Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 15Co/97/2024 1318205335 28. 05. 2025 JUDr. Eva Mészárosová ECLI:SK:KSBA:2025:1318205335.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobkyne: H.. U. S. K. C. Y. M. S. Y. Á. , X. G.C. X.X.XXXX, V. L. L., Č.. J.Š. Č.. XXX/XX, zastúpená Mgr. Alica Mendlová, advokátka, Bratislava, Riečna č. 2, proti žalovaným: I. J. S. K. Á. Č. , X. G. X.XX.XXXX, V. L. L., Č.. J. Č.. XXX/XX, zastúpený Advokátska kancelária AŠTARY, s. r. o., IČO: 53 588 452, Žilina, Mariánske nám. č. 29/6, za ktorú koná Adam Aštary, II. H.. J.. L. S. K. Á. Č. S. Y. Á. , J.., narodená dňa 3.9.1972, trvale bytom Bratislava, Wilsonova č. 2803/2, zastúpená LJF legal s.r.o., IČO: 56 432 968, Bratislava, Krížna č. 47, za ktorú koná JUDr. Lucia Jakab Flochová, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaného v I. rade proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 5. júna 2024, č. k. B3-61 C 99/2018-729, takto rozhodol: Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 5. júna 2024, č. k. B3-61 C 99/2018-729, vo výrokoch II. a IV. z r u š u j e a v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 5.6.2024, č. k. B3-61 C 99/2018-729, rozhodol tak, že návrh žalovaného v I. rade na prerušenie konania zamietol (výrok I.); určil, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom (podiel 1/1) nehnuteľnosti - bytu č. XX, nachádzajúceho sa na XX. poschodí bytového domu so súpisným č. XXX, vchod O.. J. XX, postaveného na pozemku parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 479 m2 a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku o veľkosti 6945/388258, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava III, obec: BA-m. č. X. H., katastrálne územie: X. H. (výrok II.); vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok III.) a žalobkyni priznal proti žalovaným v I. a II. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok IV.). Rozsudok právne odôvodnil Čl. 2 ods. 2, Čl. 11 ods. 4, § 151 ods. 1, ods. 2, § 193 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), § 3 ods. 1, § 34, § 35 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 3, § 41a ods. 1, ods. 2, § 43, § 44 ods. 3, § 46 ods. 1, ods. 2, § 47 ods. 1, ods. 2, § 50a ods. 1, § 100 ods. 1, ods. 2, § 101, § 115, § 118 ods. 1, § 125 ods. 1, § 126 ods. 1, § 132 ods. 1, ods. 2, § 133 ods. 2, § 134 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 136 ods. 1, ods. 2, § 145 ods. 2, § 588 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“, alebo aj „OZ“) § 28 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5. ods. 6, § 29, § 30 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 31 ods. 4, ods. 6, ods. 7, § 42 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 70 ods. 1, ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len „zákon č. 162/1995 Z. z.“), § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“). Pokiaľ ide o vecné odôvodnenie uviedol, že predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (bytu č. XX) a s tým súvisiaca prejudiciálna otázka platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 11.6.2002, na základe ktorej bol správou katastra povolený vklad č. Y., zo dňa 3.7.2002. Preto sa v prvom rade zaoberal aktívnou legitimáciou žalobkyne a dospel k záveru, že žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná, keďže sa v konaní domáha vlastníckeho práva k bytu, ktorý mal byť predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy, v ktorej
žalobkyňa bola označená ako predávajúca a žalovaní ako kupujúci. Ďalej mal za to, že žalobkyňa má vo veci určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam naliehavý právny záujem, keď uviedol, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom nehnuteľnosti vždy vtedy, ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník, lebo rozhodnutie súdu v takom prípade môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Konštatoval, že spornou v konaní bola skutočnosť, či žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou dotknutej nehnuteľnosti (bytu č. XX), s poukazom na kúpnu zmluvu, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva pod č. V-XXXX/XX, v prospech žalovaných. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa, žalovaný v I. rade a žalovaná v II. rade v konaní poukázali na to, že kúpna zmluva zo dňa 11.6.2002, ktorá bola zavkladovaná v katastri nehnuteľností, je neplatná z dôvodu, že ide o zmluvu, vo vzťahu ku ktorej sa žalobkyňa a žalovaná v II. rade vyjadrili, že neobsahuje ich vážnu vôľu smerujúcu k prevodu nehnuteľnosti a žalovaný v I. rade poukázal na to, že táto zmluva neobsahuje jeho podpis, a že ide o zmluvu, ktorá je odlišná od zmluvy, ktorá bola podpísaná v banke s úradne overenými podpismi strán a ktorá mala byť predmetom zavkladovania, na základe ktorej bol bankou poskytnutý žalovaným úver. Predmetná skutočnosť vyplynula aj z vykonaného dokazovania, najmä z uznesenia, ktorým bolo odmietnuté trestné oznámenie žalovaného v I. rade. Z predmetného uznesenia vyplýva záver, že bolo ustálené, že zmluva, ktorá je zavkladovaná v katastri nehnuteľností je rozdielna od tej, ktorá bola podpísaná v banke pri poskytnutí úveru. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by došlo k úhrade celej kúpnej ceny za prevod dotknutej nehnuteľnosti v sume 1.273.050,- Sk. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania v prejednávanej veci je posúdenie platnosti či neplatnosti dotknutej kúpnej zmluvy, ktorá bola predložená katastru nehnuteľností za účelom povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť podľa tejto zmluvy predmetom prevodu. Podstatou tohto súdneho sporu teda bolo posúdenie predbežnej otázky platnosti alebo neplatnosti kúpnej zmluvy a právnych účinkov vkladu, týkajúceho sa vlastníckeho práva k dotknutému bytu č. XX. Keďže vznikli pochybnosti o vážnosti vôle, súd posudzoval konkrétne okolnosti prípadu. Poukázal na to, že ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne) alebo trpí vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne), je absolútne neplatný. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (konvalidáciou). Súd musí na túto absolútnu neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Keďže predmetná kúpna zmluva ako dvojstranný právny úkon nebola urobená vážne, pretože v nej absentuje jeden prvok vôle (vážnosť vôle), je takáto zmluva podľa § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, pričom došlo k zápisu vlastníckeho práva k dotknutému bytu č. XX na základe neplatného právneho úkonu. Z uvedeného vyplýva, že nemohlo dôjsť k účinnému prevodu vlastníckeho práva. Podľa súdu prvej inštancie konkrétne okolnosti danej veci, napríklad reálne neodovzdanie bytu žalobkyňou žalovaným, nepreukázanie zaplatenia kúpnej ceny, respektíve jej časti, nespornosť skutočnosti týkajúcej sa užívania predmetnej nehnuteľnosti žalobkyňou, odôvodňujú prijať dôvodný záver o absencii vážnej vôle strán previesť vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti na žalovaných. Súd na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci dospel tiež k záveru, že pokiaľ na kúpnej zmluve, na základe ktorej bol zapísaný vklad vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorej označenými zmluvnými stranami boli žalobkyňa ako predávajúca, žalovaný v I. rade a žalovaná v II. rade ako kupujúci, absentuje podpis jedného kupujúceho, hoci v danom čase manžela kupujúcej, tento nedostatok podpisu jedného z kupujúcich manželov na listine zmluvy o prevode nehnuteľnosti, spôsobuje neplatnosť tohto právneho úkonu. Čo sa týka vydržania nehnuteľnosti manželmi, súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní nebolo preukázané, že by boli splnené podmienky, ktoré by odôvodňovali splnenie všetkých podmienok potrebných pre vydržanie nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Najmä „treba si uvedomiť, že pokiaľ má byť spoločne držaná vec (spoločne fakticky ovládaná) nadobudnutá do spoluvlastníctva viacerých spoločných držiteľov, musí byť držba všetkých spoločných držiteľov dobromyseľná. To znamená, že pri spoločnej držbe manželmi a spoločnom nadobudnutí veci manželmi do ich bezpodielového spoluvlastníctva právnym titulom vydržania, musí byť dobromyseľnosť držby daná u oboch manželov (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 271/2005)“. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, 1020 s.). V danom prípade tvrdená dobromyseľnosť u oboch žalovaných spoločne preukázaná nebola.
1.2. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, súd prvej inštancie uviedol, že keďže žalobkyňa mala vo veci plný úspech, rozhodol o jej nároku na náhradu trov konania tak, že žalobkyni priznal proti žalovaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd uviedol, že napriek zamietnutiu časti žaloby (výrok III.), čo sa týka podstaty sporu, žalobkyňa bola v konaní plne úspešná a výrok, ktorým žiadala, aby súd určil, že tu nie sú práva a povinnosti z kúpnej zmluvy, bol nadbytočný z dôvodu, že súd v rámci predbežnej otázky posudzoval absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, na základe ktorej došlo ku vkladu vlastníckeho práva vo vzťahu k žalovaným. 2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, jeho výrokom II. a IV., podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v I. rade, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.2. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné, nezodpovedajúce ustanoveniu § 220 ods. 2 C.s.p. a adekvátne nereagujúce na jeho viaceré podstatné námietky a argumenty, na predložené dôkazy a dôkazné návrhy. Poukázal na to, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa Čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. I. ÚS 119/2012, IV. ÚS 115/03). Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že iba stručne reprodukuje obsah niektorých vykonaných dôkazov, a to zväčša bez uvedenia konkrétnych skutkových zistení z nich získaných na základe vlastného vyhodnotenia daných dôkazov. K viacerým dôkazom súd prvej inštancie síce v napadnutom rozsudku uviedol, že ich vykonal, avšak z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, ako ich vyhodnotil a aké konkrétne skutkové zistenia z nich zistil. Uviedol, že vada tzv. opomenutých dôkazov spočíva v tom, že dôkazy síce boli v konaní vykonané, avšak neboli zohľadnené v procese hodnotenia; táto môže založiť porušenie práva na spravodlivý proces (pozri napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 32/2020, z 23. februára 2021, bod 29.). Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dôsledne nevyhodnotil ani rozpory medzi jednotlivými dôkazmi, keď vyslovene umelo konštruoval iba údajné rozpory vo vyjadreniach žalovaného v I. rade, ale objektívne rozpory v tvrdeniach žalobkyne a žalovanej v II. rade s inými vo veci vykonanými dôkazmi (resp. zjavné nimi produkované skutkové nepravdy), na ktoré žalovaný v I. rade poukazoval, ponechal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku bez akéhokoľvek povšimnutia. 2.3.1. Odvolateľ namietal, že súd sa nevysporiadal s jeho tvrdeniami v záverečnej reči, keď poukazoval na postoj žalovanej v II. rade k žalobe, hájac záujmy žalobkyne, v snahe vyviesť sporný byt z BSM žalovaných. 2.3.2. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal ani s jeho námietkami, podľa ktorých skutkové tvrdenia žalobkyne, z ktorých odvodzuje svoj nárok v tejto veci, sú obsiahnuté v žalobe na č. l. 4 - 6 a hoci žalobkyňa navrhla pripustiť zmenu žaloby v časti žalobného petitu, ktorú aj súd pripustil, v časti rozhodujúcich skutkových tvrdení zmenu žaloby v zmysle § 140 ods. 2 C.s.p. pripustiť nežiadala, a teda skutkový základ rozhodovania súdu v tejto veci zostal v mantineloch vytýčených žalobkyňou v žalobe, ktoré vykonaným dokazovaním preukázané neboli (že by išlo iba o formálny prevod vlastníckeho práva k bytu na žalovaných tak, aby tento byt mohol byť použitý ako predmet záložného práva na poskytnutie hypotéky na predmet pozemku s tým, že po splatení úveru mali žalovaní žalobkyni previesť vlastnícke právo k bytu späť na ňu; že by išlo iba o formálnu kúpnu zmluvu; že by jej nebola zaplatená žiadna kúpna cena; že by pri predaji bytu absentovala vážnosť vôle konajúcich zmluvných strán). Žalovaný v I. rade namietal, že samotná žaloba nebola po stránke skutkovej založená na tvrdení, že vklad vlastníckeho práva k bytu bol povolený a vyznačený na inej, odlišnej zmluve, než je pravá zmluva uzavretá medzi stranami sporu (a žalobkyňa v tomto smere ani nenavrhla pripustiť zmenu žaloby v zmysle § 140 ods. 2 C.s.p.). Preto dôvodil, že súd pri zásadnej viazanosti skutkovým stavom tvrdeným žalobcom nemôže vyhovieť žalobe z takéhoto dôvodu, skutkovo žalobcom v žalobe nevymedzeného, hoci sa tak v napadnutom rozsudku v konečnom dôsledku stalo (v rámci svojich kľúčových záverov v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uvádza, že „bolo ustálené, že zmluva, ktorá je zavkladovaná v katastri nehnuteľností je rozdielna od tej, ktorá bola podpísaná v banke pri poskytnutí úveru“ (bod 100. odôvodnenia) a „zmluva o prevode vlastníctva zo dňa 17.6.2002 nikdy nebola zavkladovaná“ (tiež bod 101. odôvodnenia, obdobne aj bod 121. odôvodnenia).
2.3.3. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal s jeho tvrdeniam, podľa ktorých jediný v tejto veci konal čestne a poctivo, neporušil žiadnu svoju právnu povinnosť, ani v roku 2002, ani v tomto spore, uvádzal od počiatku úplné a pravdivé skutkové tvrdenia, a má teraz prísť o vlastnícke právo k bytu po vyše 20. rokoch na základe nepoctivého konania či už žalobkyne, ktorá jediná nemôže poprieť, že podpisy na zmluve na č. l. spisu 120 až 126 i na zmluve na č. l. spisu 11 - 18 sú jej, respektíve na základe nepoctivého konania žalovanej v II. rade, ktorá bez jeho vedomia manipulovala s vyhotoveniami kúpnej zmluvy počas katastrálneho konania o návrhu na vklad a podľa tvrdení ktorej, pri kúpe predmetného bytu išlo o „trik“ na banku (na zvukovom zázname z pojednávania konaného 12. mája 2023 v 29. a tiež v 31. minúte), čo sa podľa žalovaného v I. rade „prieči základným princípom spravodlivosti“ a tiež právnej zásade „nemo turpitudinem suam allegare potest“, podľa ktorej „nikto nemôže mať prospech z vlastnej nepoctivosti“, keď práve o takýto prípad ide v prejednávanom spore na strane žalobkyne v kooperácii so žalovanou v II. rade, jej dcérou. 2.4. Odvolateľ namietal nevykonanie ním navrhovaných dôkazov súdom prvej inštancie (miestnou obhliadkou predmetného bytu, znaleckým dokazovaním znalcom v odbore písmoznalectvo za účelom overenia pravosti podpisov žalovanej v II. rade, návrhu na zabezpečenie písomností od banky poskytujúcej hypotekárny úver N. L., ako aj na výsluch svedka JUDr. J. F., bývalého právneho zástupcu žalovaného v I. rade, k obsahu písomného záznamu na č. l. spisu 167), na ktorých naďalej trvá, a to jednak ako procesnú vadu dosahujúcu intenzitu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p., a jednak ako vadu nedostatočného zistenia skutkového stavu veci v dôsledku nevykonania navrhnutých dôkazov, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p. Poukázal na to, že banka v rámci jej úverovej dokumentácie musela a musí disponovať potvrdením o zaplatení prvej časti kúpnej ceny žalobkyni vo výške 383.050,- Sk, a to či už potvrdením o vklade hotovosti na účet, o prevode z účtu alebo kvitanciou žalobkyne, čiže práve dôkazom o zaplatení prvej časti kúpnej ceny, ktorý súdu prvej inštancie v bode 102. odôvodnenia napadnutého rozsudku absentoval. Navyše na základe vykonania navrhovaného dokazovania by bolo možné jednoznačne potvrdiť, akou zmluvou uzavretou medzi stranami sporu, týkajúcou sa prevodu vlastníctva k bytu, disponuje banka a aká zmluva bola predkladaná banke v súvislosti so žiadaným hypotekárnym úverom. V súvislosti s navrhovaným znaleckým dokazovaním odvolateľ označil postup súdu prvej inštancie ako zmätočný a neujasnený, keďže ešte na pojednávaní konanom 12.5.2023 sa sudkyňa vyjadrila, že pristúpi k nariadeniu znaleckého dokazovania znalcom v odbore písmoznalectvo, za účelom posúdenia pravosti podpisov žalovanej v II. rade (na zvukovom zázname z pojednávania v časovom úseku od 1:17:12 do 1:17:14), čo však na následnom pojednávaní konanom 17.4.2024 z nejakého dôvodu už odmietla. Za nezrozumiteľné považoval odôvodnenie nevykonania navrhovaného výsluchu svedka JUDr. J. F., jeho bývalého právneho zástupcu k obsahu „záznamu“ na č. l. 167. Nesúhlasil ani s nevykonaním miestnej obhliadky dotknutého bytu, keďže aj bez potreby osobitných odborných znalostí je spravidla možné pri miestnej obhliadke bytu zo strany osoby s priemernými životnými skúsenosťami posúdiť, či sa byt nachádza v pôvodnom stave spred vyše 20 rokov, alebo či bol zrekonštruovaný. 2.5. Odvolateľ nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého „nedostatok podpisu jedného z kupujúcich manželov na listine zmluvy o prevode nehnuteľnosti spôsobuje neplatnosť právneho úkonu“, keďže aj len jeden z manželov (dokonca aj bez vedomia a súhlasu druhého manžela) môže uzavretím kúpnej zmluvy s predávajúcim nadobudnúť nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, za predpokladu, že na jej kúpu boli aspoň sčasti použité finančné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (čo v tomto prípade ani nebolo sporné, keďže peňažné prostriedky získané z hypotekárneho úveru na kúpu bytu, pri ktorom bola žalovaná v II. rade dlžníčkou a žalovaný v I. rade jej pristupujúcim spoludlžníkom, rozhodne spĺňali zákonnú definíciu veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj len „BSM“ v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka) a nedošlo k zákonnej modifikácii rozsahu BSM; uvedené vyplýva napríklad aj z uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 47/2011, z 25.9.2012. 2.6. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že nevyhotovoval z priebehu pojednávaní zápisnice, s poukazom na § 99 ods. 1 C.s.p. by bolo podľa neho jednoznačne „vhodné a účelné“ vyhotovovať z pojednávaní okrem zvukových záznamov aj zápisnice, v ktorých by bol zachytený aj obsah prednesov a výpovedí strán a svedkov. Toto by uľahčilo orientáciu v spisovom materiáli aj odvolaciemu súdu, ktorý bude odkázaný na prehrávanie niekoľkohodinových zvukových záznamov z pojednávaní a orientovanie sa v nich, ktoré pre poslucháča, ktorý nebol na pojednávaní prítomný, nemusí byť celkom jednoduché. Poukázal na to, že samotné reprodukcie obsahov výpovedí žalobkyne, žalovaného v I. rade, žalovanej v II. rade a svedkov, tak ako sú uvedené v bodoch 24. - 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku, sú súdom prvej inštancie účelovo krátené aj celkom preformulované, resp. vytŕhané z kontextu.
2.7. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne skutkové zistenia a vec nesprávne právne posúdil. Skutkové tvrdenia žalobkyne v žalobe o nevážnosti vôle zmluvných strán pri predaji bytu žalobkyňou žalovaným resp. o dočasnom „formálnom prevode vlastníckeho práva“ za účelom získania peňažných prostriedkov z hypotekárneho úveru s tým, že po splatení úveru mali žalovaní previesť vlastnícke právo k bytu späť na žalobkyňu, žalovaný v I. rade v celom konaní dôrazne popieral a tieto sa podľa neho vykonaným dokazovaním nepreukázali. Vytýkal súdu, že v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, čo malo byť na základe výsledkov vykonaného dokazovania predmetom skutočnej vôle zmluvných strán, a či teda žalobkyňa a žalovaní vôbec nechceli uzavrieť kúpnu zmluvu na sporný byt (žalobkyňa predať a žalovaní kúpiť), a ak nechceli, tak aký iný právny úkon, resp. aké iné účinky mienili svojím nevážnym konaním vyvolať, prípadne či chceli uzavrieť kúpnu zmluvu na byt, ale s inou výškou kúpnej ceny, a podobne. Vo všeobecnosti nie je možné zo strany súdu konštatovať iba nevážnosť vôle zmluvných strán pri uzavretí kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť bez toho, aby sa objasnilo, čo vlastne chceli zmluvné strany v skutočnosti uzavretím takejto kúpnej zmluvy dosiahnuť. Odvolateľ uvádza, že skutočnou a vážnou vôľou žalovaných ako manželov, ktorí sa zosobášili v roku 2001, bolo kúpiť od žalobkyne, matky žalovanej v II. rade, predmetný byt, a to za kúpnu cenu vo výške 1.273.050,- Sk, z čoho im bol poskytnutý hypotekárny úver vtedajšou P., a.s., v sume 890.000,Sk, čo preukazujú početné listinné dôkazy týkajúce sa hypotekárneho úveru, vrátane zmluvy o zriadení záložného práva na č. l. spisu 120 - 126, uzavretej žalobkyňou na sumu zabezpečenej pohľadávky 890.000,- Sk, a návrhu na vklad záložného práva v prospech P. L. R., a.s., do katastra nehnuteľností zo 17.6.2002, ktorý bol doručený Správne katastra Bratislava III dňa 17.6.2002 a na ktorom je podpísaná samotná žalobkyňa, pričom v jeho texte sa výslovne uvádza ako účel zriadenia záložného práva zabezpečenie pohľadávky banky vo výške 890.000,- Sk zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. XX/ XX P. zo 17.6.2002 (č. l. spisu 407 - 408). Uvedené dôvody a okolnosti kúpy predmetného bytu sú v zhode s predloženými listinnými dôkazmi. Odvolateľ poukázal na to, že prípadné nezaplatenie celej kúpnej ceny je za zákonom stanovených podmienok (§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka), či účastníkmi dohodnutých (§ 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka), dôvodom na odstúpenie od zmluvy, a nie jej neplatnosti od počiatku. Predloženie potvrdenia o zaplatení časti kúpnej ceny za byt vo výške 383.050,- Sk z vlastných prostriedkov banke bolo v zmysle Čl. II. bodu 3.2. zmluvy o úvere jednou z podmienok čerpania úveru, ktorú žalovaní splnili. Pokiaľ ide o reálnosť vyplatenia druhej časti kúpnej ceny vo výške 890.000,- Sk žalobkyni z prostriedkov hypotekárneho úveru, toto bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané predloženým úradným záznamom vyšetrovateľa PZ z 23.9.2019 na č. l. 258 a zhodne na č. l. 435, z ktorého vyplýva, že dňa 12.7.2002 bola suma vo výške 890.000,- Sk z hypotekárneho úveru prevedená z účtu žalovanej v II. rade, číslo XXXXXXXXXX/XXXX, na účet R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý patrí žalobkyni. Tvrdenia, že vraj žalobkyňa peňažné prostriedky v sume 890.000,- Sk následne previedla žalovaným, sa žiadnym spôsobom nepreukázali a žalobkyňa ani žalovaná v II. rade na ich preukázanie ani nenavrhli v konaní vykonať žiaden dôkaz. Ani s týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nevysporiadal. Odvolateľ poukázal na to, že v konaní o vyporiadanie BSM, ak aj v tomto konaní konzistentne tvrdil, že vyššie uvedený hypotekárny úver slúžil na získanie bytu pre žalovaných na trvalé bývanie. Namietal, že sa nikdy ani v tomto, ani v žiadnom inom súdnom konaní nevyjadril, že by mala byť žalobkyňa evidovaná na Hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave ako poplatník miestnej dane za sporný byt, namietal, že v žiadnom podaní ani pred súdom sa nevyjadril v tom zmysle, že vôľou žalobkyne bolo „prenechať predmetnú nehnuteľnosť len ako predmet záložného práva za účelom zabezpečenia poskytnutého úveru“. Poukázal na to, že predmetný byt bol kupovaný od žalobkyne z prostriedkov patriacich do BSM žalovaných ako manželov a z prostriedkov BSM bol aj hypotekárny úver na danom byte splácaný. Uviedol, že v roku 2009 preukázateľne došlo k navýšeniu predmetného hypotekárneho úveru zaťažujúceho sporný byt, kde už novú zmluvu o zriadení záložného práva na č. l. 443 - 446 uzatvárali obaja žalovaní ako vlastníci bytu, ktorí spolu podpísali aj návrh na vklad záložného práva z 27.8.2009 na č. l. 447 - 448. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s rozpormi v tvrdeniach žalobkyne a žalovanej v II. rade (nevedomosť žalobkyne o zmluvách, jej tvrdenie o neexistencii bankového účtu, o darovaní nehnuteľnosti, pochybnosti žalovanej v II. rade o autentickosti jej podpisu, nevedomosť o zmluvách). 2.8. Odvolateľ v odvolaní dôvodil, že platnou, reálne všetkými stranami sporu podpísanou a ich skutočnej vôli zodpovedajúcou zmluvou o prevode vlastníctva bytu je zmluva o prevode vlastníctva bytu a zriadení záložného práva na č. l. 120 - 126, v ktorej bola dohodnutá kúpna cena vo výške 1.273.050,- Sk, ktorá bola aj žalobkyni reálne vyplatená, z toho 890.000,- Sk z hypotekárneho úveru, čo je zjavné z celého komplexu listín nachádzajúcich sa v súdnom spise, na takúto výšku kúpnej ceny bola najskôr uzavretá zmluva o uzavretí budúcej zmluvy na č. l. 249 a zhodne na č. l. 346, uvedená úverová
časť financovania predmetu kúpy vo výške 890.000,- Sk zodpovedala aj podmienkam zmluvy o úvere a záložnej zmluvy i plneniu kúpnej ceny. Na predmetnej platnej zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu a zriadení záložného práva sa nachádza osvedčovacia doložka pravosti podpisu žalobkyne zo 17.6.2002 a táto bola podpisovaná všetkými stranami sporu v priestoroch banky, kde pôsobil aj notár JUDr. K. Y., spolu so zmluvou o úvere a so záložnou zmluvou, na ktorej je osvedčovacia doložka pravosti podpisu žalobkyne z toho istého dňa a od toho istého notára. Zároveň v ten istý deň žalovaní spísali u notára notársku zápisnicu č. N 140/2002, Nz 133/2002, na č. l. 318 - 320. Z obsahu katastrálneho spisu je zrejmé, že návrh na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností a zriadení záložného práva bol doručený Správne katastra Bratislava III 3.7.2002, je podpísaný všetkými stranami a priamo v jeho texte sa uvádza, že podpísaní „účastníci Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zriadení záložného práva uzavretej dňa 17.06.2002 (...) Navrhujeme, aby Správa katastra povolila vklad do katastra v prospech nadobúdateľov J. S. a manželku L. S. na predmetný byt podľa priloženej Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zriadení záložného práva, uzavretej medzi účastníkmi dňa 17.06.2002.“ Z obsahu katastrálneho spisu je ďalej zjavné, že táto platne uzavretá zmluva o prevode vlastníckeho práva k bytu a zriadení záložného práva na č. l. 120 - 126 v skutočnosti nemohla byť doručená správnemu orgánu v náležitom stave (zrejme ju žalovaná v II. rade doručila vo vyhotoveniach bez overených podpisov žalobkyne), pretože podľa poznámky na spisovom obale s podpisom žalovanej v II. rade na č. l. 422 „6 x zmluvu prevzala na overenie podpisov“ žalovaná v II. rade 7.8.2002 (č. l. 662). Žalovaný odmieta, že by on nemal vážnu vôľu nadobudnúť vlastnícke právo k bytu, ako aj to, že by on akýmkoľvek spôsobom manipuloval so zmluvami počas katastrálneho konania alebo že by pred rokom 2019 o takom konaní vedel. Okolnosť, že pečiatka Správy katastra Bratislava III o povolení vkladu bola 14.8.2002 vyznačená na zmluve s čiastočne iným znením, ktorá vznikla a do katastra nehnuteľností sa dostala za okolností, ktoré ani žalobkyňa, ani žalovaná v II. rade žiadnym spôsobom nevysvetlili, nemôže viesť k záveru o neplatnosti či neúčinnosti zmluvy na č. l. 120 - 126 ani k záveru o tom, že nedošlo k platnému prevodu vlastníckeho práva zo žalobkyne na žalovaných. 2.9. Za nesprávne považoval odvolateľ právne posúdenie veci súdom prvej inštancie aj v otázke (ne)možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k spornému bytu vydržaním, a to z dôvodu, že sa vyžaduje dobromyseľnosť držby u oboch manželov, ktorá v tomto prípade (u oboch žalovaných spoločne) preukázaná nebola. Treba priznať právnu ochranu žalovanému v I. rade ako dobromyseľnému držiteľovi bytu po dobu viac než 10 rokov titulom vydržania a byt treba posúdiť ako súčasť BSM žalovaných z dôvodu vydržania. Poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 219/95, v ktorom išlo o situáciu, keď mali manželia zmluvne nadobudnúť nehnuteľnosť na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, pričom manželka nebola dobromyseľná a dobromyseľným bol iba manžel. Ústavný súd Českej republiky konštatoval prípustnosť nadobudnutia vlastníckeho práva titulom vydržania do BSM aj v takejto situácii s tým, že nadobudnutie vlastníctva vydržaním len jedným z manželov, ktorý bol dobromyseľný, znamená nadobudnutie do BSM, keďže vydržanie nie je uvedené medzi výnimkami z režimu BSM podľa § 143 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v I. rade predmetný byt obýval do roku 2013 a žalovaná v II. rade s dcérou žalovaných ešte dlhšie, byt bol zrekonštruovaný z prostriedkov BSM pričinením žalovaného v I. rade, čo preukázal aktuálnymi fotografiami bytu. 2.10. Odvolateľ podal odvolanie aj proti výroku o trovách konania. Poukázal na to, že poslednou, súdom pripustenou zmenou petitu sa žalobkyňa domáhala určenia neexistencie práv a povinností z kúpnej zmluvy a určenia vlastníckeho práva k bytu. Žalobkyňa sa v konaní pred súdom prvej inštancie tak domáhala dvoch samostatných určení a súd prvej inštancie jej vyhovel iba v jednom z nich, žalobkyňa bola v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. vo veci úspešná len čiastočne (v jednom z dvoch požadovaných určovacích petitov), preto mal súd prvej inštancie správne rozhodnúť tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. 2.11. Odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a IV. zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ a ods. 2 C.s.p., alebo aby rozsudok zmenil a žalobu zamietol. 3.1. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná v II. rade. Rozsudok považuje v celom rozsahu za správny, preskúmateľný a riadne odôvodnený, plne sa stotožňuje s rozhodnutím konajúceho súdu a s jeho právnym záverom, ktorý je dostatočne presvedčivý a nie svojvoľný. Odvolateľom uvedené údajné podstatné skutočnosti, s ktorými sa konajúci súd nevysporiadal, sú pre rozhodnutie vo veci samej absolútne irelevantné a konajúci súd má v zmysle konštantnej judikatúry povinnosť vysporiadať sa len s argumentami relevantnými pre rozhodnutie vo veci samej. Z konštantnej judikatúry je zrejmé, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, resp. na tie, ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia. Žalovaná v II. rade má za to, že súd sa dostatočne vysporiadal v rámci odôvodnenia so všetkými relevantnými tvrdeniami sporových strán podstatnými pre objasnenie skutkového a právneho základu rozsudku. Podľa žalovanej súd vykonal náležité a rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnemu právnemu názoru, ktorý sa pretavil do samotných výrokov rozsudku. Súd v rámci odôvodnenia zhrnul všetky vykonané dôkazy, uviedol akými úvahami sa riadil pri vykonaní dokazovania, a to aj vo vzájomných súvislostiach, t. j. odôvodnil celý postup, na základe ktorého dospel k predmetnému rozhodnutiu. Žalovaný v I. rade v tejto súvislosti nekonkretizoval svoje námietky voči nedostatočnému odôvodneniu rozsudku, t. j. v čom konkrétne malo nedostatočné odôvodnenie spočívať, len vyčerpávajúcim spôsobom poukázal prevažne na súdnu prax i teoretickú časť danej problematiky. Žalovaná v II. rade má za to, že zo strany odvolateľa ide výlučne o snahu podporiť svoje odvolanie s využitím čo najviac odvolacích dôvodov, ktoré ani riadne súdu neozrejmil. Tunajší súd sa v rámci odôvodnenia rozsudku pri rozhodovaní jasne, právne, korektne a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli významné pre rozhodnutie vo veci. Uvedený nedostatok má podľa odvolateľa znamenať porušenie práva na spravodlivý proces. S uvedeným tvrdením sa žalovaná v II. rade absolútne nestotožňuje. Poukázala na ustálenú judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola v odôvodnení rozhodnutia daná odpoveď. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija proti Španielsku z 9.12.1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani proti Španielsku z 9.12.1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis proti Grécku z 29.5.1997; Higgins proti Francúzsku z 19.2.1998). 3.2. Pokiaľ odvolateľ namietal nevykonanie ním navrhnutých dôkazov, žalovaná v II. rade poukázala na to, že je plne v kompetencii toho-ktorého súdu rozhodnúť, ktoré z navrhnutých dôkazov v rámci prebiehajúceho sporu vykoná a ktoré nevykoná. Súd v danom prípade zamietol návrhy odvolateľa na dokazovanie, pričom v rámci odôvodnenia rozsudku svoj postup náležite odôvodnil, t. j. uviedol, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy. Jednalo sa o nadbytočné a nehospodárne dôkazy (viď bod 23. rozsudku). S uvedeným konštatovaním súdu o nadbytočnosti a nehospodárnosti navrhnutých dôkazov sa žalovaná v II. rade plne stotožňuje. 3.3. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že nevyhotovoval z vykonaných pojednávaní písomné zápisnice. Podľa žalovanej súd v danom prípade postupoval správne, nakoľko nová právna úprava vychádza zo zásady preferencie zaznamenávania procesných úkonov súdu technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku a len subsidiárne (arg.: „ak to súd považuje za vhodné a účelné...“) je ponechaná možnosť vyhotovenia klasickej písomnej zápisnice. Žalovaná má za to, že súd aj vzhľadom na niekoľkohodinové pojednávania vykonané v predmetnom spore uvedené vyhodnotil s poukazom na procesnú ekonómiu sporu. 3.4. Pokiaľ odvolateľ namietal, že súd z dôkazov, ktoré v predmetnom spore vykonal, vyvodil jednoznačne nesprávne skutkové zistenia a vec ako celok nesprávne právne posúdil, žalovaná poukázala na to, že tak ako žalovaný v I. rade jej pripisuje záujem vyňať predmetnú nehnuteľnosť z masy BSM, rovnako tak ona tvrdí, že žalovaný v I. rade má záujem na tom, aby nehnuteľnosť bola súčasťou masy BSM. Záujem žalovaných je v tomto prípade takpovediac rovnocenný. Dôvodila, že sporná zmluva bola uzatvorená a predložená katastru nehnuteľností v roku 2002, t. j. v čase, kedy ani jedna zo sporových strán nemohla predpokladať, že v roku 2017 dôjde k rozvodu ich manželstva. Argumentácia žalovaného v I. rade je v tomto ohľade vágna. 3.5. Podľa žalovanej sa v spore vykonanými dôkazmi jednoznačne preukázalo, že pri uzatvorení zmluvy u sporových strán absentovala vážnosť vôle, t. j. jednalo sa o dočasný „formálny prevod vlastníckeho práva“ výlučne za účelom získania peňažných prostriedkov z hypotekárneho úveru s tým, že po splatení úveru mali žalovaní previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti späť na žalobkyňu. Súd preto správne vyhodnotil kúpnu zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon. Súd ozrejmil, že z vykonaného dokazovania mal za to, že sporové strany chceli uzatvorením predmetnej zmluvy iba docieliť získanie peňažných prostriedkov z hypotekárneho úveru. Je potrebné podotknúť, že v konaní bolo jednoznačne nesporné, že kúpna zmluva, na základe ktorej bol vykonaný vklad do katastra nehnuteľností, je zmluvou absolútne neplatnou, a teda skutkový stav je taký, že došlo k zápisu vlastníckeho práva k dotknutému bytu č. 68 na základe neplatného právneho úkonu. Z uvedeného vyplýva, že nemohlo dôjsť k účinnému prevodu vlastníckeho práva, keďže z absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné za žiadnych okolností nadobudnúť vlastnícke právo. 3.6. Žalovaná v II. rade dôvodila, že ona i žalobkyňa uviedli v konaní všetky podstatné skutočnosti pre rozhodnutie vo veci samej, no vzhľadom na veľký časový odstup nie je možné pamätať si všetky detaily,
čo potvrdzuje autenticitu ich výpovedí. Žalovaný v I. rade opomenul skutočnosť, že sám sa vyjadril, že kúpnu zmluvu, ktorá bola zavkladovaná nepodpísal, čím uznal nárok žalobkyne. Vyjadril sa, že nevedel o existencii uvedenej kúpnej zmluvy. 3.7. Žalovaná dôvodila, že v bode 108. odôvodnenia rozsudku súd poukázal, že pri konštatovaní chýbajúcej vážnosti vôle sporových strán prihliadol i na výsluchy týchto svedkov. 3.8. Pokiaľ ide o Zmluvu o prevode vlastníctva bytu a zriadenia záložného práva zo dňa 11.6.2002 s overeným podpisom predávajúcej dňa 17.6.2002, žalovaná v II. rade uviedla, že táto je taktiež od počiatku neplatná, nakoľko je v nej evidentný rozpor medzi skutočnou vôľou zmluvných strán a prejavom zmluvných strán, táto zmluva nebola ani zavkladovaná, čo jednoznačne vyplynulo z katastrálneho spisu, s ktorými sa sporové strany oboznámili priamo na pojednávaní. Z katastrálneho spisu vyplynulo nepochybne, že predmetom vkladového konania bola práve kúpna zmluva zo dňa 11.6.2002, t. j. sporná otázka v súvislosti s titulom nadobudnutia bola v rámci predmetného sporového konania nepochybne zodpovedaná, je teda nesporné, že kúpna zmluva zo dňa 11.6.2002 bola titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu žalobkyne. Uvedená zmluva je však absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý nemohol spôsobiť žiadne právne účinky. Irelevantným argumentom žalovaného v I. rade je to, že tvrdí, že podpísal inú kúpnu zmluvu, ako kúpnu zmluvu, ktorá bola zavkladovaná; táto kúpna zmluva, na ktorú sa odvoláva však zavkladovaná nebola, nie je preto ani predmetom tohto sporu. Žalovaná v II. rade poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.2.2010, sp. zn. I. ÚS 50/2010, podľa ktorého, ak bol správou katastra povolený vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej zmluvy, je teda reálne daný len modus, avšak jasne chýba titulus, teda platne uzavretá zmluva. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu takto nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má. 3.9. K vydržaniu nehnuteľnosti manželmi žalovaná uviedla, že v spore neboli preukázané splnené podmienky potrebné pre vydržanie nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko v danom prípade nebola daná dobromyseľnosť u oboch manželov. 3.10. K odvolaniu proti výroku o trovách konania žalovaná v II. rade uviedla, že žalobkyňa bola v konaní plne úspešná v rámci celej podstaty sporu, a to aj napriek tomu, že časť žaloby bola zamietnutá. Súd zamietol výrok III. žaloby z dôvodu, že tento považoval za nadbytočný. 3.11. Podľa žalovanej žalobkyňa vždy bola a de facto i aktuálne je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko byt riadne nepretržite užíva a uhrádza náklady spojené s užívaním bytu bez akejkoľvek ingerencie a finančných príspevkoch žalovaných. Žalobkyňa nikdy byt neodovzdala žalovaným. Z predložených listinných dôkazov a vyjadrení vyplýva, že žalobkyňa aj obaja žalovaní nikdy nemali vážnosť vôle vykonať právny úkon - uzatvoriť kúpnu zmluvu, preto je súlade s ustanovením § 37 Občianskeho zákonníka daný právny úkon absolútne neplatný. Žalovaní (ani žalovaný v I. rade) v priebehu konania nikdy neuviedli, že by mali reálny záujem nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému bytu a následne ho potom nejakým spôsobom užívať. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom a to z dôvodu, že prejav vôle žalovaných ako kupujúcich pri jej uzatváraní (nadobudnúť vlastnícke právo k bytu žalobkyne ako predávajúcej) ani nebol myslený vážne, jednalo sa o simulovaný právny úkon uskutočnený výlučne za účelom získania finančných prostriedkov pre žalovaných. 3.12. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 4. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa. Stotožnila sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie, má za to, že súd sa vecou dostatočne zaoberal, vykonal dostatok dôkazov a dospel k správnemu právnemu záveru. Nestotožnila sa s tvrdeniami žalovaného v I. rade a považuje ich v celom rozsahu za účelové. Nie je pravdou, že by súd napadnutý rozsudok založil na tzv. súhrnných zisteniach, nakoľko súd sa vecou podrobne zaoberal, vykonal množstvo listinných dôkazov a aj svedeckých výpovedí a svoj rozsudok podrobne odôvodnil, pričom sa zaoberal jednotlivými dôkazmi a tvrdeniami účastníkov. Rozsudok netrpí žiadnou vadou opomenutých dôkazov. Právom žalovanej môže byť aj uznanie nároku alebo stotožnenie sa s argumentáciou žalobcu, uvedené nemôže zakladať odvolacie dôvody. Dôkazy, ktoré podľa tvrdenia žalovaného v I. rade súd nevykonal, boli jednoznačne nehospodárne, nadbytočné a pre predmet konania irelevantné, nehospodárne by predlžovali konanie a nepriniesli by žiadne relevantné skutočnosti podstatné pre konanie. Súd odôvodnil nevykonanie týchto dôkazov už na pojednávaní. Dôvodila, že žalovaný v I. rade sa vyjadril, že zmluvu č. vkladu Y., zo dňa
3.7.2002, nikdy nepodpísal, a teda je absolútne neplatná a teda vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti je žalobkyňa. V kúpnej zmluve, ktorá bola predmetom zavkladovania na katastri č. vkladu V-XXXX/XX, zo dňa 3.7.2002, sa uvádza, že zmluvné strany sa slobodne, dobrovoľne a vážne dohodli, že zmluva vyjadruje ich vôľu, čo potvrdzujú vlastnoručnými podpismi. Z vyjadrenia žalovaného v I. rade je zrejmé, že jeho podpis na zmluve chýba, resp. nie je jeho, zmluva teda jeho vôľu nevyjadruje. Na základe uvedeného má žalobkyňa za to, že takýto právny úkon je absolútne neplatný, nakoľko nespĺňa všetky náležitosti právneho úkonu. Z vyjadrenia žalovanej v II. rade je taktiež zrejmé, že sa s nárokom žalobkyne stotožňuje a uznáva ho. Okolnosti podpisu a údajnej existencie inej kúpnej zmluvy, na základe ktorej nedošlo k vzniku vlastníckeho práva žalovaných je podľa žalobkyne pre toto konanie irelevantné. Z vykonaného dokazovania jasne vyplynulo, že kúpna zmluva, ktorá bola predmetom vkladu na katastri a založila vlastnícke právo žalovaných je neplatná, čo potvrdil aj sám žalovaný v I. rade, preto súd prvej inštancie dospel vo svojom rozsudku k správnemu právnemu záveru. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť v celom rozsahu a priznať jej trovy odvolacieho konania. 5. Ďalšie vyjadrenia do spisu doručené neboli. 6. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 470 ods. 1, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/ a c/ C.s.p.). 7. V prejednávanej veci sa žalobkyňa, okrem iného, domáhala určenia vlastníctva nehnuteľnosti - bytu č. XX, nachádzajúceho sa na XX. poschodí bytového domu so súpisným č. XXX, vchod O.. J., postaveného na pozemku parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č.XXXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 479 m2 a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku o veľkosti 6945/388258, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava III, obec: BA-m. č. X. H., katastrálne územie: X. H.. 8. Súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe žalobkyne a určil, že je vlastníčkou sporného bytu, keďže dospel k záveru, že kúpna zmluva uzatvorená so žalobkyňou, na základe ktorej žalovaní v I. a II. rade nadobudli sporný byt do bezpodielového spoluvlastníctva, je absolútne neplatná pre absenciu vôle (§ 37 Občianskeho zákonníka) na strane žalobkyne a žalovanej v II. rade, keďže byt chceli použiť ako predmet záložného práva na poskytnutie hypotéky na kúpu pozemku, súd ďalej konštatoval, že nedošlo k reálnemu odovzdaniu bytu žalovaným, byt stále užíva žalobkyňa, nebolo preukázané zaplatenie kúpnej ceny, resp. jej časti. 9. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 10.1. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v prejednávanej veci nespĺňa zákonné podmienky v zmysle vyššie citovaného ustanovenia C.s.p. Odvolateľ v odvolaní namietal, okrem iného, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s viacerými jeho tvrdeniami, okrem iného aj tým, že platnou, reálne všetkými stranami sporu podpísanou a ich skutočnej vôli zodpovedajúcou zmluvou o prevode vlastníctva bytu je zmluva o prevode vlastníctva bytu a zriadení záložného práva na č. l. 120 - 126, v ktorej bola dohodnutá kúpna cena vo výške 1.273.050,- Sk, ktorá bola aj žalobkyni reálne vyplatená, z toho 890.000,- Sk z hypotekárneho úveru, čo je zjavné z listín nachádzajúcich sa v súdnom spise, na takúto výšku kúpnej ceny bola najskôr uzavretá zmluva o uzavretí
budúcej zmluvy na č. l. 249, uvedená úverová časť financovania predmetu kúpy vo výške 890.000,- Sk zodpovedala aj podmienkam zmluvy o úvere a záložnej zmluvy i plneniu kúpnej ceny. 10.2. Odvolací súd, zhodne s odvolateľom má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí vadami odôvodnenia, ktoré odôvodnenie nezodpovedná ustanoveniu § 220 ods. 2 C.s.p. Predovšetkým odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní v prejednávanej veci posudzoval zhodu vôle a prejavu pri uzatvorení kúpnej zmluvy k spornému bytu len u žalobkyne a žalovanej v II. rade, neposudzoval a v odôvodnení rozhodnutia sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou zhody vôle a prejavu u žalovaného v I. rade. Žiadnym spôsobom sa súd prvej inštancie nevysporiadal s námietkou žalovaného v I. rade ohľadom existencie kúpnej zmluvy na č. l. spisu 120 a nasl., predmetom ktorej bol sporný byt, pričom kúpna cena bola dohodnutá vo výške 1.273.050,- Sk a vôľou strán sporu v ňou prejavenou. V tejto súvislosti sa nevysporiadal s existenciou dvoch kúpnych zmlúv, s totožným predmetom kúpy. Ďalej sa súd prvej inštancie nevysporiadal s dôkazom o úhrade časti kúpnej ceny vo výške 890.000,- Sk na č. l. spisu 258, podľa ktorého suma z hypotekárneho úveru č. XX/XX P. vo výške 890.000,- Sk bola dňa 10.7.2002 pripísaná na účet žalovanej v II. rade a prevedená na účet patriaci žalobkyni. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v prípade, že bola dohodnutá kúpna cena vo výške 1.273.050,- Sk, nezaplatenie celej časti kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy nemá za následok absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, je dôvodom na odstúpenie od kúpnej zmluvy podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vôbec nie je zrejmé, ako vyhodnotil dôkaz na č. l. spisu 443 a nasl., podľa ktorého žalovaní v I. a II. rade ako záložcovia uzatvorili so záložným veriteľom N. a.s. dňa 27.8.2009 zmluvu o zriadení záložného práva, na zabezpečenie pohľadávky z úveru vo výške 44.000,- €, pričom zálohom bol byt č. XX, nachádzajúci sa na ul. O. postavenom na pozemku parc. č. XXXXX, spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 6945/388258, nachádzajúci sa v k. ú. X. H., obec BA - m. č. X. H., okres Bratislava III, zapísané na LV č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra pre hl. mesto Bratislavu, v bezpodielovom spoluvlastníctve záložcu, spoluvlastnícky podiel 1/1. Z uvedenej záložnej zmluvy je zrejmé, že obaja žalovaní so sporným bytom nakladali ako s bytom patriacim do ich bezpodielového spoluvlastníctva. 10.3. Odvolateľ ďalej namietal nevykonanie ním navrhovaných dôkazov, v súvislosti s ktorým návrhom sa ako dôvodné javí odvolaciemu súdu vykonanie dokazovania písomnosťami od banky poskytujúcej hypotekárny úver N. na preukázanie úhrady prvej časti kúpnej ceny žalobkyni vo výške 383.050,- Sk. Súd prvej inštancie vykonanie uvedeného dôkazu zamietol ako nehospodárne. 10.4. Odvolateľ v odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého nedostatok jeho podpisu na kúpnej zmluve spôsobuje jej neplatnosť, s ktorou námietkou sa odvolací súd stotožňuje. Uzavretím kúpnej zmluvy aj len jedným z manželov možno nadobudnúť nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak sa tak stalo za trvania manželstva a na kúpu boli použité finančné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 10.5. K odvolacej námietke odvolateľa, týkajúcej sa vydržania spornej nehnuteľnosti odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že pri spoločnej držbe manželmi a spoločnom nadobudnutí veci manželmi do ich bezpodielového spoluvlastníctva právnym titulom vydržania, musí byť dobromyseľnosť držby daná u oboch manželov (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 271/2005). 10.6. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, odvolací súd, v zhode s odvolateľom má za to, že žalobkyňa sa domáhala v prejednávanej veci dvoch samostatných nárokov, pričom v jednom z nich bola úspešná žalobkyňa a v jednom z nich (zamietnutie žaloby vo výroku III.) boli úspešní žalovaní, plný úspech tak nedosiahla ani jedna zo strán sporu. 11. So zreteľom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia nepreskúmateľné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.), v ktorom sa súd prvej inštancie bude dôsledne zaoberať dôvodnosťou žaloby posúdením všetkých tých skutočností, ktoré sú významné z hľadiska správneho hmotnoprávneho posúdenia veci, viazaný pritom právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.) a v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie: P o u č e n i e: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).
a prostriedky procesnej obrany