Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Co/109/2024 1304110243 29. 10. 2025 JUDr. Mariana Harvancová ECLI:SK:KSBA:2025:1304110243.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členiek senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: OUR MEDIA SR a. s., so sídlom Kalinčiakova 14083/33, Bratislava, IČO: 51 267 055, zast.: LEGAL PROFESSIONALS, s. r. o., so sídlom Sartorisova 12, Bratislava, IČO: 36 857 998, proti žalovanému: IMPRESA MF, spol. s r. o., so sídlom Pionierska 10, Bratislava, IČO: 47 439 408, zast.: Mgr. Peter Arendacký, advokát, so sídlom Železničiarska 13, Bratislava, o zákaz rušenia autorského práva a zaplatenie ujmy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 14.02.2024 č. k. B3-6C/33/2004-666, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku I. a výroku II., p o t v r d z u j e. I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku IV. m e n í tak, že žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62,72 %. II. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 66,66 %. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať sa každého neoprávneného použitia alebo nakladania s denníkom PRAVDA ako databázou v printovej alebo elektronickej forme formou extrakcie alebo reutilizácie kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatnej časti databázy denníka PRAVDA alebo formou opakovanej a systematickej extrakcie alebo reutilizácie nepodstatných častí databázy denníka PRAVDA (výrok I.), žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi ujmu na majetkových právach spočívajúcu v bezdôvodnom obohatení vo výške 1.994,64 eur mesačne od kalendárneho mesiaca 01.06.2006 do 29.07.2008 do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.), vo zvyšku žalobu zamietol ( výrok III.) a žalovanému voči žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania ( výrok IV.). 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 5 ods. 4, 22, § 7 ods. 1,2,3, § 16, § 17 ods. 1, § 18 ods. 1 a 2, 4, § 33 ods. 1, § 50 ods. 1 a 3, § 56 ods. 1, § 57 ods. 1, § 72, § 73, § 87 ods. 2,4, § 87a ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom ( autorský zákon) (ďalej len „Autorský zákon“), § 17, § 25 ods. 1, § 28aa , § 44 ods. 1,2, § 52a, § 52b zákona č. 383/1997 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom ( autorský zákon) v znení účinnom od 01.07.2001 do 31.12.2003 (ďalej len „Autorský zákon účinný od 01.07.2001 do 31.12.2003“), § 442a ods. 2, § 458a, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Vecne rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný nakladal s denníkom PRAVDA ako databázou nielen v printovej forme (výsluch konateľky žalovaného A. B.) ale aj v jeho elektronickej forme (dôkazy vyextrahované žalobcom
na harddisku a USB nosiči so spárovanými článkami z www.pravda.sk a článkami monitoringov poskytovaných žalovaným jeho klientom) tým, že poskytoval svojim klientom prístup do databázy plného znenia článkov, čo vyplynulo z informácií od klientov žalovaného poskytnutých na výzvu súdu, ktorí vo svojich odpovediach uviedli, v akých časových obdobiach im právny predchodca žalovaného poskytoval monitoring médií, v rámci, ktorého mali prístup k databáze plného znenia článkov denníka PRAVDA. Žalobca predložením dôkazov na USB nosičoch a harddisku preukázal, že došlo k použitiu konkrétnych autorských článkov denníka PRAVDA v monitoringu dodávanému žalovaným, resp. jeho právnym predchodcom jeho klientom, z ktorých vyplýva, že obsah textov, ktoré žalovaný dodával svojim klientom sa zhodoval s obsahom autorských článkov zverejnených v denníku PRAVDA resp. v elektronickej podobe tohto denníka na 100 %. Vzhliadol k tomu, že za účinnosti Autorského zákona účinného od 01.07.2001 do 31.12.2003, t. j. v časti nároku od 01.01.2003 do 31.12.2003 tento zákon nepriznával zhotoviteľovi databázy autorskoprávnu ochranu pred neoprávneným zásahom a taktiež k tomu, že za uvedené obdobie žalobca dôkazne nepreukázal, že pri každom z autorských článkov bola uvedená autorská výhrada, súd žalobu v časti nároku uplatneného za obdobie od 01.01.2003 do 31.12.2003, ktorým sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného mesačne vo výške 1.994,64 ako nedôvodnú zamietol (výrok III. rozsudku). Pri posudzovaní nároku žalobcu za obdobie ( od 01.01.2004), t.j. za účinnosti ust. § 72 Autorského zákona súd prihliadol k tomu, že od 01.01.2004 Autorský zákon priznával autorskoprávnu ochranu aj zhotoviteľovi databázy. Žalobca v konaní preukázal (a žalovaný to ani nesporoval), že žalovaný má k dispozícii články denníka PRAVDA získané extrakciou databázy denníka PRAVDA v elektronickej a/alebo printovej podobe, ktoré ďalej používal a šíril v ním predávanom monitoringu. Preto súd žalobu žalobcu v časti, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáha uloženia povinnosti zdržať sa každého neoprávneného použitia alebo nakladania s denníkom PRAVDA ako databázou v printovej alebo elektronickej forme formou extrakcie alebo reutilizácie kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatnej časti databázy denníka PRAVDA alebo formou opakovanej a systematickej extrakcie alebo reutilizácie nepodstatnej časti databázy denníka PRAVDA, posúdil ako dôvodnú a v tejto časti žalobe vyhovel (výrok I. rozsudku). Pri posudzovaní žalobcom uplatneného nároku - ujmy na majetkových právach žalobcu spočívajúcej v bezdôvodnom obohatení vo výške 1.994.64 eur mesačne za porušenie autorských práv žalobcu ( § 44 ods. 1 Autorského zákona), súd vzhliadol k tomu, že v konaní preukázal ním požadovanú výšku odplaty (zmluvami uzavretými s monitorovacími subjektami), a to zmluvou uzavretou medzi stranami sporu a Zmluvou o extrakcii a reutilizácii zo dňa 31.12.2004 uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu ako zhotoviteľom a spoločnosťou Newton information technology, s.r.o.. Výška odplaty vyplývala z výpisu z účtu právneho predchodcu žalobcu, podľa ktorého spoločnosť NEWTON-IT s. r. o. poukazovala žalobcovi v období od 01.10.2006 do 18.09.2007 za extrakciu a reutilizáciu denníka PRAVDA odplatu vo výške 64.260,-SK mesačne. Z listinných dôkazov predložených žalobcom v konaní (napr. monitoring poskytovaný právnym predchodcom žalovaného spoločnosti NDS a. s. za obdobie od 5/2005 do 1/2008, monitoring poskytovaný právnym predchodcom žalovaného Prešovskému samosprávnemu kraju období od 3/2006 do 29.06.2007) ako aj z tlačených exemplárov denníka PRAVDA predložených žalobcom v konaní bolo preukázané, že žalovaný vyhotovuje rozmnoženiny článkov z denníka PRAVDA a používa ich v monitoringu poskytovanom jeho klientom za odplatu (zoznam z Registra zmlúv), a to bez súhlasu žalobcu ako nositeľa majetkových práv k týmto dielam. Vzhliadnuc k uvedenému posúdil súd žalobu žalobcu v časti, ktorej si žalobca voči žalovanému uplatňoval titulom ujmy na majetkových právach žalobcu spočívajúcej v bezdôvodnom obohatení vo výške 1.994.64 eur mesačne za porušenie autorských práv žalobcu období od 01.06.2006 do 29.07.2008 za dôvodnú a v tejto časti súd žalobe vyhovel (výrok II. rozsudku). 3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“). Pri posudzovaní úspechu strán v spore vzhliadol k tomu, že vyhovel jednému negatórnemu výroku (výrok I. rozsudku), pričom konanie o druhom negatórnom výroku ( v časti uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu neoprávneného použitia diela alebo nakladania s dielom formou rozmnožovania, verejného prenosu, alebo rozširovania diela zverejneného v denníku PRAVDA alebo v internetovom denníku na C., ku ktorým bolo vyhradené právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie alebo verejný prenos) bolo v dôsledku späťvzatia žaloby v tejto časti zastavené. Uzavrel tak, že v časti negatórnych výrokov mal žalobca i žalovaný rovnako úspech 50%, čo by odôvodňovalo záver, že v tejto časti žaloby žiadna zo strán nemala nárok na náhradu trov konania. V časti žaloby, ktorou sa žalobca pôvodne domáhal voči žalovanému úhrady ujmy na majetkových právach žalobcu v sume 1994,64 eur mesačne od januára 2003 do zaplatenia, bol žalobca úspešný za obdobie od 01.06.2006 do 29.07.2008 (24 mesiacov a 29 dní = 49.799,512 eur), t.j. v rozsahu
18 %. Žalovaný bol úspešný v časti obdobia od 01.01.2003 do 31.05.2006, pričom za úspech žalovaného považoval aj zastavenie konania v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom v časti vydania bezdôvodného obohatenia od 30.07.2008 do právoplatného skončenia veci, v ktorej žalobca procesne zavinil zastavenie konania, t.z. žalovaný bol úspešný v časti sumy 219.476,888, t.j. 82 % čistý úspech žalovaného tak predstavoval 64% (82% - 18%). Súd prvej inštancie mal za to, že v prejednávanej veci je potrebné pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikovať ust. § 257 CSP. Aplikáciu ust. § 257 CSP súd odôvodnil tým, že žalobca v konaní preukázal, že zo strany žalovaného pri výkone jeho podnikateľskej činnosti dochádzalo k porušovaniu autorského práva žalobcu voči jeho databáze všetkých článkov denníka PRAVDA v printovej aj v elektronickej podobe formou systematickej extrakcie a reutilizácie databázy denníka PRAVDA a to dlhodobo (od 01.03.2002), na dennej báze, čo považoval za výnimočné okolnosti predmetnej veci, preto mal za spravodlivé výnimočne nepriznať žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64 %. 4. Proti vyhovujúcim výrokom I. a II. a závislému výroku IV. o trovách konania rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Mal za to, že súd pochybil v otázke materiálnej vykonateľnosti časti petitu a teda aj časti výroku rozhodnutia, v otázke hmotnoprávneho obsahu ochrany práv k databázam, v otázke náležitého posúdenia novinových článkov, resp. novín ako autorských diel, v otázke náležitého uplatnenia výhrady podľa § 33 Autorského zákona, v otázke vzniku a výšky nároku na náhradu škody a v otázke náhrady trov konania. Namietal, že žalobca v petite žaloby a ani súd vo výroku svojho rozhodnutia nešpecifikoval, ktorej konkrétnej databázy sa uložená povinnosť týka. Uviedol, že databáza „Denník PRAVDA“ neexistuje, je iba niekoľko rôznych databáz - jednotlivých výtlačkov denníka PRAVDA. Len výtlačok novín z konkrétneho dňa je konkrétnou databázou a výtlačok z nasledujúceho dňa je databázou odlišnou. Mal za to, že petit žaloby ako aj následný výrok rozsudku teda musí obsahovať údaje o konkrétnych databázach, lebo iba prostredníctvom databáz, na ktoré sa viažu, možno konkretizovať jednotlivé autorské práva (resp. osobitné práva k databázam), ktorým sa rozsudkom poskytuje ochrana. Nakoľko D. „D. E.“ ako taká neexistuje preto výrok, ktorým sa zakazuje s touto databázou nakladať je nevykonateľný. Pojem databáza „Denník PRAVDA“ nie je možné použiť ako skratku pre všetky samostatné databázy jednotlivých výtlačkov novín, nakoľko v takom prípade by sa výrok rozsudku mal vzťahovať aj na budúce výtlačky novín, doposiaľ nevytvorené a teda by sa ním poskytovala ochrana ešte neexistujúcich autorských, resp. osobitných práv. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, prečo by mali konkrétne články, prípadne výtlačky novín (a vôbec ktoré žalovaným použité články, resp. výtlačky) požívať autorskoprávnu ochranu, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť, ako i nepreskúmateľnosť v časti priznanej náhrady ujmy. Poukázal na to, že neexistuje jednotné autorské právo k článkom v denníku PRAVDA, resp. jednotlivým výtlačkom ako databázam. Preto bolo povinnosťou súdu vo vzťahu ku každému autorskému právu, ktorému chcel svojím rozhodnutím poskytnúť ochranu, odôvodniť svoj právny záver o existencii tohto práva (t.j. uviesť dôvody, ktoré súd viedli k záveru, že ten ktorý článok či databáza sú dielom). Ďalej odvolateľ namietal, že výhrada nebola uplatnená v súlade s ust. § 33 ods. 1 Autorského zákona a závery súdu prvej inštancie sú v rozpore s právne záväzným právnym názorom odvolacieho súdu uvedenom v uznesení č. k. 15Co/303/2008-216 zo dňa 9.12.2009. Namietal aj závery súdu v otázke vzniku a výšky náhrady škody, nakoľko sa nevysporiadal s náležitosťami jednotlivých článkov, resp. databáz ako autorských diel, a teda nie je z neho zrejmé, ktoré články alebo databázy (a či iba články, iba databázy, alebo niektoré články a niektoré databázy) sú autorskými dielami, v dôsledku čoho nemožno ani zistiť v akom rozsahu došlo ku škode (ak vôbec). Zdôraznil, že náhrada ujmy bola žalobcom uplatnená a súdom priznaná výslovne iba za porušenie autorského práva. Súd pri určení jej výšky vychádzal z licenčnej zmluvy žalobcu so žalovaným z roku 2000, ktorú následne žalobca v roku 2002 vypovedal a z licenčnej zmluvy žalobcu so spol. NEWTON INFORMATION TECHNOLOGY, s.r.o. z 31.12.2004, podľa ktorej odplata predstavovala nielen licenčnú odmenu, ale jej súčasťou bola aj odmena za poskytnutie podkladov v elektronickej podobe. Pokiaľ išlo o licenčnú zmluvu medzi žalobcom a spol. NEWTON INFORMATION TECHNOLOGY, s.r.o., táto je ako dôkaz nepoužiteľná, nakoľko nebola predložená celá zmluva, ale len jej časť. Bez ohľadu na uvedené obsahové nedostatky je potrebné zdôrazniť, že tak z názvu predloženej „zmluvy“ ako aj z jej okresaného obsahu vyplýva, že predmetom zmluvy mala byť extrakcia a reutilizácia podľa § 72 Autorského zákona (uvedené označenie sa doslovne nachádza v názve zmluvy). Z názvu ani z obsahu zmluvy ani náznakom nevyplýva, že by predmetom zmluvy malo byť poskytnutie licenčných práv k akýmkoľvek autorským právam (k článkom alebo k databázam). Mal za to, že v bežnom výtlačku denníka PRAVDA sa nachádza minimálne 40 článkov, ktoré by podľa tvrdení žalobcu mali byť považované za diela, preto je možné uzavrieť, že priemerná cena licencie za článok neprekročí 0,013
eur. Osobitne namietal aj nesprávnosť výroku rozsudku o náhrade trov konania, poukazujúc pritom na to, že mal úspech prevyšujúci úspech žalobcu, avšak súd mu nepriznal nárok na náhradu trov konania Súd nepoukázal na žiadne mimoriadne a výnimočné okolnosti, ktoré by sa týkali prejednávanej veci či sporových strán. Pričom samotné nesprávne uplatnenie nárokov, prípadne neunesenie dôkazného bremena okolnosťami hodnými osobitného zreteľa podľa § 257 CSP nemôžu byť. Žalobca vzal žalobu (čiastočne) späť bez uvedenia dôvodov, pričom pri späťvzatí žaloby ani len netvrdil nejakú výnimočnú okolnosť, ktorá by bola dôvodom späťvzatia, a takúto okolnosť nezistil ani súd. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania, prípadne rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomných a ústnych vyjadrení v konaní. Mal za to, že súd náležite uviedol, ako vyhodnotil žalobcom uplatnený nárok, o ktoré skutkové zistenia oprel svoje rozhodnutie a podľa ktorých ustanovení ktorého právneho predpisu vec právne posúdil. Žalobný petit a tiež výrok rozsudku súdu bol a je materiálne vykonateľný. Upozornil na to, že v zmysle §5 ods.4 Autorského zákona v znení účinnom od 1.1.2004 (teda aj v čase podania žaloby) sa databázou rozumie „súbor nezávislých diel, údajov alebo iných materiálov systematicky alebo metodicky usporiadaných a jednotlivo prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami. Za databázu sa nepovažuje počítačový program použitý pri zhotovení alebo prevádzke databázy prístupnej elektronickými prostriedkami“. Databáza denníka PRAVDA spĺňala a spĺňa podľa názoru žalobcu danú zákonnú definíciu databázy, kde obsahuje súbor nezávislých autorských diel a iných údajov a materiálov, ktoré boli a sú systematicky a metodicky usporiadavané a sprístupňované či už elektronicky alebo v inej podobe. Zároveň je potrebné uviesť, že denník PRAVDA je databázou sui generis a je nezameniteľnou a jedinou takouto databázou, jasne odlíšiteľnou od inej databázy/databáz. Táto databáza je žalobcom priebežne upravovaná a dopĺňaná, pričom ale stále spĺňala definíciu databázy v zmysle citovaného ustanovenia Autorského zákona. V súvislosti s touto databázou vytváranou žalobcom bolo preukázané, že zo strany žalovaného bola vykonávaná systematická extrakcia a reutilizácia tak podstatných ako aj nepodstatných častí databázy (bola vykonávaná systematická extrakcia podstatných aj nepodstatných častí databázy), pričom časti tejto databázy denníka PRAVDA (jednotlivé nezávislé diela) boli následne použité/využívané na systematické vytváranie vlastnej databázy, ktorú v podobe monitoringu zasielal a poskytoval žalovaný svojim predplatiteľom/ klientom za odplatu, pričom nikdy nedisponoval žiadnou zmluvou, súhlasom alebo privolením na takúto činnosť. V prípade, ak by takáto databáza denníka PRAVDA neexistovala, ako tvrdí žalovaný v ním podanom odvolaní, nemal by z čoho žalovaný čerpať pri vytváraní vlastnej databázy článkov vydavateľov (nie len žalobcu ale aj ostatných vydavateľov a prevádzkovateľov spravodajských webových portálov), ktoré žalovaný ponúkal svojim klientom v rámci ním dodávanej odplatnej služby mediálneho monitoringu. Žalovaný teda neoprávnene vykonával systematickú extrakciu databázy denníka PRAVDA, neoprávnene vyhotovoval rozmnoženiny textov, ktoré sú chránené autorským zákonom, ktoré sú/boli zverejnené v denníku Pravda (v printovej alebo elektronickej podobe tohto denníka). Žaloba nesmerovala len voči porušovaniu jednotlivých autorských diel, a teda porušovaniu jednotlivých majetkových práv k jednotlivému autorskému dielu ale zdržaniu sa konania žalovaného, ktorým od roku 2002 dochádza ku kontinuálnemu a hrubému porušovaniu autorských práv žalobcu v súvislosti s databázou denníka PRAVDA, jej opakovanou systematickou extrakciou a reutilizáciou zo strany žalovaného a to tak v súvislosti s podstatnými ako aj nepodstatnými časťami tejto databázy. Túto činnosť vykonával kontinuálne od roku 2002 až do okamihu prevodu vlastných databáz do dcérskej spoločnosti Storin Plus, s.r.o., ktorá sa stala následne predmetom predaja a zlúčila sa s inou monitorovacou spoločnosťou (Slovakia Online, s.r.o.). Svoju činnosť vykonával žalovaný bez súhlasu alebo privolenia žalobcu, a teda neoprávnene, za odplatu, ktorú získaval od klientov, a to na základe toho, že im dodával databázu článkov, vrátane článkov z databázy denník PRAVDA, a takto zostavené databázy opakovane za odplatu využíval a ponúkal svojim klientom. Jednalo sa o neprimeraný spôsob nakladania s databázou denníka PRAVDA a neprimeraný zásah do právom chránených záujmov zhotoviteľa databázy - žalobcu a z uvedeného dôvodu nebolo a nie je možné aplikovať ustanovenie §135 ods. 5 Autorského zákona. Poukázal na to, že žalovaný opakovane, vedome a dlhodobo nerešpektuje (napriek vydanému rozhodnutiu KS Bratislava sp.zn. 8Co 291/2008-156 zo dňa 31.12.2008) a porušuje práva žalobcu ako nositeľa majetkových práv k autorským dielam a databáze denníka PRAVDA. Zoznam článkov denníka Pravda, a teda aj každé jednotlivé porušenie autorského práva zo strany žalovaného, vyplýva z monitoringu článkov žalobcu, predloženého na HDD nosiči. Keďže žalovaný nemal a nemá (od 1.3.2002) súhlas na nakladanie s článkami denníka Pravda, je zrejmé, že všetky články denníka E., ktoré žalovaný má k dispozícii a spracúva po dátume 1.3.2002
sú spracúvané neoprávnene a v rozpore s autorským zákonom, čím dochádza k porušovaniu práv žalobcu. Rovnako bolo a je vykonaným dokazovaním preukázané, že napriek podaniu žaloby žalobcom voči žalovanému, žalovaný pokračoval vo svojej činnosti a porušovaní práv žalobcu. V konaní bolo preukázal, že články z databázy denníka PRAVDA sú/boli autorskými článkami, ktoré žalovaný využíval a to systematickou extrakciou databázy denníka PRAVDA, tieto články z databázy denníka PRAVDA selektoval a ukladal do vlastnej databázy podľa požiadaviek klientov žalovaného. Poukázal na to, že odkazy žalovaného na rozsudky SD EÚ ale aj Ústavného súdu SR sú irelevantné z dôvodu, že tieto súdy podobný prípad, aký je predmetom tohto súdneho konania, nikdy neprejednávali a ani v jednom z rozhodnutí SD EÚ alebo ÚS SR nedochádzalo k tak závažnému a dlhodobému porušovaniu AZ, ako je tomu v tejto právnej veci. Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaný tvrdil, že výhrady autorského práva neboli uplatnené podľa §33 ods.1 Autorského zákona doplnil, že v konaní predložil na HDD články tak z printovej verzie denníka Pravda ako aj články uverejnené na internetovej stránke denníka E. a rovnako boli predložené tiráže uverejnené v printovej verzii denníka Pravda ako aj na webovej stránke C.. Z predloženého prehľadu článkov denníka Pravda (či už z printovej alebo elektronickej podoby na www.pravda.sk) vyplýva, že všetci jednotliví autori článkov denníka Pravda (teda nie žalobca), si uplatnili pri svojom autorskom článku výhradu autorského práva, pričom znenie Autorského zákona nikdy nedefinovalo spôsob uplatňovania výhrady podľa § 33 Autorského zákona ani umiestnenia tejto výhrady vo vzťahu k autorskému dielu. Pre uplatnenie výhrady autorského práva postačovalo uvedenie označenia © bez toho, aby bolo potrebné uvádzať ďalšie skutočnosti / text/komentáre, keďže z textu každého autorského článku bolo zrejmé, kto je jeho autorom daného autorského textu zverejneného v denníku Pravda, ktorý bol/je súčasťou databázy denníka PRAVDA, teda ktorý autor si uplatňuje túto výhradu uvedením © k tomuto textu autorského článku. Z tohto dôvodu bola výhrada autorského práva uplatňovaná spôsobom súladným so znením Autorského zákona (§ 33 ods.1 Autorského zákona), priamo autormi jednotlivých článkov a nie žalobcom. Uvedenie nositeľa majetkových práv k autorským dielam v tiráži denníka Pravda alebo na stránke C. v znení „© PEREX, a.s. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ“ nijako nezasahovalo do jednotlivých výhrad autorov uplatnených priamo pri ich autorských článkoch v súlade s §33 ods.1 Autorského zákona a už len konštatuje, že autorské práva boli autormi článkov vyhradené a majetkové práva k jednotlivým autorským dielam vykonáva spoločnosť PEREX, a.s., (ako právny predchodca žalobcu) ako vydavateľ novín, ktorému tieto autorské práva k zamestnaneckým dielam vznikli v súlade s v súlade s §50 Autorského zákona, resp. na základe udelených licencií v prípade, aby išlo o článok externého prispievateľa. Zdôraznil, že otázka uplatnenia alebo neuplatnenie výhrady v zmysle §33 ods.1 Autorského zákona vo vzťahu k jednotlivému autorskému dielu nemala žiadny vplyv na práva vyplývajúce zhotoviteľovi databázy v zmysle Autorského zákona, nakoľko tieto práva sú nezávislé od autorských práv týkajúcich sa jednotlivých diel obsiahnutých v databáze, keďže samotné znenie definície databázy v zmysle §5 ods.4 Autorského zákona nevyžadovalo výhradu. V konaní dôkazmi preukázal, že uzavrel s monitorovacími spoločnosťami odlišnými od žalovaného zmluvy, predmetom ktorých bolo oprávnenie/súhlas/licencia vo vzťahu k týmto predmetom autorskoprávnej ochrany a žalovanému bolo predložené na podpis rovnaké znenie zmluvy, ktoré však opakovane odmietol podpísať. Pričom všetkým záujemcom ponúkal v súvislosti s použitím databázy denníka PRAVDA a použitím autorských diel z denníka PRAVDA rovnaké zmluvy s rovnakými podmienkami, s rovnakou výškou odplaty, ktorú ostatné spoločnosti na rozdiel od žalovaného akceptovali a riadne hradili. Poukázal na § 442a ods.2 Občianskeho zákonníka, majúc za to, že pre vznik nároku na náhradu škody postačuje len samotné ohrozenie práva duševného vlastníctva bez toho, aby bolo preukázané porušenie autorského práva (práva duševného vlastníctva). V danom prípade došlo k porušeniu autorského práva, preto mu patrí náhrada škody vo výške odmeny, ktorá je za získanie takej licencie zvyčajná a žalobcom účtovaná tretím osobám v čase od roku 2002. Ak došlo k bezdôvodnému obohateniu a výšku obohatenia nie je možné určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva. V konaní riadne preukázal, aká je obvyklá cena za poskytnutie súhlasu na použitie autorského diela/licencie a nakladanie s databázou denníka PRAVDA, a to predložením uzavretej licenčnej zmluvy so spoločnosťou Newton IT, ale tiež so spoločnosťou SITA Slovenská tlačová agentúra, a.s.. Suma odplaty za licenciu sa od roku 2002 nezmenila a žalobcom je uplatňovaná obvyklá výška odplaty za poskytnutie licencie žalobcom tretím subjektom. Pričom zdôraznil, že v konaní si uplatnil náhradu škody, a nie doplatenie nezaplatenej sumy licenčnej odplaty na základe uzavretej zmluvy, preto odvíjanie licenčnej odplaty od počtu článkov denníka Pravda, ktoré sa nachádzajú na HDD dodanom do konania žalobcom (ide o články neoprávnene poskytnuté žalovaným jeho klientom - dožiadaným subjektom, v rámci dodaného monitoringu médií) a žalovaným umelo „vytvorená“ suma odplaty za 1 článok je nepochopením ustanovenia § 442 a §442a Občianskeho zákonníka povinnosť dodatočne doplatiť
sumu odplaty za (neoprávnené) použitie autorských diel - článkov denníka E. ale ako formu sankcie za porušenie autorského práva. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu viac nevyjadril. 7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok I., výrok II. a závislý výrok IV. rozhodnutia súdu prvej inštancie, výrok III.( ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol) ako odvolaním nenapadnutý nadobudol právoplatnosť. 8. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( § 380 ods.2 CSP). 9. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, odvolací súd uvádza. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi. 10. V podanom odvolaní odvolateľ uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.) Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 11. V prejednávanej veci bola predmetom posúdenia dôvodnosť nároku žalobcu uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa každého neoprávneného použitia alebo nakladania s denníkom PRAVDA ako databázou v printovej alebo elektronickej forme formou extrakcie alebo reutilizácie kvalitatívnej alebo kvantitatívnej podstatnej časti databázy denníka PRAVDA alebo formou opakovanej a systematickej extrakcie alebo reutilizácie nepodstatných častí databázy denníka PRAVDA a žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.994,64 eur mesačne od kalendárneho mesiaca januára 2003 do 29.07.2008, ktorý skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný po ukončení zmluvného vzťahu so žalobcom (od 01.01.2003) neoprávnene používa a nakladá s databázou denníka PRAVDA, čím porušuje ust. Autorského zákona. 12. Databáza je súbor nezávislých diel, údajov alebo iných materiálov systematicky alebo metodicky usporiadaných a jednotlivo prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami. Osobitné právo k databáze, ktorá vykazuje kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatný vklad do získania, overenia alebo predvedenia jej obsahu, má jej zhotoviteľ bez ohľadu na to, či databáza alebo jej obsah sú chránené autorským právom, alebo inými právami. Zhotoviteľ databázy má právo udeľovať súhlas na extrakciu (trvalé alebo dočasné prenesenie celého obsahu databázy alebo jej podstatnej časti na iný nosič akýmkoľvek prostriedkom alebo akýmkoľvek spôsobom) a reutilizáciu (akýkoľvek spôsob uvedenia
celého obsahu databázy alebo jej podstatnej časti na verejnosti rozširovaním jej rozmnoženín, nájmom, prepojením (on-line) alebo iným spôsobom prenosu) celého obsahu databázy alebo jej kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatnej časti. Pričom i opakovaná a systematická extrakcia, reutilizácia nepodstatných častí obsahu databázy a iné nakladanie, ktoré nie je zvyčajné alebo primerané a je na ujmu oprávneným záujmom zhotoviteľa databázy, je zakázaná. Zhotoviteľ databázy má okrem iného i právo udeliť inému oprávnenie k výkonu tohto práva, t.z. práva na extrakciu a reutilizáciu obsahu databázy. 13. Databáza denníka PRAVDA nie je akýkoľvek zhlukom dát, údajov alebo informácií, je súborom dát (nezávislých diel, údajov a iných prvkov) ktoré vykazujú znaky systematického a metodického usporiadania, pričom samotný výber alebo usporiadanie údajov má znaky tvorivého prvku, t.z. jedná o databázu sui generis. Súdny dvor v rozhodnutí C-604/10 judikoval, že databáza je chránená autorským právom upraveným smernicou Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES za podmienky, že databáza je chránená autorským právom upraveným smernicou Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES za podmienky, že výber alebo usporiadanie údajov, ktoré obsahuje, predstavuje originálne vyjadrenie tvorivej slobody jej autora, čo musí posúdiť vnútroštátny súd. Ochrana poskytovaná zhotoviteľovi databázy povahovo súvisí s ochranou autorskoprávnou (ust. § 77 Autorského zákona), nakoľko ust. § 5 ods. 4, 7, 11 a 14, § 7 ods. 3, § 13, § 18 ods. 3 a 4, § 20 ods. 2 až 4, § 40 až 46, § 53 a 54, § 56 až 61 sa primerane vzťahujú aj na zhotoviteľa databázy. 14. K námietke odvolateľa vo vzťahu k nevykonateľnosti výroku I. rozhodnutia súdu prvej inštancie (zdržať sa každého neoprávneného použitia alebo nakladania s denníkom PRAVDA ako databázou v printovej alebo elektronickej forme formou extrakcie alebo reutilizácie kvalitatívnej alebo kvantitatívnej podstatnej časti databázy denníka PRAVDA alebo formou opakovanej a systematickej extrakcie alebo reutilizácie nepodstatných častí databázy denníka PRAVDA) je namieste uviesť, že ochrana autorského práva môže spočívať aj v zákaze ohrozenia práva vrátane zákazu hroziaceho opakovania alebo zákazu neoprávneného zásahu do práva ( § 56 ods. 1 písm. b) Autorského zákona). Nakoľko v konaní bolo preukázané, že zo strany žalovaného bola vykonávaná systematická extrakcia a reutilizácia tak podstatných ako aj nepodstatných častí databázy a časti tejto databázy denníka PRAVDA (jednotlivé nezávislé diela) boli následne použité/využívané žalovaným na systematické vytváranie vlastnej databázy, ktorú v podobe monitoringu zasielal a poskytoval žalovaný svojim predplatiteľom/ klientom za odplatu, pričom nikdy nedisponoval žiadnou zmluvou, súhlasom alebo privolením na takúto činnosť, priznanie zdržovacieho nároku žalobcovi spočívajúceho v uložení zákazu činnosti žalovanému, ktorá ohrozuje práva žalobcu, bolo namieste. Pri posudzovaní odvolateľom namietanej nedostatočnosti materiálnej ( obsahovej) vykonateľnosť rozhodnutia odvolací súd uvádza, že výrok I. rozhodnutia súdu prvej inštancie dostatočnej identifikuje subjekty oprávneného a povinného, presné vymedzuje judikovanú povinnosť z hľadiska jej obsahu ( databáza denníka PRAVDA v printovej alebo elektronickej forme) i rozsah uloženej povinnosti (extrakcia alebo reutilizácia kvalitatívnej alebo kvantitatívnej podstatnej i nepodstatnej časti databázy denníka PRAVDA). Vzhliadnuc k tomu, že žalovaný takto získané časti databáz denníka PRAVDA filtrujúc ich obsah na základe „kľúčových slov“ tieto vkladal do ním vytvorenej databázy, ktorú poskytoval svojim klientom súd prvej inštancie správne rozhodol, keď uložil žalovanému zákaz zdržania sa použitia a nakladania s databázami denníka PRAVDA, t.z. vo vzťahu k databázam denníka PRAVDA vytváraným žalobcom ako zhotoviteľom databázy. 15. Pokiaľ odvolateľ namietal, že neboli splnené podmienky stanovené v ust. § 135 ods. 5 Autorského zákona na uloženie zákazu zdržať sa opakovanej a systematickej extrakcia alebo reutilizácie i nepodstatných častí obsahu databázy, odvolací súd poukazuje na to, že podľa ust. Autorského zákona je zakázaná i opakovaná a systematická extrakcia, reutilizácia nepodstatných častí obsahu databázy a iné nakladanie, ktoré nie je zvyčajné alebo primerané a je na ujmu oprávneným záujmom zhotoviteľa databázy. Pod pojmom nepodstatná časť databázy sa rozumie každá jej časť, ktorá nezodpovedá kvalitatívne ani kvantitatívne podstatnej časti. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca preukázal (USB nosičom a harddiskom), že žalovaný systematicky používa/ využíva databázy denníka PRAVDA, tak že sprístupňoval svojim klientom plné znenia článkov obsiahnutých v databáze denníka PRAVDA, preto bolo namieste uložiť žalovanému zákaz i vo vzťahu k nepodstatnej časti databázy denníka PRAVDA i s ohľadom na to, že i nepodstatná časť databázy pri opakovanom a systematickou využívaní môže ohroziť záujmy zhotoviteľa databázy v rovnakej miere, ako je to pri využívaní kvalitatívne a kvantitatívne podstatných častí databázy.
16. Poukazujúc na záver prijatý v bode 13 je potrebné vyhodnocovať aj námietky odvolateľa, že výhrady autorského práva neboli uplatnené podľa § 33 ods.1 Autorského zákona. Žalobcovi v postavení zhotoviteľa databázy svedčalo právo nakladať s databázou a vylúčiť ostatné osoby z takéhoto nakladania. Zvláštne právo žalobcu ako zhotoviteľa databázy nechránilo len pred extrakciou a reutilizáciou databázy vo vzťahu k podstatnej časti databázy ale aj k nepodstatným častiam databázy, kedy zásahu do týchto výlučných práv sa bolo možné dopustiť nielen priamym vyťažovaním (extrakciou) či zužitkovaním ( reutilizáciou) obsahu databázy, ale i pri použití iného nosiča, než na ktorom bola zachytená pôvodná databáza. Toto osobitné právo zhotoviteľa databázy s odkazom na znenie § 77 Autorského zákona, nevyžadovalo postup podľa § 33 Autorského zákona. Ochrana databáz sui generis (§ 72 až 77) sa poskytuje bez ohľadu na to, či databáza spĺňa autorskoprávne kritériá, toto právo poukazuje na to, že došlo k podstatnému vkladu (investovaniu) do získania, overenia alebo prezentácie obsahu databázy s tým, že prostredníctvom tohto práva sa má zabrániť extrakcii alebo reutilizácii celej alebo podstatnej časti databázy. To znamená, že jeho cieľom je ochrániť investície (podstatný vklad) do získania, overenia alebo sprístupňovania obsahov databázy. Investície (podstatnosť vkladu) sa určujú aplikovaním kvalitatívneho alebo kvantitatívneho meradla a môžu pozostávať z vloženia finančných zdrojov, času, úsilia, energie a pod. Toto výhradne ekonomické právo, na rozdiel od autorského práva, nevyžaduje pôvodnosť (originalitu). 17. Zároveň na doplnenie odvolací súd uvádza, že žalobca bol nielen v postavení zhotoviteľa databázy ale zároveň bol v postavení zamestnávateľa jednotlivých autorov článkov, autorské práva boli autormi článkov v súlade s ust. § 33 Autorského zákona vyhradené a majetkové práva k jednotlivým autorským dielam vykonával žalobca. Právna veda zvykne označovať tento súhlas s výkonom majetkových práv k dielu daný ex lege za kvázilicenčný vzťah (Telec, I., Tůma, P. Autorský zákon.Komentář. 1. vydání. Praha : C.H.Beck,2007, 556 s.). Znenie Autorského zákona presne nedefinovalo spôsob uplatňovania výhrady podľa § 33 Autorského zákona ani umiestnenia tejto výhrady vo vzťahu k autorskému dielu. Pre uplatnenie výhrady autorského práva postačovalo uvedenie označenia © bez toho, aby bolo potrebné uvádzať ďalšie skutočnosti /text/komentáre, keďže z textu každého autorského článku bolo zrejmé, kto je autorom daného autorského textu zverejneného v denníku PRAVDA, ktorý bol/je súčasťou databázy denníka PRAVDA, teda ktorý autor si uplatňuje túto výhradu uvedením © k tomuto textu autorského článku. Pričom žalobca v konaní preukázal, že výhrada autorského práva bola riadne uplatňovaná ( prehľad článkov denníka Pravda, či už z printovej alebo elektronickej podoby na www.pravda.sk). 18. Optikou vyššie uvedeného je potrebný vyhodnotiť aj námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie postupoval pri rozhodovaní vo veci v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí ( rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.12.2009 sp.zn. 15Co/303/2008). Vychádzajúc z toho, že aplikácia ust. § 33 Autorského zákona sa vzťahovala len na posúdenie autorskoprávnej ochrany pri rozširovaní a rozmnožovaní autorských diel uvedených v denníku PRAVDA, na čo poukázal i súd prvej inštancie v bode 97 odôvodnenia rozhodnutia, odvolací súd nekonštatuje odklon od právneho názor odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí. 19. Pokiaľ odvolateľ namietal závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k otázke vzniku a výšky náhrady škody je potrebné zdôrazniť, že autorský zákon umožňuje domáhať sa v rámci ochrany autorských práv aj náhrady škody alebo vydania bezdôvodného obohatenia, rozsah a spôsob náhrady určuje Občiansky zákonník (v § 442a, § 458a), na ktorý autorský zákon odkazuje. Pri každom porušení práva, v dôsledku ktorého vznikne škoda, má poškodený právo na jej náhradu. Ak škodu nemožno určiť inak, výška náhrady škody pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, sa určí najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takejto licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva. V prejednávanej veci žalobca riadne preukázal obvyklú cenu za poskytnutie súhlasu na použitie autorského diela/licencie a nakladanie s databázou denníka PRAVDA, a to predložením uzavretej licenčnej zmluvy uzavretej dňa 31.12.2004 medzi právnym predchodcom žalobcu a spoločnosťou Newton IT, s.r.o. (čl. 121). Predmetom uvedenej zmluvy bol súhlas právneho predchodcu žalobcu na extrakciu a reutilizáciu podstatných častí databáz. Z pripojeného dokladu vyplýva, že spoločnosť NEXTON IT, s.r.o. uhrádzala právnemu predchodcovi žalobcu v rozhodnom čase odplatu vo výške 64 260 Sk/mesačne, čo možno považovať za odmenu obvyklú, z ktorej mohol súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci vychádzať. 20. V podanom odvolaní odvolateľ uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP majúc za to že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací
dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu – pozri aj § 160 a komentár k tomuto ustanoveniu), pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (pozri § 193) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (pozri § 194 ods. 2). Preskúmaním napadnutého rozhodnutia nemal odvolací súd za preukázané naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu. 21. Ďalšie námietky odvolateľa smerovali voči úvahe súdu prvej inštancie, ktorý pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikovať vo veci ust. § 257 CSP. Vo vzťahu k použitiu § 257 CSP odvolací súd konštatuje, že aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy len v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná a predpokladá existenciu výnimočných okolností prípadu. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, v charaktere určitých druhov konania, ako aj v okolnostiach na strane strán sporu. Jedným z rozhodujúcich kritérií je to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane sporu a aby neodporovalo dobrým mravom. Súd prvej inštancie aplikáciu ust. § 257 CSP odôvodnil tým, že v konaní bolo preukázané, že zo strany žalovaného pri výkone jeho podnikateľskej činnosti dochádza dlhodobo k porušovaniu autorského práva žalobcu. S uvedenou úvahou sa odvolací súd nestotožňuje, nakoľko okolnosti, ktoré sú meritom veci medzi stranami sporu nemôžu byť zároveň považované za dôvody hodné osobitného zreteľa vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania. Podľa odvolacieho súdu nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, pretože nie sú splnené dve základné podmienky a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Túto normu nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základe zásady rozhodovania o trovách konania, ktorou je v tomto prípade zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie 22. Odvolací súd mal tak za to, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu konania bolo potrebné postupovať v súlade s ust. § 255 ods. a § 256 CSP. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol úspešný v časti prvého negatórneho výroku (výrok I. rozsudku) a procesne zavinil zastavenie konania o druhom negatórnom výroku ( v časti uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu neoprávneného použitia diela alebo nakladania s dielom formou rozmnožovania, verejného prenosu, alebo rozširovania diela zverejneného v denníku PRAVDA alebo v internetovom denníku na C., ku ktorým bolo vyhradené právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie alebo verejný prenos), t.z. žalobca i žalovaný mali rovnako úspech 50%, čo ako správne uviedol i súd prvej inštancie odôvodňovalo záver, že v tejto časti žaloby žiadna zo strán nemala nárok na náhradu trov konania. V časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému úhrady ujmy na majetkových právach žalobcu (v sume 1994,64 eur mesačne pôvodne od 01.01.2003 do zaplatenia), úspech žalobcu predstavoval 18,64 % (49 799,512 : 267 281,752, za obdobie od 01.06.2006 do 29.07.2008, t.j. 24 mesiacov a 29 dní = 49.799,512 eur), úspech žalovaného 81,36 % (217 482,24 : 267 281,752 za obdobie od 01.01.2003 do 31.05.2006, t.j. 41 mesiacov = 81 780,24 eur) a žalovanému možno pričítať aj úspech v časti zastavenia konania (v časti vydania bezdôvodného obohatenia od 30.07.2008 do 01.04.2014 (právoplatnosť späťvzatia), t.j. 68 mesiacov a 1 deň = 135 702 eur), za zastavenie ktorého procesne zodpovedá žalobca. Vzhľadom k uvedenému vo výsledku prevažne úspešnému žalovanému bolo dôvodným priznať proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62,72% (81,36 % - 18,64 %). 23. K ostatným námietkam odvolateľa bolo nadbytočným osobitne sa vyjadrovať, keďže podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
24. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a výroku II. podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a napadnutý výrok IV. podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62,72 %. 25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca v rozsahu 2/3 a žalovaný v rozsahu 1/3. Preto odvolací súd rozhodol tak, že prevažne úspešný žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 66,66% (2/3) s tým, že podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).