Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3To/167/2024 1219010799 24. 06. 2025 JUDr. Mária Šimková ECLI:SK:KSBA:2025:1219010799.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šimkovej a členov senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Jána Evina, v trestnej veci obžalovaného Q. R. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), § 139 písm. c) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B2-6T/96/2019 zo dňa 16.04.2024, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24.06.2025 pomerom hlasov 3:0 takto rozhodol: Podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d) Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok z r u š u j e v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. odôvodnenie: Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B2-6T/96/2019 zo dňa 16.04.2024 bol obžalovaný Q. R. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II sp. zn. 2Pv 177/19/1102 podanej dňa 12.09.2019 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe že dňa 31. 07.2018 v presne neurčenom čase v O. na O. ulici č. XX v kuchyni rodinného domu najprv fyzicky napadol poškodenú V. Q., tak že ju dlaňou udrel do tváre so slovami „vyfackám Ťa tak, aby si nemala modriny“, následne poškodenú otočil k sebe chrbtom, priložil jej ku krku nôž so slovami „podrežem Ťa ako sliepku kedykoľvek sa mi zachce“, vo svojom protiprávnom konaní pokračoval v období od augusta 2018 do decembra 2018, keď pri viacerých hádkach s poškodenou sa jej vyhrážal, že v prípade ak ho opustí, tak ju zastrelí, rovnako že zastrelí aj jej syna J. G., že si na poškodenú počká, kedy to bude najmenej čakať, čím u poškodenej Q.. V. Q. vzbudil dôvodné obavy o jej život a zdravie a o život a zdravie jej rodiny, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Proti tomuto rozsudku podal prokurátor ihneď po jeho vyhlásení odvolanie, ktoré písomne odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 15.08.2024. Prokurátor uviedol, že obžaloba sa opiera nielen o svedeckú výpoveď poškodenej V. Q., respektíve nepriamej svedkyne O. S. I., ale taktiež o výpoveď obvineného, ktorý v rámci celého prípravného konania svoju vinu nepopieral. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia si nepodal sťažnosť, naopak v postavení obvineného uviedol, že sa dopustil konania voči poškodenej, tak ako sa uvádza v uznesení o vznesení obvinenia a toto svoje konanie ľutuje. Dňa 06.10.2020 bola v konaní pred súdom vypočutá poškodená, ktorá detailne popísala spolužitie s obžalovaným, ako aj detaily jednotlivých útokov opísaných v skutkovej vete obžaloby. Napriek takejto
konzistentnej výpovedi poškodenej však súd prvého stupňa jej výpoveď vyhodnotil ako nedôveryhodnú, pričom poukázal na zjavné nelogickosti v jej konaní, ktoré nevedela rozumne vysvetliť. Obžalovaný spáchanie skutku v konaní pred súdom v celom rozsahu poprel, pričom poukázal na tú skutočnosť, že v prípade, ak by dňa 31.07.2018 fyzicky napadol poškodenú údermi do tváre, tak táto by mala viditeľné zranenia. Z fotografií poškodenej vyhotovených po skutku, a to konkrétne z rodinnej dovolenky v Ríme, však nevyplývajú žiadne zranenia poškodenej. Prokurátor uviedol, že zvrat vo výpovedi obžalovaného je pochopiteľný, osobitne po tom, čo mu bol doručený trestný rozkaz v tejto veci, kedy si uvedomil aké negatívne následky môže pre neho mať právoplatné odsúdenie. K rozporom vo svojich výpovediach obžalovaný uviedol, že v prípravnom konaní vypovedal pred vyšetrovateľom po druhýkrát a jeho výpoveď už bola naformulovaná vopred. Vypovedal dva dni pred odletom na Majstrovstvá sveta v Estónsku, kde mal letieť so svojím synom, pričom mu mal vyšetrovateľov povedať, že v prípade, ak nepodpíše takto naformulovanú výpoveď, tak bude stíhaný väzobne. Z výpovede obžalovaného v prípravnom konaní, z celého priebehu prípravného konania, ako ani z následnej svedeckej výpovede svedka V. Y. však vyplýva skôr ten záver, že si obžalovaný nátlak zo strany polície vymyslel. Svedok V. Y. obžalovaného pred výsluchom oboznámil s tým, že poškodená nahlásila ďalší incident - prenasledovanie vozidlom, pričom obžalovaného poučil, že takéto konanie môže zakladať dôvod pokračovacej väzby. Obžalovaného poučil o štandardnom postupe v takýchto prípadoch, teda o možnosti zadržania, následného obmedzenia osobnej slobody a možnosti podania podnetu na väzobné stíhanie. Zároveň svedka poučil aj o poľahčujúcej okolnosti v prípade priznania a oľutovania trestnej činnosti. Každá zápisnica o výsluchu obvineného pritom obsahuje aj poučenie o možnosti ukončenia konania jedným z odklonov špecifikovaných v Trestnom poriadku. Obžalovaný pritom počas celého prípravného konania s políciou spolupracoval, nerobil žiadne obštrukcie a proti postupu orgánov činných v trestnom konaní nepodal žiadnu sťažnosť. Z uvedeného konštatovania sa preto javí nelogické tvrdenie obžalovaného, že bol k výpovedi donútený a že formulácia jeho výpovede bola dopredu pripravená. Navyše keď obžalovaný svoju výpoveď na znak dobrovoľnosti, vážnosti a súhlasu aj vlastnoručne podpísal. Súd prvého stupňa považoval za relevantný aj ten argument, že by bolo nelogické, aby poškodená s obžalovaným po takomto incidente išla bezprostredne po skutku na spoločnú dovolenku do zahraničia. Prokurátor zdôraznil, že v prípade domáceho násilia, respektíve obdobných trestných činov dochádza často krát k zmiereniu medzi partnermi a obeť si svoje oznámenie rozmyslí, prípadne zmení svoju výpoveď, alebo odmietne úplne vypovedať. Takýto postoj poškodených osôb môže byť podmienený viacerými skutočnosťami, pričom jedným z nich môže byť napríklad záujem o zachovanie rodinného zázemia pre deti, alebo to, že obeť vytesní nepríjemnú skúsenosť, aby ostala zachovaná rodina. Obžalovaný pritom s poškodenou v spoločnej domácnosti vychovávali dvoch synov z predchádzajúcich vzťahov. Je preto pochopiteľné, že sa obžalovanému pokúsila dať opakovanú šancu. Obeť môže byť navyše opakovaným konaním privyknutá na správanie páchateľa a na excesy v jeho správaní, pričom veľmi častým prejavom je aj to, že obeť správanie páchateľa zľahčuje, či bagatelizuje. Pokiaľ by bola optika súdu použitá plošne, nemohla by byť preukázaná drvivá väčšina prípadov domáceho násilia. Ak sa súdu zdalo nelogické konanie poškodenej, ktorá po skutku išla s obžalovaným na spoločnú dovolenku do zahraničia, tak k tomu prokurátor uviedol, že v obdobných prípadoch dochádza aj k ďaleko nelogickejším konaniam zo strany obetí. Rovnako nie je nijako relevantné, či mala poškodená na spoločných fotografiách na tvári nejaké modriny, či iné zranenia, pretože táto skutočnosť nepodmieňuje naplnenie skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania. Jedná sa skôr o psychické rozpoloženie obete, ktorá na základe intenzity útoku páchateľa, prípadne spôsobu a okolností, za ktorých boli vyslovené vyhrážky, objektívne pociťuje obavu o svoj život a zdravie. Z výpovede svedkyne I. v konaní pred súdom vyplýva, že svedkyňa detailne reprodukovala pocity, ktoré jej klientka - poškodená referovala. Jedná sa o pracovníčku, ktorá na dennej báze rieši obdobné prípady a zo svojej skúsenosti vie vyhodnotiť, či sú tieto výpovede konzistentné. Prokurátor poukázal taktiež na výpoveď bývalej manželky obžalovaného, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti 20 rokov (poznámka odvolacieho súdu: správne zrejme malo byť uvedené, že sa jedná o bývalú manželku otca obžalovaného). Táto svedkyňa potvrdila, že obžalovaný je veľmi sebavedomým mužom, ktorý agresívne a až násilne presadzuje svoje názory. K znaleckému posudku vypracovanému znalcom PhDr. Dušanom Selkom, CSc. prokurátor uviedol, že akékoľvek psychologické posúdenie páchateľa nie je dostatočným dôkazom toho, že by táto osoba nebola schopná spáchať trestný čin. Uvedené skúmanie je podporným dôkazom, a nie je na ňom možné postaviť rozhodovanie o vine či nevine obžalovaného. Prokurátorka poukázala na znalecký posudok znalkyne Mgr. Oľgy Tomišovej, v zmysle ktorého je obžalovaný emočne nestabilnou osobou, prejavujúcou sa výbuchmi zlosti a sklonmi k explozívnemu správaniu. Rovnako tak znalecký posudok MUDr. Denisy Mészárosovej hodnotí osobnosť obžalovaného ako emočne nestabilnú s výbuchmi zlosti, sklonmi k explozívnemu správaniu a nízkej tolerancii na kritiku vlastnej osoby. Prejavy neprimeraného
správania obžalovaného prevyšujú bežné normy. Znalkyňa taktiež uviedla, že vzájomná interakcia medzi obžalovaným a poškodeným by už v aktuálnom štádiu konania bola iná, keďže títo sa v živote posunuli a majú svoje vlastné životy. Aj táto skutočnosť môže podľa prokurátora odôvodňovať zvrat v postoji obžalovaného, ktorý aj tesne po spáchaní skutku v rámci prípravného konania svoje konanie priznal a oľutoval, nakoľko zrejme očakával, že zo strany poškodenej dostane ďalšiu šancu na spoločný život. Preukázať konanie páchateľov týchto trestných činov býva veľmi často problematické, nakoľko priebeh skutku je postavený najmä na svedeckých výpovediach poškodených a páchateľov. Podaná obžaloba bola pritom postavená na samotnom priznaní obžalovaného a na konzistentnej výpovedi poškodenej, ako aj výpovedí svedkov v prípravnom konaní, resp. na záveroch znaleckých dokazovaní. Prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a aby vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Obžalovaný sa v súlade s § 314 Trestného poriadku vyjadril k odvolaniu prokurátora, a to prostredníctvom písomného podania obhajcu, doručeného súdu prvého stupňa dňa 26.09.2024. Obžalovaný považuje podané odvolanie za nedôvodné a naopak rozsudok za vecne správny a zákonný. Prokurátor v odvolaní neuvádza odvolacie dôvody podľa § 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku a podľa § 311 ods. 1 Trestného poriadku. Z podaného odvolania prokurátora je však možné vyvodiť, že prokurátor napáda rozsudok pre nesprávnosť výroku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby s tým, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný uviedol, že už pri svojom výsluchu dňa 19.03.2019 v procesnom postavení podozrivého dôrazne poprel všetky skutočnosti, ktoré uvádzala poškodená, takže neobstojí tvrdenie prokurátora, že svoju vinu v rámci celého prípravného konania nepopieral. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.02.2020 vysvetlil, za akých okolností sa viedlo voči nemu trestné stíhanie a prečo nepodal proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť. Prokurátor svojvoľne a nelogicky vyhodnotil výpoveď svedka V. Y., ktorý na hlavnom pojednávaní dňa 19.11.2020 výslovne potvrdil skutočnosti, ktoré uvádzal obžalovaný. Toho mal totiž telefonicky kontaktovať, aby sa dostavil na výsluch, kde ho oboznámil s tým, že obžalovaný nedodržal svoj písomný sľub, ktorý dal pred začatím trestného stíhania, teda že sa nebude dopúšťať protiprávneho konania voči poškodenej. Zároveň obžalovanému vysvetlil ďalší možný procesný postup, s ktorým súviselo aj obmedzenie osobnej slobody a podanie podnetu na väzobné stíhanie. Obvinený jeho vysvetleniu porozumel, pričom mu poverený príslušník dal možnosť, aby si to overil u advokáta, čo obžalovaný odmietol a povedal, že si od neho nechá poradiť. Z takejto výpovede je podľa obhajcu možné logicky vyvodiť, že obžalovaný bol v čase jeho výsluchu dňa 08.08.2019 vystavený psychickému nátlaku a hrozbe väzobného stíhania, a teda konal podľa pokynov povereného príslušníka PZ. Výpovede poškodenej ostali v trestnom konaní osamotené, a to bez ďalších priamych alebo nepriamych dôkazov. Súd prvého stupňa hodnotil výpoveď poškodenej najmä na základe jej výpovedí zachytených v zápisnici o podaní trestného oznámenia zo dňa 18.03.2019, v zápisniciach o výsluchu zo dňa 22.03.2019, 07.05.2019 a 08.08.2019 a v konečnom dôsledku aj z jej výpovede vykonanej na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2020. Poškodená pri svojich výsluchoch vždy popisovala podstatné skutočnosti a detaily odchylne a nekonzistentne, pričom s odstupom času pridávala ďalšie a ďalšie podrobnosti. Takto koncipovaná výpoveď jednoznačne evokuje konfabulácie prežívaných udalostí a takáto výpoveď je zjavne nedôveryhodná. Zo strany prokurátora došlo aj k svojvoľnému a nelogickému hodnoteniu znaleckého dokazovania. Znalec PhDr. Dušan Selko CSc. nezistil u obžalovaného sklony ku konfabulácii, fabulácii, pseudológii, či účelovému klamstvu. Skutky, ktoré sú obžalovanému kladené za vinu nezodpovedajú jeho osobnostného profilu. Závery tohto znalca následne podľa obžalovaného potvrdili aj znalecké posudky MUDr. Mészárosovej a Mgr. Tomišovej. Tieto znalkyne buď tvrdili, že v znaleckom posudku PhDr. Selka CSc. nezaznamenali nič, s čím by sa nestotožnili, resp. že obžalovaný nemá narušený vzťah k ženskému pohlaviu a nezistili ani jeho sklony ku konfabulácii, resp. tieto znalkyne taktiež uvádzali, že napriek prejavom emočnej nestability má obžalovaný dobrú percepčnokognitívnu organizáciu, ktorá predpokladá schopnosť rozumovej kontroly nad emóciami. Rovnako tak predchádzajúce psychologické vyšetrenia obžalovaného, vykonané v súvislosti so zbrojným preukazom, alebo vodičským preukazom na vedenie vozidiel hromadnej dopravy, sú dôkazom o jeho povahe a osobnosti, na základe, ktorých možno vyhodnotiť, že aj napriek vystaveniu emočne vypätým situáciám je obžalovaný schopný ich efektívne zvládať. Obžalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že prokurátor vo svojom odvolaní poukázal aj na výpoveď bývalej manželky obžalovaného, s ktorou mal žiť v spoločnej domácnosti 20 rokov, pričom ale prokurátor nešpecifikoval, o akú osobu sa jedná. Je však možné odvodzovať, že mal na mysli výsluch svedka A. D., ktorá bola bývalá manželka otca obžalovaného, ktorá však nebola vypočutá kontradiktórnym spôsobom a jej prvotný výsluch bol vykonaný pred vznesením obvinenia dňa 08.08.2019. Navyše sa jednalo o zjavne zaujatého svedka, ktorý mal zlé
vzťahy s obžalovaným a jeho rodinou. Tento dôkaz je nielenže nezákonný, ale nemá ani žiadny súvis s prejednávanou vecou. Prokurátor takýto dôkaz ani nenavrhol vykonať. Podaná obžaloba vychádzala z dôkaznej núdze, ktorá sa prejavila aj na hlavnom pojednávaní. Pre uznanie viny nemožno rozhodnutie zakladať na nejednoznačných záveroch, ktoré sú iba v rovine pravdepodobnosti. Obžalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len v tom prípade, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné. Súd prvého stupňa totiž vychádzal z nezákonného dôkazu - vyšetrenia na detektore lži, vykonané dôkazy vyhodnotil v rozpore s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku, keď dôkazy vyhodnotil jednostranne v prospech obžalovaného bez toho, aby prihliadol na všetky známe okolnosti prípadu a zároveň sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 119 ods. 3 Trestného poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede namieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. Podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil nasledovné relevantné skutočnosti: Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal dňa 12.09.2019 na Okresný súd Bratislava II obžalobu pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v napadnutom rozsudku. Súd prvého stupňa nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej, svedkov V. Y., O. S. I., B. R., prečítaním svedeckej výpovede A. D., výsluchom znalcov PhDr. Dušana Selka, CSc., MUDr. Denisy Mészárosovej, Mgr. Oľgy Tomišovej, oboznámil znalecký posudok č. 5/2021 vypracovaný znalcom PhDr. Dušanom Selkom, CSc., znalecký posudok č. 2/2022 vypracovaný MUDr. Denisou Mészárosovou, znalecký posudok č. 10/2022, vypracovaný znalkyňou Mgr. Oľgou Tomišovou, a prečítal listinné dôkazy - trestné oznámenie s prílohami, zápisnica o vydaní veci zo dňa 04.04.2019, fotografie, lustrácie v odpise registra trestov, ZVJS, GP SR, centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov, ako aj s lustráciou v Sociálnej poisťovni. Obhajoba obžalovaného spočívala v tom, že poškodená s ním dňa 02.08.2018 odletela do Ríma, čo dokumentoval aj priloženými fotografiami, na ktorých poškodená nemala na tvári žiadne zranenia. Rovnako poprel, že by sa jej niekedy vyhrážal zabitím, alebo že by tak urobil vo vzťahu k jej synovi, o ktorého sa staral ako o vlastného. Pripustil, že sa dňa 31.07.2018 pohádali, ale následne sa udobrili a hádke neprikladal žiaden význam. V prípravnom konaní vypovedal, že sa dopustil konania opísaného v uznesení o vznesení obvinenia a skutok sa stal v dôsledku prchkých pováh oboch partnerov, pričom svoje konanie úprimne oľutoval. Rozpor vo svojich výpovediach odôvodnil tým, že jeho druhá výpoveď
pred vyšetrovateľom už bola vopred naformulovaná, vypovedal dva dni pred odletom na Majstrovstvá sveta v Estónsku, kde mal letieť so svojím synom, pričom vyšetrovateľ mu povedal, že ak naformulovanú výpoveď nepodpíše, tak bude stíhaný väzobne. Rovnako spochybňoval fyzický útok na poškodenú. Ak by bol niekoho vyfackal, tak by to na tvári určite zanechalo modriny. Priebeh skutkov v súlade so skutkovou vetou vyplýva z výpovede poškodenej, ako aj z výpovede svedkyne I., ktorej poškodená popísala aj situáciu, keď ju mal obžalovaný držať pod krkom a mal ju ohrozoval nožom. Svedok Y. vylúčil, že by mala byť výpoveď obžalovaného vopred naformulovaná a zároveň vylúčil, že by sa mu mal vyhrážať väzobným stíhaním v prípade nepodpísania zápisnice. Svedok B. R. nebol svedkom žiadneho násilného konania zo strany otca - obžalovaného a ani svedkom žiadneho incidentu. Potvrdil iba jeden prípad, keď na neho poškodená kričala, na čo svedok došiel dole do kuchyne, kde proti sebe stáli obžalovaný a poškodená, ktorá bola v tvári trochu červená, čo mala asi zo stresu. Obžalovaný stal tvárou k poškodenej cirka 30 až 40 centimetrov, pričom sa jednalo o výmenu názorov, avšak nekričali po sebe. Zároveň uviedol, že sa poškodená počas výmeny názorov prejavovala tým, že zvyšovala hlas a agresívne kričala. Znalec PhDr. Dušan Selko pri svojej výpovedi nad rámec záverov znaleckého skúmania konštatoval, že obžalovaný má svoje emócie pod kontrolou. Čo sa týka reakcií obžalovaného v záťažových situáciách, tento môže pôsobiť akčnejšie, avšak znalec zároveň poukázal na to, že si obžalovaný uvedomuje svoju silovú prevahu a zároveň disponuje kontrolnými mechanizmami na to, aby zabránil zneužitiu svojej prevahy. Znalkyňa MUDr. Denisa Mészárosová vo svojej výpovedi nad rámec záverov znaleckého skúmania uviedla, že pod emočnou nestabilitou treba rozumieť to, že u osoby sa rýchlo striedajú nálady, pričom táto dokáže vo veľmi krátkom čase byť najprv šťastná a neskôr mať zasa skleslú náladu. Impulzivita znamená sklon k rýchlej reakcii na vonkajšie podnety. Obžalovaný pripustil slovnú agresivitu vo vzťahu k poškodenej, avšak zároveň uviedol, že táto bola vzájomná. Zároveň nebola zistená fyzická, brachiálna agresivita u obžalovaného. Znalkyňa Mgr. Oľga Tomišová pri svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný si je vedomý svojich akcentovaných prejavov, ktoré sú trošku nad rámec normy, ale snaží sa takýmto záťažovým situáciám vyhýbať, aby sa nedostal do konfliktu. U obžalovaného nezistila sklon k preháňaniu ani konfabulácii, či zvýšenej sugestivite. V jeho prípade sa jedná o osobu so zvýraznenou emočnou nestabilitou, táto však nie je vystupňovaná. Na základe týchto nosných dôkazov, ktoré mestský súd vykonal na hlavnom pojednávaní, sa odvolací súd nemohol stotožniť s oslobodením obžalovaného spod obžaloby, pretože mestský súd nielenže vychádzal z nezákonného dôkazu - vyšetrenia na detektore lži, ale vykonané dôkazy vyhodnotil jednostranne v prospech obžalovaného bez toho, aby prihliadol na všetky známe okolnosti prípadu, pričom sa zároveň nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Odvolací súd v tejto časti úvodom konštatuje, že súčasťou znaleckého posudku č. 5/2021, vypracovaného znalcom z odboru psychológie PhDr. Dušanom Selkom, CSc., sú aj výsledky vyšetrenia na polygrafe (detektore lži) číslo 5/2/221 a 6/2/2021. V rámci vyšetrenia na detektore lži, uskutočneného dňa 11.02.2021, obžalovaný negatívne odpovedal na nasledovné položené otázky: Napadli ste si fyzicky svoju družku V. Q.? Napadli ste fyzicky svoju družku V. Q. v dome na O. XX dňa 31.07.2018? Napadli ste fyzicky svoju družku V. Q. v dome na O. XX dňa 15.01.2019? Napadli ste fyzicky a sexuálne svoju družku V. Q. počas víkendového pobytu v I. I. v októbri 2018 ? Priložili liste nôž na KRK svojej družke V. Q. ? Priložili liste nôž na KRK svojej družke V. Q. v dome na O. XX dňa 31.07.2018 s so slovami „podržím ťa ako sliepka kedykoľvek sa mi zachce“? Vyhrážali sa za svojej družke V. Q. so zbraňou, že ju a jej syna zabijete? Ohrozovali ste svoju družku V. Q. potrvá zo vzťahov so strelnou zbraňou?
Ak má byť niečo použité ako dôkaz, musí spĺňať jednak podmienku, že taký dôkaz prispeje k náležitému objasneniu veci, a jednak, že dôkaz musí byť získaný zákonným spôsobom. Za zákonný spôsob pritom treba považovať nielen splnenie formálnych procesných podmienok vyžadovaných Trestným poriadkom na vykonanie konkrétneho dôkazu, ale aj splnenie obsahových podmienok, t.j. aby úkon použitý dôkazný prostriedok na vykonanie dôkazu, bol zameraný na zistenie tých skutočností, na ktoré zameraný a použitý byť môže. Pri psychofyziologickom vyšetrení na detektore lži ide o overenie pravdovravnosti obvineného. Aj v prerokúvanom prípade sa vyšetrením malo overiť, či obžalovaný klamal, alebo hovoril pravdu, keď popieral spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, a preto mu boli položené vyššie uvedené otázky. Z formulácie otázok zreteľne vyplýva, že nemali ani tak viesť k zisteniu pravdovravnosti obžalovaného, ako ku konkrétnemu overeniu pravdivosti jeho výpovede, keď popieral spáchanie skutku, pre ktorý bol trestne stíhaný. Takýto dôkazný prostriedok - overovanie pravdivosti výpovede obžalovaného jednak nie je formálne upravený v Trestnom poriadku a je zrejme v rozpore s ustanovením § 119 ods. 3 Trestného poriadku, pretože zjavne nahrádza výsluch obžalovaného. Výsledky vyšetrenia obvineného na polygrafe, tzv. detektore lži, nemožno v trestnom konaní použiť ako dôkaz, pretože podstatou takéhoto vyšetrenia je výsluch obvineného ku skutočnostiam, ktoré sa týkajú trestného činu. V trestnom konaní však možno použiť len tie poznatky, ktoré obvinený poskytol v súlade s ustanovením § 91 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%252391'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a nasl. Trestného poriadku (č. 141/1961 Zb.), čo v prípade jeho vyšetrenia (výsluchu) na detektore lži nie je splnené. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.07.2002, sp.zn. 6 Tz 13/02 <aspi:// module='JUD'&link='JUD31499SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). Pokiaľ teda súd prvého stupňa takýto dôkaz vykonal, prihliadal na jeho závery v rámci hodnotenia dôkazov, a teda pri svojom rozhodovaní vychádzal aj zo záverov nezákonne získaného dôkazu, čo bol postup v rozpore s Trestným poriadkom. Tým došlo k porušeniu ustanovení, ktoré mali zabezpečiť náležité objasnenie veci. Súd prvého stupňa sa pritom nijako nevymedzil voči záverom vyplývajúcim z polygrafického vyšetrenia, ktoré navyše tvorili imanentnú súčasť znaleckého dokazovania, keď aj sám znalec vo svojich záveroch zhrnutých v bode III. svojho posudku vyslovene poukázal na to, že výsledky klinicko - psychologického vyšetrenia sú v zhode s výsledkami získanými polygrafom. Súd prvého stupňa zároveň podrobnejšie nevysvetlil, prečo považoval výpoveď obžalovaného, uskutočnenú na hlavnom pojednávaní dňa 25.02.2020, v ktorej poprel spáchanie skutku, za relevantnú, respektíve vierohodnejšiu oproti tej, ktorú obžalovaný urobil v prípravnom konaní dňa 08.08.2019, keď sa k trestnej činnosti slobodne, vážne a dobrovoľne priznal a svoje konanie oľutoval. Svedok Y. pritom poprel, že by išlo o výpoveď vopred pripravenú, ktorú by dostal obžalovaný iba na podpis. Žiaden iný dôkaz pritom nenasvedčuje tomu, že by táto výpoveď mala byť pripravená vopred, alebo že by mal byť k jej obsahu, či podpisu obžalovaný niekým donútený. Odvolaciemu súdu totiž nebol predostretý žiaden rozumný argument na to, aby zdieľal názor obžalovaného, ktorý uvádzal, že zápisnicu o svojom výsluchu zo dňa 08.08.2019 podpísal pod nátlakom povereného príslušníka, ktorý sa mu mal vyhrážať väzobným stíhaním. Takáto ex post obhajobná argumentácia skôr nasvedčuje zmene procesnej taktiky obžalovaného, nie snahe o napomáhanie pri objasnení skutku. Ak bol obžalovaný presvedčený o svojej nevine, tak jeho výpoveď v prípravnom konaní mala byť v úplne opačnom význame, a to bez ohľadu na hypotetickú možnosť väzobného stíhania. Ak s obsahom zápisnice nesúhlasil, mohol odmietnuť jej podpísanie, prípadne žiadať jej zmenu alebo doplnenie, čo však neurobil. O to menej je pochopiteľná aj jeho ďalšia motivácia, a to podpísať zápisnicu o svojom výsluchu čo najskôr a v podstate aj v akomkoľvek znení aj preto, aby sa mohol nerušene zúčastniť Majstrovstiev sveta v Estónsku. Takéto spochybňovanie svojej vlastnej skoršej výpovede síce vytvára priamy rozpor s výpoveďou, ktorú urobil na hlavnom pojednávaní, avšak ani negácia pôvodnej výpovede neznamená, že by mal súd rezignovať na zistenie skutkového stavu. Zároveň sa súd nemôže uspokojiť s tým, že skutkový stav bude zistený iba na základe poslednej výpovede obžalovaného, navyše keď súd prvého stupňa dostatočne nevysvetlil svoj hodnotiaci proces vo vzťahu k dvom diametrálne rozporuplným výpovediam obžalovaného. Bez náležitého vysvetlenia rozporov vo výpovediach obžalovaného by bol záver o skutkových zisteniach, založený výlučne na ostatnej výpovedi obžalovaného, predčasný.
Výpovede obžalovaného, osobitne tú z prípravného konania zároveň nedostatočne vyhodnotil aj v spojitosti z prečítanou zápisnicou o výsluchu bývalej manželky otca obžalovaného - A. D., ktorá potvrdila agresívne sklony obžalovaného. Rovnako nedostatočne vyhodnotil aj výpoveď svedkyne I., ktorá sprostredkovane opísala skúsenosti poškodenej s obžalovaným, ktoré jej poškodená v konkrétnostiach aj opísala, čím táto svedkyňa potvrdzovala nielen priznanie obžalovaného, ale aj priamu výpoveď poškodenej . Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ktorý výpoveď poškodenej vyhodnotil ako nedôveryhodnú iba preto, že nevidel logickú zmysluplnosť v jej konaní. V tomto smere treba dať za pravdu prokurátorovi, že v obdobných prípadoch konanie poškodeného subjektu postráda logiku, a preto ani spájanie trestnej zodpovednosti páchateľa s logickými, či rozumnými krokmi poškodenej osoby, nie je dôvodné. Ak sudca prvého stupňa vidí nelogickosť v správaní poškodenej v tom, ako sa k nemu správala po tom, čo jej mal obžalovaný údajne ubližovať, tak v tejto časti je odvolací súd so súdom prvého stupňa v zhode. Avšak to, že obete domáceho násilia nevyhodnocujú konanie násilníka objektívne, respektíve toto negujú, alebo sa mu povoľujú neznamená, že s takýmto konaním súhlasia a už vôbec nie je možné dospieť k záveru, že si takéto prejavy zaslúžili, alebo že konanie obžalovaného nemá trestnoprávne relevantný význam. Založiť nevinu obžalovaného prioritne na nelogickosti konania poškodenej je nielenže neadekvátne, ale toto ani korešponduje so všetkými známymi okolnosťami prípadu, a preto je predčasné. Poškodená mala tendenciu sa obžalovanému prispôsobovať, o čom svedčí aj skutočnosť, že v krátkom časovom slede po tom, čo sa jej mal obžalovaný vyhrážať nožom, s ním absolvovala dovolenku v Taliansku. Poškodená vypovedala, že obžalovaný po útoku zakaždým zmenil svoje správanie, začal sa jej ospravedlňovať a ľutovať to čo urobil. Takého správanie obžalovaného pritom vyplýva aj z e-mailovej komunikácie medzi obžalovaným a poškodenou, ktorá je súčasťou trestného oznámenia, keď v jednej časti obžalovaný obviňuje poškodenú, pričom zároveň ju pozýva na večeru, prípadne jej mieni posielať kvety. Tento poznatok o osobnostnom nastavení obžalovaného pritom korešponduje aj so záverom znalkyne MUDr. Mészárosovej, ktorá u obžalovaného diagnostikovala emočnú nestabilitu, ktorej prejavom bolo práve časté striedanie nálad. Aj keď bolo znalecky vylúčené brachiálne agresívne správanie obžalovaného, súd prvého stupňa nedostatočne vyhodnotil výpoveď bývalej manželky otca obžalovaného, ktorá potvrdila výbušnú povahu obžalovaného. K odvolacej námietke obžalovaného, že A. D. nebola vypočutá kontradiktórne spôsobom odvolací súd uvádza, že k jej výsluchu nemohlo dôjsť preto, lebo táto svedkyňa zomrela, a preto boli zápisnice o jej výsluchu prečítané v súlade s § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku. Obžalovaný sa k týmto zápisniciam po ich vykonaní nevyjadril, keďže súhlasil, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti. Nakoľko však bol právne zastúpený aj počas výkonu tohto dôkazu, bolo zachované nielen jeho právo na obhajobu, ale aj právo sprostredkovane sa vyjadriť k takémuto dôkazu. Odvolací súd teda dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o tom, že nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, nemožno akceptovať, kým sa súd prvého stupňa náležite nevysporiada so všetkými vykonanými dôkazmi, osobitne s opozitnými výpoveďami obžalovaného, pričom náležite vysvetlí, ktorú výpoveď považuje za vierohodnú a z akých dôvodov. Zároveň precízne posúdi výpoveď poškodenej, bez prepiateho posudzovania logickosti jej konania počas spolužitia s obžalovaným a túto výpoveď vyhodnotí aj v kontexte poznatkov od svedkyne A. D. a svedkyne I., za súčasného zohľadnenia výpovede svedka Y., za súčasného prijatia záveru, či došlo k nátlaku na obžalovaného v rámci jeho výpovede v prípravnom konaní. Tieto vykonané dôkazy zároveň opätovne vyhodnotí aj v kontexte s inými doposiaľ vykonanými dôkazmi, pričom nebude môcť prihliadať na závery znaleckého posudku znalca pohoda P. W., a to v časti týkajúcej sa výsledkov z polygrafu. Hodnotenie dôkazov je proces voľný, ale nie bezbrehý a pri posudzovaní viny obžalovaného musí byť náležite zistený skutkový stav, ktorý môže byť presvedčivo preukázaný iba na základe zákonne získaných a relevantných dôkazov. Jedine takéto dôkazy budú schopné vytvoriť konštrukciu deja, o ktorého priebehu nebudú pochybnosti. Súd, ako nestranný arbiter, posudzuje vykonané dôkazy a na základe ich vyhodnotenia má náležite zistiť skutkový stav. Z vykonaného dokazovania síce nateraz vyplýva, že súd prvého stupňa vykonal všetky dostupné dôkazy, avšak tieto v ich vzájomnej súvislosti nedostatočne precízne vyhodnotil, čím dospel k predčasnému záveru o nevine obžalovaného. V prípade, že súd prvého stupňa dospeje ku kladným odpovediam, teda k záverom preukazujúcim vinu obžalovaného, bude na mieste zaoberať sa aj materiálnou stránkou trestného činu.
Nedostatočné vysporiadanie sa súdu prvého stupňa s vyššie uvedenými skutočnosťami bolo dôvodom, prečo odvolací súd konštatoval dôvodnosť odvolania prokurátora a podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d) Trestného zákona zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Úlohou súdu prvého stupňa bude nariadiť hlavné pojednávanie, a pred novým rozhodnutím vo veci sa dôsledne vysporiadať s naznačenými právnymi otázkami, prípadne vykonať dôkazy, ktorých potreba vyplynie, a následne vo veci zákonne a spravodlivo rozhodnúť. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.