Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3To/144/2024 1222011131 18. 02. 2025 JUDr. Denisa Mészárosová ECLI:SK:KSBA:2025:1222011131.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Jána Evina, v trestnej veci obžalovaného O. Y. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B2-2T/4/2022 zo dňa 03.07.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.02.2025 pomerom hlasov 3:0 takto rozhodol: Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku z r u š u j e sa prvostupňový rozsudok v celom rozsahu a z dôvodu § 280 ods. 2 Trestného poriadku sa trestná vec vedená proti obžalovanému O. Y., nar. XX.XX.XXXX v S., P. V., trvale bytom H. XXX, okres S., P. V. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe, že dňa 08.02.2022 v čase o 22.31 hod. v Bratislave pred križovatkou ulíc Trnavská cesta-Miletičova viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, EČ B., pričom náhle s vozidlom znížil rýchlosť, čím vytvoril prekážku vodičovi autobusu S., EČ G. B., následkom čoho došlo k prudkému brzdeniu autobusu mestskej hromadnej dopravy z dôvodu vyhnutia sa zrážke a následkom čoho došlo k pádu cestujúcej poškodenej X. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. Z. XXXX/XX, G.-O. J. I., ktorá v dôsledku dopravnej nehody utrpela pomliaždenie a odreninu v oblasti nosa a zlomeninu diafýzy lakťovej vretennej kosti vpravo s dobou liečenia minimálne 12 týždňov, postupuje Okresnému dopravnému inšpektorátu Bratislava III na prejednanie priestupku. odôvodnenie: Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B2-2T/4/2022 zo dňa 03.07.2024 bol obžalovaný O. Y. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 08.02.2022 v čase o 22.31 hod. v Bratislave pred križovatkou ulíc Trnavská cesta - Miletičova viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, EČ: XADXXXX, pričom náhle s vozidlom znížil rýchlosť, čím vytvoril prekážku vodičovi autobusu MHD, EČ: G. B., následkom čoho došlo k prudkému brzdeniu autobusu mestskej hromadnej dopravy z dôvodu vyhnutia sa zrážke a následkom čoho došlo k pádu cestujúcej poškodenej X. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom Z. Z. XXXX/XX, G. - O. J. I., ktorá v dôsledku
dopravnej nehody utrpela pomliaždenie a odreninu v oblasti nosa a zlomeninu diafýzy lakťovej vretennej kosti vpravo s dobou liečenia minimálne 12 týždňov. Obžalovanému bol podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona uložený peňažný trest vo výmere 1.000,-€. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona bol obžalovanému pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu bol uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v trvaní 1 rok. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku boli poškodení Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., Sociálna poisťovňa a X. Y., nar. XX.XX.XXXX so svojím nárokmi na náhradu škody odkázaní na civilný proces. K. tomuto rozsudku podali ihneď po jeho vyhlásení odvolanie prokurátor, obžalovaný a poškodená. Obžalovaný odvolaním napádal výrok o vine, výrok o treste a aj všetky ostatné výroky, ktoré majú základ vo výroku o vine. Taktiež podal odvolanie aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Prokurátor, ako aj poškodená zobrali svoje odvolania späť. Mestský súd Bratislava I zobral tieto späťvzatia postupom podľa § 312 ods. 4 Trestného poriadku na vedomie a učinil tak uznesením sp. zn. B2-2T/4/2022 zo dňa 09.08.2024. Obžalovaný svoje odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, a to podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 19.08.2024. V písomnom odvolaní obhajca uviedol, že rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný uznaný za vinného na takom skutkovom základe, že mal vodičovi autobusu vytvoriť prekážku, následkom čoho došlo k prudkému brzdeniu autobusu a následnému pádu cestujúcej poškodenej X. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorá v dôsledku dopravnej nehody utrpela pomliaždenie a odreninu v oblasti nosa a zlomeninu diafýzy lakťovej vretennej kosti vpravo s dobou liečenia minimálne 12 týždňov. Obžaloba však bola podaná na takom skutkovom základe, že mal svojím brzdením vytvoriť náhlu prekážku, čím došlo k prudkému brzdeniu autobusu mestskej hromadnej dopravy a následnému pádu cestujúcej poškodenej X. Y., ktorá v dôsledku dopravnej nehody utrpela pomliaždenie a odreninu v oblasti nosa a zlomeninu diafýzy lakťovej vretennej kosti vpravo s dobou liečenia minimálne 12 týždňov a Zdravotnej poisťovni Dôvera a.s. so sídlom Cintorínska 5, Bratislava, IČO: 35942436 bola spôsobená škoda vo výške 3.526,-€ a Sociálnej poisťovni, so sídlom Záhradnícka 31, Bratislava, IČO: 30807484 bola spôsobená škody vo výške 1284,10,-€. Súdna prax podľa obhajcu pripúšťa odchýlky od skutkového stavu uvedeného v obžalobe či už tak, že sa k nemu pripoja nové skutočnosti v obžalobe neuvedené alebo vynechajú niektoré skutočnosti v obžalobe uvedené, ak sa ukázali nesprávnymi alebo, že sa skutočnosti určitým spôsobom len modifikujú, pokiaľ sa tým nemení priamo podstata skutku. Súd prvého stupňa vykonal zmeny a upravil skutok oproti podanej obžalobe tak že: 1. presnejšie vymedzil osobné údaje poškodenej, 2. skutkovú okolnosť uvedenú v obžalobe „vytvoril náhlu prekážku“ zo skutkovej vety výroku o vine vypustil a nahradili ju novou skutkovou okolnosťou „vytvoril prekážku“, 3. skutkovú okolnosť vymedzenú v obžalobe, a to označenie zdravotnej poisťovne Dôvera a Sociálnej poisťovne, spolu aj s uvedením spôsobenej škody zo skutkovej vety vo výroku o vine vypustil. Obhajca namietal, že zmenou pod bodom 2. došlo k podstatnej zmene skutkovej okolnosti a touto zmenou nebola zachovaná podstata totožnosti skutku medzi napadnutým rozsudkom a obžalobou. Zároveň namietal absenciu odôvodnenia vykonanej zmeny v napadnutom rozsudku, a teda aj absenciu právnej úvahy súdu, ktorá ho viedla k zmene podstatnej skutkovej okolnosti. Ani v obžalobe a ani v skutkovej vete napadnutého rozsudku nebolo označené žiadne ustanovenie právneho predpisu, ktoré by mal obžalovaný svojím konaním porušiť a ktoré by malo mať intenzitu trestnoprávnej zodpovednosti. Z uvedeného dôvodu sa preto obžalovaný nemohol účinne brániť, keďže mu nebolo zrejmé, porušenia akého konkrétneho ustanovenia sa mal dopustiť, čo podľa jeho názoru zakladá zásadné porušenie práva na obhajobu. Formálne citovanie obžalovaným porušeného právneho predpisu je len v odôvodňujúcej časti napadnutého rozsudku, kde je uvedené, že mal svojim konaním porušiť ustanovenia § 4 ods. 2 písm. l) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, teda, že vodič nesmie znížiť náhle rýchlosť jazdy alebo náhle zastaviť, ak to nevyžaduje bezpečnosť cestnej premávky. Obhajca ale zároveň poukázal na to, že sa súd prvého stupňa nijako nezaoberal inou povinnosťou účastníka cestnej premávky, v tomto prípade vodiča autobusu, a to povinnosťou dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla
jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví, tak ako to ukladá § 17 ods. 1 zákona číslo 8/2009 Z. z. Poukázal aj na výpoveď vodiča autobusu ktorý uviedol, že brzdil jemne a ak by zabrzdil prudko, tak autobus zastaví ihneď na mieste. Medzi vozidlami nedošlo k žiadnemu kontaktu a konaním obžalovaného nebola pre vodiča autobusu vytvorená žiadna náhla prekážka. V skutkovej vete napadnutého rozsudku taktiež absentuje tá okolnosť, že poškodená v prázdnom autobuse nesedela a počas jazdy ako stojaca cestujúca sa ani nedržala, ale manipulovala s mobilným telefónom. Súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal ani otázkou posúdenia materiálneho korektívu, upraveného v ustanovení § 10 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Obhajca navrhol, aby odvolací súd obžalovaného podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku spod obžaloby prokurátora oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom. Prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného nevyjadril. Nadriadený súd po preskúmaní veci nezistil žiadne vážne procesné vady konania predchádzajúceho napadnutému rozsudku, ktoré by boli dôvodom pre jeho zrušenie na neverejnom zasadnutí. Preto nariadil verejné zasadnutie. Na verejnom zasadnutí obhajca navrhol obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, nakoľko skutok nie je trestným činom. Poškodená sa v rámci záverečného návrhu vyjadria, že chce, aby sa to celé skončilo, zranenie sa jej zahojilo a ona je v poriadku. Zástupca krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný súhlasil s tým čo uviedol jeho obhajca a žiadal, aby bol zbavený viny. Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Podľa § 123 ods. 4 Trestného zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a vec postúpi, ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa podľa § 280 ods. 1 alebo 2, Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval, že odvolanie je prípustné, bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou a spĺňa všetky zákonné náležitosti, preto odvolací súd konštatuje absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné. Spáchaný skutok síce nie je trestným činom, avšak nebol dôvod ani na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby postupom podľa § 285 písm. b) Trestného zákona, tak ako to navrhoval obžalovaný, pretože skutok môže byť priestupkom na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a preto bolo nutné rozhodnúť o jeho postúpení príslušnému dopravnému inšpektorátu, ktorý tento priestupok prejedná.
Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti: Dňa 19.12.2022 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II obžalobu na O. Y. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkom základe, že dňa 08.02.2022 v čase od 22:31 hod. v Bratislave pred križovatkou ulíc Trnavská cesta - Miletičova viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia EČ: XADXXXX, pričom náhle s vozidlom znížil rýchlosť, čím vytvoril náhlu prekážku vodičovi autobusu MHD EČ: G následkom čoho došlo k prudkému brzdeniu autobusu mestskej hromadnej dopravy z dôvodu vyhnutia sa zrážke a následkom čoho došlo k pádu cestujúcej poškodenej X. Y., ktorá v dôsledku dopravnej nehody utrpela pomliaždenie a odreninu v oblasti nosa a zlomeninu diafýzy lakťovej vretennej kosti vpravo s dobou liečenia minimálne 12 týždňov a zdravotnej poisťovni Dôvera a.s. so sídlom cintorínska 5, Bratislava, IČO : 35942436 bola spôsobená škoda vo výške 3.526,-€ a Sociálnej poisťovni, so sídlom záhradnícka 31, Bratislava, IČO 30807484 bola spôsobená škoda vo výške 1284,10,-€. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný. Následne bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodenej X. Y., bola prečítaná výpoveď svedka V. N., výpoveď splnomocnených zástupcov poškodenej Sociálnej poisťovne a Dôvery zdravotnej poisťovne a.s., bola vypočutá znalkyňa Ing. M., oboznámené znalecké posudky a prečítané listinné dôkazy. Na základe takto vykonaného dokazovania rozhodol súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom. Obžalovaný vypovedal, že dňa 08.02.2022 bol v Bratislave na pracovnej ceste, pričom išiel osobným motorovým vozidlom po ulici Trnavská cesta. Na križovatke bol semafor, na ktorom svietila červená, preto spomalil a následne aj zastavil svoje vozidlo na semafore. Autobus za ním zatrúbil, tak sa pohol ďalej a pokračoval v jazde. Dňa 11.05.2022 bol na výsluchu, kde mu policajt povedal, že vec bude braná ako priestupok. So súhlasom policajta, sa nakontaktoval na poškodenú a tejto sa ospravedlnil. Celá situácia ho mrzí, avšak nie je si vedomý, že by spôsobil ublíženie na zdraví poškodenej, pretože táto nedodržala cestovný poriadok. Aj sám vodič autobusu uviedol, že brzdil jemne, nie prudko. V prípravnom konaní vypovedal, že si je vedomý zo zavinenia dopravnej nehody, pričom slobodne, vážne a zrozumiteľne vyhlásil, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, škodu je ochotný nahradiť. Pri odstraňovaní rozporov vo svojich výpovediach uviedol, že sa cíti byť nevinný pretože nespôsobil žiadnu dopravnú nehodu a v prípravnom konaní sa priznal iba k spáchaniu priestupku. Poškodená X. Y. vypovedala, že cestovala autobusom č. 61, pričom mala v taškách aj nákup. Tašky položila na sedadlo a ona ostala stáť. Niekto jej písal na mobilný telefón správou, tak odpísala. Zrazu autobus zabrzdil a ona spadla. Zlomila si ruku. Privolaná záchranná služba ju zobrala do nemocnice, kde ju ale kvôli zistenému Covidu nemohli hneď operovať a operácia bola vykonaná až o desať dní neskôr. Po operácii jej bolo mesiac-dva zle a nechutilo jej ani jesť a keď aj niečo zjedla, tak ju napínalo, potom išla za jej obvodnou lekárkou a predpísala jej tabletky proti zvracaniu. Keď bola zoperovaná, chodila na rehabilitácie. V bežnom živote ju to obmedzilo pracovne, bola aj dočasne pracovne neschopná. Znalkyňa Ing. Elena Akinšinová sa pridržala ňou vypracovaného znaleckého posudku č. 35/2023 zo dňa 27.11.2023. Z jej zistení vyplnilo, že je hypoteticky prijateľné, že ak by poškodená sedela, resp. ak by dodržiavala povinnosti cestujúceho vyplývajúcu z písm. h) bodu A.5.3 čl. A5 prepravného poriadku integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji, teda, ak by sa počas jazdy vozidla ako stojaca držala rukoväte, alebo inej časti interiéru, nedošlo by k takým zraneniam, aké utrpela pri dopravnej nehode. Vzhľadom na skutočnosť, že vodič autobusu MHD zastavil za osobným motorovým vozidlom obžalovaného a nedošlo k zrážke, nemožno hovoriť o náhlej prekážke. Obžalovaný Y. svojou nesprávnou technikou jazdy ohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky tým, že náhle znížil rýchlosť jazdy bez toho, že by si to vyžadovala bezpečnosť cestnej premávky. V prípade, že by vodič autobusu MHD nebol nútený nesprávnou technikou jazdy vodiča osobného motorového vozidla obžalovaného náhle znížiť rýchlosť jazdy a zastaviť, je prijateľné, že pri plynulej jazde autobusu by nedošlo k poškodeniu zdravia cestujúcej X. Y.. Zo záverov znaleckého posudku č. 18/2022 zo dňa 10.06.2022, vypracovaného znalcom MUDr. Michala Bôžik, PhD., vyplýva, že poškodená X. Y. utrpela zlomeninu diafýzy lakťovej a vretennej kosti vpravo, pomliaždenie a odreninu v oblasti nosa. Predpokladaným mechanizmom vzniku týchto zranení bol pád
poškodenej na ruku svojej pravej hornej končatiny. Predpokladaným mechanizmom vzniku pomliaždenia a odreniny nosa bol povrchový kontakt/náraz nosovej oblasti tváre s prvkami interiéru autobusu počas pádu poškodenej. Predpokladaná dĺžka liečby zlomeniny diafýzy vretennej a lakťovej kosti vpravo je 12 až 16 týždňov od operácie (24.02.2022). Uvedená dĺžka liečby bola predĺžená vzhľadom na odloženie operačnej liečby pre pozitívne testovanie poškodenej na Covid 19. Poškodená mohla krátkodobo potrebovať čiastočnú asistenciu druhej osoby pri niektorých činnostiach bežného života vzhľadom na postihnutie dominantnej pravej hornej končatiny (starostlivosť o domácnosť, nákupy, osobná hygiena) počas obdobia štyroch až šiestich týždňov. Z odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný dosiaľ nebol súdne trestaný a nemá ani žiaden záznam v centrálnej evidencii priestupkov a správnych deliktov. Obžalovanému bolo obžalobou kladené za vinu, že náhlym znížením rýchlosti ním riadeného motorového vozidla vytvoril náhlu prekážku vodičovi autobusu, následkom čoho malo dôjsť k prudkému brzdeniu autobusu, za účelom zabránenia zrážke, čím došlo k pádu poškodenej Y., ktorá utrpela zranenia popísané v skutkovej vete. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v mantineloch vykonaných dôkazov zistil skutkový stav v rozsahu umožňujúcom vo veci spravodlivo rozhodnúť a po vyhodnotení dokazovania dospel k správnemu záveru, že sa stal skutok, ktorý je popísaný vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a že sa ho dopustil obžalovaný. Správne postupoval aj v časti úpravy skutkových zistení, ktoré pretavil do skutkovej vety rozsudku, keď konštatoval, že obžalovaný nevytvoril vodičovi náhlu prekážku, keď bezdôvodne zastavil so svojím vozidlom, pričom si to nevyžadovala bezpečnosť cestnej premávky. Súd prvého stupňa pritom logicky poukázal na závery znalkyne z odboru cestná doprava, ktorá konštatovala zlú techniku jazdy obžalovaného. Obžalovaný týmto svojím konaním nespôsobil prekážku, ktorú by bolo možné vyhodnotiť ako náhlu, pretože k zrážke motorového vozidla vedeného obžalovaným a za ním idúceho autobusu, nedošlo. Znalkyňa súčasne konštatovala, že vodič autobusu dodržiaval bezpečnú vzdialenosť za osobným motorovým vozidlom obžalovaného, keďže autobus, aj napriek intenzívnemu brzdeniu osobného motorového vozidla, dokázal zastaviť ešte skôr, ako by došlo ku kolízii vozidiel. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané prudké brzdenie autobusu, keďže sám vodič autobusu vypovedal, že brzdil plynulo. Prudkosť brzdenia bola vyvodená iba z toho, že poškodená spadla a utrpela vo výroku popísané zranenia, avšak objektívnosť tvrdenia o prudkom zabrzdení autobusu ostala sporná. Tým možno konštatovať rozpor medzi zisteným skutkovým stavom a skutkovou vetou napadnutého rozsudku. Uvedený skutkový rozpor však nebol takého charakteru, pre ktorý by bolo nutné vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové konanie, pretože odvolací súd tento rozpor vyhodnotil v rámci posudzovania trestnosti činu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, ktorý svoje skutkové zistenia aj pretavil do zmenenej skutkovej vety rozsudku. Zásadná zmena výroku rozsudku oproti skutkovej vete obžaloby sa týkala okolností viažucich sa na moment vytvorenia prekážky obžalovaným, kedy súd prvého stupňa jeho konanie vyhodnotil nie ako vytvorenie náhlej prekážky pre vodiča autobusu, ale „iba“ ako vytvorenie prekážky. S takouto úpravou skutkovej vety, a teda záverom súdu prvého stupňa, že obžalovaný nevytvoril svojou nesprávnou technikou jazdy náhlu prekážku, sa stotožňuje aj odvolací súd. Z technického hľadiska nejde o náhlu prekážku, ak je táto vytvorená v takej vzdialenosti, že vodič môže pred touto prekážkou z povolenej, respektíve primeranej rýchlosti zastaviť. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ je vodič spôsobilý z maximálne povolenej rýchlosti bezpečne zastaviť pred vytvorenou prekážkou, nemôže byť takáto prekážka definovaná ako náhla. Z vykonaného dokazovania plynie, že obžalovaný vytvoril vodičovi za ním jazdiaceho autobusu prekážku tým, že bezdôvodne zastavil na svetelnej križovatke, domnievajúc sa, že má zakázanú jazdu zvislým svetelným dopravným značením. Vodič autobusu znížil rýchlosť, pričom k nárazu do pred ním stojaceho vozidla obžalovaného neprišlo, avšak v dôsledku brzdného manévru vodiča autobusu došlo k pádu poškodenej a jej následnému zraneniu, ktorého rozsah bol znalecký zdokumentovaný a tento nie je sporný. Na to, aby páchateľ naplnil objektívnu stránku trestného činu podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona musia byť kumulatívne splnené dve podmienky. Po prvé sa vyžaduje hoci aj nedbanlivostné zavinenie (vedomá a nevedomá nedbanlivosť) a zároveň musí páchateľ svojím konaním spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví. Súčasne musí byť daná bezprostredná, resp. priama príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa
a následkom, teda škodou na zdraví. V nadväznosti na typologickú závažnosť tohto trestného činu je zároveň prípustná aplikácia materiálneho korektívu v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona. Materiálny korektív predstavuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. Jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená na to, aby určité protiprávne konanie (skutok) mohlo byť kvalifikované ako konkrétny prečin, je v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona aj pozitívny záver o tom, že závažnosť konania, ktoré inak z formálneho hľadiska napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu je vyššia ako nepatrná. Stupeň závažnosti činu má zásadný význam pre rozhodnutie o základnej otázke trestného konania (otázke viny a trestu). Na posúdenie závažnosti určitého protispoločenského konania majú vplyv a závažnosť prečinu určujú: a) spôsob vykonania činu a jeho následky, b) okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný (pôjde najmä o poľahčujúce a priťažujúce okolnosti - § 36 a § 37 Trestného zákona), c) miera zavinenia a pohnútka páchateľa. Kritériá, pomocou ktorých sa určuje závažnosť prečinu, sa týkajú konania a následku (test objektívnej stránky) a miery zavinenia v prípade pohnútky (t. j. subjektívnej stránky) a tieto sú také rôzne a premenlivé, že pomocou nich možno v konkrétnom prípade dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu, resp. činu vykazujúceho znaky prečinu. Uvedené kritériá pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich súhrne bez toho, aby niektoré boli preceňované na úkor iných. Závažnosť niektorého protispoločenského konania býva spravidla deliacou čiarou medzi trestným činom a priestupkom. Trestné právo je najkrajnejší prostriedok slúžiaci k ochrane právneho poriadku, ktorý je ale možné použiť len vtedy, keď prostriedky ostatných právnych odvetví nepostačujú. Súd prvého stupňa pri vyhodnocovaní získaných dôkazov síce dostatočne vierohodne vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, avšak z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zistiteľné, či sa po úprave skutkovej vety zaoberal aj právnymi úvahami o tom, že by žalovaný skutok nemusel vykazovať znaky trestného činu. Takéto úvahy o možnej aplikácii § 10 ods. 2 Trestného zákona bolo potrebné vykonať s ohľadom na zistené okolnosti skutku, osobitne s poukazom na fakt, že obžalovaný v premávke nevytvoril náhlu prekážku, k zrážke vozidiel nedošlo a k zraneniu poškodenej prispelo aj to, že v autobuse nebola stabilizovaná, teda nesedela na sedadle pre cestujúcich, ale počas jazdy autobusom stála bez toho, aby sa držala a popri tom ešte aj obsluhovala svoj mobilný telefón. Vykonané dokazovanie vylúčilo prudké zabrzdenie vodiča autobusu. Tento mal od vozidla obžalovaného dostatočný časový aj vzdialenostný odstup a neočakávaný brzdný manéver obžalovaného nevytvoril v cestnej premávke náhlu prekážku. Neočakávané zastavenie obžalovaného síce bolo nedôvodné, avšak s poukazom na zistené okolnosti a mieru jeho zavinenia, keď si v cudzom meste v nočných hodinách pomýlil svetelnú signalizáciu, ktorú bola určená pre vedľajší odbočovací pruh, nenapĺňalo jeho protiprávne konanie takú závažnosť, aby mu bolo možné pričítať trestnoprávnu zodpovednosť. Zároveň je nutné konštatovať, že nebola preukázaná bezprostredná a výlučná príčinná súvislosť medzi znížením rýchlosti autobusu a následkom na zdraví poškodenej. V tomto súvise je potrebné uviesť, že na kamerových záznamoch z interiéru autobusu boli viditeľní aj iní cestujúci, ktorí sedeli na sedadlách, u ktorých následkom brzdenia autobusu nedošlo ani k ich pádu a teda ani k žiadnym zraneniam. Jedinou poškodenou osobou bola X. Y., ktorá stála pri sedadle, v jednej ruke držala tašky, ktoré mala položené na sedadle a v druhej ruke obsluhovala svoj mobilný telefón. Vodič autobusu uviedol, že premávku pred autobusom sledoval a svoj brzdný manéver vyhodnotil ako mierny. Znalkyňa Ing. Akinšinová pripustila, že pokiaľ by poškodená sedela, nedošlo by k takým zraneniam aké utrpela pri dopravnej nehode. Možno preto konštatovať, že k pádu poškodenej došlo, okrem neočakávaného brzdenia aj preto, ako bola poškodená umiestnená v autobuse a ako sa počas prepravy správala. Napriek tomu, že bola v pohybujúcom sa objekte, nemala stabilizovanú polohu, práve naopak, voľne stála bez toho, aby sa čo i len jednou rukou v autobuse držala. Možno sa iba domnievať, aký rozsah zranení a či vôbec by poškodená utrpela, ak by nebola voľne stojacou postavou. Tieto poznatky výrazne narúšajú príčinnú súvislosť medzi konaním obžalovaného a spôsobenou škodou. Nie je preto možné konštatovať, že za celý následok na zdraví poškodenej nesie výlučnú zodpovednosť iba obžalovaný, pretože z okolností skutku nevyplýva, že by došlo k prudkému brzdeniu autobusu, že by došlo k náhlej zmene smeru jazdy a neboli zistené ani iné, brzdením podmienené a touto okolnosťou vynútene akékoľvek nekontrolované pohyby iných cestujúcich nachádzajúcich sa autobuse. K nekontrolovateľnému pádu došlo iba u jedinej cestujúcej, a to práve u tej, ktorá nesedela a ani sa nedržala, čím možno predikovať jej spoluzavinenie pri spôsobenej škode.
Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené úvahy nezdieľa názor súdu prvého stupňa, ktorý vyhodnotil konanie obžalovaného, aj po úprave skutkovej vety, ako trestnoprávne relevantné. Na základe zisteného skutkového stavu totiž odvolací súdu dospel k záveru, že konanie obžalovaného nie je trestným činom a je ho potrebné, aj pri aplikácii § 10 ods. 2 Trestného zákona, posudzovať ako priestupok na úseku dopravy. Vzhľadom na uvedené postupoval odvolací súd v súlade s § 320 ods. 1 písm. a), § 280 ods. 2 Trestného poriadku, zrušil napadnutý rozsudok a trestnú vec obžalovaného postúpil Okresnému dopravnému inšpektorátu Bratislava III ako orgánu vecne a miestne príslušnému na prejednanie priestupku. Odvolací súd súčasne konštatuje, že neuplynula dvojročná lehota na prejednanie priestupku v zmysle § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch. Skutok bol spáchaný dňom 08.02.2022, pričom v období od 11.05.2022 do 18.02.2025 bolo vedené pre tento skutok trestné stíhanie a uvedená doba sa v súlade s § 20 ods. 2 zákona o priestupkoch nezapočítava do dvojročnej prekluzívnej lehoty stanovenej na prejednanie priestupku. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.