Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/30/2023 1319205090 18. 02. 2025 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2025:1319205090.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská energetika, a. s., Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51 865 467, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739 proti žalovaným: 1/ BALE s.r.o. v likvidácií, Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava, IČO: 36 338 885, 2/ M. U., nar. XX.X.XXXX, bytom F. X. XXX/XX, XXX XX A., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ivan Žilík PhD. spol. s r. o., Pod pánskym lesom 846/13, 951 01 Nitrianske Hrnčiarovce, IČO: 36 869 121, v konaní o určenie, že kúpna zmluva je voči žalobcovi právne neúčinná, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/202/2019 - 187 zo dňa 28.7.2022 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/202/2019-187 zo dňa 28.7.2022 v napadnutom druhom výroku, ktorým súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 5.11.2018, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva na nehnuteľnostiach: parcely registra “C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 33 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 278 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 39 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 272 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 138 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2 a stavby rodinný dom, podkrovie so súpisným číslom 389 na parc. č. XXXX/X, rodinný dom podkrovie so súpisným číslom XXXX na parc. č. XXXX/X a prekrytá terasa bez súpisného čísla na parc. č. XXXX/ X nachádzajúce sa v A., postavené na pozemku registra “C“ evidovaného na katastrálnej mape parc. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, zapísané v katastri nehnuteľností vedenom na Okresnom úrade A., okres A., obec A., katastrálne územie A. na Liste vlastníctva č. XXXX, uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený na základe rozhodnutia Okresného úradu A., č. vkladu: V 6752/2018 dňa 21.11.2018, je žalobcovi právne neúčinná a treťom výroku, ktorým priznal žalobcovi voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k. 25Cb/202/2019-187 zo dňa 28.7.2022 prvým výrokom žalobu voči žalovanému 1/ zamietol, druhým výrokom určil, že kúpna zmluva zo dňa 5.11.2018, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva na nehnuteľnostiach: parcely registra “C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 33 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 278 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 39 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 272 m2, parc. č. XXXX/X -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 138 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2 a stavby rodinný dom, podkrovie so súpisným číslom 389 na parc. č. XXXX/X, rodinný dom podkrovie so súpisným číslom 1796 na parc. č. XXXX/X a prekrytá terasa bez súpisného čísla na parc. č. XXXX/X nachádzajúce sa v A., postavené na pozemku registra “C“ evidovaného na katastrálnej mape parc. č. XXXX/X, XXXX/X a 1160/7, zapísané v katastri nehnuteľností vedenom na Okresnom úrade A., okres A., obec A., katastrálne územie A. na liste vlastníctva č. XXXX, uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený na základe rozhodnutia Okresného úradu A., č. vkladu V 6752/2018 dňa 21.11.2018, je voči žalobcovi právne neúčinná, tretím výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a štvrtým výrokom žalovanému 1/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odporovacou žalobou doručenou súdu dňa 13.9.2019 sa žalobca voči žalovaným domáhal určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy. Žalobu odôvodnil podľa § 42a ods. 4 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka tým, že platobným rozkazom zo dňa 14.5.2018 č. k. 5Cb/5/2018-117, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 16.6.2018 Okresný súd Prievidza uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.754,55 Eur s príslušenstvom. Žalovaný 1/ mal bezpochyby vedomosť o existencii pohľadávky, nakoľko mu bol platobný rozkaz doručený. Žalovaný 1/ povinnosť uloženú vykonateľným exekučným titulom nesplnil, preto žalobca podal dňa 26.3.2019 návrh na vykonanie exekúcie. Na základe poverenia na vykonanie exekúcie č. 6119256687 sp. zn. 9Ek/479/2019 zo dňa 11.7.2019 začala voči žalovanému 1/ dňa 11.7.2019 exekúcia v prospech žalobcu na vymoženie jeho pohľadávky. Súdna exekútorka žalobcu informovala, že žalovaný 1/ previedol pred začatím exekučného konania nehnuteľnosť (pozemky a stavby - národné centrum vodného póla) zapísanú na LV XXXX, k.ú. D., kúpnou zmluvou V-5717/2018 na spoločnosť BoGo bus s.r.o., Partizánska 297/17, Nováky; nehnuteľnosť (pozemky a stavby - rodinný dom, podkrovie, prekrytá terasa) zapísanú na LV XXXX, k.ú. A., kúpnou zmluvou V-6752/2018 na žalovaného 2/. Žalovaný 2/ bol spoločníkom žalovaného 1/ a tiež jeho konateľom v období od 24.2.2010 do 19.2.2019. Vzhľadom na to, že žalovaný 1/ je v likvidácii, zmenil sídlo na adresu virtuálneho sídla, došlo k zmene konateľa a na bankovom účte H. N., V..Z.. má mínusový zostatok (stav k 15.7.2019), vyššie opísaným konaním žalovaných došlo k oddialeniu resp. podstatnému sťaženiu vymoženia pohľadávky žalobcu. Jednotlivé kroky žalovaného 1/ preukazujú jeho úmysel zbaviť sa postihnuteľného majetku v snahe ukrátiť žalobcu (veriteľa) a žalovaný 2/ ako jeho bývalý konateľ musel mať vedomosť o existencii pohľadávky a poznať úmysel žalovaného 1/ ukrátiť žalobcu. Aktívnu legitimáciu žalobca odôvodnil tým, že s účinnosťou od 1.1.2019 došlo ku vkladu časti podniku spoločnosti Stredoslovenská energetika Holding, a.s. (do 31.12.2018 pod obchodným menom Stredoslovenská energetika, a.s.), IČO: 36 403 008 do spoločnosti Stredoslovenská energetika Obchod, a.s., (od 01.01.2019 pod obchodným menom Stredoslovenská energetika, a.s.) IČO: 51 865 467. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že predpokladom pre aplikáciu § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka je vedomosť žalovaného o existencii pohľadávky v čase vykonania právneho úkonu a tvrdil, že nemal žiadnu vedomosť o existencii exekučného titulu, platobného rozkazu č. k. 5Cb/5/2018-117, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.6.2018. Žalovaný 2/ ďalej namietal, že pred prevodom obchodného podielu v spoločnosti BALE s.r.o. ako štatutárny zástupca vyplatil dlhy spoločnosti cca v sume 70.000 Eur, ale o existencii pohľadávky žalobcu vedomosť nemal, takáto pohľadávka nebola evidovaná v účtovníctve. 3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ďalej uviedol, že žalovaný 1/ ako predávajúci uzatvoril so žalovaným 2/ ako kupujúcim dňa 5.11.2018 Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností vyšpecifikovaný v čl. I Zmluvy do výlučného vlastníctva kupujúceho za dohodnutú cenu 400.000 Eur, ktorá sa započítala na pohľadávku kupujúceho ako jediného spoločníka predávajúceho vo výške 400.000 Eur; celková pohľadávka kupujúceho voči žalovanému 1/ bola na základe pôžičiek jediného spoločníka do spoločnosti vo výške 700.000 Eur. Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa 21.11.2018 pod číslom vkladu: V 6752/2018 povolil vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného 2/ k nehnuteľnostiam. Právny zástupca žalovaného 2/ vo vyjadreniach uvádzal, že jeho klient nevedel o existencii záväzku z platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Prievidza dňa 18.5.2018 pod sp. zn. 5Cb/5/2018-117, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.6.2018. Skôr ako kúpil nehnuteľnosť od žalovaného 1/, pred podpisom Kúpnej zmluvy dňa 5.11.2018 žalovaný 2/ kontaktoval súdnych exekútorov a všetky dlhy cca v sume 200.000 Eur, o ktorých mal vedomosť uhradil, je preto nelogické, že nezaplatil pohľadávku žalobcu vo výške cca 5.000 Eur. Na úhradu použil kúpnu cenu získanú na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou BoGo bus s.r.o. Žalovaný 1/ ako predávajúci uzatvoril so spoločnosťou BoGo bus s.r.o. ako kupujúcim dňa 17.9.2018 Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj
nehnuteľností vyšpecifikovaných v bode 2.1 Zmluvy a ktorý prioritne slúžil na prevádzkovanie Národného centra vodného póla v Novákoch. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 300.000 Eur s tým, že kupujúci zloží kúpnu cenu na viazaný účet a notár uvoľní zloženú kúpnu cenu za podmienok a v poradí podľa ods. 3.6 Zmluvy na úhradu záväzkov č.1 - 7 uvedených v bode 1.1 Zmluvy a časť kúpnej ceny vo výške 61.996,56 Eur zaplatí na účet predávajúceho. Žalobca naďalej elektrinu žalovanému 1/ dodával, teda ani z takéhoto prípadného konania sa nemohol žalovaný 2/ o dlhu dozvedieť. O existencii záväzku sa dozvedel až z listín doručených súdom v prebiehajúcom konaní. Platobný rozkaz bol doručený tzv. fikciou doručenia dňa 31.5.2018, avšak elektronickou komunikáciou bola poverená bývalá manželka žalovaného 2/ L. U., on samotný nemal prístup do elektronickej schránky. Žalovaný 2/ nebol oslovený ani súdnou exekútorkou, nakoľko exekučné konanie začalo 11.7.2019 a žalovaný 2/ bol konateľom spoločnosti do 19.2.2019. 4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 42a ods. 1, § 42a ods. 4 písm. a), § 42b ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané a považoval za nesporné, že žalobca ako veriteľ mal na základe platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Prievidza č. k. 5Cb 5/2018-117 zo dňa 14.5.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.6.2018 voči žalovanému 1/ vymáhateľnú pohľadávku vo výške 5.754,55 Eur s príslušenstvom. Záväzok nesplnil a ešte v čase pred vyhlásením rozsudku previedol nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve Kúpnou zmluvou zo dňa 5.11.2018 na žalovaného 2/, ktorý bol zároveň konateľom žalovaného 1/ za dohodnutú kúpnu cenu 400.000 Eur, ktorá bola uhradená formou zápočtu s pohľadávkou kupujúceho z titulu pôžičky poskytnutej žalovanému 2/. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor dňa 21.11.2018 pod č. V 6752/2018. Súd prvej inštancie uviedol, že mal za úlohu posúdiť, či v danom prípade došlo k odporovateľnému právnemu úkonu urobenému s úmyslom ukrátiť žalobcu ako veriteľa. 5. Prvý predpoklad odporovateľnosti, dodržanie trojročnej prekluzívnej lehoty, posúdil ako splnený, keď k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať došlo v posledných 3 rokoch medzi dlžníkom, ktorým je právnická osoba a členom jeho štatutárneho orgánu, pričom lehota sa počíta spätne od úkonu, ktorému sa odporuje. Žaloba bola podaná dňa 13.9.2019, právny úkon, voči ktorému žalobca odporuje bol uskutočnený dňa 5.11.2018. Ďalším predpokladom úspešnej odporovateľnosti právnemu úkonu je existencia úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Súd prvej inštancie uviedol, že platí zásada, že dôkazné bremeno povinnosti preukázať úmysel zaťažuje žalobcu. Nejde o ukracujúci právny úkon v zmysle § 42a ods.1 Občianskeho zákonníka, ak dostal dlžník za prevedené nehnuteľnosti od nadobúdateľa ich obvyklú cenu alebo mu bola za ne poskytnutá primeraná náhrada. Každé zmenšenie dlžníkovho majetku v dôsledku právneho úkonu nie je dôvodom neúčinnosti tohto úkonu, ak aj takto zmenšený majetok dlžníka stačí na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Súd prvej inštancie uviedol, že v dôsledku uzatvorenej Kúpnej zmluvy a následnom povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného 2/ došlo k zmenšeniu majetku dlžníka a žalobca ako veriteľ nemohol uspokojiť svoju vymáhateľnú pohľadávku z majetku dlžníka. Úmysel ukrátiť veriteľa môže vyplývať z okolností, za ktorých bol právny úkon urobený, takýmito okolnosťami v prejednávanej veci bola vymáhateľná pohľadávka veriteľa na základe platobného rozkazu doručeného do dátovej elektronickej schránky žalovaného 1/, do ktorej mala prístup druhá konateľka žalovaného 1/ a zároveň bývalá manželka žalovaného 2/, ktorá vypovedala, že mala v spoločnosti na starosti administratívne záležitosti, do schránky sa pravidelne prihlasovala a žalovaného 2/ s došlou poštou na základe denného pracovného kontaktu oboznamovala. Keďže platobný rozkaz bol preukázateľne žalovanému 1/ do dátovej elektronickej schránky doručený, musel mať o ňom vedomosť a z kontextu výpovede svedkyne vyplýva, že žalovaný 2/ bol o ňom svedkyňou informovaný. K prevodom nehnuteľností dlžníkom zastúpeným konateľom Jozefom U. na kupujúceho M. U. došlo v čase po právoplatnosti platobného rozkazu (exekučného titulu). Súd prvej inštancie uviedol, že dlžník reálne nezískal z predaja nehnuteľností finančné prostriedky na úhradu záväzku voči žalobcovi, keďže kúpna cena bola uhradená formou zápočtu. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že odporovateľnými nemôžu byť tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k zmenšeniu majetku dlžníka, čo však nie je tento prípad. V danom prípade odporovaným právnym úkonom došlo k takému zmenšeniu majetku dlžníka, že nepostačoval na uspokojenie veriteľa, čo mal za preukázané mínusovým zostatkom na účte dlžníka. Skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovaný 1/ mal k 15.7.2019 mínusový zostatok na bankovom účte Tatra banka, a.s. nebolo protistranou v konaní popreté, preto ho považoval v zmysle § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) za nesporné. K obrane žalovaného 2/, že je nelogické, aby uhradil záväzky za cca 200.000 Eur a neuhradil záväzok žalobcu v neporovnateľne nižšej sume súd
prvej inštancie uviedol, že pokiaľ by neuhradil záväzky vyšpecifikované v zmluve so spoločnosťou BoGo bus s.r.o., tieto nehnuteľnosti by previesť nemohol, keďže mal zákaz s nimi nakladať, čiže nemožno automaticky tvrdiť, že je nelogické, že uhradil dlhy vo výške cca 200.000 Eur a nezaplatil pohľadávku žalobcu vo výške cca 5.000 Eur. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že po tom, ako dlžník odpredal nehnuteľnosť žalovanému 2/, dovtedy jediný spoločník dlžníka M. U. previedol svoj obchodný podiel na tretiu osobu, došlo k zmene konateľa a žalovaný 1/ vstúpil do likvidácie. Tieto opísané skutočnosti taktiež nasvedčujú, že žalovaný 1/ ako dlžník uzavrel kúpnu zmluvu s úmyslom ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa. Vedomosť žalovaného 2/ o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa súd prvej inštancie posudzoval v celom kontexte okolností, za ktorých došlo k odporovateľnému právnemu úkonu a dospel k záveru, že žalovanému 2/ ako osobe, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech, musel byť úmysel dlžníka známy. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 5.11.2018, teda v posledných 3 rokoch, dlžník - žalovaný 1/ konajúci prostredníctvom žalovaného 2/ tento úkon urobil v úmysle ukrátiť svojho veriteľa a vzhľadom na okolnosti celého prípadu bol úmysel dlžníka osobe, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech známy. Vo vzťahu k žalovanému 1/ žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, keďže pasívne legitimovaným subjektom je osoba, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu, v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému 2/ a plne úspešnému žalovanému 1/ priznal náhradu trov konania voči žalobcovi. 6. Proti druhému a tretiemu výroku rozsudku podal odvolanie žalovaný 2/ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP, namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a má za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný 2/ odvolacím návrhom navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu voči žalovanému 2/ zamietne a prizná žalovanému 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, alebo rozsudok v napadnutom rozsahu zruší a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. Žalovaný 2/ nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca ako veriteľ mal na základe platobného rozkazu zo dňa 14.05.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.06.2018, voči žalovanému 1/ vymáhateľnú pohľadávku vo výške 5.754,55 Eur s príslušenstvom a že žalovaný 1/ záväzok nesplnil a previedol nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve kúpnou zmluvou zo dňa 05.11.2018. Žalovaný 2/ poukazuje na skutočnosť, že dlžník (žalovaný 1/) neuhradil pohľadávku žalobcu z dôvodu, že o nej nevedel. Podľa žalovaného 2/ bolo teda podstatnou otázkou v dokazovaní objasniť, či sú tu skutočnosti, z ktorých možno vyvodiť, že žalovaný o platobnom rozkaze vedel alebo nie. 8. Žalovaný 2/ súhlasí, že ďalším predpokladom úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu je existencia úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, uvádza, že platí zásada, že dôkazné bremeno preukázania úmyslu zaťažuje žalobcu. Podľa názoru žalovaného 2/, ak teda skutočne platí, že dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v konaní žiadny úmysel ukrátiť žalobcu u žalovaného 2/ preukázaný nebol. Žalovaný 2/ namieta nesprávne vyhodnotenie výpovede svedkyne U. súdom prvej inštancie vo vzťahu ku skutkovému záveru o prevzatí platobného rozkazu. Podľa žalovaného 2/ svedkyňa uviedla, že elektronickú poštu zo schránky vyberala výlučne ona, starala sa o administratívne záležitosti s prevzatou poštou vždy žalovaného 2/ oboznámila, elektrinu platili pre jednotlivé odberné miesta a nevedela, že by nebola dlhodobo platená, inak by ich odpojili, nemala vedomosť o záväzku voči žalobcovi, od roku 2017 už pracovala inde a s prihlasovaním do schránky boli časté problémy, nebola jej doručená žiadna pošta za nezaplatenú elektrinu, pošta sa žalovanému 1/ doručovala na adresu N. Y. XXX-X, A.. Súd prvej inštancie však jej výpoveď vyhodnotil tak, že musela mať vedomosť o platobnom rozkaze, ktorý bol doručený do dátovej schránky 31.05.2018, hoci uviedla, že od roku 2017 mala inú prácu a dátovú schránku žalovaného 1/ vyberala iba občas, pretože tam boli technické problémy a iná osoba do dátovej schránky prístup nemala. Z tejto výpovede jednoznačne vyplýva, že platobný rozkaz neprevzala, inak by o ňom informovala žalovaného 2/. Odvolateľ ďalej v odvolaní polemizuje s otázkou, prečo žalobca nepreukázal, že boli žalovanému 1/ doručované výzvy za nezaplatenú elektrinu, na akú adresu a kedy a uvádza, že v konaní tiež nebol predložený žiadny dôkaz, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ mohli mať vedomosť o prebiehajúcom exekučnom konaní a očakával, že žalobca predloží aspoň dôkaz o doručení upovedomenia o začatí exekúcie. K tvrdeniu súdu, že žalovaný 2/ nemohol byť oslovený exekútorkou, pretože exekučné konanie začalo 11.07.2019 a žalovaný 2/ bol konateľom spoločnosti do 19.02.2019 žalovaný 2/ uvádza, že uvedené preukazuje, že žalovaný 2/ skutočne nevedel o záväzku.
9. Žalovaný 2/ teda namieta, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná najpodstatnejšia skutočnosť, či vedel o existujúcom záväzku, resp. že mal úmysel podpisom kúpnej zmluvy dňa 05.11.2018 ukrátiť svojho veriteľa. Ak žalovaný 2/ nemal vedomosť o pohľadávke žalobcu, nemohol mať ani úmysel ukrátiť svojho veriteľa. Podľa žalovaného 2/ tak nebol splnený predpoklad úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu, a to existencia úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Možnosť aplikácie ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa žalovaného 2/ prichádza do úvahy len ak je preukázaný úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Podľa odvolateľa žalobca nepreukázal opak, teda že žalovaný 2/ mal vedomosť o uvedenej pohľadávke, čo by zakladalo preukázanie úmyslu ukrátiť svojho veriteľa. Žalovaný 2/ teda zastáva názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec tiež nesprávne právne posúdil, keď nesprávne na daný vzťah aplikoval § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto hmotnoprávneho ustanovenia, nakoľko nebola preukázaná vedomosť o pohľadávke veriteľa a tým nebola splnená podmienka preukázania úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, v tejto súvislosti žalovaný 2/ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/83/2007. 10. K odvolaniu žalovaného 2/ sa vyjadril žalobca, napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Žalobca má za to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva, ktorej odporovanie je predmetom tohto konania, bola uzatvorená medzi žalovaným 1/, ktorého zastupoval z pozície štatutárneho orgánu žalovaný 2/ a samotným žalovaným 2/. Ide teda o právny úkon, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a bol uzatvorený medzi dlžníkom, t. j. právnickou osobou a členom jeho štatutárneho orgánu. Žalobca poukazuje na znenie § 42a ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou a členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Žalobca tiež poukazuje na znenie § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka a uvádza, že účelom ustanovenia § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka je poskytnúť veriteľovi zvýšenú ochranu pri odporovateľnom právnom úkone medzi blízkymi osobami tak, že ukracujúci úmysel dlžníka je označený za objektívne daný, jeho existenciu nemožno spochybniť (nevyvrátiteľná domnienka) a zároveň sa prezumuje vedomosť blízkej osoby o ukracujúcom úmysle dlžníka (vyvrátiteľná domnienka). Za účelom vyvrátenia zákonnej domnienky o poznaní ukracujúceho úmyslu dlžníka musí blízka osoba a osoba s rovnakým postavením hodnoverne preukázať, že v súvislosti s uzavretím sporného právneho úkonu vynaložila takú relevantnú aktivitu, aby ukracujúci úmysel dlžníka rozpoznala alebo sa o ňom dozvedela. To kladie vo všeobecnosti zvýšené nároky na blízke osoby a osoby s rovnakým postavením pri utváraní právnych úkonov, ktoré sú v záujme ochrany vlastnej právnej sféry povinné verifikovať hrozbu vzniku odporovateľného právneho úkonu. S osobitným dôrazom to platí v prípade prevodu majetku. V opačnom prípade musí „blízky“ nadobúdateľ znášať riziko, že za splnenia zákonných podmienok sa bude môcť z predmetu prevodu uspokojiť veriteľ dlžníka, ktorý bol sporným úkonom ukrátený na uspokojení svojej pohľadávky. V prípade odporovateľnosti tohto právneho úkonu teda samotný zákonodarca poznanie úmyslu druhej strany v tomto konkrétnom prípade žalovaného 2/ objektivizuje a ponecháva na ňom, aby preukazoval, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol úmysel ukrátiť poznať. Je teda bez právneho významu, či úmysel poznal, podstatné je, či ho pri náležitej starostlivosti poznať mohol. 11. Žalobca zastáva názor, že žalovaný 2/ z pozície konateľa žalovaného 1/ mohol ku dňu uskutočnenia právneho úkonu 5.11.2018 kedykoľvek a bez komplikácií nahliadnuť do elektronickej schránky jeho vlastnej spoločnosti (žalovaného1/) a okamžite by sa dozvedel, že sa voči žalovanému 1/ vedie exekučné konanie, nakoľko v tom čase bol v elektronickej schránke doručený nielen platobný rozkaz, ale aj upovedomenie o začatí exekučného konania. Uvedené platí najmä za situácie, kedy prevádzal na svoju vlastnú osobu vlastnícke právo z vlastnej spoločnosti (zo žalovaného 1/), teda mal vynaložiť aspoň minimálnu snahu zistiť, či týmto úkonom nedôjde k ukráteniu veriteľov. Žalovaní tak neučinili, čo nemôže byť na ťarchu žalobcu. Žalobca zdôrazňuje, že prístup k elektronickej schránke mala okrem žalovaných aj svedkyňa U., ktorá uviedla, že elektronickú schránku žalovaného 1/ vyberala. Žalobca tak argumentáciu žalovaného 2/, že „o pohľadávke nevedel“ považuje za účelovú a právne bez významu. Žalobca tiež namieta tvrdenie žalovaného 2/ o obsahu výpovede svedkyne, ktorá podľa žalovaného 2/ vo veci vypovedala, a že „od roku 2017 mala inú prácu a elektronickú schránku žalovaného v 1. rade vyberala iba občas“. Výsluch svedkyne preukázal, že elektronickú schránky vyberala a mala k nej prístup
a pravidelne sa do nej prihlasovala (ako zhodne uvádza v odôvodnení rozsudku v ods. 25 súd prvej inštancie). Žalobca k dôkaznému bremenu preukázania úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa podporne poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 753/2015 a pre doručovanie prostredníctvom elektronickej schránky na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/2019. 12. Žalobca má za to, že bolo dostatočne preukázané, že konaním žalovaných došlo k ukráteniu veriteľa, kedy odporovaným právnym úkonom došlo k takému zmenšeniu majetku žalovaného, že nepostačoval na uspokojenie veriteľa, čo bolo preukázané mínusovým zostatkom na účte žalovaného 1/ a toto tvrdenie ani nebolo popreté. Konajúci súd postupoval správne, ak posudzoval vedomosť žalovaného 2/ o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa v celom kontexte okolností, za ktorých došlo k odporovateľnému právnemu úkonu a dospel k zhodnému záveru so žalobcom, že žalovanému 2/ ako osobe, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech, musel byť pri vynaložení čo i len minimálneho úsilia (nie ešte odbornej starostlivosti) úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa známy, teda došlo k naplneniu predpokladov odporovania tomuto právnemu úkonu podľa § 42a ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka. 13. Žiadne ďalšie vyjadrenia vo veci neboli súdu doručené. 14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 7.1.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalovaného 2/ dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom rozsahu vecne správny. Súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. Pre zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné: 17. Odporovateľné právne úkony sú právne úkony, ktoré ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa a sú dlžníkom urobené s takýmto ukracujúcim úmyslom (in fraudem creditoris). Veriteľ sa proti nim môže brániť podaním odporu na súde a tým dosiahnuť, že môže požadovať uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku (z majetkovej sféry dlžníka), prípadne ak to nie je možné, požadovať náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Účelom inštitútu odporovateľnosti je teda zabezpečenie ochrany záujmu veriteľa na uspokojení jeho vymáhateľnej pohľadávky z majetku (majetkovej sféry) dlžníka a výsledkom úspešného odporovania je relatívna neúčinnosť odporovaného právneho úkonu voči ukrátenému veriteľovi. Odvolací súd po oboznámení s obsahom odvolania žalovaného 2/ a jeho procesnou obranou uplatnenou pred súdom prvej inštancie konštatuje, že žalovaný 2/ zjavne nesprávne aplikuje úpravu odporovateľnosti právnych úkonov ako aj procesnoprávne súvislosti vyplývajúce z jeho postavenia ako osoby, ktorá mala z odporovateľného úkonu prospech za skutkových okolností, že v čase uskutočnenia úkonu bol v postavení konateľa dlžníka. Z údajov obchodného registra vyplýva, že žalovanému 2/ vznikla funkcia konateľa žalovaného 1/ dňa 09.02.2010 a ku skončeniu funkcie prišlo 16.01.2019. 18. Z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že žalobca ako veriteľ sa podanou žalobou domáha, aby súd určil, že právny úkon jeho dlžníka - žalovaného 1/, a to kúpna zmluva zo dňa 5.11.2018 uzavretá medzi žalovaným 2/ ako kupujúcim a dlžníkom ako predávajúcim, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka, na svojho konateľa (žalovaného 2/), je voči nemu právne neúčinný, nakoľko ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. V konaní bolo preukázané, resp. ani žalovaní nesporovali, že reálne hodnota prevedeného majetku nebola do majetku dlžníka vnesená, teda v posudzovanej veci nebola nehnuteľná vec v majetku dlžníka nahradená jej
zodpovedajúcim peňažným plnením (kúpnou cenou), ale pohľadávka žalovaného 1/ voči žalovanému 2/ na zaplatenie kúpnej ceny sa započítala na pohľadávku žalovaného 2/ z titulu pôžičiek spoločníka do spoločnosti. Tiež nebolo sporné, že dlžník nedisponoval iným majetkom spôsobilým na uspokojenie veriteľa, teda prevodom nehnuteľnosti bez pretransformovania jej hodnoty do majetku dlžníka sa nepochybne zhoršila možnosť reálne dosiahnuť uspokojenie pohľadávky žalobcu alebo aspoň jej časti z majetkovej sféry dlžníka, hoci nebyť tohto úkonu, z majetkovej sféry dlžníka by sa uspokojil. 19. Rovnako nebolo sporné, že dlžník a žalovaný 2/ boli tzv. spriaznené osoby (§ 42a ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka). Výklad žalovaného 2/, že platí zásada, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať úmysel zaťažuje žalobcu, platí síce vo všeobecnosti, avšak ak ide o tzv. osoby spriaznené v ods. 3 a 4 ustanovenia § 42a OZ úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa právna úprava aj ustálená judikatúra predpokladá, pričom osoby spriaznené dlžníkovi zaťažuje dôkazné bremeno preukázania opaku, t. j. že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli ani pri náležitej starostlivosti rozpoznať. Dôkazné bremeno a preukázanie opaku nie je možné nahradiť púhym skutkovým tvrdením žalovaného 2/, že nevedel o úmysle dlžníka podpisom kúpnej zmluvy dňa 05.11.2018 ukrátiť svojho veriteľa, pretože nevedel o existujúcom záväzku žalovaného 1/, ak poznaniu tohto úmyslu ani len nevyvinul potrebnú náležitú starostlivosť. Pod vynaložením náležitej starostlivosti je potrebné rozumieť aktívne konanie spriaznenej osoby, na základe ktorého by s prihliadnutím na obsah uskutočneného právneho úkonu dlžníka rozpoznala alebo aspoň mohla zistiť, či skutočným úmyslom (resp. motiváciou) dlžníka uskutočniť právny úkon bolo (resp. nebolo) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný 2/ bol v čase uskutočnenia úkonu konateľom žalovaného 1/, teda za konanie žalovaného 2/ s vynaložením náležitej starostlivosti nie je možné považovať neprevzatie platobného rozkazu z elektronickej schránky žalovaného 1/. Obrana žalovaného 2/, že nemal vedomosť o platobnom rozkaze, nakoľko on samotný nemal prístup do elektronickej schránky obchodnej spoločnosti, v ktorej vykonával funkciu konateľa, tak vyznieva absurdne, naviac za skutkových okolností, že podľa žalovaného 2/ bola poverená elektronickou komunikáciou jeho vtedajšia manželka, svedkyňa U., ktorá uviedla, že elektronickú schránku vyberala, mala k nej prístup a pravidelne sa do nej prihlasovala. Z údajov obchodného registra vyplýva, že aj svedkyňa bola konateľkou žalovaného 1/ do 16.01.2019. Námietka nesprávneho vyhodnotenia výpovede svedkyne U. vo vzťahu ku skutkovému záveru o doručení platobného rozkazu žalovanému 1/ je preto nedôvodná, naviac, i v prípade, že by žalovaný 1/ neprevzal doručovaný platobný rozkaz zo svojej elektronickej schránky, takáto skutková okolnosť svedčí záveru, že žalovaný 2/ (ako konateľ žalovaného 1/) nepreukázal, že nemohol ani pri náležitej starostlivosti úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa rozpoznať. 20. V nadväznosti na uvedené odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, keď podľa odvolateľa súd prvej inštancie nesprávne na daný vzťah aplikoval § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto hmotnoprávneho ustanovenia, nakoľko nebola preukázaná vedomosť o pohľadávke veriteľa. Odvolací súd tu odkazuje žalovaného 2/ na odseky 17 až 22 napadnutého rozhodnutia, a najmä na odsek 18, z ktorých nevyplýva aplikácia ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie vec právne posúdil o.i. najmä podľa ustanovenia § 42a ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, ktoré je tým právnym predpisom, ktoré bolo správne a dôvodné vo veci aplikovať. 21. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný 2/ v odvolaní v zásade len zopakoval argumentáciu prezentovanú v rámci procesnej obrany už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa však súd prvej inštancie vysporiadal. Žalovaný 2/ v odvolaní neuviedol žiadne také vecne a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne posúdil po právnej stránke. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom rozsahu (v druhom a treťom výroku) vecne správne, preto ho zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 22. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 26. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).