava je možná voči poradcovi. 9. Z výsluchu svedka Andreja Slaninku konajúci súd zistil, že mal vedomosť, že žalovaný obchoduje na burze. Žalobca chcel investovať finančné prostriedky, preto sa so žalovaným stretol a dohodli sa, ako to bude vyzerať. Žalovaný garantoval pri konzervatívnej investícii zisk 10 % a tvrdil, že si bude vyberať poplatky zo zisku. Žalobca vložil peniaze, vytvoril si účet, ktorý spravoval žalovaný, a tento bol pri jeho vytváraní. Žalobca mu povedal, že tento vytvoril, nakoľko prvý účet bol nesprávne nastavený; oba účty spravoval žalovaný ako advisor. Pojem advisor existuje i podľa svedka D. U.. Klient, ktorý si založí účet, môže dať poverenie advisorovi na otváranie a zatváranie obchodných pozícií. Advisor je odmeňovaný za svoju činnosť v prospech klienta, pokiaľ si to s ním dohodne a ten to schváli, a to buď percentom z výnosov alebo poplatkami za obchod. Odmenu klient pre advisora dohaduje v nastavení klientskeho účtu. Svedkyňa E. P. potvrdila, že žalovaný ich navštevoval, spolu so žalobcom zakladali účet. Ozrejmila, že prvý účet nebol správne založený a preto to bolo potrebné urobiť nanovo, žalovaný bol u nich a pracoval na žalobcovom počítači. 10. Podľa žalovaného si odmenu so žalobcom nikdy nedohodol. Tvrdil, že oba účty založil žalobca sám. Poplatky, na ktoré sa žalobca odvolával, pritom účtovala spoločnosť IB, s ktorou mal žalobca založený účet a uzatvorenú zmluvu; poplatky teda elektronicky stŕhal výlučne IB a následne vo vlastnej réžii časť z nich preposielal tretím osobám. 11. Súd prvej inštancie sa oboznámil tiež s prepisom komunikácie cez sms a WhatsApp, ktorú predložil žalobca a z nej vyplynulo, že žalovaný bol ten, kto ovládal všetky potrebné detaily práce so systémom IB, komunikoval so spoločnosťou a žalobcu pri všetkom inštruoval. 12. Z prepisu chatu medzi IB (help desk, resp. online podpora IB) a žalobcom zo dňa 08.06.2017 konajúci súd zistil, že účet žalobcu nebol nastavený na percentá z obchodu. V roku 2016 žalobca zaplatil žalovanému 16.467 USD a v roku 2017 ku dňu 08.06.2017 sumu 2.131,20 USD, spolu 18.598,20 USD, čo predstavuje žalovanú istinu 16.718 eur. Z prepisu chatu medzi IB (help desk) a žalobcom zo dňa 05.06.2017 vyplýva, že napríklad v prípade tzv. „futures“ bol účtovaný poplatok 5 USD naviac za kontrakt, pričom súhlas k tomu bol vykonaný online dňa 10.05.2016. 13. Podľa mienky konajúceho súdu ostalo v konaní sporným, či žalovanému za výkon činnosti patrila odmena vo forme poplatku za každú jednu obchodnú transakciu. V tejto súvislosti ozrejmil, že žalobca predložil zmluvy týkajúce sa účtu č. K., ako aj č. K., v anglickom origináli, tvrdiac, že žiadna dohoda ohľadom poplatkov so žalovaným neexistovala; tým, že žalovaný v konaní tvrdil opak, súd prvej inštancie vyhodnotil, že nebol dôvod uložiť žalobcovi zabezpečiť preklad predmetných zmlúv. Pokiaľ totiž strana navrhne vykonať dôkaz listinou v cudzom jazyku, je povinná znášať trovy prekladu a na tom nič nezmení ani skutočnosť, že zmluvy predkladal na výzvu súdu žalobca. Napokon tento postup považoval konajúci súd za súladný i so zásadou rovnosti strán, resp. rovnosti zbraní, keďže bolo možné predpokladať, že z dôkazného prostriedku navrhnutého žalovaným vyplynú skutkové zistenia v jeho prospech a od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať, aby znášal preddavky s tým spojené. Žalovanému pritom nič nebránilo, aby zabezpečil úradný preklad zmlúv, resp. preklad len tých ustanovení, ktoré podľa neho preukazovali právny dôvod jemu vyplatených poplatkov. Žalovaný však týmto smerom nepostupoval, dokonca podaním zo dňa 20.09.2022 vzal návrh na vykonanie dokazovania späť, s tým, že žalobca nepredložil kompletné znenie zmlúv. Žalovaný podľa mienky konajúceho súdu nešpecifikoval, čo konkrétne mal žalobca ešte predložiť, v čom považoval predložené listiny za neúplné a pokiaľ mal na mysli ešte nejaký ďalší právny úkon uzatvorený v internetovom prostredí, jeho návrh na vykonanie dokazovania zo dňa 17.10.2018 vyhodnotil konajúci súd za neúplný a nedostatočne konkrétny. V tejto súvislosti poznamenal, že mu neprislúcha nahrádzať procesný postup žalovaného vlastnou aktivitou, ani naopak takú vyžadovať od žalobcu. Po späťvzatí návrhu žalovaného na vykonanie dokazovania pritom
nemal dôvod vyhovieť návrhu jeho právneho zástupcu predneseného na pojednávaní dňa 03.11.2022 (podľa ktorého ak by dospel k záveru o potrebe oboznámiť sa s obsahom zmlúv, zabezpečí ich preklad), nakoľko žalovaný mal vytvorený dostatočný priestor na preukázanie svojich tvrdení o tom, že poplatky strhnuté IB mu boli vyplatené oprávnene, a to v celej sume, ktorá je predmetom sporu. Žalovaný pritom, hoci navrhol doplniť dokazovanie súpisom poplatkov - sadzobníkom, napokon taký dôkaz nepredložil. 14. Súd prvej inštancie po zhodnotení dokazovania a za súčasnej aplikácie § 451, § 456, § 458 ods. 1, § 517 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), článku 8, § 253 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) vyhodnotil žalobu, ktorá ostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí (v súvislosti s ktorým konajúci súd rozhodol výrokom I.-pozn. odvolacieho súdu), za dôvodnú. 15. Vychádzajúc z ustanovení dohody (bod 11., písm. f)), majúc za preukázanú aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu sporových strán, zameral sa súd prvej inštancie na posúdenie vznesenej námietky premlčania; túto vyhodnotil za nedôvodnú, keďže žalobca si v konaní neuplatnil nový nárok ako nesprávne argumentoval žalovaný. Žalobca predložil v konaní svoje skutkové tvrdenia bez ich právnej kvalifikácie, na čo napokon nebol ani povinný, keďže právne posúdenie veci je úlohou súdu. Žalobca ako laik, ktorý v čase podania žaloby nebol právne zastúpený, použil síce viaceré rozdielne pojmy na popísanie svojho nároku, ale od počiatku žiadal zaplatenie poplatkov, ktoré v prospech žalovaného vyplatila spoločnosť IB na jeho ťarchu. Zo žiadnych skutkových tvrdení žalobcu nebolo možné vyvodiť, že by si uplatňoval najprv nárok na náhradu škody a až v podaní zo dňa 08.03.2022 nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to i napriek tomu, že v poradí prvým rozsudkom konajúci súd posúdil jeho žalobu podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu. 16. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podľa dohody žalobca splnomocnil IB, aby z jeho účtov na ich ťarchu stŕhala poplatky v prospech žalovaného. Z dohody však nevyplývalo, v akej výške mali byť tieto poplatky zrazené, čo napokon malo byť predmetom nastavení klientskeho účtu a v nich bolo možné dohodnúť, či bude advisorovi poskytnutá odmena a ak áno, či táto bude určená percentom za výnos alebo poplatkom za každý obchod. Pokiaľ žalovaný pri svojom vyjadrení na pojednávaní dňa 02.05.2018 tvrdil, že poplatky účtovala a strhávala spoločnosť IB, s ktorou mal žalobca založený účet a podpísanú zmluvu, a tieto, resp. časť z nich následne preposielala tretím stranám, jeho tvrdenie vyhodnotil za zavádzajúce, nakoľko IB v prospech tretej strany vyplácala len to, čo bolo špecifikované na účte klienta. Napokon, tvrdenie žalovaného, že účty zakladal sám žalobca bolo vyvrátené vykonaným dokazovaním, a to i prepisom komunikácie cez sms a WhatsApp; z nej jasne vyplývalo, že žalobca si sám účet založiť nevedel, žalovaný s ním o tom komunikoval, dohadujúc si i stretnutie za účelom „doklepnutia“. Bol to teda práve žalovaný, ktorý v prítomnosti žalobcu založil druhý účet (na ktorý boli prevedené aj prostriedky z prvého účtu), resp. jeho založenie dokončil a nastavil funkcie v internetovom prostredí. V konaní pritom nebola preukázaná existencia dohody medzi žalobcom a žalovaným o výške poplatkov vyplácaných žalovanému; mohlo pritom ísť i len o ústnu a úplne neformálnu dohodu, v ktorej by žalobca odsúhlasil výšku poplatkov. Z predloženej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, ako aj medzi žalobcom a online podporou (helpdesk) IB pritom bolo zrejmé, že žalobca o výške poplatkov nebol informovaný, a teda nevedel, v akej sume tieto boli v prospech žalovaného vyplatené. S poukazom na prepis chatu s online podporou (helpdesk), podľa ktorého mal žalobca udeliť súhlas s poplatkom za tzv. „futures“ online v deň uzatvorenia zmluvy 2, súd prvej inštancie dospel k záveru, že tento nastavil sám žalovaný v internetovom priestore bez odsúhlasenia žalobcom. Pokiaľ sa v tomto smere žalovaný odvolával na úradný preklad e-mailovej komunikácie, i keby na toto podanie prihliadol (nakoľko išlo podľa názoru súdu o prostriedky procesnej obrany, ktoré mohli byť v konaní predložené aj skôr), v časti rozpisu provízií je tento nepreskúmateľný a vyplýva z neho, že išlo o tzv. „wrap fee“, ku ktorému opäť absentuje preukázane dohody medzi žalobcom a žalovaným. Napokon z predmetného chatu vyplynulo, že žalobca sa informoval, akým spôsobom môže zistiť výšku poplatkov, či je okrem kontaktovania advisora aj iný spôsob a či sú tieto informácie dostupné v jeho účte, na čo dostal odpoveď, že tieto po udelení súhlasu (online osobou, ktorá zakladala účet) nie sú nikde zobrazené. Žalovaný pritom systém obchodov v rámci IB dobre poznal, obchodovaniu na burze sa venoval dlhodobo a mal možnosť ovplyvniť nastavenie účtu aj tým spôsobom, aby informácie o poplatkoch boli v účte dostupné. Ako vyplynulo z tvrdení žalobcu a priloženej komunikácie, ktorej obsah žalovaný nijako nesporoval, žalobca nebol v tomto smere skúsený a znalý postupov. Advisorovi pritom mohli byť vyplácané poplatky v rôznej výške, napríklad určitá čiastka za každý obchod alebo výnosom zo zisku alebo aj žiadne. Hoci poplatky boli zrazené z účtu žalobcu prostredníctvom IB, práve dohoda medzi žalobcom a žalovaným o tom, že mali byť vyplatené
žalovanému práve v tejto výške, v konaní preukázaná nebola. V tomto smere znášal dôkazné bremeno žalovaný, keďže žalobca, ktorý tvrdil, že k takej dohode nedošlo, nemohol preukázať negatívne tvrdenie. Bol to teda žalovaný, ktorý bol povinný preukázať, že poplatky mu boli vyplatené na základe právneho dôvodu, pričom z priloženej listinnej dokumentácie vyplynulo, že práve žalovaný intenzívne pracoval na zakladaní účtu, inštruoval žalobcu kam a ako má posielať peniaze, a teda ovládal celý systém fungovania IB. 17. Konajúci súd sa nestotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalovaného, že riešenú situáciu možno prirovnať k výukovým kurzom, kde účastník vstupuje do právneho vzťahu s organizátorom, jemu zaplatí poplatok a následne organizátor z tohto poplatku vyplatí lektora; potom na strane lektora nedochádza k bezdôvodnému obohateniu. V danej veci nešlo o analogickú situáciu, keďže IB nevyplácala advisorovi odplatu na základe svojho právneho vzťahu s ním ako je tomu v prípade organizátora kurzu a lektora. IB výslovne upozornila klienta, že za advisora nezodpovedá, poplatky stŕha na základe špecifikácie v tom - ktorom účte, t .j. nejedná sa o odmenu vyplatenú na základe dohody medzi ňou (IB) a advisorom, ale na základe konkrétnej dohody medzi klientom a advisorom, ktorá napokon môže znieť i tak, že IB nebude v prospech advisora vyplácať žiadne poplatky. 18. Vyhodnotiac poplatky stŕhané z účtu žalobcu v prospech žalovaného ako plnenie bez právneho dôvodu, nakoľko žalovaný nepreukázal dohodu o konkrétnej výške poplatku, súd prvej inštancie priznal žalobcovi istinu a spolu s ňou i príslušenstvo, a to úrok z omeškania vo výške 5 % ročne počnúc od 09.02.2018 do zaplatenia. Poznamenal v tejto súvislosti, že výrokom I. zastavil konanie v časti úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.718 eur od 10.05.2016 do 08.02.2018, prihliadajúc na podanie žalobcu, ktorým žiadal zaviazať žalovaného k plateniu úroku z omeškania počnúc nasledujúcim dňom po dni doručenia žaloby. Žalovaný prevzal žalobu dňa 07.02.2018, a preto sa dlh stal splatný nasledujúci deň, in concreto 08.02.2018 a žalovaný sa dostal s jeho plnením do omeškania dňa 09.02.2018. 19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca si v konaní pôvodne uplatnil zaplatenie sumy spolu 21.718 eur, pričom bol úspešný v časti zaplatenia sumy 16.718 eur, čomu zodpovedá rozsah 76,98 % a neúspešný v časti zaplatenia istiny 5.000 eur, čo predstavuje procesný úspech žalovaného v rozsahu 23,02 %; žalobca tak bol v konaní celkovo úspešný v rozsahu 53,96 % (76,98 % - 23,02 %). 20. Proti výrokom II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac, že konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to v otázke pasívnej vecnej legitimácie, ako i samotného nároku. 21. V konaní nebolo sporné, že od žalobcu neprijal žiadne plnenie, žalobca plnil sumu, ktorá je predmetom sporu na účet tretej osoby, a teda záver prvoinštančného súdu o danosti jeho pasívnej vecnej legitimácie nie je správny. Pre rozhodnutie o veci bolo pritom významné posúdenie obsahu a platnosti právnych vzťahov medzi stranami sporu a finančným brokerom. Bolo nesporné, že žalobca uzavrel s IB zmluvy, ktoré mu umožnili investovať na finančných trhoch, pre tento účel mu IB viedol účet, na ktorý žalobca aj previedol peňažné prostriedky; tieto pritom mohol investovať i samostatne alebo mohol udeliť oprávnenie obchodovať v jeho mene a na jeho účet poradcovi - advisorovi, s ktorou požiadavkou o poradenstvo ho žalobca i oslovil a udelil mu v zmluve s IB status advisora. Zároveň sa žalobca s IB dohodol, že mu IB strhne za každý zrealizovaný obchod, a teda za činnosť advisora, poplatok. Potom ako sa po prvotnom období ziskov dostal žalobca do straty, ukončil obchodovanie u IB a investované prostriedky vybral, s tým, že sa voči nemu začal domáhať zaplatenia sumy, ktorú z jeho účtu strhla spoločnosť IB titulom odmeny pre advisora. 22. Podľa mienky žalovaného medzi stranami nedošlo k žiadnemu plneniu, keďže z účtu vedeného v IB mu žalobca neposielal žiadne platby a také si z tohto účtu nepoukázal ani on sám. Všetky poplatky, ktorých úhrady sa žalobca voči nemu domáhal, strhla z jeho účtu spoločnosť IB, bez akejkoľvek jeho ingerencie (t. j. ingerencie žalovaného). Ak potom neprijal od žalobcu žiadne plnenie, nemohol sa voči nemu ani bezdôvodne obohatiť. Pokiaľ žalobca tvrdil, že mu IB poplatky strhla neoprávnene, t. j. v rozpore so zmluvou alebo bez akéhokoľvek právneho základu, pasívne vecne legitimovanou na vyplatenie dlžnej sumy bola práve spoločnosť IB. Súd prvej inštancie vyvodil danosť pasívnej vecnej
legitimácie na základe dohody medzi žalobcom a IB, tvoriacou súčasť zmluvy s IB; žalovaný však nebol súčasťou tohto dojednania a s predmetným dojednaním nevyslovil ani súhlas. Zákon pritom vyžaduje súhlas dotknutého subjektu i v prípade zmluvy v prospech tretej osoby. Preto predmetné zmluvné ustanovenie nemôže platne založiť jeho pasívnu vecnú legitimáciu. Spoločnosť IB nepredstavovala ani platobné miesto, čo by opäť predpokladalo dohodu zúčastnených strán; taká však v konaní nebola preukázaná. Žalovaný v tomto smere poprel, že by so žalobcom dohodol ako platobné miesto pre akékoľvek jeho plnenia spoločnosť IB. Žalobca tak žalovanému žiadne plnenia neuhrádzal, všetky mu strhávala IB, a to v rozsahu a spôsobom, ktorý si žalobca s IB dohodli. 23. Pokiaľ konajúci súd poukázal na prítomnosť žalovaného pri uzatváraní zmlúv medzi žalobcom a IB, resp. že mu účet založil a z toho vyvodil, že zmluvu uzavrel za žalobcu bez toho, aby žalobca poznal jej obsah, pričom nastavil i strhávanie poplatkov bez odsúhlasenia žalobcom, žalovaný považoval svoju (ne)prítomnosť pre posúdenie sporu za právne bezvýznamnú. Ozrejmil tiež, že v poradí prvú zmluvu, resp. účet zakladal s IB samotný žalobca, pričom pri uzatváraní totožnej zmluvy mu len pomáhal. Žalobca mu poskytol všetky potrebné podklady, zmluvu uzavreli na jeho počítači, v jeho prítomnosti a on jediný disponoval i prístupovými údajmi. Výlučne žalobca bol potom plne oprávnený disponovať so zmluvou s IB a prostriedkami na účte, ku ktorému on sám nemal prístup, s výnimkou uzatvárania obchodov v prostredí IB; nemohol teda zmluvu zmeniť, ani ju ukončiť. Žalovaný podotkol, že nemal a stále ani nemá prístup k zmluvných dokumentom ohľadne vzťahu medzi žalobcom a IB, čo je i dôvod, pre ktorý nevie preukázať oprávnenosť strhávania poplatku z účtu žalobcu. Pokiaľ túto skutočnosť žalobca spochybnil, má sa s požiadavkou o zdokladovanie a následne vrátenie platieb obrátiť na IB, nie na neho. Dokonca nie je ani v stave preveriť správnosť žalobcových tvrdení o výške strhnutých poplatkov. 24. Podľa žalovaného nebolo v konaní právne významné, či žalobcovi pomohol s uzatvorením zmluvy s IB, keďže podnet na jej uzavretie vzišiel od žalobcu, bol pri jej uzatváraní, a teda musel mať o obsahu zmluvy vedomosť a vysloviť s ňou súhlas. Pokiaľ dôvodil, že o celom obsahu zmluvy nemal vedomosť, alebo s ním neprejavil súhlas, treba považovať zmluvu medzi žalobcom a IB za neplatnú podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok slobodnej a vážnej vôle; akékoľvek plnenia strhávané podľa takejto neplatnej zmluvy potom predstavujú bezdôvodné obohatenie na strane IB, nie na jeho strane. Pokiaľ však žalobca prejavil so zmluvou s IB súhlas, súhlasil i so strhávaním provízií a poplatkov z jeho účtu, jeho nárok nemôže predstavovať bezdôvodné obohatenie. Rovnaký záver potom platí aj pri posúdení, že žalobca konal pri uzatváraní zmluvy v omyle v zmysle § 49a v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka. 25. Žalovaný trval na tom, že na jeho strane nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu už pre neexistenciu akéhokoľvek plnenia medzi ním a žalobcom. Poukázal pritom na bod 2 dohody, komunikáciu medzi žalobcom a brokerom IB, že s úpravou vyslovil žalobca súhlas, potvrdzujúci email po uzavretí zmluvy s IB so záverečným rozpisom výšky poplatkov, bod 6 písm. d) zmluvy, bod 7 písm. e) zmluvy, bod 10 písm. d) a bod 27 písm. b) zmluvy. Podľa žalovaného súhlas žalobcu vylučuje vznik bezdôvodného obohatenia na jeho strane. Tieto zmluvy boli predložené pritom len v anglickom jazyku, pričom žalovaný vysvetlil v podaní zo dňa 29.11.2022 procesnú povinnosť zabezpečiť ich preklad na strane žalobcu; ten jeho skutkové tvrdenia relevantne a účinne nespochybnil. 26. Záverom žalovaný uviedol, že i keď rozumie frustrácii žalobcu zo straty na finančných trhoch, nejde o legitímny dôvod žiadať o vrátenie dohodnutých a vyplatených poplatkov spojených s obchodovaním, ktoré by i v takom prípade mal žiadať od subjektu, ktorému boli uhrádzané, t. j. od IB. Na uvedenom základe žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania. 27. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu považoval opravný prostriedok žalovaného za nedôvodný a neopodstatnený, nakoľko nedošlo k naplneniu ním tvrdených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. Napadnutý rozsudok je podľa neho vecne správny, spravodlivý a zákonný, vydaný na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu. V ďalšom žalobca uviedol, že v predchádzajúcom priebehu konania Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.11.2021, sp. zn. 3Co/128/2020, zrušil v poradí prvý rozsudok konajúceho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vysloviac záväzný kasačný názor, aby súd prvej inštancie opätovne vec prejednal i z aspektu, či medzi stranami sporu bola uzatvorená dohoda ohľadne poplatkov za výkon obchodných transakcií, ktoré v mene žalobcu a na jeho účet uskutočnil žalovaný a ich výške, ktorej existenciu tvrdil
žalovaný. Súd prvej inštancie sa mal riadne oboznámiť nielen s obsahom dohody, ale i s relevantnými zmluvami, ktoré mali primárne upravovať práva a povinnosti sporových strán, tak aby ich vyhodnotením dospel k záveru, či bol žalovaný ako pasívne vecne legitimovaný oprávnený prijať vyúčtované a na jeho účet prevedené poplatky v príslušnej sume alebo tieto obdržal bez právneho dôvodu. Konajúci súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a správne vysporiadal s týmto záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, a to nasledovne : 1/ vyzval žalobcu na predloženie zmlúv do súdneho spisu, na ktorú výzvu predložil zmluvy v anglickom origináli, čím si splnil svoju edičnú povinnosť, 2/ vyzval žalovaného na vyjadrenie, či zabezpečí vlastný preklad týchto zmlúv alebo ich má zabezpečiť súd, 3/ uznesením uložil žalovanému povinnosť zložiť preddavok na trovy spojené s prekladom zmlúv, na ktoré žalovaný reagoval tak, že svoj návrh na vykonanie dokazovania zobral späť a 4/ konajúci súd dokazovanie úradným prekladom zmlúv z anglického do slovenského jazyka nevykonal. Žalovaný nezabezpečením prekladu zmlúv de facto rezignoval na svoju povinnosť preukázať svoje tvrdenia. Konajúci súd potom správne dovodil, že žalovaný nepreukázal existenciu žiadneho právneho dôvodu na prijatie poplatkov od žalobcu prostredníctvom spoločnosti IB. Na uvedenom základe potom správne vyhodnotil, že žalovaný nepreukázal existenciu akéhokoľvek právneho dôvodu na prijatie poplatkov; žalovaný tak nedisponoval žiadnym právnym titulom na prijatie finančných prostriedkov od žalobcu, čím na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie. Žalovaný podľa žalobcu jednoznačne bol pasívne vecne legitimovaný v spore, keďže v konaní nepreukázal žiadnu dohodu o odmene. Pokiaľ sa žalovaný v tomto smere odvolával na to, že sa žalobca dohodol s IB, že táto za každý zrealizovaný obchod strhne poplatok určený advisorovi, bol to žalovaný, kto na jeho účte nastavil tieto pokyny, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania. Žalobca pritom opätovne zdôraznil, že nikdy nesúhlasil, aby IB poukazovala akékoľvek poplatky žalovanému. Je nespochybniteľné, že žalovaný prijal na svoj účet prostriedky zo žalobcovho účtu vo forme poplatkov za účelovo realizované obchody, hoci na toto prijatie neexistovala medzi sporovými stranami žiadna dohoda. V konaní bolo preukázané, že účet č. K.XXXXXXX zakladal žalovaný v súčinnosti s ním, pričom žalovaný nastavil i pokyn na zrážanie a pripisovanie poplatkov, s ktorým nikdy nesúhlasil a nikdy sa so žalovaným ani nedohodol na odmene vo forme poplatkov. Žalovaný tak nedisponoval žiadnym právnym titulom na prijatie akýchkoľvek peňažných prostriedkov vo forme poplatkov. 28. Žalobca považoval za nelogickú argumentáciu žalovaného, že pokiaľ medzi nimi nedošlo k žiadnemu priamemu plneniu, je vylúčená jeho zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. Je bez právneho významu, že bezdôvodné obohatenie bolo na účet žalovaného zaslané prostredníctvom spoločnosti IB ako platobného miesta; podstatné je, že k majetkovej ujme došlo jednoznačne na jeho strane, nakoľko nebyť účelovo vykonávaných obchodov žalovaným, nedošlo by ani k žiadnej majetkovej ujme, a tým ku vzniku bezdôvodného obohatenia. Nemožno preto uvažovať, že by sa mohla o poplatky bezdôvodne obohatiť spoločnosť IB, keďže tieto boli pripísané na účet žalovaného. Jedinou právne významnou skutočnosťou ostalo, či žalovaný disponoval právnym titulom na prijatie týchto finančných prostriedkov; takýto právny titul však neexistoval. 29. Žalobca v ďalšom uviedol, že záväzkový vzťah medzi sporovými stranami možno právne kvalifikovať, vzhľadom na absenciu verejnoprávnych povolení žalovaného na výkon činnosti podľa zákona č. 566/2001 Z. z. alebo zákona č. 186/2009 Z. z., ako vzťah z ústnej príkaznej zmluvy podľa § 724 Občianskeho zákonníka, ktorý predpokladá poskytnutie odmeny iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka. Dohoda o oprávnení poradcu nie je príkaznou zmluvou, nakoľko nebola uzatvorená medzi sporovými stranami, a medzi nimi nedošlo nikdy ani k dohode o odmene za výkon obchodných transakcií formou poplatkov, ktoré okolnosti žalovaný nerozlišoval. Právny titul na prijatie finančných prostriedkov žalovaným neobsahuje ani zmluvná dokumentácia medzi žalobcom a spoločnosťou IB, ktorej neplatnosť v konaní nikdy nenamietal, a to ani v časti strhnutých poplatkov. Pritom z komunikácie s IB zo dňa 05.06.2017 vyplýva, že súhlas so zadržaním a pripisovaním poplatkov v prospech účtu žalovaného bol udelený dňa 10.05.2016, teda v čase, kedy prebiehalo zakladanie účtu č. K.XXXXXXX realizovaného žalovaným. 30. Žalobca označil za nepravdivé tvrdenie žalovaného o tom, že nemal a ani nemá prístup k zmluvným dokumentom týkajúcim sa vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou IB, a preto nie je v stave preukazovať oprávnenosť strhávania poplatkov IB zo žalobcovho účtu. Jeho povinnosťou totiž bolo preukázať, či disponoval akýmkoľvek právnym titulom na prijatie plnení týkajúcich sa poplatkov, ktorú si nesplnil. Pokiaľ sa v tomto smere žalovaný odvolával na zmluvy uzatvorené medzi ním (žalobcom) a spoločnosťou IB, mal zabezpečiť ich preklad do slovenského jazyka, k čomu nepristúpil; táto povinnosť
sa pritom v nijakom smere nepreniesla na žalobcu. Žalovaný podľa mienky žalobcu mohol v konaní navrhovať i vykonanie dokazovania vo vzťahu k správnosti výšky strhnutých poplatkov; pokiaľ tak neurobil, nemôže to byť na jeho ujmu. Žalobca napokon dal do pozornosti, že pokiaľ by žalovaný disponoval právnym titulom na inkasovanie sumy 16.718 eur, nebol by dôvod, aby s ním ešte pred začatím súdneho sporu chcel uzatvoriť dohodu o urovnaní, na základe ktorej by mu zaplatil sumu 12.000 eur. Na uvedenom základe navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 31. Žalovaný mal v odvolacej replike za to, že žalobca jeho niektoré tvrdenia skreslil, resp. uvádzal vlastné tvrdenia, ktoré boli v rozpore so zisteným skutkovým stavom, následne ich prezentujúc ako nesporné alebo jednoznačné, čo však nezodpovedalo skutočnosti, ani vykonanému dokazovaniu. Žalovaný podrobne vysvetlil, že spôsob zakladania zmlúv uzatvorených s IB je pre rozhodnutie o veci bezvýznamný, keďže zmluvy predstavujú i podľa vyjadrenia žalobcu slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný prejav jeho vôle, ktorý neurobil v omyle. Ide teda v oboch prípadoch o platný právny úkon, ktorým je žalobca v celom rozsahu viazaný. Dokonca prvú zo zmlúv si založil samotný žalobca, a to so zhodnými dojednaniami ohľadne strhávania poplatkov. Žalobca, vysloviac súhlas s konkrétnymi ustanoveniami zmlúv s IB, odobril strhávanie sporných poplatkov; tento vyplynul i z úradného prekladu komunikácie so zástupcom IB, ktorý potvrdil, že žalobca odsúhlasil plán strhávania poplatkov v príslušnej výške. Ak by spoločnosť IB konala bez žalobcovho súhlasu, znášala by i zodpovednosť za také konanie. 32. Spoločnosť IB treba považovať za jediný subjekt, ktorý strhával z účtu žalobcu peniaze, časť z ktorých si ponechala ako vlastnú odmenu a časť použila na výplatu svojich záväzkov voči nemu. On sám pritom nevedel preukázať, či a akú výšku provízie mal žalobca dohodnutú v zmluvách, nakoľko nebol ich účastníkom. Medzi stranami nebola uzavretá žiadna trojstranná zmluva, ani iný typ právneho vzťahu zakladajúci jeho zodpovednosť za to, aké prostriedky strhne IB zo žalobcovho účtu. Za nedôvodný žalovaný označil i poukaz žalobcu na jeho ochotu urovnať spor mimosúdnou dohodou, čo nemožno vnímať ako uznanie nároku. 33. Žalobca v reakcii vo vyjadrení zo dňa 11.04.2023 považoval tvrdenia žalovaného len za pokračovanie prezentovania právne bezpredmetnej argumentácie, ktorú zvolil pre účely odvolacieho konania. Žalovaný podľa neho úplne rezignoval na svoju povinnosť preukázať právny titul oprávňujúci ho na prijatie a ponechanie si poplatkov zrazených z jeho účtu. Z rozhodnutí súdov je pritom jednoznačné, že práve zodpovedanie tejto otázky je podstatou celého sporu a od jej vyriešenia závisí úspech alebo neúspech žalovaného. Žalobca v priebehu celého konania pritom tvrdil, že taký právny titul neexistuje. Absencia právneho titulu na prijatie plnení v podobe poplatkov potom bez ďalšieho znamená, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, a preto jeho odvolanie nemôže mať úspech. Žalobca ďalej uviedol, že zmluvy so spoločnosťou IB sú platnými právnymi úkonmi, avšak pre žalovaného nepredstavujú žiaden právny titul na prijatie peňažných prostriedkov; pokiaľ žalovaný mienil preukazovať akúkoľvek skutočnosť obsahom týchto zmlúv, bolo jeho procesnou povinnosťou zabezpečiť ich úradný preklad do slovenského jazyka, čo však žalovaný nevykonal. Napokon, tieto zmluvy upravovali len právne vzťahy medzi žalobcom a spoločnosťou IB, pričom on ani nedal žiaden súhlas na poukazovanie akýchkoľvek finančných prostriedkov z jeho účtu v prospech žalovaného; rovnako o takomto nastavení svojho účtu nemal žiadnu vedomosť. Vo vzťahu z bezdôvodného obohatenia pritom nefiguruje spoločnosť IB, ktorá len procesne-technicky realizovala prevod poplatkov na účet žalovaného, na ktorý však žalovaný nemal žiaden právny titul. V konaní bolo jednoznačne preukázané, v akej výške boli poplatky strhnuté z jeho účtu a poukázané priamo na účet žalovaného; to, či nejaké finančné prostriedky inkasovala aj spoločnosť IB je vo vzťahu k tomuto konaniu bez akéhokoľvek právneho významu. Pokiaľ išlo o mimosúdne rokovania medzi stranami sporu žalobca súhlasil s tvrdením, že tieto samé o sebe nepredstavovali „uznanie nároku“; to však ani netvrdil. Správanie strán vo váze mimosúdnych rokovaní však demonštruje ich postoj k predmetu sporu a k potenciálu ich úspešnosti v prípadnom súdnom konaní. V kontexte uvedeného by bolo absolútne nelogické, pokiaľ by žalovaný súhlasil s mimosúdnym urovnaním za situácie, keď by disponoval právnym titulom na inkasovanie sumy 16.718 eur; naopak, jeho správanie svedčí o tom, že si už vtedy bol vedomý dôvodnosti žalobcovho nároku. V ďalšom žalobca zopakoval tvrdenia uvedené vo vyjadrení k odvolaniu. 34. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zaväzujúcom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.01.2025 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.). 35. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku vo väzbe na rozsah podaného odvolania smerujúceho len do zaväzujúceho výroku rozsudku súdu prvej inštancie o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu 16.718 eur s príslušenstvom, odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie v ňom v primeranej miere rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky vykonaného dokazovania, citujúc pritom ním aplikované právne predpisy, z ktorých vyvodil právne závery a tieto i patrične vysvetlil, tak aby ním prijaté skutkové a následne i právne závery mohli byť predmetom prieskumu odvolacím súdom, a tu treba zdôrazniť len z hľadiska tých odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia ako to žalovaný v odvolaní výslovne uviedol a skutkovo vymedzil; pri viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania. 36. Žalovaný v odvolaní primárne namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore. Dôvodil, že od žalobcu neprijal žiadne plnenie, keď poplatky v sume, ktorá bola predmetom konania, mu nepoukázal na účet žalobca, ale tieto strhla zo žalobcovho účtu spoločnosť IB, a to na základe súhlasu udeleného žalobcom v zmluvách, ktoré s ňou uzavrel; IB je potom podľa žalovaného pasívne vecne legitimovaná na vydanie bezdôvodného obohatenia, pokiaľ tieto poplatky strhla neoprávnene, t. j. v rozpore so zmluvami alebo bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Túto odvolaciu argumentáciu vyhodnotil odvolací súd za nedôvodnú. 37. Ako uviedol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný účinne nesporoval, žalobca uzatvoril so spoločnosťou IB zmluvy (viď č. l. 302-383), na základe ktorých si u tejto spoločnosti zriadil účty, pričom v poradí prvý účet č. U XXXXXXX zrušil a na novo založený, v poradí druhý účet č. U XXXXXXX, previedol finančné prostriedky, s ktorými bol oprávnený vykonávať finančné operácie (obchody). V poradí druhý účet pritom existoval v rámci tzv. master account, patriaceho žalovanému; žalovaný tak vystupoval ako advisor, t. j. poradca žalobcu, čo rovnako nebolo sporné. Uvedenému predchádzala neformálna dohoda medzi sporovými stranami, v rámci ktorej žalobca požiadal žalovaného o zhodnotenie finančných prostriedkov práve prostredníctvom spoločnosti IB, s ktorým návrhom žalovaný prejavil súhlas; žalovaný teda súhlasil, že bude pre žalobcu vykonávať dohodnutú činnosť. Skutočnosť, že žalovaný vystupoval ako poradca žalobcu napokon vyplynula i z obsahu dohody. Na jej základe oprávnil žalobca spoločnosť IB, aby prijímala pokyny žalovaného ako jeho poradcu v jeho mene, a to v súvislosti so špecifikovanými činnosťami s aktívami na jeho účte, pričom ako zistil i súd prvej inštancie žalobca ju oprávnil súčasne, aby za realizáciu poradenstva z jeho účtu sťahovala poplatky, ktoré hradila priamo žalovanému na základe žalobcom schválenej úpravy poplatkov. I keď žalovaný namietal, že žalobca dal k strhávaniu poplatkov na jeho ťarchu, a tu treba zdôrazniť v bližšie nešpecifikovanej sume, súhlas on-line, a to pri zakladaní v poradí druhého účtu, čo malo vylučovať neoprávnenosť ich prijatia, táto okolnosť sama osebe nezakladala žiaden vzťah medzi žalobcom a žalovaným v súvislosti s poplatkami, a teda ako taká nevytvárala hmotnoprávny základ pre ich prijatie žalovaným. Tento mohol podľa mienky odvolacieho súdu vychádzať z dohody medzi žalobcom a žalovaným, v ktorej by si upravili vzájomné práva a povinnosti i v súvislosti s poplatkami za poradenstvo a ich výškou. Pokiaľ existenciu takej dohody žalobca od počiatku popieral a žalovaný túto prostriedkami procesnej obrany v priebehu konania nepreukázal, treba prisvedčiť konajúcemu súdu, že IB, bez akéhokoľvek skúmania len vyplácala sumu poplatkov, tak ako to žalobca ako klient špecifikoval a nastavil, i za pomoci žalovaného, v ním udelenom príkaze v rámci účtu, resp. pri jeho zakladaní (viď i chat s helpdesk zo dňa 05.06.2017 na č. l. 389-390). Hodno uviesť, že za stavu, keď žalovaný v konaní nepreukázal existenciu zmluvného základu medzi procesnými stranami (a nikým iným), na základe ktorého by bol oprávnený prijímať poplatky za poradenstvo v určitej presne špecifikovanej výške (za každý realizovaný obchod), pokiaľ boli tieto poplatky z účtu žalobcu poukázané v prospech žalovaného prostredníctvom IB, zakladá to nárok žalobcu žiadať od žalovaného vydanie takto získaného obohatenia ako plnenia bez právneho dôvodu; žalovaný, a nie IB, je potom pasívne vecne legitimovaný na vydanie takého plnenia, ako správne ustálil súd prvej inštancie. 38. V nadväznosti na vyššie uvedené, keď konajúci súd správne konštatoval, že žalovaný v konaní nepreukázal existenciu dohody so žalobcom ohľadne úpravy poplatkov a ich výšky pri výkone činnosti advisora, dospel následne k správnemu právnemu záveru, že vyplácaním poplatkov prostredníctvom
IB získal žalovaný od žalobcu majetkový prospech (§ 451 Občianskeho zákonníka), ktorý je povinný mu vydať podľa princípov o bezdôvodnom obohatení; žalovaný totiž v rámci vzťahu so žalobcom nepreukázal právny dôvod na to, aby sa jeho majetok zväčšil práve o sumu poplatkov zodpovedajúcej žalovanej istine, ktorej výšku žalobca skutkovo ozrejmil (viď vyjadrenie č. l. 157) a podložil listinnými dôkazmi; túto žalovaný účinne nesporoval. Správnosť tohto záveru pritom nemôže spochybniť odvolacia argumentácia žalovaného. 39. Odvolací súd v tejto súvislosti udáva, že pokiaľ žalovaný v priebehu konania tvrdil, že žalobcu upozornil na poplatky a tieto poznal i svedok J. (viď vyjadrenie na č. l. 118), v ďalšom bližšie nešpecifikoval ich výšku, a napokon ani kedy, kde a za akých okolností malo k „upozorneniu“ dôjsť; jeho následné tvrdenie, že žalobca bol oboznámený o všetkých poplatkoch pri zakladaní účtu (viď vyjadrenie žalovaného na č. l. 135), pritom spochybnili výsledky vykonaného dokazovania, na ktoré poukázal súd prvej inštancie (najmä prepis sms a whatsApp komunikácie) a napokon i výpovede svedka I. J. a E. P.; tá pritom ozrejmila situáciu pri zakladaní v poradí druhého účtu žalobcu, ktorej bola ako priama pozorovateľka účastná (uviedla, že žalovaný sedel za počítačom žalobcu a zakladali spolu účet). 40. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca poznal obsah zmluvy s IB, mal a musel mať vedomosť o poplatkoch za poradenstvo a vysloviť s nimi súhlas, odvolávajúc sa pritom na voľne vykonaný preklad niektorých ustanovení zmluvy s IB, ktorého správnosť spochybnil žalobca, odvolací súd udáva, že tieto zmluvné dojednania, bez preukázania konkrétneho hmotnoprávneho základu existujúceho (výlučne) medzi sporovými stranami, nepredstavujú dôkaz o právnom titule, na základe ktorého by bol žalovaný oprávnený prijať od žalobcu (za asistencie IB) poplatky za poradenstvo v príslušnej sume; takým nie je napokon sama osebe ani samotná dohoda. Ako poukázal odvolací súd už v zrušujúcom uznesení zo dňa 30.11.2021, sp. zn. 3Co/128/2020, s poukazom na dohodu (bod 5.), akékoľvek oprávnenia udelené žalobcom v dohode v prospech žalovaného nenahrádzali samotnú dohodu o poradenstve uzavretú medzi nimi, čo potom nevyhnutne predpokladalo existenciu a preukázanie zhodného prejavu vôle procesných strán upraviť vzájomné práva a povinnosti a to i vo vzťahu k poplatkom za poradenstvo a ich výške dohodou; táto v konaní preukázaná nebola. 41. So zreteľom na vyššie uvedené a jeho sumarizáciou dospel odvolací súd k záveru, že žalovanému sa v odvolaní použitou argumentáciou nepodarilo spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov konajúceho súdu vedúcich k vyhoveniu žalobe v časti zaplatenia sumy 16.718 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.718 od 09.02.2018 do zaplatenia, vo vzťahu ku ktorému žalovaný ani skutkovo nevymedzil žiadne odvolacie dôvody; odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zaväzujúcom výroku II., ako i v súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania, ktorý vychádzal z posúdenia celkového úspechu žalobcu vo veci samej, ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 42. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal proti žalovanému, ktorý úspech nemal, plný nárok na ich náhradu, 43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).