Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/21/2023 1318201869 30. 09. 2025 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2025:1318201869.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: NOVBYT, s.r.o., Kominárska 141/2, 4, 831 04 Bratislava, IČO: 31 369 332, zastúpený advokátskou kanceláriou: VALACHOVIČ & PARTNERS s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 647 903, proti žalovanému: STAVOMAL SLOVAKIA, spol. s r.o., Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava, IČO: 36 231 371, zastúpený advokátskou kanceláriou: Nagy & Partners, s.r.o., Športová 470/11, 924 01 Galanta, IČO: 36 869 341, o zaplatenie 24.915,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/117/2018 - 538 zo dňa 2.3.2022 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/117/2018 - 538 zo dňa 2.3.2022 v celom rozsahu p o t v r d z u j e . II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 26Cb/117/2018 - 538 zo dňa 2.3.2022 (ďalej „napadnutý rozsudok“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.652,- Eur spolu s úrokom z omeškania 8% p. a. zo sumy 13.068,- Eur od 24.03.2017 do 24.05.2018, 8% p. a. zo sumy 14.652,- Eur od 25.05.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17,60%. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 24.915,- Eur spolu s príslušenstvom, v spojení so zmenou žaloby zo dňa 20.03.2019. Žalobca v žalobe tvrdil, že medzi vlastníkmi bytov zastúpení správcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom bola uzatvorená zmluva o dielo dňa 27.12.2012, kde boli presne vymedzené vzájomné práva a povinnosti. Dielo žalovaný odovzdal dňa 15.10.2015, od tohto dátumu plynula v súlade s bodom 7.3. Zmluvy o dielo dohodnutá záručná 96 mesačná lehota. Dielo vykazovalo po jeho odovzdaní viaceré vady, ktoré vlastníci prostredníctvom správcu listom zo dňa 10.02.2016 reklamovali a žiadali ich odstrániť. Žalovaný na reklamáciu nereagoval dostatočne rýchlo, vlastníci prostredníctvom správcu listom z 02.03.2016 vyzvali na splnenie povinnosti, vady diela odstrániť najneskôr v termíne do 30.06.2016. Podľa bodu 7.5. Zmluvy o dielo bol zhotoviteľ povinný začať vady odstraňovať v lehote siedmych dní od ich oznámenia a odstrániť ich najneskôr v lehote tridsiatich dní od ich oznámenia. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, vady nezačal odstraňovať ani v dodatočnej lehote, preto žalobca zaslal dňa 25.07.2016 ďalšiu výzvu. Podľa bodu 10.2. Zmluvy bolo dohodnuté, že ak zhotoviteľ nezačne s odstraňovaním oprávnených reklamácií v čase podľa
bodu 7.5., zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur za každý deň omeškania. Žalobca v súlade s ustanovením § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka s odkazom na zmluvné dojednania vyčíslil zmluvnú pokutu za obdobie od 18.02.2016 do 13.03.2018 t.j. za 755 dní omeškania. Žalovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty považoval za nedôvodný, argumentoval predovšetkým tým, že dielo vykonal a v prípade reklamácií pristúpil k odstráneniu vád. 3. Súd prvej inštancie zistil, že vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu Belehradská 1-13, Legionárska 15 v zastúpení správcom Novbyt ako objednávateľom uzatvorili so žalovaným ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo podľa §§ 536 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 27.12.2012. Zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 2 OZ. Za osobitne významné pri posudzovaní nárokov uplatňovaných v tomto konaní považoval súd príslušné ustanovenia zmluvy o dielo, výsluch svedkov a ďalšie listiny preukazujúce včasné a riadne uplatnenie vád z diela u zhotoviteľa. Za významnú považoval vadu chýbajúcich striešok nad balkónom na najvyššom poschodí, čo viedlo k zatekaniu do balkónov, ako výsledok vykonania diela v rozpore s projektovou dokumentáciou. Uvedenému mali zabrániť naprojektované striešky, ktoré žalovaný nerealizoval. Poukázal na výpoveď svedkyne X. B., ktorá ako zástupca žalovaného potvrdila vo výpovedi, že vlastníci sa na tom nedohodli, cena striešky nebola zahrnutá do rozpočtu. V článku III. bod 3.3. je uvedený záväzok zhotoviteľa, že sa oboznámil s projektovou dokumentáciou, spracovaným výkazom výmer, rozsahom a povahou diela. Zhotoviteľ potvrdil, že akceptuje dodatočné požiadavky objednávateľa vznesené na prerokovaní dňa 13.12.2012 a tieto zohľadnil v cenovej ponuke. Sú mu známe technické, kvalitatívne a iné podmienky potrebné k realizácii diela a disponuje takými kapacitami a odbornými znalosťami, ktoré sú riadne a kvalitné pre zhotovenie diela potrebné. 4. Uviedol, že za vadu sa na účely ustanovenia § 653 Občianskeho zákonníka považuje nedostatok tých vlastností, ktoré sa mali opravou alebo úpravou dosiahnuť podľa zmluvy, právneho predpisu technickej normy alebo ktoré sa obvykle takýmito činnosťami dosahujú. Pod samotným pojmom vada je potrebné rozumieť najmä nedostatok funkčných vlastností veci, ktoré sa majú dosiahnuť jej opravou alebo úpravou. Nie je rozhodujúce, či tento nedostatok vznikol nesprávnym pracovným postupom zhotoviteľa, či má povahu nedostatku alebo spočíva v nedostatkoch materiálu, ktorý zhotoviteľ použil na vykonanie opravy alebo úpravy veci. Ani v prípade, keď tento materiál dodal samotný objednávateľ, avšak zhotoviteľ ho na vadnosť materiálu neupozornil, podľa § 637 ods. 2 a § 645 Občianskeho zákonníka sa zhotoviteľ zodpovednosti za vady nevzdá. Zhotoviteľ za vadu nezodpovedá len, ak opravu alebo úpravu veci nebolo možné vykonať inak, je však povinný objednávateľa na to upozorniť. Ak zhotoviteľ svoju informačnú povinnosť nesplnil, zodpovedá za vady tohto druhu. Zhotoviteľ zodpovedá nielen za riadne vykonanie opravy alebo úpravy, ale podľa § 653 ods. 2 aj za to, že oprava alebo úprava veci bola vykonaná podľa zmluvy. Z tohto hľadiska sa za vadu považuje aj nerešpektovanie zmluvných dojednaní alebo pokynov objednávateľa, pokiaľ sa prejaví vo výsledku. Za vady, ktorých príčinou bola vadnosť opravovanej alebo upravenej veci alebo nevhodnosť pokynov objednávateľa zhotoviteľ zodpovedá rovnako ako za iné vady (§ 637 a 638 OZ) v prípade, že pokyny objednávateľa sú nevhodné. Zhotoviteľ zodpovedá za vadu iba vtedy, ak nesplnil svoju povinnosť upozorniť objednávateľa na nevhodnosť pokynov. 5. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný nepreukázal, že na nevhodnosť pokynu ohľadne nerealizácie striešky, ktorá bola naprojektovaná, upozornil na prípadné následky. Svedkyňa X. B. vo výpovedi uviedla, že na uvedenej oprave sa nedohodli vlastníci bytov. Preto súd uznal uvedenú vadu diela, ktorú spôsobil žalovaný (§ 653 notifikačná povinnosť), túto vadu neodstránil a dostal sa do omeškania s odstraňovaním. Súd sa v odôvodnení nezaoberal ďalšími vadami, za rozhodujúce považoval, že vada spočívajúca v nenamontovaní striešky, ktorá spôsobuje zatekanie, nebola odstraňovaná a nie je odstránená. 6. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu podľa bodu 10.2. a 7.5. Zmluvy o dielo vo výške 24.915,- Eur za obdobie od 18.02.2016 do 13.03.2018. Vady diela reklamoval listom zo dňa 10.02.2016 (doručený žalovanému 10.02.2016), v ktorom žiadal odstrániť vady diela do 30 dní odo dňa doručenia. Žalovaný sa dostal do omeškania najskôr dňom 13.03.2016 (30. deň od doručenia výzvy). Uviedol, že v liste zo dňa 20.02.2017 (č. l. súdneho spisu 69) výzva na odstránenie vád a uplatnenie zmluvnej pokuty žalobca uviedol, že: “popri nároku na zmluvnú pokutu klient naďalej trvá aj na odstránení doposiaľ neodstránených vád v zmysle špecifikácie uvedenej v reklamácii a to pri priestoroch balkónov nasledovných vlastníkov… Klient žiada odstrániť vyššie uvedené vady diela najneskôr do 31.05.2017, pričom táto dodatočne poskytnutá lehota nemá vplyv na doterajšie omeškanie zhotoviteľa. Poskytnutím tejto lehoty nie je dotknutý nárok klienta na zmluvnú pokutu. V prípade, ak však
zhotoviteľ najneskôr v lehote do 31.05.2017 neodstráni vyššie uvedené vady diela, klienti budú nútení uplatniť právo podľa bodu 7.7 Zmluvy o dielo, t.z. klienti zabezpečia odstránenie vyššie uvedených vád treťou sobou na náklady zhotoviteľa.“ 7. Údaje o tom, čo bolo účastníkmi zmluvy dohodnuté, na čom sa dohodli pre prípad, že dielo bude vykazovať vady, čerpal súd predovšetkým z písomnej zmluvy článku 7.7., v ktorej sa dohodli, že v prípade, že zhotoviteľ bez dojednania iného termínu na odstránenie závad, tieto neodstráni, objednávateľ má právo zabezpečiť odstránenie závad inou firmou, na náklady zhotoviteľa. Zabezpečenie odstránenia vád inou spoločnosťou, nezbavuje objednávateľa práva na záruky. Slovné vyjadrenie tohto ustanovenia je celkom jednoznačné, ak bolo v konaní preukázané, že žalobca u žalovaného reklamoval vady, tieto mali zostať viac ako rok neodstránené, logicky sa nedohodli na termíne odstránenia, obstojí skutkový záver, že žalobca v liste zo dňa 20.03.2017 jasne uviedol, že si uplatní právo podľa bodu 7.7. Zmluvy o dielo, to znamená, že klient si zabezpečí odstránenie vyššie uvedených vád treťou osobou na náklady zhotoviteľa. Súd ustálil, že žalobca má nárok na zmluvnú pokutu do 31.05.2017. 8. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu za obdobie od 13.03.2016 do 31.05.2017 t.j. počet dní 444 x 33,- Eur vo výške 14.652,- Eur. Žalobca požadoval úroky z omeškania 8% p.a. zo sumy 13.068,- Eur od 24.03.2017 do 24.05.2018 a zo sumy 24.915,- Eur od 25.05.2018 do zaplatenia. Súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania s ohľadom na priznanú istinu. 9. Na základe zisteného skutkového stavu považoval súd prvej inštancie za nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový vzťah, ktorý súd posúdil podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ust. §§ 652 a nasl. Občianskeho zákonníka ako osobitný typ zmluvy o úprave a oprave vecí, nárok žalobcu na zmluvnú pokutu podľa § 544 Občianskeho zákonníka, úrok z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka (záväzkový vzťah vznikol na základe písomnej zmluvy dňa 27.12.2012, preto úroky z omeškania treba uplatňovať podľa predchádzajúcej právnej úpravy do 01.02.2013). 10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca požadoval zaplatenie 24.915,- Eur (100%). Súd žalobcovi priznal 14.652,- Eur (58,80%). V časti nároku 10.263,- Eur žalobu zamietol (41,2%). Pomer úspechu (58,80- 41,20=17,60). 11. Proti tomuto rozsudku (vo výroku II. a III.) podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). 12. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne posúdil dobu omeškania žalovaného, keďže súd v rozsudku konštatoval, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je dôvodný, teda že žalovaný porušil Zmluvu o dielo, avšak žalobcovi priznal nárok na zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur/deň celkovo za 444 dní omeškania žalovaného, t. j. len za obdobie od 13.03.2016 do 31.05.2017. Uviedol, že začiatok omeškania žalovaného so začatím odstraňovania vád však nastal v zmysle bodov 10.2 a 7.5 Zmluvy o dielo (cit. aj v bodoch 14. a 15. rozsudku) už po uplynutí 7 dní od doručenia reklamácie z 10.02.2016, t. z. začiatok omeškania mal byť súdom správne určený od 18.02.2016. Zmluva o dielo v cit. bode 7.5 jasne rozlišovala lehotu pre žalovaného na začatie s odstraňovaním vád diela, za čo aj vznikla uplatnená zmluvná pokuta a lehotu na odstránenie vád diela (30 dní od doručenej reklamácie). Súd však na začiatok vzniku omeškania žalovaného nesprávne aplikoval lehotu, ktorú mal žalovaný ako zhotoviteľ dohodnutú na samotné odstránenie vád (30 dní), namiesto lehoty 7 dní na splnenie povinnosti začať reklamované vady odstraňovať. Obidve povinnosti a lehoty boli pritom od seba navzájom nezávislé. 13. Má za to, že súd rovnako nesprávne ustálil aj koniec doby omeškania na 31.05.2017 s poukazom na predžalobnú výzvu právneho zástupcu žalobcu z 20.03.2017 (č. l. 69), ktorou bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie zmluvnej pokuty. V súvislosti s citáciou v rozsudku poukazál ešte na ďalšiu časť predžalobnej výzvy na str. 2, ktorú už súd v rozsudku necituje a v ktorej sa uvádza: „V tejto súvislosti upozorňujeme, že ak nedôjde k uspokojeniu nárokov Klientov v zmysle tejto výzvy v stanovených lehotách, sme poverení a pripravení uplatniť všetky nároky Klienta vyplývajúce alebo súvisiace so Zmluvou o dielo v zmysle pripojeného splnomocnenia voči Zhotoviteľovi súdnou cestou.“ Podľa jeho názoru súd interpretoval dojednanie v bode 7.7 Zmluvy o dielo v kontexte s obsahom výzvy z 20.03.2017 tak, že vlastníci nemajú
záujem, aby žalovaný vady odstraňoval, ale že to urobí tretia osoba na náklady žalovaného (viď posledná veta v bode 31. Rozsudku). Takáto interpretácia obsahu výzvy z 20.03.2017 v kontexte s relevantnými ustanoveniami Zmluvy o dielo a najmä príslušnými zákonnými ustanoveniami podľa názoru žalobcu nie je ani správna a nie je ani v prospech spotrebiteľov. Naopak, je v rozpore s výkladovým pravidlom podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Súd teda vzhľadom na vykonané dôkazy dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne z toho vyvodil aj nesprávne právne závery. Navrhol, aby odvolací súd vyhovel žalobe v celej zamietajúcej časti. 14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie (podľa obsahu vo výroku I. a III.) podal odvolanie aj žalovaný. Uviedol, že predmetný rozsudok je nejednoznačný, nezrozumiteľný a zmätočný, nakoľko vykonané pomerne rozsiahle dokazovanie bolo aj voči iným, žalobcom v žalobe uvedeným vadám, ktoré ale Okresný súd Bratislava III nespomenul ani len náznakom, čím je ním vydaný rozsudok aj nepreskúmateľný. 15. Poukázal na to, že jedinú vadu, ktorú súd prvej inštancie akceptoval a ktorou ani vada nie je, mali byť chýbajúce striešky. Má za to, že žalovaný predsa nemohol urobiť niečo, čo nebolo u neho objednané a ani sa k tomu nemohol vyjadriť po technickej a stavebnej stránke, čo mu vytýka a pripisuje v jeho neprospech konajúci súd (nevhodnosť pokynu objednávateľa), keďže to u neho nebolo objednané. A ani s touto skutočnosťou a argumentom žalovaného, t.j. že striešky neboli predmetom diela sa konajúci súd nijak nevysporiadal. 16. Uviedol, že konajúci súd stavia problematiku chýbajúcich striešok do polohy, že sa malo jednať o pokyn zo strany žalobcu (objednávateľa), pričom tento pokyn mal byť nevhodný a na to mal žalobcu upozorniť žalovaný. Opakuje, že striešky neboli predmetom objednávky zo strany žalobcu, preto neboli ani nacenené (krycí list rozpočtu) a teda ak striešky neboli predmetom objednávky na dielo, resp. opravu a úpravu, tak potom sa k nim nemohol vzťahovať ani žiaden pokyn zo strany žalobcu a takýto „pokyn” nemohol byť ani nevhodný a teda žalovaný ani na neho nemohol reagovať spôsobom tak, ako to od žalovaného požadoval Okresný súd Bratislava III vo svojom rozsudku (bod 27. a 28. rozsudku). 17. Podľa žalovaného z konštatácie súdu prvej inštancie ani nie je zrejmé, či súd vidí vadu diela v tom, že strieška nebola namontovaná vôbec alebo ju vidí v tom, že na balkón zateká. Má za to, že ak už sa teda má posudzovať „nevhodnosť pokynu objednávateľa“, teda to, že ho na to žalovaný neupozornil (opakovane zdôrazňuje, že ani nemal prečo, keďže striešky neboli predmetom diela a podľa Občianskeho zákonníka opravy a úpravy), tak tento pokyn nemohol byť ani nevhodný, nakoľko na najvyššom poschodí ani predtým žiadna strieška nebola a teda, či je balkónové zábradlie zarovno múru alebo je predsunuté cca o 5 cm, predsa nemôže robiť rozdiel keď padá dážď. 18. Uviedol, že Okresný súd Bratislava III taktiež stanovil, že predmetný právny vzťah podlieha režimu spotrebiteľskej zmluvy, a teda zmluva, ktorá je v rozpore s danou skutočnosťou je neplatná (viď bod 22. rozsudku). Predmetná zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená na základe a v súlade s Obchodným zákonníkom, čo teda znamená, že by mala byť v tomto prípade neplatná. A ak je teda zmluva o dielo neplatná, tak potom sú neplatné aj jej ustanovenia o zmluvnej pokute a teda žalobcovi na ne nevznikol nárok. A ak sa teda nemá postupovať podľa uzatvorenej zmluvy o dielo, tak sa má postupovať podľa ustanovení príslušných právnych predpisov, pričom v nich sa nehovorí nič o zmluvnej pokute vo výške 33,- Eur denne, ktoré Okresný súd Bratislava III žalobcovi priznal. 19. Žalovaný má za to, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje právo šikanóznym spôsobom, pričom podľa jeho názoru sa chce žalobca iba neoprávnene a bezdôvodne obohatiť na úkor žalovaného, keď si uplatňoval úhradu zmluvnej pokuty, a to v podstate po neobmedzený čas, hoci ak by bola skutková situácia taká ako žalobca tvrdí, tak by mal právne možnosti na nápravu iné, resp. na uplatnenie nárokov hneď k dispozícii, napr. dať si údajné nedorobky alebo vady odstrániť iným subjektom (podotýka, že doteraz to neurobil) alebo si uplatniť nárok na zníženie ceny. Žalobca však neurobil nič z toho. Dané konanie je teda jednoznačne v rozpore aj s dobrými mravmi ak už žalobca, chce do tohto konania vniesť aj občiansko-právny charakter. 20. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie, resp. žalobu v celom rozsahu zamietol.
21. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 9.8.2022. Uviedol, že vzhľadom na znenie bodov 7.5 a 10.2 Zmluvy o dielo stačilo súdu na priznanie nároku na zmluvnú pokutu preukázanie omeškania žalovaného s odstraňovaním čo i len jednej opodstatnene reklamovanej vady, a preto rozsudok nemožno považovať za nepreskúmateľný aj s ohľadom na závery judikatúry. Ak by totiž súd mal za preukázané aj omeškanie so začatím odstraňovania všetkých ostatných vád namietaných žalobcom v žalobe, nemala by táto skutočnosť žiaden vplyv na výrok napadnutého rozsudku, keďže takmer všetky reklamované vady si vlastníci uplatnili prostredníctvom žalobcu voči žalovanému reklamáciou zo dňa 10.02.2016 v dohodnutej záručnej dobe v rámci práv zo zodpovednosti z vád diela. Reklamáciu si žalovaný v tento deň osobne prevzal a bola mu zaslaná aj e -mailom. 22. Pokiaľ ide o vadu chýbajúcich striešok, k tejto otázke podľa neho súd správne poukázal na čl. 3.3 a 3.4 a najmä bod 8.6 Zmluvy o dielo, v ktorých žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil s PD, ktorú spracovali Ing. Brašeň a Ing. Víťazka a zaviazal sa ju pri plnení predmetu diela dodržať. Rovnako je správny záver súdu v bode 26. rozsudku, podľa ktorého žalovaný v konaní nepreukázal, že na nevhodnosť pokynu objednávateľa ohľadom nerealizácie striešok, ktoré boli naprojektované upozornil žalobcu, resp. vlastníkov vrátane prípadných následkov tohto pokynu. Žalovaný predsa ako odborne spôsobilá osoba musel z obhliadky bytového domu pred realizáciou diela vedieť, že pôvodné striešky na streche boli umiestnené a rovnako musel vedieť, že v dôsledku predsunutia nových zábradlí na balkónoch bude bez montáže striešok zvýšené riziko zatekania vody na balkóny pri zrážkach. V tomto smere bol žalovaný povinný vlastníkov poučiť, resp. si mal písomne potvrdiť, že vlastníkov poučil o nevhodnosti tohto pokynu a pokiaľ títo na nerealizovaní striešok trvali (ako tvrdí žalovaný) mal dohodu v tomto smere zapracovať priamo do Zmluvy o dielo, prípadne trvať na dodatku k nej, nakoľko PD montáž nových striešok jednoznačne predpisuje. Pokiaľ si tieto striešky žalovaný do zmluvného rozpočtu svojou chybou ako samostatnú položku osobitne nenacenil, potom sa toto jeho pochybenie musí interpretovať v neprospech žalovaného. Uvedený záver platí najmä pri aplikácii výkladového pravidla v zmysle ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri pochybnostiach pri výklade spotrebiteľských zmlúv má súd preferovať výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. 23. Má za to, že argumentácia žalobcu, podľa ktorej ak už súd dospel k záveru o aplikácii Občianskeho zákonníka, tak potom aj sankčný mechanizmus sa má riadiť týmito ustanoveniami a nie ustanoveniami Zmluvy o dielo, je úplne absurdná. V prvom rade súd sám v súvislosti s dojednaním o zmluvnej pokute v bodoch 29. a 30. rozsudku poukázal na ust. § 544 Občianskeho zákonníka a body 10.2 a 7.5 Zmluvy o dielo. To je úplne správne, vzhľadom na fakt, že zmluvná pokuta je ako inštitút záväzkového práva upravená prioritne v Občianskom zákonníku, pričom v ust. § 300 až 302 Obchodného zákonníka je zakotvená len úprava doplnková a subsidiárna pre obchodné záväzkové vzťahy. Konkrétna výška zmluvnej pokuty ako aj špecifikáciou ňou zabezpečovanej povinnosti však musí byť vždy dohodnutá v samotnej zmluve. To je úplne logické, keďže ide o dvojstranný právny úkon a výška zmluvnej pokuty je modifikovaná len kritériami uvedenými v ust. § 545a Občianskeho zákonníka, pričom toto právo patrí len súdu. 24. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca si uplatňuje právo na zmluvnú pokutu šikanóznym spôsobom a v podstate za neobmedzený čas, keďže vlastníci mali aj iné právne možnosti ako uspokojiť svoje nároky, uviedol, že objednávateľ diela sa môže sám rozhodnúť, aký postup uplatní v prípade, ak zhotoviteľ reklamované vady dobrovoľne neodstráni, resp. ani nezačne s ich odstraňovaním. V tomto prípade mali vlastníci právo, nie povinnosť odstrániť si žalovaným neodstránené vady diela prostredníctvom tretej osoby v zmysle bodu 7.7 Zmluvy o dielo. V takom prípade by však museli vlastníci opätovne žalovať žalovaného v samostatnom konaní o náhradu vynaložených nákladov na odstránenie vád, čo by spôsobilo ďalšiu stratu na majetku vlastníkov (náklady na odstránenie a náklady súdneho konania). Priamo v bode 7.7 Zmluvy o dielo bolo pritom dohodnuté, že zabezpečenie odstránenia vád treťou osobou nezbavuje objednávateľa práv vyplývajúcich zo záruky vrátane uplatnenej zmluvnej pokuty. 25. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 26. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 10.9.2025. Po oboznámení sa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalobcu i žalovaného dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniam nie je možné vyhovieť. 27. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 28. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 29. Po oboznámení sa s obsahom spisu, obsahom napadnutého rozsudku a konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu i žalovaného, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu oboch sporových strán odvolací súd uvádza k jednotlivým odvolacím námietkam nasledovné: 30. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 24.915,- Eur spolu s príslušenstvom, t. j. úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 13.068,- Eur od 24.03.2017 do 24.05.2018 a s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 24.915,- Eur od 25.05.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zmluvná pokuta vyplýva z bodu 10.2 Zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom konajúcim v mene vlastníkov bytov bytového domu Belehradská 1 až 13 a Legionárska 15 v Bratislave (ďalej aj vlastníci) a žalovaným, pričom predmetom Zmluvy o dielo bola obnova tohto Bytového domu. Vzhľadom na skutočnosť, že dielo vykazovalo aj po jeho odovzdaní objednávateľovi viaceré vady, uplatnili si vlastníci prostredníctvom žalobcu voči žalovanému listom zo dňa 10.02.2016 v dohodnutej záručnej dobe práva zo zodpovednosti z vád diela. V reklamácii vlastníci vytkli žalovanému viacero vád diela bližšie špecifikovaných v reklamácii, ktoré žiadali odstrániť v zmluvne dohodnutom termíne. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní správne posúdil charakter Zmluvy o dielo ako spotrebiteľskej zmluvy (ods. 21. a 22. rozsudku) a rovnako správne posúdil aj existenciu vady diela - zatekanie z dôvodu chýbajúcich striešok (ods. 25 až 28 rozsudku) a z toho vyplývajúci vznik nároku vlastníkov na zmluvnú pokutu podľa citovaných ustanovení Zmluvy o dielo. 31. Podľa bodu 7.5. Zmluvy o dielo zhotoviteľ sa zaväzuje začať s odstraňovaním oprávnených vád predmetu plnenia v zmysle bodu 7.4 do 7 dní od písomne nahlásenej reklamácie (doporučene alebo e-mailom) a zaväzuje sa vady odstrániť v termíne do 30 dní, do lehoty na vybavenie reklamácie sa nezapočítavajú dni, počas ktorých nebolo možné riadne pokračovať v odstraňovaní vád, a to v prípade trvania nepriaznivých klimatických podmienok, ktoré neumožňujú dodržať príslušné technologické postupy. Termín odstránenia vád sa dohodne písomnou formou. Vady typu havária odstráni zhotoviteľ bezodkladne po nahlásení (písomnou alebo ústnou formou) do 24 hod. Podľa bodu 10.2 Zmluvy o dielo, ak zhotoviteľ nezačne s odstraňovaním oprávnených reklamácií v čase podľa bodu 7.5, zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur za každý deň omeškania. 32. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, t.j. či súd prvej inštancie správne posúdil existenciu oprávnenej vady, ktorú žalovaný neodstránil a či správne určil začiatok a koniec doby omeškania (súd priznal nárok na zmluvnú pokutu len za obdobie od 13.3.2016 do 31.5.2017). 33. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že napadnutý rozsudok je nezrozumiteľný, zmätočný a nepreskúmateľný. Toto pochybenie vidí žalovaný v tom, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými vytknutými vadami a jedinou vadou, ktorá podľa neho ani vadou nie je, mali byť chýbajúce striešky na balkónoch na najvyšších poschodiach. 34. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že súd prvej inštancie nepochybil, ak sa nezaoberal pri vyhodnotení dokazovania všetkými vytknutými vadami, keďže táto skutočnosť nemala vplyv na
rozhodnutie súdu. Zo Zmluvy o dielo totiž vyplýva, že nárok na zmluvnú pokutu vznikne, ak sa dostane zhotoviteľ do omeškania s odstraňovaním čo i len jednej z oprávnene reklamovaných vád. Teda aj v prípade, že by teoreticky boli odstránené všetky opodstatnene reklamované vady okrem jedinej (v tomto prípade „chýbajúce striešky nad balkónmi, čo viedlo k zatekaniu“), žalobcovi by vznikol nárok na zmluvnú pokutu. Možno teda konštatovať, že by bolo nadbytočné zaoberať sa každou z reklamovaných vád, ak súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru o oprávnene reklamovanej vade, ktorá nebola odstránená a zakladá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty (viď ods. 25 napadnutého rozsudku). Vzhľadom na uvedené nemožno súhlasiť, že rozsudok je nepreskúmateľný a nezrozumiteľný. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). 35. Pokiaľ ide o vadu chýbajúcich striešok, odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou, že nebolo preukázané, že ide o opodstatnenú vadu, za ktorú zodpovedá žalovaný. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v odsekoch 25 až 28, kde súd prvej inštancie výstižne vysvetlil, z akého dôvodu ide o vadu a teda oprávnenú reklamáciu a prečo zakladá jej neodstránenie nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie označil túto vadu ako významnú práve z dôvodu, že ju mal na základe vykonaného dokazovania a vzhľadom na znenie Zmluvy o dielo a príslušné právne predpisy za preukázanú a jej neodstránenie zakladá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Vada bola špecifikovaná ako zatekanie do balkónov na najvyššom poschodí v dôsledku chýbajúcich striešok, pričom je irelevantné, že osadenie striešok nebolo predmetom Zmluvy o dielo ani rozpočtu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na bod 3.3. Zmluvy o dielo, v ktorom žalovaný ako zhotoviteľ potvrdil, že sa v plnom rozsahu oboznámil s projektovou dokumentáciou, ktorú spracovali projektanti Ing. Brašeň a Ing. Víťazka a sú mu známe technické, kvalitatívne a iné podmienky potrebné k realizácii diela a disponuje takými kapacitami a odbornými znalosťami, ktoré sú riadne a kvalitne pre zhotovenie diela potrebné. V bode 3.4 Zmluvy o dielo žalovaný vyhlásil, že prípadné vady projektovej dokumentácie, ktoré mohol žalovaný pri vynaložení náležitej odbornej starostlivosti odhaliť po oboznámení sa s projektovou dokumentáciou a prípadné vady iných podkladov mu predložených objednávateľom, nie sú dôvodom na zmenu termínu ukončenia a ceny realizovaného diela. 36. Ak teda bolo osadenie striešok zahrnuté do projektovej dokumentácie a žalovaný neupozornil na následky spojené s tým, ak nebudú osadené, nesplnil si v zmysle § 653 OZ notifikačnú povinnosť a zodpovedá za vadu diela. Z ustanovenia § 653 OZ totiž vyplýva, že v prípade, ak pokyny objednávateľa sú nevhodné a v dôsledku toho došlo k vade opravy, zhotoviteľ zodpovedá vtedy, ak nesplnil svoju povinnosť upozorniť objednávateľa na nevhodnosť jeho pokynov. Súd správne vyhodnotil absenciu upozornenia zhotoviteľa na nevhodnosť pokynov okolnosť, že zhotoviteľ neupozornil objednávateľa na následky spojené s neosadením striešok, ktoré boli zahrnuté do projektovej dokumentácie. Ako už bolo uvedené, zo Zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalovaný vyhlásil, že projektovú dokumentáciu pozná a musel si byť vedomý, že z výkresov ako aj zo sprievodnej a technickej správy tvoriacej projektovú dokumentáciu vyplýva, že oceľové striešky hrúbky 4 mm na najvyšších poschodiach balkónov (označené ako ST1-ST5) boli zahrnuté v projektovej dokumentácii k dielu. Na str. 8 sprievodnej a technickej správy k PD sú uvedené ich počty ako aj ich jednotlivé výmery s tým, že celková plocha krytiny na strieškach bola 40,4 m2. To znamená, že projektant tieto striešky zahrnul do projektovej dokumentácie práve kvôli predsunutiu zábradlí na balkónoch, aby sa okrem iného zabránilo nadmernému zbieraniu dažďovej vody na balkónových doskách najvyšších poschodí; priamemu dažďu na balkónové zábradlia a následnému stekaniu dažďovej vody na balkónové zábradlia nižších poschodí. Uvedené vyplýva aj zo stanoviska architekta Ing. Brašeňa zo dňa 25.9.202 s tým, že tieto striešky projektant následne zakreslil aj do výkresov. 37. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie správne posúdil uzatvorenú zmluvu ako spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 2 OZ a na jeho odôvodnenie v tejto časti (odseky 21 až 24 napadnutého rozsudku) odvolací súd odkazuje. Argumentácia žalovaného o neplatnosti celej Zmluvy o dielo vrátane klauzuly o zmluvnej
pokute nemá oporu v zákone ani v judikatúre. Neplatné je len dojednanie o voľbe Obchodného zákonníka, ktoré je pre spotrebiteľa nevýhodné a neprijateľné, neplatný však nie je celý obsah zmluvy. Súd prvej inštancie v súvislosti s dojednaním zmluvnej pokuty správne poukázal na § 544 OZ a body 10.2 a 7.5 Zmluvy o dielo. 38. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacími námietkami žalobcu, ktorý v odvolaní namieta začiatok a koniec doby omeškania žalovaného tak, ako ho stanovil súd prvej inštancie. Je pravdou, že žalobou si žalobca uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur denne za obdobie od 18.02.2016 do 13.03.2018, t. j. v žalovanej sume 24.915,- Eur, čo zodpovedá celkovej dobe 755 dní omeškania žalovaného so splnením povinnosti začať odstraňovať všetky reklamované vady v dohodnutej lehote 7 dní od doručenia reklamácie podľa bodu 7.5 Zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie v rozsudku konštatoval, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je dôvodný, teda že žalovaný porušil Zmluvu o dielo, avšak žalobcovi priznal nárok na zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur/deň celkovo za 444 dní omeškania žalovaného, t. j. len za obdobie od 13.03.2016 do 31.05.2017. Podľa žalobcu, začiatok omeškania žalovaného so začatím odstraňovania vád však nastal v zmysle bodov 10.2 a 7.5 Zmluvy o dielo už po uplynutí 7 dní od doručenia reklamácie z 10.02.2016, t. z. začiatok omeškania mal byť súdom správne určený od 18.02.2016. Zmluva o dielo, podľa jeho názoru, v citovanom bode 7.5 jasne rozlišovala lehotu pre žalovaného na začatie s odstraňovaním vád diela, za čo aj vznikla uplatnená zmluvná pokuta a lehotu na odstránenie vád diela (30 dní od doručenej reklamácie). Súd však na začiatok vzniku omeškania žalovaného nesprávne aplikoval lehotu, ktorú mal žalovaný ako zhotoviteľ dohodnutú na samotné odstránenie vád (30 dní), namiesto lehoty 7 dní na splnenie povinnosti začať reklamované vady odstraňovať. Obidve povinnosti a lehoty boli pritom podľa neho od seba navzájom nezávislé. 39. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že na začiatok omeškania je potrebné aplikovať lehotu 7 dní na začatie s odstraňovaním diela a to s poukazom na znenie citovaných bodov Zmluvy o dielo a § 544 OZ. Z bodu 10.2 Zmluvy o dielo vyplýva: „Ak zhotoviteľ nezačne s odstraňovaním oprávnených reklamácií v čase podľa bodu 7.5 zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 33,- € za každý deň omeškania.” Podľa prvej vety bodu 7.5 Zmluvy o dielo: „Zhotoviteľ sa zaväzuje začať s odstraňovaním oprávnených vád predmetu plnenia v zmysle bodu 7.4 do 7 dní od písomne nahlásenej reklamácie (doporučene alebo emailom) a zaväzuje sa vady odstrániť v termíne do 30 dní .“ 40. Ako vyplýva z citovaného bodu 7.5, tento nezahŕňa len lehotu na začatie s odstraňovaním vád, ale aj lehotu na odstránenie vád. Podľa odvolacieho súdu je potrebné vziať do úvahy, že bod 7.5 obsahuje 2 údaje, ktoré bol zhotoviteľ povinný dodržať a to začať s odstraňovaním vád do 7 dní od písomne nahlásenej reklamácie a tieto odstrániť do 30 dní. Podľa odvolacieho súdu, samotné omeškanie so začatím odstraňovania vád nezakladá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, porušenie povinnosti treba vidieť v tom, že zhotoviteľ v stanovenej lehote vadu neodstránil, čím porušil svoju povinnosť, zakladajúcu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Odvolací súd, na rozdiel od žalobcu, je toho názoru, že lehoty uvedené v bode 7.5 nie je možné posudzovať izolovane, ale vo vzájomnej súvislosti. Účelom reklamácie totiž nie je len to, aby zhotoviteľ začal s odstraňovaním vád, ale aby tieto odstránil, t.j. porušenie povinnosti v súvislosti s reklamáciou nastáva, až keď zhotoviteľ vady neodstráni v stanovenej lehote. Podľa odvolacieho súdu, v prípade, že by zhotoviteľ vady odstránil do 30 dní, nebol by dôvod skúmať, či začal s ich odstraňovaním do 7 dní od písomne nahlásenej reklamácie. Preto nemožno tieto dve lehoty posudzovať izolovane. 41. Pokiaľ ide o koniec doby omeškania, ktorú súd prvej inštancie určil dňom 31.5.2017 a žalobca s tým nesúhlasí, odvolací súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že z bodu 7.5 Zmluvy o dielo nevyplýva, dokedy je povinný zhotoviteľ platiť zmluvnú pokutu, teda či do odstránenia vady, resp. koniec doby omeškania určuje iná skutočnosť. Súd preto správne interpretoval dojednanie tak, že ak zhotoviteľ neodstráni vady do 31.5.2017 (lehota poskytnutá vo výzve zo dňa 20.3.2017), objednávateľ si zabezpečí odstránenie prostredníctvom tretej osoby na náklady zhotoviteľa. V konaní nebolo preukázané, že by objednávateľ poskytol ďalšiu lehotu a trval na odstránení vád zhotoviteľom, preto podľa odvolacieho súdu možno mať lehotu do 31.7.2017 za určujúcu koniec doby omeškania. Po tomto dátume už objednávateľ na odstránení vady netrval. 42. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že žalobca ani žalovaný v odvolaní neuviedli žiadne vecne a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre nich priaznivé rozhodnutie vo veci. Podľa odvolacieho súdu žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom súd prvej
inštancie správne stanovil začiatok aj koniec doby omeškania a svoje rozhodnutie v tomto smere riadne odôvodnil. Odvolací súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a podľa § 387 ods. 1 CSP ho potvrdil. 43. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca ani žalovaný neboli v odvolacom konaní úspešní, odvolací súd rozhodol, že nárok na náhradu trov konania nepriznáva žiadnej zo strán. 47. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP).