Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3To/3/2025 1223010266 08. 04. 2025 JUDr. Danica Veselovská ECLI:SK:KSBA:2025:1223010266.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Jána Evina, v trestnej veci obžalovanej W. X. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp.zn. B2-2T/51/2023 zo dňa 26.04.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.04.2025 jednomyseľne takto rozhodol: Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku a podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona sa prvostupňový rozsudok z r u š u j e vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanej W. X., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom D. XX, I., ukladá podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s použitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, § 54 Trestného zákona súhrnný trest povinnej práce vo výmere 100 (sto) hodín. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Pezinok sp.zn. 39T/21/2022 zo dňa 27.09.2022 a všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. odôvodnenie: Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp.zn. B2-2T/51/2023 zo dňa 26.04.2024 bola obžalovaná W. X. uznaná vinnou zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že po tom, čo bola rozsudkom Okresného súdu Pezinok pod sp.zn. 39T/48/2020 zo dňa 13.05.2021 s právoplatnosťou dňa 18.01.2022 a vykonateľnosťou dňa 18.01.2022, odsúdená a bol jej uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom výzvu na nástup výkonu trestu Okresného súdu Pezinok zo dňa 24.01.2022 si prevzala prostredníctvom pošty dňa 20.05.2022 na adrese Jastrabia 39, Bratislava, pričom vo výzve bolo uvedené, že má nastúpiť na výkon uvedeného trestu ihneď, a v prípade doručenia výzvy po termíne uvedenom vo výzve okamžite do 3 dní od doručenia výzvy, pričom tak neurobila, ani sa neospravedlnila, preto Okresný súd Pezinok dňa 15.08.2022 vydal príkaz na jej dodanie do výkonu trestu odňatia slobody, a následne dňa 30.08.2022 bola na ulici Páričkova v Bratislave obmedzená na osobnej slobode príslušníkmi operatívneho oddelenia OKP, KR PZ v Bratislave.
Za to jej bol podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 42 ods. 1, § 43, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona uložený ďalší a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 7 mesiacov. Súd prvého stupňa podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil obžalovanú do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Pezinok sp. zn. 39T/21/2022 zo dňa 27.09.2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Proti tomuto rozsudku podala obžalovaná v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uvádza, že keď jej prišiel nástup trestu, z nedbanlivosti ho hneď vyhodila. Potom jej prišlo uznesenie s výzvou na zaplatenie výživného 240€, ktoré nezaplatila na základe toho, že čakala na výzvu na zaplatenie, a na to všetko bola vzatá do väzby. Týmto sa chce ospravedlniť, do budúcna si všetko uvedomí a povedie riadny život. Prokurátor nevyužil právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré mu bolo v súlade s § 314 Trestného poriadku riadne doručené. Nadriadený súd po preskúmaní veci nezistil žiadne vážne procesné vady konania predchádzajúce napadnutému rozsudku, ktoré by boli dôvodom pre jeho zrušenie na neverejnom zasadnutí. Preto nariadil verejné zasadnutie, o ktorom upovedomil obžalovanú a prokurátora. Obžalovanú upovedomoval na jedinej konkrétnej známej adrese (D.), kde je obžalovaná prihlásená k trvalému pobytu, avšak súčasne sa nejedná o adresu, ktorý by obžalovaná bola oznámila ako adresu na doručovanie písomností, keďže pri svojom prvom výsluchu v prípravnom konaní uviedla, že žiada doručovať na adresu ÚVV Nitra - Chrenová, kde sa v danom čase nachádzala. V čase verejného zasadnutia však bola na slobode. Keďže na adrese trvalého pobytu bola obžalovaná neznáma, miesto aktuálneho pobytu obžalovanej nebolo zistené ani prostredníctvom polície, a obžalovaná nikdy neuviedla riadnu adresu na doručovanie písomností v zmysle § 34 ods. 7 Trestného poriadku, odvolací súd pristúpil k postupu podľa § 293 ods. 4 Trestného poriadku a ustanovil obžalovanej obhajcu z dôvodu, že obžalovanej nebolo možné doručiť upovedomenie a vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovanej a v prítomnosti ustanoveného obhajcu. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca poukázal na novelu Trestného zákona účinnú od 06.08.2024, ktorá je pre obžalovanú priaznivejšia z dôvodu vypustenia potreby zvyšovať spodnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, pričom tiež dal do pozornosti, že obžalovanej má byť uložený súhrnný trest vo vzťahu k odsúdeniu, ktorým jej trest uložený nebol, čím sa otvára priestor na ukladanie alternatívnych trestov i so zreteľom na nižšiu závažnosť spoločne posudzovaných trestných činov, prípadne na uloženie súhrnného podmienečného trestu odňatia slobody. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanej miernejší trest podľa novšieho znenia Trestného zákona. Zástupkyňa krajskej prokuratúry považovala rozsudok súdu prvého stupňa za zákonný, a preto navrhla odvolanie obžalovanej zamietnuť. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší, ako bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, a ak je uložený trest neprimeraný. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, alinea prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213 <https:// static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2005/300/20241217.html>, § 233 <https://static.slov-lex.sk/static/SK/ ZZ/2005/300/20241217.html>, § 237 <https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2005/300/20241217.html>, § 254 <https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2005/300/20241217.html>, § 261 <https:// static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2005/300/20241217.html>, § 262 <https://static.slov-lex.sk/static/SK/ ZZ/2005/300/20241217.html>, § 266 <https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2005/300/20241217.html>, § 276 ods. 4 <https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2005/300/20241217.html>, § 277 ods. 4 <https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2005/300/20241217.html>, § 277a ods. 3 <https:// static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2005/300/20241217.html>, § 326 <https://static.slov-lex.sk/static/SK/ ZZ/2005/300/20241217.html>, § 330 <https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2005/300/20241217.html> a 334 <https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2005/300/20241217.html>, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne uvádza, že odvolanie podané obžalovanou je prípustné, bolo podané v zákonnej lehote a spĺňa všetky zákonné náležitosti, preto odvolací súd konštatuje absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej je dôvodné. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal dňa 22.03.2023 na príslušný súd obžalobu na obvinenú W. X. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti odôvodnenia tohto rozsudku. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.04.2024 obžalovaná učinila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinná, a následne kladne odpovedala na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku. Súd prvého stupňa podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovanej o vine prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu priznania nevykonal. Vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste. Súd prvého stupňa na základe vyhlásenia o vine uznal obžalovanú vinnou zo spáchania žalovaného trestného činu na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. K uznaniu viny na skutkovom a právnom základe podľa obžaloby došlo po vyhlásení a postupe podľa § 257 Trestného poriadku, preto výrok o
vine nemohol byť predmetom revízie odvolacím súdom, a táto časť rozsudku nemohla byť a ani nebola odvolaním napadnutá. K výroku o treste súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie, keď sa riadne oboznámil s odsúdením obžalovanej Okresným súdom Pezinok sp.zn. 39T/21/2022, a to trestným rozkazom zo dňa 27.09.2022, ktorý bol obžalovanej doručený dňa 31.10.2022, za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona. Týmto trestným rozkazom bolo upustené od uloženia ďalšieho trestu preto, že trest uložený obžalovanej rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp.zn. 39T/48/2020 zo dňa 13.01.2021 považoval súd za dostatočný. Súd prvého stupňa však vykonal dostatočné a zákonné dokazovanie len formálne, pretože v skutočnosti nevzal do úvahy takmer žiadne podstatné faktory, ktoré mali mať dopad na uloženie trestu obžalovanej v prejednávanej veci. Správne bolo to, že súd prvého stupňa ukladal súhrnný trest vo vzťahu k trestnému rozkazu sp.zn. 39T/21/2022 zo dňa 27.09.2022, pretože skutok z tohto trestného rozkazu je v súbehu so žalovaným skutkom, a teda boli splnené zákonné podmienky na aplikáciu § 42 ods. 1, § 41 ods. 1 Trestného zákona. Pri ukladaní trestu za zbiehajúcu sa trestnú činnosť je však potrebné aplikovať zákonné kritériá ukladania trestov na celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť, a pokiaľ už za časť z nej bol obžalovaný odsúdený, treba zohľadňovať to, akým spôsobom bol potrestaný v právoplatnej zbiehajúcej sa veci. Toto však súd prvého stupňa opomenul, a preto nezistil jednak to, že obžalovaná podľa právoplatného trestného rozkazu úmyselne nezaplatila výživné vo výške 245,68 €, za čo nebola osobitne potrestaná uložením trestu. Ďalším zbiehajúcim sa trestným činom je žalovaný trestný čin, u ktorého je potrebné prihliadať na jeho povahu ako sekundárnu kriminalizáciu pri vynucovaní nástupu výkonu trestu, čomu musí byť uložený trest primeraný. Obžalovaná nenastúpila trest vo výmere 18 mesiacov za prečin zanedbania povinnej výživy, za čo bola súdom prvého stupňa sankcionovaná trestom vo výmere 19 mesiacov. Odvolací súd dospel k záveru, že by bolo neprimerané hodnotiť následok tohto trestného činu v zmysle nenastúpenia trestu ako vážnejší než následok pôvodného trestného činu. Závažnosť dobrovoľného nenastúpenia trestu odňatia slobody by sa mala hodnotiť v kontexte so závažnosťou pôvodného trestného činu vyjadrenou konkrétnou výmerou trestu. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že trest uložený obžalovanej napadnutým rozsudkom nezodpovedá citovaným zákonným kritériám a je neprimerane prísny, čo bolo dôvodom zrušenia napadnutého výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku. Dňa 06.08.2024 nadobudla účinnosť novela Trestného zákona č. 40/2024 Z.z., ktorá významným spôsobom modifikovala podmienky ukladania trestov, keď sa upustilo od zvyšovania spodnej hranice pri prevahe počtu priťažujúcich okolností nad počtom poľahčujúcich okolností, a tiež nie je viac potrebné, aby bol trest povinnej práce ukladaný so súhlasom obžalovaného. Pri úvahách o druhu trestu odvolací súd dospel k záveru, že povaha trestného činu a jeho následok odôvodňujú uloženie trestu povinnej práce ako vhodnej alternatívy k nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Nepodmienečný trest nie je nevyhnutný na dosiahnutie účelu trestného konania. Pri aplikácii kritérií a zásad pre ukladanie trestov vyjadrených v citovaných ustanoveniach § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona odvolací súd dospel k záveru, trest povinnej práce postačí na splnenie preventívneho, výchovného i morálneho účelu trestu. Vzhľadom na to, že obžalovaná bola opakovane odsúdená za krádeže a za prečiny zanedbania povinnej výživy, odvolací súd v sadzbe trestu povinnej práce uvedenej v § 54 Trestného zákona, ktorá je 40 až 300 hodín, vymeral obžalovanej trest povinnej práce v dĺžke 100 hodín, čo zodpovedá požiadavkám individuálnej a generálnej prevencie. Obžalovaná je povinná vykonať trest povinnej práce osobne, bez nároku na odmenu, vo svojom voľnom čase, a najneskôr do jedného roka od nariadenia tohto trestu súdom prvého stupňa. Podľa § 55 ods. 4 Trestného zákona ak odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny život alebo zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu, alebo nesplnil uložené obmedzenia alebo povinnosti, súd premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.