Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Co/142/2023 1220206045 31. 03. 2025 JUDr. Juraj Považan ECLI:SK:KSBA:2025:1220206045.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Renáty Janákovej, v sporovej veci žalobcu: WHIRLON s.r.o., so sídlom v Bratislave, Topoľčianska 3206/3, IČO: 52 070 620, zast. MST PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Laurinská 3, proti žalovanému: L.. T. W., Q.., M.. XX.XX.XXXX, Q. N. XX/X/X, XXXX Z., D., o zaplatenie 2.740,33 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14. apríla 2023 č.k. 16C/93/2020-284 takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.740,33 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.740,33 € od 28.08.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od jeho právoplatnosti, súčasne žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%. 2/Vychádzal z tvrdení žalobcu, že dňa 19.05.2020 si žalovaný objednal u žalobcu poskytnutie služieb, spočívajúcich v zhotovení rozvodov zdravotechniky v priestore rodinného domu žalovaného, na ulici L. XX F. Q.. Po vykonaní objednaných prác žalobca vystavil žalovanému dňa 20.07.2020 dve faktúry, a to FA č. XXXXXXXXX na sumu 7.876,73 € za realizáciu systému stropného chladenia a vykurovacieho systému, a FA č. XXXXXXXXX na sumu vo výške 3.398,50 € za realizáciu zdravotechniky. Obe faktúry žalovaný prevzal dňa 20.07.2020 a obratom aj zaplatil. Faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 13.8.2020 na sumu 2.740,33 € žalobca žalovanému fakturoval práce ohľadne zdravotechniky, realizovanej v tzv. malom domčeku (s výnimkou jednej skúšky, ktorá sa týkala veľkého rodinného domu), k úhrade tejto faktúry už nedošlo. 3/Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodu, že práce, za ktoré žalobca vystavil FA č. XXXXXXXXX, boli zaplatené FA č. XXXXXXXXX J. N. Č.. XXXXXXXXX. 4/V prejednávanej veci mal súd prvej inštancie za jednoznačne preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu ústnej Zmluvy o dielo. Z e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu, ktorú nakoniec predložil tak žalobca ako aj žalovaný, táto skutočnosť nesporne vyplýva. Preto podľa názoru súdu neobstojí argumentácia žalovaného, že medzi stranami sporu nikdy k uzavretiu Zmluvy o dielo nedošlo. Toto tvrdenie vyvracia nakoniec aj to, že žalovaný obe faktúry vystavené žalobcom dňa 20.07.2020, splatné v ten istý deň v celkovej výške 11.275,23 € uhradil. Žalovaný v konaní zdôraznil, že ide o jednu nehnuteľnosť, na ktorej žalobca zhotovoval dielo a preto je podľa názoru súdu možné ustáliť, že ústne uzavretá zmluva o dielo sa týkala aj prác, ktoré boli účtované spornou faktúrou. Sporným medzi stranami bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie FA č. XXXXXXXXX vo výške 2.740,33 €, ktorou si žalobca uplatnil od žalovaného nárok na zaplatenie prác vykonaných na tzv. malom domčeku. Konkrétne išlo o práce ohľadom zdravotechniky v miestnosti č. 1.11 a 01.01. Žalovaný toto tvrdenie
počas celého konania odmietal, pričom trval na tom, že práce fakturované FA č. XXXXXXXXX už boli žalovaným uhradené dňa 20.07.2020 a tým považuje všetko za vyrovnané. Z predložených listín je zrejmé, že žalobca komunikoval so žalovaným ohľadom prác na tzv. malom domčeku po splatnosti dvoch predchádzajúcich faktúr, čo nesporne vyplýva z e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu zo dňa 20.07.2020, ako aj 22.07.2020 (č.l. 104). Tieto skutočnosti potvrdil aj svedok L. P., ktorý vo výpovedi pred súdom uviedol, že práce, ktoré mali byť vykonané na tzv. malom domčeku, neboli zahrnuté v cenovej ponuke z mája 2020. Vyplýva to nakoniec aj z e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu zo dňa 20.07.2020 a 22.07.2020, kde si strany dojednávali realizáciu prác na tzv. malom domčeku. Realizáciu konkrétnych prác fakturovaných faktúrou, ktorej zaplatenie je predmetom konania, podľa názoru súdu žalobca preukázal aj k faktúre priloženým vyúčtovaním prác a predloženou fotodokumentáciou. Nakoniec žalovaný toto tvrdenie nevyvrátil, iba namietal vadnosť plnenia, ktorá sa však týkalo najmä prác, ktoré už boli zaplatené a ktorých si bol žalobca vedomý. V tejto súvislosti súd súhlasil s procesnou obranou žalobcu, ktorý tvrdil, že žalovaný v konaní nepreukázal, že by práce fakturované FA č. XXXXXXXXX zo dňa 18.08.2020, vystavenou na sumu 2.740,33 €, neboli žalobcom riadne a včas vykonané. Z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, ktorá prebiehala do 20.07.2020, t.j. do času, kedy boli prvé dve faktúry vystavené a žalovaným uhradené, nesporne vyplýva, že žalovaný mal voči práci žalobcu neustále určité výhrady. Tieto výhrady však neboli nakoniec žalovaným vyhodnotené za tak závažné, že by odmietol dielo prevziať a následne zaň cenu diela uhradiť. Práve naopak, aj po splatnosti dvoch faktúr komunikoval žalovaný naďalej ohľadom prác na tzv. malom domčeku. Žalovaný vzniesol konkrétne výhrady voči žalobcovi až dňa 20.08.2020, t.j. po tom, ako mu bola vystavená tretia faktúra, ktorá je predmetom tohto sporu. Výhrady žalovaného, týkajúce sa porušenia povinností žalobcu, ktorý určité časti diela vykonával cez subdodávateľské firmy, vyhodnotil súd za bezpredmetné a irelevantné, nakoľko nebolo v konaní preukázané, že by boli vykonané neodborne, pričom žalobca v predmete, v akom vykonával dielo, podniká. Podľa súdu prvej inštancie neobstojí ani procesná obrana žalovaného, ktorý namietal, že dielo nebolo vykonané v súlade s cenovou ponukou. Zo žalobcom predložených vyúčtovaní k už zaplateným faktúram jasne vyplýva, čo bolo predmetom fakturácie, pričom žalovaný úhradou faktúr akceptoval cenu diela. Za podstatné považoval súd aj to, že žalobca ako zhotoviteľ diela nepožadoval od žalovaného zaplatenie zálohy napriek tomu, že mu to zákon umožňuje. Tvrdenia žalovaného, týkajúce sa určitého nátlaku, pre ktorý uhradil dve faktúry za práce vykonané na rodinnom dome, neboli v konaní preukázané žiadnym dôkazom. Práve naopak je nesporné, že žalovaný aj po úhrade faktúr dňa 20.07.2020 so žalovaným ohľadom ďalších prác komunikoval. 5/V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že v prípade určenia, aké nároky z vád zhotovenej veci má objednávateľ voči zhotoviteľovi, je potrebné rozlišovať, či ide o vady odstrániteľné alebo neodstrániteľné. Pri neodstrániteľných vadách je potrebné zároveň rozlíšiť, či takáto vada bráni užívaniu veci alebo nebráni. Ak ide o neodstrániteľnú vadu brániacu užívaniu veci, objednávateľ má právo žiadať zrušenie zmluvy. V prípade neodstrániteľnej vady, ktorá ale nebráni tomu, aby sa vec mohla riadne užívať podľa objednávky, môže objednávateľ žiadať primeranú zľavu z ceny. Z ustanovenia § 504 OZ je zrejmé, že objednávateľ je najprv povinný dať zhotoviteľovi možnosť vyriešiť vady veci, a až keď nedôjde k splneniu povinností zhotoviteľa, následne sa môže objednávateľ domáhať svojich nárokov na súde. V prejednávanej veci je nesporné, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Tvrdenia žalovaného o vadnosti plnenia žalobcu neboli podľa názoru súdu preukázané ani listinným dôkazom a ani výpoveďou svedka. Konštatovanie svedka I.. Z., uvedené v závere jeho stanoviska, o ktorého vypracovanie ho požiadal žalovaný, možno podľa názoru súdu považovať za neurčité, všeobecné a nedostatočné pre potreby konania. Svedok sa vo výpovedi pred súdom nevedel relevantne vyjadriť k podstatným skutočnostiam, ktoré mali potvrdiť tvrdenia žalovaného o vadnosti vykonaného diela. V konaní nebola predložená žiadna projektová dokumentácia, podľa ktorej mal žalobca dielo zhotovovať, a preto nie je možné podľa názoru súdu posúdiť ani žalovaným a ani ním navrhnutým svedkom uvádzané výhrady, týkajúce sa odchýlenia od projektovej dokumentácie. Navyše za veľmi podstatnú skutočnosť v danej veci považoval súd prvej inštancie to, že žalovaný nevyzval žalobcu ako zhotoviteľa na odstránenie vád, ktoré mal po prevzatí diela zistiť a ktoré by mu prípadne bránili v riadnom užívaní diela, ale ako sám uviedol v e-maily zo dňa 20.08.2020 požiadal o opravu autorizovanú firmu. Žalovaný týmto krokom teda znemožnil žalobcovi ako zhotoviteľovi odstrániť prípadné vady v záručnej dobe, resp. vyjadriť sa k ich dôvodnosti alebo nedôvodnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatoval, že takéto konanie žalovaného nemôže požívať právnu ochranu. Záverom súd poukázal na ustanovenie § 645 ods.1 OZ, podľa ktorého zhotoviteľ má právo na zaplatenie ceny diela aj v prípade, že objednávateľ dielo prevzal a dielo je vadné, pretože v takomto prípade môže objednávateľ uplatniť právo zo zodpovednosti za vady.
6/O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. 7/Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný namietajúc, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ním zistený skutkový stav je neúplný pre nevykonanie navrhnutých dôkazov a samotné rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za najdôležitejšie považoval odvolateľ, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní neprihliadol na samotnú cenovú ponuku z 18. mája, na ktorú sa žalobca odvolával v podaní platobného rozkazu, ktorá dokazuje, že sa jednalo o cenovú ponuku na celý stavebný objekt - rodinný dom L. XX F. Q.. Súčasťou cenovej ponuky bolo aj nacenenie klimatizačnej jednotky do spomínaného „malého domčeku“, ktorá mala byť napojená na rozvody a kanalizáciu nacenenú v tej istej ponuke. Žalobca teda od začiatku nespochybniteľne vedel, že sa jednalo o cenovú ponuku a práce na celom stavebnom objekte, čo dokazuje aj ďalšia mailová komunikácia. Komunikácia z 20. 7. 2020 a 22. 7. 2020 len dokazuje, že práce neboli vykonané včas, v tej istej emailovej komunikácii súd prvej inštancie ignoroval jednoznačné vyjadrenie žalobcu, že sa už nebude nič viac fakturovať. Aj faktúra z 13. 8. 2020 sa odvoláva na cenovú ponuku z emailovej komunikácie z 18. a 19. mája, ako aj objednávku číslo XXXXXXXXX, ktorá žalobcom priložená nebola, a ani byť nemohla. Fakturovaný rozsah prác na malom domčeku bol dokonca vyšší ako pôvodná cenová ponuka na celý stavebný objekt. Súd prvej inštancie zamietol možnosť súdnoznaleckého dokazovania, ktorý by jednoznačne dokázal, že materiál a položky uvedené v skorších dvoch faktúrach boli s veľkou rezervou dostatočné na realizáciu diela, položky v poslednej faktúre indikujú nutné opravy. Ako dôkaz vykonaných prác boli k platobnému príkazu priložené preberacie protokoly, ktoré však boli dokázateľne sfalšované, čo potvrdil aj svedok L. P., ktorý potvrdil, že jeho firma ani žiadna ním poverená osoba nevykonala žiadne práce v miestnostiach 1. 11, 1. 12 a 01. 01 D. L. XX, taktiež potvrdil omeškanie prác pri realizácii zo strany žalobcu. Fotodokumentácia priložená žalobcom taktiež preukazuje nekvalitne odvedenú prácu, čo potvrdila odborne spôsobilá osoba I.. L. Z.. Tento svedok rovnako potvrdil, že sa jedná o jeden ucelený stavebný objekt, miestnosti 1.11, 1.12 a 01.01 nie sú vedené v stavebnom konaní ako samostatný stavebný objekt, nedávalo zmysel zadávať práce na tieto miestnosti samostatne. Takisto pri kolaudácii je potrebné stavebnému úradu predložiť protokoly o skúškach zdravotechniky za stavebný objekt ako celok. Pokiaľ žalobca tvrdí, že predmetom poslednej faktúry boli odlišné ZTI rozvody oproti rozvodom uvedeným v skoršej faktúre, poukázal odvolateľ na preberacie protokoly zo dňa 20.7.2020, viazané ku skorším dvom faktúram, ktoré boli riadne zaplatené. Žalobca nepredložil žiadny odlišný preberací protokol k faktúre XXXXXXXXX, resp. protokol o tlakovej skúške systému zdravotechniky z neskoršieho dátumu, ale zo dňa 20.7.2020. Odvolateľ bol toho názoru, že žalobca si chcel vyfabulovanou faktúrou kompenzovať viac náklady spojené s jeho neodbornosťou a nutnosťou objednať až štyri rôzne ďalšie subdodávateľské firmy, pričom samotné dielo aj s vadami bolo zaplatené skoršími dvoma faktúrami a to vrátane prác v „malom domčeku“. Pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil v bode 46 rozsudku požiadanie autorizovanej firmy na dokončenie prác ako konanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu, nezohľadnil skutočnosť, že požiadať autorizovanú firmu ešte neznamená, že táto bude mať čas alebo kapacity, pri takýchto firmách sa čaká doslova mesiace na realizáciu diela. V danom prípade autorizovaná firma nastúpila na stavbu až v decembri 2020, žalobca tak mal niekoľko mesiacov na reakciu na reklamácie a o odstránenie závad. Vady na diele boli regulérne a v súlade so zákonom reklamované opakovane, žalobca nevybavil reklamáciu v zákonnej lehote tridsiatich dní, žalovaný mal za to, že na diele sa vyskytli vady, ktoré nemožno odstrániť. Nakoniec žalovaný poukázal na skutočnosť, že firmy, ktoré sa podieľali na realizácii diela, vrátane žalobcu, nemali oprávnenie na vykonávanie vodoinštalatérskych prác. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. 8/Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného konštatoval, že práce fakturované faktúrou č. XXXXXXXXX boli žalovaným objednané emailovou správou zo dňa 20.07.2020 a 22.07.2020, teda po úhrade faktúr č. XXXXXXXXX J. Č.. XXXXXXXXX, ku ktorej došlo 20.07.2020. Realizáciu prác žalobca preukázal predloženou fotodokumentáciou a ich podrobnou špecifikáciou. Žalovaný realizáciu týchto prác, ani ich cenu v konaní nepoprel, nebolo možné na základe vykonaného dokazovania dospieť k inému záveru ako k tomu, že práce boli žalobcom realizované, avšak bez ich úhrady zo strany žalovaného. Vady prác, voči žalobcovi uplatnené dňa 20.08.2020, neboli preukázané a ani právne relevantne uplatnené. Súd prvej inštancie sa s argumentáciou žalovaného ohľadne cenovej ponuky vyporiadal v bodoch 42 a 43 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, bolo preukázané, že práve práce na tzv. malom domčeku neboli zahrnuté v cenovej ponuke z mája 2020. Podľa názoru žalobcu je podstatné, že sa jedná o dva samostatné predmety plnenia dohodnuté medzi účastníkmi konania separátne, pôvodná cenová ponuka z mája 2020 sa týkala miestnosti číslo 1.01, 1.07 až 1.09, komunikácia zo dňa 20. a 22.07.2020 sa týkala prác na tzv. malom domčeku, teda prác v miestnostiach
1.11, 1.12 a 01.01. Podľa žalobcu pokiaľ mal žalovaný za to, že súd neprihliadol na konkrétny dôkaz, mal uvedené subsumovať pod iný odvolací dôvod, nie pod dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil, žalovaný neuviedol dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie žalovaného je tak čo do odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, ako aj podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP nedôvodné. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že k naceneniu klimatizačnej jednotky došlo už v cenovej ponuke, ide o novú argumentáciu, ktorú žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepoužil, pričom Civilný sporový poriadok použitie novôt v odvolacom konaní neumožňuje, na tento argument tak nie je možné prihliadnuť. Súčasne však uvedenie klimatizačnej jednotky v cenovej ponuke neznamená, že išlo o ponuku na rodinný dom a aj malý domček zároveň. Emailová komunikácia zo dňa 20.07.2020 dokazuje, že sa nemalo už nič viac fakturovať vo vzťahu k samotnému rodinnému domu, nad rozsah prvých dvoch faktúr, toto sa teda netýka fakturácie vo vzťahu ku tzv. malému domčeku, teda k samostatnej zákazke, na ktorej sa osobitne dohodli strany sporu neskôr, po vykonaní prác na rodinnom dome. Cenová ponuka na malý domček bola ústne dojednaná tak, že ceny budú zodpovedať položkám podľa pôvodnej cenovej ponuky na rodinný dom, keďže sa prevažne jednalo o rovnaké materiály. Tvrdenie žalovaného, že fakturovaná cena za rozsah prác na malom domčeku bola vyššia ako predchádzajúce faktúry, nie je pravdivé, obe skoršie faktúry boli cenovo vyššie ako faktúra posledná. Žalovaný ani nežiadal vykonanie dôkazu znaleckým dokazovaním, takýto návrh sa nenachádza v zápisniciach z pojednávaní ani v jeho písomných vyjadreniach. Bolo na žalovanom preukázať svoje tvrdenie, že materiál na stavebné práce v dome by postačovali aj na práce v malom domčeku, žiaden dôkaz k tejto skutočnosti však žalovaný neuviedol. Žalobca výslovne odmietol ataky žalovaného ohľadne údajného manipulovania, falšovania dôkazov či listín, resp. ich antidatovanie. Na takéto správanie žalobca nie je odkázaný, faktúra č. XXXXXXXXX nemôže byť vyfabulovaná, keď žalovaný ani raz nepoprel vykonané práce na malom domčeku, ktoré boli aj reálne uskutočnené. Súd prvej inštancie sa dostatočne jasne, zreteľne a zrozumiteľne, správne, logicky a dôsledne vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami strán sporu, vyhodnotil ich riadne a rozsudok náležite a presvedčivo odôvodnil. Pre úplnosť žalobca uviedol, že výpoveď I.. Z. je treba považovať za nevierohodnú, nakoľko vyšlo najavo, že svedok sa na svoju výpoveď pripravoval so žalovaným. Navyše svedok nie je znalcom, ktorý by pred súdom mohol odborne zhodnotiť kvalitu žalobcom vykonaných prác, jeho autorský dozor je navyše absolútne nepreskúmateľný, nie je podložený prílohami ani fotografiami, navyše bol vypracovaný pred ukončením prác na tzv. malom domčeku, takýto posudok je vecne irelevantný. Žalovaný teda skutočnosťami uvedenými v odvolaní nijako nepreukázal naplnenie odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, odvolanie preto nie je dôvodné. Právne posúdenie súdu prvej inštancie v rozsudku je správne, v súlade s ustálenou judikatúrou súdov, súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, z hľadiska jeho vecnej správnosti, potvrdil. 9/Žalovaný v odvolacej replike zopakoval, že sám žalobca tvrdí, že posledná faktúra bola vystavená na základe cenovej ponuky z 18. mája 2020, čo vylučuje neskoršiu argumentáciu ústnou objednávkou. Svedok P. sa taktiež usvedčil sám z klamstva, keď pri výpovedi tvrdil, že v cenovej ponuke nebolo naceňované nič v miestnostiach číslo 1.11, 1.12 a 01.01, podľa žalobcu opak je pravdou a dokazuje to mimo iné aj nacenenie montáže klimatizácie. Žalovaný zopakoval, že by bolo absolútne nelogické objednávať samostatne len práce v spomenutých miestnostiach, keďže dom by nebolo možné skolaudovať, pričom cieľom bolo, aby jedna firma zrealizovala dielo ako jeden celok. Podľa žalovaného dokázateľne antidatované a sfalšované listinné dôkazy opakovane usvedčujú žalobcu z manipulácie, žalobca zavádzajúco sa snaží nechať si za svoju zle odvedenú prácu zaplatiť opakovane. Žalovaný preto zotrval na odvolaní a jeho dôvodoch. 10/Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (379, 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nie je. 11/V súdenej veci bol medzi stranami sporný žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie FA č. XXXXXXXXX vo výške 2.740,33 €, ktorou si žalobca uplatnil od žalovaného nárok na zaplatenie prác vykonaných na tzv. malom domčeku. Konkrétne išlo o práce ohľadom zdravotechniky v miestnosti č. 1.11 a 01.01. Žalovaný toto počas celého konania odmietal, pričom trval na tom, že práce fakturované FA č. XXXXXXXXX už boli žalovaným uhradené dňa 20.07.2020 a tým považoval všetko za vyrovnané. Súd prvej inštancie však správne uzavrel, že z predložených listín je zrejmé, že žalobca komunikoval so žalovaným ohľadom prác na tzv. malom domčeku až po splatnosti (resp. aj úhrade) dvoch predchádzajúcich faktúr, čo nesporne vyplýva z e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu zo dňa 20.07.2020, ako aj 22.07.2020. Tieto skutočnosti potvrdil aj svedok L. P., ktorý vo výpovedi pred súdom uviedol, že práce, ktoré mali byť vykonané na tzv. malom domčeku, neboli zahrnuté v cenovej ponuke z
mája 2020. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že uvedenie klimatizačnej jednotky v cenovej ponuke neznamená, že išlo o ponuku na rodinný dom a aj malý domček zároveň. Emailová komunikácia zo dňa 20.07.2020 dokazuje, že sa nemalo už nič viac fakturovať vo vzťahu k dovtedy dohodnutému rozsahu diela, nad vecný rozsah vyplývajúci z prvých dvoch faktúr, toto sa teda nemôže týkať fakturácie vo vzťahu ku tzv. malému domčeku, teda k samostatnej zákazke, na ktorej sa strany preukázateľne osobitne dohodli neskôr, po vykonaní prác na rodinnom dome. Realizáciu prác fakturovaných faktúrou, ktorej zaplatenie je predmetom konania, aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca preukázal k faktúre priloženým vyúčtovaním prác a predloženou fotodokumentáciou, čo žalovaný nevyvrátil, iba namietal vadnosť plnenia, ktorá námietka sa však týkala prác, ktoré už boli zaplatené na základe skorších faktúr, a žalovaný v konaní nepreukázal, že by práce fakturované FA č. XXXXXXXXX zo dňa 18.08.2020 v sume 2.740,33 € neboli žalobcom riadne a včas vykonané. 12/Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, túto svoju odvolaciu námietku však žalovaný vôbec bližšie nekonkretizuje. Odvolateľ mal v odvolaní podľa § 365 CSP konkretizovať jednotlivé odvolacie dôvody. Konkretizácia odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP neznamená len odcitovanie zákonného znenia, prípadne všeobecné tvrdenie, že súd prvej inštancie nevykonal potrebné dokazovanie. Povinnosťou odvolateľa je uviesť konkrétne námietky proti zistenému skutkovému stavu. Odvolateľ je teda v zásade povinný buď namietnuť, že súd prvej inštancie nevykonal určité dôkazy (v odvolaní konkrétne označené), hoci ich odvolateľ navrhol a hoci tieto dôkazy mali určitý (v odvolaní presne vymedzený) vplyv na zistenie skutkového stavu. Pokiaľ sa odvolateľ bráni proti hodnoteniu dôkazov súdom prvej inštancie, je jeho povinnosťou predniesť v odvolaní konkrétne výhrady voči konkrétnym skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie a tiež vzniesť konkrétne námietky proti konkrétnemu postupu súdu prvej inštancie pri vykonávaní a hodnotení dôkazov. Odvolateľ je teda povinný v zásade namietnuť, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil určitý dôkaz, kvôli čomu ho nesprávne vyhodnotil, ako ho mal správne vyhodnotiť a aký by to malo vplyv na skutkové zistenie, ktoré súd prvej inštancie urobil alebo neurobil. Len všeobecné a nekonkrétne námietky odvolateľa proti zisteniu skutkového stavu nevyhovujú náležitostiam § 365 CSP a odvolací súd sa preto týmito odvolacími dôvodmi nemohol bližšie zaoberať. 13/V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ... „Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie súdu prvej inštancie v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“ Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by predstavoval vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci súdom. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií však v predmetnej sporovej právnej veci nenastala. 14/Odvolací súd mal potom po preskúmaní veci za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1,2,3 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 CSP). Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Odvolaciemu súdu potom neostalo, než rozsudok súdu prvej inštancie, z hľadiska jeho vecnej správnosti, potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. 15/O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania priznal v plnom rozsahu. 16/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).