Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9CoPr/8/2025 z 25. 9. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 9CoPr/8/2025 1318202214 25. 09. 2025 JUDr. Magdaléna Floreková ECLI:SK:KSBA:2025:1318202214.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : J. Š., nar. XX. X. XXXX, bytom trvale S. X, U., zastúpená : Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., Staré Grunty 162, Bratislava, proti žalovanému : Union poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO : 31 322 051, zastúpený : advokátska kancelária JUDr. Stanislav Ďurica s.r.o., Jégého 12, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 8. 12. 2023 sp. zn. B3 - 23Cpr/4/2018 - 346 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 24. 4. 2025 sp. zn. B3 - 23Cpr/4/2018 - 396, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa voči žalovanému domáhala určenia neplatnosti skončenia jej pracovného pomeru výpoveďou žalovaného, doručenou žalobkyni dňa 14. 11. 2017, ako aj náhrady trov konania. Žalobkyňa tvrdila, že uzatvorila so žalovaným dňa 31.5.2013 pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej vykonávala prácu na pracovnej pozícii Špecialista pre kľúčových zákazníkov. Pracovná pozícia žalobkyne sa zmenila dohodou o zmene pracovnej zmluvy podpísanou dňa 14.10.2015, kedy žalobkyňa začala vykonávať prácu na pozícii Regionálny riaditeľ. Odo dňa 27.5.2014 bol pracovný pomer dohodnutý na dobu neurčitú. Žalovaný so žalobkyňou dohodol v pracovnej zmluve kratší pracovný čas 28 hodín 45 minút týždenne. Žalobkyňa mala zároveň uzatvorenú ďalšiu pracovnú zmluvu na kratší pracovný čas 10 hodín týždenne so zamestnávateľom Union zdravotná poisťovňa a.s. Dňa 14.11.2017 žalovaný písomne rozhodol o organizačnej zmene, ktorou bolo zníženie počtu pracovných miest a zamestnancov na pracovnej pozícii Regionálny/-a riaditeľ/-ka, Úsek internej siete, Sekcia podpory klientov o úväzok 1x28,75h/týždenne (región Západ), a to s účinnosťou od 1.12.2017. V dôsledku prijatého rozhodnutia o organizačnej zmene bola žalobkyni daná výpoveď v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce zo dňa 14.11.2017, ktorú žalobkyňa osobne prevzala dňa 14.11.2017 s tým, že pracovný pomer žalobkyne sa skončí uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby, teda ku dňu 31.1.2018. Žalovaný vo výpovedi okrem iného uviedol: „Zamestnávateľ Vám ponúkol voľné pracovné miesta tak, ako sú špecifikované v Oznámení o organizačnej zmene a ponuka voľného pracovného miesta zo dňa 14.11.2017. Nakoľko ste neprijali žiadne z ponúknutých pracovných miest a nemáme žiadne iné voľné pracovné miesto, ktoré by sme Vám mohli ponúknuť, nemáme možnosť Vás ďalej zamestnávať....“. Je pravdou, že žalovaný skutočne žalobkyni ponúkol voľné pracovné miesta na základe predloženého oznámenia, avšak jej neponúkol všetky voľné pracovné miesta, ktoré mal k dispozícii. Poverená zamestnankyňa žalovaného, p. X. T., pol hodinu po tom, čo bola výpoveď žalobkyni riadne doručená a jej prevzatie žalobkyňa potvrdila svojim podpisom, kontaktovala emailom žalobkyňu s oznámením, že ešte jedno voľné pracovné miesto majú k dispozícii, na ktoré zabudli. Na základe

uvedeného mala žalobkyňa za to, že výpoveď je neplatná, nakoľko žalovaný si riadne nesplnil ponukovú povinnosť v zmysle ustanovenia § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce a žalobkyni neponúkol všetky voľné pracovné miesta, ktoré mal k dispozícii ešte pred doručením a podpísaním výpovede. Žalobkyňa poukázala na to, že ponukovú povinnosť vníma súdna prax (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 306/2008) ako „povinnosť zamestnávateľa urobiť zamestnancovi ponuku smerujúcu k uzavretiu dohody o prevedení na inú prácu. Inou vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam, a pokiaľ možno aj kvalifikácii zamestnanca. Jedná sa teda o prácu, ktorú je zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu spôsobilý vykonávať. Okrem toho výkon tejto povinnosti zamestnávateľa musí byť v súlade so zásadou vyplývajúcou z čl. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého výkon práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať“. Dňa 31.1.2018 žalobkyňa oznámila žalovanému, že skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával aj po 31.1.2018 na pracovnej pozícii a za pracovných podmienok vyplývajúcich z jej pracovnej zmluvy. 2/ Žalobkyňa ďalej tvrdila, že u žalovaného pôsobí ako zástupca zamestnancov odborová organizácia Základná organizácia odborového zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva pri Union zdravotnej poisťovni, a.s. V mene odborovej organizácie koná Výbor odborovej organizácie ako kolektívny štatutárny orgán. V mene výboru odborovej organizácie potom koná jeho predseda. Žalobkyňa mala za to, že hmotnoprávnou podmienkou uvedenou v § 74 Zákonníka práce je, aby zamestnávateľ doručil odborovej organizácii písomnú žiadosť o prerokovanie zamýšľanej výpovede a odborová organizácia, resp. odborový orgán má sedem pracovných dní na to, aby sa k tejto skutočnosti uskutočnilo zasadnutie odborového orgánu, ktorý ako kolektívny orgán túto skutočnosť prerokuje a oznámi spätnú väzbu zamestnávateľovi. Ak spätnú väzbu zamestnávateľovi neoznámi, nastáva fikcia, že k prerokovaniu výpovede odborovou organizáciou došlo. Predpokladom však je doručená písomná žiadosť zamestnávateľa a prerokovanie výpovede odborovou organizáciou. Žalovaný si z titulu prerokovania výpovede zavolal jedinú členku výboru odborovej organizácie, p. D. A., a predložil jej písomnú žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru žalobkyne zo dňa 14.11.2017. Túto žiadosť žalovaný zároveň dal podpísať len p. D. A., ktorá svojim podpisom nemala len potvrdiť prevzatie tejto písomnosti určenej pre odborovú organizáciu, ale zamestnávateľ do tejto žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru zároveň doplnil text: „Skončenie pracovného pomeru zamestnankyne J. Š. bolo prerokované so Základnou organizáciou odborového zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva pri Union zdravotnej poisťovni, a.s. dňa 14.11.2017“. Týmto úkonom prevzatia žiadosti členkou výboru však podľa žalobkyne k žiadnemu prerokovaniu skončenia pracovného pomeru zo strany odborovej organizácie nedošlo. Z tejto listiny nijako nevyplýva, akým spôsobom došlo k prerokovaniu výpovede odborovým orgánom, práveže naopak, preukazuje, že k prerokovaniu výpovede odborovým orgánom nikdy nedošlo, a ani nemohlo dôjsť, pretože výbor (v zastúpení všetkými jeho členmi) túto výpoveď nemal kedy prerokovať, keďže žiadosť zamestnávateľ predložil len jednej členke výboru. Žiadny právny význam v tomto smere nemá skutočnosť, že si zamestnávateľ do tejto žiadosti naformuloval ustanovenie o tom, že odborová organizácia výpoveď prerokovala a dal to podpísať jednej členke výboru odborovej organizácie, nakoľko k tejto skutočnosti nikdy nedošlo. Neexistuje ani žiadny zápis výboru základnej odborovej organizácie o tom, že došlo k prerokovaniu predmetnej výpovede. Pokiaľ ide o požiadavky kladené na riadne prerokovanie výpovede, žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/447/2015 zo dňa 29.9.2016 a na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 160/2012, sp. zn. 1 Cdo 72/2006, sp. zn. 1 M Cdo 2/2008, sp. zn. 5 Cdo 255/2008 a sp. zn. 5 Cdo 140/2010, ktoré sa zaoberali účelom ustanovenia § 74 Zákonníka práce, ktorým je ochrana zamestnanca, ako aj náležitosťami žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru a možnosť zástupcov zamestnancov sa kvalifikovane vyjadriť ku skončeniu pracovného pomeru na základe dostatočných a konkrétnych informácií o dôvodoch skončenia pracovného pomeru. Podľa žalobkyne v jej prípade nebola výpoveď prerokovaná príslušným odborovým orgánom a zároveň ani nedošlo k predloženiu písomnej žiadosti o prerokovanie výpovede v dostatočnom časovom predstihu pred daním samotnej výpovede. Predmetná výpoveď nebola riadne vopred prerokovaná výborom odborovej organizácie, čím nebola splnená podmienka platnosti výpovede v zmysle ustanovenia § 74 Zákonníka práce. 3/ Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu a žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania. K nesplneniu ponukovej povinnosti zamestnávateľa žalovaný uviedol, že v čase výpovede (dňa 14.11.2017) pracovné miesto vedúci/vedúca oddelenia kontaktných miest neexistovalo. O vytvorení

tohto pracovného miesta rozhodlo predstavenstvo spoločnosti na svojom zasadaní dňa 14.11.2017, avšak išlo o rozhodnutie o vytvorení pracovného miesta do budúcna s účinnosťou od 1.12.2017. Súčasťou organizačnej štruktúry zamestnávateľa sa stalo pracovné miesto teda až dňom 1.12.2017. Napriek tomu po schválení vytvorenia tohto pracovného miesta zamestnávateľ v ten istý pracovný deň, ako si splnil ponukovú povinnosť vo vzťahu k ostatným vhodným voľným existujúcim pracovným miestam, ponúkol žalobkyni aj pracovné miesto vytvorené až dňom 1.12.2017, t. j. neexistujúce ku dňu výpovede. Žalovaný teda ponúkol žalobkyni aj pracovné miesto, na ktoré sa ponuková povinnosť nevzťahovala, pričom išlo o ústretový krok zamestnávateľa voči zamestnancovi. Ak by žalobkyňa mala záujem akceptovať ponúknutú pozíciu, mohla uvedené žalovanému oznámiť a nepochybne by došlo k uzavretiu dohody o zmene pracovnej zmluvy. Žalobkyňa zrejme zvažovala aj túto ponuku, keďže ako vyplýva z jej e-mailu zo dňa 15.11.2017, oznámila zamestnávateľovi, že ponuku si rozmyslí a bude ho informovať. V tej súvislosti žalovaný ďalej uviedol, že organizačné zmeny v organizačnom útvare úsek internej siete súviseli s celkovým prebudovaním internej siete, ktoré začalo prezentáciou nového modelu na zasadnutí predstavenstva spoločnosti dňa 14.9.2017, kde nový model prezentoval nový riaditeľ úseku internej siete R. D.. Na základe tejto prezentácie a schválenia nového modelu internej siete predstavenstvom na zasadaní 14.9.2017 došlo postupne k zníženiu počtu regiónov ako aj regionálnych riaditeľov zo vtedajších štyroch na súčasných dvoch. K prvému zníženiu počtu regiónov a regionálnych riaditeľov došlo na základe rozhodnutia predstavenstva zo 14.11.2017, kedy došlo k zníženiu zo štyroch na tri, a k ďalšiemu zníženiu došlo od apríla 2018, kedy došlo k zníženiu z troch na dve. Na základe rozhodnutia predstavenstva zo 14.11.2017 došlo aj k vytvoreniu samostatného oddelenia kontaktných miest a vytvorenia pracovného miesta supervízorky tohto oddelenia, čím došlo k zúženiu pôsobnosti regionálnych riaditeľov, ktorí už neriadia kontaktné miesta, a neskôr od apríla 2018 aj k presunu oddelenia kontaktných miest ( na celom Slovensku ) z úseku internej siete do sekcie komerčného poistenia. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že zmeny v organizačnom útvare, v ktorom pracovala žalobkyňa, vychádzali zo zmeny organizačnej štruktúry, ktorá súvisela s celkovým prebudovaním obchodnej siete. 4/ Pokiaľ išlo o prerokovanie skončenia pracovného pomeru s odborovou organizáciou, žalovaný tvrdil, že dňa 14.11.2017 požiadal písomne odborovú organizáciu o prerokovanie skončenia pracovného pomeru. Podľa Štatútu Základnej organizácie Odborového zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva pri Union zdravotnej poisťovni a.s. je predseda výboru základnej organizácie oprávnený konať v mene výboru ako štatutárneho orgánu ZO OZ. Predseda odborovej organizácie H. T. svojím podpisom potvrdil, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne bolo prerokované so ZO OZ. Základná organizácia odborového zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva pri Union poisťovni a.s. je právnickou osobou so samostatnou právnou subjektivitou. Zamestnávateľ u ktorého odborová organizácia pôsobí, nie je oprávnený ani povinný preskúmavať, kto za odborovú organizáciu potvrdí, že došlo k prerokovaniu výpovede, ani kto sa za odborovú organizáciu k prerokovaniu dostaví. Prerokovanie je podľa § 237 ods. 1 Zák. práce výmena názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom, teda nie prerokovanie interne vo výbore ZO OZ. Zamestnávateľ písomne požiadal Základnú organizáciu odborového združenia o prerokovanie skončenia pracovného pomeru. Predseda ZO OZ potvrdil, že skončenie pracovného pomeru bolo so ZO OZ prerokované. Žalovaný poukázal na Veľký komentár k Zákonníku práce, Barancová a kol., C.H. Beck, 2017, komentár k § 63 ods. 2, podľa ktorého zamestnávateľ si splní ponukovú povinnosť aj ponúknutím jedného z viacerých voľných pracovných miest. Zamestnávateľ si teda ponukovú povinnosť splnil aj nad rámec svojej zákonnej ponukovej povinnosti. 5/ V doplňujúcom písomnom vyjadrení zo dňa 24.10.2019 žalobkyňa namietala, že zo zápisnice č. 2015/27 nie je zrejmé zrušenie pracovnej pozície Regionálny/-a riaditeľ/-ka, Úsek internej siete, Sekcia komerčného poistenia (región Západ). Tvrdila, že nebola informovaná o svojej nadbytočnosti, že najprv jej bola predložená dohoda o skončení pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu, ktorú odmietla podpísať, a až následne jej bola predložená výpoveď, z ktorej sa dozvedela, že je nadbytočná z dôvodu organizačných zmien uskutočnených rozhodnutím predstavenstva zo dňa 14.11.2017. Tiež poukázala na to, že výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) môže byť zamestnancovi daná len v prípade, ak bola zamestnancovi iná vhodná práca ponúknutá a zamestnanec nie je ochotný na ňu prejsť. V tomto prípade však bola žalobkyni doručená výpoveď spolu s oznámením o iných voľných pracovných miestach, pričom v samotnej výpovedi už bolo formulované, že zamestnanec odmietol ponúknuté pracovné miesta. Zamestnávateľ je však povinný splniť si z časového hľadiska ponukovú povinnosť pred tým, než pristúpi k

doručovaniu samotnej výpovede. Namietala aj to, že organizačná zmena bola účelová s cieľom podania výpovede konkrétnemu zamestnancovi a teda žalovaný sledoval organizačnou zmenou iné ciele. 6/ Žalovaný v doplňujúcom písomnom vyjadrení uviedol postupnosť organizačných zmien a vysvetlil celkové prebudovanie internej siete, ktoré začalo prezentáciou nového modelu už na zasadnutí predstavenstva dňa 14.9.2017. Zmeny v organizačnom útvare, v ktorom pracovala žalobkyňa, boli skutočne podstatné a zrušenie jej pracovného miesta v žiadnom prípade nebolo účelové, smerujúce k daniu výpovede konkrétnemu zamestnancovi. Žalovaný postupne prebudovával svoju obchodnú štruktúru, s čím súviselo zníženie počtu regiónov zo štyroch na tri a nakoniec na dva a s tým súviselo aj rovnaké zníženie počtu regionálnych riaditeľov, pričom v dvoch regiónoch a s dvomi regionálnymi riaditeľmi žalovaný stále funguje. Táto zmena nebola náhla a neočakávaná, súvisela s celkovým prebudovaním obchodnej siete, ktoré bolo prezentované na rokovaní predstavenstva už v septembri 2017. Žalobkyni už pred organizačnou zmenou bolo ponúknuté pracovné miesto partnership manager, čo svedčí o snahe udržať zamestnanca u zamestnávateľa aj po organizačnej zmene, bolo jej tiež ponúknuté pracovné miesto vedúca oddelenia kontaktných miest na ktoré sa ponuková povinnosť nevzťahovala. Žalovaný ďalej tvrdil, že najprv písomne oznámil žalobkyni organizačnú zmenu spolu s ponukou voľných pracovných miest, a keďže ani jednu z ponúk žalobkyňa neprijala, bola jej doručená výpoveď. K tomu ešte uviedol, že žalobkyni dňa 14.11.2017 predložil písomné oznámenie o organizačnej zmene a ponuke voľných pracovných miest s uvedením, že odpoveď k ponuke žiada zamestnávateľ obratom, na tomto oznámení. Keďže žalobkyňa nereflektovala na ponúkané pracovné miesta, dal jej žalovaný výpoveď. Žalobkyňa si žiaden čas na rozmyslenie si ponuky zamestnávateľa nevyžiadala. 7/ Pokiaľ ide o skutkový stav, neboli sporné tvrdenia strán o uzavretí pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným a o práci, ktorú žalobkyňa pre žalovaného vykonávala. Z predložených listinných dôkazov vyplynuli tieto skutočnosti : 8/ Zo zápisnice zo zasadnutia predstavenstva Union poisťovňa a.s. zo dňa 14.9.2017 vyplynulo, že p. D. predložil návrh nového modelu internej siete od roku 2018 s tým, že hlavným cieľom je zefektívnenie nákladov a zabezpečiť výrazný rast predpisu poistného. Predstavenstvo návrh schválilo so scenárom „open to the whole market“. 9/ Zo zápisnice zo zasadnutia predstavenstva Union poisťovňa a.s. zo dňa 14.11.2017 vyplynulo, že predstavenstvo v rámci 4. bodu programu schválilo s účinnosťou od 1.12.2017 celkom dvadsaťpäť zmien v Sekcii komerčného poistenia a sekcii zdravotného poistenia, a to zrušenie útvarov, premenovanie a presun útvarov, vytvorenie nových organizačných útvarov, presunutie pozícií medzi útvarmi alebo zrušenie pozícií. Okrem toho v rámci 5. bodu programu predstavenstvo schválilo celkom osem organizačných zmien v Úseku internej siete, Sekcie komerčného poistenia, medzi inými zmenami aj zrušenie organizačných útvarov - Región Západ, Región Východ, Región Sever a región Juh a zníženie počtu pracovných miest a zamestnancov na pracovnej pozícii Regionálny/-a riaditeľ/-ka Úsek internej siete, Sekcia komerčného poistenia o úväzok 1x28,75 hod./týždenne (región Západ). 10/ V písomnej žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru zo dňa 14.11.2017 žalovaný uviedol: V zmysle § 74 Zákonníka práce Vás žiadame o prerokovanie skončenia pracovného pomeru zamestnankyne J. Š. nar. XX.X.XXXX z organizačných dôvodov. Dôvodom skončenia pracovného pomeru je rozhodnutie predstavenstva zo dňa 14.11.2017 o znížení počtu pracovných miest a o zrušení pracovnej pozície Regionálny/-a riaditeľ/-ka - Región Západ, Úsek internej siete, Sekcia komerčného poistenia s účinnosťou od 1.12.207. Vzhľadom na túto organizačnú zmenu sa stala uvedená zamestnankyňa s účinnosťou od 1.12.2017 nadbytočným zamestnancom v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Pod nižšie predpísaný text: Skončenie pracovného pomeru zamestnankyne J. Š.W. bolo prerokované so Základnou organizáciou odborového zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva pri Union poisťovni, a.s. dňa 14.11.2017 H. T., predseda ZO OZ pri Union poisťovni, a.s. sa Jozef Vadkerty podpísal. 11/ V oznámení o organizačnej zmene a ponuke voľného pracovného miesta zo dňa 14.11.2018 adresovanom žalobkyni žalovaný uviedol: Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.5.2013, v znení neskorších dodatkov, zastávate u zamestnávateľa Union poisťovňa a.s. pracovnú pozíciu Regionálny/a riaditeľ/-ka (región Západ). Predstavenstvo spoločnosti Union poisťovňa a.s. rozhodlo dňa 14.11.2017 písomne o organizačnej zmene, ktorou je zrušenie pozície Regionálny/-a riaditeľ/-ka (región Západ),

a to s účinnosťou od 1.12.2017 tak, že organizačnú zmenu schválilo. V súvislosti s organizačnou zmenou Vám ponúkame s účinnosťou od 1.12.2017 na výber 12 voľných pracovných pozícií v mieste výkonu Vašej práce, a to klientska poradkyňa na zákazníckom centre, špecialista informačnej bezpečnosti, digital trainee, asistent predstavenstva, systémový špecialista IT bezpečnosti, referent podpory externého predaja, špecialista vývoja produktov poistenia zodpovednosti, špecialista vývoja a prevádzky informačného systému online predaja služieb, klientsky poradca - BA, špecialista technickej podpory informačného systému, likvidátor poistných udalostí v poistení MV, špecialista upisovania korporátneho rizika, špecialista pre rozvoj internej siete, vedúci oddelenia likvidácie poistných udalostí. Žiadnu inú vhodnú prácu Vám nevieme ponúknuť. Vaše vyjadrenie k ponuke očakávame obratom na tomto oznámení. 12/ V skončení pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 14.11.2017 žalovaný uviedol : Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.5.2013 zastávate u zamestnávateľa Union poisťovňa a.s. pracovnú pozíciu Regionálny/-a riaditeľ/-ka (región Západ). Predstavenstvo spoločnosti Union poisťovňa a.s. rozhodlo dňa 14.11.2017 písomne o organizačnej zmene, ktorou je zníženie počtu pracovných miest a zamestnancov na pracovnej pozícii Regionálny/-a riaditeľ/-ka, Úsek internej siete, Sekcia komerčného poistenia o úväzok 1x28,75 h/týždenne (región Západ), a to s účinnosťou od 1.12.2017 tak, že organizačnú zmenu schválilo. Zamestnávateľ Vám ponúkol voľné pracovné miesta tak, ako sú špecifikované v Oznámení o organizačnej zmene a ponuka voľného pracovného miesta zo dňa 14.11.2017. Nakoľko ste neprijali žiadne z ponúknutých pracovných miest a nemáme žiadne iné voľné pracovné miesto, ktoré by sme Vám mohli ponúknuť, nemáme možnosť ďalej Vás zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo s Vami dohodnuté ako miesto výkonu práce, z toho dôvodu končíme s Vami v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pracovný pomer výpoveďou. Váš pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba trvá dva mesiace a začne plynúť dňa 1.12.2017 a uplynie dňa 31.1.2017. Nakoľko Vaše pracovné miesto bolo s účinnosťou od 1.12.2017 zrušené a k 1.12.2017 nemáme prácu, ktorú by sme Vám mohli prideľovať, počas plynutia výpovednej doby v mieste výkonu práce podľa Vašej pracovnej zmluvy, vznikli prekážky na strane zamestnávateľa v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce, pre ktoré nemusíte nastúpiť počnúc piatkom 1.12.2017 do práce. 13/ Emailom zo dňa 14.11.2017 o 15:47 hod. pracovníčka žalovaného X. T. oznámila žalobkyni: Ahoj J., v rámci ponukovej povinnosti sme ešte zabudli zmieniť jednu pozíciu - Vedúci/a oddelenia kontaktných miest, ktorá sa vytvára od 1.12.2017. Rovnako ako pri iných ponúknutých pracovných pozíciách daj nám vedieť, ak by si mala záujem. Vďaka. 14/ Písomným oznámením zo dňa 31.1.2018 žalobkyňa v nadväznosti na skončenie pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu uvedenom v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktoré jej bolo doručené dňa 14.11.2017 oznámila žalovanému, že ho považuje za neplatné a trvá na tom, aby ju ďalej zamestnávali aj po 31.1.2018 na pracovnej pozícii, ktorú mala dohodnutú v pracovnej zmluve, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o platnosti skončenia pracovného pomeru. Žalovaný oznámenie prevzal dňa 31.1.2018. 15/ Žalobkyňa vo svojom výsluchu uviedla, že u žalovaného pracovala na pozícií regionálna obchodná riaditeľka pre oblasť Bratislava a západné Slovensko. Bola na polročnej zahraničnej ceste a po návrate mala nového nadriadeného, p. D., ktorý bol prijatý členom predstavenstva p. X., pričom im bolo prezentované, že je to jeho bývalý spolupracovník. Po pár mesiacoch spolupráce s p. D. dochádzalo k tomu, že nemali úplne rovnaké názory, p. D. uviedol, že sa k nemu dostalo, že žalobkyňa ho ohovára a hovorí o ňom, že je na nich hnusný. Snažila sa to urovnať, vie, že o tom hovoril aj s jej kolegami a potom začali spory. Začiatkom októbra 2017 v rámci telefonického rozhovoru došlo medzi nimi ku konfliktu, následne si ju zavolal. Keď prišla do zasadačky bola tam aj zamestnankyňa HR p. T. a predložili jej dohodu o ukončení spolupráce. S dohodou nesúhlasila, nechcela vôbec skončiť svoj pracovný pomer a povedala, že dohodu nepodpíše. Vtedy naposledy videla p. D., následnú komunikáciu s ňou prevzal p. X.. S ním sa zoznámila na začiatku mája 2017 po jej návrate zo služobnej cesty, takže on ju predtým nepoznal, a to bol dôvod prečo jej povedal, že má viac dôveru k p. D., ktorého pozná a ktorého priviedol do firmy. Uviedol, že vie, že ich spolupráca s p. D. nefunguje a že to musia nejak riešiť. Povedal jej, že sa bude snažiť nájsť pre ňu inú pozíciu, prípadne inú medzinárodnú pozíciu a s týmto sa rozišli. Potom ju ešte raz kontaktoval a ponúkol jej prvýkrát pozíciu, ktorá mala vzniknúť v budúcnosti, bola za polovičný plat, bez podriadených a bez služobného automobilu. Potom sa rozišli a dňa 14.11.2017 jej napísal SMS, že by sa so ňou rád stretol a má pre ňu nové návrhy. Prišla na centrálu, v jeho kancelárii bol prítomný

aj p. E., riaditeľ právneho oddelenia a p. T., zamestnankyňa HR oddelenia. Znova jej bola predložená dohoda o skončení pracovného pomeru, na čo povedala, že svoj názor nezmenila a nechce skončiť v spoločnosti. Na to jej p. X. oznámil, že dochádza k organizačnej zmene, jej miesto je zrušené, bola jej predložená výpoveď a bolo jej povedané, že musí podpísať prevzatie výpovede. Na tomto stretnutí jej boli predložené dve výpovede, za každú spoločnosť. Po podpísaní prevzatia jej bol predložený zoznam voľných pracovných miest v spoločnosti, taktiež za každú spoločnosť, ale pre Union poisťovňu bola iba jedna kópia, takže išli na chodbu, p. X. urobil fotokópiu, ktorú následne na kopírke podpísala. Potom jej bolo povedané, že do konca mesiaca niekomu odovzdá agendu a v decembri a januári budú prekážky na strane zamestnávateľa, teda nemusí nastúpiť do práce. Keď sa vrátila do kancelárie, našla si email od p. T., že jej zabudli ponúknuť ešte jednu pozíciu. Táto pozícia bola ponúknutá jej podriadenej pár týždňov pred tým, ako jej bola daná výpoveď a dohodli sa na tom, že tú pozíciu zastávať bude. K tým pozíciám jej nebolo nič povedané, bol to iba zoznam, názov pozície, bez platu, bez detailných podrobností. Bolo jej zvláštne, prečo dostala tie pozície, keď už dostala výpoveď. Po niekoľkých dňoch ju p. T. kontaktovala, či by mala o niektorú z tých pozícií záujem, povedala jej, že nemá záujem a veľmi nerozumie tomu postupu, načo jej p. T. uviedla, že to potrebuje od nej do emailu. Vo chvíli, keď jej to napísala, že nemá záujem, tak pár hodín na to bola porada, kde oznámili, že túto jednu pozíciu, ktorá jej bola ponúknutá, bude zastávať jej podriadená. Zvláštne podľa žalobkyne bolo, že jej miesto bolo zrušené k 30.11.2017, avšak všetko mali plánované na kvartály a ten kvartál končil k 31.12.2017. Vedela, že jej pozíciu čiastočne zastával niekto iný, ktorý bol vo firme externe, ale tá pozícia sa volala úplne inak. Na otázku súdu, aby bližšie popísala okolnosti týkajúce sa výpovede a ponuky inej vhodnej práce, žalobkyňa uviedla, že výpoveď si mohla prečítať, ale bolo jej povedané, že musí podpísať, že ju preberá, po tomto jej bolo povedané, že tu máš ešte toto, čo je zoznam voľných pracovných miest a podpíš nám ešte prevzatie, čo sa udialo až na chodbe na kopírke.?V tú chvíľu si ten zoznam neštudovala, nebol na to priestor, bola to veľmi emotívna situácia a bola veľmi rýchlo ukončená zo strany zamestnávateľa. Na otázku žalovaného, či je pravda, že ešte pred 14.11.2017 si vypýtala 25.000 Eur za to, že odíde zo spoločnosti, žalobkyňa uviedla, že ponúknutá dohoda obsahovala štyri platy, že to nepovažuje za relevantné vzhľadom na to, že jej predchodkyňa odchádzala zo spoločnosti z dôvodu nespokojnosti s jej prácou a ona oproti nej výsledky mala, dostala od spoločnosti 6 platov. Takže áno, číslo 25.000 zaznelo, ale v úplne inom kontexte, pretože to bolo práve tých 6 platov a že jej to nepríde úplne ideálne. Následne sa spýtala, či sú nejaké dôvody, pre ktoré by ju chceli vyhodiť. P. X. povedal, že by bol veľmi rád, aby v spoločnosti pracovala, že si váži jej prácu. Na otázku žalovaného, aké návrhy na stretnutí dňa 14.11.2017 padali, žalobkyňa odpovedala, že jej bola ponúknutá pozícia, znova jej bolo povedané, že platí táto ponuka, nevie názov pozície. Následne jej bolo ponúknuté rozviazanie pracovného pomeru dohodou a potom jej bola predložená výpoveď. Výpoveď si čítala. Na otázku žalovaného, či sa jej nezdalo divné, že výpoveď obsahuje v texte odkaz na zoznam pracovných pozícií, a ako tvrdí, nič také nemala v tom momente k dispozícii žalobkyňa odpovedala, že bola na pokraji plaču, nemá právne vzdelanie, sedela oproti trom silným ľuďom a pripadala si zahnaná do kúta. Uviedla, máte pravdu, že asi sa jej právne zbystrenie v tej chvíli nedostavilo. Nepamätala si, že by bolo niečo zaznelo ako „preštuduj si to“. Na otázku žalovaného, ako reagovala na ponuku voľných pracovných miest, ktoré jej boli ponúknuté, žalobkyňa odpovedala, že nereagovala nijak, iba to podpísala, pretože jej nebolo povedané, že si to má preštudovať, ale že má podpísať prevzatie. Na ponuku nereagovala, mailom bola vyzvaná, aby potvrdila, či má alebo nemá záujem o niektorú z tých pozícií, bol to ten mail od p. T.. Priamo na stretnutí dňa 14.11.2017 pracovné miesta neodmietla, iba podpísala prevzatie. 16/ Svedok Z.. W. X. vypovedal, že u žalovaného pracuje od roku 2017 a je členom predstavenstva zodpovedným za obchod. Keď v roku 2017 nastúpil do zamestnania, interná sieť žalovaného mala osem regiónov. V lete 2017 predkladal do predstavenstva návrh na postupné zníženie počtu regiónov, a to v dvoch krokoch, postupne až na dva regióny. Prvý krát sa so žalobkyňou rozprával o nejakej alternatívnej pozícii pre ňu začiatkom novembra 2017, kedy jej ponúkol manažérsku pozíciu. Žalobkyňa povedala, že si to potrebuje premyslieť, zobrala si na to týždeň času. Následne dňa 8.11.2017 mu žalobkyňa ponuku odmietla, na čo jej ešte ponúkol zvýšenie platu na 2.100 Eur plus 30% a aj auto na súkromné účely ako žalobkyňa žiadala, žalobkyňa však povedala, že rozdiel platu je príliš veľký. Vtedy žalobkyni prvý krát ponúkol skončenie pracovného pomeru dohodou s bonusom vo výške 15.000 Eur, žalobkyňa požadovala 25.000 Eur, čo sa mu zdalo neadekvátne. Ponúkol jej 20.000 Eur, ale s konkurenčnou doložkou, s čím žalobkyňa nesúhlasila, súhlasila by s konkurenčnou doložkou, ale s bonusom 25.000 Eur. K dohode teda na tomto stretnutí nedošlo. Ďalším krokom bolo zasadnutie predstavenstva dňa 14.11.2017 v doobedňajších hodinách, na ktorom bola schválená organizačná zmena, zrušenie pracovného miesta regionálneho riaditeľa v Bratislave. Touto zmenou sa znižoval počet

regiónov zo štyroch na tri, čo bolo v súlade s jeho stratégiou, ktorú prezentoval na predstavenstve koncom leta. V poobedňajších hodinách mu riaditeľka personálneho oddelenia potvrdila prerokovanie a súhlasné stanovisko odborovej organizácie a po tomto potvrdení pozval žalobkyňu na stretnutie. Okrem nej zavolal aj personalistku a šéfa právneho oddelenia ako svedka. Na stretnutí jej zopakoval ponuku dohody na ukončenie pracovného pomeru, čo žalobkyňa odmietla, vzápätí s ňou odkomunikoval organizačnú zmenu schválenú na predstavenstve, na čo personalistka predložila zoznam všetkých voľných pracovných pozícií, ktoré v tom čase mali, zoznam si žalobkyňa pozerala, prečítala, bola tam aj zmienená pozícia manažéra VIP partnerstva, ktorú jej ponúkal na predchádzajúcom stretnutí. Všetky tieto pozície žalobkyňa odmietla. Po tomto odmietnutí pristúpili k predloženiu výpovede z titulu organizačnej zmeny, výpoveď si žalobkyňa prevzala, na tomto stretnutí si išla ešte urobiť kópiu zoznamu voľných pozícii, lebo personalistka chybne priniesla len jeden zoznam, a s tým sa rozišli. Po tom, čo žalobkyňa odišla mu personalistka povedala, že bola ešte jedna pozícia, ktorú tam zabudla doložiť, bola to pozícia supervízora pobočkovej siete, ktorú predstavenstvo vytvorilo v ten deň doobeda. Túto pozíciu ponúkli žalobkyni mailom, aj túto pozíciu žalobkyňa v priebehu týždňa odmietla. Svedok ďalej doplnil, že pokiaľ išlo o organizačnú zmenu a samotné zníženie počtu regiónov, nie je možné hovoriť o účelovosti, miesto žalobkyne nikdy nevytvorili naspäť, naopak, počet regiónov potom ešte znížili z troch na dva regióny a dnešný stav je taký, že regióny úplne zrušili, teda do roku 2021 zrušili všetky pozície regionálnych riaditeľov. K ponúkanej pozícii manažéra pre VIP partnerov svedok doplnil, že v tom čase nemala žiadnych zamestnancov, mala sa len vybudovať, jej dôležitosť postupne rástla, dnes je tam tím ľudí a je to riaditeľská pracovná pozícia. Z jeho strany bol úprimný záujem na tom, aby sa so žalobkyňou dohodli na pokračovaní. 17/ Svedok H. T. vypovedal, že je zamestnancom žalovaného a zároveň predsedom odborovej organizácie. Dňa 14.11.2017 boli spolu s D. A.Ó., ktorá je zástupkyňa odborov zdravotnej poisťovne, telefonicky zavolaní pani X.Q. T. z oddelenia ľudských zdrojov, aby si našli čas na prerokovanie organizačnej zmeny, ktorá pôjde do predstavenstva. Malo sa jednať o zrušenie pozície regionálneho riaditeľa. S pani T. sa stretli v zasadačke, kde výpoveď prerokovali. Personalistka im povedala, aký návrh, aká organizačná zmena ide do predstavenstva. On sa pýtal, čo sa stane s agendou, na čo mu povedala, že ide o dlhodobý proces transformácie internej siete, v rámci ktorého sa znižoval aj počet regionálnych riaditeľov z pôvodného počtu 8 až na 4. V poslednom návrhu boli riaditelia len pre východ a západ. Pokiaľ ide o dokumenty, na tomto stretnutí mu pani Vydrová predložila organizačnú zmenu, návrh organizačnej zmeny, doklad o prerokovaní a prekreslenie organizačnej štruktúry a krátky popis, prečo sa zmena uskutočňuje. Tiež mu predložila doklad o prerokovaní výpovede. Výpoveď prerokovával on samostatne, v mene základnej organizácie. Výbor základnej organizácie na prerokovanie výpovede zvolaný nebol, pred stretnutím len telefonicky informoval členov výboru, aká vec bude prerokovávaná. Pred stretnutím mu p. T. uviedla, ktorých pozícií sa zmena týka, neuviedla však, že ide o žalobkyňu. Pretože tie pozície boli vtedy 4, mohla to byť ktorákoľvek z tých daných pozícií. Od zamestnávateľa dostal odpovede na svoje otázky. Žiadosť o prerokovanie výpovede v dolnej časti podpísal. 18/ Na základe uvedených dôkazov mal súd za preukázanú skutočnosť, že výpoveď bola vopred prerokovaná so zástupcom zamestnancov a že žalobkyni boli najskôr ponúknuté voľné pracovné miesta, až potom jej bola daná výpoveď. 19/ Vyhodnotením dôkazov, a to tak každého jednotlivo, ako aj všetkých vo vzájomnej súvislosti, bola podľa súdu preukázaná skutočnosť, že výpoveď bola žalobkyni daná až po tom, čo jej boli ponúknuté voľné pracovné miesta. 20/ Zo svedeckej výpovede Z.. W. X. vyplynulo, že najskôr žalobkyni oznámil organizačnú zmenu a ponuku voľných pracovných miest a až následne, keď žalobkyňa na ponúknuté miesta nijako nereflektovala, jej bola doručená výpoveď. Žalobkyňa vo svojom výsluchu zas tvrdila, že najskôr jej svedok oznámil, že dochádza k organizačnej zmene, že jej pracovné miesto je zrušené, potom jej bola predložená výpoveď s tým, že musí podpísať jej prevzatie, a až po podpísaní jej bol predložený zoznam voľných miest. Do spisu však žalobkyňa založila aj zápisnicu z pojednávania vo veci sp. zn. B3-15Cpr/4/2018 žalovanej Union zdravotnej poisťovne, a.s. na ktorom žalobkyňa na otázku žalovaného uviedla, že ponuka voľných pracovných miest jej bola predložená zároveň s výpoveďou, najprv však podpísala prevzatie výpovede a až potom ponuku voľných pracovných miest.

21/ K tejto spornej skutočnosti boli vypočutý svedok a žalobkyňa, obaja neboli vo vzťahu k predmetu konania nestranní, obaja mali záujem na výsledku sporu. Na rozdiel od žalobkyne však svedok vypovedal pod hrozbou trestného stíhania, ak by o tejto skutočnosti uviedol nepravdu. Záujem na výsledku sporu bol podľa súdu u žalobkyne výraznejší než u svedka. Svedeckú výpoveď a odpovede svedka na položené otázky považoval za presvedčivé a dôveryhodné, neboli v nej rozpory ako u žalobkyne. Z toho dôvodu súd prikladal pri hodnotení týchto dôkazov vyššiu váhu svedeckej výpovedi než výsluchu strany sporu. 22/ Bez ohľadu na vyššie uvedené, za rozhodujúci pri zvažovaní dôkazov súd považoval obsah samotných písomností. V písomnej výpovedi bolo uvedené, že žalobkyňa neprijala ani jedno ponúknuté miesto, žalobkyňa potvrdila, že výpoveď si prečítala. Ak by žalobkyňa mala záujem naďalej pracovať u žalovaného aj na inej pozícií, zrejme by požiadala o informácie k voľným pracovným pozíciám, aby sa mohla rozhodnúť. Žalobkyňa neuviedla žiadnu takú skutočnosť, ani taká skutočnosť nevyšla v konaní najavo, na základe ktorej by bolo možné vyhodnotiť postup žalovaného ako neprípustný nátlak na žalobkyňu, majúci vplyv na splnenie ponukovej povinnosti. Podľa súdu bolo zrejmé, že žalobkyňa bola v otázke inej pre ňu vhodnej práce úplne pasívna, o ponúknuté miesta sa zjavne vôbec nezaujímala, inak by k nim kládla otázky, vyžiadala by si doplňujúce informácie alebo aspoň čas na rozmyslenie. Navyše, ako dlhoročná zamestnankyňa vo vedúcej funkcii musela mat prehľad o pracovných pozíciách v poisťovni, ktoré jej boli ponúkané. 23/ Okrem tvrdenia žalobkyne, že svedok jej povedal, že najprv musí podpísať výpoveď a až potom jej boli ponúknuté iné pracovné miesta, neexistoval žiadny dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že ponukovú povinnosť si žalovaný splnil iba formálne a až po daní výpovede. Takýto postup je navyše nelogický a v zjavnom rozpore s obsahom listinných dôkazov. 24/ Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 1 ods. 1, § 61 ods. 2, § 63 ods. 1 písm. b/, § 63 ods. 2, § 63 ods. 3, § 74 Zák. práce, tiež čl. 2 Zák. práce, ako aj čl. 25.1 písm. a/ Stanov Odborového Zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva. 25/ Z dokazovania vyplynulo, že pred výpoveďou bola žalobkyni predložená písomná ponuka voľných pracovných pozícii, ako aj oznámenie o organizačnej zmene. V ponuke voľných pracovných pozícii bolo spolu štrnásť pracovných pozícií. Nebolo sporné, že jedna pracovná pozícia bola žalobkyni ponúknutá až neskôr, po daní výpovede. 26/ Ponukovú povinnosť vníma súdna prax (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 306/2008) ako povinnosť zamestnávateľa urobiť zamestnancovi ponuku smerujúcu k uzavretiu dohody o preradení na inú prácu. Inou vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ možno, aj kvalifikácii zamestnanca. Ide teda o prácu, ktorú je zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu spôsobilý vykonávať. Okrem toho výkon tejto povinnosti zamestnávateľa musí byť v súlade so zásadou vyplývajúcou z čl. 2 Zák. práce, v zmysle ktorého výkon práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať. 27/ Pri hodnotení ponuky primeraného zamestnania súd prvej inštancie teda vychádzal z toho, že inou vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a kvalifikácii zamestnanca. Povinnosť zamestnávateľa sa vzťahuje na ponúknutie inej vhodnej práce, nie na ponúknutie všetkých pracovných pozícii, ktoré má zamestnávateľ k dispozícii. Z toho hľadiska si žalovaný podľa súdu svoju zákonnú povinnosť dostatočne splnil. Ani z judikatúry, na ktorú žalobkyňa poukazovala, nevyplýva, že zamestnancovi sa musia ponúknuť všetky voľné pracovné miesta, takýto záver nie je možné vyvodiť ani zo znenia ustanovenia § 63 ods. 2 Zák. práce. Rozhodujúce podľa súdu je, že zamestnancovi bola ponúknutá vhodná práca, teda taká, ktorá zodpovedá jeho zdravotnému stavu, schopnostiam a kvalifikácii. Výška mzdy nie je pri posudzovaní vhodnosti rozhodujúca. Čo sa týka dodatočne ponúknutého miesta vedúci oddelenia kontaktných miest, toto miesto vzniklo až dňa 1.12.2017, teda v čase výpovede dňa 14.11.2017 neexistovalo. Podľa judikatúry (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo261/2007) zamestnávateľ má povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné miesto, ktoré je k dispozícii v čase výpovede. Zákonník práce neustanovuje pre ponuku vhodného zamestnania písomnú formu, nepredpisuje, že ponuka voľného miesta sa musí urobiť písomne, v prípade súdneho sporu je však jej splnenie povinný preukázať. Žalovaný svedeckou

výpoveďou a listinnými dôkazmi preukázal, že si ponukovú povinnosť splnil a žalobkyňa nebola ochotná prejsť na inú pre ňu vhodnú prácu. 28/ Druhou spornou otázkou medzi stranami bola existencia organizačnej zmeny a skutočný dôvod jej prijatia. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a uvedených zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že u žalovaného nastala taká organizačná zmena, v dôsledku ktorej sa žalobkyňa stala nadbytočnou. Na základe vykonaných dôkazov nebolo možné dospieť k záveru, že organizačná zmena sledovala iný cieľ, než predpokladá zákon, konštatoval súd prvej inštancie. 29/ Ustanovenie § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce upravuje len jeden výpovedný dôvod, a to nadbytočnosť zamestnanca. Uvedený výpovedný dôvod obsahuje však viacero skutočností - druhov organizačných zmien ( zmenu úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia, zníženie stavu zamestnancov s cieľom zefektívnenia práce, iné organizačné zmeny ), v dôsledku ktorých sa zamestnanec môže stať nadbytočným. Aj v prípade výpovede odkazujúcej na § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce musí byť dôvod výpovede skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a tiež aby výpoveď bolo možno posúdiť ako právny úkon platný, so zreteľom na určitosť ako náležitosť prejavu vôle. Predpokladmi pre použitie tohto výpovedného dôvodu sú rozhodnutie zamestnávateľa, alebo príslušného orgánu o zmene úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a príčinná súvislosť medzi týmto rozhodnutím a nadbytočnosťou zamestnanca. K predpokladom pre danie výpovede podľa citovaného ustanovenia patrí i to, že takéto rozhodnutie prijal zamestnávateľ alebo príslušný orgán, podľa ktorého konkrétny zamestnanec sa stal pre zamestnávateľa nadbytočným. Samotné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách v konaní o neplatnosť výpovede súd nemôže preskúmavať z hľadiska jeho platnosti ako právneho úkonu, pretože takéto rozhodnutie nie je právnym úkonom. V prípade, ak vzniknú pochybnosti, či zamestnávateľ rozhodol o organizačných zmenách, súd sa môže zaoberať len tým, či takéto rozhodnutie bolo skutočne prijaté, a či ho urobil zamestnávateľ. 30/ Súd prvej inštancie poukazoval na to, že o nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ naďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec alebo v pôvodnom rozsahu. Môže sa tak stať v dôsledku vnútorných organizačných zmien, ale aj znížením celkového počtu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. Skončenie pracovného pomeru pre nadbytočnosť nie je podmienené absolútnym znížením celkového počtu zamestnancov. Nadbytočnosť musí zamestnávateľ súdu preukázať, naproti tomu výber nadbytočného zamestnanca súd nepreskúmava. Pri posudzovaní nadbytočnosti treba vychádzať z obsahu pracovnej zmluvy a posúdiť, či došlo u zamestnávateľa k takej organizačnej zmene, ktorá robila zamestnanca nadbytočným z hľadiska funkcie, na ktorú znie pracovná zmluva. Príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a prijatými organizačnými zmenami znamená, že zamestnanec sa stal nadbytočným práve v dôsledku realizácie tohto rozhodnutia. Výber nadbytočného zamestnanca prislúcha výlučne zamestnávateľovi. 31/ Podľa súdnej praxe rozhodnutie zamestnávateľa v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce nie je právnym úkonom. Zákon s takýmto rozhodnutím nespája vznik, zánik alebo zmenu právnych vzťahov. Takéto rozhodnutie je len faktickým úkonom zamestnávateľa, ktorý nie je sám o sebe spôsobilý privodiť následky v právnych vzťahoch účastníkov. Pretože nejde o právny úkon, nie je možné rozhodnutie zamestnávateľa samo o sebe preskúmavať z hľadiska jeho platnosti; ak vznikne pochybnosť, či zamestnávateľ rozhodol o organizačných zmenách, môže sa súd zaoberať len tým, či takéto rozhodnutie bolo skutočne prijaté a či ho urobil príslušný orgán zamestnávateľa ( napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3CoPr/8/2014 zo dňa 16.12.2015 ). 32/ Rozhodnutie o organizačnej zmene musí byť prijaté ( vydané ) vždy v písomnej forme a zamestnanec sa má o ňom dozvedieť najneskôr z výpovedi o skončení pracovného pomeru. ( napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 1.7.2002, sp. zn. 2 Cdo 14/2000 ). 33/ Zo zisteného skutkového stavu podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom.

34/ Predstavenstvo žalovaného je jeho štatutárnym orgánom, rozhodnutie predstavenstva, ktorým sa schválil návrh na zmenu organizačnej štruktúry a návrh na zníženie počtu zamestnancov, je rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene. Takéto rozhodnutie predstavenstva je preto preukázateľný podklad na ďalšie konanie zamestnávateľa so zamestnancom o zmene pracovnej zmluvy alebo o skončení pracovného pomeru dohodou alebo výpoveďou. Žalovaný správne poukazoval na to, že rozhodnutie zamestnávateľa nemusí byť prísne formálne označené ako rozhodnutie o organizačnej zmene, dôležitý je obsah rozhodnutia zachytený v písomnej forme, čo zápisnica zo zasadnutia predstavenstva spĺňa. Z rozhodnutia vyplýva, ktorý orgán, kedy a s akou účinnosťou ho prijal a čo je jeho obsahom. Z rozhodnutia predstavenstva je zrejmé, že v dôsledku organizačnej zmeny bude u žalovaného o jedno miesto regionálneho riaditeľa (región Západ) na Úseku internej siete, v Sekcii komerčného poistenia s pracovným úväzkom 28,75 h/týždenne, menej. 35/ Výpoveď daná žalobkyni nadväzuje na rozhodnutie predstavenstva a obsahuje právny dôvod výpovede v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce, ktorý svojím skutkovým vymedzením predstavenstvo spoločnosti rozhodlo dňa 14.11.2017 písomne o organizačnej zmene, ktorou je zníženie počtu pracovných miest a zamestnancov na pracovnej pozícii Regionálny/-a riaditeľ/-ka, Úsek internej siete, Sekcia komerčného poistenia o úväzok 1x28,75 h/týždenne (región Západ), a to s účinnosťou od 1.12.2017 - nie je možné zameniť s iným výpovedným dôvodom, pretože iba a len v dôsledku organizačnej zmeny o znížení stavu zamestnancov realizovanej rozhodnutím žalovaného bola žalobkyni daná výpoveď, čím sa žalobkyňa voľbou žalovaného stala nadbytočným zamestnancom v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce. 36/ Podľa žalobkyne bola organizačná zmena účelová, prijatá bola len z dôvodu osobnej animozity, aby sa mohla dať výpoveď konkrétnemu zamestnancovi bez toho, aby objektívne zanikla potreba vykonávať jeho prácu. I keď z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že medzi ňou a jej nadriadeným p. D. boli určité, bližšie nešpecifikované, pracovné a názorové nezhody, nebolo podľa súdu prvej inštancie možné len na základe toho dospieť k záveru, že práve táto okolnosť by bola dôvodom prijatia organizačnej zmeny. Z výpovede svedka W. X. a z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že u žalovaného išlo o postupnú a dlhšiu dobu plánovanú zmenu obchodnej a riadiacej štruktúry, ktorá sa dotkla nielen žalobkyne, ale aj iných regionálnych riaditeľov a zamestnancov. U žalovaného sa na základe rozhodnutia predstavenstva zo dňa 14.9.2017 a 14.11.2017 uskutočnilo viacero plánovaných organizačných zmien. Táto zmena preto nebola náhla, ani neočakávaná. Bez významu nebola ani skutočnosť, že žalovaný už pred organizačnou zmenou ponúkol žalobkyni riadiace pracovné miesto, čo svedčí o jeho snahe udržať si žalobkyňu ako zamestnanca aj po organizačnej zmene. Takisto pred daním výpovede žalovaný ponúkol ďalšie voľné pracovné miesta, ktoré spadali do ponukovej povinnosti. Žalobkyňa však všetky ponuky odmietala, hoci žalovaný urobil aj určité ústretové ústupky týkajúce sa platu a súvisiacich benefitov. V tej súvislosti je potrebné si uvedomiť, že Zákonník prace nezabezpečuje zamestnancovi prijatému na dobu neurčitú nemennosť a trvalosť jeho pracovného pomeru a dohodnutých pracovných podmienok, ale iba chráni zamestnanca pred svojvoľným prepustením zo zamestnania tým, že jednostranné skončenie pracovného pomeru z podnetu zamestnávateľa podlieha určitým pravidlám. Z týchto dôvodov nebolo možné súhlasiť so žalobkyňou, že celé prebudovanie obchodnej štruktúry bolo prijaté len preto, aby jej žalovaný mohol dať výpoveď. 37/ Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že výpoveď nie je v rozpore so Zákonníkom práce, ani v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný nezneužíval svoje práva na škodu žalobkyne, podľa súdu voči nej postupoval otvorene a korektne. V konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by organizačná zmena sledovala iný cieľ než zníženie stavu zamestnancov a s tým súvisiacu efektívnosť práce. 38/ Pokiaľ ide o prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov, aj v tejto časti mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný postupoval podľa zákona a výpoveď so zástupcami zamestnancov vopred prerokoval. Bolo nesporné, a aj z dôkazov vyplynulo, že u žalovaného pôsobí základné organizácia Odborového Zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva. Podľa článku 18.1. a 18.2 stanov odborového zväzu, základné organizácie majú právnu subjektivitu a konajú s právnymi účinkami vo svojom mene a na svoju zodpovednosť. Predseda základnej organizácie je štatutárnym zástupcom s právom vystupovať samostatne v mene základnej organizácie. Žalovaný pri prerokovaní výpovede žalobkyne konal s predsedom základnej organizácie H. T., ktorý bol v konaní vypočutý ako svedok. Z jeho svedeckej výpovede vyplynulo, že k prerokovaniu výpovede došlo vopred, teda pred daním

výpovede a že výpoveď s ním žalovaný prerokoval tak, ako to predpokladá ustanovenie § 237 ods. 1 Zákonníka práce. Medzi zástupcom zamestnancov a zamestnávateľom došlo k dialógu, zamestnávateľ ozrejmil zástupcovi zamestnancov organizačnú zmenu a jej dôsledky na zamestnancov, takisto zástupca zamestnancov dostal odpovede na svoje otázky. 39/ K prerokovaniu výpovede došlo na základe písomnej žiadosti žalovaného, z ktorej bolo zrejmé, že výpoveď sa týka žalobkyne. Skutočnosť, že zástupca zamestnancov sa až na prerokovaní dozvedel, že organizačná zmena a z nej vyplývajúca nadbytočnosť zamestnanca sa týka žalobkyne neznamená, že by výpoveď nebola riadne prerokovaná. Bolo iba na zástupcovi zamestnancov, či takéto oznámenie posúdi ako dostatočne včasné pre prerokovanie výpovede konkrétnemu zamestnancovi. Podobne ani skutočnosť, že žalovaný na žiadosti vopred predpísal text potvrdenia o prerokovaní výpovede nespôsobuje sama o sebe neplatnosť výpovede. Keďže prerokovanie výpovede je dialóg a výmena názorov medzi zástupcom zamestnancov a zamestnávateľom, tak potom zo správania oboch vyplýva, kedy bolo prerokovanie výpovede ukončené. Pokiaľ si zástupca zamestnancov nevyhradil dlhší čas na prerokovanie, nemôže byť na ťarchu zamestnávateľa, že k prerokovaniu výpovede došlo v ten istý deň, kedy zamestnávateľ o prerokovanie požiadal. Ustanovenie § 74 Zákonníka práce stanovuje len maximálnu lehotu, v ktorej sa má prerokovanie výpovede uskutočniť, žiadne iné časové aspekty nepredpisuje. Žalovanému ako zamestnávateľovi takisto nemôže byť na ťarchu spôsob, akým predseda základnej organizácie informoval členov výboru, ani to, že výbor k tejto otázke nebol zvolaný. Ide o internú záležitosť odborovej organizácie. 40/ Nakoľko žalovaný v súlade so zákonom písomne rozhodol o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej sa žalobkyňa stala nadbytočnou, žalobkyňa nebola ochotná prejsť na inú, pre ňu vhodnú prácu, ktorú jej žalovaný ponúkol, a žalovaný splnil svoju povinnosť výpoveď vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, je výpoveď daná žalobkyni platná; preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 41/ Žalovaný mal vo veci celkový úspech, z toho dôvodu mu bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady, ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému, súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. 42/ Uvedený rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd vyhovie jej žalobe a určí, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou žalovaného doručenou žalobkyni dňa 14. 11. 2017 je neplatné a priznať žalobkyni voči žalovanému náhradu trovy konania vo výške 100 %. Ako dôvody podania odvolania žalobkyňa označila ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa zastala názor, že sa súd prvej inštancie zaoberal dôvodmi, pre ktoré žalobkyňa považovala svoje skončenie pracovného pomeru za neplatné, len povrchne a okrajovo. Z rozsudku súdu nemožno zistiť, na základe akých úvah súd prvej inštancie vyhodnotil, že došlo ku splneniu ponukovej povinnosti, ako aj zákonom probovanému spôsobu prerokovania výpovede v zmysle § 74 Zák. práce. Žalobkyňa zdôraznila, že pri rozhodovaní pracovnoprávnych sporov je súd povinný právne posúdiť všetky okolnosti týkajúce sa daného skutkového stavu, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že ide o pracovnoprávny spor a žalobkyňa ako zamestnanec má v ňom postavenie slabšej strany. Súd prvej inštancie podľa žalobkyne ignoroval zvýšenú ingerenciu súdu do súdneho konania a zjavne opomenul, že zamestnanec ako slabšia strana pracovnoprávneho vzťahu nemusí mať vždy k dispozícii také dôkazy, prostredníctvom ktorých by vedel preukázať opodstatnenosť svojho nároku alebo účinne odraziť tvrdenia zamestnávateľa. Súd prvej inštancie zjednodušene a miestami silne nejasne naznačil dôvody jeho rozhodnutia; žalobkyňa preto rozsudok považuje za arbitrárny, nakoľko má za to, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie súdu založené. Ak súd v odôvodnení nereaguje na podstatnú časť námietok žalobkyne, nevysporiadal sa s dôkazmi predloženými žalobkyňou, a to aj napriek tomu, že má v konaní postavenie slabšej strany, dokonca silne ignoroval vyšetrovací princíp a s tým súvisiacu zvýšenú ingerenciu súdu do súdneho konania, žalobkyňa považuje rozsudok súdu prvej inštancie za silne arbitrárny. 43/ Súd prvej inštancie podľa žalobkyne ani len náznakom nepoukázal, v čom bola výpoveď žalobkyne rozporná a už vôbec neuviedol, aké úvahy ho viedli k právnemu záveru, že výpoveď svedka bola dôveryhodnejšia. Argumentácia o tom, kto má výraznejší záujem na výsledku súdneho sporu pôsobí ako „z iného sveta“, najmä ak sa vezme do úvahy, že ide o spor s postavením slabšej strany a najmä, že spor rozhodol špecializovaný súd na pracovnoprávne spory. Strata zamestnania má výrazné dopady na život

a fungovanie každého jednotlivca a tak polemika o tom, kto má výraznejší záujem na úspechu v súdnom spore nie je náležitá a vyznieva úsmevne. Nevedno, na základe akých úvah dospel súd k záveru, že výpoveď žalobkyne bola rozporná, najmä keď ju sudca, ktorý rozsudok vynášal ani nevyslúchal, nekládol jej otázky, nevidel ju reagovať na otázky právneho zástupcu žalovaného ( spis od r. 2017 zmenil 3 x zákonného sudcu ). Žalobkyňa bola prvýkrát vypočutá vinou na strane súdu prvej inštancie až v marci 2023, t.j. po viac ako 5 rokov od skončenia pracovného pomeru, takže je logické, že si s odstupom piatich rokov nepamätala detailne každú jednu okolnosť skončenia pracovného pomeru. Naopak z výsluchu svedka je nesporné, že tento disponoval nepomerne silnou dlhodobou pamäťou a pamätal si s odstupom 5 rokov detailne absolútne všetko. Súd prvej inštancie mal pri hodnotení dôkazov zvažovať aj spontánnosť výpovedí svedkov a účastníkov konania, eliminujúc tak situácie, kedy príde svedok poučený právnym zástupcom s presnou inštrukciou, čo a ako má pri výsluchu tvrdiť. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že súd prvej inštancie na prvom pojednávaní dňa 4. 6. 2021 ako prvého vypočul nie ju, ale svedka H. T., o predvolaní ktorého nemal vedomosť ani právny zástupca žalobkyne, ani žalobkyňa, len súd a právny zástupca žalovaného a žalobkyňu samotnú súd vyslúchol až o dva roky neskôr ! Aj uvedené svedčí o tom, ako súd prvej inštancie prozamestnanecky rieši pracovnoprávne spory a v prípade akýchkoľvek pochybností sa neváha prikloniť radšej na stranu zamestnávateľa, ako na stranu slabšej strany. Ak súd prvej inštancie nadobudol presvedčenie, že výpoveď žalobkyne bola rozporná, tak je jeho primárnou povinnosťou poukázať v čom vidí rozpornosť a rovnako aj zdôvodniť, prečo bola výpoveď svedka dôveryhodnejšia a najmä na základe čoho dôvodil, že svedok ako zástupca žalovaného mal menší a menej výrazný záujem na úspechu v súdnom spore. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 44/ Žalobkyňa ďalej v odvolaní poukázala na to, že vo svojej výpovedi ( na pojednávaní dňa 27. 3. 2023 ) jednoznačne uviedla, že jej bola na stretnutí dňa 14. 11. 2017 predložená výpoveď, a že „musí podpísať prevzatie výpovede“ Súčasne uviedla, že „po podpísaní prevzatia mi bol predložený zoznam voľných pracovných pozícií v spoločnosti...“ a rovnako na otázku súdu, „aby žalobkyňa popísala bližšie okolnosti týkajúce sa výpovede a ponuky inej vhodnej práce...“ žalobkyňa uviedla, že „výpoveď som si mohla prečítať, ale bolo mi povedané, že musím podpísať, že ju preberám, po tomto mi bolo povedané, že tu máš ešte toto, čo je zoznam voľných pracovných miest a podpíš nám ešte prevzatie, čo sa udialo až na chodbe na kopírke. V tú chvíľu som ten zoznam neštudovala, nebol na to priestor, bola to veľmi emotívna situácia a bola veľmi rýchlo ukončená zo strany zamestnávateľa.“ Žalobkyňa tiež na otázku právneho zástupcu žalovaného „ako ste reagovali na ponuku voľných pracovných miest, ktoré vám boli ponúknuté“, uviedla, že „nereagovala som nijak, iba som to podpísala, pretože mi bolo povedané, že si to mám preštudovať, ale že mám podpísať prevzatie“, a súčasne na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovaného „odmietli ste ich ?“ žalobkyňa uviedla, že „nereagovala som. Mailom som bola vyzvaná, aby som potvrdila, či mám alebo nemám záujem o niektorú z týchto pozícií, bol to mail od pani T..“ Žalobkyňa tiež na výsluchu dňa 27. 3. 2023 na otázku právneho zástupcu žalovaného „odmietli ste ich priamo na tom stretnutí dňa 14. 11. 2017 ?“ odpovedala „nie, iba som prevzala prevzatie.“ 45/ Žalobkyňa v odvolaní poukazovala na to, že z jej výsluchu nevyplýva nič zmätočné, naopak, opakovane poukazovala na to, že ponuková povinnosť podľa § 63 ods. 2 Zák. práce bola zrealizovaná až po prevzatí ( doručení ) výpovede, nie pred jej doručením a žalobkyňa bola po celý čas v tom, že podpisuje prevzatie dokumentu týkajúce sa voľných pracovných pozícií. Samotný svedok Z.. W. X. síce tvrdil, že žalobkyňa podpísala prevzatie ponuky voľných miest, ktoré ústne odmietla a až následne jej bola predložená výpoveď, avšak zároveň nepoprel, resp. potvrdil na otázky právneho zástupcu žalobkyne, že až po stretnutí, na ktorom jej bola doručená výpoveď, jej bola mailom prostredníctvom personalistky X. T. predložená ponuka novovytvoreného pracovného miesta na zasadnutí predstavenstva konanom dňa 14. 11. 2017, s tým, že sa „v rámci ponukovej povinnosti zabudli zmieniť o tejto pracovnej pozícii“ a zároveň bola žalobkyňa vyzvaná, aby im „rovnako ako aj pri iných ponúknutých pracovných pozíciách dala vedieť, ak by mala záujem.“ Na to p. T. urgovala dňa 15. 11. 2017 mailom žalobkyňu, aby im „do zajtra poslala vyjadrenie k ponúkaným pracovným pozíciám.“ Predmetné fakty dokazujú, že tvrdenia žalobkyne sa zakladajú na pravde a sú to práve tvrdenia žalovaného a svedka Z.. X. - člena predstavenstva, ktoré sú nedôveryhodné a nezakladajú sa na pravde, nakoľko si bol žalovaný dobre vedomý, že pred doručením výpovede nebola splnená zákonom stanovená ponuková povinnosť a svojím konaním sa snažil toto sanovať a vytvoriť zdanie zákonného postupu. Žalobkyňa je tiež názoru, že súd sa mal v pochybnostiach prikloniť na stranu slabšej strany, t.j. žalobkyne ako zamestnanca a nie na stranu zamestnávateľa, hoci mal jednoznačne preukázané, že splnenie ponukovej povinnosti zo strany zamestnávateľa pred doručením výpovede bolo zmätočné a nie v súlade so zákonom a ustálenou súdnou praxou. Súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa nemala vedomosť o postupnosti ponukovej povinnosti v

nadväznosti na skončenie pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti, takže na samotnom stretnutí nemohla niečo namietať, nakoľko legitímne očakávala, že žalovaný postupuje zákonne. 46/ Súd prvej inštancie mal vziať do úvahy skutočnosť, že žalovaný na stretnutie prišiel s už vyhotovenou výpoveďou, ktorá obsahovala pasáž o tom, že žalobkyňa odmietla ponuku inej vhodnej práce. „Nakoľko ste neprijali žiadne z ponúkaných pracovných miest...“, čo jednoznačne poukazuje na to, že žalovaný si ponukovú povinnosť v zmysle § 63 ods. 2 Zák. práce plánoval splniť len formálne, čomu nasvedčuje aj na pozadí existujúci konflikt medzi žalobkyňou a pánom D. „chránencom člena predstavenstva“. Žalovaný teda nemal žiadny skutočný a úprimný záujem naďalej žalobkyňu zamestnávať. Podľa žalobkyne úsmevne vyznieva argument súdu prvej inštancie, že žalobkyňa bola málo aktívna a zjavne sa o voľné pracovné pozície nezaujímala a nevyžiadala si čas na rozmyslenie. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav, ak dospel k takýmto záverom. Žalobkyňa opakovane uviedla, že podpisovala prebratie zoznamu voľných pracovných miest, nie, že tieto ponúkané pracovné pozície odmietala. Súd prvej inštancie na prvom pojednávaní dňa 4. 6. 2021 uviedol, že nepovažuje za sporné, že dňa 14. 11. 2017 žalovaná strana oznámila, že má voľné miesto a že žalobkyňa sa k tejto ponuke vyjadrí. Žalobkyňa doplnila, že sa k ponuke vyjadrila asi po týždni telefonicky a oznámila, že o pozíciu nemá záujem. Nevedno na základe akých skutočností súd prvej inštancie začal považovať nespornú vec za spornú a zaujal k nej nesprávny právny názor. 47/ Žalobkyňa ďalej namietala, že mal súd prvej inštancie podrobiť skúmaniu dokument „oznámenie o organizačnej zmene a ponuka voľného pracovného miesta“ zo dňa 14. 11. 2017, kde je ako posledná veta uvedené „Vaše vyjadrenie k ponuke očakávame obratom na tomto dokumente.“ Dokument je podpísaný riaditeľkou úseku riadenia ľudských zdrojov J.. G. E. a vedľa je nečitateľný podpis, ktorý nemožno priradiť žalobkyni. Žalobkyňa však uviedla, že tento dokument podpísala, avšak nič z jeho obsahu nenasvedčuje tomu, že podpisom odmietla niektorú z ponúkaných pracovných pozícií a na tomto dokumente absentuje jej vyjadrenie. Skutočnosť, že prevzala výpoveď, v ktorej sa uvádza, že ponukovú povinnosť odmietla, ešte nenasvedčuje tomu, že k tomu tak aj došlo, najmä ak výpoveď a jej znenie vyhotovoval žalovaný. Súd prvej inštancie mal splnenie ponukovej povinnosti posudzovať aj v nadväznosti na email p. X. T. zo dňa 14. 11. 2017 o 15,47 hod., v ktorom je v poslednej vete vyslovene uvedené „rovnako ako pri iných ponúknutých pracovných pozíciách, daj nám vedieť, ak by si mala záujem.“ V kontexte uvedeného mailu je zrejmé, že žalobkyňa skutočne podpisovala len prevzatie ponukovej povinnosti a mala sa k nej vyjadriť, pričom žalovaný ani neočakával, že sa mala vyjadriť v okamihu predkladania ponukovej povinnosti. Súd prvej inštancie tendenčne, opakovane v neprospech žalobkyne, nesprávne právne posúdil zistené skutočnosti, ak tvrdil, že ponuková povinnosť v zmysle § 63 ods. 2 Zák. práce bola voči žalobkyni splnená a neexistoval žiadny dôkaz, že ju splnil žalovaný formálne. Z uvedených dôkazov nemožno vyvodiť iný záver ako ten, že žalobkyni bola doručená výpoveď skôr ako reflektovala na ponukovú povinnosť a skôr, ako mal žalovaný preukázateľné vyjadrenie o tom, že túto ponukovú povinnosť žalobkyňa odmietla. Žalobkyňa zastávala u žalovanej pozíciu regionálnej riaditeľky a nie na úseku riadenia ľudských zdrojov; do jej kompetencie a pracovných úloh nepatrilo mať prehľad o voľných pracovných pozíciách. Je úlohou zamestnávateľa, aby pri realizácii ponukovej povinnosti túto realizoval jednoznačne a nevznikli tak pochybnosti o jej zákonom probovanej realizácii. Súd prvej inštancie mal rozlišovať medzi „predložením ponukovej povinnosti“ a medzi „splnením si ponukovej povinnosti“ Ust. § 63 ods. 2 Zák. práce vyžaduje, aby si zamestnávateľ splnil ponukovú povinnosť predtým, než pristúpi k doručeniu výpovede. 48/ Zákonník práce síce nepredpisuje pre ponukovú povinnosť písomnú formu, avšak k tomu, aby zamestnávateľ vedel preukázať, že k nej skutočne došlo, t.j. bola zrealizovaná ponuka inej vhodnej práce a súčasne musí preukázať, že zamestnanec túto ponuku aj odmietol ( neprijal ). Súd prvej inštancie aj žalovaný však v tomto prípade disponovali len dokumentom, na ktorom je podpis žalobkyne bez jednoznačného prijatia/odmietnutia ponukovej povinnosti a súčasne disponovali jej výpoveďou, v ktorej ona opakovane tvrdí, že nič neodmietla, ani sa nevyjadrovala, nakoľko podpisovala len ich prevzatie a nie ich odmietnutie. Skutočnosti, že žalovaný žalobkyni skutočne dával na podpis len prevzatie ponukovej povinnosti potvrdzuje aj mail od p. X.Q. T. zo dňa 14. 11. 2017, ktorá sa dokonca doručovania výpovede a ponukovej povinnosti osobne zúčastnila. Vyvstáva otázka, že ak by p. T. bola svedkom toho, ako žalobkyňa odmietla ponukovú povinnosť, prečo by jej adresovala po stretnutí email, v ktorom ju žiadala, aby komunikovala žalovanému prípadný záujem o niektorú z ponúkaných pracovných pozícií. Uvedené okolnosti nasvedčujú podľa žalobkyne jedinému právnemu záveru, ktorým je doručovanie výpovede žalobkyni skôr ako bola splnená ponuková povinnosť. Na účely § 63 ods. 2 Zák. práce totiž nepostačuje len predložiť zoznam voľných pracovných pozícií a tým považovať túto povinnosť minimálne za formálne splnenú, ale je potrebné mať preukázateľnú vedomosť, dôkaz, že zamestnanec negatívne/vôbec nereflektoval na predložený zoznam voľných pracovných pozícií.

49/ Na margo konštatovania súdu prvej inštancie, že pracovná pozícia „vedúci oddelenia kontaktných miest“ vznikla až 1. 12. 2017 a v čase výpovede neexistovala žalobkyňa uvádza, že uvedené nikdy nerozporovala. Prečo žalovaný uvedenú pracovnú pozíciu žalobkyni ponúkal, ak v čase doručovania výpovede neexistovala ? Žalobkyňa upriamila pozornosť pozornosť na skutočnosť, že vytvorenie tejto pracovnej pozície s účinnosťou od 1. 12. 2017 schválilo predstavenstvo dňa 14. 11. 2017 v dopoludňajších hodinách, takže v čase doručovania výpovede mal žalovaný písomný dokument preukazujúci jej vznik, avšak v čase doručovania výpovede bola táto pracovná pozícia skutočne neobsadená. V tejto súvislosti podľa žalobkyne vyvstáva otázka, či v prípade, ak žalovaný vytvára pracovnú pozíciu od 1. 12. 2017 ju nesmie ponúkať ako voľnú skôr ako vznikne, avšak dokazovanie ohľadom tejto okolnosti nemá absolútne žiadny vplyv na platnosť/neplatnosť skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou. 50/ Pokiaľ ide o otázku organizačnej zmeny, súd mal skúmať, či dokument „Správa pre predstavenstvo“ zo dňa 14. 11. 2017 obsahujúca len návrhy zmien v organizačnej štruktúre spočívajúce nielen v zrušení organizačných útvarov, ale aj v premenovaní sekcie, odborov, je možné považovať za rozhodnutie vydané v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce, následkom ktorého dochádza k nadbytočnosti zamestnanca. Podľa žalobkyne súd vyhodnotil správu pre predstavenstvo povrchne, nakoľko z neho nevyplýva, aký cieľ organizačná zmena sledovala. V zmysle konštantnej judikatúry musí zamestnávateľ prijať písomné rozhodnutie o organizačnej zmene, t.j. rozhodnutie o zmene úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Súd skúma tri základné otázky, a to : a/ či ide o zmenu úloh zamestnávateľa, zmenu technického vybavenia alebo iné organizačné zmeny; b/ či sa stal zamestnanec nadbytočným a c/ či je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnými zmenami. Súd pritom prihliada aj na čl. 2 Zák. práce, zakotvujúci pozitívny príkaz výkonu práv a povinností vyplývajúci z pracovnoprávnych vzťahov, ktorým je súlad s dobrými mravmi ( uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 9. 6. 2010 sp. zn. 5Cdo/42/2010, tiež rozhodnutie R 57/1968 ). 51/ Súd prvej inštancie nevyhodnotil existenciu príčinnej súvislosti medzi nadbytočnosťou žalobkyne a správou pre predstavenstvo. V správe pre predstavenstvo sa uvádza zrušenie pracovnej pozície „regionálny riaditeľ/ka ( región západ ), avšak z Dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 14. 10. 2015 vyplýva, že žalobkyňa síce pracovala ako „regionálna riaditeľka“, avšak nie je zrejmé a už vôbec nie dohodnuté, že to bolo pre región západ. Žalobkyňa mala cez spomínanú dohodu o zmene pracovných podmienok dohodnuté miesto výkonu práce Bratislava, z čoho však nemožno usudzovať, že bola zodpovedná za „región západ.“ Z odôvodnenia rozsudku nie sú zrejmé dôvody, pre ktoré súd dospel k záveru o existencii príčinnej súvislosti medzi správou pre predstavenstvo, ktorú súd účelovo vyhodnotil ako písomnú organizačnú zmenu a nadbytočnosťou žalobkyne; nie sú zrejmé dôvody, pre ktoré súd dospel k záveru, že správa pre predstavenstvo je kvalifikovanou organizačnou zmenou, najmä ak v správe nie je jediná zmienka o tom, aký cieľ organizačná zmena sleduje. 52/ Súd prvej inštancie tiež odignoroval a nezaoberal sa dôkazom, ktorý žalobkyňa predložila dňa 3. 6. 2021, ktorý preukazoval, že u sesterskej spoločnosti Union zdravotná poisťovňa, a.s. sa pri organizačných zmenách vyhotovovali iné formy rozhodnutí o organizačných zmenách. Nakoľko sa u žalovaného, ako aj u sesterskej spoločnosti vyhotovujú identické dokumenty pri skončeniach pracovného pomeru, identické interné dokumenty, je dôvodný predpoklad, že takéto rozhodnutia o organizačných zmenách sa vyhotovujú aj u žalovaného. Súd prvej inštancie mal uvedené zistiť a predložením takýchto dokladov zaviazať žalovaného, nakoľko žalobkyňa sa k nim objektívne nevedela dostať a posúdiť, či správa pre predstavenstvo nie je účelovo označovaná za rozhodnutie o organizačnej zmene podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce. Ak by súd prvej inštancie takéto dokazovanie vykonal, zistil by, že správa pre predstavenstvo nemôže byť ani len teoreticky považovaná za rozhodnutie o organizačnej zmene, ale ide len o dokument určený na zasadnutie predstavenstva. Svoju argumentáciu podporila žalobkyňa odkazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 9. 6. 2010 sp. zn. 5Cdo/42/2010, tiež zo dňa 8Cdo/89/2017 zo dňa 28. 3. 2018, ďalej rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 24. 9. 2019 sp. zn. 14CoPr/1/2019. 53/ Žalobkyňa v odvolaní poukazovala na to, že medzi ňou a jej nadriadeným ( p. D. - chránencom Z.. X., člena predstavenstva ) existovali osobné animozity a k zrušeniu pracovnej pozície žalobkyne došlo takmer o rok skôr ako sa predtým komunikovalo, čo žalovaný nepoprel. Nadbytočnosti žalobkyne predchádzala snaha žalovaného ukončiť so žalobkyňou pracovný pomer dohodou bez uvedenia dôvodu a až keď uvedený postup žalovaného žalobkyňa odmietla, označil ju na základe Správy pre predstavenstvo za nadbytočnú. Pre žalobkyňu je zarážajúce, že súd prvej inštancie takýto postup označil za súladný s dobrými mravmi a že podľa neho zo strany žalovaného nedošlo k zneužitiu práva. Súd prvej inštancie tvrdí v odôvodnení svojho rozsudku, že žalovaný ponúkol žalobkyni riadiace miesto, čo

svedčí o jeho snahe udržať si žalobkyňu aj po organizačnej zmene; k uvedenému žalobkyňa dodala, že žalovaný jej ponúkol miesto bez podriadených, čo znamená, že by nikoho neriadila a navyše za polovičný plat. Právny záver súdu označila za tendenčný a laxný, v neprospech slabšej strany a teda za právne nesprávny. 54/ Žalobkyňa v odvolaní nesúhlasila ani so závermi súdu prvej inštancie ohľadom prerokovania výpovede s odborovým orgánom. Prerokovanie výpovede v jej prípade malo charakter len formálnosti, keď nenapĺňalo zákonnú požiadavku z materiálneho hľadiska, ktoré je zmyslom inštitútu prerokovania výpovede podľa § 74 Zák. práce, a to je ochrana zamestnanca, t.j. aby skutočne mohlo dôjsť k zaujatiu relevantného stanoviska odborového orgánu k výpovedi so žalobkyňou na riadnom podklade so znalosťou veci. Súd prvej inštancie sa zarážajúco uspokojil pri vyhodnocovaní dôkazov s telefonickou žiadosťou žalovaného o prerokovanie výpovede, hoci ust. § 74 Zák. práce požaduje predchádzajúcu písomnú žiadosť adresovanú zástupcom zamestnancov. Súd prvej inštancie zjavne nerozlíšil, že : a/ pri prerokovaní v zmysle § 74 Zák. práce je potrebné jeho zrealizovanie s relevantným subjektom odborovým orgánom, nie iba s jedným členom odborového orgánu. Z predložených listín je nesporné, že nedošlo k prerokovaniu výpovede s príslušným odborovým orgánom, keďže svedok - predseda Základnej organizácie podpísal na konci žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru, že „skončenie pracovného pomeru zamestnankyne J. Š. bolo prerokované so Základnou organizáciou Odborového zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva pri Union poisťovni, a.s., dňa 14. 11. 2017.“ V zmysle časti F.štatútu ZO sa za orgány odborovej organizácie považujú - členská schôdza ZO, výbor ZO a revízna komisia ZO, nie však predseda ZO. Súd prvej inštancie účelovo použil iba tie pasáže stanov OZ, ktoré hovoria o postavení predsedu ZO, nevenoval však žiadnu pozornosť spôsobu, akým odborové orgány prijímajú svoje rozhodnutia. Podľa štatútu ZO, časti G.Všeobecné zásady, body 1 a 2, sú orgány ZO kolektívnymi orgánmi a rozhodujú na základe uznesení prijatých nadpolovičnou väčšinou členov orgánu. Predseda ZO môže vystupovať samostatne v mene ZO, ale len v intenciách rozhodnutí odborových orgánov, nie v intenciách vlastných rozhodnutí. Predseda ZO je len jedným z členov odborového orgánu a k zasadnutiu odborového orgánu preukázateľne po telefonickej žiadosti žalovaného nedošlo, a teda nemohlo dôjsť ani ku prerokovaniu výpovede žalobkyne, čo svedok ani nepoprel. Dikcia ust. § 74 Zák. práce vyžaduje predchádzajúcu písomnú žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie výpovede. Svedok - predseda ZO vo svojom výsluchu uviedol, že bol telefonicky zavolaný dňa 14. 11. 2017 na prerokovanie organizačnej zmeny, ktorá pôjde do predstavenstva a má sa jednať o zrušenie pozície regionálneho riaditeľa. Svedok - predseda ZO skonštatoval, že videl návrh organizačnej zmeny, návrh organizačnej štruktúry, prekreslenie organizačnej štruktúry a krátky popis toho, prečo sa organizačná zmena uskutočňuje. Svedok však neuviedol, že mu bola predložená výpoveď žalobkyne, takže je nesporné, že šlo o prerokovanie organizačnej zmeny a nie o prerokovanie výpovede žalobkyne. Z výpovede svedka je zrejmé, že mu na prerokovanie nebola predložená výpoveď žalobkyne, ani jej koncept, ale len samotná žiadosť o prerokovanie. Z jazykového výkladu ust. § 74 Zák. o rod. plynie, že zástupcovia zamestnancov majú vopred prerokovať výpoveď/okamžité skončenie pracovného pomeru, nie žiadosť o prerokovanie. Z obsahu žiadosti žalovaného, ktorá bola predložená v konaní, nie je možné usudzovať, že žiadosť obsahovala všetky náležitosti výpovede a bola tak naplnená dikcia § 74 Zák. práce. Súd prvej inštancie opomenul, že doklad o prerokovaní výpovede vyhotovoval žalovaný, t.j. ide o dokument vyhotovený zamestnávateľom, bez možnosti odborovej organizácie jeho obsah ovplyvniť. Svoj názor žalobkyňa podoprela poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/255/2008, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/447/2015, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/50/2018, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7CoPr/17/2017. 55/ Na odvolanie žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný ( č.l. 380 a nasl. spisu ); zastal názor, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí reagoval na všetky relevantné tvrdenia a riadne sa s nimi vo svojom rozhodnutí vysporiadal. Žalobkyňa v odvolaní len opakuje argumenty, ktoré už boli vyvrátené v priebehu konania. Súd vyhodnocoval všetky dôkazy, vo vzájomnej súvislosti aj každý samostatne a dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom. Žalovaný sa s jeho rozhodnutím v plnej miere stotožňuje. 56/ Žalobkyňa vo svojom odvolaní opakovane namieta rozhodnutie o organizačnej zmene, ktorým došlo k zrušeniu jej pracovnej pozície, čím sa stala nadbytočnou. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že rozhodnutie o organizačnej zmene je faktickým úkonom a musí byť prijaté písomne. Žalovaný si túto povinnosť splnil, rozhodnutie prijalo predstavenstvo žalovaného, ktoré je jeho štatutárnym orgánom, teda bolo oprávnené takéto rozhodnutie prijať. Toto rozhodnutie je zároveň rozhodnutím o organizačnej zmene, nakoľko z jeho obsahu vyplýva zrušenie pracovnej pozície, na ktorej bola zamestnaná žalobkyňa u žalovaného, čím je zároveň daná a príčinná súvislosť medzi rozhodnutím o organizačnej zmene a nadbytočnosťou žalobkyne. Žalobkyňa namieta, že z rozhodnutia nevyplýva, aký cieľ organizačná zmena sledovala. Podľa žalovaného je ale z rozhodnutia jednoznačné, že došlo k zrušeniu pracovnej

pozície, na ktorej žalobkyňa pracovala - cieľ teda možno určiť jednoznačne. Rozhodnutie o organizačnej zmene súviselo s prebudovaním štruktúry obchodnej siete žalovaného, a to znížením počtu regiónov, a teda aj regionálnych riaditeľov. Podľa žalobkyne z rozhodnutia o organizačnej zmene nebolo zjavné, že sa ruší jej pracovná pozícia, a teda že sa stáva nadbytočnou; tiež tvrdí, že neexistuje príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou žalobkyne a správou pre predstavenstvo. Zákonník práce v prípade rozhodnutia o organizačnej zmene nestanovuje žiadne obsahové náležitosti, ani ho bližšie nikde neupravuje. Žiadne zákonné ustanovenie nehovorí, ako by malo znieť rozhodnutie o organizačnej zmene, ani to, ako sa má formálne nazývať. Z obsahu rozhodnutia predloženého žalovaným vyplýva, že došlo k iným organizačným zmenám v súlade s ust. Zákonníka práce. Argumentácia žalobkyne nemá žiadnu oporu v právnych predpisoch, preto len konštatuje, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Neodkazuje pritom ani na to, k akému nesprávnemu právnemu posúdeniu malo údajne dôjsť, len rozsiahlo cituje judikatúru súdov. Žalovaný v konaní preukázal, že organizačná zmena, ktorá viedla k nadbytočnosti žalobkyne, nebola samostatná a individuálna zmena, ale bola súčasťou veľkého balíka zmien, ktoré sa diali pred skončením pracovného pomeru so žalobkyňou, ako aj po ňom. Išlo o dlhodobý proces prestavby vnútorného fungovania žalovaného ako zamestnávateľa; vyplýva to z predložených listinných dôkazov, organizačných štruktúr a ich zmien v čase, ako aj z výpovedí svedkov. Boli splnené všetky podmienky pre skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce. 57/ Žalobkyňa v odvolaní argumentovala aj tým, že súd nevzal do úvahy dôkaz, ktorý predložila 3. 6. 2021 a ktorý preukazoval, že u sesterskej spoločnosti Union zdravotná poisťovňa, a.s. vyhotovujú pri organizačných zmenách iné formy rozhodnutí o organizačných zmenách. K tomu žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobkyňou predložené rozhodnutia o organizačných zmenách sa týkajú inej entity, rozdielnej od žalovaného; tiež išlo o rozhodnutia prijaté v r. 2020, nie v r. 2017. Žalobkyňa porovnáva neporovnateľné a tým sa snaží presvedčiť súd o nesprávnosti prijatého rozhodnutia o organizačnej zmene, ktorou bola zrušená jej pracovná pozícia. 58/ Žalobkyňa tiež namieta, že organizačná zmena bola vykonaná účelovo, z dôvodu, že mala osobné animozity s jej nadriadeným p. D., ktorý mal byť podľa žalobkyne „chránencom Z.. W. X. - člena predstavenstva.“ Žalovaný k tejto námietke žalobkyne uviedol, že s p. D. bol tiež rozviazaný pracovný pomer, a to ešte v r. 2018; keby bol p. D. naozaj chránencom Z.. X., asi by sa tak nestalo, navyše len pár mesiacov po žalobkyni. Žalovaný zopakoval, že organizačná zmena, ktorej súčasťou bolo aj zrušenie pracovného miesta žalobkyne, začala ešte pred skončením pracovného pomeru so žalobkyňou a pokračovala aj po skončení jej pracovného pomeru. Práve dlhodobosť procesu je jedným z argumentov, ktorý vyvracia argumentáciu žalobkyne o údajnej účelovosti organizačnej zmeny. Žalovaný pripomenul, že žalobkyňa sama na pojednávaní konanom dňa 27. 3. 2023 potvrdila, že žalovaný mal záujem na tom, aby u neho zostala pracovať, pričom vypovedala, že na osobnom stretnutí jej Z.. X. povedal, že by bol veľmi rád, keby žalobkyňa ostala v spoločnosti. 59/ Žalobkyňa v odvolaní tiež tvrdí, že zo strany žalovaného nedošlo k splneniu ponukovej povinnosti, a to z dôvodu, že jej bola najskôr doručená výpoveď a až následne ponúknuté voľné pracovné miesta. Táto argumentácie žalobkyne naráža na niekoľko faktických protiargumentov. V texte výpovede z pracovného pomeru, ktorý bol žalobkyni predložený a ktorého prevzatie žalobkyňa potvrdila podpisom, sa uvádza, že jej boli najskôr ponúknuté voľné pracovné miesta a až následne doručená výpoveď. Sama žalobkyňa na pojednávaní dňa 27. 3. 2023 uviedla, že si výpoveď prečítala. Ak by teda obsah výpovede nekorešpondoval s postupom žalovaného, určite by bolo žalobkyni podozrivé, že text výpovede odkazuje na ponuku pracovných pozícií. Opačný postup žalovaného, t.j. najskôr doručenie výpovede a potom predloženie ponuky voľných pracovných miest, by bol absolútne nelogický. O správnosti postupu žalovaného hovorí aj svedecká výpoveď svedka X., predsedu predstavenstva žalovaného, ktorý sa zúčastnil stretnutia so žalobkyňou a doručovania výpovede. Svedok X. jednoznačne vo svojej výpovedi uviedol, že výpoveď bola žalobkyni doručená až po odmietnutí ponúknutých pracovných pozícií. Súd prvej inštancii vo svojom rozsudku správne poukazuje na rozpory vo výpovedi žalobkyne, ktorá v spontánnej výpovedi dňa 27. 3. 2023 vypovedala, že jej bola najskôr doručená výpoveď a až po nej jej boli ponúknuté voľné pracovné miesta. Presne naopak už odpovedala na otázku právneho zástupcu žalovaného na tom istom pojednávaní, keď povedala „bola mi ponúknutá pozícia, znova mi bolo povedané, že platí táto ponuka, neviem názor pozície. Následne mi bolo ponúknuté rozviazanie pracovného pomeru dohodou a potom mi bola predložená výpoveď. Žalovaný zopakoval, že žalobkyňa na ponúkané pozície nijak nereflektovala, nezaujímala sa o to, aká je pracovná náplň pri jednotlivých pozíciách, ani o iné podrobnosti. Žalobkyňa sa správala pasívne, nepýtala si ani čas na rozmyslenie a ani neprijala žiadnu ponuku voľných pracovných miest, ktoré jej žalovaný v súlade so Zákonníkom práce ponúkol. Žalovaný dokonca ponúkol žalobkyni pracovnú pozíciu nad rámec povinnosti vyplývajúcej mu

z pracovných predpisov, keďže o zachovanie pracovného pomeru so žalobkyňou mal reálny záujem, čo potvrdili svedecké výpovede a aj samotná žalobkyňa. 60/ Žalobkyňa na jednej strane tvrdí, že mala záujem zotrvať v zamestnaní u žalovaného, na druhej strane ponúknuté pracovné pozície odmietla a tiež na stretnutí s p. X., predsedom predstavenstva, ktoré predchádzalo stretnutiu, na ktorom jej bola daná výpoveď, si vypýtala 25.000 eur ako odstupné pri skončení pracovného pomeru dohodou. V prípade, ak by to bolo tak, ako to tvrdí žalobkyňa, t.j., že mala záujem zotrvať v pracovnom pomere so žalovaným, takéto návrhy by zrejme žalobkyňa nevyslovila. Výpoveď žalobkyne tak bola poznačená protirečeniami a rozpormi, na čo v rozsudku poukázal aj súd a tieto aj vyhodnotil. Žalobkyňa namietala, že k jej výsluchu súdom došlo až v marci 2023; tento postup súdu nemôže ísť na ťarchu žalovaného, keďže on nemal možnosť zasahovať do postupu súdu. Žalobkyňa v tejto súvislosti uviedla, že si po piatich rokoch nemôže pamätať každý detail; tu je žalovaný iného názoru, má za to, že keďže žalobkyňa sama namietala postup pri plnení ponukovej povinnosti, tak by bolo logické, že keď tvrdí, že postup žalovaného bol nezákonný, že by si mala spomínať na to, v čom nezákonnosť spočívala. Žalovaný zároveň dôrazne odmietol tvrdenie žalobkyne, že svedkovia boli žalovaným vopred poučení a inštruovaní, ako majú v konaní vypovedať. Tieto tvrdenia žalobkyne nemajú žiaden reálny základ a žalobkyňa ich v konaní ani nijako nepreukázala, ide iba o fabulácie. Žalobkyňa tiež vo svojom odvolaní obsiahlo uvádza citácie zo svojej výpovede na pojednávaní dňa 27. 3. 2023, avšak neuvádza tam práve podstatnú časť, v ktorej došlo k jednoznačnému rozporu, na ktorý žalovaný vyššie poukázal a ktorú súd zmieňuje vo svojom rozsudku. 61/ Žalobkyňa tiež tvrdí, že nedošlo k prerokovaniu výpovede žalobkyne v zmysle § 74 Zák. práce. Súd prvej inštancie správne v rozsudku uviedol, že u žalovaného pôsobí základná organizácia Odborového zväzu peňažníctva a poisťovníctva, ktorá disponuje vlastnou právnou subjektivitou a koná s právnymi účinkami vo svojom mene a na svoju zodpovednosť. Zo stanov odborovej organizácie vyplýva, že predseda základnej organizácie je štatutárnym zástupcom a je oprávnený vystupovať samostatne, v mene základnej organizácie. V rozhodnom čase bol predsedom základnej organizácie p. H. T., ktorý v konaní vypovedal ako svedok, tak, že k prerokovaniu výpovede došlo ešte pred daním výpovede, v zmysle § 237 ods. 1 Zák. práce. Žalovaný predložil súdu podpísané potvrdenie o prerokovaní výpovede, ktoré bolo podpísané p. T., vtedajším predsedom základnej organizácie a jej štatutárnym orgánom. Žalovaný oznámil zástupcovi zamestnancov organizačnú zmenu, oboznámil ho s dôsledkami na zamestnancov a poskytol mu časový priestor na otázky, ktoré následne zodpovedal. Splnená bola aj podmienka, že k prerokovaniu výpovede došlo na základe písomnej žiadosti žalovaného, z ktorej bolo zrejmé, že sa týka žalobkyne. Podľa žalobkyne malo prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov len formálny charakter, nebolo však naplnením materiálneho hľadiska § 74 Zák. práce, ktorým je ochrana zamestnanca. Žalovaný s touto argumentáciou nesúhlasí, keď má za to, že okolnosť, že sa zástupca zamestnancov až priamo na prerokovaní dozvedel, že sa organizačná zmena a s ňou súvisiaca výpoveď týka žalobkyne, neznamená, že by výpoveď nebola riadne prerokovaná. Bolo iba na zástupcovi zamestnancov, či telefonické zavolanie na stretnutie so žalovaným a následné prerokovanie výpovede považuje za dostatočné. Tiež nemôže ísť na ťarchu žalovaného, že si zástupca zamestnancov nevyžiadal na prerokovanie výpovede viac času, rovnako tak ani skutočnosť, že text potvrdenia o prerokovaní výpovede vyhotovoval žalovaný ako zamestnávateľ. Zákonník práce nestanovuje minimálnu dĺžku prerokovania, ani to, že potvrdenia o prerokovaní výpovede musí vyhotoviť zástupca zamestnancov. Táto argumentácia žalobkyne nemá žiadny zákonný základ. Žalovaný navrhoval odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu plnú náhradu trov odvolacieho konania. 62/ Ďalšie vyjadrenia strany sporu súdu nedoručili. 63/ Opravným uznesením zo dňa 24. 4. 2025 sp. zn. B3 - 23Cpr/4/2018 - 396 súd prvej inštancie opravil záhlavie napadnutého rozsudku, a to tak, že ho doplnil o chýbajúce presné označenie právneho zástupcu žalovaného ako aj označenie prejednávaného sporu ( jeho predmet ). 64/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP ( t.j. v celom rozsahu ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech. 65/ Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. 66/ Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa

§ 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, alebo o výpoveď podľa odseku 1 písm. f), iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu. 67/ Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo. 68/ Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 CSP, vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil ( § 220 ods. 2 CSP ). K dôvodom uvedeným v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky dopĺňa nasledovné : 69/ K neexistencii rozhodnutia o organizačnej zmene : Žalobkyňa vytýkala žalovanému, že jej výpovedi z pracovného pomeru pre nadbytočnosť nepredchádzalo zákonom vyžadované prijatie rozhodnutia o organizačnej zmene. Zastávala názor, že správa pre predstavenstvo zo dňa 14. 11. 2017 takýmto rozhodnutím nie je a že v skutočnosti ide len o návrh navrhovaných zmien v organizačnej štruktúre spoločnosti. Uvedený názor žalobkyne je mylný; súd prvej inštancie správne predmetný listinný dokument vyhodnotil ako rozhodnutie o organizačných zmenách, v dôsledku ktorého sa žalobkyňa stala pre žalovaného nadbytočnou. 70/ Rozhodnutie žalovaného o organizačných zmenách je obsiahnuté v Zápisnici č. 2017/25 zo zasadnutia predstavenstva Union poisťovne, a.s., konanom dňa 14. 11. 2017 ( č.l. 31 a nasl. spisu ), a to s účinnosťou od 1. 12. 2017. Pod bodom 5 v uvedenej zápisnici pod názvom : „Predstavenstvo schválilo nasledovné organizačné zmeny v Úseku internej siete, Sekcia komerčného poistenia“ je zaznamenaný bod 5.3. : Regionálny/-a riaditeľ/-ka Úsek internej siete, Sekcia komerčného poistenia, o úväzok 1 x 28,75 h/týždenne ( región Západ ), t.j. zrušenie pracovnej pozície žalobkyne. Nešlo pritom o jedinú pracovnú pozíciu, ktorá bola v rámci prijatých organizačných zmien zrušená, z obsahu zápisnice vyplýva, že zrušené boli aj ďalšie ( napr. označené bodmi 4.3, tiež 4.25 zápisnice ), rovnako došlo k premenovaniu viacerých sekcií a odborov, všetko k 1. 12. 2017. Organizačné zmeny o ktorých rozhodlo predstavenstvo spoločnosti žalovaného dňa 14. 11. 2017 boli realizáciou návrhu nového modelu internej siete v spoločnosti žalovaného, ktorý bol prezentovaný predstavenstvu ešte dňa 14. 9. 2017, t.j. cca 2 mesiace pred zasadnutím predstavenstva dňa 14. 11. 2017, na ktorom o organizačných zmenách predstavenstvo rozhodlo. 71/ Okolnosť, že rozhodnutie o organizačných zmenách nemalo podobu samostatného dokumentu, ale bolo pojaté do zápisnice o zasadnutí predstavenstva spoločnosti žalovaného nič nemení na jeho účinnosti a záväznosti. Už spomínaný bod 5 predmetnej zápisnice uvádza, že predstavenstvo na tomto zasadnutí schválilo ( rozhodlo ) o organizačných zmenách v spoločnosti a v nasledujúcom texte zápisnice sú tieto zmeny jednotlivých bodoch konkretizované. Rozhodnutie o organizačných zmenách prijal orgán spoločnosti žalovaného, k tomu oprávnený ( predstavenstvo spoločnosti ) a to v písomnej forme. Jednotlivé organizačné zmeny sledovali cieľ ( okrem iného ) znížiť počet regionálnych riaditeľstiev zo štyroch na tri ( keď ďalšie organizačné zmeny v spoločnosti v nasledujúcich mesiacoch ďalej znížili počet regionálnych riaditeľstiev z troch na dve ); t.j. prebudovať štruktúru obchodnej siete žalovaného, čo bolo spojené so znížením počtu pracovných miest a zamestnancov. 72/ Podľa jej obsahu teda spomínaná zápisnica zo zasadnutia predstavenstva spoločnosti žalovaného nebola len návrhom, o ktorom sa v budúcnosti ešte len malo rozhodnúť, ale v tejto zápisnici bolo zadokumentované prijatie samotného rozhodnutia o organizačných zmenách. Predmetným rozhodnutím bola zrušená pracovná pozícia žalobkyne k 1. 12. 2017 ( bod 5.3 rozhodnutia ). Súd prvej inštancie teda pri posudzovaní obsahu zápisnice zo zasadnutia predstavenstva spoločnosti žalovaného zo dňa 14.

11. 2017 vyvodil správne skutkové aj právne závery, keď ako súčasť zápisnice posúdil aj Rozhodnutie o organizačných zmenách. Okolnosť, že sesterská spoločnosť žalovaného prijímala písomné rozhodnutia o organizačných zmenách v inej podobe ( ako na to poukazovala žalobkyňa ) nie je relevantná pre vyhodnotenie povahy rozhodnutia ako rozhodnutia o organizačných zmenách. 73/ K splneniu žalobkyňou spochybňovanej ponukovej povinnosti žalovaného : Žalobkyňa v odvolaní zotrvávala na tvrdení, že jej dňa 14. 11. 2017 bola najprv doručená výpoveď z pracovného pomeru a až následne, po doručení výpovede, jej žalovaný predložil písomný zoznam s ponukou voľných pracovných pozícií. Navyše jej žalovaný v uvedený deň ešte dodatočne o 15.47 hod. formou mailu od p. X. T. ponúkol ešte jednu pracovnú pozíciu. Žalovaná argumentovala, že takýto postup odporuje ust. § 63 ods. 2 Zák. práce, nakoľko ponuková povinnosť v zmysle Zákonníka práce musí predchádzať daniu výpovede z pracovného pomeru a nie naopak a tiež namietala, že jej neboli ponúknuté všetky voľné pracovné miesta ( ale jedno až dodatočne ). 74/ Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu aj s otázkou splnenia ponukovej povinnosti zo strany žalovanej vysporiadal správne. Predovšetkým vykonané dokazovanie nepreukázalo, že v prípade žalobkyne došlo najprv k doručeniu výpovede žalovaným a až následne k doručeniu zoznamu ponúkaných voľných pracovných pozícií ( t.j. k splneniu ponukovej povinnosti ). Ak by žalovaný žalobkyni dňa 14. 11. 2017 najprv doručil výpoveď ( pre nadbytočnosť ) a až následne by jej ponúkol voľné pracovné miesta v spoločnosti, ako tvrdí žalobkyňa, zvolil by nelogický postup, keďže z obsahu výpovede z pracovného pomeru plynie, že výpoveď ( pre nadbytočnosť ) bola daná žalobkyni z dôvodu, že táto odmietla predtým ponúknuté voľné pracovné miesta. Skutočnosť, že žalobkyni boli žalovaným dňa 14. 11. 2017 najprv ponúknuté voľné pracovné pozície a až následne, po ich odmietnutí, bola žalobkyni doručená výpoveď z pracovného pomeru, preukazuje vykonané dokazovanie. 75/ V texte písomnej výpovede doručenej žalobkyni dňa 14. 11. 2017 sa uvádza : „nakoľko ste neprijali žiadne z ponúknutých pracovných miest a nemáme žiadne iné voľné pracovné miesto, ktoré by sme Vám mohli ponúknuť, nemáme možnosť Vás ďalej zamestnávať ..., z tohto dôvodu končíme s Vami v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce pracovný pomer výpoveďou.“ Z takto formulovaného textu výpovede logicky plynie, že žalobkyni boli najprv ponúknuté voľné pracovné miesta a že žalovaný pristúpil k daniu výpovede až po tom, ako žalobkyne o žiadne z nich neprejavila záujem. Takýto postup žalovaného potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi svedok Z.. X., podľa ktorého žalobkyni dňa 14. 11. 2017 najprv ponúkol možnosť skončenia pracovného pomeru dohodou, ktorú žalovaná odmietla; následne žalobkyňu informoval o organizačnej zmene schválenej predstavenstvom spoločnosti dňa 14. 11. 2017 v doobedňajších hodinách a prítomná personalistka predložila žalobkyni zoznam ponúkaných voľných pracovných pozícií, na ktorú ponuku žalobkyňa nereflektovala, takže pristúpili k daniu výpovede. Žalobkyňa výpoveď prevzala, prečítala si ju a prevzatie potvrdila podpisom. Nebolo sporné, že bolo dodatočne žalobkyni ponúknuté ešte jedno pracovné miesto, ktoré vytvorilo predstavenstvo v ten deň a teda nebolo pojaté do zoznamu pracovných pozícií, už skôr ponúknutých žalobkyni ( išlo o miesto supervízora klientskych poradkýň ); uvedené pracovné miesto žalobkyňa v priebehu nasledujúcich dní rovnako odmietla. Z vykonaného dokazovania aj podľa odvolacieho súdu vyplýva, že žalobkyňa podpisom potvrdila prevzatie výpovede z pracovného pomeru, pričom obsah výpovede si prečítala žalobkyňa v konaní nepoprela, že si obsah výpovede prečítala, pričom v texte výpovede bolo výslovne uvedené, že výpoveď jej je daná ( aj ) preto, že neprijala žiadne z ponúknutých pracovných miest. Žalobkyňa sa význam jej podpisu na predmetnej výpovedi z pracovného pomeru snažila podľa názoru odvolacieho súdu zľahčovať tvrdením, že podpisom len potvrdila, že si výpoveď z pracovného pomeru prevzala. Keďže však v konaní nebolo sporné, že sa žalobkyňa s obsahom výpovede aj oboznámila ( prečítala si ju ), nutno uzavrieť, že si prečítala aj text vo výpovedi o tom, že neprijala žiadne z ponúknutých pracovných miest. Pokiaľ by tento text vo výpovedi nezodpovedal skutočnosti, žalobkyni predsa nič nebránilo ohradiť sa voči nemu, prípadne doplniť poznámku, že jej pozície neboli ponúknuté, resp. že sa ešte nerozhodla, či niektoré z ponúknutých pracovných miest prijme alebo nie, príp. si vyžiadať viac času. Nič z toho ale žalobkyňa neurobila; resp. neurobila nič, z čoho by zamestnávateľ ( žalovaný ) mohol usudzovať, že text výpovede ( alebo jeho časť ) namieta či spochybňuje. Z vykonaného dokazovania tiež nevyplynulo, že by žalobkyňa sama prejavila záujem o nejaké konkrétne ( voľné ) pracovné miesto, mimo ponúknutého zoznamu. 76/ Žalobkyňa svoje tvrdenie, že jej v rozpore so zákonom voľné pracovné miesta boli ponúknuté až po tom, ako jej bola doručená výpoveď a nie pred doručením výpovede, preukazovala aj mailom od p.

X. T., ktorý obdržala dňa 14. 11. 2017 o 15.47 hod.,( t.j. v dobe po tom, ako jej už bola doručená výpoveď z pracovného pomeru ), v ktorom ju p. T. informovala, že „v rámci ponukovej povinnosti sme ešte zabudli zmieniť jednu pozíciu - vedúci/-a oddelenia kontaktných miest, ktorá sa vytvára od 1. 12. 2017. Rovnako ako pri iných ponúknutých pracovných pozíciách, daj nám vedieť, ak by si mala záujem.“ ( mail založený na č.l. 17 spisu ). Žalobkyňa tu mierila na to, že ju žalovaný - napriek už doručenej výpovedi z pracovného pomeru - naďalej vyzýval, aby mu oznámila, ak by mala záujem o niektorú z ponúknutých pracovných pozícií. Na zozname ponúknutých voľných pracovných miest datovanom 14. 11. 2017 ( č.l. 16 spisu ) sa v spodnej časti dokumentu nachádza text : „Vaše vyjadrenie k ponuke očakávame obratom na tomto oznámení“ - žalovaný teda očakával vyjadrenie žalobkyne, či má záujem o niektoré z ponúknutých voľných pracovných miest hneď. A keďže žalobkyňa neprejavila o žiadne z ponúknutých pracovných miest záujem, následne jej doručil výpoveď pre nadbytočnosť. 77/ Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že skutočnosť, že žalobkyni bolo dodatočne ponúknuté ešte jedno pracovné miesto ( ktoré v čase výpovede ešte neexistovalo ) a že ju žalovaný vyzýval oznámiť mu, ak by o niektoré z ponúknutých pracovných miest ( dodatočne ) prejavila záujem, nemohla spôsobiť neplatnosť danej výpovede z pracovného pomeru. Samotný Zákonník práce umožňuje zvrátiť účinky už doručenej výpovede z pracovného pomeru, keď napr. vo svojom ust. § 61 ods. 4 upravuje možnosť odvolania už danej výpovede ( so súhlasom druhej strany, za splnenia podmienok stanovených v § 61 ods. 4 Zák. práce ). Uvedené konanie žalovaného podľa názoru odvolacieho súdu len potvrdzuje, že žalovaný výpoveďou žalobkyni riešil organizačné zmeny ku ktorým pristúpil vo svojej spoločnosti a že za výpoveďou z pracovného pomeru nestála žalobkyňou tvrdená animozita jej nadriadeného D. voči nej, ale že pre žalovaného bola cenným zamestnancom, o ktorého zamestnávanie mal záujem ( pokiaľ by žalobkyňa bola prejavila záujem o niektorú z ponúkaných pracovných pozícií ). 78/ Žalobkyňa v súvislosti s tým tiež namietala, že jej žalovaný pred doručením výpovede teda neponúkol všetky voľné pracovné pozície. K tomu už súd prvej inštancie správne uzavrel, že dodatočne mailovou poštou ponúknutá pracovná pozícia ku dňu dania výpovede žalobkyni ešte nebola vytvorená - síce predstavenstvo žalovaného dňa 14. 11. 2017 rozhodlo o jej vzniku, ale až ku dňu 1. 12. 2017 - pričom ponuková povinnosť žalovaného sa týka len pracovných pozícií, ktoré existujú a sú voľné ku dňu dania výpovede. Preto dodatočná ponuka pracovného miesta žalobkyni, ktoré žalovaný vytvoril až ku dňu 1. 12. 2017, nemohla spôsobiť neplatnosť výpovede danej žalobkyni dňa 14. 11. 2017. Navyše, ako na to rovnako správne poukázal súd prvej inštancie, žalovaný ponúkol žalobkyni celý zoznam voľných pracovných pozícií, avšak súdna prax zastáva stanovisko, že nie je potrebné, aby zamestnávateľ ponúkol zamestnancovi všetky voľné pracovné miesta, ktoré sú pre zamestnanca vhodné, ale postačuje, ak zamestnávateľ ponúkne len jedno pre neho vhodné pracovné miesto z viacerých voľných pracovných miest. Je totiž výlučne na rozhodovacej právomoci zamestnávateľa, ktoré z u neho voľných pracovných miest zamestnancovi ponúkne. Ponukovú povinnosť si tak aj podľa odvolacieho súdu žalovaný voči žalobkyni splnil ( ešte pred doručením výpovede ). 79/ Napokon žalobkyňa namietala, že nebola splnená zákonná podmienka prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov, podľa § 74 Zák. práce, a to ešte pred daním výpovede. Svedok H. T. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že bol dňa 14. 11. 2017 ako vtedajší predseda odborovej organizácie zavolaný p. X. T. do zasadačky v budove na Bajkalskej ul. v Bratislave ( kde aj pracoval ), bol oboznámený s obsahom organizačnej zmeny, t.j. aj s tým, že sa zrušuje pracovná pozícia regionálneho riaditeľa, vtedy boli v organizácii takéto pracovné pozície 4. Podľa svedeckej výpovede si už nepamätal, či išlo práve o pracovnú pozíciu žalobkyne J. Š. ( uvedené však plynie z písomnej žiadosti o prerokovanie výpovede s odborovou organizáciou na č.l. 24 spisu ). Potvrdil, že mu bola predložená žiadosť o prerokovanie výpovede ( č.l. 24 spisu ), na ktorej už bol v spodnej časti listiny predtlačený text o tom, že žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru so zamestnancom J. Š. bola prerokovaná s odborovou organizáciou, s tým, že dokument je opatrený jeho podpisom. Svedok T. vo svojej výpovedi tiež uviedol, že výbor základnej organizácie nebol zvolaný, nakoľko ani nebolo možné zorganizovať zasadnutie celého výboru, on preto členov výboru informoval telefonicky o tom, aká vec bude predmetom prerokovania, pričom základnú organizáciu zastupoval pri prerokovaní výpovede on. Vychádzajúc zo svedeckej výpovede vtedajšieho predsedu odborovej organizácie H. T. boli splnené zákonné podmienky prerokovania výpovede z pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov ešte pred daním výpovede, v zmysle ust. § 74 Zák. práce. Odborovú organizáciu zastupoval v styku so zamestnávateľom jej predseda, ktorý s ostatnými členmi výboru odborovej organizácie prerokoval vec telefonicky ( svedok uviedol, že zvolanie členov výboru na zasadnutí, na ktorom by sa zúčastnili osobne ani nebolo možné )

a následne ako zástupca zamestnancov túto skutočnosť potvrdil na predloženej písomnej žiadosti o prerokovanie výpovede svojím podpisom. 80/ Zo znenia ust. § 74 Zák. práce nemožno vyvodiť, že by sa prerokovanie výpovede zástupcami zamestnancov muselo uskutočniť výlučne formou zasadnutia s ich osobnou účasťou ( ktorá môže byť zložitá napr. v prípadoch, ak ide o zamestnávateľa s viacerými pobočkami vo viacerých mestách, alebo v období pandemickej situácie a pod. ), čo je ale riešiteľné využitím rôznych iných foriem spojenia ( telefonicky, online a pod. ). Odvolací súd preto požiadavku zákona v zmysle § 74 Zák. práce vyhodnotil v zhode so súdom prvej inštancie zo strany zamestnávateľa ako naplnenú. 81/ Žalobkyňa vo svojom odvolaní opakovane poukazovala na to, že súd prvej inštancie podľa jej názoru nedostatočne rešpektoval jej postavenie ako slabšej strany v pracovnoprávnom spore. K tejto námietke odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že postavenie zamestnanca ako tzv. slabšej strany vyplýva z podriadeného postavenia zamestnanca voči zamestnávateľovi a naopak, z postavenia zamestnávateľa v role nadriadenosti voči jeho zamestnancovi. Uvedené podriadené postavenie zamestnanca tak právny poriadok kompenzuje zvýšenou ochranou, ktorá sa objavuje vo viacerých ustanoveniach ako pracovného práva, tiež procesného práva ( v prípade Civilného sporového poriadku napr. extenzívnou poučovacou povinnosťou súdu, príklonom k vyšetrovacej zásade - t.j., že súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, v zmysle § 320 CSP sa nepoužijú ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania, rozsudkom pre zmeškanie nemožno rozhodnúť pracovný spor, ak by mal byť rozsudok vydaný v neprospech zamestnanca a pod.). Ochranu slabšej strany v súdnom spore si však nemožno vysvetľovať ako očakávanie, že sa má súd v prípade chýbajúcich dôkazov pri rozhodovaní pracovnoprávneho sporu prikloniť vo svojich úvahách na stranu zamestnanca, ako tzv. slabšej strany sporu. Rozhodnutie súdu aj v sporoch, kde vystupuje tzv. slabšia strana, musí rešpektovať a byť založené na výsledkoch dokazovania. 82/ Pokiaľ zamestnávateľ pristúpi ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom, pre zamestnanca je takéto rozhodnutie zamestnávateľa spravidla vždy spojené s vysokým stresujúcim prežívaním, pretože to zamestnanca vystavuje strate zamestnania, a teda strate viacerých ekonomických a sociálnych istôt. Na druhej strane judikatúra súdov už ustálila, že zamestnávateľ nezneužíva výkon práva na ujmu zamestnanca, ak po prijatí rozhodnutia o zmene organizačnej štruktúry dáva zamestnancovi na výber, či naďalej zotrvá v pracovnom pomere a prijme pre neho inú vhodnú prácu alebo s ním bude skončený pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov. Ide totiž o taký právny úkon zamestnávateľa, na ktorý je zamestnávateľ v zmysle zákona oprávnený ( pri dodržaní zákonom predpísaných podmienok ). Takýto postup zamestnávateľa potom nemožno hodnotiť ani ako konanie v rozpore s dobrými mravmi ( porovnaj napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 306/2009 ). 83/ Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne vysporiadal so všetkými relevantnými tvrdeniami žalobkyne, prihliadajúc na ustálenú súdnu prax. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne také skutočnosti, významné pre rozhodnutie o žalobe, s ktorými by sa súd prvej inštancie pri posudzovaní nezaoberal a ktoré by mali za následok zmenu napadnutého rozsudku či jeho zrušenie a vrátenie veci súdu na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu v napadnutom rozsudku zaoberal jednotlivými námietkami žalobkyne vyčerpávajúcim spôsobom, odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na dôvody uvedené v jeho rozhodnutí. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ( v spojení s opravným uznesením ) ako vecne správny potvrdil ( § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ). 84/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 85/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP ). Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).