Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Co/11/2025 1314219667 28. 08. 2025 JUDr Janka Richterová ECLI:SK:KSBA:2025:1314219667.3
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a sudcov JUDr. Juraja Považana a Mgr. Jaroslava Šupu v spore žalobcu: v spore žalobkyne: I. Š.I., T.. XX.XX.XXXX, H. H., U. Č.. X, zastúpenej Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Páričkova č. 15, proti žalovaným: X/. J. I., T.. XX.XX.XXXX, H. H., N. M. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Evou Hrinkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Hečkova č. 18 a X/ Z. K., T.. XX.XX.XXXX, H. H., M. I. Č.. XD, zastúpenej JUDr. Vincentom Danihelom, PhD., advokátom so sídlom v Bratislave, Mamateyova č. 30, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobkyne a žalovanej 2/ proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 14. septembra 2023 č. k. B3-45C/235/14-781 v spojení s opravným uznesením zo dňa 10. októbra 2023 č. k. B3-45C/235/14-793, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. m e n í tak, že žalobkyni voči žalovanej 1/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %; žalovanej 2/ náhradu trov konania n epriznáva; vo výroku V. rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že štát má voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. Žalobkyni voči žalovanej 1/ p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %; žalovanej 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ; odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných (sestier) k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX pre kat. úz. D. (dom súp. č. XXXX, pozemky parc. č. XXXX o výmere 828 m2, záhrada a parc. č. XXXX o výmere 634 m2, zastavaná plocha), nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej 1/ (výrok I.). Titulom vyporiadania žalovanú 1/ zaviazal zaplatiť žalobkyni a žalovanej 2/ primeranú náhradu za ich spoluvlastnícky podiel (1/6) v sume 149.666,67 € každej z nich (výroky II. a III.). Žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok IV.). Štátu priznal nárok na náhradu trov voči každej zo spoluvlastníčok v rozsahu 33,33%. 2. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania odôvodnil charakterom sporu (iudicium duplex) i skutočnosťou, že strany boli v konaní čiastočne úspešné a čiastočne neúspešné, keď počas konania bola sporná všeobecná hodnota nehnuteľností, navrhovaný predaj nehnuteľností žalobkyňou a žalovanou 2/ za nereálnych 1. 200.000 €; podľa realitnej kancelárie záujemcovia považovali takúto cenu za nadhodnotenú a komunikovaná bola cena 950.000 €; žalobkyňa a žalovaná súhlasili s ohodnotením nehnuteľností podľa dodatku V.. V. na sumu 898.000 €. 3. Rozhodnutie o trovách štátu bližšie neodôvodnil.
4. Proti výroku o trovách konania a trovách štátu podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala zmenu napadnutých výrokov tak, že žalobkyňa má proti žalovanej 1/ právo na plnú náhradu trov konania a trovy štátu je povinná zaplatiť žalovaná 1/. Poukázala na konanie žalovanej 1/ pred začatím konania i v priebehu konania, keď (nevydaním kľúčov) odmietala poskytnúť súčinnosť na relevantné ohodnotenie spoločných nehnuteľností, v dôsledku čoho existoval tento súdny spor a bola spornou otázkou vždy len cena nehnuteľností. Žalovaná 1/ pritom sama žiaden posudok nedala vypracovať. Hoci obštrukcie v dlhoročnom spore vyčítal žalovanej 1/ i súd prvej inštancie, protirečivo dospel k záveru, že je spravodlivé, aby žiadna zo strán nemala nárok na náhradu trov konania. Tvrdila, že súd nesprávne poukázal na neuvedenie náhrady za podiel v žalobe i na jej návrh predať nehnuteľností za 1,2 mil €, keď pre správanie sa žalovanej nemohla ísť so znalcom na obhliadku nehnuteľností, žalovaná 1/ pôvodne tiež prejavila záujem nehnuteľnosti predať, neskôr svoje stanovisko zmenila. Žalovaná 1/ nebola ochotná zaplatiť za spoluvlastnícky podiel primeranú cenu, čo v zrušujúcom rozhodnutí konštatoval i odvolací súd, nie je preto vhodné, aby súdne trovy musela platiť žalobkyňa. 5. Žalovaná 1/ navrhla v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poprela svoju údajnú neochotu zaplatiť primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel žalobkyne, ktorá mala nereálne požiadavky o hodnote nehnuteľností a svoj názor v tejto otázke neustále menila. Tvrdila, že práve žalobkyňa nesúhlasom s cenou, ktorú sama navrhla v žalobe, podaním odvolania zadala príčinu k roky trvajúcemu sporu. 5. V replike žalobkyňa uviedla, že suma 75.000 € predstavovala len odhad hodnoty nehnuteľností, lebo pre správanie sa žalovanej 1/ nebolo v jej možnostiach zabezpečiť relevantný doklad o hodnote nehnuteľností. Žalobkyňa podala žalobu, keď žalovaná 1/ nereagovala na jej výzvu z 31.7.2014 na rokovania ohľadom zrušenia podielového spoluvlastníctva dohodou. Podanie odvolania nepredstavuje obštrukciu, osobitne za situácie, keď odvolací súd priznanú náhradu nepovažoval za správne ustálenú; realitnou kanceláriou ponúkaná cena sa po pár mesiacoch znížila na 900.000 €, čo je reálna hodnota nehnuteľností podľa posledného znaleckého posudku. 6. V duplike žalovaná 1/ uviedla, že spor medzi spoluvlastníčkami založila výhradne žalobkyňa, keď pred podaním žaloby požadovala 200.000 € v domnení, že podiely všetkých spoluvlastníčok sú rovnaké. Napokon súd priznal náhradu vo výške 149.000 €. Poukázala na predloženie posudku znalca Ing. Ilavského a na jeho doplnenie, na jej súhlasné stanovisko s určenou hodnotou nehnuteľností v posudku súdom ustanoveného znalca Ing. Nagya i v súdom zrušenom rozsudku. Za spravodlivé východisko pri rozhodovaní o trovách tohto konania opakovane označila rozhodnutie v tom zmysle, že každý zo spoluvlastníkov sám nesie svoje náklady konania. 7. Žalovaná 2/ sa s odvolaním žalobkyne stotožnila. 8. Proti výroku o trovách konania a trovách štátu podala včas odvolanie aj žalovaná 2/. Žiadala odvolací súd, aby jej voči žalovanej 1/ bola priznaná náhrada trov konania, de facto z dôvodov, na ktoré vo svojom odvolaní poukázala i žalobkyňa (obštrukcie žalovanej 1/ pri snahe žalovanej 2/ odstrániť spornú otázku o všeobecnej cene spoločných nehnuteľností zaobstaraním súkromného znaleckého posudku). Zhodne so žalobkyňou žiadala, aby trovy štátu v plnom rozsahu znášala žalovaná 1/. 9. Žalobkyňa sa stotožnila s odvolaním žalovanej 2/. Poukázala na rozhodovaciu prax ústavného súdu o trovách konaniach v sporoch o zrušenie (bez)podielového spoluvlastníctva ( III. ÚS 70/2024, III. ÚS 138/2022, III. ÚS 266/2022) relevantnou okolnosťou je, akým postupom sa strana sporu musela pričiniť o preň prospešné rozhodnutie, podobne zváženie výsledku sporu z pohľadu, čo strany žiadali svojimi návrhmi nielen v žalobe a vo vyjadrení, ale aj v ich ďalších podaniach, vrátane odvolaní. 10. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne a žalovanej 2/ v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že je u žalobkyne je opodstatnené, u žalovanej 2/ len čiastočne. 11. Súd prvej inštancie v spore o zrušenie podielového spoluvlastníctva, ktorý medzi sestrami prebiehal už od r. 2014 považoval za spravodlivé, aby si každá spoluvlastníčka znášala svoje trovy konania sama. 12. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie nestotožňuje.
13. I v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je potrebné o náhrade trov konania rozhodovať podľa zásady úspechu (porovnaj III. ÚS 138/2022 bod 16) Základným účelom ustanovenia § 255 CSP je odškodniť stranu sporu za výdavky, ktoré jej vznikli v dôsledku opomenutia konania druhej, procesne neúspešnej strany. Opomenutie môže spočívať tiež v nedostatku záujmu na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, resp. i obštrukčné správanie niektorého zo spoluvlastníkov neumožnením obhliadky spoločnej nehnuteľnosti odstrániť spornú otázku o všeobecnej cene nehnuteľností a výške náhrady za spoluvlastnícky podiel. 14. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdeniami žalobkyne a žalovanej 2/, že výlučne pre pasívne (pred začatím sporu) a obštrukčné správanie sa žalovanej 1/ (v priebehu sporu) existoval súdny spor a prebiehal s množstvom procesných úkonov zúčastnených subjektov. 15. Sestry po matke v r. 2007 zdedili v rovnakom podiele 1 majetku v BSM rodičov (lokalita N. M.). V r. 2012 žalovaná 1/, ktorá začala s rodinou užívať rodičovský dom so záhradou, darom nadobudla i otcov podiel v 1, o čom sa sestry dozvedeli až neskôr. 16. Všetky spoluvlastníčky súhlasili so zrušením spoluvlastníctva, po neúspešnej výzve žalobkyne z 31.7.2014 po začatí sporu zostala spornou otázka výšky náhrady ustupujúcim spoluvlastníčkam, v novembri 2014 (záznam z rokovania, č. l. 63) len pri odhade ceny nehnuteľností žiadali žalovanú 1/ o náhradu po 100.000 €, s čím žalovaná 1/ nesúhlasila (č. l. 64). 17. Žalovaná 1/ sestrám vstup do rodinného domu neumožňovala pred začatím sporu, prebiehali súdne konania o náhradu za nadužívanie spoločnej veci v priebehu konania. Takýto postoj žalovanej pretrvával i po začatí sporu, v ktorom žalovaná 1/ sama žiaden posudok nepredložila (až po siedmich rokoch), súd ustanovil na zistenie všeobecnej ceny nehnuteľností znalca. Pre postoj žalovanej 1/ žalobkyňa so žalovanou 2/ mali znemožnené dať vyhotoviť iný (kontrolný) znalecký posudok. V zrušenom rozsudku súd priznal náhradu cca 87.000 €. 18. V odvolacom konaní žalobkyňa so žalovanou 2/ úspešne namietli nízku cenu znalcom ohodnotených nehnuteľností; až v ďalšom štádiu konania pred súdom prvej inštancie žalovaná 1/ predložila súkromný znalecký posudok Ing. Miloslava Ilavského, PhD. Č.. XXX/XXXX, ktorý ostatné spoluvlastníčky akceptovali. V novom rozhodnutí im bola právoplatne priznaná primeraná náhrada vo výške 149.666,67 € oproti 87.000 €. 19. Podľa názoru odvolacieho súdu za tohto stavu súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o tom, že spoluvlastníčky majú znášať každá svoje trovy konania. 20. Je nesporné, že žalovaná 1/ na písomnú predžalobnú výzvu z 31.7.2014 nereagovala, po začatí konania nesúhlasila s návrhom na náhradu po 100.000 €, hoci bola napokon súdom zaviazaná na vyššiu náhradu (i s prihliadnutím na pohyb cien nehnuteľností), spor predlžovala neumožnením vstupu do nehnuteľností ostatným spoluvlastníčkam a získaním vlastného súkromného znaleckého posudku pre oprávnený nesúhlas so znaleckým posudkom Ing. Nagya, PhD a nepredložením „svojho“ súkromného znaleckého posudku. Len pre správanie sa žalovanej 1/ žalobkyňa nemohla riadne zistiť všeobecnú cenu spoločných nehnuteľností, čomu korešpondujú jej rôzne stanoviská o výške požadovanej náhrady v žalobe a neskôr v priebehu sporu, vrátane odvolania. Opodstatnene však nesúhlasila s náhradou 87.000 €. 21. Z týchto dôvodov odvolací súd výrok o trovách konania zmenil tak, že žalobkyňa ako úspešná strana má voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 388, § 255 CSP). 22. Rovnako zmenil výrok o trovách štátu tak, že len žalovaná 1/ je povinná platiť (všetky) trovy štátu, predstavujúce náklady so znaleckým dokazovaním, ktoré bolo nariadené súdom z dôvodu, že žalobkyňa a žalovaná 2/ pre postup žalovanej 1/ nemohli samé predložiť súkromný znalecký posudok a žalovaná 1/ takýto posudok v danom štádiu konania nepredložila. 23. Zmenou výroku o trovách štátu odvolací súd z rovnakých dôvodov čiastočne vyhovel i odvolaniu žalovanej 2/.
24. Žalovaná 2/, stojaca na rovnakej procesnej strane ako žalovaná 1/, však nie je oprávnená požadovať náhradu trov konania od subjektu na svojej strane, t. j. od žalovanej 1/. 25. Ak mala žalovaná 2/ v spore zhodné stanoviská so žalobkyňou, tiež mala vystupovať v spore na žalujúcej strane. V takom prípade by jej bolo možné priznať náhradu trov voči žalovanej 1/, rovnako ako u žalobkyne. Žalovanej 2/ potom náhradu trov konania nepriznal. 26. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). Žalovanej 2/, úspešnej len v časti trov štátu, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).