Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Co/123/2023 1219201421 25. 03. 2025 JUDr. Monika Holická ECLI:SK:KSBA:2025:1219201421.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobkyne: D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, I., zastúpená: JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát, so sídlom Šafárikovo nám. č. 2, Bratislava, IČO: 31 782 809, proti žalovanému: Z. G.U., nar. X.X.XXXX, bytom Ľ. E. XXX/XX, I., zast. JUDr. Elena Štefančíková, advokátka, so sídlom Veternicová 1, Bratislava, IČO: 42 360 340, o určenie, že nehnuteľnosti patria do BSM, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 14.06.2023 č.k. B2-29C/17/2019-338, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu zamieta. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že pre nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX vedenom Okrensým úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres Bratislava II., obec BA-m.č. X., k.ú. J., a to: pozemok parcela registra „T.“ s parcelným číslom XXXXX o výmere 101m2- zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcela registra „T.“ s parcelným číslom XXXXX o výmere 126 m2záhrada a stavba-rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na parcele registra „T.“ s parcelným číslom XXXXX o výmere 101m2- zastavaná plocha a nádvorie, patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného. Žalobkyni proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%. Uviedol, že rozsudkom č.k. 29C/17/2019-136 zo dňa 23.10.2019 žalobu žalobkyne zamietol z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Krajský súd v Bratislave na základe odvolania podaného žalobkyňou proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie, predmetný rozsudok súdu prvej inštancie uznesením č. k. 8Co/40/2020-238 zo dňa 22.02.2022 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysvetlil z akého dôvodu nevzhliadol naliehavý právny záujem na žalobkyňou požadovanom určení ani z hľadiska ňou tvrdenej skutočnosti, že si plnila povinnosť uloženú jej iným súdnym rozhodnutím. Odvolací súd považoval za potrebné vysporiadať sa aj s tvrdením žalobkyne, že podaním predmetnej žaloby si splnila povinnosť uloženú jej súdom a posúdiť, či nejde o skutočnosť, ktorá by v danom prípade zakladala jej naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Uložil súdu prvej inštancie posúdiť, či žalobkyňa si žalobou požadovaným určením uplatnila nárok, na ktorý bola súdom odkázaná a vzhľadom na to by mala naliehavý právny záujem na takomto určení a ďalej v ďalšom konaní zohľadniť aj zmenu pomerov, ku ktorej došlo po vydaní neodkladného opatrenia tým, že došlo k rozvodu manželstva strán a zániku ich BSM a v prípade existencie naliehavého právneho záujmu posúdiť aj jeho ďalšie trvanie, keďže pre rozhodnutie vo veci je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. V ďalšom konaní posúdil žalobkyňou uplatnený nárok podľa § 137 písm. c), § 193, § 205 C.s.p., § 34, § 37 ods. 1, § 132 ods. 1, 2, § 143, § 143 a ods. 1, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, 4
Obč. zákonníka a § 3 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti. Uviedol, že ide o podanie žaloby, ktorej podanie bolo žalobkyni uložené súdom v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia a preto už z tohto dôvodu má žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení, pretože si žalobou požadovaným určením uplatnila nárok, na ktorý bola súdom odkázaná. Pre posúdenie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení považoval za dôležitý aj právny záujem žalobkyne, pričom mal za preukázané, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 49P/68/2018-418 zo dňa 19.05.2021, právoplatným a vykonateľným dňa 07.07.2021, kedy zaniklo aj BSM strán sporu a teda žalobkyňa sa domáhala určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do BSM v čase, keď už BSM sporových strán zaniklo rozvodom manželstva, avšak doposiaľ nebolo vyporiadané, ani sa nevedie samostatné konanie o vyporiadanie BSM, a ani neuplynuli 3 roky od zániku BSM. S poukazom na § 149 ods. 4 Obč. zákonníka konštatoval, že súdne konanie o vyporiadanie BSM nie je nevyhnutným predpokladom vyporiadania a režim vlastníckeho práva k veciam, ktoré patria do BSM môže byť vyriešený aj dohodou, alebo nadobudnutím tohto vlastníctva formou podielového spoluvlastníctva a za týchto okolností žalobu o určenie, že istá vec patrí do BSM sporových strán, považoval za akceptovateľnú z hľadiska existencie naliehavého právneho záujmu na podaní takejto žaloby v zmysle § 137 písm. c) C.s.p., pokiaľ sporovými stranami v danom konaní sú bezpodieloví spoluvlastníci (bývalí manželia) veci, ktorá je predmetom konania. Uviedol, že takýmto spôsobom sa dosiahne nepochybné určenie právneho statusu tejto nehnuteľnosti a možnosť žalobkyne, aby na tejto nehnuteľnosti ako bezpodielová spoluvlastníčka participovala. Ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol počas trvania manželstva do výlučného vlastníctva žalovaný a to na základe Dohody o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, spísanej dňa 13.05.2015 vo forme notárskej zápisnice N357/2015, NZ16142/2015 notárkou JUDr. Oľgou Folbovou, a dospel k záveru, že Dohoda o zúžení BSM je neplatným právnym úkonom pre absenciu náležitosti prejavu slobodnej a vážnej vôle žalobkyne uzatvoriť predmetnú dohodu. K tomuto záveru dospel s poukazom na právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/104/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava 2To/39/2018, z ktorého vyplýva, že žalovaný bol uznaný vinným a odsúdeným za zločin týrania blízkej osoby a podľa výrokovej časti ktorého je vinný tým, že o. i. v čase, keď si chceli kúpiť rodinný dom a požiadať o hypotéku naliehal bitím a nadávkami na žalobkyňu, aby zrušila BSM k novému domu, nakoľko sa bál, že keď sa s ním žalobkyňa rozvedie bude chcieť polovicu domu, pričom žalobkyňa, aby mala pokoj s tým súhlasila. Aj výpoveďami svedkov S. a Z., ktorí zhodne uviedli, že boli prítomní, keď žalobkyňa prišla uplakaná a rozrušená s tým, že bola donútená pod nátlakom, vyhrážkou vzdať sa majetku (rodinného domu), mal za preukázané, že nešlo o slobodnú vôľu žalobkyne, ale o vynútený úkon. Námietky žalovaného, že uvedení svedkovia neboli osobne svedkami žiadneho násilia žalovaného voči žalobkyni, že neboli osobne pri podpise Dohody o zúžení BSM do notárskej zápisnice, ani presne neuviedli, akého konkrétneho majetku a kedy sa mala žalobkyňa vzdať, vyhodnotil ako nedôvodné s odôvodnením, že svedkovia boli prítomní a potvrdili vedomosť o rozrušení žalobkyne v dôsledku incidentu so žalovaným týkajúcim sa vzdania sa majetku, teda potvrdili, čo uvádzala aj žalobkyňa. S poukazom na § 193 C.s.p. uviedol, že je viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin, a o tom, kto ho spáchal. Preto predmetné výpovede svedkov jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach so skutočnosťami vyplývajúcimi z výrokovej časti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 5T/104/2017 zo dňa 08.02.2018 preukazujú, že žalobkyňa bola v období rokov 2010-2017, teda v časovom období, kedy došlo k podpísaniu Dohody o zúžení BSM a kúpe nehnuteľností špecifikovaných v žalobe do výlučného vlastníctva žalovaného, vystavená zo strany žalovaného domácemu násiliu. Uzavrel preto, že z dôvodu absencie slobodnej a vážnej vôle žalobkyne je predmetná Dohoda o zúžení BSM spísaná dňa 13.05.2015 do notárskej zápisnice neplatná, s poukazom na § 37 ods. 1 Obč. zákonníka a preto na základe tejto neplatnej dohody nemohlo a nedošlo k zúženiu BSM k nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobe a tieto nemohol nadobudnúť žalovaný do výlučného vlastníctva. Ďalej dospel k záveru, že nie sú dané ani dôvody na zrušenie vydaného neodkladného opatrenia, nakoľko nedošlo k zamietnutiu žaloby, ani k zastaveniu konania a potreba dočasnej úpravy pomerov neodkladným opatrením pretrváva. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 a § 396 ods. 3 C.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a rozhodnúť, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, alternatívne žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta a rozhodol, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia; a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného úroku, ktoré neboli uplatnené. Poukázal na to, že žalobkyňa sa žalobou uplatneným nárokom a požadovaným určením domáhala zosúladenia právneho stavu so stavom evidovaným na liste vlastníctva, nakoľko žalovaný je v katastri nehnuteľností vedený ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava II, obec BA - m.č. X., katastrálne územie J., t.j. domáhala sa určenia, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného, pričom podľa jej názoru na požadovanom určení preukázala naliehavý právny záujem tým, že len a výlučne prostredníctvom tejto žaloby je možné domáhať sa zosúladenia právneho stavu so stavom evidovaným na predmetnom liste vlastníctva. Namietal, že žalobkyňou požadované určenie predstavuje predbežnú otázku a nie je spôsobilé pre konečné usporiadanie vzťahov účastníkov sporu a tak naliehavosť právneho záujmu na žalobkyňou požadovanom určení nie je daná. Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobkyňa v danom právnom vzťahu môže požadovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov a predíde sa návrhu na plnenie. Keďže žalobkyňa požaduje rozhodnutie o tom, že nehnuteľnosti patria do BSM z dôvodu zosúladenia právneho a tvrdeného skutkového stavu, konštatoval, že vyhovujúci rozsudok v tomto konaní neodstráni nevyhnutnú potrebu ďalšieho súdneho konania (o vyporiadanie BSM). Navyše podľa ustálenej rozhodovacej činnosti súdov SR, naliehavý právny záujem nie je a ani nemôže byť daný, pokiaľ došlo k zániku BSM, t.j. môže začať konanie o vyporiadanie BSM ako právny prostriedok, ktorým možno odstrániť údajne ohrozené právo žalobkyne. Z tohto dôvodu a za pretrvávajúcej situácie, kedy žalovaný nie je oprávnený disponovať s nehnuteľnosťami (v zmysle uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.2.2019 sp. zn. 52C/3/2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.4.2019 č.k. 6Co/89/2019-151) sa javí súčasné konanie ako nadbytočné. S poukazom na predpoklady úspešnosti určovacej žaloby konštatované súdom prvej inštancie v bode 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku namietal, že napadnuté rozhodnutie za aktuálnej situácie, kedy BSM strán zaniklo dňom nadobudnutia právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, t.j. dňa 7.7.2021, žiadnym spôsobom neodvracia budúci spor o vyporiadanie BSM rovnakých strán sporu a naliehavý právny záujem teda nie je daný. Žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že nehnuteľnosti patria do BSM, keď je zjavné, že požadovaným určením nie je možné odstrániť tvrdenú spornosť či neisté postavenie žalobkyne, za stavu, kedy žalovaný nie je oprávnený s nehnuteľnosťami disponovať a tvrdené právo žalobkyne tak nie je aktuálne žiadnym spôsobom ohrozené. V súvislosti s konštatovaním súdu prvej inštancie, že podanou žalobou si žalobkyňa uplatnila nárok, na ktorý bola súdom odkázaná, namietal, že nie je zrejmé, z čoho konkrétne súd pri prijatí svojho záveru vychádzal a zároveň tento záver nezodpovedá skutočnosti a súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu zisteniu s poukazom na fakt, že uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.2.2019 sp. zn. 52C/3/2019 bola žalobkyni uložená povinnosť ,,...podať voči žalovanému žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým prišlo k zúženiu rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov k rodinnému domu nachádzajúcemu sa na O. Q. Č.. XX,...“ Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.4.2021 sp. zn. 9Cdo/7/2021, podľa ktorého: ,,Oproti pôvodnej právnej úprave v OSP rozlišuje CSP žaloby na určenie práva (§ 137 písm. c) CSP) a žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d) CSP). U žalôb na určenie práva nová právna úprava zotrvala na preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (s výnimkou, ak tento naliehavý záujem vyplýva z osobitného predpisu). U žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila nová právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu.“ Podľa jeho názoru určenie, ktorého sa v tomto súdnom konaní žalobkyňa domáha, nemožno stotožňovať s obsahom žaloby a ani s určením, na ktoré bola súdnym rozhodnutím odkázaná. V rozpore s uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.2.2019 sp. zn. 52C/3/2019 sa podanou žalobou nedomáhala určenia práva, t.j. vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ale určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM, a neplnila tak súdom uloženú povinnosť na určenie práva. Nesprávne sa domáhala výlučne zahrnutia nehnuteľnosti do masy BSM, ktorú v konečnom dôsledku po právoplatnom zániku manželstva strán sporu, bude musieť vysporiadať súd v inom samostatnom súdnom konaní. S poukazom na uvedené a vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňou požadované určenie predstavuje len predbežnú otázku a nie je spôsobilé pre konečné usporiadanie vzťahov účastníkov sporu, nie je daná naliehavosť právneho záujmu na žalobkyňou požadovanom určení. Ďalej namietal, že od právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku, ktorým bolo manželstvo strán sporu rozvedené dňa 7.7.2021, bola žalobkyňa oprávnená domáhať sa svojho domnelého vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a konečného usporiadania
vzájomných vzťahov prostredníctvom konania o vyporiadanie BSM, v ktorom by súd ako prejudiciálnu otázku posudzoval, či nehnuteľnosti patria do BSM. V tejto súvislosti konštatoval, že pre začatie konania o vyporiadanie BSM bola aktívne vecne legitimovaná výlučne žalobkyňa, keďže on bol a je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností v zmysle Dohody o zúžení BSM. Žalobkyňa sa však svojho domnelého práva týmto spôsobom nedomáhala. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 12.12.2018 sp. zn. 5Co/9/2018. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že právny záujem žalobkyne na ňou požadovanom určení je dôležitý z dôvodu, že inou žalobou sa nemôže svojho nároku domáhať, podľa jeho názoru nezodpovedá aktuálnemu skutkovému a právnemu stavu a navyše je v rozpore s platnou legislatívou a ustálenou súdnou činnosťou. Toto súdne konanie podľa jeho názoru bolo dôvodné do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva strán sporu, keďže súd nemohol otázku, či predmetné nehnuteľnosti patria do BSM, riešiť v inom súdnom konaní, avšak nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva strán sporu, ktorým tiež právoplatne zaniklo BSM, stratilo toto súdne konanie význam, resp. dôvod pre toto súdne konanie odpadol. V spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/104/2017, na ktorý poukázal súd prvej inštancie, uviedol, že v predmetnej trestnej veci súd žiadnym spôsobom neskúmal skutkové okolnosti uzavretia Dohody o zúžení BSM a preto bez ďalšieho nemožno prijať záver o absolútnej neplatnosti právneho úkonu. V súvislosti s viazanosťou všeobecného súdu rozhodnutím vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v civilnom spore v zmysle § 193 C.s.p. nemožno sa obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t.j. o spáchaní trestného činu a o tom, kto ho spáchal; v prospech uvedeného svedčí aj odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.04.2019 č.k. 6Co/89/2019-151, ktoré predpokladá vykonanie ďalšieho dokazovania v danej veci a nepreberá automaticky záver o neplatnosti právneho úkonu z dôvodu spáchania trestného činu a preto sa nemožno stotožniť s nesprávnym konštatovaním súdu prvej inštancie. Uviedol, že opakovane v konaní poukazoval na to, že práve žalobkyňa koná voči nemu nátlakovo, v rozpore s dobrými mravmi, skutočnosti zámerne neuvádza pravdivo, jej tvrdenia sú účelové a sleduje nimi získanie majetkového prospechu, čo vyplýva z jej viacerých výrokov, pričom súd prvej inštancie sa s tým nezaoberal, napriek listinným dôkazom, ktoré predkladal. Uvedené sa preukázalo v inom trestnom konaní vedenom voči nemu na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 6T/46/2018, v ktorom na základe vykonaného dokazovania vrátane znaleckého dokazovania dospel súd vo vzťahu k nemu k oslobodzujúcemu rozsudku. Žalobkyňa teda opakovane podávala ňou vyfabulované trestné oznámenia na jeho osobu a privodila mu tak ďalšie trestné stíhanie, a to na totožnom skutkovom základe, uvádzala identické skutkové tvrdenia ako v konaní vedenom pod sp. zn. 5T/104/2017, vrátane nepravdivých tvrdení o tom, že pod nátlakom ju žalovaný prinútil vzdať sa majetku, pričom ani v jednom z trestných konaní nevedela špecifikovať spôsob nátlaku, ktorým mal na ňu pôsobiť. V tejto súvislosti poukázal na výsledky znaleckého dokazovania vykonaného v konaní vedenom pod sp. zn. 6T/46/2018 znalkyňou A.. K. S. z odboru zdravotníctva, odvetvie psychológia a tiež znalkyňou Z.. A. X., z odboru psychológia, klinická psychológia dospelých, na základe ktorých trestný súd dospel k záveru, že žalovaný žiadnym svojim konaním nenaplnil skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona a teda sa nedopúšťal na žalobkyni žiadneho psychického ani fyzického násilia tak, ako nepravdivo tvrdila. Ďalej uviedol zrejmé nezrovnalosti a protirečenia vo výpovedi žalobkyne, na ktoré upriamil pozornosť súd v odôvodnení oslobodzujúceho rozsudku. Ďalej uviedol, že súd tiež právoplatne zveril maloleté dieťa strán sporu do výlučnej osobnej starostlivosti práve žalovanému. Žalovaný tak bol na tom istom skutkovom základe ako v konaní pod sp. zn. 5T/104/2017, v konaní vedenom pod sp.zn. 6T/46/2018 oslobodený spod obžaloby. V dôsledku nepravdivých tvrdení žalobkyne bol nedôvodne stíhaný dokonca väzobne a následne si žalobkyňa v apríli 2020 u dvoch jemu neznámych osôb objednala ťažké ublíženie na zdraví žalovaného, ktoré mu mali spôsobiť žalobkyňou najaté osoby a to obzvlášť zavrhnutia hodným spôsobom; v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave V zo dňa 30.09.2020 vedeným pod ČVS: ORP-413/1-VYS-B5-2020, ktorým bolo žalobkyni vznesené obvinenie za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno e) Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno b) Trestného zákona spáchaného v štádiu prípravy podľa § 13 Trestného zákona, ktorého sa dopustila voči osobe žalovaného a jeho sestre a za ktorý skutok bola v trestnom konaní rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 05.12.2022 sp. zn. 3T/73/2021 uznaná vinnou a odsúdená k trestu odňatia slobody v trvaní 2 a 1 roka, pričom sa jej výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 a 1 roka za súčasného uloženia probačného dohľadu a bola jej uložená povinnosť sa žalovanému osobne ospravedlniť a podrobiť sa psychoterapii alebo sa zúčastniť na psychologickom poradenstve. K výpovediam svedkov S. a Z. v tomto konaní namietal, že ani jeden z nich nevypovedal tak, ako to svojvoľne konštatoval súd prvej inštancie, ani jeden zo svedkov nikdy nebol osobne prítomný akéhokoľvek údajného násilia, či
nevhodného správania sa žalovaného voči žalobkyni, obaja svoje tvrdenia odvodzovali len ,,z počutia“ od žalobkyne, pričom ich výpovede nepreukázali súdom svojvoľne konštatované tvrdenia. Svedkovia nielenže nevedeli opísať kedy konkrétne malo k tvrdeniam uvádzaným žalobkyňou dôjsť, ale nevedeli ani uviesť, čo konkrétne mala žalobkyňa podpísať. Namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s rozporom v tvrdeniach žalobkyne v súvislosti s jej výpoveďou zo dňa 15.02.2017 v trestnom konaní, na ktorú v tomto konaní poukázal a v ktorej konštatovanie žalovanej v celom rozsahu potvrdzuje jej dobrovoľné a vedomé konanie. Tvrdil, že vôľa žalobkyne bola v Dohode o zúžení rozsahu BSM, uzavretej medzi stranami 13.05.2015 vo forme notárskej zápisnice ako verejnej listiny, vyjadrená určito a zrozumiteľne a celý právny úkon uskutočnila dobrovoľne, s plným uvedomením si jeho následkov. Poukázal aj na to, že k spísaniu predmetnej dohody na notárskom úrade došlo až po týždňoch od začatia vybavovania kúpy nehnuteľnosti, tzn. že žalobkyňa by mala dostatok možností uchádzať sa o ochranu zo strany príslušných štátnych orgánov, pokiaľ by sa cítila akokoľvek ohrozená, pričom tieto skutočnosti začala uvádzať účelovo až o niekoľko rokov neskôr a to v čase, keď sa schyľovalo k rozvodovému konaniu medzi stranami sporu. Zároveň dal do pozornosti, že obsahom Dohody o zúžení BSM bolo aj vyňatie účelového splátkového úveru č. 5115004809 (hypotekárneho úveru) zo spoločných záväzkov, čo v konaní nebolo sporné. Je preto otázne, či sa žalobkyňa rovnako cítila pod údajným nátlakom pri spísaní Dohody o zrušení záväzkov zo zmluvy o účelovom splátkovom úvere, keď na základe rovnakej listiny (Dohody o zúžení BSM) prevzal žalovaný na seba v celkom rozsahu finančný záväzok súvisiaci s uvedenou nehnuteľnosťou. Nepožíva žiadnu logiku konštrukt, že ak mal žalovaný údajne vyvíjať neprimeraný nátlak na žalobkyňu vo vzťahu k zúženiu BSM, že by súčasne vyňal zo spoločného záväzku aj tento záväzok týkajúci sa nehnuteľnosti a ,,zbavil“ tak žalobkyňu tohto finančného bremena. Ďalej uviedol, že žalobkyňa napriek svojmu údajnému presvedčeniu, že je bezpodielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, nikdy žiadnym spôsobom neprispela k úhrade nákladov spojených s prevádzkou danej nehnuteľnosti, nikdy sa nezaujímala o plnenie si svojich zákonných povinností vyplývajúcich z vlastníctva, nikdy neuhrádzala náklady na hypotéku, ktorá viazne na danej nehnuteľnosti, čo len podporuje jeho tvrdenia o tom, že konanie žalobkyne je účelové. Namietal, že súd prvej inštancie zásadne pochybil, keď absolútne neskúmal, z akých finančných prostriedkov boli nehnuteľnosti nadobudnuté; na podklade takto neúplne zisteného skutkového stavu nemohol dospieť k záveru, že nehnuteľnosti patria do BSM. Tento záver súdu prvej inštancie nevyplýva z vykonaného dokazovania. 3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Napadnutý rozsudok je podľa jej názoru správny, spravodlivý, vychádzajúci zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, náležitého skúmania a vyhodnotenia všetkých vykonaných dôkazov, vydaný na základe správneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci potrebný na rozhodnutie vo veci a vec po právnej stránke správne posúdil. Rozsudok je riadne a presvedčivo odôvodnený, dáva relevantné odpovede na všetky otázky, ktoré boli predmetom konania. Súd prvej inštancie sa nedopustil procesných pochybení, ktoré by akýmkoľvek spôsobom porušili právo na spravodlivý proces sporových strán. Podľa jej názoru nie je dôvodná námietka, že naliehavosť právneho záujmu na ňou požadovanom určení nie je daná. Poukázala na závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré sú podľa jej názoru správne. Uviedla, že súd prvej inštancie bol viazaný rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave a po doplňujúcom dokazovaní rozhodol v zmysle tohto právneho záveru odvolacieho súdu: že v prípade určovacej žaloby, ktorej podanie bolo žalobkyni uložené súdom v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, žalobkyňa podľa názoru odvolacieho súdu mala naliehavý právny záujem na určení, na ktoré bola súdom odkázaná, pretože s jej podaním sú spojené aj ďalšie právne účinky v spojení s nariadeným neodkladným opatrením, ktorým jej bola poskytnutá právna ochrana, keď táto ochrana je len dočasná a viazaná na podanie žaloby, na ktorú bola súdom odkázaná. Javí sa jej ako nezmyselná námietka žalovaného, že sa nesprávne domáha výlučne zahrnutia nehnuteľnosti do masy BSM, ktorú v konečnom dôsledku po právoplatnom zániku manželstva strán sporu bude musieť vysporiadať súd v inom samostatnom konaní. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do BSM sa domáha v čase, keď už BSM sporových strán zaniklo rozvodom manželstva, avšak nebolo ešte vyporiadané, ani sa nevedie samostatné konanie o vyporiadanie BSM a ani neuplynuli 3 roky od zániku BSM. Z ustanovenia § 149 odsek 4 Občianskeho zákonníka vyplýva možnosť vyporiadania BSM dohodou, alebo právna domnienka o právnom režime veci patriacich do BSM po uplynutí 3 rokov od zániku BSM. Uviedla, že podanie návrhu na vyporiadanie BSM je jej oprávnením, ale nie povinnosťou; takýto návrh vôbec nemusí podať a k jeho podaniu nemôže byť nútená. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.04.2014 sp. zn. 3Cdo/460/2013, v ktorom skonštatoval, že ,,sa naliehavý
právny záujem posudzuje vždy s ohľadom na konkrétny určovací petit žaloby, pričom vyhovenie žalobe je možné len vtedy, ak by išlo o konečné rozhodnutie o veci, bez potreby vedenia iného súdneho konania“. Z logiky veci vyplýva, že vedenie ďalšieho súdneho konania a to ohľadom vyporiadania BSM, by spôsobilo duplicitné prejednávanie otázky, či nehnuteľnosť patrí do BSM a uviedla, že k tomuto konaniu ani nemusí nikdy dôjsť, pretože Občiansky zákonník predpokladá celkom 3 spôsoby vyporiadania BSM. Zdôraznila, že práve toto konanie o určení, že nehnuteľnosť patrí do BSM predišlo riešeniu tej istej otázky v inom konaní. Ak by mala čakať s domáhaním sa poskytnutia ochrany svojho vlastníckeho práva až do doby možného konania o vyporiadanie BSM, bolo by to v rozpore s podstatou inštitútu vlastníckeho práva. Tvrdenie o tom, že v rozpore s uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.02.2019 sp. zn. 52C/3/2019, podanou žalobou sa nedomáha určenia práva, t.j vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ale určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM je zmätočné. Poukázala na právny názor Krajského súdu v Bratislave uvedený v rozhodnutí 8Co/40/2020, v ktorom dáva do pozornosti, že už v uznesení Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.02.2019 sp. zn. 52C/3/2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/89/2019, v ktorom bolo nariadené neodkladné opatrenie a žalobkyni bola uložená povinnosť podať voči žalovanému žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým prišlo k zúženiu rozsahu BSM k rodinnému domu nachádzajúcemu sa na O. Q. Č.. XX K. I. v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia, a súčasne konštatoval, že notárska zápisnica obsahujúca dohodu strán o zúžení rozsahu BSM, vykazuje znaky absolútne neplatného právneho úkonu. Uviedla, že podaním tejto žaloby si splnila povinnosť uloženú jej uvedeným uznesením. Poukázala na to, že podala žalobu o určení, že nehnuteľnosti patria do BSM v zmysle § 137 písmeno c) C.s.p., teda ide o žalobu o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem a preto tvrdenie žalovaného, že si neplnila súdom určenú povinnosť na určenie práva považuje za irelevantné. Považovala za správny a dostatočne odôvodnený záver súdu prvej inštancie, že má naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti patria do BSM. Za správny považovala aj záver súdu prvej inštancie, že z dôvodu absencie slobodnej a vážnej vôle žalobkyne je predmetná dohoda o zúžení BSM spísaná dňa 13.05.2015 do notárskej zápisnice neplatná s poukazom na § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka. Predmetný právny úkon nebol ňou vykonaný slobodne ani vážne, bola k nemu donútená v dôsledku psychického a fyzického nátlaku tak, ako to vyplýva z výroku rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/104/2017, ktorým bol žalovaný právoplatne odsúdený okrem iného aj za to, že pod hrozbou násilia ju donútil podpísať predmetnú notársku zápisnicu. Vzhľadom k tomu, čo je uvedené vo výrokovej vete tohto rozsudku, je ním súd podľa § 193 C.s.p. viazaný. Zdôraznila, že súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom krajského súdu, ktorý vyslovil, v zrušujúcom uznesení č.k. 8Co/40/2020-238 zo dňa 22.02.2022 právny názor o absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Poukázala na to, že z rozsudku OS BA II sp. zn. 5T/104/2017 vyplýva vyvíjanie psychického a fyzického nátlaku na žalobkyňu a preto je nereálne, že by mohlo prísť k slobodnému a dobrovoľnému prejavu vôle žalobkyne. Poukázala na časť skutkovej vety uvedeného právoplatného trestného rozsudku, ktorá je dôkazom psychického a fyzického nátlaku. Bezpredmetné sú pre toto konanie podľa jej názoru tvrdenia žalovaného ohľadom Dohody o zrušení záväzkov zo zmluvy o účelovom splátkovom úvere č. 5115004809. K námietkam žalovaného týkajúcim sa svedeckých výpovedí svedkov Z. a S. uviedla, že z ich výpovedí vyplýva, že boli svedkami, keď prišla k rodičom roztrasená, uplakaná, že musela pod vyhrážkou podpísať papier ohľadom domu, vedeli, že to bolo v ten deň, keď bola podpísať ten papier ohľadom domu. Irelevantné je tvrdenie žalovaného, že svedkovia neboli pri jeho násilnom alebo nevhodnom správaní voči žalobkyni, keď toto konanie voči nej, ktorým ju donútil proti jej vôli podpísať notársku zápisnicu o zúžení BSM, bolo predmetom trestného konania, v ktorom bol práve za toto násilné konanie spojené s vyhrážkami žalovaný právoplatne odsúdený a preto túto skutočnosť netreba ďalej dokazovať, nakoľko je právoplatne preukázaná a svedkovia S.D. a Z. svojimi svedeckými výpoveďami iba potvrdili tú skutočnosť, že podpísala notársku zápisnicu o zúžení BSM pod nátlakom žalovaného a proti svojej vôli. Trestné konanie vedené proti nej spomínané žalovaným v odvolaní, nemá žiadnu súvislosť s týmto konaním a pre toto konanie je bezvýznamné, ďalej predložila mailovú dokumentáciu medzi pôvodným obhajcom žalovaného Mgr. Dávidom Štefankom a ňou zo dňa 30.04.2017, kde ju tento obhajca oslovil na základe požiadavky jeho klienta - žalovaného za účelom uzavretia darovacej zmluvy na 1 nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu. Ide podľa jej názoru o dôkaz, že žalovaný si bol vedomý, že nehnuteľnosti patria do BSM a ona má nárok na 1 týchto nehnuteľností. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne v celom rozsahu zotrval na svojich vyjadreniach a skutočnostiach uvedených v jeho odvolaní. Všetky tvrdenia uvádzané vo vyjadrení žalobkyne k jeho odvolaniu považoval za zavádzajúce a účelové. V súvislosti s tvrdeniami žalobkyne týkajúcimi sa naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zopakoval svoje námietky uvedené v jeho
odvolaní a zároveň uviedol, že z dôvodu právnej istoty podal voči žalobkyni na Mestskom súde Bratislava IV žalobu o vyporiadanie BSM, t.j. žalobu na plnenie, v ktorom o.i. konštatuje aj vedenie tohto súdneho konania. Dňa 09.10.2023 tak začalo samostatné konanie vo veci poriadania BSM rovnakých strán sporu. Podrobne sa vyjadril k žalobkyňou predloženej e-mailovej komunikácii medzi ňou a právnym zástupcom žalovaného v období apríla 2017 a namietal, že táto listina nebola uplatnená v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a nepredstavuje ani novotu v odvolacom konaní podľa § 366 C.s.p., pričom ide o neúplný obsah a odvolací súd na túto listinu nemal prihliadať. Uviedol, že sama žalobkyňa jeho právneho zástupcu iniciatívne kontaktovala v súvislosti s predmetnými nehnuteľnosťami opakovanie, pričom nemala žiadne pochybnosti o tom, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a teda, že nespadajú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Jediným jej zámerom bolo získať spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach a to o veľkosti 1, t.j. aby sa stala podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností a nie aby sa stala ich bezpodielovou spoluvlastníčkou formou bližšie nešpecifikovanej darovacej zmluvy. V súvislosti s viazanosťou všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní v zmysle § 193 C.s.p. poukázal na rozhodovaciu činnosť a nálezy Ústavného súdu SR a namietal, že uzatvorenie notárskej zápisnice, t.j. Dohody o zúžení rozsahu BSM, nemožno subumovať pod skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), e) Trestného zákona. Zotrval aj na námietke, že výpoveď ani jedného z vypočutých svedkov nepreukazuje absenciu vôle žalobkyne uzavrieť dohodu o zúžení BSM, ani deň, keď k podpisu malo dôjsť. 5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zdôraznila, že sa v plnom rozsahu pridržiava argumentov obsiahnutých vo vyjadrení zo dňa 28.08.2023. Ďalej sa vo svojom vyjadrení podrobne vyjadrila k námietkam žalovaného týkajúcim sa predloženej e-mailovej komunikácie medzi ňou a právnym zástupcom žalovaného v období apríla 2017, ako aj k ďalším tvrdeniam žalovaného uvedeným v jeho vyjadrení; uviedla, že podľa jej názoru by mal súd na predloženú e-mailovú komunikáciu prihliadnuť, pretože ide o relevantný dôkaz toho, že žalovaný si bol vedomý, že nehnuteľnosti patria do BSM a že ona má nárok na 1 týchto nehnuteľností. V súvislosti s oslobodzujúcim rozsudkom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 6T/46/2018 uviedla, že je rozhodujúce, že žalovaný zločin týrania blízkej osoby páchal od roku 2010 do 2017, pričom rozhodujúce obdobie 13.05.2015, kedy bola spísaná notárska zápisnica, spadá práve do tohto obdobia. K námietkam týkajúcim sa naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zopakovala svoje námietky uvedené v jej predchádzajúcom vyjadrení a k podaniu žaloby o vyporiadanie BSM žalovaným uviedla, že o tomto konaní nemá vedomosť, nebol jej doručený návrh, podľa jej názoru ide o účelovo podanú žalobu, týmto spôsobom dochádza k zbytočnému rozmnoženiu súdnych konaní. Ďalej sa podrobne vyjadrila k námietkam žalovaného týkajúcim sa viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní, ako aj výpovedí svedkov vypočutých v tomto konaní a zotrvala na svojom názore, že v konaní bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že dohoda o zúžení BSM je absolútne neplatný právny úkon. K tvrdeniu žalovaného, že ju vyňal z úveru, ktorým boli nehnuteľnosti financované, uviedla, že tento úver bol splácaný počas trvania manželstva a teda zo spoločných prostriedkov a teda na splácaní sa podieľali obaja manželia a patrí teda do pasív BSM. 6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 odsek 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 odsek 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 odsek 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 7. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava II., obec BA-m.č. X., k.ú. J., bližšie špecifikované v petite žaloby patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej. Žalobu odôvodnila tým, že v priebehu trvania manželstva nadobudli sporové strany do BSM predmetné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, napriek tomu je na LV č. XXX ako výlučný vlastník nehnuteľnosti evidovaný žalovaný, pričom tento stav evidovaný na LV č. XXX nie je v súlade so stavom právnym, pretože i keď dôvodom zápisu žalovaného ako výlučného vlastníka predmetných nehnuteľností je zrejme Dohoda o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, spísaná dňa 13.05.2015 vo forme notárskej zápisnice notárkou JUDr. Oľgou Folbovou, N357/2015, NZ16142/2015, táto je absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko nešlo o prejav slobodnej vôle žalobkyne, keďže predmetná dohoda bola uzavretá pod nátlakom. Zároveň poukázala na uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.02.2019 sp. zn. 52C/3/2019, v zmysle výroku ktorého jej bola uložená povinnosť podať voči žalovanému žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým prišlo
k zúženiu rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov k predmetnej nehnuteľnosti a tvrdila, že podaním tejto žaloby si zároveň plní povinnosť uloženú jej uvedeným uznesením. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 23.10.2019 č.k. 29C/17/2019-136 tak, že žalobu zamietol z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení. 8. Odvolací súd uznesením č.k. 8Co/40/2020-238 zo dňa 22.2.2022 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 23.10.2010 z dôvodu nedostatočného a nepresvedčivého odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď súd prvej inštancie sa nezaoberal a žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdením žalobkyne, že podaním tejto určovacej žaloby si zároveň plnila povinnosť uloženú jej uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.2.2019 sp. zn. 52C/3/2019, ktorým jej bola uložená povinnosť podať voči žalovanému žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým prišlo k zúženiu rozsahu BSM k rodinnému domu na O. Q. Č.. XX súp. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXX; ktorou žalobkyňa odôvodňovala existenciu jej naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a ktorú je potrebné považovať za podstatnú. Nesprávne žalobkyňa vo svojich vyjadreniach tvrdila, že práve z dôvodu naliehavosti právneho záujmu odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a že podľa jeho názoru má naliehavý právny záujem na podanej žalobe, a že odvolací súd v zrušujúcom uznesení vyslovil právny názor o absolútnej neplatnosti právneho úkonu, pričom poukazovala na konštatovanie o tom, že notárska zápisnica, obsahujúca dohodu strán o zúžení rozsahu BSM, vykazuje znaky absolútne neplatného právneho úkonu. K takýmto záverom odvolací súd nedospel a zo zrušujúceho uznesenia ani nevyplývajú. Odvolací súd poukázal na to, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd konštatoval, že notárska zápisnica, obsahujúca dohodu strán o zúžení rozsahu BSM, vykazuje znaky absolútne neplatného právneho úkonu. Odvolací súd teda poukázal na konštatovanie súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorého poskytol žalobkyni dočasnú ochranu jej práv a právneho postavenia a odkázal ju na podanie žaloby vo veci samej. V tejto súvislosti odvolací súd dospel k záveru, že v prípade určovacej žaloby, ktorej podanie bolo žalobkyni uložené súdom v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, by mala naliehavý právny záujem na určení, na ktoré bola súdom odkázaná, pretože s jej podaním sú spojené aj ďalšie právne účinky v spojení s nariadeným neodkladným opatrením, ktorým jej bola poskytnutá právna ochrana, keď táto ochrana je len dočasná a viazaná na podanie žaloby na ktorú bola súdom odkázaná. Vzhľadom na uvedené považoval odvolací súd za potrebné vysporiadať sa s tvrdením žalobkyne, že podaním predmetnej žaloby si splnila povinnosť uloženú jej súdom. Z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia je tiež zrejmé, že odvolací súd ani neposudzoval platnosť resp. neplatnosť Dohody o zúžení rozsahu BSM, toto posudzovanie ani nemohlo byť predmetom odvolacieho konania, keďže ani súd prvej inštancie sa platnosťou tejto dohody nezaoberal vzhľadom na jeho záver o absencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorá je sama o sebe dôvodom pre zamietnutie žaloby. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní posúdiť, či žalobkyňa si žalobou požadovaným určením uplatnila nárok, na ktorý bola súdom odkázaná a vzhľadom na to by mala naliehavý právny záujem na takomto určení a zároveň zohľadniť zmenu pomerov, ku ktorej došlo od vydania neodkladného opatrenia tým, že došlo k rozvodu manželstva strán sporu a k zániku ich BSM. 9. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu sa zaoberal argumentáciou žalobkyne, že podaním žaloby si plnila povinnosť uloženú jej súdom v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, avšak odvolací súd sa nestotožnil s jeho záverom, že ide o podanie žaloby, ktorej podanie bolo žalobkyni uložené súdom v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia a že už z tohto dôvodu má naliehavý právny záujem na určení, pretože si uplatnila nárok, na ktorý bola súdom odkázaná. 10. Existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení z dôvodu nariadeného neodkladného opatrenia a uloženej povinnosti podať určovaciu žalobu v zmysle § 336 ods. 1 CSP sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4Cdo/169/2021 zo dňa 26.10.2022. V tomto rozhodnutí Najvyšší súd uviedol, že ,,Vychádzajúc z prezumpcie správnosti a zákonnosti súdnych rozhodnutí a dôvery v materiálny právny štát, nemôže byť podľa dovolacieho súdu pri riešení procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c) CSP na ťarchu žalobkyne skutočnosť, že si plnila z hľadiska nariadeného neodkladného opatrenia svoju procesnú povinnosť uloženú jej právoplatným súdnym rozhodnutím v zmysle spomínaného ustanovenia § 336 ods. 1 CSP. Preto už len z dôvodu nariadeného neodkladného opatrenia a uloženia povinnosti podať určovaciu žalobu v zmysle § 336 ods. 1 CSP v záujme odstránenia spornosti a trvalého usporiadania vzťahov dočasne upravených predmetným neodkladným opatrením, bol daný naliehavý právny záujem na žalobkyňou požadovanom
určení.“ K uvedenému záveru Najvyšší súd dospel vo veci, v ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovanej, ktorého vklad bol povolený správou katastra, s bližšou špecifikáciou v petite žaloby. Z obsahu spisu vyplynulo, že uznesením súdu prvej inštancie bolo na základe návrhu žalobkyne nariadené neodkladné opatrenie a zároveň žalobkyni bola uložená povinnosť podať voči žalovanému žalobu vo veci samej, ktorej predmetom bude určenie, že nehnuteľnosti uvedené vo výroku I. uvedeného uznesenia nie sú zaťažené záložným právom, ktorého vklad bol povolený do katastra nehnuteľností správou katastra, s bližšou špecifikáciou uvedenou vo výroku uznesenia. Na základe uvedeného najvyšší súd konštatoval, že následne žalobkyňa postupovala v zmysle uvedeného uznesenia, podala žalobu v stanovenej lehote, v ktorej formulácia petitu korešpondovala s výrokom III. predmetného uznesenia, ktorým bola uložená žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej v stanovenom znení v zmysle § 336 ods. 1 CSP. 11. V prejednávanej veci bolo z uznesenia Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 52C/3/2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/89/2019 zistené, že dňa 12.2.2019 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťou, špecifikovanou vo výroku uznesenia a zároveň súd uložil žalobkyni povinnosť podať voči žalovanému žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým prišlo k zúženiu rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov k rodinnému domu nachádzajúcemu sa na O. ulici č. XX v I. v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 14.3.2019 domáhala určenia, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava II., obec BA - m.č. X., k.ú. J., a to: pozemok parcela registra ,,T.“ s parc. č. XXXXX o výmere 101 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcela registra ,,T.“ s parc. č. XXXXX o výmere 126 m2 - záhrada a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parc. reg. ,,T.“ s parc. č. XXXXX o výmere 101 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade formulácia petitu určovacej žaloby podanej žalobkyňou v tomto konaní nekorešponduje s výrokom uznesenia, ktorým jej bola súdom uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej. Podanou žalobou sa žalobkyňa nedomáhala určenia, na ktoré bola odkázaná v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia a preto naliehavý právny záujem na požadovanom určení v danom prípade nemožno vyvodzovať z jej tvrdenia, že podaním žaloby si uplatnila povinnosť uloženú jej súdom. Žalobkyňa podanie žaloby, ktorou sa domáhala iného určenia, ako je uvedené vo výroku uznesenia, ktorým jej bola uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej, odôvodňovala v konaní procesnými dôvodmi spočívajúcimi v tom, že nemôže podať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, pretože žalobou možno považovať určenie právnej skutočnosti, len ak to vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d) CSP) a uviedla, že z toho dôvodu podala žalobu podľa § 137 písm. c) CSP). Odvolací súd však v tejto súvislosti poukazuje aj na rozdiel v nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom určovacej žaloby žalobkyne a ktoré mali byť predmetom určovacej žaloby podanej vo veci samej, na podanie ktorej bola odkázaná súdom v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, keď súdom jej bola uložená povinnosť podať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým prišlo k zúženiu rozsahu BSM k rodinnému domu na O. ulici č. XX a podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala určenia, že do BSM žalobkyne a žalovaného patria aj pozemky s parc. č. XXXXX o výmere 101 m2 a parc. č. XXXXX o výmere 126 m2. 12. Pokiaľ žalobkyňa z procesných dôvodov podala žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého možno požadovať žalobou, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; zaťažuje žalobkyňu procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je daný naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu, alebo práva, ktorý spočíva v tom, že jej právo, resp. právne postavenie je bez tohto určenia ohrozené, alebo neisté a výrok súdu o určení toto ohrozenie, alebo neistotu, alebo neurčitosť v právnom postavení žalobkyne odstraňuje bez toho, aby ukladal splnenie nejakej povinnosti. Určovacia žaloba má preventívnu povahu a má za účel poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho stavu, alebo práva; nie je preto opodstatnená tam, kde právny vzťah alebo právo už boli porušené, a kde je preto právnym prostriedkom ochrany právneho vzťahu alebo práva žaloba o plnenie. V prípade, ak možno žalovať o splnenie povinnosti, môže však byť naliehavý právny záujem na určení daný vtedy, ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný základ pre právne vzťahy medzi účastníkmi sporu a predíde sa tak prípadným ďalším žalobám o plnenie, alebo ak žaloba o plnenie nerieši, alebo ani nemôže riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu, alebo práva.
13. Súd prvej inštancie pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení, že sporné nehnuteľnosti patria do BSM zohľadnil aj tú skutočnosť, že manželstvo sporových strán bolo rozvedené rozsudkom právoplatným dňa 7.7.2021, čím zaniklo ich BSM, avšak odvolací súd sa nestotožnil s jeho názorom, že vzhľadom na možnosť vyporiadania BSM v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka aj dohodou, alebo právnou domnienkou o právnom režime veci patriacich do BSM po uplynutí troch rokov od zániku BSM, nie je súdne konanie o vyporiadanie BSM nevyhnutným predpokladom vyporiadania a že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť patrí do BSM sporových strán, nakoľko sa tým dosiahne určenie právneho statusu tejto nehnuteľnosti a možnosť žalobkyne, aby na tejto nehnuteľnosti ako bezpodielová spoluvlastníčka participovala. V dôsledku zániku BSM strán sporu rozvodom ich manželstva má žalobkyňa možnosť, pokiaľ medzi stranami nedôjde k dohode o vyporiadaní ich BSM a má záujem o ochranu jej vlastníckeho práva pred uplynutím lehoty troch rokov od zániku BSM, možnosť domáhať sa ochrany svojho práva žalobou o vyporiadanie BSM, ktorou má možnosť dosiahnuť aj zmenu zápisu v katastri nehnuteľností a konečné usporiadanie celého obsahu sporného vzťahu. V konaní o vyporiadanie BSM súd najskôr ustáli na základe vykonaného dokazovania masu BSM, a to pozostávajúcu nie len z vecí hnuteľných a nehnuteľných, ale aj z aktív a pasív, ktoré sa môžu viazať aj k predmetnej nehnuteľnosti a následne rozhodne o ich prikázaní niektorému z bývalých manželov a v súvislosti s tým zároveň aj o finančnej náhrade v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka. Určenie, či sporné nehnuteľnosti patria do BSM sporových strán, je otázkou predbežnou vo vzťahu k vyporiadaniu BSM a preto v danom prípade určovacia žaloba nerieši celý obsah sporného vzťahu, a to aj vzhľadom na to, že žalovaný podľa jeho tvrdení podal dňa 9.10.2023 žalobu o vyporiadanie BSM. Okrem toho v danom prípade už uplynula lehota troch rokov od zániku BSM strán sporu, uplynutím ktorej dochádza k jeho vyporiadaniu na základe právnej domnienky v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka v prípade, ak v tejto lehote nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, alebo ak by v tejto lehote nebola podaná žaloba o jeho vyporiadanie. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu nebol daný naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení, existencia ktorého je základnou podmienkou prípustnosti vecného prejednania určovacej žaloby. 14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietol. 15. Odvolací súd nerozhodol o zrušení neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.2.2019 sp. zn. 52C/3/2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/89/2019 zo dňa 30.4.2019 podľa § 336 ods. 4 v spojení s § 335 ods. 2 CSP, pretože týmto rozhodnutím nebola zamietnutá žaloba, podanie ktorej bolo súdom uložené žalobkyni uznesením o nariadení neodkladného opatrenia a ak takáto žaloba nebola podaná, o zrušení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje súd prvej inštancie podľa § 336 ods. 3 CSP. 16. O náhrade trov konania prvoinštančného aj odvolacieho rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný, ktorý mal úspech v konaní, má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote vydané dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).