Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/2/2024 z 24. 4. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 9Co/2/2024 1221202708 24. 04. 2025 JUDr. Roman Huszár ECLI:SK:KSBA:2025:1221202708.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcov: 1./ V.. J. J., nar. XX.XX.XXXX, E. XX, Š., 2./ Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, Šaľa, IČO: 47 241 543, obaja zastúpení SOJKA LEGAL s.r.o., A. Kmeťa 357/1, Dubnica nad Váhom, IČO : 54 810 141, proti žalovaným : 1./ Arca Capital Slovakia, a.s., Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 35 868 856, 2./ Arca Investments, a.s., Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 35 975 041, obaja zastúpení AG LEGAL, s.r.o., Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO : 50 326 511 o ochranu osobnosti a dobrej povesti o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcov 1./,2./ a žalovaného 2./ proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 21C/29/2021-1043 zo dňa 16.januára 2023 takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach (výrok I., II., II., IV. VI., VII.) potvrdzuje. Žalobcovia 1./,2./ majú voči žalovanému 2./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalovaný 1./ má voči žalobcom 1./,2./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že : I. Súd žalobu voči žalovanému 1./ zamieta. II. Žalovaný 2./ je povinný zdržať sa opätovného zverejnenia tlačovej správy zo dňa 10.03.2021 s titulkom "J. J. ako právny zástupca majiteľov dlhopisov spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. koná v rozpore so záujmami jeho klientov" na webovej stránke D..F..H., ako aj na akejkoľvek inej webovej stránke. Žalovaný 2./ je povinný zdržať sa zásahov do osobnostných práv žalobcu 1./ a do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu 2./ obdobným spôsobom. III. Žalovaný 2./ je povinný v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku zverejniť na titulnej webovej stránke webu D..F..H. spôsobom a vo forme zodpovedajúcim zverejneniu tlačovej správy zo dňa 10.03.2021 (a zároveň spolu s odkazom na tlačovú správu zo dňa 10.03.2021) na dobu minimálne 60 dní verejné písomné ospravedlnenie v znení: "Arca Investments, a.s., v reštrukturalizácii, Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 35975041 sa týmto ospravedlňuje V.. J. J. a Advokátskej kancelárii FARDOUS PARTNERS s.r.o. za nepravdivé tvrdenia zverejnené v tlačovej správe (vyššie) dňa 10.03.2021 na webovej stránke D..F..H. pod titulkou: "J. J. ako právny zástupca majiteľov dlhopisov spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. koná v rozpore so záujmami jeho klientov", v ktorej naša spoločnosť nepravdivými tvrdeniami neoprávneným spôsobom zasiahla do práva Advokátskej kancelárie FARDOUS PARTNERS s.r.o. na ochranu jej dobrého mena a povesti a do osobnostných práv V.. J. J.." IV. Žalovaný 2./ je povinný v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku zaslať Ospravedlnenie rovnakého znenia spolu so žiadosťou o jeho zverejnenie spôsobom a vo forme zodpovedajúcim zverejneniu článkov obsahujúcich tlačovú správu zo dňa 10.03.2021, mediálnym subjektom a to vlastníkom domén, na ktorých bol zverejnený obsah tlačovej správy zo dňa 10.03.2021: - Petit Press, a.s. IČO: 35790253, so sídlom Lazaretská 12, 811 08 Bratislava (vlastník domény: K.:/..M..sk); - WebHouse, s.r.o., IČO: 36743852, so

sídlom Paulínska 20 Trnava (vlastník domény: K.:/..M..sk); - Heuréka Evolution, s.r.o., IČO: 36191183, so sídlom Šoltésovej 9, 040 01 Košice (vlastník domény: K.:/..K..sk); - ACTIVE 24, s.r.o., so sídlom Sokolovská 394/17, 186 00 Praha 8 (vlastník domény: K.:/..M..H.); - KCR Media a. s. IČO: 51282551, so sídlom Grösslingová 4, 811 09 Bratislava (vlastník domény: K.:/..D..sk). V. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta. VI. Žalovaný 1./ má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. VII. Žalobcovia majú voči žalovanému 2./ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 10.03.2021 bol na internetovej stránke D..F..H. v sekcii Media servis/Tlačové správy zverejnená správa s nadpisom "J. J. ako právny zástupca majiteľov dlhopisov spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. koná v rozpore so záujmami jeho klientov". Správa ďalej vo vzťahu k žalobcom uvádza, že "Advokát J. J. z Advokátskej kancelárie FARDOUS PARTNERS s.r.o. sa snaží zmariť reštrukturalizáciu spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. a usiluje sa o jej konkurz. Koná tak v priamom rozpore so záujmami viac ako tisíc jeho klientov, ktorých záujmom by malo byť dosiahnutie čo najväčšieho uspokojenia ich pohľadávok voči spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. Pre podozrenie z konfliktu záujmov a zo zneužitia informácií klientov v prospech iného klienta s opačnými záujmami podáva spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s. voči advokátovi J. J. podnet na Slovenskú advokátsku komoru na začatie disciplinárneho konania." a "Na druhej strane, advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o. podľa informácií spoločnosti spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s. zastupuje viac ako 1.000 iných veriteľov spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. (majiteľov dlhopisov), pri ktorých deklaruje svoju snahu dosiahnuť čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok. Spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s. však zistila, že práve informácie získané pri zastupovaní týchto klientov J. J. využíva v podaniach Odborového združenia železničiarov, ktoré sa domáha vyhlásenia konkurzu spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. a ktorého snahou je zmarenie jej reštrukturalizácie. Spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s. predpokladá, že uvedené využívanie informácií v prospech navrhovateľa konkurzu sa deje bez vedomosti a súhlasu klientov J. J.. Advokát J. J. má zjavný konflikt záujmov, keď sa na jednej strane v mene Odborového združenia železničiarov domáha vyhlásenia konkurzu voči spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. a keď na druhej strane zastupuje viac ako tisíc iných klientov v samostatnom konaní voči spoločnosti Arca Capital Slovakia, ktorí majú záujem na čo môžu dosiahnuť výlučne v prípade pokračovania v reštrukturalizačnom konaní spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. Spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s. takéto konanie advokáta J. J. odcudzuje a považuje za neprípustné.", pričom správa končí v znení "V záujme dosiahnutia tohto cieľa považovala spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s. za potrebné upozorniť jej veriteľov, ktorí sú zastúpení Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS s.r.o., že ich zástupca nekoná v ich najlepšom záujme a že svojím konaním ohrozuje ich ekonomické záujmy". ©Copyright 2019 Arca Investments, a.s., All Rights Reserved (č. l. 17 - 20). Notárskou zápisnicou zo dňa 30.03.2021, N 139/2021, NZ 7750/2021, NCR1s 8014/2014, spísanou JUDr. Miriam Hrotekovou, notárom so sídlom v Bratislave, Račianske mýto 1/A bolo osvedčené, že dňa 25.03.2021 po postupnom zadaní nasledovných internetových adries internetových stránok: - K.:/..M..M.-H.-M.-B.-B.-na-M.-F.-N..K., - K.:/..M..M.-H.-M.-B.-B.-na-M.-F.-N., - K.:/..K..M.-H.-M.-B.-B.-na-M.-F.-N., - K.:/..M..H.-J.-V.-B.-E.-W.-X.-M.-F.-H.-M.-F.-M.-V.-O.-L.-M.-E.-V.-N., - K.:/..D..M.-H.-W.-B.-na-N.-E.-B.-B.-na-M.-F.-N./, tieto stránky ku dňu 25.03.2021 existujú. Zobrazené obsahy internetových stránok s článkami následne notár vytlačil. Takto vytlačené texty internetových stránok tvoria prílohu tejto notárskej zápisnice. (č. l. 21 - 82). 1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami čl. 19 ods. 1,2 Ústavy SR, ustanoveniami § 11 , § 13 ods. 1 , § 19b ods. 2,3 Občianskeho zákonníka, , keď predmetom sporu je nárok na ochranu osobnosti žalobcu 1./ a dobrej povesti žalobcu 2./ ktorí ako právni zástupcovia veriteľov žalovaných zabezpečujú právne služby v konkurznom konaní (reštrukturalizáciu) úpadcu žalovaného 1./. Žalobcovia svoj nárok odvíjajú od zverejnenej tlačovej správy na internetovej stránke D..F..H., ktorá ich má svojim obsahom diskreditovať v očiach verejnosti (najmä jej terajších, ale aj budúcich klientov). Podľa žalobcov je žalovaný 1./ pasívne vecne legitimovaný z dôvodu, že obsah tlačovej správy sa týka práve jeho a žalovaný 2./ je vlastníkom domény D..F..H.. V konaní nebolo sporným, že tlačová správa bola zverejnená na internetovej stránke www.arcacapital.com, ani to, že bola zaslaná a následne zverejnená v médiách (K.:/..M..sk, D..M..sk, D..K..sk, D..M..H., D..D..sk). Taktiež nebol sporný jej obsah týkajúci sa žalobcov, resp. výkonu ich advokátskej činnosti. Naopak, súd musel

preskúmať vecnú legitimáciu strán (povinnosť ex offo), ako aj samotný obsah tlačovej správy, teda či bola spôsobilá zasiahnuť do práv žalobcov. 1.3. Súd prvej inštancie poukázal nato, že jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby ako takej je, že strany majú vecnú legitimáciu. Vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana civilného sporového konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Až samotné konanie ukáže, či procesnoprávna dvojica (žalobca a žalovaný) je totožná s dvojicou hmotnoprávnou, t. j. či žalobca a žalovaný sú v konaní vecne legitimovaní, a teda či sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom súd v konaní rozhoduje. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcov je bez pochýb daná. Konanie spočívajúce v zverejnení tlačovej správy je spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu 1./ ako advokáta, ako aj poškodiť dobrú povesť žalobcu 2./ ako advokátskej kancelárie. Uvedené vyplýva z obsahu tlačovej správy, v rámci ktorej je bez pochybností označený tak žalobca 1./, ako aj žalobca 2./. Naviac, v zmysle zákona o advokácii žalobca 1./ ako advokát (fyzická osoba) vykonáva advokáciu ako konateľ žalobcu 2./ v mene a na účet žalobcu 2./. Oprávnenie (licencia) vykonávať advokátsku činnosť je viazané na žalobcu v 1. rade ako fyzickú osobu. Ak boli v tlačovej správe boli jednoznačne označení obidvaja žalobcovia, patrí im aktívna vecná legitimácia; z hmotnoprávneho postavenia žalobcov im vyplýva uplatňovaný hmotnoprávny nárok. 1.3.1. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných, súd dospel k záveru, že tá na strane žalovaného 1./ nie je daná. Žalobcovia boli názoru, že pokiaľ sa ho týka obsah tlačovej správy, je pasívne vecne legitimovaný. S takýmto záverom ale nemožno súhlasiť, nakoľko samotná zmienka o žalovanom 1./ v tlačovej správe neznamená, že ten je automaticky aj vecne legitimovaný. Žalovaný 1./ nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Pre ustálenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaných je dôležité, kto je majiteľom/prevádzkovateľom domény D..F..H.. Práve tento subjekt je zodpovedný za obsah, ktorý je na nej zverejnený (bez ohľadu na to, či sám vytvoril správu alebo ju vytvoril niekto iný alebo stránku dostatočne nezabezpečil pred jej prípadným zneužitím). V danom prípade nemožno totiž nepochybne ustáliť, že tlačovú správu, hoci zverejnenú v mene žalovaného 1./, túto aj skutočne skoncipoval a udelil súhlas na jej umiestnenie na webovej stránke (túto skutočnosť výslovne poprel). Ak nebolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalovaný 1./, ktorý nie je majiteľom/ prevádzkovateľom uvedenej webovej domény (a teda nemôže na nej zverejnený obsah ovplyvniť) vytvoril obsah tlačovej správy alebo dal súhlas na jej zverejnenie, nemôže niesť zodpovednosť za tvrdený zásah. Vzhľadom k uvedenému je spôsobilý spornú tlačovú správu odstrániť iba žalovaný 2./, ako majiteľ/prevádzkovateľ tejto domény (©Copyright 2019 Arca Investments, a.s., All Rights Reserved - ods. 10. odôvodnenia tohto rozsudku, resp. č. l. 20). Ide o jeho výlučnú zodpovednosť, ktorá vyplýva z jeho vyššie uvedeného postavenia. V tomto kontexte je irelevantná argumentácia žalovaných, že nie je jasné kto vytvoril a zverejnil tlačovú správu. Tlačová správa sa týkala žalovaných, pričom bola zverejnená v spojitosti s prebiehajúcim konkurzným konaním, resp. reštrukturalizáciou, a to na doméne vo vlastníctve žalovaného 2./. Záverom tak možno uviesť, že žalovaný 1./ nie je pasívne vecne legitimovaný, čo vo výsledku znamená zamietnutie žaloby v tejto časti. Naopak, žalovaný 2./ je majiteľom/prevádzkovateľom predmetnej domény, a preto je v konaní pasívne vecne legitimovaný. 1.4. Po ustálení vecnej legitimácie strán, súd prvej inštancie pristúpil k preskúmaniu samotného obsahu tlačovej správy, resp. posúdeniu vzniku právnej zodpovednosti, keď uviedol, že pre vznik právnej zodpovednosti pri zásahoch do osobnostných práv (obdobne i do práva na dobrú povesť pri právnickej osobe), je potrebné naplnenie predpokladov zodpovednosti. Tými sú: a) konanie contra legem (protiprávne konanie alebo opomenutie, zásah do osobnostných práv); b) škodlivý následok (ujma); c) kauzálny nexus - príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodlivým následkom, (príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou ujmou). Príčinná súvislosť medzi dvoma javmi je taký vzťah, keď prvý jav je príčinou druhého a druhý následkom prvého. Druhý jav v prípade existujúcej príčinnej súvislosti by nemohol nastať bez prvého. Zodpovednosť sa v prípadoch zásahov do osobnostných práv (práva na dobrú povesť) posudzuje podľa objektívneho princípu, teda zavinenie sa neskúma. Pri objektívnej zodpovednosti za vzniknutú ujmu nie je možné sa exkulpovať (vyviniť), pretože takáto možnosť prichádza do úvahy len pri zodpovednosti založenej na zavinení, pričom škodca zodpovedá bez ohľadu na zavinenie, resp. vedomia že svojím konaním porušuje právo. Základným predpokladom poskytnutia ochrany pred zásahom do prejavov osobnej povahy je ich objektívna vnímateľnosť a priradenie ku konkrétnemu človeku. Neoprávneným zásahom je akýkoľvek zásah, ktorý je v rozpore s právnym poriadkom. K porušeniu práva na česť môže dôjsť nepravdivými skutkovými tvrdeniami difamačného (hanlivého) charakteru, ale tiež publikovaním neprípustných hodnotiacich úsudkov o konkrétnej osobe. Porušenie práva na česť, resp. dobrú povesť, môže byť spôsobené len

takými tvrdeniami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti, resp. dobrej povesti dotknutého subjektu, v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť difamačne. Hodnotiaci úsudok síce nemožno akokoľvek dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená, či primárnym cieľom nie je hanobenie či zneuctenie danej osoby. Je potrebné teda rozlišovať medzi prípustným hodnotiacim úsudkom a medzi neprípustným, ktorý môže tvoriť podstatu neoprávneného porušenia práva na česť (dobrú povesť). K porušeniu práva na ochranu osobnosti však môže dôjsť aj vtedy, ak sú pravdivé tvrdenia uvedené takou formou alebo v takých súvislostiach, alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem skresľujúci pravdu, čím pôsobia hanlivo. 1.5. Z obsahu tlačovej správy súd prvej inštancie zistil, že táto je spôsobilá privodiť zásah do práv žalobcov (právo na ochranu osobnosti, občianskej cti a dobrej povesti). V tlačovej správe sa nachádzajú pasáže, ktoré sú objektívne spôsobilé vyvolať nemajetkovú ujmu (škodlivý následok). Existencia neoprávneného zásahu, ako 1. podmienky tak je splnená. Už samotný nadpis obsahuje hodnotiaci úsudok, prezentovaný ako fakt, a síce "J. J. ako právny zástupca majiteľov dlhopisov spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. koná v rozpore so záujmami jeho klientov". Tlačová správa toto tvrdenie ďalej rozvíja, konkrétne ide o tvrdenia, že "Advokát J. J. z Advokátskej kancelárie FARDOUS PARTNERS s.r.o. sa snaží zmariť reštrukturalizáciu (...) a usiluje sa o jej konkurz. Koná tak v priamom rozpore so záujmami viac ako tisíc jeho klientov (...). Pre podozrenie z konfliktu záujmov a zo zneužitia informácií klientov v prospech iného klienta s opačnými záujmami (...). (...) J. J. (...) ktorého snahou je zmarenie jej reštrukturalizácie. Spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s. predpokladá, že uvedené využívanie informácií v prospech navrhovateľa konkurzu sa deje bez vedomosti a súhlasu klientov J. J.. Advokát Fadi Fardous má zjavný konflikt záujmov, (...) Spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s. takéto konanie advokáta J. J. odcudzuje a považuje za neprípustné.", pričom správa končí v znení "V záujme dosiahnutia tohto cieľa považovala spoločnosť Area Capital Slovakia, a.s. za potrebné upozorniť jej veriteľov, ktorí sú zastúpení Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS s.r.o., že ich zástupca nekoná v ich najlepšom záujme a že svojím konaním ohrozuje ich ekonomické záujmy". Žalovaní síce tvrdili, že tlačová správa "predstavuje vlastné názory a hodnotiace úsudky jej autora, ktoré sa však nepochybne opierajú o pravdivé fakty. Kým existencia faktov môže byť dokázaná, požiadavku dôkazu pravdy v prípade hodnotiaceho úsudku nie je možné splniť a porušuje sama o sebe slobodu myslenia" (ods. 3 odôvodnenia tohto rozsudku), avšak zásadným spôsobom opomenuli, že tam uvedené fakty, prezentované ako i), ii), iii), iv) atď., nepredstavujú samotnú podstatu sporu. Podstatou sporu je prezentovanie hodnotiacich úsudkov na konanie žalobcov ako právnych zástupcov veriteľov žalovaných značne difamujúcim a skresľujúcim spôsobom, a teda zásah do ich práv. Pre podstatu sporu je irelevantné vymenovanie genézy kauzy ako "i) právne zastúpenie viac ako 1000 (tisíc) veriteľov žalovaného 2./ (ďalej len "Veritelia 1") žalobcom 2./, pričom Veritelia 1 mali a majú záujem na čo najvyššom možnom uspokojení svojich pohľadávok; ii) právne zastúpenie veriteľa odlišného od Veriteľov 1, ktorým je Odborové združenie železničiarov ..." a pod. V tlačovej správe môžu byť úryvky faktov, ale ich samotné vymenovanie či strohý odkaz na právnu úpravu týkajúcu sa konkurzu/reštrukturalizácie bez ďalšieho automaticky neznamená, že celý obsah správy bude vecný a faktický. O to viac, ak zmyslom tlačovej správy bolo spochybniť dôveryhodnosť žalobcov ako právnych zástupcov v očiach ich klientov (veriteľov žalovaných). 1.6. Súd prvej inštancie poukázal nato, že tlačovú správu a tam obsiahnuté informácie a tvrdenia nemožno hodnotiť bez kontextu. Difamujúce tvrdenie je nutné posudzovať nie len podľa použitých výrazov a formulácií, ale aj podľa celkového dojmu, ktorým pôsobí s prihliadnutím na všetky súvislosti a okolnosti, za ktorých k tvrdeniu došlo. Žalovanými ponúknutá argumentácia v tomto smere predstavuje iba účelovú citáciu a výňatok z tlačovej správy, pričom, ako už bolo uvedené vyššie, tie nie sú spôsobilé prekryť účel tlačovej správy (naštrbiť dôveryhodnosť žalobcov ako právnych zástupcov veriteľov). V rámci tejto argumentácie sa žalovaní vyhli zvyšnému obsahu tlačovej správy, kde sa zamaskovane ako fakt uvádza hodnotiaci úsudok, že žalobca 1./ sa snaží zmariť reštrukturalizáciu, že má zjavný konflikt záujmov, nekoná v najlepšom záujme a svojím konaním ohrozuje ekonomické záujmy veriteľov. Tieto formulácie týkajúce sa subjektívnych záverov žalovaných ohľadom konania žalobcov sú postavené automaticky na úroveň "faktov". Aj z týchto skutočností jednoznačne vyplýva, že predmetná tlačová správa nepochybne disponuje spôsobilosťou spôsobiť vážny zásah do osobnostných práv žalobcu 1./ a do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu 2./. Je totiž všeobecne známe a nepochybné, že výkon advokátskeho povolania a podnikateľskej činnosti závisí od renomé týchto subjektov, či už z hľadiska odbornej verejnosti, ale predovšetkým z pohľadu širokej (laickej) verejnosti, a teda spomínané renomé predstavuje pre žalobcov z hľadiska výkonu ich podnikateľskej činnosti doslova existenčný faktor. Takto skoncipovaný text tlačovej správy je spôsobilý u tretích osôb vyvolať dojem ich neodborného postupu.

Takto skoncipovaný text tlačovej správy je preto spôsobilý vyvolať u žalobcov nemajetkovú ujmu. Pokiaľ žalovaní argumentovali, že "tlačová správa sa zameriava výlučne na názory týkajúce sa žalobcu 1./ pri výkone jeho činnosti advokáta, nie ako fyzickej osoby", súd prvej inštancie uviedol, že k zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, spočívajúcom v jej znevážení, môže dôjsť aj v súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou. Predmetom tejto ochrany občana je aj jeho česť v odborných kruhoch, v ktorých je svojou prácou a činnosťou známy, nielen teda občianska česť v užšom slova zmysle. Nie je prípustný výklad, že fyzická osoba má nárok na ochranu osobnosti, ale fyzická osoba podnikateľ takúto ochranu už nemá. Ani argument žalovaných, že žalobcovia sú verejné osoby, a tie musia počítať s tým, že sa sami môžu stať predmetom kritiky, v tomto smere neobstojí. Tlačová správa však neobsahuje vecnú kritiku, práve naopak. Z tohto dôvodu preto nemožno tejto argumentácii priznať žiadnu relevanciu. 1.7. Taktiež druhý predpoklad vzniku zodpovednosti (existencia ujmy) je splnený. Obsah tlačovej správy je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu (škodlivý následok) na osobnosti právneho subjektu tým, že znižujú jeho česť (dobrú povesť) u iných ľudí a ohrozujú tak vážnosť jeho postavenia a uplatnenia v spoločnosti. Nie je tu rozhodujúce, či skutočne došlo k ujme (nevyžaduje sa vyvolanie následkov); postačuje objektívna spôsobilosť príslušného konania spôsobiť takú ujmu. K porušeniu práva na česť môže dôjsť nepravdivými skutkovými tvrdeniami difamačnej povahy i zverejnením hodnotiacich posudkov o určitej osobe. Vychádzajúc z obsahu tlačovej správy, v ktorej je obsiahnuté konštatovanie, že žalobca 1./, ako advokát v spoločnosti žalobcu 2./ sa snaží zmariť reštrukturalizáciu žalovaného 1./ a koná v rozpore so záujmami svojich klientov, možno prijať záver, že takéto konštatovanie je spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu 1./, ako aj poškodiť dobrú povesť žalobcu 2./. Nejedná sa iba o možný zásah spočívajúci v naštrbení dôvery medzi advokátom a klientom, ale aj z toho vyplývajúce ohrozenie podnikateľskej činnosti žalobcov, ktorou je poskytovanie právnych služieb a v neposlednom rade aj možná diskreditácia osoby advokáta a advokátskej spoločnosti, keďže prezentované konanie advokáta je možné kvalifikovať ako porušenie povinností advokáta vyplývajúcich zo všeobecne právnych predpisov, ktoré môžu evokovať disciplinárne previnenie, resp. iné protiprávne konanie. Aj keď sa nevyžaduje vyvolanie následkov, teda či k ujme aj došlo, žalobcovia okrem toho preukázali aj vplyv (následok) tlačovej správy na výkon ich advokátskej činnosti (pokles klientov). 1.8. Prvoinštančný súd mal zato, že aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodlivým následkom je taktiež naplnená. Jednoducho povedané, ak by nedošlo k zverejneniu tlačovej správy s predmetným difamačným obsahom, nedošlo by ani k ujme žalobcov. 1.9. Sú tak splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti pri zásahu do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby, ako aj do práva na dobrú povesť právnickej osobe, a preto je žaloba týkajúca sa žalovaného v 2. rade v tejto časti (primerané zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia a zdržania sa neoprávneného zásahu v podobe opätovného uverejnenia tlačovej správy podľa § 13 ods. 1 a § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka) dôvodná. Žalobcovia požadovali zverejnenie ospravedlnenia na dobu minimálne 90 dní, avšak súd je názoru, že vzhľadom na povahu tlačovej správy, čas jej zverejnenia a najmä zásadu proporcionality, postačuje zverejnenie ospravedlnenia na dobu minimálne 60 dní. Ide tak o primeraný časový úsek, ktorý na jednej strane poskytne dostatočný časový priestor na jeho "viditeľnosť" (a teda na jeho potrebný účinok), a na druhej strane neprimerane nezaťaží žalovaného 2./. Žaloba je však v časti ospravedlnenia týkajúca sa aj vedenia žalovaných, teda R.. L. O. a R.. K. N. neurčitá a nevykonateľná z dôvodu, že zaväzuje k určitému konaniu osoby, ktoré nie sú stranami konania a preto je nedôvodná. Súd sa v tomto smere stotožnil s argumentáciou žalovaného 2./. Uvedené osoby totiž nie sú stranami, nie sú v žalobe nijakým spôsobom označené a preto ich nemožno podľa § 60 v nadväznosti na § 228 C.s.p. na požadovanú povinnosť zaviazať. Súd preto po dôkladnom zvážení skutkového stavu, vyhodnotení dôkazných prostriedkov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 1.10. Žalovaný 1./ mal vo veci plný úspech, preto mu súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Žalobcovia mali proti žalovanému 2./ plný úspech, preto im súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. 2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1./,2./ a žalovaný 2./. 3. Odvolanie žalobcov smerovalo proti výrokom I. a VI. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) C.s.p. a žiadali , aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a VI. zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcov (v súdom prvej inštancie zamietajúcom rozsahu) a prizná im voči žalovanému 1./ plnú náhradu trov konania. Mali zato, že súd prvej inštancie nesprávne a nedostatočne vyhodnotil vykonané

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, v dôsledku čoho následne dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za následok zároveň aj nesprávne právne posúdenie veci v otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1./ (a zároveň v na to nadväzujúcej otázke priznania náhrady trov konania). Okrem toho odôvodnenie napadnutého rozsudku v rozpore s § 220 odsek 2 C.s.p. nie je dostatočne presvedčivé, keďže sa súd prvej inštancie nevysporiadal so všetkými relevantnými a rozhodujúcimi skutočnosťami, dôležitými pre rozhodnutie vo veci samej. 3.1. K nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného 1./ poukázali na odsek 24. a 25. odôvodnenia rozsudku a nato, že oni neodvodzovali pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1./ výlučne len z dôvodu, že obsah inkriminovanej tlačovej správy sa týka žalovaného 1./ (resp. že v tlačovej správe je žalovaný 1./ zmienený) ale aj na základe ďalších rozhodujúcich skutočností nasvedčujúcich práve tomu, že skutočným pôvodcom (autorom) inkriminovanej tlačovej správy je práve žalovaný 1./ (prípadne spoločne aj so žalovaným 2./). Existenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1./ odôvodňovali aj skutočnosťami, že práve na webovej stránke D..F..H. sú pravidelne zverejňované informácie týkajúce sa všetkých spoločností patriacich do rozsiahlej skupiny ARCA, a teda vrátane žalovaného 1./ , ktorý je dcérskou spoločnosťou žalovaného 2./ a žalovaný 1./ dokonca na pravidelnej báze komunikuje so svojimi veriteľmi, keďže sú tu pravidelne zverejňované aktuálne informácie týkajúce sa reštrukturalizácie spoločnosti a ďalšie súvisiace okolnosti. Práve spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s. (žalovaný 1./) je sporovou stranou (v postavení žalovaného) v konaniach, v ktorých sú žalobcami jej veritelia, pričom títo sú právne zastúpení práve Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS s.r.o. (žalobcom 2./ v tomto konaní). Napokon bol práve a konkrétne žalovaný 1./, ktorý podával na žalobcu 1./ ako na advokáta sťažnosť na Slovenskú advokátsku komoru (ďalej aj ako „SAK“) z dôvodu konania žalobcov, ktoré bolo predmetom práve inkriminovanej tlačovej správy. Obsahom uvedenej sťažnosti žalovaného 1./ na SAK bolo práve konanie a procesné postupy žalobcov, ktoré sú skresľujúcim spôsobom opisované v inkriminovanej tlačovej správe, preto aj tento fakt vedie nepochybne k záveru, že autor sťažnosti adresovanej Slovenskej advokátskej komore (teda žalovaný 1./) musel byť aj autorom (tvorcom) inkriminovanej tlačovej správy. V neposlednom rade v naznačených súvislostiach žalobcovia počas konania taktiež opakovane poukazovali aj na fakt, že obaja žalovaní (teda vrátane žalovaného 1./) sa v rámci svojich vyjadrení v konaní pomerne podrobne vyjadrovali k samotnému obsahu inkriminovanej tlačovej správy a následne ju odstránili po obdržaní uznesenia o neodkladnom opatrení čo preukazuje, že sú aj autormi predmetnej tlačovej správy. Pri posudzovaní pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1./ sa však súd prvej inštancie vôbec nezaoberal vyššie uvedenými rozsiahlymi a podstatnými argumentmi žalobcov, ktorými odôvodňovali pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1./. Žalobcovia majú za to, že práve všetky skutočnosti a dôkazy na ktoré poukazovali počas celého konania (a na ktoré však súd prvej inštancie nedostatočne prihliadal pri posudzovaní pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1./) vytvárajú ucelený, logický a nepochybný záver o tom, že práve žalovaný 1./ (prípadne spoločne so žalovaným 2./) bol tvorcom predmetnej tlačovej správy, resp. dal súhlas k tomu, aby bola táto tlačová správa zverejnená na webovej stránke D..F..H.. Napriek tomu sa však súd prvej inštancie touto argumentáciou žalobcov vôbec nezaoberal, naopak na strane druhej sa iba bez ďalšieho uspokojil so zjavne účelovými, zavádzajúcimi a subjektívnymi tvrdeniami žalovaného 1./ , ktorý iba bez ďalšieho poprel, že by bol tvorcom predmetnej tlačovej správy, resp. že by dal súhlas na jej zverejnenie. 3.2. Žalobcovia poukázali aj na to, že súd prvej inštancie (Okresný súd Bratislava II) pri rozhodovaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 13.05.2021 (ktorý návrh žalobcovia podali spoločne so žalobou vo veci samej) dospel v danom prípade k záveru o existencii pasívnej vecnej legitimácii nielen žalovaného 2./, ale aj žalovaného 1./, a to práve na základe vyššie uvedenej argumentácie žalobcov (str. 7 uznesenia ). V kontexte tohto skôr vysloveného právneho názoru súdu prvej inštancie v otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1./ v uznesení o neodkladnom opatrení zo dňa 24.05.2021, je potom rozsudok v jeho napadnutej časti minimálne značne prekvapivý, o to viac keď súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku ani vôbec nevysvetľuje dôvody, pre ktoré sa odchýlil od svojho skôr vysloveného právneho názoru. Žalobcovia namietali nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie sa nielenže nezaoberal ich argumentáciou ale z odôvodnenia napadnutého rozsudku navyše ani vôbec nevyplýva, z akých dôvodov súd prvej inštancie uvedenú argumentáciu žalobcov pri posudzovaní pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1./ vôbec nebral v úvahu v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces (konkrétne práva na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia a práva na preskúmanie rozhodnutia), v dôsledku čoho je nepochybne daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.. 3.3. Vo vzťahu k výroku VI. o náhrade trov konania uviedli, že ak podali odvolanie voči výroku I. napadnutého rozsudku prirodzene nesúhlasia ani s výrokom VI. napadnutého rozsudku o priznaní

náhrady trov konania žalovanému 1./ v plnom rozsahu 100 %. Pokiaľ napriek vyššie uvedenej argumentácii žalobcov vo vzťahu k nesprávnosti výroku I. napadnutého rozsudku odvolací súd dospeje k rovnakému názoru ako dospel súd prvej inštancie navrhli, aby ani v tomto prípade súd žalovanému 1./ nepriznal náhradu trov konania, a teda aby v takomto prípade odvolací súd zmenil napadnutý výrok VI., tak, že žalovanému 1./ náhradu trov konania voči žalobcom neprizná. Mali za to, že v čase podania žaloby a rovnako aj počas celého priebehu konania existovali objektívne skutočnosti, ktoré zakladali dôvodné presvedčenie žalobcov, že to boli práve obaja žalovaní, ktorí boli pôvodcami resp. autormi predmetnej tlačovej správy, ktorú následne zverejnili na svojej webovej stránke D..F..H.. Nejednalo sa teda len o akési subjektívne presvedčenie žalobcov vychádzajúce z nepodložených domnienok, naopak, práve konanie a postupy oboch žalovaných popísané vyššie boli počas konania nepochybne objektívne spôsobilé viesť k záveru o tom, že práve obaja žalovaní sú tvorcami predmetnej tlačovej správy, resp. že s ich súhlasom / na ich pokyn bola predmetná tlačová správa zverejnená na webovej stránke D..F..H.. Vzhľadom na uvedené sú dané predpoklady pre aplikáciu § 257 C.s.p., keď v danom prípade dôvody hodné osobitného zreteľa predpokladané citovaným ustanovením spočívajú práve v existencii objektívnych skutočností popísaných vyššie, ktoré boli objektívne spôsobilé viesť k záveru o tom, že to boli práve obaja žalovaní, ktorí boli pôvodcami resp. autormi predmetnej tlačovej správy (bez ohľadu na to, či tieto závery boli následne v konaní aj preukázané). 4. Žalovaný 2./ svojim odvolaním napadol výroky II., III., IV. a VII. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a) , b) , e) h) C.s.p. a žiadal aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že žalovaný 2./ má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 4.1. Namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie, keď žalobcovia nijakým spôsobom nepreukázali, kto je skutočným autorom Tlačovej správy, zverejnením ktorej malo údajne dôjsť k porušeniu práv žalobcov a nepreukázali, že žalovaní (resp. ktorýkoľvek z nich) reálne vytvoril a zverejnil Tlačovú správu. Poukázal na odôvodnenia rozsudku v časti jeho vecnej legitimácii a trval na tom, že žalobcovia nepreukázali, že žalovaný 2./ je vlastníkom domény D..F..H.. Žalobcovia sa svoje tvrdenie snažili preukázať e- mailovými správami od neznámej tretej osoby, ktoré nie sú v žiadnom prípade dostatočným dôkazným prostriedkom a taktiež elektronický výpis z webovej domény D..D..H. (ďalej len „Výpis z neznámej domény“), predložený žalobcami nie je spôsobilý nijakým spôsobom preukázať vlastníctvo domény D..F..H. žalovaným 2./.. V žiadnej časti Výpisu z neznámej domény nie je uvedené, že majiteľom domény D..F..H. by mal byť žalovaný 2./ Výpis z neznámej domény obsahuje výlučne tzv. „Registrant Contact “, teda kontaktné údaje registrujúceho, neobsahuje však žiadny údaj o vlastníkovi domény a/alebo administrátorovi domény D..F..H.. Všetky ďalšie údaje sú vo Výpise z neznámej domény označené ako „Not Disclosed “, teda nezverejnené. Ak by aj akékoľvek osvedčenie faktu, kto je majiteľom domény D..F..H. bolo zo strany žalobcov vykonané (čo však odmieta), preukázanie majiteľa domény ešte nezakladá domnienku zodpovednosti majiteľa domény za jej obsah. V každom prípade má byť preukázaný subjekt, ktorý daný obsah (v tomto prípade Tlačovú správu) vytvoril a následne zverejnil za účelom určenia pasívnej vecnej legitimácie. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadom preukázania pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2./ v konaní. 4.2. Žalovaný 2./ v odvolaní zotrval na námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 1./ keď zo žaloby nie je vôbec zrejmé, čím malo dôjsť k ohrozeniu alebo porušeniu jeho osobnostných práv v súvislosti s vydaním Tlačovej správy. Súd prvej inštancie uviedol, že ak boli v Tlačovej správe jednoznačne označení obidvaja žalobcovia, patrí im aktívna vecná legitimácia. Žalovaný 2./ považoval uvedené posúdenie za nesprávne, lebo ak by aj Tlačová správa akokoľvek zasiahla akékoľvek práva tretích osôb (čo odmieta), v žiadnom prípade by nebola spôsobilá zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu 1./, ktorý ako fyzická osoba (bez ohľadu na jeho postavenie advokáta) nemohol byť nijakým spôsobom poškodený, resp. ohrozený na jeho osobnostných právach vydaním Tlačovej správy, ktorá sa zameriava výlučne na názory týkajúce sa žalobcu 1./ pri výkone jeho činnosti advokáta, nie ako fyzickej osoby. Tlačová správa preto v žiadnom prípade nie je spôsobilá akokoľvek ohroziť osobnostné práva žalobcu 1./. 4.3. K neporušenie práv žalobcov namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ktorý uviedol, že z obsahu Tlačovej správy zistil, že táto je spôsobilá privodiť zásah do práv žalobcov (právo na ochranu osobnosti, občianskej cti a dobrej povesti). Tlačová správa predstavuje vlastné názory a hodnotiace úsudky jej autora, ktoré sa však nepochybne opierajú o pravdivé a overiteľné fakty. Týmito faktami sú i) právne zastúpenie viac ako 1000 (tisíc) veriteľov žalovaného 1./ (ďalej len „Veritelia 1“) žalobcom 2./ , pričom Veritelia 1 mali a majú záujem na čo najvyššom možnom uspokojení svojich pohľadávok; ii) právne zastúpenie veriteľa odlišného od Veriteľov 1, ktorým je Odborové združenie železničiarov, so sídlom Legionárska 3551/27, Bratislava-Nové Mesto, Slovenská

republika, identifikačné číslo: IČO : 30 844 371 (ďalej len „Veriteľ 2“) žalobcom 2./; iii) podanie návrhu na konkurz na majetok žalovaného 1./ na Okresný súd Bratislava I žalobcom 2./ v mene jeho klienta Veriteľa 2; iv) právne zastúpenie Veriteľov 1 žalobcom 2./ v čase podania návrhu na konkurz na majetok žalovaného 1./ , ktorí (mysliac tým Veriteľov 1) ako veritelia Žalovaného 1 mali záujem na čo najvyššom možnom uspokojení; v) existencia ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, v zmysle ktorého musí byť uspokojenie veriteľov dlžníka v reštrukturalizácii minimálne o 20 % vyššie ako by tomu bolo v konkurze; vi) existencia ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu v zmysle ktorého musí byť uspokojenie nezabezpečených pohľadávok veriteľov dlžníka v reštrukturalizácii minimálne vo výške 50 % dotknutej pohľadávky. Tlačová správa predstavuje teda výlučne názory, stanoviská a úsudky jej autora. Tlačová správa prednáša fakty, ktoré sú aj pre „laického“ čitateľa ľahko overiteľné a následne z nich dedukuje vlastné úsudky. 4.4. Žalovaný 2./ trval na tom, že žalobcovia patria medzi osoby, ktoré musia byť pripravené na to, že sa môžu stať objektom určitej kritiky. Poukázal na ustálenú judikatúru (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 302/2010, NS ČR sp. zn. 30Cdo/2230/2010 a mal zato, že žalobcovia ako verejne pôsobiaci advokát a advokátska kancelária, ktorí sa aj na adresu žalovaných opakovane vyjadrovali a vyjadrujú v médiách a dobrovoľne sa angažujú vo verejných záležitostiach, preto musia počítať s tým, že sa sami môžu stať predmetom kritiky. Ustálená judikatúra s ktorou sa stotožňuje aj odborná literatúra zaraďuje advokáta medzi osoby patriace do kategórie osôb verejných, ktoré v súvislosti s výkonom svojho povolania môžu byť objektom kritiky, u ktorej sú hranice akceptovateľnosti podstatne širšie, ako u bežných občanov. Hodnotiaci úsudok a kritika autora Tlačovej správy vyjadrená v Tlačovej správe sa pritom zakladajú na pravdivých faktoch a sú riadne zdôvodnené. Nejde pritom o paušálnu kritiku bez akéhokoľvek vecného základu. Tlačovú správu preto v žiadnom prípade nemožno považovať za zásah do osobnostných práv žalobcu 1./ a ani za zásah do práv na ochranu dobrého mena žalobcu 2./. Primárnym cieľom Tlačovej správy v žiadnom prípade nie je hanobenie či zneuctenie žalobcov, resp. ktoréhokoľvek z nich. Z textu Tlačovej správy nevyplýva žiadna forma hanobenia či zneuctenia žalobcov a ani snaha o takéto konanie. Tlačová správa predstavuje výlučne kritiku vo forme hodnotiaceho úsudku, ktorý vychádza z pravdivých faktov. V tomto smere poukázal na rozhodnutie ÚS ČR sp.zn. I. ÚS 453/03, ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 284/2012, NS ČR sp.zn. 30Cdo/608/2007, rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Incal v. Turecko z 09.06.1998, Fressoz a Roire v. Francúzsko z 21.01.1999. Tlačová správa sa zakladá na pravdivých faktoch a Žalobcovia nikdy netvrdili a ani nepreukázali opak. V zmysle uvedeného nie je naplnená východisková podmienka na to, aby mohlo dôjsť k akémukoľvek porušeniu práv žalobcov, a to nepravdivosť zverejnených informácií, ktoré by mohli porušiť právo na ochranu osobnosti a dobrého mena žalobcov. Keďže hodnotiaci úsudok autora Tlačovej správy vychádzal z pravdivých faktov (t.j. ani nedošlo k zverejneniu nepravdivých údajov) a zároveň nedošlo k žiadnemu zásahu do práv žalobcov a už vôbec nie k zásahu intenzity prekračujúcej mieru tolerovanú v demokratickej spoločnosti, právny záver súdu o porušení práv žalobcov je nesprávny. Sloboda prejavu autora Tlačovej správy nemôže byť obmedzená v takom rozsahu, aby nemal právo vyjadriť sa ku konaniu verejne činnej osoby, akou žalobcovia nepochybne sú. 4.5. Žalovaný 2./ považoval za nesprávny aj právny záver súdu, že žalobcovia (údajne) preukázali vplyv (následok) Tlačovej správy na výkon ich advokátskej činnosti (pokles klientov). Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že by došlo k poklesu ich klientov a už vôbec nepreukázali, že tento údajný pokles by mal súvisieť s Tlačovou správou. Argument žalobcov uvedený v žalobe, podľa ktorého sa údajne mal znížiť priemerný počet klientov, ktorých zastupovanie žalobcovia prevzali, keďže v predchádzajúcich mesiacoch sa počet týchto nových klientov pohyboval v stovkách a po zverejnení Tlačovej správy mal tento počet klesnúť, je účelovo vykonštruovaný. Uvedené tvrdenia žalobcov navyše neboli preukázané a ani súd v rozsudku neuvádza, na základe akých dôkazov vyvodil tento právny záver o údajnom následku Tlačovej správy na výkon advokátskej činnosti Žalobcov v podobe poklesu klientov žalobcov. K žiadnym žalobcami prezentovaným údajne hroziacim následkom Tlačovej správy nedošlo a ani neexistuje hrozba, že by k nim mohlo dôjsť. 4.6. Žalovaný 2./ považoval rozsudok za nesprávny aj z dôvodu uloženia povinnosti zaslať ospravedlnenie za zverejnenie Tlačovej správy mediálnym subjektom - vlastníkom domén bližšie špecifikovaným vo výroku IV. Žalobcovia nijakým spôsobom nepreukázali svoje ničím nepodložené tvrdenia o tom, že žalovaní mali obsah Tlačovej správy rozoslať akýmkoľvek médiám. Ak aj nejaké médiá prevzali Tlačovú správu, resp. sa na ňu odvolali vo svojich článkoch, Žalovaný 2 nebol nijakým spôsobom schopný uvedené ovplyvniť. Z každého z pripojených článkov pritom jednoznačne vyplýva výlučne informácia o tom, že skupina Arca Capital má podozrenie na konflikt záujmov a podáva z uvedeného dôvodu podnet na Slovenskú advokátsku komoru. To, že si akékoľvek médium prevezme informáciu z webovej stránky pritom nemôže byť zodpovednosťou žalovaného 2./ a nemôže byť na

jeho ťarchu. Uloženie povinnosti zaslať ospravedlnenie za zverejnenie Tlačovej správy mediálnym subjektom - vlastníkom domén bližšie špecifikovaným vo výroku IV. rozsudku žalovaný 2./ považuje za neopodstatnené. 4.7. Žalovaný 2./ namietal aj nevykonanie navrhnutého dôkazu a to pokynu (súhlasu) všetkých Veriteľov 1 ako klientov žalobcu 2./ na to, aby žalobca 2./ mohol použiť informácie a podklady získané pri ich zastúpení pre účely ich použitia pri zastupovaní Veriteľa 2 pri podaní návrhu na konkurz žalovaného 1./ (ďalej len „Pokyn Veriteľov 1“). Žalovaní navrhli vykonanie dôkazného prostriedku - Pokynu Veriteľov 1 práve za účelom preukázania správnosti, resp. logickosti hodnotiaceho úsudku obsiahnutého v Tlačovej správe, v zmysle ktorého žalobcovia mohli byť v konflikte záujmov pri zastupovaní Veriteľov 1 a Veriteľa 2. Samotný súd vyzval žalobcov na predloženie tohto Pokynu Veriteľov 1, ktorí však tento Pokyn Veriteľov 1 nepredložili, s odvolaním na údajnú povinnosť mlčanlivosti. Predloženie Pokyn Veriteľov 1 pritom v žiadnom prípade nespadá pod obmedzenia vyplývajúce z ust. § 23 ods. 1 zákona o advokácii. Pokyn Veriteľov 1 bol pritom jediným dôkazom schopným potvrdiť a/alebo vyvrátiť tvrdenia žalobcov a preto má žalovaný 2./ za to, že odmietnutie predloženia kľúčového dôkazu žalobcami preukazuje jeho tvrdenia o neexistencii zásahu do práv Žalobcov. 4.8. Žalovaný 2./ poukázal na petit žaloby v jej zmenenom znení a na skutočnosť že namietal nevykonateľnosť a neurčitosť tohto petitu. S poukazom na znenie výroku III. má žalovaný 2./ za to, že tento je taktiež neurčitý a nevykonateľný v časti uloženia žalovanému 2./ zverejniť ospravedlnenie na titulné webovej stránke webu D..F..H. a zároveň spôsobom a vo forme zodpovedajúcim zverejneniu Tlačovej správy. Uvedené spôsoby zverejnenia ospravedlnenia, ku ktorým má žalovaného 2./ zaväzovať výrok III., si navzájom protirečia. Tvrdenia žalovaných o neurčitosti a nevykonateľnosti petitu z dôvodu nevykonateľného označenia subjektov, ktoré sa majú ospravedlniť žalobcom v súvislosti so zverejnením Tlačovej správy, potvrdil aj Okresný súd Bratislava II, a to v odseku 39. odôvodnenia rozsudku, keď súd vo Výroku III. „opravil“ neurčitý a nevykonateľný petit 2 tak, že ako subjekt, ktorý sa má ospravedlniť žalobcom, uviedol žalovaného 2./.Takýto postup súdu je nesprávny, keďže vadu neurčitosti a nevykonateľnosti petitu navrhovaného v žalobe nemôže zhojiť súd svojím rozhodnutím a to s poukazom na ustanovenia § 216 ods. 1 , § 129 ods. 1 C.s.p. . Ak mal prvoinštančný súd za to, že petit je neurčitý a nevykonateľný, mal vyzvať žalobcov na odstránenie tejto vady. Zhojenie vady neurčitosti a nevykonateľnosti petitu rozhodnutím súdu je v rozpore s prejednacím princípom sporového konania, preto je uvedený procesný postup súdu nesprávny a porušuje právo žalovaného 2./ na spravodlivý súdny proces. 4.9. K výroku o náhradu trov konania žalovaného 2./ (výrok VII.) žalovaný 2./ uviedol, že podľa Výroku V. bola žaloba čiastočne zamietnutá, nie je možné konštatovať, že žalobcovia mali voči nemu v konaní plný úspech. Keďže v zmysle výrokovej časti rozsudku žalobcovia mali v konaní voči žalovanému 2./ úspech len čiastočný, súd mal náhradu trov konania pomerne rozdeliť alebo prípadne vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo v súlade s ust. § 255 C.s.p.. 4.10. Záverom s poukazom na ustanovenia § 220 C.s.p., závery v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 117/07-33, žalovaný 2./ mal zato, že rozsudok je nedostatočne odôvodnený, a to z dôvodu absencie riadneho a presvedčivého vysporiadania sa so skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku formuloval viaceré právne závery (pasívna legitimácie; žalobcovia ako verejné osoby; následok Tlačovej správy na výkon advokátskej činnosti) bez toho, aby uviedol, na akých dôkazoch založil svoje právne posúdenie. Súd prvej inštancie taktiež vôbec neodôvodnil nevykonanie navrhovaného dôkazu - Pokynu Veriteľov 1, a odôvodnenie rozsudku v časti o priznaní nároku žalobcov na náhradu trov konania voči žalovanému 2./ je v rozpore s výrokovou časťou rozsudku, keďže z výrokovej časti jednoznačne vyplýva, že žaloba bola čiastočne zamietnutá, avšak v odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobcovia mali proti žalovanému 2./ plný úspech. 5. K odvolaniu žalovaného 2./ sa vyjadrili žalobcovia, ktorý považovali napadnutý rozsudok vo výrokoch II., III., IV., VII. za správny, zákonný, určitý, zrozumiteľný, dostatočne odôvodnený a žiadali rozsudok v týchto výrokoch ako vecne správny potvrdiť, keď v danom prípade nie je naplnený ani jeden z odvolacích dôvodov označených žalovaným 2./ a ani žiaden iný odvolací dôvod. K údajnému nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2./ uviedli, že sa stotožňujú zo závermi súdu prvej inštancie (odsek 10.,2.), kde súd poukázal aj na tzv. copyrightovú doložku (resp. tzv. doložku o výhrade autorského práva) týkajúcu sa práve žalovaného 2./ rade, ktorá bola uvedená práve na internetovej stránke, na ktorej bola zverejnená sporná tlačová správa (a to priamo pod touto tlačovou správou, čo nepochybne vyplýva z dôkazov predložených žalobcami priamo v žalobe). Súd prvej inštancie tak svoje závery a zistenia o tom, že žalovaný 2./ je majiteľom / prevádzkovateľom domény D..F..H. dostatočne, riadne a presvedčivo odôvodnil na základe vykonaného dokazovania. Žalobcovia poukázali na správny záver

súdu prvej inštancie, že je to práve postavenie „majiteľa / prevádzkovateľa domény“, z ktorého vyplýva práve jeho zodpovednosť za obsah zverejnený na predmetnej doméne. Zároveň žalobcovia zdôraznili že k rovnakému právnemu záveru (t. j. že majiteľ / prevádzkovateľ webovej domény je zodpovedný za obsah na nej zverejnený) dospel už Krajský súd v Bratislave v ďalej špecifikovanom uznesení č. k. 7Co/95/2021 zo dňa 04.08.2021. 5.1. Čo sa týka údajného nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 1./ a argumentácie žalovaného 2./ uviedli, že sa s ňou nestotožňujú, a opakovane poukázali aj na ustálenú judikatúru (Rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo/1310/2005; Sborník stanovisek, závěrú a zhodnocení soudní praxe, zpráv o rozhodovaní soudú a soudních rozhodnutí NS 1964 .1964, zv. III, s. 192 ods. 5 a 6 a s. 193 ods. 6), v zmysle ktorej k zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby podľa § 11 Občianskeho zákonníka môže jednoznačne dôjsť aj v súvislosti s podnikateľskou činnosťou danej fyzickej osoby. S vyššie uvedenou argumentáciou žalobcov sa rovnako stotožnil aj súd prvej inštancie (odsek 23., 34.) a závery tam uvedené predstavujú správne, dostatočné, presvedčivé a najmä zákonné ustálenie aktívnej legitimácie žalobcu 1./ zo strany súdu prvej inštancie. Aj v týchto intenciách opätovne poukázali na vyššie zmienené Uznesenie Krajského súdu v Bratislave (7Co/95/2021) o nariadení neodkladného opatrenia, kde v odseku 18. odôvodnenia Krajský súd v Bratislave rovnako potvrdil (ustálil) aktívnu legitimáciu žalobcu 1./. 5.2. K údajnému neporušeniu ich práv žalobcovia poukázali na odseky 29. až 36 odôvodnenia rozsudku, s ktorými závermi sa stotožnili. Žalovaný 2./ opätovne účelovo naznačuje, že pri podaní návrhu na konkurz na majetok žalovaného 1./ mal žalobca 2./ konať v rozpore so záujmami svojich ostatných klientov (veriteľov žalovaného 1./ ). Takéto účelové, nepravdivé, nepodložené a najmä zjavne difamujúce subjektívne tvrdenia žalobcovia dôrazne odmietajú a ohradzujú sa voči nim. Žalovaný 2./ opäť predkladá zavádzajúce a nepravdivé tvrdenie, že „tlačová správa prednáša fakty, ktoré sú pre „laického“ čitateľa ľahko overiteľné a následne z nich dedukuje vlastné úsudky.“, s čím žalobcovia rozhodne nesúhlasia.. Pokiaľ žalovaní opakovane namietajú, že žalobcovia patria medzi subjekty, ktoré musia byť na pripravené na určitú formu kritiky oni sa samozrejme kritike nebránia, avšak výlučne za predpokladu, že takáto kritika by bola vecná, oprávnená, primeraná, objektívna a zakladajúca sa na overiteľných faktoch. Obsah predmetnej tlačovej správy rozhodne nemožno považovať za primeranú a vecnú kritiku, ktorá by sa zakladala výlučne na pravdivých faktoch a skutočnostiach, nakoľko najmä pri nepravdivých tvrdeniach tlačovej správy a ktoré žalovaný 2./ prezentuje v tlačovej správe ako pravdivé fakty, absentuje akýkoľvek vecný základ, resp. zdôvodnenie. K argumentácii žalovaného, že aj žalobcovia sa na adresu žalovaných v médiách opakovane vyjadrovali, v dôsledku čoho rovnako musia počítať s tým, že sa sami môžu stať predmetom kritiky žalobcovia uviedli, že ich verejné vyjadrenia a stanoviská týkajúce sa žalovaných a súvisiacich súdnych konaní mali charakter výlučne všeobecných, stručných a zdržanlivých stanovísk a konštatovaní vyplývajúcich jedine so záverov (právoplatných) rozhodnutí súdov, pričom tieto stanoviská a vyjadrenia poskytovali žalobcovia médiám výlučne a striktne v zastúpení klientov (veriteľov žalovaných), ktorých zastupovali v predmetných súdnych konaniach, a teda tlmočili jedine názory a záujmy svojich klientov, ktoré predtým uplatňovali v zastúpení veriteľov v rámci súdnych konaní (rozhodne tieto stanoviská neposkytovali ako súkromná fyzická osoba, resp. právnická osoba, ale výlučne v zastúpení svojich klientov). Vo všetkých prípadoch zverejňovaných stanovísk žalobcov sa teda jednalo výlučne o všeobecné konštatovanie skutkového a právneho stavu daných právnych vecí, zisteného právoplatnými rozhodnutiami súdov, a to v postavení právneho zástupcu veriteľov, čo je diametrálne odlišný postup resp. konanie, ktoré zvolili žalovaní zverejnením predmetnej tlačovej správy. Vzhľadom na závery odvolacieho súdu (odsek 17. odôvodnenia Uznesenia sp. zn. 7Co/95/2021-273) neobstojí argument žalovaného 2./ že postupom súdu malo dôjsť k neprimeranému obmedzeniu jeho slobody prejavu. Rovnako neobstojí argument žalovaného 2./ o znížení počtu klientov v dôsledku zverejnenia tlačovej správy, ktorí oni uvádzali v žalobe „iba“ ako doplňujúci argument, ktorým chceli deklarovať, že nepriaznivé následky zverejnenia tlačovej správy (okrem iného) v podobe zníženia počtu klientov (a teda ohrozenie „podnikateľskej činnosti“ žalobcov) nielen hrozili, ale sa v praxi už aj reálne odzrkadlili. 5.3. K námietka týkajúcich sa nesprávnosti rozsudku z dôvodu uloženia povinnosti žalovanému 2./ zaslať ospravedlnenie za zverejnenie predmetnej tlačovej správy aj mediálnym subjektom - vlastníkom domén, na ktorých bol zverejnené články, v ktorých bol premietnutý obsah predmetnej tlačovej správy uviedli, že samotným konaním žalovaných (majúc tým na mysli akt zverejnenia tlačovej správy na vlastnej stránke D..F..H.) bol obsah tlačovej správy verejne oznámený a „zaslaný“ (v užšom, resp. prenesenom slova zmysle) neznámemu množstvu adresátov z oblasti médií za účelom ďalšieho zverejnenia a šírenia širokej verejnosti. Skutočnosť, že obsah predmetnej tlačovej správy ihneď po jej zverejnení na stránke D..F..H. prevzali viaceré média (bez ohľadu na to, že im tlačovú správu

nezaslali priamo žalovaní za účelom zverejnenia), bola teda len prirodzeným následkom primárneho protiprávneho aktu žalovaných (neoprávnený zásah do osobnostných práv a práva na ochranu dobrej povesti žalobcov, spočívajúci vo zverejnení predmetnej tlačovej správy na vlastnej webovej stránke). Práve z tohto dôvodu považujú žalobcovia postup súdu prvej inštancie za správny, keď zaviazal žalovaného 2./ na zaslanie ospravedlnenia spolu so žiadosťou o jeho zverejnenie práve tým mediálnym subjektom, ktoré prevzali obsah predmetnej tlačovej správy do svojich článkov. Uloženie takejto povinnosti rozhodne nepredstavuje žiadny „neprimeraný“ zásah do práv žalovaného 2./, keďže sa jedná len o prirodzené odstraňovanie škodlivých následkov neoprávneného zásahu žalovaného 2./ do osobnostných práv žalobcu 1./ a práva na ochranu dobrej povesti žalobcu 2./. 5.4. Žalobcovia nesúhlasili ani s argumentami žalobcu čo sa týka nevykonanie ním navrhovaného dôkazu (predloženie pokynu / súhlasu ). V prvom rade žalobcovia opakovane uviedli, že predmetný pokyn / súhlas klientov neboli oprávnení počas konania predložiť, pretože by tým porušili elementárnu povinnosť mlčanlivosti, ktorou sú viazaní v zmysle zákona o advokácii. Tvrdenia žalobcov o tom, že rozhodne nekonali v konflikte záujmov svojich klientov boli totiž v konaní jednoznačne preukázané, už v samotnej žalobe a okrem toho boli tieto tvrdenia žalobcov preukázané aj samotným stanoviskom Slovenskej advokátskej komory, konkrétne v Oznámení SAK o odložení veci zo dňa 29.09.2021, v ktorom SAK ako jediný orgán príslušný na posudzovanie a prípadné disciplinárne postihovanie postupu advokáta pri zastupovaní klientov rozhodla o sťažnosti žalovaných tak, že došlo k odloženiu veci, keďže nebolo zistené žiadne porušenie povinnosti advokáta (žalobcu 2./ . 5.5. Žalobcovia sa nestotožnili so špekulatívnou a účelovou argumentáciou žalovaného 2./ o údajnej nevykonateľnosti petitu žaloby, keď formulácie výroku III. si v žiadnych častiach neprotirečia, a teda predmetný výrok je zrozumiteľný, určitý a vykonateľný. V zmysle ustálenej judikatúry (Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 122/2012-47 Rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/ 4542/2007) viazanosť súdu žalobným návrhom uvedeným v žalobe (§ 216 ods. 1 C.s.p.) rozhodne neznamená viazanosť súdu doslovným znením navrhovaného petitu uvedeného v žalobe, pretože je to v konečnom dôsledku súd, ktorý rozhoduje o konkrétnej konečnej slovnej formulácii výroku rozhodnutia a preto neobstoja ani dôvody odvolania žalovaného 2./ v tomto smere a procesný postup súdu prvej inštancie bol správny, a teda rozhodne neznamenal porušenie práva žalovaného 2./. 5.6. K nesprávnemu rozhodnutiu o nároku žalobcov na náhradu trov konania voči žalovanému 2./ žalobcovia uviedli, že súd prvej inštancie postupoval správne, pretože aj napriek výroku o „čiastočnom zamietnutí žaloby“ (výrok V.), v konečnom dôsledku mali voči žalovanému 2./ plný úspech. Podanou žalobou totiž sledovali cieľ, ktorým bolo (okrem uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa opätovného zverejnenia tlačovej správy ako zásahov do osobnostných práv žalobcu 1./ a do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu 2./- viď výrok II.) uloženie povinnosti žalovaným zverejniť ospravedlnenie určitého znenia na svojej webovej stránke, a tiež povinnosti zaslať rovnaké ospravedlnenie konkrétnym mediálnym subjektom so žiadosťou o jeho zverejnenie na ich webových stránkach. Tento cieľ bol výrokmi III. a IV. jednoznačne naplnený, a to bez ohľadu na to, že súd prvej inštancie v súlade s vyššie citovanou judikatúrou (viď vyššie bod iii písm. e) mierne upravil konkrétne konečné znenie samotného ospravedlnenia (v dôsledku čoho prakticky len po formálnej stránke výrokom V. „zamietol časť žaloby“). 5.7. Žalobcovia nesúhlasili názorom žalovaného 2./ o nedostatočnom odôvodnení rozsudku vo výrokoch II., III., IV., VII. , keď súd dostatočným spôsobom jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné (rozhodujúce) skutočnosti vzťahujúce sa k napadnutým výrokom v dôsledku čoho je v tejto časti odôvodnenia rozsudku dostatočne presvedčivé a tým aj preskúmateľné. V tejto súvislosti žalobcovia opakovane poukazujú na podstatnú (pomerne podrobnú) časť odôvodnenia rozsudku, odseky 29. až 36. odôvodnenia keď aj vzhľadom na ustálenú konštantnú judikatúru tak národných, ako aj nadnárodných súdov odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). 6. Žalovaný 1./ sa k odvolaniu žalovaného 2./ písomne nevyjadril. 7. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný 1./, ktorý žiadal aby odvolací súd napadnuté výroky I., VI. Potvrdil a priznal mu voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Trval na tom, že v konaní nie je pasívne vecne legitimovaný. Žalobcovia počas celého konania nijakým spôsobom nepreukázali, kto je autorom Tlačovej správy a ani kto Tlačovú správu zverejnil na webovej stránke a vo vzťahu k nemu nepredložili jediný dôkaz, ktorý by preukazoval (i) vlastníctvo (alebo prevádzkovanie) domény D..F..H. žalovaným 1./ (ii) vyhotovenie Tlačovej správy žalovaným 1./, (iii) zverejnenie Tlačovej správy žalovaným 1./ a ani (iv) akékoľvek rozširovanie Tlačovej správy žalovaným 1./. Jediným argumentom vo vzťahu k jeho založeniu pasívnej vecnej legitimácie bolo, že Tlačová správa sa týkala aj jeho. Vo vzťahu

k tomuto argumentu uviedol, že akákoľvek osoba sa môže vyjadrovať k veciam, ktoré sa týkajú napríklad žalobcov a/alebo žalovaného 1./. Ak sa nejaká téma týka žalovaného 1./, ešte to neznamená, že každé vyjadrenie k tejto téme možno bez ďalšieho automaticky prisudzovať žalovanému 1./. Argument žalobcov, že na webovej stránke D..F..H. sú pravidelne zverejňované informácie týkajúce sa všetkých spoločností patriacich do skupiny ARCA, je v tomto prípade absolútne irelevantný. Doména D..F..H. nie je vo vlastníctve žalovaného 1./ a on ani nie je jej prevádzkovateľom. Argument, že predmet Tlačovej správy sa týka súdnych konaní, v ktorých sporovou stranou je žalovaný 1./ je potom rovnako absolútne irelevantný. Fakt, že on je sporovou stranou súdnych konaní, ktoré boli predmetom Tlačovej správy, rovnako nemožno považovať za dôkaz toho, že by mal byť tvorcom Tlačovej správy alebo, že by mal Tlačovú správu zverejniť. K tvrdeniu, že pasívna vecná legitimácia je založená tým, že podal na žalobcov sťažnosť na Slovenskú advokátsku komoru, žalovaný 1./ uviedol, že sa môže stotožniť s akýmkoľvek názorom a využiť svoje zákonné právo na podanie sťažnosti príslušnému orgánu pre podozrenie z porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov (alebo v tomto prípade aj stavovských predpisov). Ničím nepodložené špekulácie, že autor sťažnosti podanej na Slovenskú advokátsku komoru „musí“ byť aj autorom Tlačovej správy neboli žalobcami nijako preukázané, a preto ide výlučne o dohady Žalobcov účelovo prezentované ako fakty. Za absolútne neprijateľný považoval argument, že má byť pasívne vecne legitimovaný v z dôvodu, že sa v rámci konania vyjadroval k obsahu Tlačovej správy. Samotný žalobcovia spôsobili vedenie konania voči nemu, keď podali žalobu aj voči nemu a je potom absurdné očakávať, že sa nebude v konaní náležite brániť a vyjadrovať ku všetkým relevantným skutočnostiam. Je práve na ťarchu žalobcov, že ho zažalovali žalovaného 1., ktorý nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný. . K „poukázaniu“ žalobcov na konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, v rámci ktorého mal Okresný súd Bratislava II podľa žalobcov dospieť k záveru o existencii pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1./ uviedol, že konanie o nariadenie neodkladného opatrenia nie je konaním vo veci samej. 7.1. K žiadosti, aby v prípade, ak odvolací súd potvrdí výrok I. a VI., jemu nebola priznaná náhrada trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, uviedol, že táto je v celom rozsahu neoprávnená. Žalobcovia si sami vybrali subjekty, ktoré označili v konaní za žalovaných, čím zapríčinili začatie a vedenie konania voči žalovaným. Fakt, že boli nesprávne subjektívne presvedčení o existencii pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1./, nezakladá žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 C.s.p.. . V zmysle uvedeného neexistuje žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval nepriznanie náhrady trov konania žalovanému 1./. 7.2. Nad rámec uvedeného žalovaný 1./ uviedol, že trvá na tom, že žalobcovia nijakým spôsobom nepreukázali vlastníctvo domény D..F..H. žiadnym zo žalovaných, a rovnako nepreukázali, že by ktorýkoľvek zo žalovaných vytvoril a/alebo zverejnil Tlačovú správu. Tlačová správa nijakým spôsobom nezasiahla do práv ktoréhokoľvek zo žalobcov, keďže Tlačová správa vychádzala z pravdivých a overiteľných faktov a obsahovala výlučne hodnotiace úsudky a názory jej autora. V rámci konania žalovaní predložili rozsiahlu judikatúru, v zmysle ktorej advokát je verejnou osobou, ktorá musí znášať vyššiu mieru kritiky od tretích osôb, pričom platí prezumpcia, že táto kritika je dovolená. Autor Tlačovej správy pritom v Tlačovej správe vyjadril výlučne svoje názory a hodnotiace úsudky v rámci svojho ústavou garantovaného práva na slobodu prejavu. Žalobcovia pritom mali v rámci konania možnosť preukázať svoje tvrdenia o nepravdivosti hodnotiacich úsudkov vychádzajúcich z Tlačovej správy, a to predložením výslovného súhlasu všetkých klientov (Navrhovaný dôkaz). Okresný súd Bratislava II vyzval žalobcov na predloženie Navrhovaného dôkazu, Žalobcovia sa však jeho predloženiu po celý čas vedenia konania účelovo bránili, pravdepodobne z dôvodu, že Navrhovaný dôkaz vôbec neexistuje. Ak však Navrhovaný dôkaz neexistuje, v takom prípade sú hodnotiace úsudky vyjadrené v Tlačovej správe viac než opodstatnené. 8. Žalovaný 2./ sa k odvolaniu žalobcov písomne nevyjadril. 9. Žalobcovia vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného 1./ uviedli, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú svojho odvolania vrátane odvolacieho petitu. Žalovaný 1./ iba naďalej opakuje svoju argumentáciu prezentovanú v jeho predchádzajúcich písomných podaniach, ako aj počas celého konania, ktorú však účinným spôsobom spochybnili (najmä pokiaľ ide o rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci samej) nielen počas samotného konania, ale následne aj v odvolaní zo dňa 14.02.2023 keďže prakticky voči všetkým prezentovaným tvrdeniam žalovaného 1./ uvádzali svoje stanoviská a argumentáciu počas celého konania vo svojich predchádzajúcich vyjadrenia, ktorých sa v týchto intenciách žalobcovia aj naďalej pridržiavajú. Uviedli k reakcii žalovaného 1./ že sú si vedomí faktu, že konanie o nariadenie neodkladného opatrenia nie je konaním vo veci samej, a teda sa počas neho nevykonáva riadne a vyčerpávajúce dokazovanie, to však podľa nich nič nemení na tom, že pokiaľ súd prvej inštancie dospeje v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia k jednoznačnému záveru

o existencii pasívnej vecnej legitimácii žalovaného 1./ rade, a následne rovnaký súd v rámci konania vo veci samej dospeje v rovnakej otázke k presne opačnému záveru, mal by tento súd v odôvodnení rozsudku vo veci samej dostatočným spôsobom vysvetliť dôvody, pre ktoré sa odchýlil od svojho skôr vysloveného právneho názoru (a to aj v prípade, ak mu nepredchádzalo riadne vykonané dokazovanie). 10. Žalovaný 2./ vo svojej replike k vyjadreniu žalobcov 1./,2./ pomerne rozsiahlo zopakoval svoje odvolacie argumenty a žiadal aby odvolací súd rozhodol v zmysle jeho odvolacieho petitu. Trval na tom, že žalobcovia nepreukázali jeho pasívnu vecnú legitimáciu v konaní a rovnako, že nie je zrejmé a už vôbec nie je ničím preukázané od čoho žalobcovia odvádzajú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu 1./ v konaní. Žalovaný 2./ mal naďalej zato, že Tlačová správa vychádzala z pravdivých a overiteľných faktov a obsahovala výlučne názorovú kritiku a hodnotiace úsudky jej autora a že zverejnením Tlačovej správy nedošlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov, pretože obsah Tlačovej správy má faktický predpoklad v skutočnostiach v nej opísaných, kritika v nej obsiahnutá je vecná, odôvodnená a objektívna, preto Tlačová správa, resp. jej obsah nie je spôsobilá na to, aby akýmkoľvek spôsobom zasiahla do osobnostných práv a práva na dobrú povesť žalobcov, ktorí a nikdy počas konania nepreukázali opak. Žalovaný 2./ opakovane zdôraznil, že žalobcovia nijakým spôsobom nepreukázali, že žalovaní mali obsah Tlačovej správy zaslať akýmkoľvek médiám. Navyše žiadny z predmetných článkov neodkazuje na akýkoľvek materiál, ktorý by mal byť tomu-ktorému médiu doručený či akokoľvek odporučený. To, že akékoľvek médium prevezme informáciu z webovej stránky pritom nemôže byť zodpovednosťou žalovaného 2./ a nemôže byť na jeho ťarchu. Preto nie je opodstatnené mu uložiť povinnosť zaslať ospravedlnenie za zverejnenie Tlačovej správy mediálnym subjektom - vlastníkom domén bližšie špecifikovaným vo výroku IV. rozsudku. Žalovaný 2./ zotrval aj na námietkach, že súd prvej inštancie pochybil pri nevykonaní ním navrhovaného dôkazu, v rozpore s prejednacím princípom sporového konania zhojil vady neurčitosti a nevykonateľnosti petitu čím súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces, ktoré bolo rovnako porušené aj dôvodu absencie zjavného a zreteľného odôvodnenia rozsudku. Žalovaný 2./ mal naďalej aj zato, že odôvodnenie rozhodnutia o priznaní nároku žalobcov na náhradu trov konania voči nemu je v rozpore s výrokovou časťou rozsudku, keďže z výrokovej časti jednoznačne vyplýva, že žaloba bola čiastočne zamietnutá a žalobcovia nemali v konaní plný úspech. 11. Žalobcovia v duplike k replike žalovaného 2./ uviedli, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú obsahu svojho Vyjadrenia zo dňa 20.03.2023, v ktorom pomerne rozsiahlym spôsobom reagovali na obsah odvolania žalovaného 2./, poukazujúc pri tom na správnosť, zákonnosť, určitosť, zrozumiteľnosť a dostatočnú odôvodnenosť odvolaním napadnutých výrokov rozsudku, s odôvodnením ktorého sa (v napadnutých častiach) žalobcovia naďalej v celom rozsahu stotožňujú. Naopak, tak odvolanie žalovaného 2./ ako aj jeho následné Vyjadrenie zo dňa 27.04.2023 považujú aj naďalej v celom rozsahu za nedôvodné. Následne vo svojej duplike len zopakovali všetky svoje tvrdenie, ktoré sú obsahom ich doterajších písomných podaní v rámci odvolacieho konania. 12. Žalovaný 1./ vo svojej duplike, ktorú podal k replike žalobcov uviedol, že trvá na svojich predošlých vyjadreniach a tvrdeniach a v celom rozsahu sa ich pridržiava a mal zato, že má za to, že súd prvej inštancie v rozsudku dostatočne a vyčerpávajúco odôvodnil svoje rozhodnutie o výroku I. a VI. a dospel k správnemu úsudku vo vzťahu k týmto výrokom na základe vykonaných dôkazov. Následne vo svojej duplike zopakoval dôvody a fakty, ktoré majú za následok, že v konaní nie je pasívne vecne legitimovaný. 13. Dupliku k replike žalobcov podal aj žalovaný 2./ ktorej obsahom sú všetky skutočnosti, ktoré boli zo strany žalovaného 2./ uvedené vo všetkých jeho podaniach, rámci odvolacieho konania. 14. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaných odvolaní (napadnuté výroky I., II., II., IV. VI., VII.) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1./,2./ ani žalovaného 2./ nie je dôvodné. 15. Predmetom konania v danej veci je nárok na ochranu osobnosti žalobcu 1./ a dobrej povesti žalobcu 2./ ktorí ako právni zástupcovia veriteľov žalovaných zabezpečujú právne služby v konkurznom konaní (reštrukturalizáciu) úpadcu - žalovaného 1./, ktorí svoj nárok odvíjajú od zverejnenej tlačovej správy na internetovej stránke D..F..H.. 16. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 16.1. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

16.2. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. 16.3. Podľa § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. 16.4. Podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka, odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby. 16.5. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania riadne zhodnotil, keď dôsledne rozviedol ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých jednotlivých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie s ohľadom na vykonané dokazovanie a po vyriešení aktívnej legitimácii žalobcov 1./, 2./ (pozri odsek 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku) odôvodnil prečo považoval ich nárok voči žalovanému 1./ za nedôvodný a to pre nedostatok pasívnej legitimácie (pozri odsek 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Čo sa týka výrokov II., III., IV. podrobne a detailne uviedol (pozri odsek 27. až 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku) ako dospel k záveru, že žaloba týkajúca sa žalovaného 2./ je v časti (primerané zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia a zdržania sa neoprávneného zásahu v podobe opätovného uverejnenia tlačovej správy podľa § 13 ods. 1 a § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka) dôvodná. Súd prvej inštancie primerane vysvetlil ako dospel k záverom, že sú splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti pri zásahu do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby, ako aj do práva na dobrú povesť právnickej osobe a to konanie contra legem, škodlivý následok (ujma) a kauzálny nexus t.j. príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodlivým následkom. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2,3 C.s.p.) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. v celom rozsahu stotožňuje a k podstatným dôvodom odvolania žalobcov 1./,2./ a žalovaného 2./ považuje potrebné uviesť nasledovné fakty. 18. Žalovaný 2./ v rámci odvolacieho konania zotrval na námietke týkajúcej sa nedostatku aktívnej legitimácia žalobcu 1./ a nedostatku svoje pasívnej legitimácie (pozri odseky 4.1., 4.2.) a žalobcovia trvali na tom, že v konaní je pasívne legitimovaný aj žalovaný 1./ (pozri odsek 3.1.,3.2.). 18.1. S uvedenými námietkami sa vysporiadal súd prvej inštancie (pozri odsek 23. až 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku) a okrem dôvodov uvedených súdom prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že týmito otázkami sa už zaoberal aj odvolací súd v konaní sp. zn. 7Co/95/2021 v ktorom rozhodoval o odvolaní žalovaných proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia. V rozhodnutí zo dňa 4.8.2021 sp. zn. 7Co/95/2021-273 okrem iného k aktívnej legitimácii žalobcu 1./ uviedol, že konanie spočívajúce v zverejnení tlačovej správy je spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu 1./ ako advokáta ako aj poškodiť dobrú povesť žalobcu 2./ ako advokátskej kancelárie. Uvedené vyplýva z obsahu tlačovej správy, v rámci ktorej je bez pochybností označený tak žalobca 1./ ako aj žalobca 2./. Naviac v zmysle zákona o advokácii žalobca 1./ ako advokát (fyzická osoba) vykonáva advokáciu ako konateľ žalobcu 2./ v mene a na účet žalobcu 2./. Argumentácia žalovaných, že nemohlo dôjsť k zásahu do osobnostných práv žalobcu 1./ nie je dôvodná, nakoľko oprávnenie (licencia) vykonávať advokátsku činnosť je viazané na žalobcu 1./ ako fyzickú osobu. Pokiaľ ide o námietku žalovaných vo vzťahu k absencii ich pasívne vecnej legitimácie v konaní, odvolací súd dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné iba voči žalovanému 2./, ktorý je

majiteľom/prevádzkovateľom domény D..F..H. je žalovaný 2./. Žalovaní uvedenú skutočnosť výslovne nepopreli ani účinne nevyvrátili, a bránili sa iba tým, že tlačovú správu na uvedenej webovej stránke reálne nevytvorili a nezverejnili. Vychádzajúc tak z toho, že žalovaný 2./ je majiteľom/prevádzkovateľom uvedenej domény, je zároveň zodpovedný za obsah, ktorý je na nej zverejnený (bez ohľadu na to, či sám vytvoril správu alebo ju vytvoril niekto iný alebo stránku dostatočne nezabezpečil pred jej prípadným zneužitím). Vzhľadom k uvedenému je spôsobilý spornú tlačovú správu odstrániť len žalovaný 2./, ako majiteľ/prevádzkovateľ uvedenej domény. Berúc do úvahy vyššie uvedené potom nemožno žalovanému 1./ uložiť povinnosť, ktorú nemôže splniť, keďže nie je majiteľom/prevádzkovateľom domény, na ktorej je prevádzkovaná webová stránka so zverejnenou tlačovou správou a nemôže do obsahu stránky zasahovať. Rovnako možno vyhodnotiť aj povinnosť voči žalovanému 1./ zdržať sa obdobných zásahov do osobnostných práv žalobcu 1./ a práva na ochranu dobrej povesti žalobcu 2./ v prípade, ak žalovaný 1./ popiera "autorstvo" tlačovej správy. V danom prípade nemožno totiž nepochybne ustáliť, že tlačovú správu, hoci zverejnenú v jeho mene (žalovaného 1./), aj tento skutočne skoncipoval a udelil súhlas na jej umiestnenie na webovej stránke (ktorú skutočnosť výslovne poprel). Inými slovami, ak nebolo dostatočným spôsobom osvedčené, že žalovaný 1./, ktorý nie je majiteľom/prevádzkovateľom uvedenej webovej (a teda nemôže ovplyvniť obsah na nej zverejnený) vytvoril obsah tlačovej správy alebo dal súhlas na jej zverejnenie, nemôže niesť zodpovednosť za tvrdený zásah a potom mu nemožno ani uložiť povinnosť zdržať sa obdobných zásahov do budúcnosti. 18.2. Odvolací súd nevidí žiadny dôvod odchýliť sa od vyslovených právnych záverov súd prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu v uznesení sp. zn. 7Co/95/2021-273, keď po rozhodnutí odvolacieho súdu neboli stranami sporu predložené žiadne dôkazy, ktoré by uvedené závery vyvrátili, resp. spochybnili a žalobcovia, resp. žalovaný len zotrvali na svojich argumentoch. Vo vzťahu k žalovaným 2./ namietanému nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov odvolací súd okrem vyššie uvedené považuje len dodať, že aj s poukazom na závery v rozhodnutí NS ČR sp.zn. 30Cdo/1310/2005, na ktorý poukázali aj žalobcovia má zato, že subjektom ochrany osobnostných práv podľa § 11 Občianskeho zákonníka sú fyzické osoby (ktorou advokát jednoznačne je), bez ohľadu na ich povolanie, resp. podnikateľskú činnosť, pričom k zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby môže dôjsť (okrem iného) aj práve v súvislosti s povolaním resp. podnikateľskou činnosťou konkrétnej fyzickej osoby čo je aj daný prípad. Vo vzťahu k pasívnej legitimácie odvolací súd považuje za potrebné opätovne len zdôrazniť, že zodpovedným subjektom je len majiteľ/prevádzkovateľ domény D..F..H. t.j. žalovaný 2./. Skutočnosť, že žalovaný je majiteľom/prevádzkovateľom domény vyplýva zo samotnej lustrácie webových domén, na ktorých bola tlačová správa zverejnená (teda vrátane domény D..F..H.) a aj z výpisu z webovej domény D..D..H. (č.l. 20 spisu) kde je ako kontakt na registrujúceho uvedené meno: M. N.; Organizácia: Arca Investments, as; Ulica: Plynárenská 7/A; Mesto:Bratislava; PSČ: 82109; Krajina:SK; Email: S..H.. Uvedené dôkazy podľa názoru jednoznačne preukazujú že žalovaný 2./ je majiteľom / prevádzkovateľom domény D..F..H. a teda jedine on je v konaní pasívne legitimovaným subjektom. 18.3. Odvolací súd s poukazom s poukazom na všetky závery v odsekoch 18.1. až 18.2. nepovažuje za dôvodné námietky strán sporu týkajúce sa vecnej legitimácie v konaní (pozri odseky 3.1., 4.1.,4.2.). Samotná skutočnosť, že žalobcovia a žalovaný 2./ sa nestotožňujú s právnymi závermi súdu prvej inštancie resp. odvolacieho súdu v konaní sp. zn. 7Co/95/2021, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdov ich vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám žalobcov a žalovaného 2./ o legitimácii strán sporu v konaní. Za neopodstatnenú považuje odvolací súd aj námietku žalobcov, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia dospel v danom k záveru o existencii pasívnej vecnej legitimácii nielen žalovaného 2./, ale aj žalovaného 1./ a kontexte tohto skôr vysloveného právneho názoru súdu prvej inštancie v otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1./ v uznesení o neodkladnom opatrení zo dňa 24.05.2021, je potom rozsudok v jeho napadnutej časti minimálne značne prekvapivý, keď súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku ani vôbec nevysvetľuje dôvody, pre ktoré sa odchýlil od svojho skôr vysloveného právneho názoru (pozri odsek 3.2.). Ak bolo uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 24.5.2021 sp. zn. 21C/29/2021-219 zmenené odvolací súdom uznesením sp.zn. 7Co/95/2021-273 a súd prvej inštancie po rozhodnutí odvolacieho súdu prevzal jeho závery týkajúce sa nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného 1./, nie je žiadny dôvod aby v odôvodnení napadnutého rozsudku odôvodňoval odchýlenie od svojho pôvodného názoru. 19. Za nedôvodné považuje odvolací súd námietky žalovaného 2./, že tlačová správa predstavuje vlastné názory a hodnotiace úsudky jej autora, ktoré sa však nepochybne opierajú o pravdivé a overiteľné fakty a sú riadne zdôvodnené a nejde pritom o paušálnu kritiku bez akéhokoľvek vecného základu (pozri odsek 4.3.,4.4.).

19.1. Odvolací súd v prvom rade potrebuje zdôrazniť, že neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby resp. ochrany do dobrej povesti právnickej soby možno vyvolať k slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej, dehonestujúcej, diskreditačnej) povahy. Ak k takémuto porušeniu malo dôjsť slovom, treba pri skúmaní primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok (kritiku), pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia. Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. V zásade platí, že oznámenie pravdivej informácie nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť, či nie je natoľko intímny, že by odporoval právu na ochranu súkromia či ľudskej dôstojnosti. Z hľadiska pravdivosti skutkových tvrdení nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale je postačujúce, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá bola podstatná časť tvrdenia (oznámenia). Porušenie práva na česť, resp. dobrú povesť, môže byť spôsobené len takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti, resp. dobrej povesti dotknutého subjektu, v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť difamačne. Či je určité tvrdenie difamujúce, treba posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového dojmu s prihliadnutím ku všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo. Na rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená, či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie či zneuctenie danej osoby. Treba teda rozlišovať medzi kritikou prípustnou (oprávnenou) a medzi kritikou, ktorá môže tvoriť podstatu neoprávneného porušenia práva na česť (dobrú povesť). Ak má byť kritika prípustná, musí byť vecná, konkrétna a primeraná (zodpovedajúca) čo do obsahu, formy a miesta. Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala z pravdivých skutočností (podkladov) ako premís pre hodnotiaci úsudok. Hodnotiaci úsudok musí byť totiž záverom, ktorý možno na základe uvedených skutočností logicky dovodiť. Konkrétnosť kritiky znamená, že hodnotiaci úsudok sa musí opierať o konkrétne skutočnosti. Primeranosť kritiky čo do obsahu, formy a miesta (použitými výrazmi, formuláciami, spojeniami), znamená, že nevybočuje z medzí nutných k dosiahnutiu sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného účelu (cieľa). Pokiaľ ide o kategorizáciu výrokov na skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky, je potrebné poznamenať, že v hraničných a sporných prípadoch môže jeden výrok obsahovať tak atribút skutkového tvrdenia, ako aj atribút hodnotového súdu; potom ide o tzv. hybridné výroky; navyše posudzovaný výrok musí byť vždy vyhodnotený v širšom kontexte, a teda rozhodujúce bude celkové vyznenie dotknutého prejavu; súčasne je potrebné zdôrazniť, že hodnotiaci úsudok požíva z hľadiska slobody prejavu intenzívnejšiu ochranu ako tvrdenie faktov a pre jeho akceptovateľnosť je preto postačujúce, ak má určitý skutkový základ. 19.2. Odvolací súd má zato, že súd prvej inštancie v súlade so závermi predchádzajúcom odseku vyhodnotil obsah tlačovej správy, keď dospel k záveru, že už samotný nadpis obsahuje hodnotiaci úsudok, prezentovaný ako fakt, a síce "J. J. ako právny zástupca majiteľov dlhopisov spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. koná v rozpore so záujmami jeho klientov", keď tlačová správa toto tvrdenie ďalej rozvíja. Súd prvej inštancie pripustil, že v tlačovej správe sú úryvky faktov, odkaz na právnu úpravu týkajúcu sa konkurzu (reštrukturalizácie), ktoré ale nepredstavujú podstatu sporu a tiež to automaticky neznamená, že celý obsah správy bude vecný a faktický. Žalovanými ponúknutá argumentácia v tomto smere predstavuje iba účelovú citáciu a výňatok z tlačovej správy, pričom, ako už bolo uvedené vyššie, tie nie sú spôsobilé prekryť účel tlačovej správy (naštrbiť dôveryhodnosť žalobcov ako právnych zástupcov veriteľov). V rámci tejto argumentácie sa žalovaní vyhli zvyšnému obsahu tlačovej správy, kde sa zamaskovane ako fakt uvádza hodnotiaci úsudok, že žalobca 1./ sa snaží zmariť reštrukturalizáciu, že má zjavný konflikt záujmov, nekoná v najlepšom záujme a svojím konaním ohrozuje ekonomické záujmy veriteľov. Tieto formulácie týkajúce sa subjektívnych záverov žalovaných ohľadom konania žalobcov sú postavené automaticky na úroveň "faktov". 19.3. Odvolací súd posudzujúc obsah správy nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového dojmu dospel k totožným záverom ako súd prvej inštancie, že tlačová správa síce vychádza z určitých faktov, ktoré žalovaný 2./ označil avšak tieto sú následne účelovo prispôsobené subjektívnymi a difamujúcimi úsudkami, resp. nepravdivými a účelovo skresľujúcimi tvrdeniami žalovaného 2./ (ktoré navyše nemajú žiaden bližší skutkový základ), ktoré sú postavené do celkového kontextu tlačovej správy tak, aby správa ako celok diskreditovala a dehonestovala žalobcov, že chcú zmariť reštrukturalizáciu, konali v konflikte záujmov klientov, pri zastupovaní klientov porušili svoju povinnosť o mlčanlivosti pri poskytovaní právnych služieb jednotlivým klientom (pozri aj odsek 20.1.). Odvolací súd má zato, že sa

nejedná sa o vecnú a dovolenú kritiku a tieto difamujúce tvrdenia zasahujú do práva žalobcu 1./ na ochranu osobnosti resp. do práva žalobcu 2./ na ochranu dobrej povesti. 20. Žalovaný 2./ trval na tom, že žalobcovia patria medzi verejné osoby, ktoré musia byť pripravené na to, že sa môžu stať objektom určitej kritiky u ktorej sú hranice akceptovateľnosti podstatne širšie, ako u bežných občanov (pozri odsek 4.4.) . 20.1. Odvolací súd s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax (nález ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 302/2010, rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/124/2018) nespochybňuje argumenty žalovaného 2./, že advokát ako osoba patriaca do kategórie verejne činných osôb môže byť objektom kritiky v súvislosti s výkonom svojho povolania, ktorej hranice akceptovateľnosti sú širšie, ako u "bežných občanov" (súkromných osôb). Aj keď je žalobca 1./ (resp. žalobca 2./) verejne činná osoba s vyššou mierou tolerancie ohľadne výrokov na jeho osobu, nie je povinný znášať difamujúce tvrdenia bez skutkového základu, predmetom ktorých je v podstate jeho obvinenie z konania v konflikte záujmov klientov a porušenia jeho práva o mlčanlivosti. Sporné výroky v tlačovej správe preto aj podľa odvolacieho súdu predstavujú zásah do osobnosti žalobcu 1./ resp. dobrej povesti žalobcu 2./, ktoré sú spôsobilé znížiť ich vážnosť v očiach odbornej ako aj laickej verejnosti. Odvolací súd len dodáva, že ochranu možno poskytnúť len výrokom s pravdivým skutkovým základom, čo ale nie je daný prípad, keďže v konaní nebol preukázané žiadny konflikt záujmov u žalobcov pri zastupovaní klientov ani žiadne porušenie mlčanlivosti zo strany advokáta pri poskytovaní právnych služieb jednotlivým klientom čo vyplýva aj z Oznámenia o odložení veci Slovenskej advokátskej komory sp. zn. 90/713/2021 zo dňa 29.9.2021 (č.l. 368 spisu). 21. Žalovaný 2./ namietal, že žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že by došlo k poklesu ich klientov a už vôbec nepreukázali, že tento údajný pokles by mal súvisieť s Tlačovou správou a mal zato, že k žiadnym žalobcami prezentovaným údajne hroziacim následkom Tlačovej správy nedošlo a ani neexistuje hrozba, že by k nim mohlo dôjsť (pozri odsek 4.5.). 21.1. K uvedeným námietkam považuje odvolací súd poukázať nato, že aj keď v konaní nebolo jednoznačne preukázané tvrdenie o poklese klientov žalobcov a v tomto smere je námietka žalovaného dôvodná, uvedené nemá vplyv na správnosť rozsudku v napadnutých častiach. Pre vznik zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnostných práv je potrebná existencia protiprávneho zásahu objektívne spôsobilého vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby. Všetky podmienky musia byť splnené súčasne, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť pôvodcu zásahu súdom uloženú povinnosť znášať. Zásah musí byť spôsobilý narušiť osobnú integritu fyzickej osoby, jej súkromného života, alebo znížiť hodnotu jej osobnosti, privodiť jej ujmu na cti, dôstojnosti a spoločenskej vážnosti. Ide o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Za značné zníženie dôstojnosti či vážnosti fyzickej osoby v spoločnosti spravidla považovať taký zásah, ktorý by vzhľadom na jeho intenzitu, rozsah a trvanie vedúce k zníženiu jeho dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti pociťoval ako závažný každý, kto by sa ocitol na mieste a v postavení dotknutej osoby. Z uvedeného dôvodu ani nevzniká osobe, ktorej bola spôsobená ujma, procesná povinnosť preukazovať, že neoprávnený zásah mal za následok zníženie jej vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti. 21.2. Z uvedených záverov vychádzal aj súd prvej inštancie, keď mal zato, že nie je tu rozhodujúce, či skutočne došlo k ujme (nevyžaduje sa vyvolanie následkov); postačuje objektívna spôsobilosť príslušného konania spôsobiť takú ujmu. Súd prvej inštancie dospel k preskúmateľnému záveru, že vychádzajúc z obsahu tlačovej správy, v ktorej je obsiahnuté konštatovanie, že žalobca 1./, ako advokát v spoločnosti žalobcu 2./ sa snaží zmariť reštrukturalizáciu žalovaného 1./ a koná v rozpore so záujmami svojich klientov, možno prijať záver, že takéto konštatovanie je spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu 1./ , ako aj poškodiť dobrú povesť žalobcu 2./. Nejedná sa iba o možný zásah spočívajúci v naštrbení dôvery medzi advokátom a klientom, ale aj z toho vyplývajúce ohrozenie podnikateľskej činnosti žalobcov, ktorou je poskytovanie právnych služieb a v neposlednom rade aj možná diskreditácia osoby advokáta a advokátskej spoločnosti, keďže prezentované konanie advokáta je možné kvalifikovať ako porušenie povinností advokáta vyplývajúcich zo všeobecne právnych predpisov, ktoré môžu evokovať disciplinárne previnenie, resp. iné protiprávne konanie. Odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie zastáva názor, že informácie a tvrdenia v tlačovej správe boli objektívne spôsobilé narušiť a ohroziť práva chránené § 11, resp. § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka a preto nebolo potrebné preukazovať vyvolanie samotných následkov ako napr. pokles klientov. 21.3. Vo vzťahu k žalovanému 2./ naviac odvolací dodáva, že pre vznik zodpovednosti za zásah do dobrej povesti postačuje to, že je daná objektívna spôsobilosť privodiť (nemajetkovú) ujmu na dobrej povesti právnickej osoby. Táto právna konštrukcia tzv. objektívnej spôsobilosti privodiť ujmu na dobrej povesti (tzv. potencialita ujmy) je založená na premise, že vznik skutočnej ujmy by bolo v drvivej väčšine prípadov objektívne nemožné preukázať vzhľadom na imateriálny a abstraktný charakter práva na

ochranu dobrej povesti právnickej osoby. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu dobrej povesti sa teda nevyžaduje reálne vyvolanie negatívnych následkov (vznik ujmy), ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť dobrú povesť právnickej osoby, t. j. bol spôsobilý tieto negatívne následky privodiť; nie je tu rozhodujúce, či skutočne došlo k ujme, pričom rovnako je irelevantné zavinenie občianskoprávna ochrana dobrej povesti je totiž založená na objektívnom princípe. (pozri rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cdo/213/2022). 22. Žalovaný 2./ považoval rozsudok za nesprávny a neopodstatnený aj z dôvodu uloženia povinnosti zaslať ospravedlnenie za zverejnenie Tlačovej správy mediálnym subjektom - vlastníkom domén bližšie špecifikovaným vo výroku IV. To, že si akékoľvek médium prevezme informáciu z webovej stránky pritom nemôže byť zodpovednosťou žalovaného 2./ a nemôže byť na jeho ťarchu (pozri odsek 4.6.). V konaní nebolo medzi stranami sporné, že obsah tlačovej správy zo dňa 10.3.2021 bol zverejnený na internetových stránkach D..M..sk, D..M..sk, D..K..sk, D..M..H., D..D..sk keď nie je právne významné, že nebolo preukázané, že ich zverejnil žalovaný 2./. Ustálená súdna prax súdna prax (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/265/2021 zo dňa 17.08.2022 uverejnené v zbierke ako R 55/2022) pripúšťa v sporoch o ochranu osobnosti uloženie povinnosti žalovanému odstrániť následky neoprávneného zásahu ospravedlnením sa uverejneným cestou iného tretieho subjektu nezávislého na žalovanom, prípadne na platforme nepatriacej žalovanému, nezávislej od neho. Je tomu tak preto, že v určitých prípadoch sa odstránenie následkov neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti javí ako najspravodlivejšie a najefektívnejšie spôsobom resp. na tom mieste, ako k samotnému zásahu došlo. Povinnosť zverejniť ospravedlnenie v tlači alebo na internete je v sporoch o ochranu osobnosti v súdnej praxi bežný a žalovaný zodpovedá len za to, že urobí všetky kroky na splnenie povinnosti uloženej napadnutým rozsudkom, nie za samotný výsledok (samotné zverejnenie). Pokiaľ súd prvej inštancie v prejednávanom spore uložil žalovanému 2./ povinnosť zaslať Ospravedlnenie rovnakého znenia spolu so žiadosťou o jeho zverejnenie spôsobom a vo forme zodpovedajúcim zverejneniu článkov obsahujúcich tlačovú správu zo dňa 10.03.2021, mediálnym subjektom a to vlastníkom domén uvedených vo výroku IV., riadne vymedzil rozsah povinnosti žalovaného 2./ z hľadiska jeho obsahu, určitosti, miesta a času a spôsobu vykonateľnosti a výhrady žalovaného 2./ v tomto smere nemajú vplyv na správnosť tohto výroku. 23. K námietkam žalovaného 2./ ohľadne nevykonania dôkazu a to Pokynu Veriteľov 1 (pozri odsek 4.7.) odvolací súd poukazuje nato, že celkovo súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán sporu. Predovšetkým nevykoná dôkazy, ktoré sú pre vec nerozhodujúce a nemôžu smerovať k zisteniu skutkového stavu veci ako je tomu aj v tomto prípade. Skutočnosť prečo súd prvej inštancie ďalšie navrhované dôkazy stranami sporu nevykonal a z akého dôvodu síce absentuje v odôvodnení napadnutého rozsudku ale túto skutočnosť súd prvej inštancie odôvodnil priamo na pojednávaní dňa 11.11.2022 čo vyplýva zo zápisnice (č.l. 1012 spisu) ale aj zo zvukového záznamu z tohto pojednávania, ktorý je uložená v registri - ESS, keď zamietol návrhy na doplnenie dokazovania z dôvodu hospodárnosti. S uvedeným záverom sa stotožňuje aj odvolací súd a preto nevykonanie navrhovaného dôkazu nepredstavuje porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Samotný nedostatok odôvodnenie napadnutého rozsudku v tomto smere podľa názoru odvolacieho súdu rovnako nepredstavuje takú intenzitu porušenia procesných práv žalovaného 2./ , že by došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces. Naviac, z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/85/2010, 2Cdo/29/2011, 3Cdo/268/2012, 3Cdo/108/2016, 2Cdo/130/2011, 5Cdo/244/2011, 6Cdo/185/2011, 7Cdo/38/2012, v dôsledku čoho táto odvolacia námietka nie je spôsobilá privodiť pre žalovaného 2./ priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 24. Žalovaný 2./ v odvolaní namietal nevykonateľnosť a neurčitosť petitu a to poukazom na znenie výroku III. v časti uloženia žalovanému 2./ zverejniť ospravedlnenie na titulné webovej stránke webu D..F..H. a zároveň spôsobom a vo forme zodpovedajúcim zverejneniu Tlačovej správy, keď

uvedené spôsoby zverejnenia ospravedlnenia si navzájom protirečia (pozri odsek 4.8.). Súd prvej inštancie uložil žalovanému 2./ povinnosť zverejniť ospravedlnenie na titulnej webovej stránke D..F..H. spôsobom a vo forme zodpovedajúcim zverejneniu tlačovej správy a to bez ohľadu na to, že tlačová správa bola zverejnená v tzv. aktualitách webovej stránky. Práve tieto tzv. aktuality sú totiž súčasťou titulnej stránky D..F..H.. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že formuláciou „...zverejniť na titulnej webovej stránke...“ súd v podstate len určil konkrétne „miesto“ kde má byť ospravedlnenie zverejnené (t. j. bez ohľadu na to, kde - v akej časti stránky bola zverejnená tlačová správa), a následne formuláciou „spôsobom a vo forme zodpovedajúcim zverejneniu tlačovej správy...“ súd vyjadril ďalšie požiadavky (atribúty) zverejnenia odlišné od „miesta“ zverejnenia, a to „spôsob“ a „formu“ zverejnenia ospravedlnenia (teda najmä veľkosť, typ písma textu ospravedlnenia a pod.). Z uvedených dôvodov si formulácie výroku III. v žiadnych častiach neprotirečia, predmetný výrok je zrozumiteľný, určitý a vykonateľný a argumenty žalovaného 2./ neobstoja. 24.1. Za nedôvodné v tomto smere považuje odvolací súd aj ďalšie námietky žalovaného 2./, že tvrdenia o neurčitosti a nevykonateľnosti petitu z dôvodu nevykonateľného označenia subjektov, ktoré sa majú ospravedlniť žalobcom v súvislosti so zverejnením tlačovej správy, potvrdil aj Okresný súd Bratislava II, a to v odseku 39. odôvodnenia rozsudku, keď súd vo výroku III. „opravil“ neurčitý a nevykonateľný petit 2 tak, že ako subjekt, ktorý sa má ospravedlniť žalobcom, uviedol žalovaného 2./. Naviac zhojenie vady neurčitosti a nevykonateľnosti petitu rozhodnutím súdu je v rozpore s prejednacím princípom sporového konania, preto je uvedený procesný postup súdu nesprávny a porušuje právo žalovaného 2./ na spravodlivý súdny proces (pozri odsek 4.8.). Súd prvej inštancie mal za neurčitú a nevykonateľnú žalobu v časti ospravedlnenia týkajúca sa aj vedenia žalovaných, teda R.. L. O. a R.. K. N. z dôvodu, že zaväzuje k určitému konaniu osoby, ktoré nie sú stranami konania, ktorá skutočnosť mal za následok zamietnutie žaloby vo zvyšnej časti (výrok V.) rozsudku. Keďže tento výrok nebol odvolaniami napadnutý a nadobudol právoplatnosť sú v tomto námietky žalovaného 2./ o porušení jeho práva na spravodlivý súdny proces bezpredmetné. Ak po zamietnutí žaloby v tejto časti a tiež po zamietnutí žaloby voči žalovanému 1./ súd prvej inštancie vo výroku III. v časti ospravedlnenia označenia subjektu, ktorý sa má ospravedlniť uviedol ako subjekt . "Arca Investments, a.s., v reštrukturalizácii, Plynárenská 7/ A, Bratislava, IČO: 35975041“ t.j. žalovaného 2./ nie je vzhľadom na zamietnutie žaloby voči ďalším subjektom jeho postupu čo vytknúť. Naviac odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že formuláciou žaloby ohľadne vykonateľnosti navrhovaného rozhodnutia nie je súd viazaný, prípadné dôkazy na účely zistenia budúcej vykonateľnosti rozhodnutia môže vykonať súd aj bez návrhu (§ 185 ods. 3 C.s.p.). 25. Ďalšími námietkami žalovaného 2./ uvedenými v odvolaní sa odvolací súd opätovne nezoberal keď v odvolaní len zotrval na všetkých argumentoch ako v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto ale nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov a nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia. 25.1. Z rovnakých dôvodov sa odvolací súd nezaoberal ani námietkami žalovaného 2./ uvedenými v replike (pozri odsek 10..) keďže sa v prevažnej miere jedná o totožné námietky ako v odvolaní a v prípade nových námietok na tieto odvolací súd nemá prečo prihliadať a to s poukazom na ustanovenie § 373 ods. 4 C.s.p. podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. 26. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach (výrok I., II., III., IV.) podľa § 387 ods.1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil vrátane výrokov o náhrade trov konania ( výrok VI., VII.) o ktorých súd prvej inštancie správne rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. keď zohľadnil úspech žalovaného 1./ v konaní vo vzťahu k žalobcom a úspech žalobcov vo vzťahu k žalovanému 2./.

27. Žalobcovia vo vzťahu VI. napadnutého rozsudku o priznaní náhrady trov konania žalovanému 1./ v plnom rozsahu 100 % uviedli, že ak odvolací súd dospeje k záveru o správnosti výroku I., ktorí napadli žiadali aby odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ustanovenia 257 C.s.p. a žalovanému 1./ náhradu trov konania nepriznal. V danom prípade dôvody hodné osobitného zreteľa predpokladané citovaným ustanovením spočívajú práve v existencii objektívnych skutočností, ktoré boli objektívne spôsobilé viesť k záveru o tom, že to boli práve obaja žalovaní, ktorí boli pôvodcami resp. autormi predmetnej tlačovej správy (pozri odsek 3.3.). 27.1. Vzhľadom na uvedené odvolací súd skúmal či nie je možne pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať ustanovenia § 257 C.s.p., ktoré je výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok a umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal a dospel k záveru že rozhodnutie o trovách konania podľa tohto ustanovenia v posudzovanej veci nie je opodstatnené. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, je potrebné prihliadať jednak k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán sporu, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, k postoju účastníkov v priebehu konania a pod., pretože iba tieto kritéria sú určujúce pri aplikácií postupu v zmysle § 257 C.s.p. V posudzovanej veci odvolací súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa , ktoré by umožnili postup v zmysle citovaného ustanovenia a to s prihliadnutím na majetkové, sociálne a osobné pomery strán sporu. Odvolací súd nezistil ani žiadne také správanie sa žalovaného 1./, ktoré by malo za následok prieťahy v súdnom konaní alebo ktoré by inak účelovo bránilo žalobcom domáhať sa ochrany nimi tvrdeného práva a rovnako nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých žalobcovi a uplatnil svoj návrh v konaní. Žalobcovia v spore nepreukázali žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že od žalovaného 1./ možno spravodlivo požadovať, aby účelne vynaložené trovy konania (právneho zastúpenia) znášal z vlastných prostriedkov. Žalobcami tvrdená skutočnosť, že v čase podania žaloby a rovnako aj počas celého priebehu konania existovali objektívne skutočnosti, ktoré zakladali ich dôvodné presvedčenie, že to boli práve obaja žalovaní, ktorí boli pôvodcami resp. autormi predmetnej tlačovej správy, ktorú následne zverejnili na svojej webovej stránke D..F..H.. t.j. že aj žalovaný 1./ je v konaní pasívne legitimovaný sama o sebe nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa. Ustanovenie § 257 C.s.p. možno aplikovať len v celkom výnimočných prípadoch ktorý nemôže byť daný zamietnutím žaloby pre nedostatok vecnej legitimácie keď žalovaný 1./ už pri svojom prvom úkone počas konania ktorý mu patril (odvolanie vo či uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia) namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie namietal a preto nešlo z jeho strany o neskoré vznesenie námietky nedostatku pasívnej legitimácie. Predmetné konanie a správanie sa strán sporu nevykazujú žiadne znaky výnimočnosti, ktoré by umožňovali aplikáciu § 257 C.s.p.. 28. Rovnako za nedôvodné odvolací súd považuje aj námietky žalovaného 2./ , že ak bola žaloba čiastočne zamietnutá, nie je možné konštatovať, že žalobcovia mali voči nemu v konaní plný úspech a preto súd mal náhradu trov konania pomerne rozdeliť alebo prípadne vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo v súlade s ust. § 255 C.s.p. (pozri odsek 4.9.). 28.1. Aj keď Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana mala v konaní neúspech v pomerne nepatrnej časti (pôvodne ust. § 143 ods. 3 O.s.p. v znení do 30.6.2016) uplatnenie tohto princípu však nie je v konaní vylúčené z dôvodu nutnosti interpretácie všeobecného ustanovenia § 255 C.s.p v spojení aj s čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 a čl. 4 Civilného sporového poriadku, ktoré hovoria o spravodlivej ochrane porušených práv a tom akým spôsobom posudzovať vec, pokiaľ absentuje určité zákonné ustanovenie, podľa ktorého by súd mal danú vec prejednať a rozhodnúť. Podanou žalobou vo vzťahu k žalovanému 2./ sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti zdržať sa opätovného zverejnenia tlačovej správy, uloženie povinnosti zverejniť ospravedlnenie určitého znenia na svojej webovej stránke a tiež povinnosti zaslať rovnaké ospravedlnenie konkrétnym mediálnym subjektom so žiadosťou o jeho zverejnenie na ich webových stránkach pričom vo vzťahu k týmto petitom žaloby boli úspešní (pozri výrok II., III., IV.). Žalobcovia neboli úspešní len v časti ospravedlnenia, keď v písomnom ospravedlnení žiadali aby sa im ospravedlnilo aj vedenie spoločnosti žalovaného 2./ a to R.. L. O. a R.. K. N., ktorá žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že nie je možné zaviazať k určitému konaniu osoby, ktoré nie sú stranami sporu (výrok V.) . V danom prípade neúspech žalobcov bol vo vzťahu k priznanému nároku pomerne nepatrný a to len vo vzťahu k tretím osobám a preto tento nepatrný neúspech nemal za následok nesprávnosť výroku VII. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol žalobcom voči žalovanému 23./ priznaný nárok na náhrada trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%.

29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Odvolací súd odvolaniu žalobcov ani žalovaného 2./ nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., II., IV. VI., VII. potvrdil. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný 1./ vo vzťahu k žalobcom v odvolacom konaní plný úspech vznikol mu voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Rovnako mali žalobcovia plný úspech vo vzťahu k žalovanému 2./ a vznikol im voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).