Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Co/22/2025 1312200582 29. 07. 2025 JUDr. Jana Vlčková ECLI:SK:KSBA:2025:1312200582.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcov: 1/ Z.. Š. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Č.. XXXX/XXX, U. - N., 2/ H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Č.. XXXX/XXX, U.- N., zast.: JUDr. Gabriel Bleha, L. Dérera 2, 831 01 Bratislava 37, proti žalovaným: 1/ J.. Ľ. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, U. - N., zast: JUDr. Ivan Jánošík, advokát so sídlom Klincova 35, Bratislava, 2/ Z.. R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. M. XX, XXX XX U. XX, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 11. novembra 2024, č.k. B3-7C/6/2012-409, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaný 1/ má proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu.
Žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov a priznal žalovaným náhradu trov konania. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 123, § 124, § 127, § 126 ods. 1, § 135c Občianskeho zákonníka, podľa § 490 ods. 2, § 492 ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom od 01.07.1964, podľa § 14 ods. 1 vyhlášky slovenského ministerstva vnútra č. 93/1970 Zb. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Poukázal na to, že žalobcovia sa voči žalovanému 1/ domáhajú uloženia povinnosti odstrániť garáž z pozemkov parcely registra "P." parc. č. XXX - vinica vo výmere 151 m2, zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX, parcely registra "P." parc. č. XXX - vinica vo výmere 107 m2, zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX, stojacu aj na pozemku parcely registra "O." parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 18 m2, kat. územie N. (ďalej len "garáž 1") a voči pôvodne žalovanému 2/ (teraz voči žalovanému 2/) domáhajú odstránenia garáže z pozemkov parcely registra "P." parc. č. XXX - vinica vo výmere 151 m2, zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX, parcely registra "P." parc. č. XXX - vinica vo výmere 107 m2, zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX, stojacu aj na pozemku parcely registra "O." parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 18 m2. (ďalej len "garáž 2"). Pokiaľ ide o posúdenie toho, či predmetné garáže sú nehnuteľnosťami, poukázal na to, že strany sporu nenavrhli v tejto súvislosti na posúdenie tejto otázky znalecké dokazovanie, a preto vychádzal zo skutočnosti vyplývajúcich zo spisu a z vykonaných dôkazov. Poukázal na to, že aj krajský súd vo svojom uznesení konštatoval, že garáž súp. č. XXXX evidovaná na LV č. XXXX (garáž pôvodne žalovaného 4/ voči ktorému bolo konanie vyššie uvedeným uznesením zastavené) je zapísaná ako stavba v katastri nehnuteľností, v ktorom sa evidujú stavby spojené so zemou pevným základom (§ 6 ods. 1 písm. c) kat. zákona), a žalobcovia nevyvrátili opak uvedeného zápisu. Podľa krajského súdu bol správny záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade je stavba garáže nehnuteľnosťou. V danej veci nebolo sporné, že pokiaľ ide výstavbu garáži, jednalo sa
o radovú výstavbu, pričom garáže žalovaných 1/, 2/ sa, pokiaľ ide o ich konštrukciu nijako nelíšili od garáže pôvodne žalovaného 4/ súp. č. XXXX, kde žalobcovia nepreukázali, že by nešlo o nehnuteľnosť. Okrem toho týmto garážam boli pridelené evidenčné čísla. Poukázal na § 14 vyhlášky slovenského ministerstva vnútra č. 93/1970 Zb., ktorá na Slovensku s účinnosťou od 1. januára 1971 nahradila česko-slovenskú vyhlášku, podľa ktorej museli mať evidenčné číslo "ostatné budovy a objekty, ktoré sú základmi pevne spojené so zemou a ktoré slúžia iba na dočasné bývanie (záhradné domčeky, chaty a pod.) alebo na iné účely (kiosky, garáže a pod.) a nie sú označené súpisným číslom. Dodal, že skutočnosť, že tieto neboli ako stavby zapísané na LV neznamená, že tieto nie sú stavbami a že tieto nie sú spojené so zemou pevným základom. Neobstojí tvrdenie žalobcov, že ide o prefabrikovanú výrobu a garáže nie sú spojené pevne zo zemou. Toto žalobcovia v konaní nepreukázali. Skutočnosť, že garážam bolo pridelené evidenčné čísla, tieto sú súčasťou radovej výstavby, ktorá skutočnosť nebola sporná a ako aj to, že tieto sú konštrukčne identické s garážou pôvodne žalovaného 4/ zapísanou v katastri nehnuteľností, ako aj z predloženej fotodokumentácie, súd ustálil, že predmetné garáže sú nehnuteľnosťami. Vo vzťahu ku garáži 1, poukázal na to, že z geometrického plánu vyplýva, že táto sa nachádza na parcele č. XXX/XX a na parcele č. XXX/XXX o výmere 2m2. Ako konštatoval aj krajský súd, žalobcovia sa nedomáhajú odstránenia garáže z parcely č. XXX/XXX, ktorá vznikla z pôvodnej parcely "P." XXX. Súd sa preto zaoberal parcelou č. XXX/XX. Táto nie je evidovaná na liste vlastníctva. Zistil (č. l. 281, geometrický plán č. 243-237-204-88/2 na č. l. 332), že parcela registra "O." č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18m2 vznikla z častí pôvodných parciel č. XXX/X (LV č. XXX) a parcely č. XXX (pozemkovoknižná vložka č. XXXX). Vlastníkom parcely č. XXX/X (LV č. XXX) nie sú žalobcovia. Pôvodným vlastníkom parcely č. XXX (pozemkovoknižná vložka č. XXXX) o výmere 241 m2 bol N. Y. v 1 a Š. Y. v 1. Bolo povinnosťou žalobcov preukázať vlastnícke právo k parcele registra "O." č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18m2. K tejto nie je založený list vlastníctva. Žalobcovia v konaní nepredložili geometrický plán na základe ktorého by bolo možné identifikovať, ktorá konkrétna časť z parcely č. XXX/XX pripadá na pôvodnú parcelu "P." č. XXX (PK vložka č. XXXX) Parcela č. XXX bola predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.05.1968. Viazaný závermi odvolacieho súdu sa zaoberal tým, či je kúpna zmluva zo dňa 14.05.1968 platným právnym úkonom. Žalobcovia v priebehu konania preukazovali vlastnícke právo k parc. č. XXX pôvodne zapísanej na LV č. XXXX a namietali neplatnosť prevodu tejto parcely ich právnymi predchodcami na čsl. štát na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.05.1968 z toho dôvodu, že táto nie je podpísaná spoluvlastníkom N. Y., bytom N., X. ul. č. XXX. Z kúpnej zmluvy zistil, že táto bola uzatvorená Š.W. Y. v celosti parcele č. XXX, XXX, XXX a z polovice k parcele č. XXX Š. Y. a z polovice N. Y., bytom N., X. I.. Č.. XXX. Vo vzťahu k pôvodnej parcele č. XXX je potrebné uviesť, že táto bola predmetom prevodu ako spoluvlastnícky podiel N. Y. v 1 podiele a Š. Y. v 1 podiele. Kupujúcim z predmetnej zmluvy bol Československý štát, zastúpený Mestským investorským útvarom v Bratislave. V zmysle článku II ods. 9 inštrukcie Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. 8 z 19. mája 1964 Zb., ktorou sa vydáva smernica o postupe pri registrácii zmlúv na štátnych notárstvach a pri dávaní súhlasu na prevod a nájmy niektorých druhov nehnuteľností okresnými národnými výbormi (ďalej len "registračná smernica"), registrácii ani súhlasu okresného národného výboru nepodliehajú zmluvy o prevode nehnuteľností do socialistického spoločenského vlastníctva, napr. štátu, družstevných spoločenských a iných socialistických organizácií a pod, a to bez ohľadu na druh nehnuteľnosti a povahu osobného alebo súkromného vlastníckeho vzťahu prevodcu k prevádzanej nehnuteľnosti. Predmetná kúpna zmluva preto nepodliehala registrácii štátnym notárstvom. Cena bola v kúpnej zmluve dohodnutá ako cena na základe odhadu prevedeného podľa ustanovení vyhlášky č. 73/1964 Zb. Táto vyhláška upravovala okrem iného výšku a spôsob náhrady za stavby v osobnom vlastníctve a za nehnuteľnosti a stavby v súkromnom vlastníctve pri vyvlastnení (§ 1 písm. c/). Predmetom kúpnej zmluvy boli pozemky, t. j, nehnuteľnosti. Uvedená vyhláška neupravovala náhrady za pozemky v osobnom vlastníctve, ale len pozemky v súkromnom vlastníctve. Právna úprava účinná v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, t. j. zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný od 01.07.1965 v ustanovení § 127 stanovovala, že v osobnom vlastníctve sú predovšetkým príjmy a úspory z práce a zo sociálneho zabezpečenia. V osobnom vlastníctve sú ďalej najmä veci domácej a osobnej potreby, rodinné domčeky a rekreačné chaty. Zákon síce nevylučoval, že pozemky nemôžu byť aj v osobnom vlastníctve, no vychádzajúc z toho, ako bola odhadom určená kúpna cena v predmetnej kúpnej zmluve, ako aj z definície osobného vlastníctva, mal súd za to, že pozemky, ktoré boli predmetom prevodu boli v súkromnom vlastníctve predávajúcich. Tomuto nasvedčuje aj to, že došlo k prevodu práve na Československý štát, kde právna úprava takýto prevod umožňovala, keďže v tom čase išlo o nezastavaný pozemok (§ 490 Občianskeho zákonníka účinnom od 01.07.1965 do30.06.1969). Garáže boli vystavané až v roku 1971. Zároveň je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že vtedajšia právna úprava nahliadala na pozemky ako na osobitné prostriedky
výrobnej činnosti, a preto prevody týchto do značnej miery obmedzovala (§ 490 Občianskeho zákonníka účinnom od 01.07.1965 do30.06.1969). Občiansky zákonník účinný od 01.07.1965 do 30.06.1969 v ustanovení § 492 ods. 1 upravoval, že na spoluvlastníctvo k veciam, ktoré sú v súkromnom vlastníctve, vzťahujú sa primerane ustanovenia o podielovom spoluvlastníctve (§ 137 až 142); na prevod podielu však nie je potrebný súhlas spoluvlastníkov a zároveň v ustanovení 138 ods. 1 upravoval, že: bežné veci týkajúce sa spoločnej veci môže vybavovať každý zo spoluvlastníkov. V ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých; inak je právny úkon neplatný. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, pre pozemky v súkromnom vlastníctve, parcely č. XXX sa na prevod spoluvlastníckeho podielu Š.W. Y. nevyžadoval súhlas spoluvlastníka N. Y., tento prevod 1 podielu Š. Y. (od ktorého odvodzujú svoje právo žalobcovia k uvedenému pozemku) vyhodnotil ako platný, keďže tento kúpnu zmluvu riadne podpísal. Prevod podielu 1 N. Y., ktorý predmetnú zmluvu nepodpísal, na druhej strane preto nebol platný. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka účinného od 01.07.1965 do 30.06.1969, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Podľa súdu bolo možné uvedený dôvod neplatnosti oddeliť od ostatného obsahu predmetnej kúpnej zmluvy, a preto je zmluva neplatná len v tejto časti. Sumarizujúc uvedené, ako už súd uviedol, podstatné je vo vzťahu k parcele č. XXX/XX, že táto vznikla z častí pôvodných parciel č. XXX/X (LV č. XXX) a parcely č. XXX (pozemkovoknižná vložka č. XXXX). Vlastníkom parcely č. XXX/X (LV č. XXX) nie sú žalobcovia. Vlastnícke právo preto mohli odvodzovať len z tej časti, ktorá pripadala na parcelu č. XXX (pozemkovoknižná vložka č. XXXX). Tu ale došlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.05.1968 k platnému prevodu na Československý štát. Zároveň je podstatné, že parcela č. XXX/XX nebola predmetom ani dohody o usporiadaní vlastníckych vzťahov č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 23. mája 2017 uzatvorenej podľa § 51 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej bolo na LV č. XXXX zapísané vlastnícke právo žalobcov v spoluvlastníckom podiele každý po 1 podielu, pričom táto bola uzatvorená s právnym nástupcom po Československom štáte, t. j. Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava a žalobcami, týkajúcimi sa pôvodnej parcely č. XXX. Preto tu stále platí, keďže parcela č. XXX/XX nebola predmetom tejto dohody o usporiadaní vlastníckych vzťahov platne prešla na základe uvedenej kúpnej zmluvy na Československý štát, že vo vzťahu k tejto parcele, žalobcovia za súčasného stavu nie sú jej vlastníkmi. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobcovia nepreukázali vlastnícke právo k parcele č. XXX/ XX, z ktorej sa domáhajú odstránenia garáže, a preto dospel k záveru o nedostatku legitimácie žalobcov, z dôvodu ktorého žalobu žalobcov v tejto časti voči žalovanému 1/ zamietol. Vo vzťahu ku garáži 2 uviedol, že táto garáž je postavená na parcele č. XXX/XXX o výmere 1 m2 z ktorej parcely sa odstránenia stavby garáže žalobcovia nedomáhajú. Okrem toho garáž sa nachádza aj na parc. č. XXX/XX o výmere 16 m2 evidovanou na LV č. XXXX, k. ú. N.. Táto parcela podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 04.04.2014 vnikla z pôvodnej parc. č. XXX jej odčlenením. Rovnako teda aj táto parcela bola predmetnou kúpnou zmluvou právnymi predchodcami žalobcov platne prevedená na československý štát, tak ako je uvedené vyššie, nakoľko na prevod súkromného vlastníctva sa nevyžadoval súhlas všetkých spoluvlastníkov. O neoprávnenú stavbu ide v takom prípade, kedy dôvody neoprávnenosti stavby existovali od samého začiatku, teda k okamžiku vzniku stavby ako veci. Súd preto konštatuje, že vzhľadom na platnosť kúpnej zmluvy sa nevyžadoval súhlas so stavbou sporných garáži v roku 1971 právnych predchodcov žalobcov. Predmetné garáže, za stavu keď nebolo preukázané, že by bol daný nesúhlas československého štátu tak nemôžu byť stavbou neoprávnenou, čo však nevylučuje, aby sa žalobcovia domáhali odstránenia garáži v režime § 126 Občianskeho zákonníka, nakoľko na základe dohody o usporiadaní vlastníckych vzťahov č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 23. mája 2017 uzatvorenej podľa § 51 a nasl. Občianskeho zákonníka, bolo na LV č. XXXX zapísané vlastnícke právo žalobcov v spoluvlastníckom podiele každý po 1 podielu, pričom táto bola uzatvorená s právnym nástupcom po Československom štáte, t. j. Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava a žalobcami, týkajúcimi sa pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXX. Táto dohoda v konaní nebola sporná a žalobcovia až na základe nej nadobudli vlastnícke právo k predmetným pozemkom a k tejto parcele vkladom do katastra nehnuteľnosti č. T.-XXXX/XXXX. Od zápisu vlastníckeho práva žalobcov na základe uvedenej dohody o usporiadaní vzájomných práv sa žalobcovia môžu domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § 126 Občianskeho zákonníka v závislosti od toho, či išlo o právo na stavbu garáže časovo neobmedzené, alebo časovo obmedzené, keď v tomto smere prichádzajú do úvahy dva prípady, a to keď stavebník staval na cudzom pozemku buď na základe časovo neobmedzeného práva, resp. práva, o ktorom sa mohol oprávnene domnievať, že takto neobmedzené bude, alebo stavebník od začiatku musel vedieť, že jeho právo k pozemku je časovo obmedzené. Ak stavia stavebník stavbu na cudzom pozemku na základe časovo obmedzeného práva, prípade na základe práva, o ktorom musel vedieť, že nie je časove neobmedzené (možno ho vypovedať), pokiaľ toto právo zanikne, stráca tým stavebník aj
právo mať naďalej na tomto pozemku umiestnenú stavbu, čím neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva vlastníka pozemku a vznikne mu tak povinnosť, ak sa nedohodne s vlastníkom pozemku inak, stavbu odstrániť a vlastník pozemku sa preto môže domáhať odstránenia stavby návrhom podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade sa vychádza z premisy, že ten kto staval na cudzom pozemku na základe obligačného práva, musel si byť nevyhnutne vedomý toho, že toto právo nie je časovo neobmedzené, čím vzal na seba riziko z toho vyplývajúce; neposkytnutie ochrany vlastníkovi pozemku, ktorý ho prenechal inému len dočasne, by bolo neprípustným obmedzením jeho vlastníckeho práva. Podľa názoru súdu, bolo na žalobcoch domáhajúcich sa odstránenia garáže, aby preukázali, že garáž 2 je postavená na základe práva, ktoré je časovo obmedzené, alebo na základe práva, o ktorom stavebník musel vedieť, že nie je časove neobmedzené (možno ho vypovedať). Dôkazné bremeno preto zaťažovalo žalobcov. V tomto smere žalobcovia nenavrhli žiadne dokazovanie, pričom aj vzhľadom na záver odvolacieho súdu vo vyššie uvedenom uznesení, ktorý konštatoval, že v spise sa nenachádza žiaden doklad, ktorý by preukazoval na základe akého práva bola v 70. rokoch výstavba garáží stavebníkom povolená, či bol podľa vtedy platných predpisov daný súhlas príslušného orgánu na výstavbu garáží alebo bolo zriadené vlastníkom garáží k pozemku nejaké (užívacie) právo, na akú dobu a pod. je nutné konštatovať, že žalobcovia dôkazné bremeno neuniesli. S ohľadom na túto skutočnosť bolo preto nevyhnutné žalobu zamietnuť aj vo vzťahu k žalovanému 2/. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. 2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí sa domáhali jeho zrušenia z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), g), e) C.s.p. Zotrvali na názore, že sa jedná o betónové prefabrikáty, teda svojou povahou hnuteľné veci, nie pevne spojené so zemou, ale položené na vopred vybetónovanú plochu, ktoré možno v prípade potreby premiestniť, navyše tieto garáže nie sú napojené na žiadne inžinierske siete. Dôkazom toho, že ide o prefabrikované garáže je aj Stanovisko k stavebno-technickému charakteru stavieb vydané Mestskou časťou U. - N. podpísané starostom Mestskej časti, ktorého súčasťou je aj Rozhodnutie o povolení stavby, v ktorom sa okrem iného určujú podmienky, že stavba sa prevedie osadením typizovanej panelovej garáže a stavebník na vlastné náklady prevedie vybetónovanie priestoru pred garážou po vozovku. Všetky garáže v tejto lokalite sú prefabrikované, voľne položené na betónovom podklade bez vážnejších problémov je možné ich premiestniť, z čoho vyplýva, že ide o hnuteľné veci. Okresný súd Bratislava III sa pridržiaval mylnej predstavy, že garáže sú nehnuteľnosťami a napriek návrhom žalobcov v tomto konaní neprerušil konanie, do konania neprizval znalca a nenariadil ani miestnu obhliadku. Odvtedy sa traduje, že prefabrikované voľne položené garáže sú nehnuteľnosťami pevne spojenými so zemou. Mestský súd Bratislava IV aj v otázke vlastníctva pozemkov dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nepovažoval žalobcov za majiteľov pozemkov, kde sú umiestnené garáže žalovaných. Súd prvého stupňa celé svoje rozhodnutie odvodzoval od Kúpnej zmluvy zo dňa 14.5.1968 uzavretej medzi Š. Y. a N. Y. ako predávajúcimi a Československým štátom ako kupujúcim. Trvali na tom, že kúpna zmluva je absolútne neplatná, najmä preto, že Š. Y. a N. Y. boli podielovými spoluvlastníkmi pozemkov, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy a preto mohli tieto pozemky previesť len spoločne. Podpis N. Y. na kúpnej zmluve chýba, nakoľko v tom čase bol už mŕtvy a jeho eventuálni dedičia neboli v tejto otázke vôbec aktívni. Z toho vyplýva, že vlastnícky vzťah k pozemkom pod garážami žalobcovia mali. 3. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov poukázal na to, že dňa 14.05.1968 došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v zmysle, ktorej na účely realizácie projektu výstavby sídliska barónka v katastrálnom území N. boli sporné parcely od pôvodných vlastníkov vykúpené. Mal za to, že žalobcovia 1/ a 2/ k pozemkom KNE parcela číslo XXX a XXX v katastrálnom území N. nemajú žiadny preukázateľný právny vzťah, nie sú ich právoplatnými vlastníkmi, a teda vo veci majú nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali základ žaloby, a to, že by existujúce stavby - garáže zasahovali do ich vlastníctva. Poukázal na to, že garáže boli postavené v súlade s predpismi a technickými normami účinnými v čase výstavby, plne zodpovedajú technickej norme. Jeho garáž je pevne spojená so zemou pevným základom, a preto ju bez poškodenia a bez narušenia jej hospodárskeho určenia nie je možné premiestniť. Je preto nepochybné, že jeho garáž a susediace garáže sú nehnuteľnosťami v súlade s § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Domáhal sa práva vecného bremena. Záverom dodal, že pokiaľ by došlo k odstráneniu čo len jednej stavby garáže, došlo by k poškodeniu ďalších stavieb garáži. Navrhol preto napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal žalobou žalobcov, ktorou sa domáhali vypratania nehnuteľností, z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobcovia preukazovali opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaní bránili proti uplatňovanému nároku. Na jej posúdenie si zadovážil potrebné dôkazy, ktoré vykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania. Vo väzbe na uznesenie odvolacieho súdu č.k. 8Co/649/2014-180 zo dňa29.03.2018, ktorým bol v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie zrušený, vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď jeho právne závery vychádzajú zo správnej aplikácie ako i výkladu právnych predpisov a nie sú ani v kolízii so závermi vyplývajúcimi z doterajšej súdno-aplikačnej praxe. 6. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia nepreukázali neoprávnený zásah žalovaných do ich vlastníckeho práva, plne stotožňuje. Žalobcovi v podanom odvolaní neargumentujú skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, a ani takými, ktoré by nebol súd prvej inštancie uvážil, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty, nie sú spôsobilé privodiť iné právne posúdenie danej veci. Rozsudok súdu prvej inštancie je zákonu zodpovedajúcim spôsobom a presvedčivo odôvodnený. Z odôvodnenia možno zistiť, na akých skutkových a právnych záveroch je rozhodnutie súdu prvej inštancie založené, teda je z neho zrejmé, k akým právnym záverom dospel a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v písomnom vyhotovení rozhodnutia. 7. V posudzovanej veci súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že garáže, odstránenia ktorých sa žalobcovia domáhajú, sú ako stavby pevne spojené so zemou, nehnuteľnosťami. Správne v tomto smere poukázal na zápis jednej z garáží v katastri nehnuteľností ako stavby spojenej so zemou pevným základom, ako i na udelenie súpisného čísla, ktoré museli mať objekty, ktoré sú základmi pevne spojené so zemou. Žalobcovia v konaní pred súdom prvej inštancie dôkazne ničím nepodložili svoje tvrdenie, že išlo o prefabrikovanú výrobu a garáže nie sú spojené pevne so zemou. Napriek tomu, že na posúdenie stavby ako nehnuteľnosti je rozhodujúce technické hľadisko, žalobcovia v tomto smere nenavrhovali žiadne dokazovanie. 8. Nové prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, sú spôsobilým odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p. za splnenia podmienok podľa ust. § 366 C.s.p., za predpokladu, že sú právne významné z hľadiska rozhodnutia vo veci samej a v ich dôsledku súdom prvej inštancie zistený skutkový stav nemôže obstáť. 9. V sporovom konaní sa uplatňuje zásada koncentrácie konania, ktorá znamená, že sú koncentrované vo fáze konania pred súdom prvej inštancie, ktoré s odvolacím konaním predstavuje jeden celok. V materiálnom zmysle zákonná koncentrácia konania znamená, že vyhlásenie dokazovania za skončené pred súdom prvej inštancie predstavuje moment v dokazovaní, po ktorom už na účely ďalšieho čiže odvolacieho konania nebudú v zásade nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany prípustné. Zákonná koncentrácia konania je totožná s princípom neúplnej apelácie, ktorý platí pre odvolacie sporové konanie. Podľa zásady, ktorá platila už v rímskom práve, "vigilantibus iura scripta sunt" t.j. "práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.
10. Právo na uvedenie prípadných novôt je podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Je teda úlohou odvolateľa v odvolaní dokázať, že nové prostriedky procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádza "až teraz", nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplní, na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbalosti. (Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol. Občiansky zákonník I. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015. s. 1244). 11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia boli riadne poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p., resp. § 154 C.s.p. uplatniť prostriedky procesnej obrany najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie pred súdom prvej inštancie končí, pričom na pojednávaní dňa 21.10.2024 nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, a preto konajúci súd vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené. Pokiaľ teda boli žalobcovia riadne poučení o povinnosti predložiť alebo označiť všetky dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pričom v prvoinštančnom konaní dôkazy riadne (označením konkrétneho dôkazného prostriedku a právne významnej skutočnosti ) a včas (do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie) nepredložili ani neoznačili, nedôvodne vytýkajú súdu prvej inštancie, že zistil neúplne skutkový stav, pretože nevykonal znalecké dokazovanie ani miestnu obhliadku. Žalobcami uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. preto nemôže obstáť. So zreteľom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcami v odvolacom konaní predložené dôkazy sú novými, ktoré nimi neboli; napriek poučeniu o zákonnej koncentrácii; riadne a včas uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, a za stavu, keď žalobcovia ani neuviedli žiaden z predpokladov ich prípustnosti v odvolacom konaní v zmysle § 366 C.s.p., nie sú spôsobilé založiť odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. g/ C.s.p. Odvolací súd preto nemohol na tieto oneskorene žalobcami predložené listinné dôkazy prihliadnuť a v odvolacom konaní preto vychádzal zo skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie na základe tých vykonaných dôkazov, ktoré boli stranami navrhnuté riadne a včas. 12. Súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal aj s platnosťou kúpnej zmluvy zo dňa 14.05.1968, ktorou mali Š. Y. a N. Y. previesť každý v jednej polovici svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti parc. č. XXX na čsl. štát. Zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd zastáva názor, že uvedená parcela bola v súkromnom vlastníctve predávajúcich, a preto na prevod podielu Š. Y. sa nevyžadoval súhlas spoluvlastníka N. Y. podľa § 492 ods. 1 Obč. zák. (Cpj 8/72), a preto správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že hoci kúpna zmluva nebola podpísaná spoluvlastníkom N. Y., v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu Š. Y. je kúpna zmluva platným právnym úkonom. Nedôvodne preto žalobcovia v podanom odvolaní argumentujú, že Š. Y. a N. Y. ako podieloví spoluvlastníci pozemkov mohli tieto previesť len spoločne. 13. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd neakceptoval argumenty na ktoré poukazovali žalobcovia vo svojom odvolaní, a pokiaľ súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol, rozhodol vecne správne, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešným žalovaným vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Žalovanému 1/ preto priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, ktoré mu vznikli v súvislosti s bránením práva. Podľa obsahu spisu žalovanému 2/ žiadne trovy nevznikli, je preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalovanému 2/ sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018 sp.zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018). 15.Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 430 C.s.p.).