Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Co/107/2023 1220206672 28. 05. 2025 JUDr. Mariana Harvancová ECLI:SK:KSBA:2025:1220206672.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: A. B. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. E. XXXX/X, F., proti žalovanému: KRYPTOTOP s.r.o., Klincová 35, 821 08 Bratislava, IČO: 50 818 112, zast.: A. G. H., I. X, XXX XX J., o zaplatenie 11.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 13.01.2023, č.k. 16C/102/2020-306, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje. II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11.000 eur od 16.11.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku ( výrok I.), žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.). 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 52 ods. 1, § 52 ods. 5, § 53 ods. 4 písm. d), § 53 ods. 5, § 415, § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“). Vecne súd rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v konaní preukázal existenciu základných predpokladov pre vznik škody, ktorá mu mala byť spôsobená žalovaným a to porušenie povinnosti žalovaným, vznik škody, zavinené konanie žalovaného ako aj príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaného. Vykonaním dokazovaním mal súd za jednoznačne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá spotrebiteľská zmluva a dňa 12.10.2018 žalobca vložil na účet žalovaného sumu 11.000 eur, za ktorú nakúpil kryptomeny. Dňa 27.06.2019 žalobca zistil, že na jeho účte sa nenachádzajú žiadne nakúpené kryptomeny resp., že tento účet vykazuje nulový zostatok. Tvrdenie žalovaného, že k strate kryptomien žalobcu došlo v dôsledku hackerskému útoku zo dňa 12.03.2019 na 13.03.2019, nebolo v konaní preukázané, nakoľko len podanie trestného oznámenia na OR PZ v Liptovskom Mikuláši na neznámeho páchateľa, žalovaným tvrdené skutočnosti, nepotvrdilo. Zo žalobcom predložených odborných posudkov resp. vyjadrení mal súd za preukázané, že žalovaný dostatočne nezabezpečil kryptomeny žalobcu, nakoľko ich neuložil na ,,studenej“ peňaženke, tak ako sa zaviazal na svojej webovej stránke, o čom bol žalobca ako klient spotrebiteľ informovaný samým žalovaným, čím porušil povinnosť, ku ktorej sa sám zaviazal. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že k hackerskému útoku došlo treťou osobou, súd uviedol, že i v prípade, ak by došlo k identifikácii tretej osoby, ktorá by bola zodpovedná za vznik škody, nič to nemení na skutočnosti, že žalovaný si svoju povinnosť riadne zabezpečiť prostriedky žalobcu nesplnil. Dojednanie uvedené v článku 5 VOP, podľa ktorého žalovaný vylučoval akúkoľvek svoju zodpovednosť za škodu spôsobenú žalobcovi posúdil
súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Za preukázanú mal i existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu, ktorá sa prejavila zmenšením majetku žalobcu. Pri stanovení výšky škody súd zohľadnil nespornú skutočnosť, že v čase registrácie na webovej stránke žalovaného žalobca uhradil za nákup kryptomien sumu 11.000 eur. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že v čase údajného hackerského útoku mal žalobca na účte kryptomeny v celkovej hodnote 5.737 eur, súd poukázal na rozpornosť tvrdení žalovaného. Z odborného vyjadrenia A. E. súd zistil, že v čase prvotného nákupu mali nakúpené kryptomeny za sumu 11.000 eur, celkovú hodnotu 10.999,51 eur, v čase tvrdeného hackerského útoku dňa 12.03.2019 bola ich celková hodnota 5.511,74 eur a v čase druhého prihlásenia sa žalobcu na jeho účet dňa 27.06.2019 (t.j. v čase zistenia žalobcu, že má zostatok 0 eur) bola celková hodnota kryptomien 17.060,01 eur. Vzhľadom k uvedenému súd posúdil žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu istiny ako i úrokov z omeškania ako dôvodný. Žalovaný sa dostal do omeškania uplynutím lehoty 7 dní stanovenej vo výzve, t.j. dňom 16.11.2019, pričom výšku úrokov z omeškania súd prvej inštancie určil v súlade s ust. §3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to vo výške 5% ročne. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „ CSP“) a priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, ohľadom výšky zostatku prostriedkov na účte žalobcu. Poukázal na to, že graf predložený žalobcom neznázorňuje množstvo kryptomien, ktoré mal žalobca k dispozícii na účte ale zobrazuje informatívny prepočet hodnoty kryptomeny na eurá. Uviedol, že žalobca, jeho odborný radca a napokon i súd neporozumeli rozdielu medzi vykonávaním obchodov priamo cez blockchain a vo vykonávaní obchodov prostredníctvom burzy ( vyjadrenia máj 2021). Nie je vylúčené, že z dôvodov na strane zdieľaného hostingu a porušenia ich postupov vo vzťahu, ku ktorým je žalovaný klientom a používateľom došlo k úniku tohto API kľúča ku tretej osobe. Preskúmanie týchto okolností je teda výlučne na OČTK alebo súde. Súd prvej inštancie nesprávne stanovil aj výšku škody, nakoľko pri určení výšky škody mal vychádza z ceny (hodnoty) v čase poškodenia, t.j. v čase hackerského útoku v noci zo dňa 12.03.2019, t.j. zo sumy 5382,60 eur (príloha č. 5 odborného vyjadrenia A. E.). Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a zaviazal súd prvej inštancie vykonať dôkaz výsluchom zástupcov spoločnosti zdieľaného hostinu EXO TECHNOLOGIES, spol. s r.o., vykonať dožiadanie na burzu Kraken vo veci poskytnutia informácií o úkonoch a prevodoch uskutočnených (navonok) zmenárňou v čase hackerského útoku a oboznámiť sa s jeho vyjadreniami a určiť výšku škody správny spôsobom. 4. Žalobca v replike k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný počas celého svojho konania netvrdil a najmä nepreukázal ani jediný dôvod, ktorý by ho zodpovednosti za vzniknutú škodu na ťarchu žalobcu zbavil. Vo vzťahu k žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP uviedol, že žalovaný žiaden takýto dôkaz (na preukázanie riadneho zabezpečenia zmenárne) nielenže neoznačil v rámci svojich procesných podaní, ale ani ho nepredložil, preto neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia počas prvoinštančného konania. Žalovaný nemôže v rámci odvolacieho konania uplatňovať novoty, nakoľko tieto sú procesne neprípustné a preto by na uvedené tvrdenie žalovaného nemal odvolací súd vôbec prihliadať. K odvolaciemu dôvodu uplatnenému žalovaným podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP uviedol, že žalovaný žiaden takýto dôkaz (spôsobenie škody z dôvodov úkonov tretej entity) nielenže neoznačil v rámci svojich procesných podaní, ale ani ho nepredložil, preto neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia počas prvostupňového konania. Poukázal na to, že výšku škody kvantifikovanú zo strany žalovaného od počiatku rozporoval (v rámci žaloby, ako aj následných procesných podaniach ). Nemožno vychádzať iba zo sumy, ktorú mali kryptomeny žalobcu v čase údajného hackerského útoku, keďže žalovaný jednak existenciu žiadneho hackerského útoku vôbec nepreukázal a jednak žalobca riadne preukázal, že na svojom účte nemal kryptomeny už oveľa skôr ako tvrdil žalovaný. Žalovaný mal ukladať kryptomeny svojich klientov v studených peňaženkách, čo jednoznačne vyplýva z dôkazov predložených žalobcom v súdnom konaní a neučinil tak, čo sám počas konania priznal. Ak žalovaný zvolil samo o sebe nebezpečné uloženie kryptomien na burze s využitím API kľúčov (čo bolo samo o sebe porušením jeho povinností), mal sa minimálne vyhnúť službe zdieľaného hostingu, ktorá je absolútne nevhodná pre uloženie citlivých informácií. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobca mal na svojom účte stále rovnaké kryptomeny
(t.j. aJ pred hackerským útokom), ako v čase ich nákupu, uvedené tvrdenia účinne v konaní rozporoval (odborné vyjadrenia -grafické znázornenie stavu účtu). Žalovaným tvrdené informácie nemajú vplyv na záver, že žalovaný porušil svoje povinnosti. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že súd nevykonal dopyt na burzu Kraken, aby identifikoval páchateľa údajného hackerského útoku uviedol, že nositeľom zodpovednosti za škodu je jedine a výlučne žalovaný, ktorý porušil svoju právnu povinnosť, a nie tretia entita, s ktorou napokon nebol žalobca v žiadnom zmluvnom vzťahu. Vzhľadom k vyššie uvedenému žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 5. K vyjadreniu žalobcu sa viac žalovaný nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne. 7. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), sa v rámci odvolacieho prieskumu môže zaoberať a zaoberal sa iba tými odvolacími dôvodmi a ich obsahovým vymedzením, ktoré žalobca výslovne uviedol a skutkovo vymedzil v odvolaní; pri viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom vyplýva požiadavka aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie, nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne uplatňovať svoje procesné práva aj v odvolacom konaní. 8. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku a jeho výsledky aj náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. V odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne odvolací súd poukazuje a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami sa vyjadruje len k odvolacím námietkam odvolateľa. 9. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, odvolací súd uvádza. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo
inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi. 10. V podanom odvolaní odvolateľ uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.) Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 11. Pokiaľ odvolateľ v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie prijal nesprávne skutkové závery vo vzťahu k posúdeniu rozdielov medzi obchodmi vykonávanými priamo cez blockchain a obchodmi vykonávanými prostredníctvom burzy, odvolací súd poukazuje na to, že v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Rozsudok v sporovom konaní (v zásade) zodpovedá tomu, čo strany sporu zhodne tvrdili (§ 186 ods. 2) a (v zásade) nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Strana sporu má povinnosť predložiť skutkové tvrdenia pravdivo a úplne. Povinnosť tvrdiť „úplne“ je logickým doplnením povinnosti tvrdiť „pravdivo“. Bez predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach (prípad ad c)) je popretie účinné iba vtedy, ak strana iné skutočnosti nevie uviesť preto, že ich nepozná. Má sa však za to, že každý pozná predmet svojho konania (to, čo urobil) a predmet svojho vnímania (to, čo videl alebo počul). Strana má preto povinnosť predložiť iné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, ak sú tieto predmetom jej vlastného konania alebo vnímania; inak je popretie skutkového tvrdenia protistrany neúčinné. Znamená, že strana nesmie zamlčať skutkové tvrdenia, o ktorých vie. Pokiaľ žalovaný mal za to, že skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa úkonov a prevodov uskutočnených zmenárňou v čase tvrdeného hackerského útoku, nie sú pravdivé, mal poskytnúť vlastné tvrdenia. Tvrdenie žalovaného, že burza Kraken poskytne informácie výlučne súdu a OČTK žalovaný prvýkrát uviedol až v podanom odvolaní a uvedené ničím nepreukázal. Úvahy žalovaného ako mohlo dôjsť k ním tvrdenému útoku na účty, zostali len v rovine nepreukázaných tvrdení. I s odstupom času od podania žaloby (30.11.2020) do rozhodnutia súdu vo veci samej (13.01.2023) žalovaný okrem predloženia trestného oznámenia vo veci, ničím nepreukázal svoje tvrdenia, že došlo k úniku API kľúča k tretej osobe. Tvrdenie žalovaného, že v prípade žalobcu neboli splnené podmienky na uloženie kryptomien do studenej peňaženky, nebolo v konaní preukázané. Žalovaný v postavení subjektu podnikajúceho v oblasti kryptomien a v oblastí činností s tým súvisiacich mal dodržiavať nielen povinnosti prevzaté zmluvne ale aj počínať si natoľko obozretne, aby jeho konaním alebo opomenutím nevznikla žalobcovi škoda. Preto nedodržanie zmluvne dohodnutého záväzku žalovaným uložil nakúpené kryptomeny žalobcu na „studenú peňaženku“, nutno posúdiť ako konanie v dôsledku ktorého bola spôsobená žalobcovi škoda. Už pri registrácii na stránke žalovaného žalovaný žalobcovi garantoval bezpečnosť uloženia nakúpených kryptomien, povinnosť ktorú žalovaný nedodržal (odborné vyjadrenie A. F. B. K. a iné), t.z. pri úschove kryptomien žalobcu nepostupoval, tak ako sa zaviazal a nezachoval taký stupeň opatrnosti (pozornosti alebo starostlivosti), ktorý bolo možné od neho ako od subjektu poskytujúceho špecifické služby v oblasti kryptomien rozumne požadovať a tým tak zabrániť vzniku škody na majetku žalobcu. 12. Pre posúdenie námietky odvolateľa ohľadne nesprávnosti stanovenia výšky škody súdom prvej inštancie je potrebné uviesť, že pojem „skutočná škoda“ sa dlhodobo interpretuje tak, že musí ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného (R 55/1971), či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného (R 28/2007). Pri urcˇení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v cˇase poškodenia. Žalovaný v konaní nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť, že ku vzniku škody na majetku žalobcu došlo tvrdeným hackerským útokom dňa 12.03.2019, preto nemožno pri určení výšky škody vychádzať zo žalovaným tvrdenej majetkovej hodnoty žalobcu v danom čase. V konaní bolo žalobcom preukázané, že na svojom účte nemal kryptomeny už oveľa skôr ( 18.12.2018), t.z. oveľa skôr ako malo dôjsť k tvrdenému hackerskému útoku (12.03.2019-13.03.2019). I za predpokladu, že žalovaný kryptomeny žalobcu umiestnil na burzu, nebolo technické možné, aby obchodovaním na účte
žalobcu zostal nulový stav (vyjadrenie A. L. M. E.. Ph.D.). Závery súdu prvej inštancie, ktorými priznal žalobcovi nárok na náhradu škody vo výške 11 000 eur, vychádzajú zo správnych úvah, zohľadnujúc skutočnosť, že v prípade, ak by žalovaný neporušil svoje povinnosti v čase medzi nákupom kryptomien žalobcom (12.10.2018) a dňom kedy žalobca zistil porušenie povinností žalovaného (27.06.2019), hodnota kryptomien by na účte žalobcu dosiahla minimálne sumu 17 060,01 eur (vyjadrenie A. L. M. E.. Ph.D), s tým že súd bol pri rozhodovaní viazaný žalobným petitom . 13. Vo vzťahu k námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie nevykonal navrhovaný dôkaz na preukázanie dostatočného zabezpečenia systému zmenárne odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu návrh na vykonanie uvedeného dôkazu zo strany žalovaného nevyplýva. Žalovaným navrhnutý dôkaz nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie, preto ide o tzv. neprípustnú novotu v odvolacom konaní. S poukazom na znenie § 366 CSP odvolací nemôže prihliadať na prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom z obsahu odvolania nevyplýva, že by išlo o niektorý z prípadov uvedených v písm. a), b), c) alebo d) uvedeného ustanovenia § 366 CSP. Na základe uvedeného nemožno odvolacej argumentácii žalovaného o nesprávnych skutkových zisteniach priznať úspech. 14. Ďalej odvolateľ v podanom odvolaní ako jeden z dôvodov na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádzal aj potrebu riadneho vykonanie výsluchu zástupcov spoločnosti zdieľaného hostingu EXO TECHNOLOGIES. V prípade, ak strana sporu ako dôkaz navrhuje výsluch svedka, jej povinnosťou je zabezpečiť účasť navrhnutého svedka na pojednávaní a o tejto skutočnosti vopred upovedomiť súd a protistranu. V prejednávanej veci síce žalovaný v duplike k podaniu žalobcu navrhoval ako dôkaz výsluch zástupcov spoločnosti zdieľaného hostinu EXO TECHNOLOGIES, spol. s r.o., nepostupoval však v súlade s ust. 197 ods. 1 CSP. Neboli splnené podmienky ani na postup súdu podľa ust. § 197 ods. 2 CSP, keďže žalovaný v návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom svedkom uvedené osoby bližšie nešpecifikoval (menom, priezviskom a adresou svedkov), preto súd takýto dôkaz nemohol vykonať. 15. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na základe uvedeného, na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 16. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd konštatuje, že obsah odvolania odvolateľa nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť záverov, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie. 17. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny ( vrátane závislého výroku o trovách konania ) potvrdil. 18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca. Preto odvolací súd rozhodol tak, že žalobca má proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).